Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/127/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: R. R. s.r.o., so sídlom F. XXX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/L./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 31.05.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 06.08.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/L./XXXX/XXXX O-XXX/ XXXX zo dňa 31.05.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k. XXX/XXXX/X.X/S A./F./K./XXXX/XXX zo dňa 13.03.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a do plnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložená pokuta vo výške 8.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb - štátnych príslušníkov Ukrajiny - vo výrobných priestoroch spoločnosti N. J. s.r.o., R. 1, XXX XX J. v obdobiach označených v rozhodnutiach správnych orgánov, tieto osoby vykonávali závislú prácu, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, a to z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a tiež pre nesprávne právne posúdenie veci. Správne orgány sa dôsledne neriadili ustanoveniami , a správneho poriadku, čím porušili základné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu, garantované článkom 46 ods. 1 , ako aj právo na spravodlivý proces garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Žalobca pripomenul svoju argumentáciu prezentovanú v správnom konaní a opätovne zdôraznil, že cudzí štátni príslušníci, ktorých vypočúvali inšpektori práce, neovládali aktívne slovenský jazyk a doposiaľ nemajú vedomosť, čo bolo konkrétne predmetom a obsahom zápisníc, ktoré s nimi spisovali inšpektori práce. To, že inšpektori s nimi komunikovali v ruskom jazyku, podľa žalobcu neobstojí, nakoľko ruský jazyk nie je totožný s ukrajinským jazykom. Podpísanie zápisníc vypočúvanými nie je možné považovať za preukázanie znalosti slovenského jazyka. Rozpornou je podľa žalobcu aj skutočnosť, že otázky boli cudzím štátnym príslušníkom kladené v ruskom jazyku, avšak zápisnica je spisovaná v jazyku slovenskom.

4. Žalobca ďalej namietol, že z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, ako sa vysporiadali s povinnosťou dať účastníkom konania (tu žalobcovi) možnosť, aby sa vyjadrili k podkladom pre rozhodnutie a uplatnili svoje návrhy. Žalobca nebol ani zo strany prvostupňového správneho orgánu ani zo strany žalovaného v odvolacom konaní vyzvaný na štúdium, resp. oboznámenie sa s podkladmi, ktoré boli dôležité a kľúčové pri formulácii rozhodnutia. Žalobca tak nemohol uplatniť žiadne dodatočné návrhy, námietky a pripomienky.

5. Žalobca poukázal tiež na už skôr zdôrazňovanú skutočnosť, že nie je zamestnávateľom cudzích štátnych príslušníkov. Vystupoval iba v pozícii sprostredkovateľa, pričom skutočným zamestnávateľom je spoločnosť E. & P. Sp. z.o.o. so sídlom v Poľsku. Cudzí štátni príslušníci mali k dispozícii a predložili písomné pracovné zmluvy, kde je ako zamestnávateľ označená uvedená spoločnosť. Na preukázanie týchto skutočností žalobca navrhol správnym orgánom vypočuť zástupcov spoločnosti E. & P. Sp. z.o.o., čo sa nerealizovalo. Správne orgány podľa žalobcu nepreukázali riadne, že žalobca skutočne vystupoval v pozícii zamestnávateľa cudzích štátnych príslušníkov.

6. Žalobca svoje žalobné námietky smeroval aj proti výške uloženej pokuty v sume 8.000,- Eur. V takejto výške ju považuje za neprimeranú, ktorá neprimeranou intenzitou zasiahla žalobcu a bola uložená bez zisťovania majetkových pomerov sankcionovaného subjektu, čo je v rozpore s aktuálnou judikatúrou požadujúcou pri ukladaní administratívnych sankcií zisťovať majetkové pomery postihovaného subjektu.

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Zdôraznil, že v preskúmavanom administratívnom konaní tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán postupovali v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, žalobcu v správnom konaní nijakým spôsobom neukrátili na jeho procesných právach, napadnuté rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci a tieto boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení , , , a , , a a správneho poriadku, pričom výška uloženej pokuty bola uložená v medziach ustanovenia s prihliadnutím na všetky zákonné kritériá vzťahujúce sa na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, tiež intenciách ustanovenia a v neposlednom rade v súlade so zásadou legitímneho očakávania vyjadrenou v ustanovení druhá veta správneho poriadku. K námietkam týkajúcim sa prípadného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tým, že správny orgán nemal dať žalobcovi odpoveď na všetky jeho námietky, žalovaný uviedol, že oba správne orgány postupovali v predmetnej veci zákonne, za dodržania náležitého odôvodnenia administratívnych rozhodnutí v súlade s konštantnou judikatúrou súdov. V tejto súvislosti možno podľa žalovaného poukázať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. , . , , , , ), v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že „...nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva nespravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.“

8. Na uvedenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky poukázal podľa žalovaného aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. ), ktorý okrem iného v otázke náležitého odôvodnenia rozhodnutia poukázal aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej je zrejmé, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Konštatoval, že: ,,V zmysle judikatúry Súdneho dvora ako aj ústavného súdu sa pritom nevyžaduje, aby sa na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (O. z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29:Y. z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B: Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzskoz 19. februára 1998).“

9. K námietke procesných pochybení v súvislosti s výsluchom ukrajinských štátnych príslušníkov v ruskom jazyku inšpektorom práce žalovaný uviedol, že sa touto námietkou riadne vysporiadal v rámci odvolacieho konania, pričom na ňu adekvátne reagoval aj prvostupňový správny orgán. Žalovaný zdôraznil, že inšpektor práce má povinnosť pri výkone inšpekcie práce postupovať takým spôsobom, aby bol naplnený účel a zmysel inšpekcie práce a aby inšpekcia práce nebola zmarená. Ak by osoby vyhlásili, že jazyku nerozumejú, inšpektor práce by bol povinný na to prihliadať. Ak osoby vyhlásia, že rozumejú jazyku, v ktorom sa s nimi komunikuje, je možné a nutné z hľadiska naplnenia účelu inšpekcie práce pristúpiť k vyžiadaniu informácií a spísať s nimi zápisnicu. Nakoľko prítomní štátni príslušníci tretej krajiny komunikovali s inšpektorkou práce v ruskom jazyku bez jazykovej bariéry, na jej otázky, ktoré mali jednoduchú vetnú skladbu, zrozumiteľne odpovedali bez toho, aby namietali, že nerozumejú položeným otázkam, nebolo potrebné prizvať tlmočníka. Navyše tieto otázky plne súviseli iba s výkonom ich práce na území Slovenskej republiky a prítomní zamestnanci v jasnom kontexte s kladenými otázkami podali svoje odpovede bez nátlaku a bez akéhokoľvek náznaku, že im nerozumejú. Vzhľadom na uvedené žalovaný reagujúc na námietky žalobcu o zabezpečení informácií v zápisniciach uvádza, že tieto boli zaobstarané v súlade so a nebolo ani porušené ústavné právo toho, kto vyhlási, že neovláda jazyk na tlmočníka alebo prekladateľa, nakoľko takéto vyhlásenie nebolo počas spisovania zápisníc dané žiadnou dotazovanou osobou. Preto, aj napriek tomu, že splnomocnený zástupca žalobcu spolu s odvolaním predložil v odvolacom konaní čestné vyhlásenie jednej z dotazovaných osôb, toto čestné vyhlásenie dodatočne predložené až v odvolacom konaní nebolo možné akceptovať, resp. pripustiť ho v správnom konaní namiesto dôkazu (spísanej zápisnice).

