Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)5ee/373440.4374b7.pdf
PDF · 133.91 KB
No categories available
4Sžso/43/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Violy Takáčovej v právnej
veci žalobcu Š. C., proti žalovanému Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo 152/2005 z 22. septembra 2005, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislavez 31. mája 2007, č.k. 1S 13/2006-38, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31.mája
2007, č.k. 1S 13/2006-38, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu a žalobcovi náhradu trov
nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pokiaľ žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím nepriznal žalobcovi výsluhový dôchodok podľa § 137 ods. 1 zák.č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zák.č. 382/2002 Z.z.“), pre posúdenie veci je rozhodujúci výklad ustanovenia
§ 126 ods. 1 uvedeného zákona. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca bol od 1. januára
1978 do 28. mája 1992 v pracovnom pomere príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc
(ďalej len „ZOOŽ“) a od 29. mája 1992 do 30. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka
Železničnej polície, od 1. augusta 1997 je nepretržite poberateľom invalidného dôchodku,
pre výšku ktorého mu bola zhodnotená aj doba od 1. januára 1978 do 31. júla 1997, t.j. celá
doba, ktorá sa zhodnocuje podľa § 58 zák.č. 328/2002 Z.z.. Dospel k záveru, že v čase
skončenia služobného pomeru žalobcu (30. marca 1998) sa na služobný pomer príslušníkov
Železničnej polície vzťahoval zák.č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov
Policajného zboru SR a zákon č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení
neskorších predpisov a že služobný pomer bol skončený z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1
písm. b/ zák.č.410/1991 Zb.. Podľa názoru krajského súdu je možné v zmysle § 126 ods. 1
zákona č. 328/2002 Z.z. považovať invalidný dôchodok za dávku výsluhového zabezpečenia,
lebo invalidný dôchodok nebol žalobcovi vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia
ministerstva z dôvodu, že Železničná polícia do 31. marca 1998 nemala zriadený svoj orgán
sociálneho zabezpečenia a preto činnosti podľa piatej časti zákona č.100/1988 Zb. vykonávala
Sociálna poisťovňa. Krajský súd vyslovil názor, že v prípade existencie orgánu sociálneho
zabezpečenia Železničnej polície by sa invalidný dôchodok podľa § 126 ods. 1 zák.č.
328/2002 Z.z. od 1. júla 2002 pretransformoval na invalidný výsluhový dôchodok. Krajský
súd dospel k záveru, že aj o nepriznaní odchodného žalovaný rozhodol v súlade s § 117 ods. 1
zák.č. 410/1991 Zb., lebo žalobca nesplnil podmienku trvania služobného pomeru príslušníka
Železničnej polície, keďže do doby trvania služobného pomeru sa nezapočítava doba trvania
pracovného pomeru v ZOOŽ.
Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby ho
odvolací súd zrušil a žalovanému prikázal priznať mu výsluhový dôchodok a odchodné
od 1. januára 2005 s 13,5% úrokom z omeškania za čas od 1. januára 2005 do zaplatenia, ako
aj trovy konania. Namietol, že ustanovenie § 126 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. nie je kľúčové,
lebo orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva mu invalidný dôchodok nevypláca a tento
nemôže byť považovaný za invalidný výsluhový dôchodok. Predmetom žaloby nie je
invalidný výsluhový dôchodok, ale výsluhový dôchodok a odchodné. Krajský súd nesprávne
interpretoval ustanovenie § 137 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. Pokiaľ dospel k záveru, že
žalovaný správne v čase skončenia služobného pomeru žalobcovi nepriznal odchodné, s týmto
záverom nesúhlasí, lebo on k 30. marcu 1998 o odchodné ani nežiadal. Namietol tiež, že
podľa § 58 zák.č. 328/2002 Z.z. sa do služobného pomeru započítava aj doba pracovného
pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc. Krajský súd sa nezaoberal žiadosťou
podľa § 137 zák.č. 328/2002 Z.z, ale nepodstatnými vecami, ktoré nesprávne interpretoval.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu trval na predchádzajúcom vyjadrení
k žalobe a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie je z časti dôvodné.
Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou z 2. decembra
2004 požiadal o priznanie výsluhového dôchodku a odchodného podľa § 137 zák.č. 328/2002
Z.z., poukazujúc na skutočnosť, že zo služobného pomeru policajta bol prepustený 31. marca
1998 a je poberateľom invalidného dôchodku.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva
Železničnej polície číslo GRŽP-369-10/2005-OSSZ-SZ z 28. júna 2005 o nepriznaní
výsluhového dôchodku podľa § 137 zák.č. 328/2002 Z.z. a odchodného podľa § 117 zák.č.
410/1991 Zb. v spojení s § 121 zák.č.328/2002 Z.z.
Z okolnosti, že žalobcovi bol v čase skončenia služobného pomeru priznaný invalidný
dôchodok, žalovaný vyvodil, že túto dávku je možné považovať za dávku výsluhového
zabezpečenia podľa § 126 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., keďže podľa jeho názoru invalidný
dôchodok nebol pretransformovaný na výsluhový dôchodok len z toho dôvodu, že ku dňu
účinnosti zák.č. 328/2002 Z.z. bol vyplácaný Sociálnou poisťovňou. Rozhodnutie
o odchodnom žalovaný odôvodnil tým, že podľa § 121 zák.č. 328/2002 Z.z. o dávkach
sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou zák.č. 328/2002 Z.z.
a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov platných
v čase skončenia služobného pomeru; podľa § 110 ods. 1 zák.č. 410/1991 Zb. patrilo
odchodné, ak služobný pomer trval aspoň 6 rokov a túto podmienku žalobca nesplnil, keďže
podľa § 44 ods. 2 zák.č. 230/1992 Zb. pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo skončenia
služobného pomeru príslušníka Železničnej polície sa do doby trvania služobného pomeru
nezapočítava doba trvania pracovného pomeru v ZOOŽ.
Žalobca bol v čase od 1. januára 1978 do 28. mája 1992 v pracovnom pomere
príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc (ďalej len „ZOOŽ“), od 29. mája 1992
do 30. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka Železničnej polície a od 1. augusta 1997
k 1. júlu 2002 bol nepretržite poberateľom invalidného dôchodku, priznaného podľa zák.č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pre výšku ktorého mu
bola zhodnotená aj doba od 1. januára 1978 do 31. júla 1997.
Zbor ozbrojenej ochrany železníc bol zriadený dňom 1. januára 1975 (§ 9a zák.č.
51/1964 Zb. o dráhach v znení zák.č. 104/1974 Zb.) a pôsobil v obvode celoštátnych dráh,
pričom štátnu správu dráh vykonávalo Federálne ministerstvo dopravy.
Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii, ktorý
nadobudol účinnosť dňom 29. mája 1992, Zbor ozbrojenej ochrany železníc, zriadený podľa
doterajších predpisov, sa považuje dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona za železničnú
políciu.
Železničná polícia Slovenskej republiky bola zriadená zákonom č. 61/1993 Z.z.,
pričom podľa § 5 ods. 1 tohto zákona Železničná polícia s územnou pôsobnosťou
v Slovenskej republike zriadená podľa doterajších predpisov sa dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona považuje za Železničnú políciu Slovenskej republiky.
Nebolo sporné, že žalobca sa podľa § 44 ods. 2 prvej vety zák.č. 230/1992 Zb. stal
policajtom Železničnej polície dňom 29. mája 1992 a od 17. marca 1993 policajtom
Železničnej polície Slovenskej republiky (§ 5 ods. 2 zák.č. 61/1993 Z.z.).
V zmysle § 4 ods. 2 zák.č. 61/1993 Z.z., resp. § 64 ods. 1 zák.č. 57/1998 Z.z. v znení
platnom do 31. marca 1998, služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej
republiky sa riadil zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného
zboru Slovenskej republiky.
Podľa § 117 ods. 1 zák.č. 410/1991 Zb. policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil
uvoľnením alebo prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. a/, b/, c/ alebo d/, patrí odchodné, ak
jeho služobný pomer trval aspoň 6 rokov.
Podľa § 119 ods. 1 a § 120 ods. 1 zák.č. 410/1991 Zb. príspevok za službu (ďalej len
"príspevok") patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer
skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm.
a/, b/, c/ alebo d/, ak policajt vykonával službu aspoň po dobu 15 rokov.
Služobný pomer žalobcu podľa Rozkazu riaditeľa Oblastnej správy Železničnej polície
SR v K. číslo 160 z 31. marca 1998 skončil dňom 30. marca 1998 podľa § 110 ods. 1 písm. b/
Podľa § 44 ods. 2 tretej vety zák.č. 230/1992 Zb. pre priznanie nárokov vyplývajúcich
zo skončenia služobného pomeru k Železničnej polícii Slovenskej republiky sa do doby
trvania služobného pomeru nezapočítava doba trvania pracovného pomeru v Zbore
ozbrojenej ochrany železníc.
Vzhľadom na citované ustanovenie sa na účely § 117 a §§ 119 a 120 zák.č. 410/1991
Zb. v čase skončenia služobného pomeru žalobcovi nemohli započítať doby od 1. januára
1978 do 28. mája 1992, kedy bol v pracovnom pomere príslušníka ZOOŽ. Na tieto účely bola
započítateľná iba doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 29. mája
1992 do 30. marca 1998, t.j. menej ako 6 rokov . Žalobcovi teda podľa zák.č. 461/1991 Zb.
nevznikol nárok na odchodné ani na príspevok.
Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou z 2. decembra
2004, doručenou Generálnemu riaditeľstvu Železničnej polície 6. decembra 2004 požiadal
o priznanie odchodného a výsluhového dôchodku podľa §137 ods. 1 písm. b/ zák.č. 328/2002
Z.z.
Podľa § 137 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac
ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky
výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového
zabezpečenia podľa § 38 alebo 40, ak
a/ o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona alebo
b/ splnil podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 38 zák.č. 328/2002 Z.z.
(1) Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok
na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.
(2) Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa
skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného
pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej
15 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet
invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný
výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku.
(3) Policajtovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného
na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho
služobný pomer skončil
a) stratou hodnosti,
b) prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným
činom, alebo za zločin.
Predpokladom vzniku nároku na výsluhový dôchodok podľa § 38 zák.č. 328/2002 Z.z.
je trvanie služobného pomeru policajta (aj s prípadným započítaním doby poberania
invalidného výsluhového dôchodku) po dobu najmenej 15 rokov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol policajtom len od 29. mája 1992
do 30. marca 1998, teda menej ako šesť rokov a obdobie od 1. januára 1978 do 28. mája
1992, počas ktorého bol príslušníkom ZOOŽ sa podľa § 44 ods. 2 zák.č. 230/1992 Zb. pre
priznanie nárokov vyplývajúcich zo skončenia služobného pomeru k Železničnej polícii
Slovenskej republiky do doby trvania služobného pomeru nezapočítava.
Zákon č.230/1992 Zb. a teda i jeho § 44 ods. 2, bol zrušený až zákonom č. 58/1998
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. apríla 1998.
Pracovný pomer príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc sa preto
za služobný pomer policajta považoval len u tých bývalých príslušníkov ZOOŽ, ktorým ich
pracovný pomer k železničnej polícii SR trval k 1. aprílu 1998.
Žalobca v žalobe namietal, že podľa § 58 zák.č. 328/2002 Z.z. sa mu ako doba
služobného pomeru policajta má hodnotiť aj doba základnej vojenskej služby ako aj doba
služobného pomeru príslušníka Železničnej polície, v ktorej má byť započítaná aj doba
pracovného pomeru k ZOOŽ.
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Rozhodnutie žalovaného bolo vydané 22. septembra 2005.
Z ustanovenia § 1 zák.č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne
zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej
len "policajt") a príslušníkov ozbrojených síl.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a b/ zák.č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od 1. januára
2005 do 31. decembra 2007 dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku
na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový
dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba:
- výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej
vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
- trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch
a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993.
Keďže zákon č. 328/2002 Z.z. nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2002, ustanovenie
§ 58 v citovanom znení sa vzťahovalo len na tých policajtov, ktorých služobný pomer trval
ku dňu jeho účinnosti, t.j. k 1. júlu 2002. Tento záver vyplýva aj z toho, že v prechodných
ustanoveniach zákona (§ 121 a nasl. zák.č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra
2007) zákonodarca neustanovil, že by sa doba výkonu základnej vojenskej služby
a pracovného pomeru príslušníka ZOOŽ mala ako doba služobného pomeru hodnotiť na účely
priznania výsluhového dôchodku a odchodného aj u tých bývalých policajtov, ktorých
služobný pomer skončil pred 1. aprílom 1998.
Na doplnenie treba uviesť, že možnosť priznania výsluhového dôchodku policajtom,
ktorých služobný pomer skončil pred 1. aprílom 1998, vyplýva až z ustanovenia § 143h
v spojení s § 58 ods. 1 písm. s/ zák.č. 328/2002 Z.z. v znení zák.č. 519/2007 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2008.
Pokiaľ teda žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
o nepriznaní výsluhového dôchodku, rozhodol v súlade so zákonom.
Žalovaný nepriznanie odchodného odôvodnil ustanovením § 121 zák.č. 328/2002 Z.z.
majúc za to, že ide o dávku sociálneho zabezpečenia a preto nárok na odchodné posudzoval
podľa § 110 zák.č. 410/1991 Zb. dospejúc k záveru, že vzhľadom na nesplnenie podmienky
trvania služobného pomeru po dobu najmenej šesť rokov žalobcovi nebolo možné odchodné
priznať.
Podľa § 121 zák.č. 328/2002 Z.z. o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol
nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa
rozhodne podľa doterajších predpisov.
Odchodné je aj podľa názoru odvolacieho súdu dávkou sociálneho zabezpečenia.
zákon č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu rozhodnutia žalovaného neupravuje novým
spôsobom nárok na odchodné policajtov, ktorým nevznikol nárok na odchodné podľa
doterajších predpisov. Pokiaľ teda žalovaný žiadosť o odchodné posúdil podľa § 110 ods. 1
zák.č. 410/1991 Zb. v spojení s § 121 zák.č. 328/2002 Z.z. a odchodné žalobcovi nepriznal,
rozhodol v súlade so zákonom.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský
súd žalobu zamietol, rozhodol vecne správne a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219
OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1
v spojení s § 151 ods. 1 OSP, lebo účastníci ich náhradu nežiadali.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2008
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová