Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sa-5-2022.pdf
PDF · 160.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou, v právnej veci žalobkyne P.. M. F., bytom V. XX, X., proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo SPSČ-PO3-2021/003584-003 zo dňa 13.09.2021, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove číslo 229 zo dňa 04.11.2020 bola žalobkyňa uvoľnená podľa § 191 ods. 1 zákona číslo 73/1998 Z. z. zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 31.12.2020 na základe vlastnej žiadosti.
2. Žiadosťou o priznanie odchodného zo dňa 25.11.2020 žalobkyňa žiadala o priznanie odchodného.
3. Colný úrad Prešov potvrdením zo dňa 31.05.2004 potvrdil, že žalobkyňa bola zamestnaná na Colnom úrade Prešov od 14.02.1994 do 14.07.1998 vo funkcii colník v pracovnom pomere a že jej nevznikla doba trvania pracovného pomeru colníka v colnej správe, ktorá by bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, nakoľko k uvedenému dátumu požiadala o skončenie pracovného pomeru a nezložila prísahu.
4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia rozhodnutím číslo SPSČ-OSZ-53704-2/2021-VZ zo dňa 23.04.2021 odchodné žalobkyni priznal vo výške 18 809,24 eur.
5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne podľa § 59 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní s poukázaním na § 84 ods. 1 zákona číslo 328/2002 Z. z. zamietol a napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 23.04.2021, ktorým bolo žalobkyni priznané odchodné vo výške 18 809,24 eur, potvrdil.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní o priznaní odchodného bolo zo zadovážených podkladov zistené, že služobný pomer žalobkyne ako príslušníčky PZ sa skončil uvoľnením podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 31.12.2020 tak, ako to vyplýva z právoplatného personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove č. 229 zo dňa 04.11.2020. V súlade s § 58 ods. 1 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. bola do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné a jeho výšku žalobkyni započítaná doba trvania služobného pomeru príslušníka PZ od 01.08.1998 do 31.12.2020, čo predstavuje 22 rokov a 159 dní (z toho 14 rokov a 277 dní do 30. apríla 2013). Základom na výpočet sumy odchodného bol v súlade s § 143ac ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. priemerný mesačný služobný plat, ktorý žalobkyňa dosiahla v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, a to v príjmovo najlepších dvoch skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet odchodného, ktorými boli roky 2019 a 2020, a to vo výške 1.979,92 € (súčet služobných platov za roky 2019 a 2020 činí 40.422,33 €, ktorý po vydelení celkovým počtom 621 dní a vynásobení koeficientom 30,417 a zaokrúhlení na eurocent smerom nahor predstavuje práve sumu 1.979,92 €). Vzhľadom na skutočnosť, že celková doba trvania služobného pomeru zhodnotená na vznik nároku na odchodné u žalobkyne predstavuje celkovo 22 rokov a 159 dní, v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.apríla 2013, v spojení s 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. odchodné činí deväťapolnásobok základu na jeho výpočet určeného podľa § 143ac ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z., teda odchodné žalobkyni patrí vo výške deväťapolnásobku sumy 1.979,92 eur (za päť rokov trvania služobného pomeru 1-násobok sumy 1.979,92 eur a za sedemnásť ďalších skončených rokov trvania služobného pomeru 8,5-násobok sumy 1.979,92 eur). To predstavuje sumu odchodného vo výške 18.809,24 € mesačne. V tejto sume bolo žalobkyni odchodné aj priznané.
7. Spornou ostáva doba pracovného pomeru colníka žalobkyne vykonávaného od 14.02.1994 do 14.07.1998. Žalobkyňa sa domáha započítania doby pracovného pomeru colníka, ktorý vykonávala od 14.02.1994 do 14.07.1998, ako doby rozhodujúcej na nárok na odchodné a jeho výšku podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z., s poukázaním na § 266 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov.
8. Z ustanovení zákona o štátnej službe colníkov jednoznačne vyplýva, že doba pracovného pomeru colníka, vykonávaná pred 01.07.1998 (t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona o štátnej službe colníkov), je považovaná za služobný pomer podľa zákona o štátnej službe colníkov (zákon č. 200/1998 Z. z.) iba v prípade, ak tento pracovný pomer trval ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda k 01.07.1998 a zároveň, ak uvedeným dňom, za zákonom stanovených podmienok, vznikol služobný pomer colníka, čo znamená, že ide o dve kumulatívne podmienky, ktoré museli byť splnené súčasne, inak služobný pomer colníka nevznikol.