10. K námietke odňatia práva oboznámiť sa s výsledkami dokazovania, podkladmi pre rozhodnutie a odňatia možnosti podať vlastné vyjadrenia k nim, návrhy a podnety, žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení a nebolo mu odopreté právo oboznámiť sa so spisom. Žalobcovi ako osobe, ktorej hrozilo uloženie sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, bolo v správnom konaní relevantným spôsobom oznámené začatie správneho konania listom, ktorý bol žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi doručený dňa 12.02.2019. Súčasťou oznámenia o začatí správneho konania bola aj výzva inšpektorátu práce v zmysle § 33 správneho poriadku, aby žalobca uplatnil svoje procesné práva, a to vyjadril sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania, predložil ďalšie listinné dôkazy prípadne navrhol doplnenie podkladov. Prvostupňový správny orgán určil žalobcovi na tento úkon v súlade s § 27 ods. 1 správneho poriadku primeranú lehotu na vyjadrenie, a to 8 dní odo dňa doručenia oznámenia.

11. Z napadnutého správneho konania jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom a dbal na procesné práva žalobcu. Ako vyplýva z administratívneho spisu, listom zo dňa 18.02.2019 požiadal splnomocnený zástupca žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania. Správny orgán na základe tejto žiadosti a následného telefonického rozhovoru so splnomocneným zástupcom žalobcu vyhovel jeho žiadosti. Žalobca tak mal možnosť účinne využiť svoje procesné právo do 05.03.2019.

12. K námietkam žalobcu týkajúcich sa toho, že správne orgány ho nevyzvali na štúdium, resp. oboznámenie sa s podkladmi, ktoré boli dôležité a kľúčové pri formulácii rozhodnutia, žalovaný uviedol, že takáto požiadavka zo strany žalobcu nebola v správnom konaní vznesená. Ak žalobcovi neboli známe všetky skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre vydanie rozhodnutia, ustanovenie § 23 správneho poriadku priznáva účastníkovi konania, príp. aj jeho zástupcovi právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať ich kópie. Z uvedeného je evidentné, že správny orgán v snahe postupovať

v úzkej súčinnosti so žalobcom, dal mu možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy a pripustil aj predĺženie lehoty na realizáciu týchto procesných úkonov. Zásada súčinnosti v správnom konaní sa však vzťahuje aj na samotného účastníka správneho konania tým, že predpokladá jeho aktívnu spoluprácu so správnymi orgánmi v súlade s § 4 správneho poriadku. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v správnom konaní za účelom uplatnenia svojich práv žiadal o nahliadnutie do spisu, prípadne o vyhotovenie kópií spisu alebo že by mu správny orgán odňal právo oboznámiť sa s podkladmi správneho konania.

13. V otázke interpretácie výsledkov dokazovania prezentoval žalovaný opačný názor ako žalobca, nesúhlasiac s jeho tvrdením, že zamestnávateľom ukrajinských štátnych príslušníkov je poľská spoločnosť E. & P. Sp. z.o.o. a žalobca je len sprostredkovateľom ich zamestnávania. Pripomenul, že pracovné zmluvy, na ktorých existenciu sa žalobca odvoláva a ktoré mali preukazovať pracovnoprávny vzťah s poľskou spoločnosťou, sa počas výkonu inšpekcie práce nenachádzali v dispozícii ukrajinských štátnych príslušníkov, ale boli inšpektorom práce predložené spoločnosťou N. J. s.r.o. v zalepenej obálke, ku ktorej výrobný riaditeľ Ing. H. L. uviedol, že sa tam nachádzajú pracovné zmluvy a vyslania na služobnú cestu, ktoré im poskytla spoločnosť R. R. s.r.o. a ktoré môže v prípade kontroly otvoriť. Po oboznámení sa s obsahom zalepenej obálky, na ktorej bolo napísané „otvoriť v prípade kontroly“, bolo zistené, že sa v obálke nachádzajú pracovné zmluvy v poľskom jazyku, kde je ako zamestnávateľ uvedená spoločnosť E. & P. Sp. z.o.o. a zároveň boli v danej obálke i cestovné príkazy. Predmetné pracovné zmluvy (Umowa o prace tymezasowa) však boli predložené iba k trom zamestnancom - Y. C., S. F. a K. F.. Taktiež cestovné príkazy (Polecenie wyjazdu službowego poza granice kraja) boli predložené len vo vzťahu k vyššie menovaným trom zamestnancom. Navyše cestovné príkazy týchto troch zamestnancov boli v čase inšpekcie práce už exspirované, keďže k zamestnancovi Y. C. bol predložený cestovný príkaz s dňom vyslania - 06.11.2017, pričom doba vyslania bola 90 dní. K zamestnancovi S. F. bol predložený cestovný príkaz s dňom vyslania - 21.09.2017, pričom doba vyslania bola 90 dní. Obdobne i pri zamestnancovi K. F. bol predložený cestovný príkaz s dňom vyslania 21.09.2017 pričom doba vyslania bola 90 dní.

14. Prihliadnuc na všetky zaobstarané dôkazy a po aplikácii znakov závislej práce podľa legálnej definície závislej práce v zmysle bolo zistené, že pracovné zmluvy, ktoré boli predložené inšpektorom práce v zalepenej obálke, boli predložené výlučne formálne s cieľom preniesť zodpovednosť na tretí subjekt a tak žalobcu zbaviť postavenia zamestnávateľa. Preskúmaním zaobstaraných podkladov a skutočností zistených počas inšpekcie práce je zrejmé, že piati ukrajinskí štátni príslušníci vykonávali závislú prácu spočívajúcu v činnosti kontroly kvality zaradením na pozíciu operátorov výroby vo výrobe a na montáži, kde pracovali na vstrekovacích zariadeniach, ultrazvukových zváračkách, odoberali diely zo vstrekolisov, práve pre žalobcu, s ktorým sa na tejto práci dohodli, a to vo výrobných priestoroch spoločnosti N. J. s.r.o. Na konkrétnych pracovných podmienkach sa dohodli so žalobcom (pánom P., zamestnancom žalobcu). Túto prácu vykonávali vo výrobných priestoroch spoločnosti N. J., s.r.o. na základe rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.10.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou N. J., s.r.o., a to v určenom pracovnom čase podľa predloženej evidencie pracovného času. Tieto práce boli preukázateľne vykonávané v mene žalobcu, nakoľko za dodanie týchto prác fakturoval žalobca ako ich poskytovateľ normované náklady v zmysle prílohy č. 1 k rámcovej zmluve spoločnosti N. J. ako objednávateľovi týchto prác.

15. Pri zisťovaní skutočného stavu veci bolo podľa žalovaného zistené, že závislá práca, ktorú vykonávali všetci piati kontrolovaní zamestnanci na pracovisku vo výrobných priestoroch spoločnosti N. J., s.r.o., bola využívaná žalobcom. Vzhľadom na legálnu definíciu závislej práce z materiálneho hľadiska jednoznačne preukázané, že táto bola vykonávaná pre žalobcu a jeho v mene, nie v mene spoločnosti E. & P. Sp. z.o.o. tak, ako to tvrdí žalobca. Všetci piati zamestnanci zhodne uviedli, že sa na tejto práci aj na odmene za ňu dohodli so žalobcom, resp. s jeho zamestnancom pánom P., ani jeden nemal vedomosť o tretej spoločnosti a taktiež túto vedomosť nemali ani zamestnanci spoločnosti N. J. s.r.o., ktorí komunikovali v otázke zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny výlučne so žalobcom.

16. Ani tvrdenie žalobcu, že bol iba v postavení sprostredkovateľa, podľa žalovaného neobstojí, nakoľko u žalobcu sa nepreukázalo, že spĺňa podmienky právnickej osoby vykonávajúcej sprostredkovanie zamestnania za úhradu alebo sprostredkovanie podporovaného zamestnávania podľa alebo postavenie právnickej osoby, ktorá môžu vykonávať sprostredkovanie

zamestnávania podľa podmienok ustanovených v písomnej dohode uzatvorenej s Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny.

17. Skúmajúc materiálnu stránku veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy a berúc do úvahy účel po vyhodnotení zaobstaraných podkladov žalovaný naďalej zotrvával na názore, že žalobca sa ako právnická osoba dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti .

18. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

22. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom správnej žaloby a žalobnými dôvodmi s výnimkami stanovenými v . Po zistení, že správna žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko pojednávanie nepožadoval ani jeden z účastníkov konania, nevyžadoval to verejný záujem a vzhľadom na obsah žalobných námietok to správny súd nepovažoval za potrebné.

23. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 24.04.2018 vykonal inšpektorát práce u žalobcu na pracovisku vo výrobných priestoroch spoločnosti N. J. s.r.o., R. 1, XXX XX J. a na inšpektoráte práce v dňoch 10.10.2018 a 05.11.2018 inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych a mzdových predpisov v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

24. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.04.2018, spísanej s L. R., vyplýva, že u žalobcu pracuje ako business development manager. Náplňou jej práce je kontakt s klientmi. Štátni príslušníci Ukrajiny podľa nej nie sú zamestnancami žalobcu, ich zamestnávateľom je poľská spoločnosť. Prácu im prideľujú majstri v spoločnosti N. J.. Podklady pre mzdy posúva svojmu nadriadenému, ktorým je J. P..

25. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.04.2018, spísanej s H. D., vyplýva, že cudzí štátni príslušníci na prevádzke spoločnosti N. J. s.r.o. vykonávajú prácu na vstrekovacích zariadeniach,

ultrazvukových zváračkách a tiež montáž výrobkov. Sú pridelení ako operátori výroby vo výrobe a na montáži. Na dielni pracujú spolu s kmeňovými zamestnancami spoločnosti N. J. s.r.o. Prácu im prideľuje vedúci zmeny, kontroluje ju tiež vedúci zmeny a kontrolór kvality. Pokynom, ktoré dostávajú, rozumejú veľmi dobre. 26. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.04.2018, spísanej s Ing. H. L., vyplýva, že je výkonným riaditeľom spoločnosti N. J. s.r.o. Ukrajinskí štátni príslušníci vykonávali v prevádzke spoločnosti práce na vstrekolisoch a laserovej zváračke, kontrolu kvality hotových výrobkov. Tieto práce vykonávali spolu s kmeňovými zamestnancami spoločnosti. Ich priamym nadriadeným bol vedúci, koordinátor R. R. s.r.o. Ich prácu organizoval, riadil a kontroloval vedúci zmeny spoločnosti N. J. s.r.o. Spoločnosť R. R. s.r.o. predložila pred začiatkom výkon práce cudzích štátnych príslušníkov ich pracovné zmluvy a vyslanie na služobnú cestu.

27. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.04.2018, spísanej s K. K., vyplýva, že na prevádzke spoločnosti N. J. s.r.o. vykonával prácu kontroly kvality po dokončení výroby výrobku, a to formou vizuálnej kontroly. O práci sa dohodol so spoločnosťou R. R. s.r.o. prostredníctvom pána R. P., s odmenou 3,50 Eur na hodinu. O práci sa dozvedel na internete. Má podpísanú pracovnú zmluvu a prácu mu prideľuje vedúci zmeny v spoločnosti N. J. s.r.o. Pred začiatkom výkonu práce pracoval iba na Ukrajine, nepracoval v Českej republike ani v Poľsku.

28. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.04.2018, spísanej s H. H., vyplýva, že o práci vykonávanej na kontrolovanom pracovisku sa dohodol s pánom P., o práci sa dozvedel z internetu. Má uzatvorenú pracovnú zmluvu, prácu začal vykonávať 26.03.2018. Pracovné úlohy mu zadáva majster z N. J. s.r.o., H. D., V. D.. Na výške odmeny sa dohodol zo spoločnosťou R. R. s.r.o., avšak za koľko pracuje, uviesť nevedel, nakoľko ešte nedostal prvú výplatu. Pred výkon práce na Slovensku pracoval na Ukrajine a v roku 2016 aj v Poľsku.

29. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.04.2018, spísanej s Y. C., vyplýva, že o práci sa dozvedel z informácií na internete. O výkone práce na kontrolovanom pracovisku sa dohadoval so R. P.. Má uzatvorenú pracovnú zmluvu, na prevádzke pracuje od 06.11.2017. Prácu mu prideľuje vedúci zmeny v N. J. s.r.o. Na odmene vo výške 3,50 Eur za hodinu sa dohodol so R. P.. Predtým, ako začal pracovať na prevádzke, pracoval iba na Ukrajine.

30. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.04.2018, spísanej s K., vyplýva, že o práci sa dozvedel z informácií na internete na Ukrajine. O výkone práce na kontrolovanom pracovisku sa dohadoval so R. P.. Má uzatvorenú pracovnú zmluvu, na prevádzke pracuje od 18.10.2017. Prácu mu prideľuje vedúci zmeny v prevádzke, páni D. alebo D.. Na odmene za prácu vo výške 3,50 Eur za hodinu sa dohodol so spoločnosťou R. R. s.r.o. Predtým, ako začal pracovať na prevádzke, pracoval na Ukrajine, od septembra 2016 do februára 2017 tiež v Poľsku.

31. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.04.2018, spísanej s S. F., vyplýva, že o práci sa dozvedel z internetovej stránky. Na práci sa konkrétne dohodol so spoločnosťou R. R. s.r.o. - pánom P.. Má uzatvorenú pracovnú zmluvu, na prevádzke pracuje od 18.10.2017. Prácu mu prideľuje vedúci zmeny v N. J. s.r.o. Na odmene za prácu vo výške 3,50 Eur za hodinu sa dohodol so R. P.. Predtým, ako začal pracovať na prevádzke, pracoval na Ukrajine, od januára 2017 do júna 2017 v Poľsku. 32. Spoločnosť N. J. s.r.o. predložila inšpektorom práce zalepené obálky, v ktorých sa podľa vyjadrenia Ing. H. L. mali nachádzať pracovné zmluvy a vyslanie na služobnú cestu, ktoré obálky poskytla spoločnosť R. R. s.r.o. k cudzím štátnym príslušníkom a ktoré v prípade potreby mohli byť otvorené. Po oboznámení s obsahom obálok bolo inšpektormi práce zistené, že sú v nich vložené písomné pracovné zmluvy v poľskom jazyku (Umowa o prace tymczasowa), v ktorých je ako zamestnávateľ uvedená spoločnosť E. & P. Sp. z.o.o., 30-504 F., ul. F. XX/X a zároveň v obálke boli aj doklady (J. wajazdu službowego poza granice kraju NR 0086) s uvedením adresy výkonu práce Slovakia, XXX XX J., R. 1, N. J. s.r.o. na dobu 90 dní.

33. Spoločnosť N. J. s.r.o. predložila inšpektorom práce Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb, uzatvorenú dňa 01.10.2017 medzi uvedenou spoločnosťou ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom, predmetom ktorej je zabezpečenie vykonávania kontroly a kvality.

34. V priebehu inšpekcie predložil žalobca inšpektorom práce Zmluvu o spolupráci uzatvorenú dňa 02.01.2018 medzi spoločnosťou R. R. s.r.o. ako záujemcom a spoločnosťou E. & P. Sp. z.o.o. ako poskytovateľom, v ktorej sa poskytovateľ zaväzuje, že bude pre záujemcu zaisťovať dodanie pracovnej sily na kontrolu kvality, ako aj iné služby, ktoré bude záujemca po poskytovateľovi požadovať.

35. Inšpektorát práce Trenčín vypracoval dňa 05.11.2018 protokol č. A.-XX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX o výsledku inšpekcie práce, v ktorom konštatoval porušenie ustanovenia v nadväznosti na zo strany žalobcu. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu H. H., K. K., Y. C., S. F. a K. F., cudzích štátnych príšlusníkov, ktorí vykonávali pre neho prácu - kontrolu kvality, zaradením na pozíciu operátorov výroby vo výrobe a na montáži, kde pracovali na vstrekovacích zariadeniach, ultrazvukových zváračkách, odoberali diely zo vstrekolisov, vykonávali činnosť balenia a odstraňovanie vtoku vo výrobnej prevádzke spoločnosti N. J. s.r.o., R. 1, J., pričom ako cudzí štátni príslušníci nemali udelené povolenie na zamestnanie ani povolenie na pobyt, neboli predložené ani informačné karty, v zmysle ktorých sa odvoláva na uplatnenie výnimky uvedenej v ustanovení . Inšpekciou práce bolo preukázané, že cudzí štátni príslušníci nie sú zamestnancami poľskej spoločnosti E. & P. Sp. z.o.o., nakoľko zo zápisníc o podaní informácie, spísaných s cudzími štátnymi príslušníkmi, vyplýva, že v uvedenej poľskej spoločnosti nepracovali, mzdu na vykonanú prácu majú dohodnutú a poskytovanú v mene Euro spoločnosťou R. R. s.r.o. Bolo preukázané, že sú zamestnancami spoločnosti R. R. s.r.o., ktorá ich na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb, uzatvorenej medzi spoločnosťou N. J. s.r.o. ako „Objednávateľom“ a spoločnosťou R. R. s.r.o. ako „Dodávateľom“ zo dňa 01.10.2017 dočasne pridelila poskytovať služby Objednávateľovi bez toho, aby boli dodržané podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky a mala s nimi písomne uzatvorený pracovnoprávny vzťah. 36. K právnemu rámcu zistených porušení inšpektori práce v protokole o výsledku inšpekcie práce uviedli, že podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky upravuje , v ktorého ustanovení je uvedené, že zamestnávateľ môže zamestnávať iba štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania. V ustanovení sú taxatívne vymenované prípady zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, kedy sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie. V predložených pracovných zmluvách štátnych príslušníkov tretích krajín bolo ako miesto výkonu práce dohodnuté miesto na území Slovenskej republiky. Inšpekciou práce však bola zistená skutočnosť, že kontrolovaní cudzí štítni príslušníci nie sú vyslaní na územie Slovenskej republiky na výkon prác v zmysle o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko nebola splnená povinnosť v zmysle citovaného zákona, keďže nebolo oznámené Národnému inšpektorátu práce vyslanie dotknutých zamestnancov na územie Slovenskej republiky. Nebolo ani preukázané ich prihlásenie do systému sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte. Kontrolovaní zamestnanci nie sú ani hosťujúcimi zamestnancami podľa v spojitosti s článkom 2 Smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16.12.1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, nakoľko ich kontrolovaný subjekt nevyslal z územia iného členského štátu Európskej únie na výkon prác pri poskytovaní služieb na územie Slovenskej republiky a zároveň bežne nepracujú v inom členskom štáte Európskej únie.

37. Spoločnosť R. R. s.r.o. nepredložila v priebehu inšpekcie ku kontrolovaným štátnym príslušníkom tretích krajín povolenie na zamestnanie, neboli predložené ani informačné karty, v zmysle ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu uvedeného v . Zisťovaním na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom bolo inšpektormi práce overené, že ku kontrolovaným štátnym príslušníkom tretích krajín neboli zdokladované žiadne informačné karty.

38. Po vykonaní celkového posúdenia skutočností charakterizujúcich prácu kontrolovaných cudzích štátnych príslušníkov inšpektori práce v protokole o výsledku inšpekcie práce zhrnuli, že v danom prípade nejde o cezhraničné vyslanie kontrolovaných zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb kontrolovaným subjektom v súlade s ustanovením , , v spojitosti s článkom 1 ods. 3 písm. a), písm. b), písm. c) Smernice 96/71/ ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16.12.1996. Preto kontrolovaní cudzí štátni príslušníci

musia disponovať udeleným povolením na zamestnanie, ktoré však kontrolovaný subjekt ku žiadnemu cudziemu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nepredložil.

39. Podaním zo dňa 12.11.2018 sa žalobca vyjadril k protokolu o výsledku inšpekcie práce. Spochybnil závery a konštatovania uvedené v protokole, keďže kontrolovaní cudzí štátni príslušníci aktívne neovládajú slovenský jazyk, pričom pracovníci inšpektorátu práce nie sú kvalifikovanými tlmočníkmi ukrajinského jazyka. Cudzí štátni príslušníci nerozumeli otázkam zo strany inšpektorov práce, podpísali zápisnice pod nátlakom a bez plnej vedomosti o obsahu. Preto žalobca požiadal o ich opätovné vypočutie za prítomnosti kvalifikovaného tlmočníka. Žalobca tiež zdôraznil, že kontrolovaní cudzí štátni príslušníci nie sú jeho zamestnanci, ale sú zamestnancami poľskej spoločnosti E. & P., čo počas výkonu inšpekcie práce bolo zo strany žalobcu jasne preukázané.

40. Inšpektorát práce Trenčín vypracoval dňa 20.11.2018 Dodatok č. 1 k protokolu č. A. zo dňa 05.11.2018, v ktorom reagoval na pripomienky a námietky žalobcu k protokolu. Hoci inšpektori práce nie sú kvalifikovaní tlmočníci z a do ukrajinského jazyka, pred samotným spísaním podanej informácie od cudzích štátnych príslušníkov si ich jazykové znalosti overili u každého osobne kladením otázok v ruskom jazyku, na ktoré žiadny z dopytovaných nemal problém priamo odpovedať. Schopnosť komunikácie cudzích štátnych príslušníkov v slovenskom jazyku bola potvrdená aj H. D. - vedúcim výroby v spoločnosti N. J. s.r.o. Tento s nimi prichádza do každodenného kontaktu, pričom s nimi komunikuje priamo v slovenskom jazyku bez potreby tlmočníka. K námietke, že kontrolovaní cudzí štátni príslušníci nie sú zamestnancami žalobcu, čo mali preukazovať pracovné zmluvy, inšpektori práce uviedli, že tieto zmluvy nemali k dispozícii cudzí štátni príslušníci, ale boli uložené v kancelárii spoločnosti N. J. s.r.o., pričom pri osobách H. H. a K. K. neboli k dispozícii žiadne pracovné zmluvy, hoci obaja menovaní (tak ako aj ostatní) uviedli, že sa na výkone práce na kontrolovanej prevádzke dohodli s koordinátorom spoločnosti R. R. s.r.o. pánom R. P.. Inšpektori poukázali aj na fakt, že pracovné zmluvy niektorých z kontrolovaných osôb neboli ani v slovenskom jazyku, ani v ukrajinskom, ale všetky boli v poľštine.

41. Žalobca prípisom zo dňa 23.11.2018 podal vyjadrenie k Dodatku č. 1 zo dňa 20.11.2018 k protokolu č. A.-XX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 05.11.2018, v ktorom zopakoval požiadavku na opätovné vypočutie ukrajinských štátnych príslušníkov za prítomnosti kvalifikovaného tlmočníka.

42. Prípisom zo dňa 07.02.2019 oznámil Inšpektorát práce Trenčín právnemu zástupcovi žalobcu začatie správneho konania o uložení pokuty, doručené adresátovi dňa 12.02.2019. V závere oznámenia bol žalobca poučený, že podľa § 33 správneho poriadku má ako účastník správneho konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zistenia, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov do 8 dní od doručenia oznámenia, s upozornením, že v prípade márneho uplynutia uvedenej lehoty bude správny orgán vychádzať pri rozhodovaní z tých dôkazov, ktoré má k dispozícii.

43. Prípisom zo dňa 18.02.2019 požiadal právny zástupca žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

44. Podaním zo dňa 01.03.2019 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k začatiu správneho konania. Zopakoval a zosumarizoval svoju dovtedajšiu argumentáciu, pričom navrhol vypočuť kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov za prítomnosti tlmočníka a vypočuť konateľa žalobcu.

45. Rozhodnutím č.k. XXX/XXXX/X.X/S A./F./K./XXXX/XXX zo dňa 13.03.2019 Inšpektorát práce Trenčín podľa uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v nadväznosti na spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny (občanov Ukrajiny) - Y. C., S. F., K. F., H. H., K. K. - v rozsahu bližšie špecifikovanom vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré vykonávali závislú prácu - kontrola kvality, zaradením na pozíciu operátorov výroby vo výrobe a na montáži, kde pracovali na vstrekovacích zariadeniach, ultrazvukových zváračkách, odoberali diely zo vstrekolisov, vykonávali činnosť balenia a odstraňovanie vtoku vo výrobnej prevádzke spoločnosti N. J. s.r.o., R. X, J., pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - .

46. K námietke, že ukrajinský jazyk nie je totožný s ruským a že cudzí štátni príslušníci neovládali slovenčinu na úrovni umožňujúcej im korektne porozumieť otázkam kladeným inšpektormi práce, sprevádzanej požiadavkou na opätovný výsluch kontrolovaných osôb, správny orgán prvého stupňa uviedol, že inšpektori práce overili ešte pred spísaním zápisníc znalosť ruského jazyka všetkých dotknutých osôb a až následne pristúpili k spísaniu zápisníc. Nakoľko jedna z inšpektoriek práce ovládala ruský jazyk a taktiež z dôvodu potreby zaistenia a zadokumentovania aktuálnej situácie na pracovisku, pristúpila k položeniu jednoduchých otázok, na ktoré osoby poskytujúce informáciu odpovedali zrozumiteľne, pričom zo zápisníc nevyplýva, že by kladeným otázkam nerozumeli, nakoľko na otázky, ktoré im boli kladené odpovedali. Medzi kladenými otázkami a odpoveďami na ne je vecná logická súvislosť. Inšpektor práce je spôsobilý vyhodnotiť konkrétnu situáciu vzhľadom na jej povahu a následne podľa toho postupovať. Ak by inšpektori práce zistili, že s ukrajinskými štátnymi príslušníkmi nie je možné komunikovať, nepristupovali by k spisovaniu zápisníc. S poukazom na uvedené inšpektori práce nepovažovali za potrebné výsluchy zopakovať za prítomnosti tlmočníka, prihliadajúc aj na zásadu hospodárnosti.

47. K tvrdeniam žalobcu o tom, že zamestnávateľom ukrajinských štátnych príslušníkov je poľská spoločnosť E. & P. Sp. z.o.o., správny orgán prvého stupňa uviedol, že ani jeden z vypočúvaných zamestnancov neuviedol, že by prácu na prevádzke v J. vykonával pre spoločnosť E. & P. Sp. z.o.o. Názov uvedenej spoločnosti nezaznel vo výpovediach nikoho z vypočúvaných v žiadnej súvislosti. Naopak, vyjadrili sa, že pracujú pre žalobcu, s ktorým - prostredníctvom R. P. - podrobnosti práce pred jej začatím aj dohadovali, vrátane odmeny za vykonanú prácu. Taktiež spoločnosť N. J. s.r.o. komunikovala pri výkone inšpekcie výlučne so žalobcom a jeho zástupcami. Do okamihu otvorenia obálok predložených inšpektorom práce nemali zástupcovia spoločnosti N. J. s.r.o. žiadnu vedomosť o spoločnosti E. & P. Sp. z.o.o. Ak by aj mali inšpektori práce prihliadnuť na pracovné zmluvy v poľskom jazyku, v ktorých je za zamestnávateľa ukrajinských štátnych príslušníkov označená spoločnosť E. & P. Sp. z.o.o., správny orgán pripomenul, že tieto boli predložené len k trom kontrolovaným osobám (Y. C., S. F., K. F.), pri ktorých však pripojené cestovné príkazy boli v čase vykonávania inšpekcie práce už exspirované.

48. S poukazom na už uvedené skutočnosti dospel správny orgán k záveru, že pracovné zmluvy nachádzajúce sa v zalepenej obálke boli inšpektorom práce predložené výlučne formálne, s cieľom preniesť zodpovednosť na tretí subjekt v záujme zbaviť žalobcu postavenia zamestnávateľa. Reálny obsah pracovných zmlúv uzatvorených so spoločnosťou E. & P. Sp. z.o.o. nebol naplnený. Zmluva o spolupráci zo dňa 02.01.2018 uzatvorená medzi spoločnosťou E. & P. Sp. z.o.o. a žalobcom nepreukazuje, že na jej podklade došlo k reálnemu plneniu. Preto správny orgán prvého stupňa za zamestnávateľa kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov považoval žalobcu a následne s ním počas výkonu inšpekcie práce aj takto jednal, keď ho vyzval na predloženie dokumentov súvisiacich s výkonom inšpekcie práce. Žalobca do dňa ukončenia inšpekcie práce požadované dokumenty nepredložil a vo vzťahu ku kontrolovaným zamestnancom nepreukázal splnenie podmienok podľa . Kontrolovaných zamestnancov nie je možné považovať za hosťujúcich zamestnancov podľa v spojitosti s článkom 2 Smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16.12.1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, nakoľko ich žalobca nevyslal z územia iného členského štátu Európskej únie na výkon práce pri poskytovaní služieb na územie Slovenskej republiky a zároveň bolo zistené, že nepracujú bežne v inom členskom štáte Európskej únie.

49. Správny orgán prvého stupňa pripomenul, že žalobcovi neukladal sankciu za správny delikt spočívajúci v tom, že by kontrolovaní zamestnanci vykonávali iný druh práce ako mali dohodnutý v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou N. J. s.r.o. Hoci bol skúmaný aj druh vykonávanej práce, tento by nadobudol právny význam len vtedy, aby by si žalobca napr. v informačných kartách uplatnil výnimku v zmysle , pričom v takomto prípade by sa nevyžadovalo povolenie na zamestnanie, avšak by nedodržal podmienky vyjadrené v tomto ustanovení. V kontrolovanom prípade však neboli predložené informačné karty, ktorými by bola uplatnená spomenutá výnimka z povinnosti disponovania povoleniami na zamestnanie, preto správny orgán konštatoval, že neboli splnené „akékoľvek“ podmienky ustanovené na zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny - Ukrajiny - .

50. K návrhu žalobcu na vypočutie E. - štatutára žalobcu - správny orgán prvého stupňa uviedol, že jeho výsluch nepovažoval za podstatný pre správne konanie. Okrem informácií získaných od kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov boli vypočutí aj H. D. ako vedúci výroby a Ing. H. L. ako výkonný riaditeľ spoločnosti N. J. s.r.o., ktorí inšpektorom práce objasnili potrebné súvislosti týkajúce sa výkonu práce kontrolovaných zamestnancov. Ich vyjadrenia považoval správny orgán za postačujúce.

51. Správny orgán prvého stupňa na základe získaných dôkazov konštatoval reálny vznik a trvanie protiprávneho stavu, s čím zákon spája obligatórne uloženie sankcie. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom bolo objektívne zistené a preukázané, pričom v priebehu konania sa nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by zodpovednosť žalobcu vylučovali alebo znižovali. Správny orgán pri ukladaní pokuty podľa , stanovujúceho sankčné rozpätie od 2.000,- Eur do 200.000,- Eur, s povinnosťou uložiť pokutu najmenej vo výške 5.000,- Eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, prihliadol na skutočnosti predvídané ustanovením . Správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil, možno považovať za závažný, jednak preto, že sa ho dopustil vo vzťahu až k piatim zamestnancom a tiež preto, že sa ním priamo narúša fungovanie trhu práce a tým aj záujem Slovenskej republiky na rovnakých podmienkach pre všetky subjekty pôsobiace na trhu práce. V súvislosti s pôsobením žalobcu na trhu práce bez splnenia podmienok stanovených sa fungovanie trhu práce narúša a ostatné subjekty, ktoré zákonné podmienky dodržiavajú, sú v porovnaní so žalobcom znevýhodnené. Pokuta bola vymeraná pri dolnej hranici sankčného rozpätia, súčasne však v takej výške, aby mala preventívny a výchovný charakter a bola spôsobilá odradiť od opakovania obdobného protiprávneho konania v budúcnosti, t.j. aby bola citeľná aj majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Súčasne je dosiahnutý aj represívny charakter ukladanej sankcie.

52. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie. Zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu, vrátane námietok, ktorých ťažiskom bolo spochybnenie zákonnosti postupu inšpektorov práce, keď pri výsluchu ukrajinských štátnych príslušníkov, neovládajúcich aktívne slovenský jazyk, nevyužili súčinnosť kvalifikovaného tlmočníka, ale výsluchy realizovali v ruskom jazyku. K uvedenej skutočnosti následne žalobca v rámci odvolacieho konania doložil čestné vyhlásenia dotknutých osôb, z ktorých malo vyplynúť, že otázkam inšpektorov práce nerozumeli. V nadväznosti na uvedenú námietku žalobca zotrval na požiadavke výsluchu kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov za prítomnosti tlmočníka. Súčasne navrhol výsluch zástupcu spoločnostA. & P. Sp. z.o.o., ktorý má potvrdiť, že uvedená spoločnosť je skutočným zamestnávateľom kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov a nie žalobca. K tvrdeniam ukrajinských štátnych príslušníkov o ich komunikácii so R. P. navrhol vypočuť uvedeného zamestnanca žalobcu. Žalobca tiež v rámci odvolacích námietok vytkol prvostupňovému rozhodnutiu nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, označiac argumentáciu správneho orgánu za všeobecnú a nekonkrétnu.

53. Žalovaný rozhodnutím č. PO/L./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 31.05.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s rozsahom vykonaného dokazovania, z neho vyplývajúcimi skutkovými zisteniami a na ne nadväzujúcim právnym posúdením veci, vrátane osvojenia si argumentácie prvostupňového rozhodnutia. Námietky žalobcu vyhodnotil ako také, ktoré nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. K novým dôkazným návrhom predloženým žalobcom v rámci odvolacieho konania žalovaný uviedol, že v správnom konaní sa uplatňuje zásada písomnosti. Správny orgán, pridržiavajúc sa ustanovenia § 21 správneho poriadku, by ústne pojednávanie neriadil v prípade, že by sa dostal do dôkaznej núdze a jeho nariadením by prispel k objasneniu skutkového stavu. Nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že už správny orgán prvého stupňa disponoval dôkazmi, na základe ktorých bol skutkový stav náležite zistený, vykonanie ďalšieho dokazovania vypočutím ďalších osôb, alebo zopakovaním výsluchu niektorých osôb o skutočnostiach, ktoré boli správnemu orgánu prvého stupňa známe už z dôkazov zaobstaraných počas výkonu inšpekcie práce, by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci.

54. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí tiež zaoberal výškou uloženej pokuty, ktorú považuje za zákonnú, dôvodnú, primeranú okolnostiam a zisteným skutočnostiam. Jej výmera je súladná s rozhodovacou praxou a vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných osôb je možné ju považovať za minimálnu.

55. Podľa veta prvá právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a .

56. Podľa nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

57. Podľa zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý a) je držiteľom modrej karty Európskej únie22a) (ďalej len "modrá karta"), b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,22b) c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,22c) ak osobitný predpis neustanovuje inak,22ca) d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,22d) e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,22da) alebo f) spĺňa podmienky podľa .

58. Podľa inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

59. Podľa inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

60. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vychádzajúc zo správnej žaloby a žalobných bodov identifikoval správny súd najmä tieto medzi účastníkmi sporné otázky:

- procesné pochybenia inšpektorov práce pri zadovažovaní si informácií od ukrajinských štátnych príslušníkov ich výsluchmi v ruskom jazyku bez prítomnosti tlmočníka,

- totožnosť skutočného zamestnávateľa ukrajinských štátnych príslušníkov,

- porušenie práva žalobcu ako účastníka správneho konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na možnosť uplatniť svoje návrhy,

- dostatočnosť zistenia skutkového stavu veci,

- primeranosť uloženej sankcie.

61. K námietke týkajúcej sa realizácie výsluchu ukrajinských štátnych príslušníkov v ruskom jazyku správny súd uvádza, že považuje za procesne korektný postup, pri ktorom si inšpektori práce overili ešte pred spísaním zápisníc znalosť ruského jazyka všetkých dotknutých osôb a až následne pristúpili k spísaniu zápisníc. Treba mať na pamäti, že cca 1/6 - 1/5 obyvateľstva Ukrajiny tvoria obyvatelia ruskej národnosti, ruština je popri ukrajinčine uznaným a frekventovaným jazykom, pričom ide o jazyky (ukrajinčina v/s ruština) síce odlišné, súčasne však príbuzné. Nakoľko jedna z inšpektoriek práce ovládala ruský jazyk a taktiež z dôvodu potreby zaistenia a zadokumentovania aktuálnej situácie na pracovisku, pristúpila k položeniu jednoduchých otázok, na ktoré ukrajinskí štátni príslušníci odpovedali zrozumiteľne, pričom zo zápisníc nevyplýva, že by kladeným otázkam nerozumeli, nakoľko na otázky, ktoré im boli kladené, odpovedali a v odpovediach poskytli konkrétne a využiteľné informácie. Aj správny súd po preskúmaní zápisníc spisovaných s vypočúvanými osobami dospel k záveru, že išlo o otázky

jednoduché, kde podľa odpovedí na ne môže dopytujúca sa osoba priamo a bezprostredne zistiť, či ten, kto na otázku odpovedá, otázke aj porozumel. Medzi kladenými otázkami a odpoveďami na ne je vecná logická a obsahová súvislosť. Ak s poukazom na uvedené inšpektori práce nepovažovali za potrebné výsluchy zopakovať za prítomnosti tlmočníka, prihliadajúc aj na zásadu hospodárnosti, je potrebné takýto postup a jeho zdôvodnenie považovať za súladné s predpismi upravujúcimi činnosť inšpektorov práce pri výkone inšpekcie práce.

62. Správny súd sa stotožňuje aj s názorom správnych orgánov o tom, že skutočným zamestnávateľom ukrajinských štátnych príslušníkov nebola spoločnosť E. & P. Sp. z.o.o., ale ním pol žalobca. Pre uvedený záver je potrebné vziať do úvahy najmä nasledovné zistenia a skutočnosti:

- Žiadny z kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov nejednal pri dohadovaní si práce na prevádzke v J. s nikým iným ako so R. P., ktorého všetci vnímali ako zástupcu spoločnosti R. R. s.r.o.;

- Nikto z kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov nejednal pri dohadovaní si práce na prevádzke v J. so spoločnosťou E. & P. Sp. z.o.o., túto spoločnosť nikto z vypočúvaných neoznačil v žiadnych súvislostiach, počnúc získaním prvotnej informácie z internetu o ponuke práce na Slovensku, končiac inkasovaním výplaty za vykonanú prácu;

- E-mailová komunikácia mzdovej účtovníčky spoločnosti N. J. s.r.o. prebehla so R. P., v rámci ktorej mu zaslala dochádzku zamestnancov R. + odmeny a nadčasové lístky, t.j. v personálnych otázkach ukrajinských štátnych príslušníkov sa spoločnosť N. J. s.r.o. obracala na žalobcu ako zamestnávateľa;

- Za dodanie prác žalobca ako poskytovateľ fakturoval spoločnosti N. J. s.r.o. ako objednávateľovi normované náklady v zmysle prílohy č. 1 rámcovej zmluvy;

- Pracovné zmluvy troch z piatich kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov, s označeným zamestnávateľom E. & P. Sp. z.o.o., ktoré sa do začatia inšpekcie práce nachádzali v zalepenej obálke, nepredložil inšpektorom práce žiadny z kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov, ale ich predložil zástupca spoločnosti N. J. s.r.o., z ktorého vyjadrení taktiež vyplýva absencia akejkoľvek predchádzajúcej vedomosti o nejakej poľskej spoločnosti, ktorá by tu mala vystupovať ako zamestnávateľ ukrajinských štátnych príslušníkov;

- Pracovné zmluvy troch z piatich kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov, s označeným zamestnávateľom E. & P. Sp. z.o.o., boli spísané v poľskom jazyku, pričom nebolo preukázané, že by niektorý z kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov ovládal poľský jazyk;

- Najmenej dvaja z kontrolovaných ukrajinských štátnych príslušníkov predtým, ako začali pracovať na prevádzke v J., nepracovali vôbec v Poľsku, nebol teda na ich strane žiadny dôvod, aby uzatvárali s poľskou spoločnosťou ako primárnym sprostredkovateľom v poľskom jazyku pracovnú zmluvu v podstate o tom, že iná slovenská spoločnosť ako sekundárny sprostredkovateľ im dohodne prácu na konkrétnom pracovisku tretieho podnikateľského subjektu na území Slovenskej republiky.

63. Procesnú zásadu spočívajúcu v práve účastníka správneho konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy by bolo možné považovať za porušenú najmä vtedy, ak by správny orgán sám bez ingerencie a najmä bez vedomosti účastníka konania si zadovažoval dôkazy, čo však nie je tento prípad, kedy dôkazy, ktoré mal správny orgán k dispozícii, boli zaobstarané buď v priebehu inšpekcie práce a následne sumarizované v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý bol so zástupcom žalobcu prerokovaný, alebo tieto dôkazy správnemu orgánu predložil v správnom konaní sám žalobca. Účastník konania má právo na oboznámenie sa s dôkazmi a podkladmi, nie právo na predbežný právny názor správneho orgánu na prípadné sporné otázky. Správny orgán svoj právny názor na vec prezentuje až v rozhodnutí, ktoré je rezultátom správneho konania.

64. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, dotýkajúceho sa zásady materiálnej pravdy, vychádzajúcej z požiadavky spoľahlivého zistenia stavu veci po objasnení všetkých rozhodujúcich okolností dôležitých pre posúdenie veci tak, aby skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti, správny súd uvádza, že rozsah a spôsob dokazovania zásadne určuje správny orgán, pričom je právom účastníka administratívneho konania zasahovať do tohto procesu vlastnými dôkaznými návrhmi. Správny súd zastáva po preskúmaní veci názor, že skutkový stav bol správnymi orgánmi zistený a ustálený ešte v priebehu inšpekcie práce v rozsahu potrebnom na prijatie rozhodnutia napĺňajúceho požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 46 správneho poriadku. Keďže v ďalšom konaní sa procesný diskurz zredukoval v podstate iba na posúdenie právnych otázok, je v takomto prípade potrebné množinu dôkazov zabezpečených inšpektormi práce považovať za dostatočnú. Iba pre vnútorný nesúhlas žalobcu s finálnym právnym názorom správnych orgánov nie je možné označiť dokazovanie za nedostatočne vykonané.

65. Správny súd tiež skúmal, či boli dodržané zásady ukladania trestov podľa , ktoré bolo potrebné použiť aj pri ukladaní administratívnej sankcie. Základnou zásadou ukladania trestov je požiadavka, aby sankcia, vrátane konkrétneho sankčného rozpätia, bola súčasťou hmotnoprávneho predpisu v čase, kedy došlo k spáchaniu skutku majúceho povahu protiprávneho konania postihovaného orgánmi verejnej moci (nulla poena sine lege). Sankcionovateľnosť istého konania sa posudzuje a konkrétna sankcia sa ukladá (vymeriava) podľa zákona účinného v čase spáchania skutku. Táto základná zásada v predmetnej veci dodržaná bola. Pokiaľ ide o iné zásady, ako napr. zásada individualizácie sankcie, povinnosť prihliadnuť na zavinenie, pohnútku, na priťažujúce okolnosti či poľahčujúce okolnosti, ani tu správny súd nezaznamenal vybočenie z medzí a hľadísk daných zákonom. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali pri ukladaní pokuty žalobcovi dôsledne z ustanovenia , z ktorého vyplýva, na čo všetko musí správny orgán prihliadať. Argumentácia, preukazujúca, že žalovaný prihliadol na skutočnosti uvedené v , je súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

66. Pri posudzovaní špecifickej otázky primeranosti uloženej sankcie je potrebné si uvedomiť, že pri správnom delikte podľa je vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu dolnou hranicou sankčného rozpätia suma 5.000,- Eur, ktorú je možné uložiť pri nelegálnom zamestnávaní už 2 osôb. V prípade žalobcu však ide o zistené a preukázané nelegálne zamestnávanie až 5 osôb, čo je dostatočne relevantná okolnosť, ktorá podmieňuje a odôvodňuje konkrétnu výmeru sankcie vyššiu ako je dolná hranica sankčného rozpätia. Tento „odskok“ od dolnej hranice sankčného rozpätia považuje správny súd za primeraný tomu, že počet nelegálne zamestnávaných osôb, pri ktorých sa obligatórne ukladá sankcia vo výmere 5.000,- Eur, je v prípade žalobcu zvýšený o viac ako 100 %.

67. Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného možno teda vo všeobecnosti konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že porušenie vo výrokoch rozhodnutí opísaných zákonných povinností žalobcom bolo jednoznačne preukázané, správne orgány vykonali vo vzťahu k predmetu administratívneho konania dostatočné dokazovanie. Z vykonaného dokazovania, ktoré má oporu v obsahu pripojeného administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili, takto zistený a ustálený skutkový stav jasne a zrozumiteľne premietli do skutkovej vety výroku a následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, keď správne orgány poskytli žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania vo svojich rozhodnutiach odpovede na každú relevantnú otázku, či už bola do administratívneho konania vnesená podaniami žalobcu, alebo jej primerané zodpovedanie, vychádzajúc z princípu právnej istoty, bolo ex offo povinnosťou správnych orgánov v záujme dodržania kvalitatívnych štandardov kladených na rozhodnutie orgánu verejnej moci ukladajúce účastníkovi administratívneho konania sankciu za porušenie zákonom stanovenej povinnosti.

68. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

69. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

70. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.