Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-18-2020.pdf
PDF · 136.23 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. č. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPOU-PO-PK-69/2018 zo dňa 27.06.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím Č. p.: SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ zo dňa 15.03.2017 s poukazom na ust. § 46 ods. 1 písm. b) a ust. § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal vdovský výsluhový dôchodok, o ktorý požiadala podľa ust. § 83 ods. 1 písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z. žiadosťou doručenou správnemu orgánu dňa 31.01.2017. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyni bol vdovský dôchodok priznaný Sociálnou poisťovňou, ústredie podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, tzn. podľa zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na jeho výplatu trval aj po 31.12.2003, preto sa tento dôchodok v súlade s ust. § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) považuje za vdovský dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu sa po 31.12.2003 naďalej posudzuje v súlade s ust. § 264 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podľa zákona č. 100/1988 Zb., pričom túto dávku aj po 31.12.2003 vypláca a o nárokoch na ňu a jej výplatu rozhoduje Sociálna poisťovňa, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 01.03.2016 zastavila výplatu výsluhového dôchodku podľa § 46 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 4 a ods. 6 a § 264 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 06.04.2016 z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna menovanej P.. Žalobkyni nevznikol nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z., keďže odbor je príslušný rozhodovať podľa tohto zákona len o tých pozostalostných nárokoch, na ktoré vznikol nárok najskôr dňom účinnosti tohto zákona, čo znamená iba v takom prípade, ak policajt alebo príslušník Ozbrojených zborov alebo Ozbrojených síl SR bol ku dňu účinnosti tohto zákona, tzn. k 01.07.2002 aj v služobnom pomere. S poukazom na ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. správny orgán prvého stupňa konštatuje, že vdovský dôchodok by sa v prípade žalobkyne preskúmaval z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. v prípade, ak by táto dávka bola v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., tzn. ku dňu 01.07.2002 zároveň aj vyplácaná orgánom sociálneho zabezpečenia.
Vdovský dôchodok bol však v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. nielen priznaný, ale aj vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie.
2. O odvolaní žalobkyne voči vyššie označenému rozhodnutiu správnemu orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: SPOU-PO-PK-69/2018 zo dňa 27.06.2018, ktorým s poukazom na ust. § 84 ods. 1, ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutkové a právne dôvody rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Na dôvažok vo vzťahu k námietke žalobkyne, podľa ktorej ak sa služobný pomer policajtov Železničnej polície, ku ktorým patril aj jej zosnulý manžel, riadil v čase jeho smrti zákonom č. 410/1991 Zb. a aj podľa ustanovení tohto zákona poskytnutá náhrada škody v podobe úhrady primeraných nákladov spojených s pohrebom jej manžela ako úmrtné, je zrejmé, že aj nároky pozostalých (dôchodkové dávky) v prípade smrteľného služobného úrazu policajta by mali byť posudzované podľa tohto zákona a mal by byť za ne zodpovedný Policajný zbor, žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 zákona č. 61/1993 Z.z., § 129, § 177 zákona č. 100/1988 Zb. konštatujúc, že rozhodnou skutočnosťou, v súvislosti s ktorou sa určovala vecná príslušnosť správneho orgánu, ktorý bol o pozostalostnej dávke, to znamená v prípade žalobkyne o vdovskom dôchodku a sirotskom dôchodku, príslušný rozhodovať podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., bolo zistenie, či sa nárok na dôchodkovú dávku, na ktorú by mal poistenec nárok v čase smrti, pričom sa z tejto dávky následne vypočítavala dávka pozostalostná (vdovský a sirotský dôchodok), posudzoval podľa II. alebo V. časti zákona č. 100/1988 Zb.. Žalovaný zdôrazňuje, že podľa II. časti zákona č. 100/1988 Zb. sa posudzovali dôchodkové nároky poistencov, ktorí neboli podľa tohto zákona považovaní za vojakov z povolania a podľa V. časti tohto zákona sa posudzovali dôchodkové nároky iba vojakov z povolania. Z dotknutých zákonných ustanovení bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že príslušníci Železničnej polície stále neboli považovaní v zmysle § 129 zákona č. 100/1988 Zb. ani v zmysle ust. § 177 citovaného zákona za príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a neboli považovaní ani za vojakov z povolania. Dôchodkové nároky príslušníkov Železničnej polície sa preto posudzovali podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Z uvedených dôvodov bola vecne príslušná na konanie a rozhodovanie o dôchodkových nárokoch odvolateľky Sociálna poisťovňa, ústredie. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou odvolateľky, v zmysle ktorej sa mal stať vdovský dôchodok priznaný a vyplácaný Sociálnou poisťovňou podľa ust. § 129 ods. 1, resp. ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. vdovským výsluhovým dôchodkom a následne ho mal vyplácať prvostupňový správny orgán. Žalovaný sa zhodol so správnym orgánom prvého stupňa, ktorý je toho názoru, že vdovský dôchodok by sa odvolateľke preskúmaval z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 zákon a č. 328/2002 Z.z. len v prípade, ak by táto dávka bola v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z, tzn. ku dňu 01.07.2002, vyplácaná orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Vdovský dôchodok bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. nielen priznaný, ale aj vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie. Na základe danej skutočnosti vdovský dôchodok priznaný a vyplácaný odvolateľke Sociálnou poisťovňou tak nespĺňal základné podmienky transformácie zakotvené v ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalovaný je toho názoru, že podmienky transformácie vdovský dôchodok vyplácaný žalobkyni nespĺňa ani podľa ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Predmetné ustanovenie nie je namieste aplikovať, nakoľko odvolateľke nebol priznaný vdovský dôchodok spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to požaduje predmetné ustanovenie, pričom odkaz, resp. poznámka č. 32 pod čiarou odkazuje napr. aj na zákon č. 73/1998 Z.z.. Podmienky vzniku nároku na prídavok k vdovskému dôchodku ako dávke výsluhového zabezpečenia boli upravené až s účinnosťou od 01.04.1998 v ust. § 214 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. tak, že prídavok k dôchodku patrí po zomrelom policajtovi alebo po poberateľovi prídavku k dôchodku podľa odseku 2 aj k dôchodku a) vdovskému dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom bol v tomto prípade zákon č. 100/1988 Zb.). Nárok na túto dávku výsluhového zabezpečenia však odvolateľke nevznikol a ani jej táto dávka nebola priznaná. K námietke žalobkyne, že spĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. a nesúhlasí so zamietnutím jej žiadosti, žalovaný udáva, že v súvislosti s posudzovaním vzniku nároku na dávku výsluhového zabezpečenia podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. je dôležité uviesť, že prvostupňový správny orgán je príslušný rozhodovať podľa tohto zákona len o tých pozostalostných nárokoch, na ktorý vznikol nárok najskôr dňom účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.07.2002. Z dôvodu, že v danom prípade k rozhodnej skutočnosti
- k úmrtiu manžela odvolateľky došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z., odvolateľka nespĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) citovaného zákona.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení žaloby poukazuje na skutočnosť, že dňa 08.08.1997 v Železničnej stanici Leopoldov, kde vykonával jej manžel službu ako policajt Železničnej polície pri doprovode vlaku utrpel smrteľný služobný úraz. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX . XXX XXXX zo dňa 16.10.1997 podľa ust. § 46 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznala žalobkyni vdovský dôchodok, ktorý poberala aj po uplynutí jedného roka, nakoľko sa starala o syna P. K., ktorý bol nezaopatreným dieťaťom. Do dňa podania žaloby sa znova nevydala. Dňom 06.04.2016 bolo žalobkyni na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 01.03.2016 a 28.04.2016 zastavené vyplácanie vdovského dôchodku, nakoľko podľa stanoviska Sociálnej poisťovne prestala sa starať o nezaopatrené dieťa - syn prestal študovať a nespĺňala ani jednu z podmienok trvania nároku na vdovský dôchodok podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., čím jej zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa § 46 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dňom 06.04.2016. Žalobkyňa si podala žiadosť o priznanie a výplatu vdovského výsluhového dôchodku dňa 22.11.2016 správnemu orgánu prvého stupňa, ktorú žiadosť odôvodnila splnením podmienok v zmysle ust. § 46 písm. b), § 50 ods. 1, ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z. v nadväznosti na ust. § 129 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalobkyňa v prvom rade zdôrazňuje, že všetky nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z. (01.04.1998) sa posudzujú podľa zákona č. 410/1991 Zb., teda i nárok žalobkyne. Uvedenú úvahu žalobkyne podporujú najmä ust. § 93 ods. 1, § 95 a § 98 zákona č. 410/1991 Zb.. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom správneho orgánu v tom, že policajti Železničnej polície a ich dôchodkové nároky boli posudzované podľa druhej časti zákona č. 100/1988 Zb. a nie podľa jeho piatej časti ako tvrdí žalobkyňa. Na podporu svojich tvrdení podrobne rozobrala genézu právnych predpisov najmä § 1 ods. 2, § 43 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii, § 1 zákona č. 334/1991 Zb., § 177 zákona č. 100/1988 Zb. (v znení účinnom od 01.06.1992 do 31.12.2003), § 1, § 2 ods. 1 zákona č. 61/1993 Z.z. a ďalšie dôvodiac, že už od účinnosti zákona č. 230/1992 Zb. boli policajti Železničnej polície prostredníctvom zákona č. 334/1991 Zb. a zákona č. 333/1991 Zb., ktoré sa vzťahovali na Federálne Policajné zbory, začlenení do sociálneho systému rovnako ako príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, resp. príslušníci Policajného zboru, takže vzhľadom na žalobkyňou citované právne normy boli začlenení do sociálneho systému podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.. Po rozpade federácie v roku 1993 prešli tieto nároky aj na policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 61/1993 Z.z.. Vzhľadom na to, že generálne riaditeľstvo Železničnej polície, resp. Ministerstvo dopravy SR nemalo svoj vlastný orgán sociálneho zabezpečenia, vykonávala pre neho Sociálna poisťovňa správu sociálneho systému, na čo poukázal aj Najvyšší súd SR svojim rozsudkom č.k. 4Sžso/43/2007 z 30.10.2008. Žalobkyňa ďalej namieta záver správneho orgánu, že posudzovať vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. je možné len u tých pozostalostných nárokoch, na ktoré vznikol nárok najskôr dňom účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. od 01.07.2002. Žalobkyňa s uvedeným záverom nesúhlasí, nakoľko by akceptujúc daný záver absolútne stratili opodstatnenie ustanovenia uvedené v § 129 ods. 1, 2, 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalobkyňa už v čase účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. 01.07.2002 splnila nárok na priznanie výplatu vdovského výsluhového dôchodku podľa ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Nemôže byť na ujmu práv žalobkyne to, že Železničná polícia nemala v čase rozhodovania o jej vdovskom dôchodku zriadený vlastný orgán sociálneho zabezpečenia. V danom prípade má teda za to, že sa na ňu fakticky vzťahuje aj ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu spĺňala podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., pretože jej manžel zomrel ako policajt Železničnej polície pri výkone služby a v tom čase sa starala o nezaopatrené dieťa, pričom nárok na výplatu dávky jej s poukazom na § 50 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. trval aj po uplynutí jedného roku. V súčasnej dobe spĺňa podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu podľa § 46 písm. b) s poukazom na ust. § 50 ods. 1, ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z., pretože jej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu. Žalobkyňa namieta závery žalovaného, v zmysle ktorého má žalobkyňa aj naďalej nárok na vdovský dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. a na jeho vyplácanie je príslušná Sociálna poisťovňa. K takémuto nesprávnemu tvrdeniu žalovaného uvádza, že v rámci vzniku nového osobitného zákona o sociálnom zabezpečení policajtov poukazuje na dôvodovú správu k zákonu, kde je uvedené, že je potrebné postarať sa o pozostalých po policajtoch, preto zákonodarca umožnil to, že vdovský výsluhový dôchodok, na ktorý má nárok vdova po manželovi, ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu, sa jej bude vyplácať doživotne, čo v prípade všeobecného predpisu zákona č. 100/1988 Zb. nie je možné, nakoľko jej manžel nebol príslušníkom ozbrojených síl (vojakom), ani nebol zaradený do I. pracovnej kategórie, resp. toto zaradenie sa nedá preukázať. Žalobkyňa je toho názoru, že zákonodarca, čo vyplýva aj z dôvodnej správy, v rámci ust. § 129 zákona č. 328/2002 Z.z. sledoval,
aby sa všetky výsluhové dávky, medzi ktoré patrí aj vdovský dôchodok, vyplácali v prípade policajtov už len prostredníctvom Útvaru sociálneho zabezpečenia. Preto je v rámci každého ust. § 129 zákona č. 328/2002 Z.z., resp. pri dôvodoch pretransformovaný na vdovské výsluhového dôchodky vyplácané podľa § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. uvedené, že sú vyplácané z osobitného účtu a len prostredníctvom Útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva. Žalobkyňa nemôže byť ukrátená na svojich právach len preto, že nepožiadala príslušný orgán sociálneho zabezpečenia o priznanie prídavku k dôchodku.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.10.2018, v ktorom podrobnostiach obsiahol skutkové a právne dôvody svojho vyjadrenia totožne ako v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nad rámec skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný udáva, že podľa obsahu celého ust. § 129 zákona č. 328/2002 Z.z. upravujúceho transformáciu doterajších dávok a podľa usporiadania jednotlivých odsekov § 129 je nepochybné, že k preskúmavaniu podmienok podľa § 46, § 47, § 50, § 51, § 52, § 53, § 54 a § 57 došlo len v prípadoch, ak išlo o dávky, pri ktorých právna úprava toto preskúmavanie ukladala, resp. umožňovala (t.j. v zmysle § 129 ods. 1, 2, 3 a § 129 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z). Pozostalostná dávka, ktorú žalobkyňa ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. ku dňu 01.07.2002 poberala, nie je dávkou, ktorá by v zmysle § 129 podliehala preskúmavaniu z hľadiska splnenia podmienok tam uvedených zákonných ustanovení, a teda nie je ani dávkou, ktorá by sa pretransformovala na dávku výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Záverom žalovaný poukazuje, že žalobkyni zanikol od dňa 06.04.2016 z dôvodu zániku nezaopatrenosti jej syna len nárok na výplatu vdovského dôchodku, pričom nárok na výplatu vdovskú dôchodku sa jej obnoví, ak splní niektorú z podmienok uvedenú v § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb..
5. Žalobkyňa v replike zo dňa 29.11.2018 uvádza totožné skutkové a právne dôvody, ktoré uviedla v žalobe.
6. Žalovaný v duplike zo dňa 14.12.2018 poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9So/226/2016 zo dňa 28.11.2018 v právnej veci žalobkyne proti Sociálnej poisťovni, ústredie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2016 o vdovskom dôchodku poukazujúc na závery Najvyššieho súdu v danej veci, najmä záver, že zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR sa neriadilo aj ich sociálne zabezpečenie. Rovnako na záver Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. žalobkyňa nepreukázala.
7. Krajský súd v Žiline pôvodne vo veci žalobkyne rozhodol rozsudkom č.k. 29Sa/35/2018-113 zo dňa 16.04.2019 v spojení s uznesením č.k. 29Sa/35/2018-138 zo dňa 28.05.2019, ktorý bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžsk/79/2019 zo dňa 20.05.2020 a vec vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie s vysloveným záväzným právnym názorom. Kasačný súd vyhodnotil za nesprávny právny názor krajského súdu, že podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. mal žalovaný posúdiť splnenie podmienok na transformáciu vdovského výsluhového dôchodku žalobkyne do osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Kasačný súd zdôraznil, že žalobkyni nebol vdovský dôchodok priznaný spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to vyžaduje predmetné zákonné ustanovenie. Kasačný súd konštatoval, že pri výklade aplikácie ustanovených právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. O to viac uvedené platí v prípade úplne jasného a jednoznačného vyjadrenia právnej normy. Prídavok k vdovskému dôchodku zákon č. 100/1988 Zb., podľa ktorého žalobkyňa uplatnila po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok, nepoznal. Prídavok k vdovskému dôchodku, ktorý bol upravený zákonom č. 73/1998 Zb. (účinnosť nadobudol dňa 01.04.1998, t.j. takmer rok po smrti manžela žalobkyne), priznáva príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva aj v prípade, že vdovský dôchodok bol priznaný a vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.11.2020 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloby žalobkyne je nedôvodná, a preto ju s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.
10. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím Č. p.: SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ zo dňa 15.03.2017 rozhodol o žiadosti žalobkyne zo dňa 31.01.2017, doručenej správnemu orgánu prvého stupňa dňa 31.01.2017, o priznanie vdovského výsluhového dôchodku s poukazom na ust. § 46 ods. 1 písm. b), v súlade s ust. § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že vdovský výsluhový dôchodok, o ktorý v zmysle § 83 ods. 1 písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z. požiadala žalobkyňa, žalobkyni nepriznal. O odvolaní žalobkyne voči označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu pôvodne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. p.: KM-OLVS-34/2017/OPK zo dňa 12.06.2017, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol, pričom v napadnutom rozhodnutí odstránil chybu v písaní zákonného ustanovenia tak, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia text „Podľa § 46 ods. 1 písm. b)“ nahradil textom „Podľa § 46 písm. b)“. Pôvodné rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.06.2017 bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 27Sa/11/2017 zo dňa 14.03.2018 zrušené s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP s tým, že správny súd vytkol rozhodnutiu žalovaného, že charakter výrokovej časti rozhodnutia nemá povahu zmenového rozhodnutia v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ale charakter opravy, a teda takéto rozhodnutie má skôr povahu odstránenia chýb prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru správneho súdu z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že takéto prvostupňové rozhodnutie malo byť potvrdené. V ďalšom konaní uložil správny súd žalovanému povinnosť zabezpečiť vydanie rozhodnutia o odvolaní tak, aby výrok rozhodnutia spĺňal náležitosti riadneho výroku rozhodnutia s poukazom na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Na základe uvedeného bolo žalovaným vydané rozhodnutie o odvolaní č. p.: SPOU-PO-PK-69/2018 zo dňa 27.06.2018 a súčasne bola žalobkyňa písomným podaním odboru č. p.: SPOU-OSZ-228-014/2018-VZ zo dňa 23.05.2018 upovedomená, že s poukazom na ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku vykonal odbor opravu chyby v písaní vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia tak, ako to vyplýva v zmysle záverov správneho súdu. Ďalej správny súd z administratívneho spisu zistil, že manžel žalobkyne P. K., nar. XX.XX.XXXX zomrel následkom úrazu utrpeného pri výkone zamestnania dňa 08.08.1997. V čase úmrtia bol príslušníkom Železničnej polície Slovenskej republiky. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 16.10.1997 bol žalobkyni priznaný podľa § 45 a § 49 zákona č. 100/1988 Zb. od 08.08.1997 vdovský dôchodok a sirotský dôchodok (pre syna P. K., nar. XX.XX.XXXX). Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2016 zastavila s poukazom na ust. § 46 zákona č. 100/1988 Zb. a ust. § 112 ods. 4 a ods. 6 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. výplatu vdovského dôchodku od 06.04.2016 žalobkyni z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna odvolateľky P. K., nar. XX.XX.XXXX. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.03.2016 rozhodoval Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 25Sd/85/2016-49 zo dňa 08.09.2016, ktorý rozhodnutie odporkyne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č.k 9So/226/2016 zo dňa 28.11.2018 o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/85/2016-49 zo dňa 08.09.2016 rozhodol tak, že označený rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil stotožňujúc sa s právnym záverom Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá zastavila výplatu vdovského dôchodku žalobkyni od 06.04.2016 dôvodiac nesplnením zákonných podmienok na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku v zmysle § 46 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyni skutočne dňom 06.02.2016 zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa označených zákonných ustanovení, konštatujúc, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana, po ktorom vzniká nárok na túto dávku, pričom v prejednávanej veci táto rozhodujúca skutočnosť nastala dňa 08.08.1997, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb.. Odvolací súd v označenom rozsudku zaujal právny názor, že nebohý manžel žalobkyne bol policajtom, pričom nie je správny záver krajského súdu, ktorý konštatoval, že príslušník Železničnej polície SR sa považuje za policajta až účinnosťou zákona č. 519/2007 Z.z., ktorým sa novelizoval § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.. Z pôvodného znenia zákona č. 328/2002 Z.z. totiž vyplýva, že za policajta sa považoval aj príslušník Železničnej polície SR. Ďalej konštatoval, že Železničná polícia SR bola zriadená zákonom č. 61/1993 Z.z. o zriadení Železničnej polície SR. Tento zákon v § 4 ods. 2 ustanovil, že služobný pomer policajtov Železničnej polície SR sa riadi zákonom č. 41/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, avšak Najvyšší súd SR zdôraznil, že týmto zákonom sa neriadilo aj ich sociálne zabezpečenie. Na záver Najvyšší súd konštatoval, že trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok je potrebné posúdiť s poukazom na ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom danosť podmienok, ktoré má na mysli ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. pre priznanie
vdovského výsluhového dôchodku je vo veci príslušný posúdiť orgán podľa zákona č. 328/2002 Z.z., a to podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.07.2002.
11. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom k 01.07.2002 (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené tieto podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky považujú za vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
Podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov 32) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky a prídavok k nim zlučujú a považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
Podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý a) splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vdova má nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku počas jedného roka od úmrtia manžela.
Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak a) stará sa o nezaopatrené dieťa alebo b) je invalidná, alebo c) dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, alebo d) manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka do dňa jeho úmrtia najmenej pätnásť rokov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku vznikne opätovne, ak sa vdova znovu začne starať o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 50 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. nezaopatrené dieťa podľa odseku 2 písm. a) a odseku 3 je dieťa, ktoré má po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nárok na sirotský výsluhový dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi tejto vdovy zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká a) uzavretím manželstva, b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.
12. Predmetom tohto správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o „nepriznaní“ vdovského výsluhového dôchodku.
Žalobkyňa zdôvodňuje svoj nárok ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dôvodiac splnením tam označených zákonných podmienok. Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu spĺňala žalobkyňa podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., pretože jej manžel zomrel ako policajt Železničnej polície pri výkone službe a v tomto čase sa starala o ich nezaopatrené dieťa, pričom nárok na výplatu dávky jej s poukazom na § 50 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. trvalo aj po uplynutí jedného roku. V súčasnej dobe spĺňa podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu podľa § 46 písm. b) s poukazom na § 50 ods. 1, ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z., pretože jej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu. Podľa jej názoru nemôže byť na ujmu jej práv ani to, že Železničná polícia nemala v čase rozhodovania o jej vdovskom dôchodku zriadený vlastný orgán sociálneho zabezpečenia. V danom prípade má teda s poukazom na uvedenú skutočnosť za to, že sa na ňu fakticky vzťahuje aj ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. 13. Správny súd námietku žalobkyne, podľa ktorej žalobkyni prináleží nárok na priznanie a výplatu vdovského výsluhového dôchodku v zmysle ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd v tomto smere v podrobnostiach poukazuje na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku č.k. 9So/226/2016 zo dňa 28.11.2018 v právnej veci žalobkyne proti Sociálnej poisťovni, ústredie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie o vdovskom dôchodku, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že nebohý manžel žalobkyne bol policajtom, pričom nie je správny záver odvolacieho súdu, že príslušník Železničnej polície SR sa považuje za policajta až s účinnosťou zákona č. 519/2007 Z.z., ktorým sa novelizoval § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.. Už z pôvodného znenia zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že za policajta sa považoval aj príslušník Železničnej polície SR. Ale až v dôvodovej správe k zákonu č. 519/2007 Z.z. je uvedené, že jeho cieľom je: „zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráž, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby.“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatuje, že hoci bola Železničná polícia SR zriadená zákonom č. 61/1993 Z.z. o zriadení Železničnej polície SR, pričom tento zákon v § 4 ods. 2 ustanovil, že služobný pomer policajtov Železničnej polície SR sa riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, týmto zákonom sa však neriadilo aj ich sociálne zabezpečenie. Zatiaľ čo Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom rozsudku predbežne posúdil oprávnenie Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnúť vo veci žalobkyne o výplatu vdovského dôchodku, súčasne ustálil, že vo veci nároku žalobkyne na vdovský výsluhový dôchodok je daná vecná príslušnosť žalovaného, ktorý posúdi na základe žiadosti žalobkyne danosť podmienok, ktoré má na mysli ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku. Správny súd nemal dôvod odchýliť sa od vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR v označenom rozsudku, nakoľko sa nezmenili skutkové okolnosti posudzovanej veci. Nárok žalobkyne teda nie je možné posúdiť v intenciách ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., nakoľko nárok žalobkyne nespadá do premisy citovaného ust. § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na výplatu vdovského dôchodku nebol ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. k 01.07.2002 príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, ale na výplatu vdovského dôchodku žalobkyne bola príslušná Sociálna poisťovňa. Splnenie podmienok pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku preto bolo potrebné posúdiť v intenciách ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.07.2002.
14. V nadväznosti na ďalšiu žalobnú námietku správny súd na tomto mieste považuje za potrebné odlíšiť priznanie „nového“ nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) citovaného zákona od rozhodnutia o „priznaní nároku“ na vdovský výsluhový dôchodok v zmysle deklarovania splnenia podmienok transformácie vdovského dôchodku na vdovský výsluhový dôchodok v zmysle § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v nadväznosti na ust. § 46, § 50 zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa samotného ust. § 46 písm. b) (t.j. bez súčasnej aplikácie ust. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.) by bolo možné rozhodnúť len o „novom“ nároku účastníka za predpokladu splnenia zákonných podmienok podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom ku splneniu daných podmienok by muselo dôjsť teoreticky najskôr dňom účinnosti zákona, t.j. k 01.07.2002. Z dôvodu, že k rozhodnej skutočnosti teda k úmrtiu manžela žalobkyne došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z., žalobkyňa teda nespĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. ako „nového“ nároku.
15. Ďalej správny súd poukazuje na záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu sp.zn. 7Sžsk/79/2019 zo dňa 20.05.2020, v zmysle ktorého Zbor ochrany bol zriadený dňom 1.
januára 1975 podľa § 9a zákona č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb.. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii, ktorý nadobudol účinnosť dňom 29. mája 1992, Zbor ozbrojenej ochrany železníc, zriadený podľa doterajších predpisov, sa považuje dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona za železničnú políciu. Železničná polícia Slovenskej republiky bola zriadená zákonom č. 61/1993 Z.z. Nebohý manžel žalobkyne P. K. bol v pracovnom pomere príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 29. mája 1992, od 17. marca 1993 bol policajtom Železničnej polície Slovenskej republiky až do 30. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka Železničnej polície.
16. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana, po ktorom vzniká nárok na túto dávku. V danej veci nastala táto rozhodujúca skutočnosť dňa 8. augusta 1997, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1980 Zb. Nárok na vdovský dôchodok žalobkyne vznikol podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. O zastavení výplaty vdovského dôchodku od 6. apríla 2016 bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou, ústredie z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna žalobkyne P. K., nar. XX. C. XXXX.
17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 61/1993 Z.z. služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky sa riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Tento zákon v ust. § 117 až § 122 upravoval výsluhové zabezpečenie policajtov po tom, ako skončili služobný pomer. V ustanovení § 123 upravoval nároky pozostalých po policajtovi a to dávku úmrtné. Nároky pozostalých na dôchodkové dávky po policajtovi, ktorého služobný pomer skončil počas trvania služobného pomeru v dôsledku úmrtia, upravovali výlučne ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb..
18. Rozhodnou skutočnosťou v súvislosti s určením vecnej príslušnosti správneho orgánu, ktorý mohol v prípade vdovského výsluhového dôchodku rozhodnúť podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bolo zistenie, či sa nárok na dôchodkovú dávku, na ktorú by mal poistenej nárok v čase smrti posudzoval podľa II. alebo V. časti zákona č. 100/1988 Zb.. Z tejto dávky sa následne vypočítava dávka pozostalostná - vdovský a sirotský dôchodok. Dôchodkové dávky príslušníkov Železničnej polície sa posudzovali podľa II. časti zákona č. 100/1988 Zb. príslušníci Železničnej polície neboli považovaní v zmysle § 129 a ani v zmysle § 177 zákona č. 100/1988 Zb. za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a neboli považovaní ani za vojakov z povolania. Na konanie a rozhodovanie o dôchodkových dávkach preto bola oprávnená Sociálna poisťovňa, ústredie.
19. Zo spisov vyplynulo, že Žiadosť vdovský výsluhový dôchodok bola Ministerstvu vnútra SR doručená až dňa 25. novembra 2016. O priznanie vdovského výsluhového dôchodku žiadateľa žiadala po zomretom manželovi P. K., ktorý zomrel následkom úrazu utrpeného pri výkone zamestnania dňa 8. augusta 1997.
20. Pokiaľ ide o podmienky transformácie vdovského výsluhového dôchodku podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., správny súd vychádzajúc zo záväzného právneho názoru kasačného súdu dospel k záveru, že tieto žalobkyňa nespĺňa. Žalobkyni totiž nebol priznaný vdovský dôchodok spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to expressis verbis vyžaduje predmetné citované ustanovenie, pričom odkaz, resp. poznámka č. 32 odkazuje napr. na zákon č. 73/1998 Z.z.. Pokiaľ ide o prídavok k vdovskému dôchodku ako dávke výsluhového zabezpečenia, je potrebné uviesť, že išlo o dávku, ktorá bola upravená až zákonom č. 73/1998 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.04.1998, teda až po smrti manžela žalobkyne. Zákonom č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.04.1998 bol zrušený zákon č. 410/1991 Zb., pričom podľa zákona č. 410/1991 Zb. sa táto dávka výsluhového zabezpečenia, tzn. prídavok k vdovskému dôchodku v čase účinnosti zákona č. 410/1991 Zb., nepriznávala vzhľadom na to, že tento zákon takúto dávku ani nedefinoval. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. sa vzťahovalo len na tie vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ku ktorým bol zároveň priznaný útvarom sociálneho zabezpečenia prídavok k vdovskému dôchodku podľa zákona č. 73/1998 Z.z.. Práve útvar sociálneho zabezpečenia bol v súlade s uvedeným ustanovením povinný preskúmať, či z podkladov pre ním vyplácaný prídavok k vdovskému dôchodku vyplýva, že vdovský dôchodok spĺňa podmienky uvedené v § 46 a § 50 zákona č. 328/2002 Z.z.. Z uvedeného je tak jednoznačne preukázané, že ustanovenie § 129 ods. 3 sa vzťahovalo len na tie vdovské dôchodky
vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktoré boli priznané najskôr od účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z., t.z. od 01.04.1998, pričom bol k vdovskému dôchodku zároveň priznaný aj prídavok k tomuto dôchodku podľa zákona ě. 73/1998 Z.z.. Z dôvodu, že žalobkyni nebol priznaný prídavok k vdovskému dôchodku podľa zákona č. 73/1998 Z. z neexistoval ani právny dôvod na preskúmanie vdovského dôchodku žalobkyne podľa ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z..
21. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že prídavok k dôchodku nemala priznaný len preto, že si oň nepožiadala, pričom podľa § 215 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo tento prídavok podľa názoru žalobkyne možné priznať aj spätne. Prídavok k dôchodku podľa § 214 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo možné priznať najskôr odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. najskôr od 01.04.1998. V čase smrti manžela žalobkyne, t.j. v čase vzniku nároku žalobkyne na vdovský dôchodok tento prídavok k vdovskému dôchodku nebolo možné priznať, nakoľko právna úprava žiadny prídavok k vdovskému dôchodku neobsahovala. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že podľa § 215 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo tento prídavok k dôchodku možné priznať aj spätne, pričom žalobkyňa má zrejme na mysli spätne až pred deň účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z.. Z § 215 zákona č. 73/1998 Z.z. (ktorý je základným ustanovením zákona, nie prechodným - spravujúcim právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou zákona) táto skutočnosť vôbec nevyplýva. Podľa názoru žalobkyne, ak nie podľa § 129 ods. 1 alebo ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., potom mal odbor sociálneho zabezpečenia prevziať výplatu jej vdovského dôchodku zmysle § 129 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z.z.. Ani s touto požiadavkou žalobkyne nie je možné súhlasiť. Podľa § 129 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z.z., ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46, 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57 vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
22. Podľa obsahu celého ustanovenia § 129 zákona č. 328/2002 Z.z. upravujúceho transformáciu doterajších dávok a podľa usporiadania jednotlivých odsekov § 129 je nepochybné, že k preskúmavaniu podmienok podľa § 46, 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57 došlo len v prípadoch, ak išlo o dávky, pri ktorých právna úprava toto preskúmavanie ukladala, resp. umožňovala (podľa § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sú to vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona. a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva; podľa § 129 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. sú to vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva; podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. sú to vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku. na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa; podľa § 129 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. sú to vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona. a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia atď.). Pozostalostná dávka, ktorú žalobkyňa ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. ku dňu 01.07.2002 poberala. nie je dávkou, ktorá by v zmysle § 129 podliehala preskúmavaniu z hľadiska splnenia podmienok tam uvedených zákonných ustanovení a teda nie je ani dávkou, ktorá by sa pretransformovala na dávku výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Po preskúmaní rozhodných skutočností je tak potrebné konštatovať, tak ako už bolo uvedené, že na prípad žalobkyne sa § 129 ods. 1 ani ods. 3 a ani ods. 9 zákona č. 328/2002 Z.z. nevzťahuje.
23. Zároveň je potrebné opätovne zdôrazniť tú skutočnosť, že Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 01.03.2016 zastavila, podľa § 46 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 4 a ods. 6 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., iba výplatu vdovského dôchodku od 06.04.2016 z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna žalobkyne P., čo však neznamená aj zánik nároku na túto dávku. Žalobkyni zanikol od uvedeného dňa len nárok na výplatu vdovského dôchodku. pričom nárok na výplatu vdovského dôchodku sa jej obnoví, ak splní niektorú z podmienok uvedenú v § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. O tomto nároku bude rozhodovať Sociálna poisťovňa,
ústredie, ktorá je aj naďalej vecne príslušná na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci. Žalobkyňa nesplnila podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., pričom naďalej spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb. v spojení so zákonom č. 461/2003 Z.z..
24. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd ani ex offo v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP žiadne dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.
25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario jej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná a rovnako nepriznal náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.