Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobkyne: D. K., narodená XX. I. XXXX, bytom v O., M. č. XXX, právne zast.: JUDr. Kvetoslavou Kolínovou, advokátkou a konateľkou Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Kálov č. 1, IČO: 47 240 997, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 27. júna 2018, číslo SPOU-PO-PK-69/2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. novembra 2020, č. k. -96, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2020, č. k. -96 postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 27. júna 2018, číslo SPOU-PO-PK-69/2018, ktorým tento podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. marca 2017, č. p.: SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa v súlade s (v znení príslušnej opravy z 23. mája 2018) žalobkyni nepriznal vdovský výsluhový dôchodok. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách , -5, , , a s ohľadom na závery plynúce z prechádzajúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd námietku žalobkyne, podľa ktorej žalobkyni prináleží nárok na priznanie a výplatu vdovského výsluhového dôchodku podľa vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto smere v podrobnostiach poukázal na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. týkajúci sa právnej veci žalobkyne proti Sociálnej poisťovni, ústredie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vdovskom dôchodku, v ktorom Najvyšší

súd Slovenskej republiky uviedol, že nebohý manžel žalobkyne bol policajtom, pričom sa nestotožnil so záverom, že príslušník Železničnej polície Slovenskej republiky sa považuje za policajta až s účinnosťou , ktorým sa novelizoval , nakoľko už z pôvodného znenia vyplývalo, že za policajta sa považoval aj príslušník Železničnej polície Slovenskej republiky. Avšak až v dôvodovej správe k je uvedené, že jeho cieľom je: „zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráž, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uviedol, že hoci bola Železničná polícia Slovenskej republiky zriadená o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky, pričom tento zákon v ustanovil, že služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky sa riadi o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, týmto zákonom sa však neriadilo aj ich sociálne zabezpečenie. Zatiaľ čo Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom rozsudku predbežne posúdil oprávnenie Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnúť vo veci žalobkyne o výplatu vdovského dôchodku, súčasne ustálil, že vo veci nároku žalobkyne na vdovský výsluhový dôchodok je daná vecná príslušnosť žalovaného, ktorý posúdi na základe žiadosti žalobkyne danosť podmienok, ktoré má na mysli pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku. Krajský súd preto nemal dôvod odchýliť sa od vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v označenom rozsudku, nakoľko sa nezmenili skutkové okolnosti posudzovanej veci. Nárok žalobkyne teda nebolo možné posúdiť v intenciách , nakoľko nárok žalobkyne nespadá do premisy citovaného na výplatu vdovského dôchodku nebol ku dňu účinnosti , t. j. k 01. júlu 2002, príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, ale na výplatu vdovského dôchodku žalobkyne bola príslušná Sociálna poisťovňa. Splnenie podmienok pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku preto bolo potrebné posúdiť v intenciách v znení účinnom k 01. júlu 2002. V nadväznosti na ďalšiu žalobnú námietku krajský súd považoval za potrebné odlíšiť priznanie „nového“ nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa citovaného zákona od rozhodnutia o „priznaní nároku“ na vdovský výsluhový dôchodok v zmysle deklarovania splnenia podmienok transformácie vdovského dôchodku na vdovský výsluhový dôchodok v zmysle v nadväznosti na , Podľa samotného (t. j. bez súčasnej aplikácie ) by bolo možné rozhodnúť len o „novom“ nároku účastníka za predpokladu splnenia zákonných podmienok podľa , pričom k splneniu daných podmienok by muselo dôjsť teoreticky najskôr dňom účinnosti zákona, t. j. k 01. júlu 2002. Z dôvodu, že k rozhodnej skutočnosti teda k úmrtiu manžela žalobkyne došlo pred účinnosťou , žalobkyňa teda nespĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa ako „nového“ nároku. 4. Krajský súd v ďalšej časti aj s odkazom na v danej veci vydaný predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uviedol, že Zbor ochrany bol zriadený dňom 01. januára 1975 podľa o dráhach v znení Podľa o Federálnej železničnej polícii, ktorý nadobudol účinnosť dňom 29. mája 1992, Zbor ozbrojenej ochrany železníc, zriadený podľa doterajších predpisov, sa považuje dňom nadobudnutia účinnosti tohto Nebohý manžel žalobkyne P. K. bol v pracovnom pomere príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 29. mája 1992, od 17. marca 1993 bol policajtom Železničnej polície Slovenskej republiky až do 30. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka Železničnej polície. Rozhodujúcou skutočnosťou zakladajúcou vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana, po ktorom vzniká nárok na túto dávku. V danej veci nastala táto rozhodujúca skutočnosť dňa XX. S. XXXX, t. j. za účinnosti o sociálnom zabezpečení (po správnosti „“; pozn. súdu). Nárok na vdovský dôchodok žalobkyne vznikol podľa , o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“) a o sociálnom poistení. O zastavení výplaty vdovského dôchodku od 06. apríla 2016 bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou, ústredie z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna žalobkyne P. K., narodeného XX. C. XXXX. Podľa služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky sa riadi o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Tento zákon až upravoval výsluhové zabezpečenie policajtov po tom, ako skončili služobný pomer. V ustanovení upravoval nároky pozostalých po policajtovi a to dávku úmrtné. Nároky pozostalých na dôchodkové

dávky po policajtovi, ktorého služobný pomer skončil počas trvania služobného pomeru v dôsledku úmrtia, upravovali výlučne ustanovenia Rozhodnou skutočnosťou v súvislosti s určením vecnej príslušnosti správneho orgánu, ktorý mohol v prípade vdovského výsluhového dôchodku rozhodnúť podľa bolo zistenie, či sa nárok na dôchodkovú dávku, na ktorú by mal poistenej nárok v čase smrti posudzoval podľa II. alebo V. časti Z tejto dávky sa následne vypočítava dávka pozostalostná - vdovský a sirotský dôchodok. Dôchodkové dávky príslušníkov Železničnej polície sa posudzovali podľa II. časti , príslušníci Železničnej polície neboli považovaní v zmysle a ani v zmysle za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a neboli považovaní ani za vojakov z povolania. Na konanie a rozhodovanie o dôchodkových dávkach preto bola oprávnená Sociálna poisťovňa, ústredie. 5. Ohľadom splnenia podmienky transformácie vdovského výsluhového dôchodku podľa , krajský súd vychádzajúc zo záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. dospel k záveru, že tieto žalobkyňa nespĺňa. Žalobkyni totiž nebol priznaný vdovský dôchodok spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to expressis verbis vyžaduje predmetné citované ustanovenie, pričom odkaz, respektíve poznámka č. 32 odkazuje napríklad na Pokiaľ ide o prídavok k vdovskému dôchodku ako dávke výsluhového zabezpečenia, je potrebné uviesť, že išlo o dávku, ktorá bola upravená až , ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. apríla 1998, teda až po smrti manžela žalobkyne. s účinnosťou od 01. apríla 1998 bol zrušený , pričom podľa sa táto dávka výsluhového zabezpečenia, tzn. prídavok k vdovskému dôchodku v čase účinnosti , nepriznávala vzhľadom na to, že tento zákon takúto dávku ani nedefinoval. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie sa vzťahovalo len na tie vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ku ktorým bol zároveň priznaný útvarom sociálneho zabezpečenia prídavok k vdovskému dôchodku podľa Práve útvar sociálneho zabezpečenia bol v súlade s uvedeným ustanovením povinný preskúmať, či z podkladov pre ním vyplácaný prídavok k vdovskému dôchodku vyplýva, že vdovský dôchodok spĺňa podmienky uvedené v a Z uvedeného je tak jednoznačne preukázané, že ustanovenie sa vzťahovalo len na tie vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktoré boli priznané najskôr od účinnosti , t. j. od 01. apríla 1998, pričom bol k vdovskému dôchodku zároveň priznaný aj prídavok k tomuto dôchodku podľa Z dôvodu, že žalobkyni nebol priznaný prídavok k vdovskému dôchodku podľa neexistoval ani právny dôvod na preskúmanie vdovského dôchodku žalobkyne podľa ustanovenia V tomto smere krajský súd vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne, že prídavok k dôchodku nemala priznaný len preto, že si oň nepožiadala, pričom podľa bolo tento prídavok podľa názoru žalobkyne možné priznať aj spätne. Prídavok k dôchodku podľa bolo možné priznať najskôr odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. najskôr od 01. apríla 1998. V čase smrti manžela žalobkyne, t. j. v čase vzniku nároku žalobkyne na vdovský dôchodok tento prídavok k vdovskému dôchodku nebolo možné priznať (ani spätne), nakoľko právna úprava žiadny prídavok k vdovskému dôchodku neobsahovala. 6. Krajský súd sa rovnako nestotožnil s názorom žalobkyne, že pokiaľ nespĺňa podmienky plynúce z alebo ods. 3 , potom mal odbor sociálneho zabezpečenia prevziať výplatu jej vdovského dôchodku zmysle Podľa , ak nie sú splnené podmienky uvedené v , 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57 vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Podľa obsahu celého ustanovenia upravujúceho transformáciu doterajších dávok a podľa usporiadania jednotlivých odsekov je nepochybné, že k preskúmavaniu podmienok podľa , 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57 došlo len v prípadoch, ak išlo o dávky, pri ktorých právna úprava toto preskúmavanie ukladala, respektíve umožňovala (podľa sú to vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva; podľa sú to vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva; podľa

sú to vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa; podľa sú to vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia atď.). Pozostalostná dávka, ktorú žalobkyňa ku dňu účinnosti , t. j. k 01. júlu 2002 poberala nie je dávkou, ktorá by v zmysle podliehala preskúmavaniu z hľadiska splnenia podmienok tam uvedených zákonných ustanovení a teda nie je ani dávkou, ktorá by sa pretransformovala na dávku výsluhového zabezpečenia podľa Po preskúmaní rozhodných skutočností je tak potrebné konštatovať, že na prípad žalobkyne sa ani ods. 3 a ani ods. 9 nevzťahuje. 7. V závere krajský súd zdôraznil, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 01. marca 2016 zastavila, podľa a podľa a a , iba výplatu vdovského dôchodku od 06. apríla 2016 z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna žalobkyne P., čo však neznamená aj zánik nároku na túto dávku. Žalobkyni zanikol od uvedeného dňa len nárok na výplatu vdovského dôchodku, pričom nárok na výplatu vdovského dôchodku sa jej obnoví, ak splní niektorú z podmienok uvedenú v O tomto nároku bude rozhodovať Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorá je aj naďalej vecne príslušná na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci. Žalobkyňa nesplnila podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa , pričom naďalej spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ktorým je v spojení so 8. Vzhľadom na uvedené, krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 9. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

10. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 11. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 12. Konkrétne uvádzala, že , ktorým sa menil a dopĺňal o dráhach vznikol Zbor ozbrojenej ochrany železníc. Pracovníci tohto zboru boli v pracovnoprávnom pomere a nemali žiadne výhody sociálneho zabezpečenia ako vtedajší príslušníci Zboru národnej bezpečnosti. Dňom 29. mája 1992 začal byť účinný nový o Federálnej železničnej polícii (ďalej len „“), ktorý v a upravoval, že policajt je v služobnom pomere k železničnej polícii. Na služobný pomer policajtov sa vzťahuje osobitný zákon s týmito výnimkami: a/ kde sa v tomto zákone hovorí o policajnom zbore, rozumie sa ním železničná polícia, b/ pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona prislúcha ministrovi vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Federálnemu ministerstvu vnútra, riaditeľovi policajného zboru a služobným orgánom, prislúcha ministrovi dopravy, ministerstvu, riaditeľovi a orgánom železničnej polície v rozsahu ustanovenom riaditeľom. Osobitným o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov, o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa v osobitnom prepise (, , alebo ) hovorí o policajnom zbore rozumie sa ním aj železničná polícia. Takže akékoľvek nároky vyplývajúce z ustanovení uvedených právnych noriem sa rovnako vzťahujú na policajtov policajného zboru ako i policajtov železničnej polície.

Následne uviedla, že upravuje služobný pomer policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície s tým, že zároveň odkazuje na o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície. bol účinný od 29. mája 1992 a zrušený bol až k 30. júnu 2002. Podľa ustanovenia (znenie účinné od 01. júna 1992 do 31. decembra 2003) sa na účely tohto zákona za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti považujú aj príslušníci Federálnej bezpečnostnej

informačnej služby, príslušníci Slovenskej informačnej služby a policajti zaradení v policajných zboroch a za príslušníkov Zboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom vo vzťahu k policajtom zaradeným v policajných zboroch Samotný zákonodarca uvádza „policajti zaradení v policajných zboroch“, teda v množnom čísle, pretože existoval Policajný zbor a Železničná polícia. Po rozpade federácie od 01. januára 1993 nadobudol dňom 15. marca 1993 účinnosť nový o zriadení polície Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahoval na Železničnú políciu s územnou pôsobnosťou v Slovenskej republike. Tento , preto naďalej mali policajti Železničnej polície nároky v rámci sociálneho zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia podľa Piatej časti Podľa sa Železničná polícia Slovenskej republiky riadi osobitnými predpismi - Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 610/1993 Z. z. sa služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky riadi o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Kde sa v tomto zákone hovorí o Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky, Policajnom zbore Slovenskej republiky a príslušníkovi Policajného zboru Slovenskej republiky, rozumie sa tým Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, Železničná polícia Slovenskej republiky a príslušník Železničnej polície Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že už od účinnosti boli policajti železničnej polície prostredníctvom a , ktoré sa vzťahovali na federálne policajné zbory začlenení do sociálneho systému rovnako ako príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, respektíve príslušníci policajného zboru, takže vzhľadom na vyššie uvedené právne normy boli začlenení do sociálneho systému podľa Piatej časti Následne prešli tieto nároky aj na policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky v zmysle Žalobkyňa podotkla, že dňom 29. mája 1992 začal byť účinný nový , preto zákonodarca upravil s účinnosťou od 01. júna 1992 aj tým, že ho doplnil o ustanovenie . Táto úprava bola explicitne doplnená z dôvodu zaradenia policajtov železničnej polície do rovnakého dôchodkového zabezpečenia ako mali policajti policajného zboru - policajti zaradení v policajných zboroch. Dôchodkové zabezpečenie bolo upravené v Piatej časti Pokiaľ by dôchodkové dávky príslušníkov železničnej polície boli spravované podľa Druhej časti išlo by o priamu diskrimináciu. 13. Ďalej poukázala na to, že nakoľko Generálne riaditeľstvo Železničnej polície, respektíve Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nemalo v čase smrti manžela žalobkyne svoj vlastný orgán sociálneho zabezpečenia, vykonávala pre neho Sociálna poisťovňa správu dôchodkových dávok - ich priznanie a vyplácanie, načo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. , podľa ktorého cit.: „ (...) v čase skončenia služobného pomeru žalobcu (30.03.1998) sa na služobný pomer príslušníkov Železničnej polície vzťahoval o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR a o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov a že služobný pomer bol skončený z dôvodov uvedených v Podľa názoru krajského súdu je možné v zmysle považovať invalidný dôchodok za dávku výsluhového zabezpečenia, lebo invalidný dôchodok nebol žalobcovi vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva z dôvodu, že Železničná polícia do 31.03.1998 nemala zriadený svoj orgán sociálneho zabezpečenia a preto činnosti podľa piatej časti vykonávala Sociálna poisťovňa. Krajský súd vyslovil názor, že v prípade existencie orgánu sociálneho zabezpečenia Železničnej polície by sa invalidný dôchodok podľa od 01.07.2002 pretransformoval na invalidný výsluhový dôchodok“. 14. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením súdu, že nebohý manžel žalobkyne bol v pracovnom pomere príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 29. mája 1992, od 17. marca 1993 bol policajtom Železničnej polície Slovenskej republiky až do 30. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka Železničnej polície, pretože k jeho smrteľnému služobnému úrazu došlo už dňa XX. S. XXXX. Manžel žalobkyne nastúpil do služobného pomeru príslušníka Železničnej polície až dňom 01. júna 1996. Teda v žiadnom prípade nebol v pracovnom pomere príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 29. mája 1992, pretože do 31. mája 1993 študoval na SOU D., X.. 15. V súvislosti s aplikáciou zákona č. 3282002 Z. z. vyjadrila so závermi, ku ktorým dospel krajský súd a pred ním Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. , nesúhlas. Podľa jej názoru oba súdy v rámci svojej rozhodovacej právomoci došli až tak ďaleko, že zmenili znenie , pretože vo svojich rozsudkoch uvádzajú slovné spojenie, že žalobkyni nebol priznaný vdovský dôchodok spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku, tak ako to výslovne vyžaduje Toto ustanovenie

ale uvádza: Vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky. Zo slovného spojenia, ktoré uvádzajú oba súdy vyplýva, že k priznanému vdovskému dôchodku musel byť súčasne ihneď priznaný prídavok k dôchodku, čo je nesprávne a v rozpore s ich tvrdením, že pri výklade právnej normy sa musí rešpektovať zjavný a presný význam tých výrazov, ktoré ho jednoznačne bez potreby ich ďalšieho výkladu alebo doplnenia majú a definujú. Z obsahu samotného ustanovenia je zrejmé, že posudzovaná osoba nemusí mať dôchodok a prídavok k dôchodku vyplácaný, ale musí spĺňať podmienku nároku naň, čo žalobkyňa v plnej miere mala. Nehovoriac o tom, že sa preskúmavajú iba dôchodky, na výplatu ktorých je príslušná Sociálna poisťovňa. Zákonodarca musel uviesť aj prídavok k dôchodku, pretože pokiaľ by tak neurobil, tento by sa nemohol pripočítať k novovzniknutému a priznanému výsluhovému dôchodku. Krajský súd vo svojom rozsudku nesprávne a v rozpore so skutočnosťou uvádzal, že ustanovenie sa vzťahovalo len na tie vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktoré boli priznané najskôr od účinnosti , t. z. od 01. apríla 1998, pričom bol k vdovskému dôchodku zároveň priznaný aj prídavok k tomuto dôchodku podľa V rámci podanej žaloby a príslušných vyjadrení žalobkyňa súdu predložila stanovisko Sociálnej poisťovne z 30. novembra 2018 pod č. 81069-4/2018- BA, ktoré jej zaslala na základe Vo svojej odpovedi uviedla, že o vdovských dôchodkoch po príslušníkoch Železničnej polície do 01. apríla 1998 rozhodovala Sociálna poisťovňa, ktorá tieto dôchodky aj vyplácala, a to v súlade s a o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Preto aj tvrdenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , podľa ktorého cit.: „ (...) Vdovský dôchodok by sa žalobkyni preskúmal z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa 46 Z .z. len v prípade, ak by táto dávka bola v čase nadobudnutia účinnosti , tzn. ku dňu l. júl 2002 vyplácaná orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.“ považovala za nesprávne, nakoľko železničná polícia mala svoj orgán sociálneho zabezpečenia - Odbor sociálneho a zdravotného zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície zriadený dňom 01. apríla 1998 až do 01. apríla 2009. , ktorým sa mení a dopĺňa o Železničnej polícii došlo od 01. apríla 2009 ku zmene zriaďovateľa Železničnej polície. Pôvodný zriaďovateľ Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nahradil nový zriaďovateľ, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré postupne od 30. júna 2010 začalo zabezpečovať sociálne zabezpečenie policajtov Železničnej polície a bývalých príslušníkov Železničnej polície (zmena zriaďovateľa oznámená žalobkyni listom zo 16. marca 2010, č. GRŽP-48/2010-OSZZ- SZ). K 01. júlu 2002 teda v žiadnom prípade nezabezpečoval sociálne zabezpečenie príslušníkov Železničnej polície orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tak ako to nesprávne uvádza súd vo veci sp. zn. , ale toto bolo zabezpečované Odborom sociálneho a zdravotného zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície až do 30. júna 2010. Pokiaľ by bolo správne tvrdenie oboch súdov, že sa môže aplikovať iba na tie vdovské dôchodky, ktoré boli priznané Sociálnou poisťovňou najskôr od 01. apríla 1998, kedy nadobudol účinnosť a súčasne bol k ním priznaný prídavok ku dôchodku, stratilo by toto ustanovenie opodstatnenosť, pretože ako už bolo riadne preukázané a zdôvodnené, Sociálna poisťovňa od 01. apríla 1998 nepriznávala žiadnym príslušníkom policajných zborov - príslušníkom Železničnej polície dôchodkové dávky, nakoľko toto už vykonávali príslušné útvary sociálneho zabezpečenia. V prípade žalobkyne útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, ktorý vznikol dňom 01. apríla 1998. Z uvedeného by sa ustanovenie ani nemohlo aplikovať v praxi, pretože Sociálna poisťovňa priznávala dôchodkové dávky do 01. apríla 1998 a prídavok k dôchodku bolo možné priznať najskôr od 01. apríla 1998. Skutočnosť je ale taká, že sa vzťahoval na vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou aj pred 01. aprílom 1998, čo je prípad žalobkyne, pričom od 01. apríla 1998 mohol byť žalobkyni na základe podanej žiadosti, ktorú ale nepodala, priznaný aj príplatok k dôchodku. 16. Je nespochybniteľne, že od 01. apríla 1998, teda od účinnosti vznikol útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, ktorý začal priznávať a vyplácať dôchodkové dávky príslušníkom železničnej polície a pozostalým po nich. Od tejto doby už Sociálna poisťovňa o dôchodkoch železničných policajtov nerozhodovala, ale iba vyplácala tie dôchodky, ktoré priznala pred 01. aprílom 1998. Tvrdenie súdu, že sa vzťahovalo iba na tie vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktoré boli priznané najskôr od účinnosti , t. z. od 01. apríla 1998 je preto nesprávne. Od 01. apríla 1998 tak ako to

vyplýva z uvedeného stanoviska Sociálnej poisťovne, táto žiadne vdovské dôchodky po príslušníkoch železničnej polície nepriznala, pretože toto už realizoval novo vzniknutý vyššie uvedený útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície. sa jednoznačne vzťahuje na prípad žalobkyne. V dôvodovej správe k ustanoveniam až 130 je uvedené, že sa preskúmavajú vdovské dôchodky z hľadiska splnenia podmienok nároku a transformujú sa na dôchodky výsluhového typu. Zdôraznila, že nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu spĺňa podľa 46 písm. b/ v rámci transformácie vdovského dôchodku podľa , pretože jej manžel zomrel ako policajt Železničnej polície pri výkone služby a v tomto čase sa starala o ich nezaopatrené dieťa, pričom nárok na výplatu dávky s poukázaním na ods. l, 2 písm. a/ trval aj po uplynutí jedného roku. 17. V súvislosti s vyššie uvádzaným prídavkom k dôchodku žalobkyňa uviedla, že prídavok k dôchodku bolo možné priznať aj spätne, tzv. nepriamou retroaktivitou. V dôvodovej správe k ustanoveniam až 216 je uvedené cit.: „Na policajtov sú kladené vysoké nároky a ich činnosť je pod kontrolou verejnosti. Je preto odôvodnené náročnosť štátnej služby kompenzovať výsluhovým príspevkom alebo v prípade odchodu do dôchodku novým inštitútom prídavkom k dôchodku. Ustanovenia taxatívne ustanovujú podmienky priznania, výplaty, zastavenia a odňatia výsluhového príspevku a prídavku k dôchodku.“ Podľa prídavok k dôchodku patrí po zomretom policajtovi alebo po poberateľovi prídavku k dôchodku podľa odseku 2 aj k dôchodku vdovskému, na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu s tým, že týmto osobitným právnym predpisom je V zmysle s poukazom na 284 ods. 3 bola možná aj retroaktivita priznania tohto prídavku, a teda ho mohli mať a aj mali priznaní poberatelia uvedených dávok podľa , a teda aj vdovského dôchodku po zomretom policajtovi, priznaných pred účinnosťou Prídavok k dôchodku sa s poukazom na a účinných od 01. apríla 1998 do 30. júna 2002 priznával na základe žiadosti, v danom prípade žiadosti žalobkyne, ktorá bola v tom čase poberateľkou vdovského dôchodku po zomretom manželovi. Žalobkyňa nemôže byť ukrátená a fakticky diskriminovaná na svojich právach len preto, že nepožiadala príslušný orgán sociálneho zabezpečenia o priznanie prídavku k dôchodku s poukázaním na , na ktorý mala vzhľadom na uvedené nárok aj spätne. Dodala, že od účinnosti sa tento prídavok a ustanovenia vzťahujúce k nemu zrušili. 18. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 08. marca 2021. 20. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi, ku ktorým dospel krajský súd a navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

IV.

21. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 15. marca 2021.

V.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa , pričom jej dôvodmi nebol viazaný ( ) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 23. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 24. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

25. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 26. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 30. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 27. júna 2018, číslo SPOU-PO-PK-69/2018, ktorým tento podľa Správneho poriadku v spojení s zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. marca 2017, č. p.: SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa v súlade s (v znení príslušnej opravy z 23. mája 2018) žalobkyni nepriznal vdovský výsluhový dôchodok. 31. Podľa o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky v znení účinnom k 08. augustu 1997 (ďalej len „“), zriaďuje sa Železničná polícia Slovenskej republiky ako ozbrojený bezpečnostný zbor Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje ochranu železničnej dopravy, najmä v obvode železníc a vlečiek 1) na celom území republiky. 32. Podľa , služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky sa riadi o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Kde sa v tomto zákone hovorí o Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky, Policajnom zbore Slovenskej republiky a príslušníkovi Policajného zboru Slovenskej republiky, rozumie sa tým Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, Železničná polícia Slovenskej republiky a príslušník Železničnej polície Slovenskej republiky. 33. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „“) upravuje služobný pomer, najmä práva a povinnosti z neho vyplývajúce, ako aj základné otázky hmotného zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. 34. Podľa , pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako , pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. 35. Podľa veta prvá , o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v . 36. Podľa ods. ods. 4 , o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o a/ vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, b/ príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c/ príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. 37. Podľa , orgány uvedené v odsekoch 1 až 4 rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia a vyplácajú ich v prípadoch ustanovených vykonávacími predpismi aj vtedy, ak ide o vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok pozostalého po vojakovi z povolania alebo po občanovi uvedenom v ustanovení písmena a/. 38. Podľa , na účely tohto zákona sa za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti považujú aj príslušníci Federálnej bezpečnostnej informačnej služby a policajti zaradení v

policajných zboroch 28) (odkaz na o Federálnej bezpečnostnej informačnej službe a o používaní spravodajských prostriedkov; o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície; o Polícii Českej republiky; o Policajnom zbore Slovenskej republiky) a za príslušníkov Zboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. 29) 39. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného a vyžiadaného dávkového spisu Sociálnej poisťovne, ústredie, mal preukázané, že

- manžel žalobkyne zomrel dňa XX. S. XXXX v dôsledku služobného úrazu utrpeného pri výkone zamestnania

- Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo 16. októbra 1997 v súlade s a priznala žalobkyni od XX. S. XXXX vdovský a sirotský dôchodok

- Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 01. marca 2016 postupom podľa zákona č. 100/198 Zb. a podľa , a od 06. apríla 2016 zastavila výplatu vdovského dôchodku [dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu výplaty vdovského dôchodku spočíval v tom, že dňom 31. januára 2016 ukončil syn žalobkyne štúdium na strednej odbornej škole, čím prestal byť nezaopatreným dieťaťom]

- následne žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu z 01. marca 2016 opravný prostriedok, ktorý Krajský súd v Žiline vyhodnotil ako nedôvodný a preto postupom podľa napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil

- na odvolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. novembra 2018, sp. zn. rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil [v relevantnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok bolo potrebné posúdiť s poukazom na účinného k 01. júlu 2002, ktorý však v tom čase neustanovoval podmienku priznania nároku v prípade, že k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. Oprávnenie posudzovať trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok však nepatrí Sociálnej poisťovni, ústredie, ale príslušnému orgánu podľa ]

- medzitým žalobkyňa na predpísanom tlačive zo 14. septembra 2016 požiadala Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o priznanie vdovského výsluhového dôchodku

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. marca 2017, č. p.: SPOU- OSZ-228-005/2017-VZ vdovský výsluhový dôchodok nepriznalo [z podstatnej časti rozhodnutia vyplýval záver, že manžel žalobkyne v čase úmrtia nebol vojakom z povolania, príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkom Policajného zboru ani príslušníkom Zboru nápravnej výchovy, a teda nebola daná vecná príslušnosť útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na priznanie pozostalostnej dávky dôchodkového zabezpečenia podľa Piatej časti ; policajt Železničnej polície bol vo vzťahu k zamestnancom a dôchodkové nároky z tohto zamestnania sa posudzovali podľa Druhej časti ; o týchto nárokoch rozhodovala sociálna poisťovňa]

- druhostupňový správny orgán sa v rozhodnutí z 12. júna 2017, číslo KM-OLVS-34/2017/OPK plne stotožnil so závermi plynúcimi z rozhodnutia z 15. marca 2017

- žalobkyňa následne napadla rozhodnutie z 12. júna 2017 správnou žalobou, ktorej Krajský súd v Žiline vyhovel a rozsudkom zo 14. marca 2018, sp. zn. predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie [dôvod, pre ktorý krajský súd žalobe vyhovel spočíval v tom, že druhostupňový správny orgán nerozhodol v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku, keďže napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti malo skôr charakter opravy než charakter zmenového rozhodnutia, a teda nespĺňalo požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku; s ohľadom na tieto dôvody sa krajský súd vecnou stránkou žaloby nezaoberal]

- následne druhostupňový správny orgán (viazaný právnym názorom vysloveným krajským súdom) dňa 23. mája 2018 opravil krajským súdom vytknutú chybu v písomnom vyhotovení rozhodnutia z 15. marca 2017 a zároveň dňa 27. júna 2018 pod číslom SPOU-PO-PK-69/2018 vydal rozhodnutie, ktorým postupom podľa Správneho poriadku s poukázaním na odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. marca 2017

- žalobkyňa napadla rozhodnutie z 27. júna 2018 správnou žalobou, ktorej Krajský súd v Žiline vyhovel a predmetné rozhodnutie rozsudkom zo 16. apríla 2019, sp. zn. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie

[dôvod, pre ktorý krajský súd žalobe vyhovel spočíval v tom, že z gramatického výkladu nevyplývalo nad všetku rozumovú pochybnosť, že predmetom transformácie nie sú tie vdovské dôchodky, na výplatu ktorých je príslušná Sociálna poisťovňa, na ktoré nárok vznikol podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2002 a nárok trvá k 01. júlu 2002, ktoré neboli priznané spolu s príplatkom k vdovskému dôchodku. Pokiaľ žalovaný dôvodil potrebou posudzovať podľa citovaného zákona len tie vdovské dôchodky, ku ktorým bol súčasne priznaný aj prídavok k vdovskému dôchodku a uvedenú potrebu zdôvodňoval poukazom na odkaz na poznámku pod čiarou k zákona, krajský súd uviedol, že odkaz k uvedenému zákonnému ustanoveniu na poznámku pod čiarou nie je súčasťou normatívneho textu zákona, navyše išlo len o príkladný výpočet zákonov, na ktorý sa uvedený odkaz vzťahuje. Pokiaľ zákonodarca mienil obmedziť transformáciu dôchodkov priznaných vdovám po príslušníkoch Policajného zboru výslovne len na vdovské dôchodky, ku ktorým bol súčasne priznaný aj prídavok k vdovskému dôchodku, nič zákonodarcovi nebránilo túto požiadavku v texte právnej normy vyjadriť jednoznačným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom majúc na zreteli zachovanie princípu predvídateľnosti práva ako imanentnej zložky právneho štátu. Uzavrel, že žalovaný vychádzal z neprávneho právneho posúdenia, keď skutkové okolnosti daného prípadu nedovoľujú posúdiť transformáciu vdovského dôchodku žalobkyne podľa , keďže žalobkyni nebol priznaný vdovský dôchodok spoločne s prídavkom k vdovskému dôchodku. V novom konaní, rešpektujúc vyslovený právny názor, žalovaný opätovne o odvolaní žalobkyne rozhodne po posúdení podmienok v zmysle , pre transformáciu výsluhového dôchodku žalobkyne na vdovský výsluhový dôchodok, vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré boli dané k 01. júlu 2002, ako aj právnej úpravy v znení účinnom ku dňu 01. júlu 2002 (ku ktorému dňu, ako je zrejmé z textu , je potrebné posúdiť naplnenie podmienok transformácie dávky dôchodkového zabezpečenia]

- Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podanej kasačnej sťažnosti rozsudkom z 20. mája 2020, sp. zn. zrušil rozsudok krajského súdu zo 16. apríla 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie [po preskúmaní veci dospel k záveru, že dôchodkové dávky príslušníkov Železničnej polície sa posudzovali podľa Druhej časti , príslušníci Železničnej polície neboli považovaní v zmysle a ani v zmysle za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a neboli považovaní ani za vojakov z povolania, na konanie a rozhodovanie o dôchodkových dávkach preto bola oprávnená Sociálna poisťovňa, ústredie. Súčasne ako nesprávny vyhodnotil právny názor krajského súdu, že podľa mal žalovaný posúdiť splnenie podmienok na transformáciu vdovského výsluhového dôchodku žalobkyne do osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Zdôraznil, že žalobkyni nebol vdovský dôchodok priznaný spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to vyžaduje predmetné , podľa ktorého žalobkyňa uplatnila po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok, nepoznal. Prídavok k vdovskému dôchodku, ktorý bol upravený (účinnosť nadobudol dňa 01. apríla 1998, t. j. takmer rok po smrti manžela žalobkyne) priznával príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva aj v prípade, že vdovský dôchodok bol priznaný a vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie]

- krajský súd následne vychádzajúc zo záveru prijatého Najvyšším súdom Slovenskej republiky žalobu žalobkyne ako nedôvodnú postupom podľa zamietol. 40. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych spisov konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. 41. V predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že manžel žalobkyne zomrel dňa XX. S. XXXX v dôsledku služobného úrazu utrpeného pri výkone zamestnania. V danej dobe bol manžel žalobkyne príslušníkom Železničnej polície Slovenskej republiky a vzťahoval sa na neho , ktorý nadobudol účinnosť dňom 17. marca 1993. Predmetný o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. apríla 1998. Dňa 01. apríla 1998 rovnako nadobudol účinnosť Menovaný bol neskôr zrušený o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Možno teda uzavrieť, že príslušníci Železničnej polície sa stali príslušníkmi Policajného zboru až účinnosťou , t. j. od 01. januára 2011. 42. V zmysle sa služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky riadil upravujúcim služobný pomer príslušníkov

Policajného zboru Slovenskej republiky. Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že predmetný bol zrušený už vyššie zmieňovaným k 01. aprílu 1998. Menovaný v ôsmej hlave prvej časti nazvanej - Skončenie služobného pomeru a s ním súvisiace nároky upravoval v súvislosti so sociálnou udalosťou spočívajúcou v úmrtí príslušníka policajného zboru výlučne úmrtné, ktoré patrilo pozostalým policajta (). Ministerstvo ustanovilo všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o nárokoch súvisiacich so skončením služobného pomeru, vrátane výšky úmrtného a okruhu pozostalých, ktorým úmrtné patrí. Konkrétne, vo vzťahu k príslušníkom Železničnej polície sa jednalo o výnos Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky zo 17. júla 1994, číslo 5370/M-94, ktorým sa vykonávajú pre príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky niektoré ustanovenia o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (napríklad kvalifikačné predpoklady pre hodnosť a dobu výsluhy rokov v hodnosti, podmienky, za ktorých občan, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie, môže byť vymenovaný pri prijatí do služobného pomeru do hodnosti poručíka alebo inšpektora alebo do hodnosti vyššej, podmienky pre vymenovanie do hodnosti pri prijatí občana do služobného pomeru, ktorý už bol v služobnom pomere - , otázky týkajúce sa služobného hodnotenia - menovaného zákona, kvalifikačné predpoklady pre funkciu - zákona a podobne). Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že nakoľko dôchodkové nároky príslušníkov (aj dôchodkové nároky po príslušníkoch) Železničnej polície neboli upravené v rozhodnom období , ani (za aplikácie ), bolo potrebné na oblasť dôchodkového zabezpečenia aplikovať všeobecný právny predpis - , ktorý generálne v Druhej časti ( - ) upravoval dôchodkové zabezpečenie a v Piatej časti upravoval osobitné sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy ( - ). 43. Na zodpovedanie v danej veci zásadnej otázky, a to, či sa na príslušníka Železničnej polície vzťahuje Druhá časť, alebo Piata časť je v prvom rade nevyhnutné ustáliť, či príslušník Železničnej polície mal postavenie vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti, alebo príslušníka zboru nápravnej výchovy s tým, že ako nesporným je fakt, že príslušník Železničnej polície nemal postavenie vojaka z povolania (v pravom slova zmysle) ani postavenie príslušníka zboru nápravnej výchovy. Vo vzťahu k príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti je nevyhnutné poukázať na , v zmysle ktorého sa za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti považujú aj príslušníci Federálnej bezpečnostnej informačnej služby a policajti zaradení v policajných zboroch 28) a za príslušníkov Zboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. 29). Policajtami zaradenými v policajných zboroch sa v zmysle odkazu evidovaným pod číslom 28 rozumejú príslušníci Federálnej bezpečnostnej informačnej služby ( o Federálnej bezpečnostnej informačnej službe a o používaní spravodajských prostriedkov), príslušníci Federálneho policajného zboru a Zboru hradnej polície, polície Českej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky ( o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície, o Polícii Českej republiky, o Policajnom zbore Slovenskej republiky). Z uvedeného je teda zrejmé, že príslušníkov Železničnej polície nemožno považovať za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, a teda títo sú vyňatí spod osobného rozsahu predpokladaného Táto skutočnosť navyše vyplýva aj z , podľa ktorého Železničná polícia pri plnení svojich úloh spolupracuje s policajnými zbormi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, s Políciou Českej republiky a Policajným zborom Slovenskej republiky (zákonodarcom následne označené pod jednotným názvom „policajné zbory“), keď ustanovenie explicitne rozlišuje medzi Železničnou políciou a policajnými zbormi. Z toho následne vyplýva, že o nárokoch vychádzajúcich z dôchodkového zabezpečenia vo vzťahu k príslušníkovi Železničnej polície v danej dobe konala a rozhodovala Sociálna poisťovňa v režime Druhej časti Uvedený záver potvrdzuje aj tá skutočnosť, že samotný sám nepočítal s tým, aby sa o dôchodkových nárokoch po príslušníkoch Železničnej polície rozhodovalo podľa Piatej časti , keď Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác (od 18. apríla 1995 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií) pod ktoré bola začlenená Železničná polícia nemalo určenú vecnú príslušnosť na konanie a rozhodovanie o dôchodkových dávkach podľa Piatej časti (porovnaj zákona č. 100/198 Zb.). Rovnako najvyšší správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že za zamestnanie v zmysle Piatej časti bolo možné považovať len také zamestnanie, ktorého výkon sa hodnotil ako výkon zamestnania v I. alebo II. kategórii funkcií, pričom výkon zamestnania príslušníka Železničnej polície bol v predmetnej veci hodnotený ako výkon zamestnania v III. pracovnej

kategórii. Táto skutočnosť vyplývala z rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou dňa 16. októbra 1997 o priznaní vdovského a sirotského dôchodku a rovnako z pripojeného dávkového spisu Sociálnej poisťovne, ústredie, konkrétne z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia manžela žalobkyne, z ktorého vyplývalo, že v období od 01. júna 1996 do 08. augusta 1997 (t. j. do vzniku služobného úrazu) tento vykonával zamestnanie v III. pracovnej kategórii. Predmetný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia vyhotovil zamestnávateľ zomrelého manžela žalobkyne - Železničná polícia Slovenskej republiky a jeho správnosť overila Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina. Za obdobie od 01. júna 1996 do 31. decembra 1996 bol vlastnoručne podpísaný aj manželom žalobkyne. 44. V súvislosti s možným posudzovaním právnej situácie žalobkyne v režime najvyšší správny súd sa plne stotožňuje s názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. , podľa ktorého vyhodnotil ako nesprávny právny názor krajského súdu, že podľa mal žalovaný posúdiť splnenie podmienok na transformáciu vdovského výsluhového dôchodku žalobkyne do osobitného systému sociálneho zabezpečenia zdôrazňujúc, že žalobkyni nebol vdovský dôchodok priznaný spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to vyžaduje predmetné , podľa ktorého žalobkyňa uplatnila po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok, nepoznal. Prídavok k vdovskému dôchodku, ktorý bol upravený (účinnosť nadobudol dňa 01. apríla 1998, t. j. takmer rok po smrti manžela žalobkyne) priznával príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva aj v prípade, že vdovský dôchodok bol priznaný a vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie. 45. Za zmienku tiež stojí rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2012, sp. zn. , podľa ktorého cit.: „ (...) Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana, po ktorom vzniká nárok na túto dávku.“ V prejednávanej veci nastala táto rozhodujúca skutočnosť dňa XX. S. XXXX, t. j. za účinnosti , na základe čoho by žalobkyňa nespĺňala podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa , ktorý nadobudol účinnosť až dňom 01. júla 2002. Rovnako by žalobkyňa nespĺňala podmienku trvania nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa , podľa ktorého po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak stará sa o nezaopatrené dieťa, nakoľko nebola spornou tá skutočnosť, že syn žalobkyne na účely trvania tejto dôchodkovej dávky stratil status nezaopatreného dieťaťa. Žalobkyňa by tiež nespĺňala podmienky ustanovené v v znení , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2008, nakoľko trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok bolo potrebné posúdiť s poukazom na účinného k 01. júlu 2002, ktorý však v tom čase neustanovoval podmienku priznania nároku v prípade, že k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. 46. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol. 47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti ( v spojení s veta druhá ). 48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.