9. O dobe pracovného pomeru colníka žalobkyne mal odbor v priebehu konania o priznaní odchodného dostatočnú vedomosť. Z potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004, doručeného odboru dňa 16.04.2021, mal odbor bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že žalobkyni služobný pomer colníka k 01.07.1998 nevznikol. Žalobkyňa odmietla zložiť prísahu a požiadala o skončenie pracovného pomeru ku dňu 14.07.1998, čím jej skončil pracovný pomer colníka v súlade s § 261 ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov. V uvedenom potvrdení sa taktiež uvádza, že žalobkyňa nezískala dobu pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá by bola započítaná do 30.06.1998 podľa § 266 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť žalobkyne na účel započítania doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že dobu pracovného pomeru colníka od 14.02.1994 do 14.07.1998 nie je možné považovať za služobný pomer podľa § 266 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov, a že teda nejde o dobu, ktorú je možné považovať za rozhodujúcu na vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. Na uvedené nemá vplyv ani tá skutočnosť, že pracovný pomer colníka bol žalobkyni započítaný pri jej prijatí do služobného pomeru príslušníka PZ od 01.08.1998 do doby praxe pre posúdenie jej platových nárokov. Ide o inštitút posudzovania iných nárokov ako sú nároky vzniknuté po skončení služobného pomeru, a to nárokov na mzdové ohodnotenie pri prijatí do služobného pomeru, ktoré sú upravené ustanovením § 86 zákona č. 73/1998 Z. z. Naproti tomu, posúdenie nárokov na výsluhové zabezpečenie po skončení služobného pomeru, je upravené výlučne zákonom č. 328/2002 Z. z., pričom doba trvania služobného pomeru rozhodujúca na vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku, je striktne vymedzená v § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. Odbor sa
pri posudzovaní doby služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku v dostatočnom rozsahu zaoberal aj spornou dobou pracovného pomeru colníka žalobkyne, pričom dospel k záveru, že dobu pracovného pomeru colníka od 14.02.1994 do 14.07.1998 z už uvedených dôvodov nie je možné považovať za služobný pomer podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z., s poukázaním na § 261 ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že doba pracovného pomeru colníka žalobkyne od 14.02.1994 do 14.07.1998 nemá charakter služobného pomeru podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z., ale ide o pracovný pomer colníka posudzovaný podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), nemal odbor dôvod sa touto dobou akýmkoľvek spôsobom v napadnutom rozhodnutí vysporiadavať.
11. Nie je relevantné, či služobný pomer príslušníka PZ žalobkyne bezprostredne nadväzuje na jej pracovný pomer colníka alebo je medzi týmito dvomi zamestnaniami časová medzera. Podstatnou skutočnosťou je, že ani v prípade, ak by služobný pomer príslušníka PZ vznikol žalobkyni dňom bezprostredne nadväzujúcim na deň skončenia jej pracovného pomeru colníka, tento pracovný pomer colníka by sa nemohol žalobkyni hodnotiť ako doba rozhodujúca na vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. Zo samotného ustanovenia § 257 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov vyplýva, že iba colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac, plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Výlučne v takomto prípade sa, v súlade s § 266 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov, dňom účinnosti tohto zákona pracovný pomer colníka podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona.
12. K požiadavke na zachovanie primeraného hmotného zabezpečenia garantovaného v čl. 39 Ústavy SR poznamenal, že rozhodnutie uvedený článok neporušuje, a to s poukázaním na tú skutočnosť, že sporná doba pracovného pomeru colníka žalobkyne od 14.02.1994 do 14.07.1998 jej bude zhodnotená na posúdenie dôchodkových nárokov podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
13. Prípadným započítaním doby pracovného pomeru colníka žalobkyne do doby služobného pomeru rozhodujúcej podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z., by došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobkyne oproti ostatným poberateľom výsluhových dávok priznaných podľa tohto zákona za obdobných podmienok, ako boli posudzované u žalobkyne.
14. S poukazom na uvedené odbor si v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku v dostatočnom rozsahu zaobstaral podklady pre vydanie rozhodnutia, správne zhodnotil dobu služobného pomeru žalobkyne na vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z., čím bolo v plnom rozsahu zabezpečené jej právo na primerané hmotné zabezpečenie, garantované v čl. 39 Ústavy SR, a zároveň posúdil nároky žalobkyne na výsluhové zabezpečenie identickým spôsobom, akým postupuje v obdobných prípadoch, čím teda nedošlo k nerovnakému zaobchádzaniu so žalobkyňou oproti iným poberateľom výsluhových dávok. Preto námietky žalobkyne v tomto smere považoval za nedôvodné.
III.
Zhrnutie argumentov žalobkyne
15. Žalobkyňa včas podanou žalobou navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Žalobkyňa bola v pracovnom pomere k Colnému úradu v Prešove od 14.02.1994 do 14.07.1998. Následne bola k 01.08.1998 prijatá do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pričom tento
služobný pomer trval do 31.12.2020, kedy bola zo služobného pomeru uvoľnená na základe vlastnej žiadosti. Žalovaný neuznal žalobkyni do celkovej doby trvania služobného pomeru na účely poskytnutia dávky - výsluhového dôchodku dobu jej predchádzajúceho pracovného pomeru colníka v colnej správe, pričom v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že žalobkyni služobný pomer k 01.07.1998 nevznikol, zároveň konštatuje, že žalobkyňa odmietla zložiť služobnú prísahu, pritom sa odvoláva na sporné potvrdenie Colného úradu Prešov, v ktorom je uvedené, že žalobkyňa nezískala dobu pracovného pomeru colníka v colnej správe, ktorá by bola započítaná do 30.06.1998 podľa § 266 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov.
17. Tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na akési potvrdenie Colného úradu v Prešove, pritom sám v tomto smere nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa odmietla zloženie služobnej prísahy /takýmto dokladom ani žalovaný ani Colný úrad v Prešove nedisponuje/, v potvrdení Colného úradu Prešov sa vôbec neuvádza, že by žalobkyňa odmietla zložiť služobnú prísahu, nie je tam uvedená ani iná relevantná skutočnosť, ktorá by mala vplyv na posúdenie otázky vzniku jej služobného pomeru. Zároveň v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného nie je pravdivé jeho tvrdenie vychádzajúce zo sporného potvrdenia colného úradu, že žalobkyňa nezískala dobu pracovného pomeru colníka, ktorá by bola započítaná do 30.06.1998 podľa § 266 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov.
18. Ako sám žalovaný uvádza v napadnutom rozhodnutí, pracovný pomer žalobkyne trval od 14.02.1994 do 14.07.1998, teda podmienku trvania pracovného pomeru k colnému úradu v trvaní dva roky a viac v súlade s ustanovením § 257 ods. l zákona o štátnej službe colníkov žalobkyňa splnila, čo by sám žalovaný veľmi ľahko zistil jednoduchým prepočítaním doby vzniku a zániku pracovného pomeru žalobkyne.
19. Je zarážajúce, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia bez vykonania akéhokoľvek ďalšieho dokazovania, ba čo i len bežnej logickej úvahy sa odvoláva na viac ako sporné potvrdenie Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004, pritom údaje uvedené v potvrdení sú klamlivé jednak v tom, že žalobkyňa nikdy o vystavenie takého potvrdenia nežiadala, zároveň v tom, že osoba podpísaná za Colný úrad Prešov ako Q. nikdy nebola riaditeľom Colného úradu v Prešove /k 14.07.1998 bol riaditeľom Colného úradu Prešov D.. P. A., následne bol riaditeľom D.. K. F./, potvrdenie podpísané neoprávnenou osobou je teda absolútne neplatným právnym úkonom. Zároveň je potvrdenie klamlivé v tom, že v ňom nie je uvedená žiadna dĺžka doby trvania pracovného pomeru započítaná do 30. júna 1998.
20. Sám žalovaný zároveň v napadnutom rozhodnutí napriek základnej logickej úvahe popiera skutočnosť, že žalobkyňa mala k 01.07.1998 v pracovnom pomere colníka odpracované celkom 4 roky a 4 mesiace.
21. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného uvedené v odôvodnení rozhodnutia, že žalobkyňa o vystavenie potvrdenia Colného úradu v Prešove zo dňa 31.05.2004 požiadala a tým mala mať podľa žalovaného vedomosť o tom, že dobu od 14.02.1994 do 14.07.1998 nie je možné považovať podľa tvrdenia žalovaného za služobný pomer. Žalobkyňa sa o existencii potvrdenia Colného úradu v Prešove dozvedela až v rámci odvolacieho konania, na základe jej žiadosti zo dňa 28.06.2021, kedy jej bolo potvrdenie dňa 08.07.2021 zaslané sekciou personálnych a sociálnych činností žalovaného. Žalobkyňa si doklad vyžiadala až po vydaní prvostupňového rozhodnutia sekciou personálnych a sociálnych činností žalovaného, po zistení že jej nebol akceptovaný pracovný pomer colníka ako doba rozhodujúca pre jej nárok na výsluhový dôchodok.
22. Tvrdením o vedomosti žalobkyne o tom, že jej nevznikol služobný pomer, sa žalovaný sám zrejme len snaží ospravedlniť skutočnosť, že nielen sekcia personálnych a sociálnych činností ako odborný útvar žalovaného, ale ani Centrum podpory Prešov ako regionálny personálny útvar, ktorý viedol personálny spis žalobkyne a vyplácal jej služobný príjem, nebol schopný poskytnúť žalobkyni kvalifikované stanovisko v súvislosti s jej žiadosťami týkajúcimi sa otázky dĺžky trvania jej služobného pomeru, ktoré predchádzali samotnému ukončeniu tohto služobného pomeru. Obidva útvary minimálne museli mať vedomosť o potvrdení Colného úradu Prešov, o ktoré síce žalobkyňa osobne nežiadala a ani ho do personálneho sama nedokladovala, ale je dátumované k 31.05.2004.
23. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sám žalovaný uviedol, že o dobe pracovného pomeru colníka žalobkyne mal v priebehu konania o priznaní výsluhového dôchodku dostatočnú vedomosť, pritom na iný doklad ako na potvrdenie colného úradu z 31.05.2004 sa v odôvodnení žalovaný neodvoláva. Na potvrdení Colného úradu Prešov je uvedená príjmová dátumová pečiatka žalovaného 27.04.2021, pričom prvostupňové rozhodnutie žalovaného je vydané s dátumom 23.04.2021, čo evokuje predpoklad, že prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o priznaní výsluhovej dávky bez toho, aby vôbec mal vedomosť o tom, či pracovný pomer žalobkyne je, prípadne nie je uznaným nárokom. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia potvrdením, ktoré preukazuje skutkový stav daného prípadu, žalovaný vôbec nedisponoval. Na základe uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie zároveň aj nepreskúmateľné.
24. Žalobkyňa má za to, že z výkladu § 58 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom zabezpečení v nadväznosti na §§ 266 ods. l a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov nevyplýva skutočnosť, že by vznik služobného pomeru colníka bol predpokladom uznania doby pracovného pomeru colníka do 30.06.1998 ako doby potrebnej na vznik nároku na výsluhový dôchodok žalobkyne, teda že ide o kumuláciu obidvoch podmienok tak ako to uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Z ustanovenia § 58 ods. l písm. g) zákona o sociálnom zabezpečení podľa názoru žalobkyne vyplýva, že dobou hodnotenou na účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok je doba pracovného pomeru colníka a nie doba jeho služobného pomeru. Z ustanovenia § 266 ods. 2 vyplýva, že pracovný pomer colníka nesmie skončiť ku účinnosti zákona o štátnej službe colníkov, teda ku 01.07.1998, čo žalobkyňa splnila. Z ustanovenia § 266 ods. 1 podľa názoru žalobkyne vyplýva, že sa pracovný pomer colníka od účinnosti zákona považuje za služobný pomer za predpokladu, že colník zloží služobnú prísahu a splní ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona. V opačnom prípade sa takýto pracovný pomer končí dohodou colníka a služobného úradu, ale aj tento pracovný pomer od účinnosti zákona, teda od 01.07.1998 až do jeho ukončenia /v prípade žalobkyne do 14.07.1998/, je podľa názoru žalobkyne dobou pracovného pomeru započítanou na účely poskytnutia výsluhového dôchodku. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný celkovo nesprávne právne vec posúdil, nakoľko v jej prípade podmieňuje pracovný pomer colníka vznikom služobného pomeru colníka, teda vlastne požaduje na žalobkyni nie pracovný pomer colníka, ale priamo služobný pomer colníka na účely jeho zhodnotenia ako doby celkového trvania služobného pomeru.
25. Služobný pomer v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a ozbrojených silách je za účelom zhodnotenia týchto dôb na účely posúdenia celkovej doby trvania služobného pomeru taxatívne uvedený v ustanoveniach § 58 ods. l písm. a) až d) zákona o sociálnom zabezpečení. Žalovaný nesprávnym právnym posúdením nároku žalobkyne vo vzťahu k nej porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v tom, že v jej prípade neakceptuje pracovný pomer colníka trvajúci od 14.02.1994 do 14.07.1998, pritom citované ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení akceptuje v prípadoch iných policajtov „výkon zamestnania“ buď bez konkrétneho časového úseku alebo s presne vymedzeným časovým úsekom, ktorý presne vymedzuje dobu trvania tohto pracovného pomeru, resp. výkonu zamestnania a hodnotí túto dobu ako dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na výsluhový dôchodok a ďalšie vymenované dávky výsluhového zabezpečenia. Žalobkyňa má za to, že neexistuje rozdiel medzi jej pracovným pomerom, a už spomínanými výkonmi zamestnaní, resp. pracovných pomerov spomínaných služieb, žalobkyňa bola počas celého výkonu pracovného pomeru colníka vymenovaná do hodnosti /nie až následne po ukončení pracovného pomeru/. Na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k nej žalobkyňa poukázala už v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, pričom žalovaný v odôvodneniach toto nijako nezdôvodnil, skonštatoval len, že v prípade žalobkyne doba pracovného pomeru nemá charakter služobného pomeru a ide o pracovný pomer posudzovaný podľa Zákonníka práce. Žalobkyňa nevidí uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania v prípade, ak jeden zamestnanec má svoj pracovný pomer uznaný na účely priznania výsluhového dôchodku bez stanovenia časového limitu trvania pracovného pomeru, bez nutnosti vymenovania do hodnosti, prípadne bez stanovenia podmienky bezprostredného vzniku ďalšieho služobného pomeru v inom odvetví /služobný pomer môže takémuto zamestnancovi vzniknúť doslova aj po pár rokoch od uplynutia uznaného pracovného pomeru, kde uvedený zamestnanec môže dokonca vykonávať podnikateľskú činnosť/, kde takýto pracovný pomer je bez stanovenia akýchkoľvek ďalších podmienok uznaný a zhodnotený do celkovej dĺžky trvania služobného pomeru. Iný zamestnanec
- žalobkyňa je rozhodnutím žalovaného limitovaná nielen konkrétnym obdobím trvania pracovného pomeru, v jej prípade trvajúceho od 14.02.1994 do 30.06.1998, ale aj jeho trvaním po 01.07.1998, zložením služobnej prísahy, teda v jej prípade nemá byť rozhodujúcim samotný pracovný pomer trvajúci v určitom konkrétnom časovom úseku, ale musí jej následne súčasne vzniknúť služobný pomer colníka,
pričom žalobkyňa je po celý čas trvania svojho pracovného pomeru colníka vymenovaná do hodností a tento pracovný pomer ukončí výlučne z dôvodu následného bezprostredne nadväzujúceho vzniku služobného pomeru v Policajnom zbore a takýto pracovný pomer žalobkyne nie je žalovaným uznaný a zahrnutý do celkovej dĺžky trvania jej služobného pomeru. Žalovaný neakceptoval ani fakt, že žalobkyni vznikal služobný pomer príslušníka Policajného zboru v priebehu určitého časového úseku /cca 3 mesiace/, pracovný pomer k colnej správe žalobkyňa ukončila iba z dôvodu vzniku služobného pomeru v Policajnom zboru, kde v súvislosti s ukončením jej pracovného pomeru colníka a následnom vzniku služobného pomeru príslušníka Policajného zboru je preukázaná kontinuita. Za nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania je podľa názoru žalobkyne možné považovať rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami, ktorí sa nachádzajú v porovnateľných situáciách tak ako to upravuje § 58 ods. l zákona o sociálnom zabezpečení.
26. Žiadnym z argumentov uvedených v odvolaní sa žalovaný správny orgán nezapodieval, ani ho nijakým spôsobom v napadnutých rozhodnutiach náležite neodôvodnil.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pri posudzovaní doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku a nároku na odchodné a jeho výšku postupoval v zmysle § 58 zákona č. 328/2002 Z. z., na základe čoho bola na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku a na nárok na odchodné a jeho výšku zhodnotená doba výkonu služobného pomeru príslušníka Policajného zboru žalobkyne od 01.08.1998 do 31.12.2020 v rozsahu 22 rokov a 159 dní. Posúdenie uvedenej doby služobného pomeru ako doby rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku a nároku na odchodné a jeho výšku, nebolo a ani v tomto konaní nie je sporné. Spornou ostáva doba pracovného pomeru colníka žalobkyne vykonávaného od 14.02.1994 do 14.07.1998. Žalobkyňa sa domáha započítania doby pracovného pomeru colníka vykonaného od 14.02.1994 do 14.07.1998 ako doby rozhodujúcej na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku a nárok na odchodné a jeho výšku podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. s poukázaním na § 266 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z..
28. Z ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z. jednoznačne vyplýva, že doba pracovného pomeru colníka, vykonávaná pred 01.07.1998, je považovaná za služobný pomer podľa zákona č. 200/1998 Z. z. iba v prípade, ak tento pracovný pomer trval ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda k 01.07.1998, a zároveň, ak uvedeným dňom, za zákonom stanovených podmienok, vznikol služobný pomer colníka, čo znamená, že ide o dve kumulované podmienky, ktoré museli byt' splnené súčasne, inak služobný pomer colníka nevznikol.
29. O dobe pracovného pomeru colníka žalobkyne mal žalovaný dostatočnú vedomosť už v priebehu konania o priznaní výsluhového dôchodku. Z potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004, doručeného žalovanému dňa 16.04.2021, mal žalovaný bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobkyni služobný pomer colníka k 01.07.1998 nevznikol. V prípade žalobkyne nedošlo k zloženiu prísahy a požiadala o skončenie pracovného pomeru ku dňu 14.07.1998, čím jej skončil pracovný pomer colníka. V uvedenom potvrdení sa taktiež uvádza, že žalobkyňa nezískala dobu pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá by bola započítaná do 30.06.1998 podľa § 266 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. V potvrdení sa uvádza, že bolo vydané na žiadosť žalobkyne na účel započítania doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z.
30. Na posúdenie nároku žalobkyne na výsluhový dôchodok a jeho výšku a nároku na odchodné a jeho výšku rovnako nemá žiadny vplyv fakt, či podľa zákona č. 200/1998 Z. z. služobnú prísahu odmietla zložiť alebo „len“ nezložila. Podstata podmienky zloženia služobnej prísahy vyžadovanej podľa § 257 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. spočíva v tom, že splnenie podmienok uvedených v tomto ustanovení (okrem iných aj zloženie služobnej prísahy) má za následok, že pracovný pomer colníka sa s účinnosťou od 01.07.1998 stáva služobným pomerom. Na fakt, že v prípade žalobkyne sa pracovný pomer colníka nikdy nepretransformoval na služobný pomer nemá žiadny vplyv to, či došlo k odmietnutiu zloženiu služobnej prísahy alebo či prísaha nebola zložená z akéhokoľvek iného dôvodu. Podstatné je len to, že
žalobkyňa služobnú prísahu nezložila a jej pracovný pomer colníka ostal aj naďalej pracovným pomerom colníka aj po 01.07.1998.
31. Keďže pracovný pomer colníka žalobkyne nikdy nebol služobným pomerom, nedošlo ani k jeho započítaniu podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z., čo vyplýva z potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004.
32. Nejde teda o klamlivosť a zmätočnosť v tomto potvrdení, ak v ňom nie je uvedená žiadna započítaná doba pracovného pomeru colníka žalobkyne, ako sa žalobkyňa domnieva. Práve naopak, z potvrdenia jasne vyplýva, že hoci Colný úrad Prešov eviduje v prípade žalobkyne jej pracovný pomer colníka v období od 14.02.1994 do 14.07.1998, nepotvrdil toto obdobie ako dobu služobného pomeru započítanú podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. práve z vyššie uvedených dôvodov.
33. Rovnako teda nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovaný popiera, že mala k 01.07.1998 v pracovnom pomere colníka odpracované 4 roka a 4 mesiace. Žalovaný uvedenú skutočnosť nepopiera, nakoľko obdobie pracovného pomeru colníka od 14.02.1994 do 14.07.1998 vyplýva z potvrdenia Colného úradu Prešov. Zo strany žalovaného však toto obdobie pracovného pomeru colníka nie je možné v zmysle zákona hodnotiť ako obdobie rozhodujúce a majúce vplyv pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku a nároku na odchodné a jeho výšku, nakoľko nejde o obdobie služobného pomeru v zmysle § 58 zákona č. 328/2002 Z. z.
34. Na správnosti postupu žalovaného, keď tento pri posudzovaní nárokov žalobkyne prihliadol na potvrdenie Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004 nič nemení ani skutočnosť, kedy bola overená fotokópia tohto potvrdenia fyzicky doručená žalovanému (podľa odtlačku pečiatky dňa 27.04.2021). Zo spisového materiálu totiž jednoznačne vyplýva, že žalovanému bolo toto potvrdenie doručené elektronicky už dňa 16.04.2021.
35. Na správnosti údajov uvedených v predmetnom potvrdení nič nemení ani žalobkyňou namietaná skutočnosť, či bolo toto potvrdenie vydané na jej žiadosť alebo nie (predsa len, ide o potvrdenie z 31.05.2004, kedy si ani jedna zo strán nemusí pamätať, za akých okolností bolo potvrdenie vystavené, pričom žalobkyňa svoje tvrdenie, že o potvrdenie nežiadala, zrejme nie je schopná dôveryhodne preukázať). Rozhodujúce sú údaje v ňom uvedené.
36. Žalovaný nezistil dôvod, prečo by predmetné potvrdenie mal považovať za nedôveryhodné, sporné, klamlivé alebo zmätočné, v dôsledku čoho mal vykonávať ďalšie dokazovanie, ako sa domnieva žalobkyňa.
37. Vzhľadom na skutočnosť, že doba pracovného pomeru colníka žalobkyne od 14.02.1994 do 14.07.0998 nemá charakter služobného pomeru podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z., ale ide o pracovný pomer colníka posudzovaný podľa Zákonníka práce, nemal žalovaný dôvod sa touto dobou akýmkoľvek spôsobom v prvostupňových rozhodnutiach o priznaní výsluhového dôchodku a priznaní odchodného vysporiadavať.
38. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že nie je relevantné, či služobný pomer príslušníka Policajného zboru žalobkyne bezprostredne nadväzuje na jej pracovný pomer colníka alebo je medzi týmito dvomi právnymi vzťahmi časová medzera. Podstatnou skutočnosťou je, že ani v prípade, ak by služobný pomer príslušníka Policajného zboru alebo zamestnanie uvedené v § 58 ods. 1 písm. i) alebo písm. s) zákona č. 328/2002 Z. z., na ktoré žalobkyňa v konaní poukazovala, vznikli žalobkyni dňom bezprostredne nadväzujúcim na deň skončenia jej pracovného pomeru colníka, tento pracovný pomer colníka by sa nemohol žalobkyni hodnotiť ako doba rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku a vznik nároku na odchodné a jeho výšku podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z.
39. Výlučne v prípade podľa § 257 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. sa v súlade s § 266 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. dňom účinnosti tohto zákona pracovný pomer colníka podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona.
40. Pre úplnosť je potrebné doplniť, že sporná doba pracovného pomeru colníka žalobkyne od 14.02.1994 do 14.07.1998 jej nikde neprepadne, nikam sa nestratí, ale keďže ide o tzv. „civilnú“ dobu,
bude jej zhodnotená pri posudzovaní jej nárokov na dôchodkovú dávku zo všeobecného systému sociálneho poistenia podľa všeobecného právneho predpisu o sociálnom poistení, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
41. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/43/2007 zo dňa 30.10.2008 a na fakt, že hodnotenie dôb získaných podľa právnych predpisov, ktoré predchádzali zákonu č. 328/2002 Z. z. a upravovali postavenie a nároky osôb, ktoré sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. považujú za „policajta“, je komplikovaný proces práve aj z dôvodu, že jednotlivé bývalé útvary a právne vzťahy medzi účastníkmi boli upravené v rôznych právnych predpisoch a rôznymi spôsobmi.
42. Prípadným započítaním doby pracovného pomeru colníka žalobkyne do doby služobného pomeru rozhodujúcej podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. by došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobkyne oproti ostatným poberateľom výsluhových dávok priznaných podľa tohto zákona za obdobných, porovnateľných podmienok, ako boli posudzované u žalobkyne.
43. Navrhol žalobu zamietnuť.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
44. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
45. Správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 24.06.2022. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP dňa 30.06.2022.
46. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
47. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
48. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
49. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
50. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
51. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
52. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
53. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
54. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
55. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie sekcie personálnych a sociálnych činností, odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 23.04.2021, ktorým bolo podľa zákona č. 328/2002 Z.z. žalobkyni priznané odchodné vo výške 18.809,24 eur.
56. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania dvoch rozhodnutí žalovaného, a to rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku a rozhodnutia o priznaní odchodného. Rozhodnutie o priznaní odchodného bolo vylúčené na samostatné konanie podľa § 66 SSP a je predmetom tohto súdneho konania.
57. Žalobkyňa nesúhlasila s napadnutými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov, a to z dôvodu nezapočítania doby pracovného pomeru žalobkyne k Colnému úradu Prešov od 14.02.1994 do 14.07.1998 vo funkcii colník v pracovnom pomere. Táto doba trvania pracovného pomeru colníka k colnej správe nebola započítaná podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z.z. na účely odchodného ako doba trvania služobného pomeru.
58. Podľa § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len ,,zákon č. 328/2002 Z.z.“) dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
59. Podľa § 257 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len ,,zákon č. 200/1998 Z.z.“) colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac, plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Colníkom v stálej štátnej službe sa nemôže stať colník, ktorý nemá stredoškolské vzdelanie, ako ani colník, ktorý nemá základné colnícke vzdelanie.
60. Podľa § 259 zákona č. 200/1998 Z.z. ak sa colník uvedený v § 257 a 258 rozhodne, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe podľa tohto zákona, písomne to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu; písomné oznámenie sa považuje za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý uviedol v návrhu, najneskôr uplynutím dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. V tomto prípade patrí colníkovi pri skončení pracovného pomeru náhrada mzdy vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku;48) odstupné podľa osobitného predpisu49) mu nepatrí.
61. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. služobný pomer nevznikne, ak colník odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo ak sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu; jeho pracovný pomer sa skončí dňom uplynutia dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Služobný úrad mu v tomto prípade doručí potvrdenie o skončení pracovného pomeru.
62. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. dňom účinnosti tohto zákona sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
63. Podľa § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného
pomeru k finančnej správe, ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona.
64. Žalovaný pri posudzovaní doby služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku, dobu pracovného pomeru colníka žalobkyne od 14.02.1994 do 14.07.1998 nepovažoval za služobný pomer podľa § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. s poukazom na § 261 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. z dôvodu, že doba pracovného pomeru colníka vykonávaná pred 01.07.1998 (t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z.) je považovaná za služobný pomer podľa zákona č. 200/1998 Z.z. iba v prípade, ak tento pracovný pomer trval ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda k 01.07.1998 a zároveň ak uvedeným dňom za zákonom stanovených podmienok vznikol služobný pomer colníka, teda ide o dve kumulatívne podmienky, ktoré museli byť splnené súčasne, inak služobný pomer colníka nevznikol.
65. Medzi účastníkmi konania zostalo sporné, či doba trvania pracovného pomeru colníka žalobkyne od 14.02.1994 do 14.07.1998 mala byť započítaná podľa § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. ako doba trvania služobného pomeru rozhodujúca na vznik nároku na odchodné a jeho výšku.
66. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným a jeho výkladom na vec sa vzťahujúcich relevantných zákonných ustanovení.
67. Z citovaného ustanovenia § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na odchodné a pre výšku tejto dávky je aj doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. Teda započítateľná je aj doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, avšak iba tá, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. Ustanovenie § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. odkazuje na ustanovenia § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. súčasne. Ustanovenie § 266 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. upravuje transformáciu pracovného pomeru colníka na služobný pomer za podmienok stanovených týmto zákonom a § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. započítanie doby pracovného pomeru k colnej správe do doby trvania štátnej služby, taktiež za tam stanovených podmienok.
68. Ustanovenie § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. neodkazuje iba na ustanovenie § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., aby bolo možné konštatovať, že na započítanie doby pracovného pomeru k colnej správe do doby trvania štátnej služby, stačí, aby sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z. Uvedenú podmienku, trvania pracovného pomeru colníka ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z. žalobkyňa splnila.
69. Avšak ustanovenie § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. odkazuje na obidve ustanovenia § 266 ods. 1 a zároveň aj ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. Preto nestačí iba splnenie jednej podmienky danej ustanovením § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., trvanie pracovného pomeru colníka ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z., keďže ustanovenie § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. neodkazuje na ustanovenia § 266 ods. 1 alternatívne ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.. Na započítanie doby pracovného pomeru k colnej správe do doby trvania štátnej služby je nevyhnutné splniť aj ďalšiu podmienku z ust. § 266 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z., a to aby sa pracovný pomer colníka zmenil na služobný pomer.
70. Túto druhú podmienku, žalobkyňa však už nespĺňa. Pracovný pomer colníka žalobkyne sa ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z. nepovažoval za služobný pomer, napriek tomu, že ešte ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z. žalobkyni trval pracovný pomer colníka. Žalobkyňa sa sama rozhodla, že sa nestane colníkom v štátnej službe podľa zákona č. 200/1998 Z.z.
71. Na základe vyššie uvedeného, správny súd má za to, že dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na odchodné a pre výšku tejto dávky je aj doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, avšak iba za predpokladu, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z. a zároveň sa dňom účinnosti tohto zákona pracovný pomer colníka považoval za služobný pomer.
72. Pracovný pomer colníka žalobkyne sa dňom účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z. nepovažoval za služobný pomer, preto nebolo možné započítať dobu pracovného pomeru colníka žalobkyne ako dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku a pre výšku odchodného podľa § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z.
73. K námietkam žalobkyne správny súd uvádza, že podľa § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na odchodné a pre výšku tejto dávky je doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, a nie doba služobného pomeru, tak ako uvádza žalobkyňa, pretože do účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z. colníci boli v pracovnom pomere k colnej správe, až účinnosťou zákona č. 200/1998 Z.z. vznikol colníkom služobný pomer. Preto ust. § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. hovorí o započítaní doby pracovného pomeru colníka k colnej správe, avšak tak ako už bolo uvedené, za súčasného splnenia dvoch podmienok § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z.z., a to ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z. a zároveň sa dňom účinnosti tohto zákona pracovný pomer colníka považoval za služobný pomer.
74. Žalobkyňa uvádza a s týmto sa stotožňuje aj správny súd, že pracovný pomer colníka od účinnosti zákona sa považuje za služobný pomer za predpokladu, že colník zloží služobnú prísahu a splní ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona. Avšak nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že aj v prípade, ak sa pracovný pomer skončí dohodou colníka a služobného úradu, tak aj tento pracovný pomer od účinnosti zákona, teda od 01.07.1998 až do jeho ukončenia, v prípade žalobkyne do 14.07.1998, je dobou pracovného pomeru započítanou na účely poskytnutia odchodného. Opätovne správny súd poukazuje na vyššie uvedené, že dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na odchodné a pre výšku tejto dávky je aj doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, avšak iba za predpokladu, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z.z. a zároveň sa dňom účinnosti tohto zákona pracovný pomer colníka považoval za služobný pomer. Teda musí byť splnená aj podmienka ust. § 266 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z., a to že dňom účinnosti tohto zákona, 01.07.1998, sa pracovný pomer colníka podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona.
75. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, aby zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre posúdenie veci. Nebola sporná doba pracovného pomeru žalobkyne k Colnému úradu Prešov od 14.02.1994 do 14.07.1998. Sporné bolo právne posúdenie, či uvedená doba pracovného pomeru colníka, je započítateľná ako doba trvania služobného pomeru rozhodujúca na vznik nároku na odchodné. Skutkový stav nie je sporný.
76. Pokiaľ žalobkyňa namietala potvrdenie Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004 a že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie, správny súd uvádza, že doba pracovného pomeru colníka žalobkyne nie je sporná, a započítanie doby pracovného pomeru colníka do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné, je právnym posúdením žalovaného. Napriek tomu, že žalovaný vychádzal z potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004 ako jedného z podkladov napadnutého rozhodnutia, právne posúdenie doby pracovného pomeru colníka do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné, je vo výlučnej kompetencii žalovaného. Nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, keďže skutkový stav nebol sporný, sporným bolo iba právne posúdenie veci. Žalobkyňa ani sama neuviedla v žalobe, aké ďalšie dôkazy by prípadne mal žalovaný vykonať.
77. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou na posúdenie danej veci, či žalobkyňa odmietla zloženie služobnej prísahy, rozhodujúcou skutočnosťou je, že žalobkyňa služobnú prísahu nezložila (keďže sa rozhodla nestať colníkom v štátnej službe podľa zákona č. 200/1998 Z.z.). Ani táto skutková okolnosť nie je sporná, žalobkyňa ju nerozporuje.
78. Potvrdenie Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004 uvádza skutočnosť, ktorá má vplyv na posúdenie otázky vzniku služobného pomeru, a to žiadosť o skončenie pracovného pomeru žalobkyňou a nezloženie prísahy.
79. Nie je rozhodujúce iba to, v danom prípade, či žalobkyňa podmienku trvania pracovného pomeru k colnému úradu v trvaní dva roky a viac v súlade s ust. § 257 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov splnila. Je to iba jedna z podmienok ust. § 257 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov na zmenu pracovného pomeru colníka, ku dňu účinnosti zákona, na stálu štátnu službu colníka. Žalobkyňa v zmysle
tohto ustanovenia služobnú prísahu nezložila. Nie je sporná ani celková doba pracovného pomeru colníka žalobkyne.
80. Skutočnosti, či žalobkyňa o vystavenie potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004, žiadala alebo nežiadala, a či osoba podpísaná za colný úrad bola riaditeľom, nemôžu zvrátiť záver žalovaného o tom, že pracovný pomer colníka žalobkyne sa účinnosťou zákona č. 200/1998 Z.z. nezmenil na služobný pomer colníka, a preto ho nemožno započítať do doby rozhodujúcej na vznik nároku a výšku odchodného. Nebolo by účelné a hospodárne zisťovať, či osoba podpísaná na potvrdení Colného úradu Prešov, bola jeho riaditeľom, pokiaľ samotná skutočnosť, v ňom uvedená, doba trvania pracovného pomeru colníka k colnej správe, nebola a nie je sporná. Ako už bolo uvedené, právnym posúdením, teda či táto doba je alebo nie je započítateľná ako doba trvania služobného pomeru rozhodujúca na vznik nároku a výšku odchodného, bola predmetom právneho posúdenia žalovaným, ktorý nebol viazaný posúdením tejto doby uskutočneným colným úradom v predmetom potvrdení.
81. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je preukázané, že potvrdenie Colného úradu Prešov zo dňa 31.05.2004, bolo elektronicky doručené dňa 16.04.2021, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.04.2021, teda až po doručení potvrdenia Colného úradu Prešov.
82. Správny súd tak konštatuje, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach spoľahlivo a náležite ustálili skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotili so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutí, správne právne zistený skutkový stav posúdili, ich rozhodnutia sú v súlade s administratívnym spisom a majú v ňom oporu a zároveň postup týchto správnych orgánov, ktorý viedol k ich vydaniu, neporušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia.
83. V postupe a rozhodnutiach správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného neboli správnym súdom zistené ani skutočnosti, ktoré by zakladali porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
84. Podľa § 113 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi, policajtke, profesionálnemu vojakovi alebo profesionálnej vojačke patria práva pri výkone sociálneho zabezpečenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.47a)
85. Podľa § 113 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. ak sa policajt, policajtka, profesionálny vojak alebo profesionálna vojačka domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.47a)
86. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 zákona č. 328/2002 Z.z. odkazujú na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
87. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
88. Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
89. Podľa § 3 ods. 2 antidiskriminačného zákona zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.
90. Podľa § 5 ods. 1 antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
91. Podľa § 5 ods. 2 písm. a/ antidiskriminačného zákona zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory4) a sociálnych výhod.
92. Podľa § 9 ods. 2 veta prvá antidiskriminačného zákona každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania.
93. Podľa § 307 Civilného sporového poriadku antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.
94. Svojich práv, porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona sa môže žalobkyňa domáhať osobitnou žalobou v Civilnom sporovom konaní, v súlade s ust. § 9 ods. 2 veta prvá antidiskriminačného zákona. Keďže však o otázke nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, nebolo príslušným súdom rozhodnuté, posúdil ju sám správny súd (§ 132 SSP).
95. Ani jeden z dôvodov diskriminácie vymedzený v ust. § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona nebol konaním žalovaného naplnený, aby bolo možné konštatovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
96. Žalobkyňa videla porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v rozdielnom prístupe pri započítavaní doby pracovného pomeru colníka, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok (§ 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z.) a výkonu zamestnania v prípade iných policajtov, kde pracovný pomer je bez stanovenia akýchkoľvek podmienok uznaný a zhodnotený do celkovej dĺžky trvania služobného pomeru.
97. Doba trvania služobného pomeru rozhodujúca na vznik nároku na odchodné a jeho výšku je zákonom č. 328/2002 Z.z. stanovená v ust. § 58 ods. 1. Ak žalobkyňa poukazovala na písm. i/, j/, k/, l/, m/, n/, o/, s/ citovaného ustanovenia a mala za to, že ide o rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami, ktorí sa nachádzajú v porovnateľných situáciách, správny súd poukazuje na dôvodnosť rozdielneho prístupu k colníkom a profesiám vymenovaným v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. Za policajta sa na účely zákona č. 328/2002 Z.z. nepovažuje colník, preto nemožno hovoriť o porovnateľností situácii v prípade žalobkyne, ktorá bola colníkom v pracovnom pomere a napr. príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru alebo Horskej záchrannej služby, ktorí sa považujú za policajtov na účely zákona č. 328/2002 Z.z. Teda rozdielnosť prístupu v ust. § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. k rozličným profesiám je odôvodnená.
98. Ani vznik služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v priebehu určitého časového úseku a ukončenie pracovného pomeru k colnej správe z dôvodu vzniku služobného pomeru v Policajnom zbore, nemohol žalovaný akceptovať, bez splnenia zákonom daných podmienok na započítanie doby pracovného pomeru colníka k colnej správe do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku a výšku odchodného.
99. Správny súd preto konštatuje, že vydané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je v súlade s právnymi predpismi a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol správny súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
100. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nenastal dôvod uvedený v § 168 veta prvá SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.
(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).