Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/43/2007

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Violy Takáčovej v právnej

veci žalobcu Š. C., proti žalovanému Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného číslo 152/2005 z 22. septembra 2005, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislavez 31. mája 2007, č.k. -38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31.mája

2007, č.k. -38, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu a žalobcovi náhradu trov

nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pokiaľ žalovaný preskúmavaným

rozhodnutím nepriznal žalobcovi výsluhový dôchodok podľa

Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“), pre posúdenie veci je rozhodujúci výklad ustanovenia

§ 126 ods. 1 uvedeného zákona. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca bol od 1. januára

1978 do 28. mája 1992 v pracovnom pomere príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc

(ďalej len „ZOOŽ“) a od 29. mája 1992 do 30. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka

Železničnej polície, od 1. augusta 1997 je nepretržite poberateľom invalidného dôchodku,

pre výšku ktorého mu bola zhodnotená aj doba od 1. januára 1978 do 31. júla 1997, t.j. celá

doba, ktorá sa zhodnocuje podľa . Dospel k záveru, že v čase

skončenia služobného pomeru žalobcu (30. marca 1998) sa na služobný pomer príslušníkov

Železničnej polície vzťahoval o služobnom pomere príslušníkov

Policajného zboru SR a o Federálnej železničnej polícii v znení

neskorších predpisov a že služobný pomer bol skončený z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1

písm. b/ . Podľa názoru krajského súdu je možné v zmysle

považovať invalidný dôchodok za dávku výsluhového zabezpečenia,

lebo invalidný dôchodok nebol žalobcovi vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia

ministerstva z dôvodu, že Železničná polícia do 31. marca 1998 nemala zriadený svoj orgán

sociálneho zabezpečenia a preto činnosti podľa piatej časti vykonávala

Sociálna poisťovňa. Krajský súd vyslovil názor, že v prípade existencie orgánu sociálneho

zabezpečenia Železničnej polície by sa invalidný dôchodok podľa § 126 ods. 1 zák.č.

od 1. júla 2002 pretransformoval na invalidný výsluhový dôchodok. Krajský

súd dospel k záveru, že aj o nepriznaní odchodného žalovaný rozhodol v súlade s § 117 ods. 1

, lebo žalobca nesplnil podmienku trvania služobného pomeru príslušníka

Železničnej polície, keďže do doby trvania služobného pomeru sa nezapočítava doba trvania

pracovného pomeru v ZOOŽ.

Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby ho

odvolací súd zrušil a žalovanému prikázal priznať mu výsluhový dôchodok a odchodné

od 1. januára 2005 s 13,5% úrokom z omeškania za čas od 1. januára 2005 do zaplatenia, ako

aj trovy konania. Namietol, že ustanovenie nie je kľúčové,

lebo orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva mu invalidný dôchodok nevypláca a tento

nemôže byť považovaný za invalidný výsluhový dôchodok. Predmetom žaloby nie je

invalidný výsluhový dôchodok, ale výsluhový dôchodok a odchodné. Krajský súd nesprávne

interpretoval ustanovenie Pokiaľ dospel k záveru, že

žalovaný správne v čase skončenia služobného pomeru žalobcovi nepriznal odchodné, s týmto

záverom nesúhlasí, lebo on k 30. marcu 1998 o odchodné ani nežiadal. Namietol tiež, že

podľa sa do služobného pomeru započítava aj doba pracovného

pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc. Krajský súd sa nezaoberal žiadosťou

podľa Z.z, ale nepodstatnými vecami, ktoré nesprávne interpretoval.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu trval na predchádzajúcom vyjadrení

k žalobe a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že

odvolanie je z časti dôvodné.

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou z 2. decembra

2004 požiadal o priznanie výsluhového dôchodku a odchodného podľa

Z.z., poukazujúc na skutočnosť, že zo služobného pomeru policajta bol prepustený 31. marca

1998 a je poberateľom invalidného dôchodku.

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva

Železničnej polície číslo GRŽP-369-10/2005-OSSZ-SZ z 28. júna 2005 o nepriznaní

výsluhového dôchodku podľa a odchodného podľa zák.č.

v spojení s

Z okolnosti, že žalobcovi bol v čase skončenia služobného pomeru priznaný invalidný

dôchodok, žalovaný vyvodil, že túto dávku je možné považovať za dávku výsluhového

zabezpečenia podľa , keďže podľa jeho názoru invalidný

dôchodok nebol pretransformovaný na výsluhový dôchodok len z toho dôvodu, že ku dňu

účinnosti bol vyplácaný Sociálnou poisťovňou. Rozhodnutie

o odchodnom žalovaný odôvodnil tým, že podľa o dávkach

sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou

a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov platných

v čase skončenia služobného pomeru; podľa patrilo

odchodné, ak služobný pomer trval aspoň 6 rokov a túto podmienku žalobca nesplnil, keďže

podľa pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo skončenia

služobného pomeru príslušníka Železničnej polície sa do doby trvania služobného pomeru

nezapočítava doba trvania pracovného pomeru v ZOOŽ.

Žalobca bol v čase od 1. januára 1978 do 28. mája 1992 v pracovnom pomere

príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc (ďalej len „ZOOŽ“), od 29. mája 1992

do 30. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka Železničnej polície a od 1. augusta 1997

k 1. júlu 2002 bol nepretržite poberateľom invalidného dôchodku, priznaného podľa zák.č.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pre výšku ktorého mu

bola zhodnotená aj doba od 1. januára 1978 do 31. júla 1997.

Zbor ozbrojenej ochrany železníc bol zriadený dňom 1. januára 1975 (§ 9a zák.č.

o dráhach v znení ) a pôsobil v obvode celoštátnych dráh,

pričom štátnu správu dráh vykonávalo Federálne ministerstvo dopravy.

Podľa o Federálnej železničnej polícii, ktorý

nadobudol účinnosť dňom 29. mája 1992, Zbor ozbrojenej ochrany železníc, zriadený podľa

doterajších predpisov, sa považuje dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona za železničnú

políciu.

Železničná polícia Slovenskej republiky bola zriadená ,

pričom podľa § 5 ods. 1 tohto zákona Železničná polícia s územnou pôsobnosťou

v Slovenskej republike zriadená podľa doterajších predpisov sa dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona považuje za Železničnú políciu Slovenskej republiky.

Nebolo sporné, že žalobca sa podľa prvej vety stal

policajtom Železničnej polície dňom 29. mája 1992 a od 17. marca 1993 policajtom

Železničnej polície Slovenskej republiky ( ).

V zmysle , resp. v znení

platnom do 31. marca 1998, služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej

republiky sa riadil o služobnom pomere príslušníkov Policajného

zboru Slovenskej republiky.

Podľa policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil

uvoľnením alebo prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. a/, b/, c/ alebo d/, patrí odchodné, ak

jeho služobný pomer trval aspoň 6 rokov.

Podľa a príspevok za službu (ďalej len

"príspevok") patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer

skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm.

a/, b/, c/ alebo d/, ak policajt vykonával službu aspoň po dobu 15 rokov.

Služobný pomer žalobcu podľa Rozkazu riaditeľa Oblastnej správy Železničnej polície

SR v K. číslo 160 z 31. marca 1998 skončil dňom 30. marca 1998 podľa § 110 ods. 1 písm. b/

Podľa tretej vety pre priznanie nárokov vyplývajúcich

zo skončenia služobného pomeru k Železničnej polícii Slovenskej republiky sa do doby

trvania služobného pomeru nezapočítava doba trvania pracovného pomeru v Zbore

ozbrojenej ochrany železníc.

Vzhľadom na citované ustanovenie sa na účely a § a 120

Zb. v čase skončenia služobného pomeru žalobcovi nemohli započítať doby od 1. januára

1978 do 28. mája 1992, kedy bol v pracovnom pomere príslušníka ZOOŽ. Na tieto účely bola

započítateľná iba doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 29. mája

1992 do 30. marca 1998, t.j. menej ako 6 rokov . Žalobcovi teda podľa

nevznikol nárok na odchodné ani na príspevok.

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou z 2. decembra

2004, doručenou Generálnemu riaditeľstvu Železničnej polície 6. decembra 2004 požiadal

o priznanie odchodného a výsluhového dôchodku podľa

Z.z.

Podľa policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac

ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky

výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového

zabezpečenia podľa § 38 alebo 40, ak

a/ o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona alebo

b/ splnil podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných

predpisov o sociálnom poistení.

Podľa

(1) Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok

na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

(2) Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa

skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného

pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej

15 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet

invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný

výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku.

(3) Policajtovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného

na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho

služobný pomer skončil

a) stratou hodnosti,

b) prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným

činom, alebo za zločin.

Predpokladom vzniku nároku na výsluhový dôchodok podľa

je trvanie služobného pomeru policajta (aj s prípadným započítaním doby poberania

invalidného výsluhového dôchodku) po dobu najmenej 15 rokov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol policajtom len od 29. mája 1992

do 30. marca 1998, teda menej ako šesť rokov a obdobie od 1. januára 1978 do 28. mája

1992, počas ktorého bol príslušníkom ZOOŽ sa podľa pre

priznanie nárokov vyplývajúcich zo skončenia služobného pomeru k Železničnej polícii

Slovenskej republiky do doby trvania služobného pomeru nezapočítava.

a teda i jeho , bol zrušený až

Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. apríla 1998.

Pracovný pomer príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc sa preto

za služobný pomer policajta považoval len u tých bývalých príslušníkov ZOOŽ, ktorým ich

pracovný pomer k železničnej polícii SR trval k 1. aprílu 1998.

Žalobca v žalobe namietal, že podľa sa mu ako doba

služobného pomeru policajta má hodnotiť aj doba základnej vojenskej služby ako aj doba

služobného pomeru príslušníka Železničnej polície, v ktorej má byť započítaná aj doba

pracovného pomeru k ZOOŽ.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Rozhodnutie žalovaného bolo vydané 22. septembra 2005.

Z ustanovenia vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne

zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného

bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej

len "policajt") a príslušníkov ozbrojených síl.

Podľa a v znení účinnom od 1. januára

2005 do 31. decembra 2007 dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku

na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový

dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba:

- výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej

vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,

- trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch

a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993.

Keďže nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2002, ustanovenie

§ 58 v citovanom znení sa vzťahovalo len na tých policajtov, ktorých služobný pomer trval

ku dňu jeho účinnosti, t.j. k 1. júlu 2002. Tento záver vyplýva aj z toho, že v prechodných

ustanoveniach zákona ( a nasl. v znení účinnom do 31. decembra

2007) zákonodarca neustanovil, že by sa doba výkonu základnej vojenskej služby

a pracovného pomeru príslušníka ZOOŽ mala ako doba služobného pomeru hodnotiť na účely

priznania výsluhového dôchodku a odchodného aj u tých bývalých policajtov, ktorých

služobný pomer skončil pred 1. aprílom 1998.

Na doplnenie treba uviesť, že možnosť priznania výsluhového dôchodku policajtom,

ktorých služobný pomer skončil pred 1. aprílom 1998, vyplýva až z ustanovenia § 143h

v spojení s v znení , ktorý

nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2008.

Pokiaľ teda žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

o nepriznaní výsluhového dôchodku, rozhodol v súlade so zákonom.

Žalovaný nepriznanie odchodného odôvodnil ustanovením

majúc za to, že ide o dávku sociálneho zabezpečenia a preto nárok na odchodné posudzoval

podľa dospejúc k záveru, že vzhľadom na nesplnenie podmienky

trvania služobného pomeru po dobu najmenej šesť rokov žalobcovi nebolo možné odchodné

priznať.

Podľa o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol

nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa

rozhodne podľa doterajších predpisov.

Odchodné je aj podľa názoru odvolacieho súdu dávkou sociálneho zabezpečenia.

v znení účinnom ku dňu rozhodnutia žalovaného neupravuje novým

spôsobom nárok na odchodné policajtov, ktorým nevznikol nárok na odchodné podľa

doterajších predpisov. Pokiaľ teda žalovaný žiadosť o odchodné posúdil podľa § 110 ods. 1

v spojení s a odchodné žalobcovi nepriznal,

rozhodol v súlade so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský

súd žalobu zamietol, rozhodol vecne správne a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1

v spojení s , lebo účastníci ich náhradu nežiadali.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2008

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová