Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-153-2011.pdf
PDF · 255.49 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/153/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: MILLENNIUM Development, a.s., so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 863 269, zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: Správa služieb diplomatického zboru, a.s., so sídlom Palisády 31, 811 06 Bratislava, IČO: 35 822 163, zast. JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 380 855,54 Eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny vo výške 90.549,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 90.549,33 eur od 13.10.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.09.2011 domáhal určenia povinnosti plnenia Zmluvy o spolupráci zo dňa 16.02.2004 (ďalej len „zmluva o spolupráci“). Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom nezastavaného pozemku parc. č. 221/1 o výmere 580 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Staré Mesto, nachádzajúce sa v Bratislave na Vajanského nábreží (ďalej len „pozemok“). Žalovaný uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu dňa 16.02.2004, ktorá spočívala v záväzku žalovaného zriadiť na pozemku za odplatu vecné bremeno, a to právo stavby v prospech zmluvného partnera a v záväzku zmluvného partnera predať za vopred dohodnutých podmienok do výlučného vlastníctva žalovaného dohodnutý byt v polyfunkčnom objekte. Odplata za zriadenie vecného bremena mala byť uhradená zápočtom voči kúpnej cene za kúpu bytu v polyfunkčnom objekte. Zmluva o spolupráci je podľa právneho názoru žalobcu stále platný a účinný právny úkon aj napriek tomu, že listom zo dňa 21.12.2010 žalovaný oznámil žalobcovi, že zmluva o spolupráci zanikla z dôvodu, že plnenie, ku ktorému sa žalobca zaviazal, a to výstavba polyfunkčného objektu, sa stalo nemožným. Dôvod nemožnosti plnenia spočíval v tom, že žalobcovi nebolo doposiaľ udelené rozhodnutie o umiestnení stavby zo strany príslušného stavebného úradu. V zmysle ustanovenia § 352 ods. 3 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z.z. v rozhodnom znení (ďalej len „ObZ“) žalovaný zároveň odstúpil od zvyšku zmluvy o spolupráci z dôvodu, že zmluva bez povinnosti výstavby polyfunkčného objektu nemá pre žalovaného význam. Žalovaný zároveň odstúpil podľa čl. VIII ods. 3 zmluvy o spolupráci z dôvodu hrubého a opakovaného porušenia povinnosti zo strany žalobcu tým, že viac ako 30 kalendárnych dní nevyvíjal žiadnu činnosť súvisiacu so zabezpečovaním predmetu zmluvy a zároveň tiež podľa § 345 ObZ z dôvodu, že žalobca údajne už niekoľko rokov
mešká s výstavbou polyfunkčného objektu, na výstavbu ktorého sa zaviazal podľa harmonogramu výstavby v prílohe č. 3 zmluvy o spolupráci. Žalobca uviedol, že z dôvodu zlého svetlotechnického posudku Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto SR rozhodnutím zo dňa 24.09.2004 č. RÚVZ/21-11018/2004 zamietol návrh na územné konanie stavby polyfunkčného objektu na pozemku v rozsahu ako bolo dohodnuté v zmluve o spolupráci. Predmetné rozhodnutie bolo po odvolaní žalobcu potvrdené rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 10.02.2005, č. NRÚ/447/2005. Tieto rozhodnutia však neznamenajú, že na pozemku nie je možné vystavať polyfunkčný objekt iných rozmerov a iného tvaru. Naďalej tiež nie je vylúčené, že žalobca získa rozhodnutie o umiestnení stavby pre polyfunkčný objekt v pôvodnej podobe. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.03.2002, sp. zn. 29 Odo 70/2001, podľa ktorého je nesprávna aplikácia ustanovenia § 352 ods. 2 ObZ v prípade nevydania zmluvou predpokladaného rozhodnutia správnym orgánom (ak nedošlo k zmene právnych predpisov po uzavretí zmluvy). Taktiež analogické použitie tohto ustanovenia v danom prípade je nesprávne. Zánik záväzku žalobcu ako dlžníka konštatuje vo svojom oznámení žalovaný, t.j. subjekt, ktorý je veriteľom a povinnosť plniť dlh spočívajúci vo výstavbe polyfunkčného objektu nemá. Sám žalobca ako dlžník zánik záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia popiera a tento dôvod považuje za žalovaným ničím nepodložený a umelo vykonštruovaný. V zmysle § 352 ods. 4 ObZ je nemožnosť plnenia povinný preukázať dlžník. Dlžník však takúto nemožnosť plnenia popiera, a preto je nepreukázateľná. Nesúhlas pamiatkového úradu s výstavbou polyfunkčného objektu v dohodnutom rozsahu ako i nesúhlas vlastníkov bytov v susediacich bytových domoch hodnotí žalobca ako prekážku, ktorá znamená sťaženie podmienok, väčšie náklady, avšak nie nemožnosť plnenia, tak ako to predpokladá § 575 ObZ. Nie je preto pravdou, že plnenie sa stalo nemožným, tak ako vo svojom oznámení zo dňa 21.12.2010 uvádza žalovaný, a to najmä s poukazom na ustanovenie čl. II ods. 2 zmluvy o spolupráci. Samotná zmluva o spolupráci teda predpokladá zmenu schválenej štúdie, ktorá je v danom prípade podmienená práve rozhodnutím stavebného úradu v rámci územného konania. Výstavba polyfunkčného objektu s inými rozmermi, ako bolo dohodnuté v štúdii, je v plne v súlade s citovaným čl. II ods. 2 zmluvy o spolupráci, pričom je technicky možná výstavba polyfunkčného objektu so štyrmi poschodiami zo strany Vajanského nábrežia s následne ustupujúcimi podlažiami smerom do vnútra pozemku. Pri takejto stavbe je potom možné zachovať štyri poschodia priečelia budovy podľa požiadavky pamiatkového úradu i dodržať svetlotechnické podmienky výstavby požadované stavebný úradom. Žalobca dodal, že sporný svetlotechnický posudok zabezpečil na vlastné náklady sám žalovaný, čo vyplýva z čl. IV ods. 3 písm. f) zmluvy o spolupráci. Tento svetlotechnický posudok žalovaný predložil žalobcovi vo výberovom konaní a slúžil ako podklad na predloženie štúdie polyfunkčného objektu, ktorý mal žalobca záujem vystavať. Svetlotechnický posudok bol súčasťou súťažných podkladov žalovaného a žalobca v zmysle požiadaviek tento svetlotechnický posudok použil pre predloženie svojho súťažného návrhu polyfunkčného objektu. Žalovaný odstúpil aj od zvyšku zmluvy o spolupráci, a to z dôvodu, že zmluva stráca bez zaniknutého záväzku žalobcu vzhľadom na svoju povahu, aj s prihliadnutím na jej účel, akýkoľvek hospodársky význam. K odstúpeniu od zvyšku zmluvy o spolupráci podľa § 352 ods. 3 ObZ uviedol, že záväzok žalobcu zo zmluvy o spolupráci spočíval v záväzku vystavať polyfunkčný objekt na pozemku a v záväzku previesť do výlučného vlastníctva žalovaného v tomto objekte vopred dohodnutý byt. Kým záväzok žalobcu je možné splniť za sťažených podmienok alebo ho modifikovať v zmysle čl. II ods. 2 zmluvy o spolupráci, tak tento je naďalej spôsobilý a pripravený splniť v úplnom rozsahu a bez akýchkoľvek obmedzení, na čo listom zo dňa 27.12.2010 upozornil. Žalobca kategoricky popiera skutočnosť, že by po dobu viac ako 30 kalendárnych dní nevyvíjal žiadnu činnosť súvisiacu so zabezpečovaním predmetu zmluvy. Zmluva o spolupráci ani nedefinuje, čo sa pod pojmom „činnosť súvisiaca so zabezpečovaním predmetu zmluvy“ rozumie, a preto považuje čl. VIII ods. 3 bod druhý zmluvy o spolupráci za neurčitý a nezrozumiteľný. Predmetné ustanovenie nedefinuje ani demonštratívne, čo sa za činnosť súvisiacu so zabezpečovaním predmetu zmluvy rozumie. Ide o vágne ustanovenie, pod ktorým si ktokoľvek môže predstaviť rad bližšie neurčitých úkonov od neformálneho rokovania s treťou osobu až po konkrétne stavebné práce. Ustanovenie čl. VIII ods. 3 bod druhý zmluvy o spolupráci považuje žalobca za absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého nebolo možné od zmluvy o spolupráci odstúpiť. Žalobca tiež vznáša námietku premlčania práva žalovaného odstúpiť od zmluvy o spolupráci podľa čl. VIII ods. 3 bod druhý. Právo odstúpiť od Zmluvy o spolupráci z dôvodu podľa čl. VIII ods. 3 bod druhý bolo právom žalovaného vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu s žalobcom. Toto svoje právo žalovaný využil dňa 21.12.2010, pričom vo svojom oznámení konkrétne uvádza, že uplynulo 5 rokov bez vykázania akejkoľvek činnosti zo strany žalobcu. Toto právo bolo v čase vykonania úkonu odstúpenia premlčané. Napriek uvedenému dôvody tohoto odstúpenia (podľa čl. VIII ods. 3 bod druhý) nie sú naplnené ani skutkovo. Počas celej doby existencie zmluvy o spolupráci žalobca vykonával nepretržitú činnosť spojenú so zabezpečovaním predmetu
zmluvy. Prílohou č. 3 bola stanovená čistá doba výstavby na 13 kalendárnych mesiacov. Termín začatia výstavby zmluvnými stranami stanovený nebol, keďže samotnej výstavbe v zmysle Stavebného zákona predchádzalo získanie rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia, ktoré mal na vlastné náklady a nebezpečenstvo zabezpečiť žalobca. Rovnako tak nie je daná splnená podmienka podľa § 345 ObZ, keďže žalovaný v oznámení sám konštatuje, že ide o niekoľkoročné údajné omeškanie žalobcu s výstavbou, a teda podmienka odstúpenia bez zbytočného odkladu splnená nie je.
2. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 02.12.2014 zmenil predmetnú žalobu tak, že sa domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 380.855,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 13.10.2011 do zaplatenia. Počas konania nastala skutočnosť, na základe ktorej nie je žalovaný objektívne schopný plniť svoje záväzky zo zmluvy, nakoľko podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Co 2/2010 bolo určené, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku parc. č. 221/1 o výmere 580 m2 v k.ú. Bratislava - Staré Mesto, ktorého sa týka zmluva o spolupráci. K tejto skutočnosti došlo v čase, keď bol žalovaný v omeškaní s plnením záväzkov zo zmluvy o spolupráci (teda nemožnosť plnenia nie je okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť podľa 374 ods. 2 ObZ). Nakoľko žalovaný neposkytol svetlotechnický posudok podľa čl. IV ods. 3 písm. f) zmluvy o spolupráci (posudok nezodpovedal požiadavkám platných právnych predpisov), čím žalovaný spôsobil prieťahy a zvýšenie nákladov, ako aj nenaplnenie pôvodne predpokladaného termínu zhotovenia stavby, nastala situácia, že jednak žalobca nemohol dokončiť stavbu v pôvodne dohodnutej dobe, a jednak vynaložil náklady na prispôsobenie projektu svetlotechnickým predpisom a na finančné vyrovnanie, ktorým účastníčka konania X, podmieňovala svoj súhlas s riešením, ktoré znamenalo zníženie prístupnosti svetla k jej bytu pod úroveň vyžadovanú svetlotechnickými predpismi. Keďže žalovaný predložil nevyhovujúci svetlotechnický posudok, a preto nebolo možné pokračovať vo výstavbe, žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. IV ods. 7 písm. b) zmluvy o spolupráci vo výške 5 % z predpokladaných investičných nákladov (čl. III ods. 2 zmluvy o spolupráci), teda sumu 132.775,67 eur. Podľa čl. IV ods. 7 písm. b) zmluvy o spolupráci je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi aj vynaložené investície. Žalobca vynaložil s súvislosti s plánovanou výstavbou polyfunkčného objektu za obdobie od začatia projektu od uzavretia zmluvy o spolupráci do faktického znemožnenia projektu z dôvodov na strane žalovaného v roku 2011 (teda za obdobie rokov 2004 - 2010) náklady vo výške 380.855,54 eur, pozostávajúce z priamych investícií vo výške 52.674,90 eur a režijných nákladov vynaložených pri príprave projektu vo výške 328.180.64 eur.
3. Súd po odvolaní žalovaného uznesením zo dňa 04.08.2015 pripustil navrhovanú zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 380.855,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z predmetnej istiny od 13.10.2011 až do zaplatenia.
4. Žalobca sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 02.01.2018 tak, že žalovaný bol v čase podania žaloby 02.09.2011 výlučným vlastníkom nezastavaného pozemku. Výlučné vlastníctvo žalovaného k pozemku bolo zapísané na LV č. 939. Následne žalobca opätovne popísal základné skutkové okolnosti uzavretia zmluvy medzi stranami a následného odstúpenia žalovaného. V priebehu súdneho konania sa však stalo vecné plnenie zo zmluvy o spolupráci skutočne nemožným, nakoľko podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2011 bolo určené, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa mala stavba realizovať. Z dôvodu, že žalovaný prestal byť vlastníkom pozemku, žalobca navrhol zmenu petitu, v ktorej si uplatnil náklady, ktoré mu vznikli (zmluvná pokuta, priame investície a vynaložené náklady). Upozornil, že v uplatnenej sume nie je zahrnutá suma zmluvnej pokuty, ktorú síce žalobca v návrhu na zmenu petitu uviedol, avšak jej výšku do celkovo uplatnenej čiastky nezarátal, teda vo výške 215.781,96 eur. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 19.10.2012 v zmysle čl. IV ods. 8 zmluvy o spolupráci. Rozhodnutie stavebného úradu neznamená, že na pozemku nebolo možné vystavať polyfunkčný objekt iných rozmerov a iného tvaru. Nebolo vylúčené, že žalobca získa rozhodnutie o umiestnení stavby pre polyfunkčný objekt v pôvodnej podobe. Sporný svetlotechnický posudok zabezpečil na vlastné náklady sám žalovaný. Žalobca zopakoval námietku o neurčitosti a nezrozumiteľnosti čl. VIII ods. 3 bod 2 zmluvy o spolupráci. Opätovne sa vyjadril aj k rozhodným skutočnostiam vo vzťahu k už vznesenej námietke premlčania uvádzanej už v žalobe. Skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 13.10.2011 č.k. 3Co 2/2010 bolo určené, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku, nastala okolnosť na strane žalovaného v tom zmysle, že práve žalovaný nemohol plniť z platnej zmluvy o spolupráci svoj záväzok, čím zmluva o spolupráci zanikla, uplatňuje si žalobca (po zmene návrhu) náhradu spôsobenej škody v žalovanej výške a zmluvnú
pokutu (všetko s príslušenstvom), pričom škoda žalobcu je tvorená ním vynaloženými nákladmi do investičnej akcie výstavby polyfunkčného objektu na pozemku.
5. Žalovaný sa vyjadril v súhrnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.03.2018 tak, že žalobca od roku 2004 nevykonával takmer žiadnu činnosť smerujúcu k naplneniu investičného zámeru, pričom ešte ani v roku 2010 (šesť rokov po uzatvorení zmluvy o spolupráci) nedisponoval žalobca územným rozhodnutím ani stavebným povolením. Pre žalovaného nemalo žiaden ekonomický význam naďalej zotrvávať v zmluvnom vzťahu, ktorý žalobca neplnil. Popísaný skutkový stav nie je možné subsumovať pod nemožnosť plnenia s povinnosťou náhrady škody. Uvedený skutkový stav je liberačným dôvodom v zmysle § 374 ods. 1 ObZ. Žalobca nemohol vedieť ani predpokladať, že by mohol stratiť vlastnícke právo k pozemku a uvedenú situáciu nemohol odvrátiť v čase vzniku záväzku, pričom k strate vlastníckeho práva došlo nezávisle od vôle žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nevznikol žalobcovi nárok na náhradu škody. Vo vyššie opísanom prípade nejde o takú nemožnosť plnenia, v rámci ktorej by mal veriteľ právo na náhradu škody; ide o nemožnosť plnenia, v rámci ktorej bola nemožnosť plnenia spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 353 ObZ. Žalobca mal na základe totožných zmlúv o spolupráci z roku 2004 realizovať na pozemkoch žalovaného výstavbu troch bytových domov (bytový dom na Jančovej ulici, na Zochovej/Podjavorinskej ulici a na Vajanského nábreží). Žalobca zrealizoval len jeden projekt (bytový dom na Podjavorinskej, Zochovej ulici v Bratislave). V dôkazoch predložených žalobcom sa nachádzajú viaceré náklady, ktoré nemožno identifikovať a zaradiť ku konkrétnemu projektu. Účtovné doklady predložené žalobcom sú nepreukazné, keďže žalobca v tom čase realizoval pre žalovaného predovšetkým iné projekty. Z predložených listín vôbec nevyplýva, v akej súvislosti boli náklady vynaložené (správne poplatky, služobná cesta do Českej republiky, kolkové známky). V niektorých prípadoch je uplatnená suma za službu týkajúcu sa všetkých vtedy realizovaných projektov. V súvislosti s projektom na Vajanského nábreží rozhodne nemohli uvedené náklady vzniknúť, nakoľko tento projekt skončil skôr ako začal, keďže žalobca nezabezpečil ani riadne podanie návrhu na začatie konania o umiestnenie stavby. V súvislosti s priamymi nákladmi poukázal na výzvu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 25.10.2004, v zmysle ktorej správny orgán vyzval na zaplatenie správneho poplatku vo výške 500,- Sk za podanie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bytového domu na Vajanského nábreží zo dňa 20.09.2004. Žalobca nedostatky uvedené vo výzve správneho orgánu neodstránil, ani sa nimi pravdepodobne nezaoberal, pretože konanie o vydanie územného rozhodnutia bolo zastavené pre nezaplatenie správneho poplatku. K nesprávnemu svetlotechnickému posudku a k jeho možnej oprave a úprave po zastavení konania žalobca nevyvíjal žiadnu činnosť, nežiadal o poskytnutie súčinnosti, ani nijako inak nepokračoval v investičnom projekte. Zároveň od momentu uzatvorenia zmluvy o spolupráci a predloženia svetlotechnického posudku uplynulo do momentu uplatnenia si čiastky vo výške 52.674,90 eur viac než desať rokov, keďže svetlotechnický posudok mal žalovaný k dispozícii najneskôr 24.09.2004 (dátum rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, č. RÚVZ/21-11018/2004, v ktorého odôvodnení je poukázané na svetlo-technický posudok). Okrem toho, vzniesol vo vzťahu k uplatnenej čiastke vo výške 52.674,90 eur námietku premlčania v zmysle § 398 ObZ. Žalobca si žalobou uplatnil režijné náklady za roky 2004-2010, ktoré pozostávajú z nákladov na jeho vlastné podnikanie. Režijné náklady vynaložené za účelom fungovania právnickej osoby nemožno v žiadnom prípade považovať za investície do projektu. Nie je prípustné, aby si akýkoľvek podnikateľ svoje prevádzkové náklady uplatňoval od právnickej osoby, ktorá je jeho zmluvným partnerom rovnako ako je neprenosná daňová povinnosť na iný podnikateľský subjekt. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému náklady na svoje vlastné podnikanie. Nemožno opomenúť skutočnosť, že od momentu zastavenia územného konania v roku 2004 neboli zo strany žalobcu vykonané žiadne právne úkony smerujúce k výstavbe bytového domu na Vajanského nábreží. V roku 2006 deklaruje žalobca stretnutia so zástupcami stavebných firiem napriek skutočnosti, že žalobca nedisponoval ani územným rozhodnutím. Ďalej sú v úkonoch zahrnuté koordinačné stretnutia za účelom prepracovania dokumentácie na hotel, stretnutie s právnym zástupcom, oslovenie dodávateľov interiérového zariadenia atď. Úkony uvedené v súpise sa z veľkej väčšiny týkajú projektu na Podjavorinskej, Zochovej ulici, pretože len tento projekt žalobca dokončil a jedine v súvislosti s týmto projektom mohol rokovať so stavebnými firmami a s tretími stranami o dodávke interiérového zariadenia. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť, že by si žalobca uplatnil v konaní pred súdom zmluvnú pokutu v konkrétnej výške. Žalovaný od zmluvy o spolupráci odstúpil platne. K premlčaniu práva na odstúpenie od zmluvy, uviedol, že sa s uvedenou námietkou nemožno stotožniť, nakoľko postačovalo, že žalobca nevykonával žiadnu činnosť 30 dní pred odstúpením. Porušenie povinnosti vykonávať činnosť v zmysle zmluvy o spolupráci v čase odstúpenia od zmluvy trvalo, keďže žalobca vo vzťahu k získaniu územného a stavebného
povolenia neuskutočňoval žiadne úkony. Z povahy „nekonania“ implicitne vyplýva, že sa nejedná o konkrétne jednotlivo určené porušenie povinnosti, ktoré je možné časovo ohraničiť, ale o také porušenie povinnosti, ktoré v priebehu času trvá, pričom trvalo aj v momente odstúpenia od zmluvy. V prípade žalobcu možno konštatovať, že tento nevyvíjal žiadnu činnosť súvisiacu so zabezpečením predmetu zmluvy už od roku 2004, a to trvale a neprerušovane až do okamihu doručenia odstúpenia. Zmluva o spolupráci bola uzatvorená v roku 2004, pričom od momentu zastavenia konania o umiestnenie stavby v decembri 2004 neboli zo strany žalobcu vykonávané žiadne úkony smerujúce k naplneniu zmluvy. Pokiaľ považuje žalobca ustanovenie za neplatné, je na mieste zaoberať sa neplatnosťou zmluvy o spolupráci ako celku, nakoľko potom nie je vôbec jasné, akú činnosť mal podľa zmluvy vykonávať. Odstúpenie je podľa názoru žalovaného platné a účinné. Zmluva odstúpenie umožňuje, pričom po dobu viac ako 5 rokov nevyvíjal žalobca žiadnu činnosť smerujúcu alebo súvisiacu so zabezpečením predmetu zmluvy. Žaloba je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti výkonom práva, ktorý z dôvodu rozporu s dobrými mravmi nemôže požívať právnu ochranu v zmysle § 265 ObZ. V podaní doručenom súdu dňa 29.10.2018 doplnil, že už od dňa 20.09.2004 nevykonal žalobca žiaden úkon smerujúci k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby, zámerne neuhradil správny poplatok vo výške 500 eur a tým žalobca preukázateľne od tohto momentu nevyvíjal žiadnu činnosť súvisiacu so zabezpečovaním predmetu zmluvy. Dôsledkom nečinnosti žalobcu odo dňa 20.09.2004 bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 28.12.2004 o zastavení konania o umiestnenie stavby, pričom ďalšou nečinnosťou žalobcu nadobudlo vyššie uvedené rozhodnutie právoplatnosť. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že by sa domáhal splnenia povinností zo strany žalovaného v čase po podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby. Žalobca sa snaží vytvoriť umelý právny konštrukt a posunúť moment začatia plynutia premlčacej doby. Odo dňa podania žiadosti o vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby do momentu podania zmeny žaloby uplynuli viac ako štyri roky, čo znamená, že údajný nárok žalobcu je premlčaný v časti týkajúcej sa priamych investícií deklarovaných v zmene žaloby zo dňa 02.12.2014, nakoľko ObZ v jednotlivých svojich ustanoveniach deklaruje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Až v nadväznosti na neskoršie udalosti (odstúpenie a objektívna nemožnosť plnenia) si žalobca vytvoril právny konštrukt konkretizovaný v zmenenom žalobnom návrhu a vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby sa tvári, že až momentom vzniku objektívnej nemožnosti plnenia došlo k začatiu plynutia premlčania. K prehľadu žalobcom uplatnených súm v tabuľke uviedol, že súčet všetkých uplatnených čiastkových nárokov predstavuje sumu vo výške 38.304,99 eur, nie ako uvádza žalobca vo svojom podaní zo dňa 02.12.2014 sumu vo výške 52.674,90 eur. Následne sa žalovaný vyjadril k jednotlivým položkám, ktoré rozporoval, najmä účelom a súvzťažnosťou so zmluvou o spolupráci.
6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.01.2019 tvrdí, že návrh na zmenu žaloby podal v zákonom stanovenej štvorročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 397 ObZ. V tomto smere upozornil, že nebolo vôbec možné začať s projektovou a inžinierskou činnosťou, teda zmysluplne pokračovať v začatom konaní o umiestnení stavby, keďže žalovaný nedodal správny svetlotechnický posudok. V tomto smere odkázal na čl. IV bod 3 posledná veta zmluvy o spolupráci platí. Žalobca riadne informoval žalovaného o nedostatku základného predpokladu získania rozhodnutia o umiestnení stavby, v dôsledku svetlotechnickej situácie plánovaného obytného domu. Žalovaný bol tiež informovaný o tom, že aj podlahové zníženie plánovaného obytného domu, ako možný variant riešenia tejto situácie bol objektívne nemožný, v dôsledku negatívneho stanoviska pamiatkového úradu. Následne žalovaný a žalobca rokovali o možnom odpredaji pozemkov vo vlastníctve žalovaného na Vajanského nábreží a odpredaji bytov v obytnom dome na Podjavorinskej ulici, k čomu bol vyslovený aj predbežný súhlas ministra zahraničných vecí, podľa písomného vyjadrenia žalovaného. Za týmto účelom boli vyhotovené znalecké posudky k objektom na Podjavorinskej ulici a Vajanského nábrežia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu bez náležitého zdôvodnenia, pričom námietka premlčania je nepreukázaná a nedôvodná. Žalobca si svoj nárok na zaplatenie nákladov spojených s plnením zmluvy uplatnil na súde včas, v štvorročnej premlčacej dobe, po tom ako bolo Krajským súdom v Bratislave zo dňa 13.10.2011 určené, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa podľa zmluvy o spolupráci mala stavba obytného domu realizovať, konkrétne návrhom na zmenu petitu žaloby zo dňa 02.12.2014, pričom súd tomuto návrhu žalobcu vyhovel. Až z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sa žalobca dozvedel, že nebude možné plniť zmluvu o spolupráci, a to či už výstavbou obytného domu, alebo iným riešením komunikovaným so žalovaným, napríklad zámenou vlastníctva k pozemkom a bytom, ktoré žalobca vystaval na Podjavorinskej ulici v Bratislave, alebo úplnou zmenou projektu stavby. Žalobca pripomenul, že ustanovenie § 374 ods. 2 ObZ vylučuje aplikáciu liberačného dôvodu uvedeného v § 374 ods. 1 ObZ podľa toho, kedy nastala prekážka, ktorá bráni v splnení povinnosti. Aj keby tu boli okolnosti podľa odseku 1, ktoré vylučujú zodpovednosť za škodu, ak táto
prekážka nastala až po tom, keď sa povinný dostal do omeškania, teda po stanovenej lehote plnenia, povinný za škodu zodpovedá. Lehota plnenia je stanovená v zmluve, alebo vyplýva z ustanovení, ktoré upravujú konkrétny zmluvný typ alebo je upravená v § 340 - § 343 ObZ. Žalobca uvádza, že zmluva o spolupráci stanovila povinnosť pre žalovaného dodať bezchybný svetlotechnický posudok žalovanému, pred podpisom zmluvy o spolupráci. Žalovaný tak bol v omeškaní s plnením podľa zmluvy o spolupráci v čase pred vznikom prekážky, na ktorú sa s cieľom zbaviť sa zodpovednosti voči žalobcovi, bezdôvodne odvoláva. Žalobca k výške škody predložil Znalecký posudok č. 13/2018 vyhotovený dňa 17.12.2018 znaleckou organizáciou ATCL, k.s., v zmysle ktorého je výška škody, ktorá žalobcovi vznikla v priamej súvislosti s plnením zmluvy o spolupráci, stanovená na sumu 345.400 eur. Z dôvodu vyčíslenia všeobecnej hodnoty náhrady škody poľa znaleckého posudku č. 13/2018 znaleckou organizáciou ATCL zo dňa 17.12.2018, stanovená na sumu 345.400 eur, žalobca týmto berie žalobu v časti o zaplatenie 35.455, 54 eur späť a žiada, aby súd v tejto časti zastavil konanie a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 345.400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 345.400 eur od 13.10.2011 do zaplatenia.
7. V reakcii na čiastočné späťvzatie žalovaný opätovne popísal chronológiu skutkového stavu a právnej argumentácie. Podľa žalovaného sa žalobca náhrady škody domáha z dôvodu predloženia nesprávneho svetlotechnického posudku v kombinácii so stratou vlastníckeho práva k pozemku na strane žalovaného, čím vytvára neudržateľný právny konštrukt spájajúc dve skutočnosti, ktoré nastali v rôznych momentoch a súčasne sa pokúša premostiť, resp. umelo predĺžiť premlčaciu lehotu v súvislosti s náhradou škody tým, že skutkový dej, ktorý prebehol v roku 2004 sa pokúša dať do súvzťažnosti so skutkovým dejom, ktorý nastal v roku 2011. V roku 2004 došlo k predloženiu svetlotechnického posudku, ktorý žalobca označuje ako škodovú udalosť a označuje ho ako moment, odkedy bol žalovaný v omeškaní. Uvedenému tvrdeniu odporuje nasledovný list žalovaného zo dňa 16.03.2005, v ktorom je konštatované, že: „z vyššie uvedených skutočností nesporne vyplýva, že realizácia investičného zámeru v schválenej podobe je vážne ohrozená. Dovoľujem si Vás preto požiadať o zaujatie konečného stanoviska v predmetnej veci, t.j. či spoločnosť MILLENNIUM Development, a.s. bude pokračovať v prácach na uvedenom projekte alebo do zmluvy odstupuje. Zároveň Vás žiadam o informáciu, či si budete v SSDZ, a.s. uplatňovať náhradu škody z titulu poskytnutia nesprávnych podkladov v rámci internej súťaže, a ak áno, žiadam Vás o podrobné vyčíslenie spôsobenej škody za účelom uplatnenia regresného nároku voči autorovi svetlotechnickej štúdie. Vaše písomné stanovisko zašlite na adresu našej spoločnosti do 23.03.2005“. Z listu zo dňa 16.03.2005 je evidentné a zrejmé, že štatutárny zástupca žalovaného legitímne oboznámil žalobcu so skutkovým stavom a požiadal ho o oznámenie výšky škody, ak mu vznikla a o zaujatie ďalšieho stanoviska s poukazom na možnosť odstúpenia od zmluvy. Obom zmluvným stranám bolo evidentné a zrejmé už v roku 2004, že projekt nie je realizovateľný, pričom žalovaný vyzval riadne žalobcu o súčinnosť. Tvrdenie, že žalovaný bol v omeškaní nie je pravdivé. V zmysle čl. IV ods. 3 zmluvy o spolupráci sa žalovaný zaviazal dodať všetky podklady do 30 kalendárnych dní od obdržania písomnej výzvy. Žalovaný od roku 2004 neobdržal od žalobcu žiadnu písomnú výzvu, ktorou by sa žalobca dožadoval predloženia správneho svetlotechnického posudku. Je zjavné, že náhradu škody, ak by aj vznikla, je možné odvodiť zo skutkového deja, ktorý sa odohral v roku 2004, a ktorého predmetom je predloženie nesprávneho svetlotechnického posudku a následná nemožnosť plnenia zmluvy o spolupráci v dojednanom znení, pričom žalovaný riadne vyzval žalobcu k presnému vyčísleniu škody, nakoľko túto mohol požadovať regresne uhradiť od príslušného projektanta. V roku 2004 teda bolo zrejmé, že projekt nie je možné uskutočniť, preto si mohol žalobca uplatniť náhradu škody, ak by mu nejaká vznikla, v lehote do roku 2008. Na zmluvný vzťah a prípadnú náhradu škody nemá udalosť z roku 2011 žiaden dopad a je právne pre tento spor bez významu. Ďalej upozornil, že vzájomné vymieňanie si návrhov na uzavretie zmluvy, prípadne úpravu zmluvného vzťahu nemožno v žiadnom prípade považovať za činnosť smerujúcu k naplneniu zmluvy o investičnej spolupráci, ktorá sa týkala Vajanského nábrežia. Poukázal tiež na skutočnosť, že inžiniering ako taký je prvým krokom k uskutočňovaniu stavebnej činnosti. Žalobca deklaruje, že túto činnosť vykonávať nemohol, preto je zrejmé, že ním deklarovaná činnosť nesmerovala k naplneniu predmetu zmluvy. Žalovaný sa zároveň vyjadril aj k priamym a režijným nákladom požadovaných žalobou, pričom uviedol, že z praktického hľadiska nie je možné vynakladať akékoľvek náklady na činnosť smerujúcu k výstavbe, pokiaľ nie je hotová ani základná inžinierska činnosť. Zároveň sa vyjadril aj k predloženým dokumentom, ktoré majú podľa vyjadrenia žalobcu preukazovať výšku vynaložených priamych investícií a znaleckému posudku, upozornil na duplicitu uplatnených nákladov, spochybnil súvzťažnosť s projektom na Vajanského nábreží a nepreukázanie týchto nákladov. Zároveň namietal aj znalecký posudok a metodiku výpočtu náhrady škody. Záverom vyjadrenia poukázal na skutočnosť, že všetky žalované náklady považuje za premlčané.
Začiatok premlčania možno v zmysle § 397 a § 398 ObZ ustáliť na moment, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode a ten nastal už v roku 2004. Akékoľvek ďalšie náklady pokiaľ vznikli, neboli nákladmi súvisiacimi s porušením povinnosti predložiť svetlotechnický posudok, ale bola to vlastná podnikateľská činnosť žalobcu smerujúca k uzatvoreniu nového zmluvného vzťahu. Žalovaný z dôvodu právnej istoty opätovne namieta premlčanie všetkých a akýchkoľvek nárokov, ktoré boli z jeho strany uplatnené a deklarované dňa 02.12.2014. Upravená žaloba bola zo strany žalobcu doručená súdu dňa 02.12.2014, a preto všetky nároky staršie ako 4 rokov sú podľa názoru žalovaného v zmysle § 397 a § 398 ObZ premlčané.
8. Vo vyjadrení doručenom dňa 06.05.2019 žalobca reagoval na argumenty žalovaného, keď tvrdil, že svetlotechnický posudok nebolo možné opraviť ani odstrániť jeho vady, a to z dôvodu, že tento bol zásadne nesprávne metodicky vypracovaný (k tomuto stanovisku žalobca dospel po intenzívnej komunikácii s Regionálnym úradom pre verejné zdravotníctvo, Úradom verejného zdravotníctva, primátorom mesta Bratislavy, magistrátom hl. mesta Bratislavy, ako aj so samotným zhotoviteľom posudku). Žalobca následne, časovo aj odborne náročnou spoluprácou architektov, svetlotechnikov, právnikov a odborných technických pracovníkov dokázal upraviť pôvodný projekt a súvisiace vzťahy tak, aby bol upravený projekt na pozemku vo vlastníctve žalovaného zrealizovateľný. Nadlimitne by bol dotknutý len jeden byt, s majiteľkou ktorého sa žalobca dohodol, pričom je za znížený užívateľský komfort poskytol finančnú náhradu. S ohľadom na náročnosť realizácie projektu žiaden konkrétny termín na získanie konkrétneho povolania k stavbe medzi stranami nebol dojednaný. Náhrada škody bola uplatnená žalobcom na súde včas. Začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu škody nastal dňom, kedy sa žalobca dozvedel o vydaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2011, ktorým bolo určené, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku. Žalobca si náhradu škody uplatnil na súde návrhom na zmenu petitu žaloby zo dňa 02.12.2014, pričom súd tomuto návrhu žalobcu vyhovel. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca sa až zo straty domnelého vlastníctva žalovaného k pozemku dozvedel (mohol dozvedieť), že náklady ktoré vynaložil pri plnení zmluvy v súvislosti s výstavbou obytného domu na pozemku (s cieľom plniť túto zmluvu, hoc s vynaložením zvýšených nákladov) predstavujú pre neho škodu, a to z dôvodu nemožnosti plnenia zmluvy na strane žalovaného. Pokiaľ vznikne povinnosť nahradiť škodu pri porušení inej ako záväzkovej povinnosti, počíta sa plynutie objektívnej doby od vzniku skutočnosti, ktorá takúto povinnosť spôsobila (zmarenie účelu zmluvy, nemožnosť plnenia). Touto skutočnosťou bolo nesporne strata vlastníctva k pozemku na strane žalovaného. Z uvedeného dôvodu námietka premlčania práva na náhradu škody zo strany žalovaného nie je dôvodná. Akékoľvek účelové špekulácie o údajnej snahe žalobcu o prepojení skutkového stavu v roku 2004 s preukázanou nemožnosťou plnenia zmluvy, ktorá nastala výlučne na strane žalovaného v roku 2011, kedy žalovaný nesporne stratil svoje domnelé vlastníctvo k pozemku nemá žiadny vplyv na jednoznačné a správne tvrdenie žalobcu, že k začatiu plynutia premlčacej doby, je výlučne strata vlastníctva žalovaného k pozemku, deklarovaná v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2011. Žalobca poukázal na v spore nespornú skutočnosť, že pri plnení zmluvy bol sám žalovaný v omeškaní s plnením svojej povinnosti čo znamená, že daný liberačný dôvod zodpovednosti žalovaného za škodu v konaní aplikovať nemožno. Žalovaný odstúpil od zmluvy o spolupráci dňa 21.12.2010, pričom sám vo svojom oznámení uviedol, že uplynulo 5 rokov bez vykázania akejkoľvek činnosti zo strany žalobcu. Ak by malo uvedené platiť, tak je zrejmé, že právo žalovaného odstúpiť od zmluvy o spolupráci podľa čl. VIII ods. 3 bod druhý, bolo v čase vykonania úkonu odstúpenia premlčané. Žalobca sa vyjadril aj k znaleckému posudku č. 13/2018 zo dňa 17.12.2018 znaleckej organizácii ATCL, k.s.. Znalec ako prílohu k svojmu vyjadreniu k námietkam žalovaného k znaleckému posudku predložil tiež prílohu na CD, v ktorej uvádza všetky položky a účtovné doklady, z ktorých pri stanovení výšky škody pri zhotovení znaleckého posudku vychádzal.
9. Dňa 02.08.2019 žalovaný predložil odborné stanovisko znaleckého ústavu k znaleckému posudku č. 13/2018 znaleckej organizácie ATCL, k.s., ktorého obsahom je popis vážnych nedostatkov tohto znaleckého posudku. Predovšetkým namietal, že nepriame náklady mali byť rozpočítané na všetky podnikateľské aktivity a nemali byť nimi zaťažené len developerské aktivity (tri projekty). Následne popísal správny metodický postup, ktorý mal byť zvolený znaleckou organizáciou a porovnal ho s metodickým postupom použitým v znaleckom posudku. Skonštatoval, že v znalecký ústav v odbornom vyjadrení pri priamych nákladoch na projekt uviedol, že znalecká organizácia mala preskúmať priame náklady nielen vo vzťahu k ich úhrade, ale aj vo vzťahu k účelnosti s ohľadom na zmluvne dohodnutý rozsah projektu. Znalecký ústav konštatoval vo vzťahu k viacerým účtovným dokladom, že nie je ekonomicky preukázaná účelnosť vynaloženého nákladu s projektom na Vajanského nábreží. Znalecký
ústav taktiež konštatoval, že znalecká organizácia priame náklady, ktoré súviseli súčasne so všetkými tromi projektami, rozdelila rovným dielom. Znalecký ústav poukázal na skutočnosť, že v znaleckom posudku mali byť spoločné priame náklady na projekty rozdelené pomerne podľa ich investičnej náročnosti, a to určením percentuálnej výšky investičných nákladov jednotlivo určeného projektu vo vzťahu ku všetkým investičným nákladom realizovaných projektov (strana 36). Od roku 2004, resp. od roku 2005 do momentu podania návrhu na zmenu žaloby uplynuli viac ako štyri roky. Preto akékoľvek žalobcom uplatnené nároky, ktoré boli v čase podania úpravy žaloby na súd, t. j. dňa 02.12.2014, staršie ako 4 roky, sú v zmysle ustanovenia § 397 a § 398 ObZ premlčané. V tej súvislosti opätovne poukázal na to, že ak by aj žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vznikla škoda, o tejto škode sa mohol žalobca dozvedieť už v roku 2004. Žalobca doposiaľ v konaní neustál dôkazné bremeno k jednotlivým predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a teda nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného, z ktorého by mu v príčinnej súvislosti s tým vznikla reálna škoda a už vôbec neustál dôkaznú povinnosť vo vzťahu k výške škody, ktorá mu mala vzniknúť.
10. Žalobca sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 14.09.2020 tak, že zmluva má obligačný charakter, keďže podľa článku I. ods. 3 zmluvy je jej predmetom vzájomná dohoda o spoločnom postupe pri výstavbe polyfunkčného objektu na pozemku za podmienok podľa zmluvy. Predmetom zmluvy je tiež podrobná špecifikácia vkladov účastníkov zmluvy do predmetnej investičnej akcie, stanovenie vlastníckych práv k polyfunkčnému objektu, ako i jeho špecifikácia. Žalovaný pri uzavretí zmluvy preukázal vlastníctvo k pozemku, na ktorom mal byť polyfunkčný objekt realizovaný žalobcom, teda v čase uzavretia právneho úkonu - zmluvy bolo žalovaného vlastníctvo k pozemku nesporné. Je potrebné odlišovať zmluvu, ktorej predmetom je záväzkový vzťah od zmluvy, ktorej predmetom je napr. prevod nehnuteľnosti na základe zmluvy, teda táto má vecnoprávny charakter. V tomto smere poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 596/2013, v zmysle ktorého „ak sa účastník zaviaže na záväzok, ktorý nie je schopný následne splniť, nie je to automaticky dôvodom neplatnosti zmluvy, ale naopak, dôvodom na uplatnenie zodpovednosti za neplnenie tejto platnej zmluvy“. Ďalej žalobca poukázal na judikatúru týkajúcu sa výkladu § 39 OZ a na § 446 ObZ s tým, že strata vlastníctva žalovaného k pozemku nezakladá neplatnosť zmluvy uzavretej v roku 2004, za vtedy nespornej okolnosti, preukázania vlastníctva k pozemku žalovaným a ktorej predmetom bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi pozemok na výstavbu polyfunkčného objektu /na jednej strane/ a záväzok žalobcu vystavať na pozemku polyfunkčný objekt /na strane druhej/. Zmluva, uzavretá ako záväzkovoprávny vzťah v roku 2004, vtedy za riadneho preukázania vlastníctva žalovaného k pozemku, nevykazuje znaky neplatného právneho úkonu, a to v žiadnom zo zákonom stanovených predpokladov neplatnosti právneho úkonu. Zmluva je dostatočne určitým prejavom vôle zmluvných strán, na jednej strane žalobcu vystavať na pozemku polyfunkčný objekt (za v zmluve dohodnutých podmienok) a previesť do vlastníctva (ako vlastník polyfunkčného objektu, v zmysle čl. VI zmluvy) samostatný vystavaný a skolaudovaný byt v polyfunkčnom objekte do vlastníctva žalovaného. Zmluva obsahujúca záväzok oboch zmluvných strán v čase jej uzavretia neodporuje zákonu, tento neobchádza a žiadnym spôsobom sa neprieči dobrým mravom. Zmluva, ako obchodnoprávny záväzkový vzťah má všetky náležitosti, ktoré sú pre daný záväzkovoprávny úkon stanovené. Pokiaľ žalovaný uzavrel v roku 2004 zmluvu (obligačného charakteru) za situácie, kedy nevedel a ani nemohol vedieť, že jeho vlastníctvo k pozemku je sporné, a teda bol pri uzavretí zmluvy dobromyseľný v tom, že svoj záväzok zo zmluvy voči žalobcovi splniť môže a súčasne žalobca mal v čase uzavretia zmluvy preukázané vlastnícke právo žalovaného k pozemku, a teda bol dobromyseľný v tom, že svoj záväzok vystavať polyfunkčný objekt na pozemku môže splniť, tak potom sa nejedná o počiatočnú nemožnosť plnenia zmluvy, nakoľko zmluva v čase jej uzavretia nevykazuje žiadny z predpokladaných znakov neplatného právneho úkonu (viď napr. sp. zn. I.ÚS 242/07). Zmluva nemá vecnoprávny, ale obligačný charakter a pri uzavretí zmluvy o spolupráci nie je preukázaná počiatočná nemožnosť plnenia. Žalobca má za to, že v dôsledku súdneho rozhodnutia v roku 2011 došlo k objektívnej nemožnosti plnenia zmluvy, kedy splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka. Nakoľko zo súdneho rozhodnutia (zrejme) vyplýva vlastnícke právo tretej osoby k pozemku, žalovaný preukázané objektívne nemohol ďalej plniť svoj záväzok zo zmluvy - poskytnúť pozemok žalobcovi na účel stanovený zmluvou. Žalobca v spore preukázal, že zmluva bola uzavretá dňa 16.02.2004. V danom čase neexistovali skutočnosti, ktoré by preukazovali, že plnenie zmluvy o spolupráci je objektívne nemožné, teda nie je preukázaná počiatočná nemožnosť plnenia (počiatočná neplatnosť zmluvy). Rovnako tak nie je preukázané, že žalobca mal v roku 2004 vedomosť o spornosti svojho vlastníckeho práva k pozemku, teda že pri uzavretí zmluvy konal v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom. V spore nie je preukázané, že zmluva má vecnoprávny charakter a že žalovaný v roku 2004 prevádzal svoje (domnelé) vlastnícke právo na tretiu osobu. Naopak, pokiaľ
žalovaný v roku 2004 bol v dobrej viere, že je vlastníkom pozemku, nič mu nebránilo v tom, aby zmluvu (ako záväzkovoprávny vzťah) uzavrel. Pokiaľ sa žalovaný v roku 2011 (následne žalobca) dozvedel, že vlastníkom pozemku je tretia osoba, jedná sa preukázané o dodatočnú nemožnosť plnenia zmluvy podľa § 352 ObZ, nakoľko záväzok žalovaného poskytnúť pozemok na plnenie podľa Zmluvy žalobcovi zanikol, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 3 Co 2/2010. Žalobca tvrdí, že pokiaľ bol žalovaný a žalobca v čase uzavretia zmluvy v dobrej viere že môže zmluvu uzavrieť, nakoľko nejestvovala objektívna prekážka na jej uzavretie, nejedná sa o počiatočnú nemožnosť plnenia tohto záväzkového vzťahu a teda sa nejedná o neplatnú zmluvu. Žalobca má za to, že v spore preukázal splnenie podmienok zániku nesplneného záväzku zmarením účelu zmluvy na základe dodatočnej nemožnosti plnenia zmluvy. V spore je nesporné, že žalobca, ako osoba ktorej bol právny úkon určený nevedela v čase uzavretia zmluvy, že vlastníctvo žalovaného je akýmkoľvek spôsobom sporné. Žalobca má za to, že zmluva je platný právny úkon a aplikácia § 394 ods. 3 ObZ na riadne uplatnenie si jeho nároku je nedôvodná, s prihliadnutím na spravodlivé usporiadanie veci. Skutkový stav v roku 2004 s dodatočnou objektívnou nemožnosťou plnenia zmluvy, ktorá nesporne nastala až v roku 2011 účelovo spája iba žalovaný, ktorý sa snaží zbaviť zodpovednosti za škodu nesprávnym poukazom na liberačný dôvod podľa § 374 ods. 1 ObZ alebo nedôvodnou námietkou premlčania. Z dôvodu vyčíslenia všeobecnej hodnoty náhrady škody poľa znaleckého posudku č. 49/202, Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na sumu 290.306, 21 eur, žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 55.093,79 eur späť (spolu s predchádzajúcim späťvzatím žaloby zo dňa 21.01.2019) o 35.455,54 eur a žiada, aby súd v tejto časti zastavil konanie a vydal rozsudok, v ktorom zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 290.306,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 290.306,21 eur od 13.10.2011 do zaplatenia.
11. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 07.10.2020 tak, že sa stotožňuje s vysloveným predbežným právnym posúdením súdu na pojednávaní dňa 28.07.2020. Vo vzťahu k nehnuteľnosti na Vajanského nábreží v Bratislave bol v roku 2002 iniciovaný súdny spor o určenie vlastníckeho práva zo strany predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti - P. T. B. a T. M... Súdny spor bol vedený pred Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 16 C 157/2002 a pred Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 3 Co 177/2006. Vyššie uvedené konania skončili právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 20. novembra 2008, ktorým bola žaloba I.. L. B. a T. M. zamietnutá. Po právoplatnosti vyššie uvedených rozhodnutí podali I.. L. B. a T. M. ústavnú sťažnosť, ktorej výsledkom bol nález Ústavného súdu SR zo dňa 26. novembra 2009, sp. zn. III. ÚS 279/09-27. Nálezom Ústavného súdu SR bol právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. novembra 2008, sp. zn. 3 Co 177/2006 zrušený a vec bola Krajskému súdu v Bratislave vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave po vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Co 2/2010-552 určil, že vlastníkmi nehnuteľnosti na Vajanského nábreží sú Q. B.B. a T. M.. Krajský súd v Bratislave v rozsudku konštatoval, že kúpna zmluva, ktorou pôvodní vlastníci IX L. B. a T. M. previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z toho dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti na Vajanského nábreží nikdy nebol. Žalobca síce vo svojich podaniach opakovane deklaruje a poukazuje na „stratu“ vlastníckeho práva na strane žalovaného, avšak platné právo nepozná v súvislosti s absolútne neplatnými právnymi úkonmi právny inštitút „straty vlastníckeho práva“. Nevyhnutnou, esenciálnou podmienkou, vyplývajúcou zo zmyslu a účelu zmluvy o spolupráci, je vlastnícke právo k nehnuteľnosti na Vajanského nábreží na strane žalovaného. Bez vlastníckeho práva k pozemku je realizácia projektu v zmysle zmluvy o spolupráci nemožná. V zmysle § 37 ods. 2 OZ je neplatný právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru žalobcu predbežné posúdenie zmluvy o spolupráci ako absolútne neplatného právneho úkonu legitímne. V nadväznosti na absolútnu neplatnosť zmluvy o spolupráci, je preto v zmysle predbežného právneho posúdenia veci súdom nevyhnutné uvedenú skutkovú situáciu subsumovať pod ustanovenie § 394 ods. 3 ObZ. Právny úkon, zmluva o spolupráci, bol neplatný od počiatku, a to napriek skutočnosti, že uvedené vyšlo najavo až v súdnom konaní vedenom z iniciatívy XXXX. L. B. a T. M. v roku 2011. Žalovaný nepredpokladal v žiadnom momente vedenia súdneho sporu, že mu vlastnícke právo k nehnuteľnosti nepatrí a súčasne súdy v roku 2008 konštatovali, že žalovanému vlastnícke právo k pozemku patrí. Ustanovenie § 394 ods. 3 ObZ je špeciálne ustanovenie k § 398 ObZ, ktorý je samostatnou úpravou plynutia premlčacej doby v prípade práv na náhradu škody. Judikatúra aj literatúra sa v tejto časti venujú
aj otázkam súvisiacim s plynutím času, počas ktorého zmluvné strany nemajú vedomosť o neplatnosti zmluvy. Uvedené však nemá žiaden vplyv na premlčanie akýchkoľvek nárokov na strane žalobcu, ktorý uvedenú situáciu podľa názoru žalovaného spôsobil čiastočne aj sám tým, že ignoroval informácie, ktoré mu boli zo strany žalovaného poskytované a súčasne neúmerným spôsobom predlžoval komunikáciu medzi zmluvnými stranami vznášaním požiadaviek smerujúcich k zmenám všetkých zmlúv o spolupráci, ktoré mal so žalovaným uzatvorené. Považuje taktiež za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že sa jedná o dodatočnú nemožnosť plnenia spôsobenú žalovaným, ktorý jednak „stratil“ vlastnícke právo a súčasne mal byť v roku 2011 údajne v omeškaní. K nesprávnosti svetlotechnického posudku uviedol, že tvrdenia žalobcu nekorešpondujú s (neplatnou) zmluvou o spolupráci (čl. II ods. 2 zmluvy o spolupráci). Ako vyplýva z komunikácie štatutára spoločnosti SSDZ, a.s. (list zo dňa 16.03.2005), žalovaný na zmenu štúdie súhlas nikdy nedal a ihneď po zistení nesprávnosti svetlotechnickej štúdie požiadal žalobcu o vyčíslenie náhrady škody. Po uvedenom dátume sa žalobca dožadoval už len novácie všetkých zmlúv o spolupráci, avšak nikdy a žiadnym spôsobom sa nesnažil o pokračovanie projektu na Vajanského nábreží a súčasne žalovaný by na zmenu projektu ani nedal súhlas. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vznáša žalovaný námietku premlčania nároku na náhradu škody v zmysle § 394 ods. 3 ObZ. Zmluva o spolupráci je neplatná od počiatku, t. j. od 16.02.2004, keďže predmet plnenia v zmysle zmluvy je nemožný podľa § 37 ods. 2 OZ (v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3 Co 2/2010-522), pričom žalobca si svoj nárok uplatnil až zmenou žaloby podanou na príslušný súd dňa 02.12.2014.
12. Predseda súdu Okresného súdu Bratislava I uznesením zo dňa 21. októbra 2019, č.k. 30 Cb 153/2011-985 právoplatným dňa 30.10.2019 vylúčil zákonnú sudkyňu JUDr. Miriam Repákovú z prejednávania a rozhodovania sporu sp. zn. 30 Cb 153/2011 a následne bola predmetná vec náhodným spôsobom prerozdelená zákonnej sudkyni JUDr. Antónii Bednarčík na prejednanie a rozhodnutie.
13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu a ustálil nasledovný skutkový stav.
14. Na pojednávaní konanom dňa 02.05.2016 žalobca v priebehu konania na základe vedeného súdneho sporu na Krajskom súde v Bratislave zistil, že žalovaný nebol vlastníkom pozemku, na ktorý uzatvoril so žalobcom zmluvu o spolupráci. Žalobca poukázal na čl. IV ods. 3 písm. f) zmluvy o spolupráci, podľa ktorej bol žalovaný povinný okrem iného zabezpečiť aj svetlotechnický posudok, a to posudok ktorý vyhovuje zákonným požiadavkám na vyhotovenie stavieb, tento však do dnešného dňa nedodal. Svetlotechnický posudok, ktorý žalovaný dodal, nevyhovoval zákonným požiadavkám na vyhotovenie stavieb, a keďže žalovaný nesplnil túto svoju povinnosť, žalobcovi ani nezačal plynúť termín, na vykonávanie projekčnej a inžinierskej činnosti. Žalobca teda nikdy nebol v omeškaní s plnením a akýkoľvek posun výstavby od septembra 2004 bol spôsobený výlučne nedodaním svetlotechnického posudku, zo strany žalovaného, ako aj nedostatkom jeho súčinnosti. Preto podľa žalobcu nie je potrebné preukazovať jednotlivé úkony žalobcu, keďže podľa zmluvy ani nezačali plynúť lehoty na ich uskutočňovanie.
15. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2018 vyslovil súd predbežný právny záver, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 21.12.2010 doručené dňa 21.12.2010 je neúčinné, a to najmä s poukazom na premlčanie práva odstúpiť od zmluvy. Žalovaný rozšíril námietku premlčania na celú sumu, ktorá je žalovaná. Žalobca upozornil, že zo súpisu úkonov vykonaných žalobcom v rokoch 2004 až 2010 je zrejmé jednak to, že žalobca nebol nečinný, a jednak to, že premlčanie jeho nároku na náhradu škody nemožno spájať so skutočnosťami, ktoré nastali v roku 2010 a skôr. Nemožnosť plnenia, ktorá v súčinnosti s porušením povinnosti na strane žalovaného založila nárok bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z októbra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť až v roku 2012, a preto 4-ročná premlčacia doba v čase uplatnenia nároku na náhradu škody v novembri 2014 neuplynula. Naopak premlčalo sa právo žalobcu od zmluvy odstúpiť, keďže toto svoje právo vyvodzuje so skutočnosti, ktorá podľa jeho tvrdení nastala v roku 2005. A teda v decembri 2012 bolo toto právo premlčané, tak ako nakoniec v predbežnom posúdení vyslovil. Upozornil, že okrem právneho titulu na zaplatenie žalovanej sumy 380.855 eur z dôvodu úhrady nákladov má nárok na úhradu časti tejto sumy vo výške 132.775, 67 eur aj titulom zmluvnej pokuty podľa čl. IV ods. 7 písm. b) zmluvy o spolupráci. Teda aj keby sa žalovanému podarilo spochybniť časť nákladov, v tejto sume nárok vznikol aj titulom zmluvnej pokuty. Žalovaný sa k zmluvnej pokute vyjadril tak, že nie je zahrnutá v žalobe.
16. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2020 žalobca zopakoval, že škoda žalobcovi vznikla až momentom objektívnej dodatočnej nemožnosti plniť zmluvu, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2011, sp.zn.3 Co/2/2010, t.j. dňa 21.11.2010. Od tohto momentu začala planúť žalobcovi tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba v zmysle § 398 ObZ. Nárok žalobcu premlčaný nie je. Škoda žalobcovi vznikla ako dôsledok dodatočnej nemožnosti plnenia po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozsudku. Škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s právoplatným určením dňa 21.11.2011, že vlastníkom pozemku je tretia osoba, teda v priamej príčinnej súvislosti s preukázanou dodatočnou nemožnosťou plnenia zmluvy. Rovnako tak zotrval na argumentácii o platnosti zmluvy o spolupráci, keďže ako záväzkovo právny úkon bola uzavretá platne a jej plnenie sa stalo až dodatočne objektívne nemožným v dôsledku rozsudku o určení vlastníctva k pozemku v prospech tretieho. Zároveň upozornil na komentár k § 398 ObZ v spojení s predložením svetlotechnického posudku a plynutím premlčacej doby. V záverečných stanoviskách strany odkázali na svoje predchádzajúce písomné a ústne prednesy. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu, keď zdôraznil, že zmluva o spolupráci bola zo strany žalovaného uzavretá v dobrej viere, že žalovaný je vlastníkom predmetného pozemku. Avšak počiatočná nemožnosť plnenia spočíva práve v tom, že už v čase uzavretia zmluvy, žalovaný nebol vlastníkom, teda nemal, čo žalobcovi ponúknuť, ani požiadať o stavebné konania, ani stavať, a to aj napriek tomu, že sa o tejto skutočnosti žalovaný dozvedel až v roku 2011.
17. Zo znaleckého posudku č. 13/2018 znaleckej organizácie ATCL, k.s., vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty výšky náhrady škody vrátane súvisiacich režijných (nepriamych) nákladov bez ušlého zisku vyplýva všeobecná hodnota výšky náhrady škody vo výške 345.400 eur bez DPH pozostávajúca z priamych nákladov v sume 52.674,90 eur a súvisiacich režijných nákladov v sume 292.725,27 eur bez ušlého zisku. Ako rozhodujúcu metódu zistenia všeobecnej hodnoty výšky náhrady škody znalec zvolil objektivizovanú majetkovú metódu, keď znalec primerane aplikoval ustanovenia príloh k vyhláške tak, aby získal čo najpresnejší údaj o hodnote výšky náhrady škody.
18. Z následnej rekapitulácie znaleckej organizácie ATCL vyplýva, že znalec ATCL sa vyjadril k jednotlivým námietkam, ktoré sú uvedené vo vyjadrení žalovaného. Vysvetlil prístup znaleckého skúmania k posúdeniu priamych a nepriamych nákladov s odvolaním sa na jednotlivé ustanovenia v znaleckom posudku č. 13/2018. Znalec ATCL v rámci znaleckého skúmania ohľadne priamych nákladov zistil, že všetky položky uvedené v tabuľke súvisia s prípravou a čiastočnou realizáciou projektu výstavby polyfunkčného objektu bytového domu Vajanského nábrežie v Bratislave a že uvádzané položky sú doložené prvotnými účtovnými dokladmi, z ktorých uvedená súvislosťou priamo vyplýva. Znalec ATCL v rámci znaleckého skúmania ohľadne nepriamych nákladov zahrnul do výpočtu prostredníctvom rozvrhovej základne len náklady po dôslednom a selektívnom výbere, a to len súvisiace náklady. Takto vytvorenej rozvrhovej základne bola na projekt priradená čiastka vo výške 1/3 týchto nákladov. K potvrdeniu prístupu a postupu znalca ATCL k zvolenej opatrnosti pri objektivizácii rozvrhovej základne svedčí aj skutočnosť zrejmá z tabuľky na str. 16. Znalec z celkových nákladov za roky 2004 - 2010 vykázaných vo výkazoch vo výške 5.195.745,61 eur uznal za súvisiace režijné (nepriame) náklady v sume 292.725,27 eur, čo predstavuje len 5,63 % z celkových nákladov. Oproti predbežnému vyčísleniu režijných nákladov, ktoré skutočne vychádzali len zo sumárnych nákladov, a ktoré boli na úrovni 328.180,64 eur boli znalcom ATCL uznané náklady, ktoré tvoria len 89,20 % z pôvodného vyčíslenia.
19. Z odborného vyjadrenia č. 1/2019 vypracovaného Znaleckého posudku Ekonomickej univerzity V Bratislave vo veci určenia metodického postupu stanovenia výšky skutočnej škody vyplýva, že znalec preskúmal metodiku spracovania znaleckého posudku č. 13/2018. Znalec skonštatoval, že priame náklady okrem niektorých položiek (päť položiek nákladov v roku 2004) neboli zaúčtované na nákladových účtoch triedy 5 a na základe platných účtovných postupov možno predpokladať, že boli zaúčtované na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Priame náklady vzťahujúce sa k ostatným investičným projektom nie sú známe, z dôvodu, že štruktúra položiek zaúčtovaných na účte 042 nebola k dispozícií. Z tohto dôvodu nemohol potvrdiť, že boli realizované len tri investičné projekty popísané v bode II. Nebola dostatočne preskúmaná účelnosť vynaložených priamych nákladov, a to z dôvodu, že pri niektorých položkách nebolo možné jednoznačne identifikovať obsah jednotlivých prác, ktoré boli fakturované. Nie je ekonomicky preukázaná účelnosť vynaloženia niektorých nákladov (bližšie pozri odborné vyjadrenie č.l. 867). Vzhľadom na skutočnosť, že rozvrhnutie nepriamych (režijných) nákladov sa realizuje pomocou rozvrhovej základe tvorenej priamymi nákladmi, čo umožní prideliť nepriame náklady v závislosti od skutočného výkonu na danom projekte, je možné tento prepočet
realizovať za celé obdobie rokov 2004 a 2005, kedy boli vynaložené priame náklady na projekt. V ďalších rokoch už absentuje z ekonomického hľadiska priama príčinná súvislosť so vznikom škody. Priame náklady identifikované v roku 2007 sú sporné z pohľadu účelnosti a nevykazujú príčinnú súvislosť so vznikom režijných nákladov. Upozornil ďalej na náklady, ktoré nemali byť započítané v základni pre určenie výšky režijných nákladov účtovnej triedy 5 ponechala v roku 2004 a 2005. Ďalej skonštatoval, že znalecká organizácia pre rozdelenie nepriamych (režijných) nákladov ako jediné výkony spoločnosti určila realizáciu troch investičných projektov (delením na tri rovnaké časti), čo je nesprávny postup vzhľadom na skutočnosť, že boli realizované aj iné výkony a pri investičných projektoch išlo o rôznu investičnú náročnosť. V roku 2005 bol identifikovaný aj ďalší investičný projekt (bytový dom Čremchová ulica Bratislava). Z účtovných podkladov nebolo možné určiť spôsob účtovania. Ďalej boli realizované aj projekty týkajúce sa priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že pre správne určenie rozvrhovej základne v roku 2004 a 2005 by bolo potrebné spočítať všetky priame náklady účtované na účte 042 a priame náklady vyčlenené z nákladových účtoch triedy 5 v samostatne v každom roku. Ďalej zosumarizovať celkove nepriame (režijné) náklady z nákladov evidovaných na účtoch triedy 5 samostatne za oba roky. Následne samostatne za rok 2004 a rok 2005 vypočítať pomer celkových nepriamych (režijných) nákladov k celkovým priamym nákladom, ktorého výsledkom je koeficient prirážky nepriamych (režijných) nákladov. Podľa vypočítaného koeficientu a výšky priamych nákladov investičného projektu Vajanského nábrežie určiť výšku nepriamych (režijných) nákladov investičného projektu Vajanského nábrežie. Takto vypočítaný koeficient mal byť použitý na výpočet pomernej časti nepriamych (režijných) nákladov na projekt Vajanského nábrežie samostatne v roku 2004 a 2005 z určených nepriamych (režijných) nákladov evidovaných na nákladových účtoch triedy 5 v daných rokoch.
20. Zo znaleckého posudku č. 49/2020 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, vyplýva, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v znaleckom posudku použil identickú metodológiu na výpočet výšky škody, akú použila znalecká organizácia ATCL, k.s. v znaleckom posudku. Znalecký ústav uvádza, že priame náklady boli stanovené ako náklady priamo súvisiace s projektom polyfunkčného domu na Vajanského nábreží. V prípade, že sa niektoré položky priamych nákladov týkali všetkých troch projektov, ktorými sa žalobca v danom čase zaoberal, boli tieto náklady rovnomerne rozčlenené na tretiny, nakoľko nebolo možné ich bližšie rozdelenie (str. 18 znaleckého posudku). Znalecký ústav vo vzťahu k nepriamym (režijným) nákladom uvádza, že tieto boli tiež očistené o prípadné priame náklady súvisiace s projektom na Vajanského nábreží, alebo súvisiace s iným projektom, ktorým sa žalobca v sledovanom období zaoberal. Taktiež boli očistené od nákladov, ktoré podľa názoru znaleckého ústavu nesúviseli s dotknutým projektom (str. 28 znaleckého posudku). Znalecký posudok stanovil celkovú výšku škody, pozostávajúcu z priamych a nepriamych nákladov, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvou so žalovaným v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 30 Cb 153/2011 týkajúcim sa výstavby polyfunkčného objektu, v sume 290.306,21 eur.
21. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Co 2/2010 je zrejmé, že odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.02.2006, sp. zn. 16 C 157/2002, tak že žalobcovia I.. B. a T. M. sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každý v jednej polovici parcely č. 221/1 o výmere 580 m2, zastavaná plocha a nádvoria zapísanej na LV č. 939 k. ú Staré Mesto v katastri nehnuteľností Bratislava - Staré Mesto Katastrálneho úradu Bratislava. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníctva k sporným parcelám na základe tých skutočností, že v období rokov 1981 až 1985 cez štátne orgány a socialistické organizácie bol na nich vyvíjaný psychický nátlak so žiadosťou o dobrovoľné odpredanie týchto nehnuteľností pod hrozbou ich násilného vyvlastnenia. Rozhodnutím zo dňa 19.07.1984 bývalý Obvodný národný výbor Bratislava I vydal rozhodnutie o vyvlastnení. Po neúspešnosti tohto konania štát zvolil nový dôvod pre vyvlastnenie týchto nehnuteľnosti, ktorým mal byť nežiaduci statický stav objektu. Takmer po päťročnom pôsobení na psychiku dňa 02.12.1985 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu 68.758,- Kčs. Odhliadnuc od toho, že výška náhrady za odpredaný majetok nebola nikdy účastníkmi kúpnej zmluvy dohadovaná - došlo k jej jednostrannému určeniu zo strany kupujúceho a dodatočne bola jednostranne - opäť kupujúcim znížená o 8.699,- Kčs, t. j, o 1/6, teda celková suma náhrady bola vo výške 54.520,- Kčs. Uvedenú zníženú sumu museli žalobcovia vrátiť a aj ju vrátili dňa 18.06.1996. Vzhľadom na uvedené bolo konštatované, že predmetná zmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom, keďže konanie Mestskej správy komunikácií, ale aj príslušných orgánov súd kvalifikoval ako bezprávne vyhrážky a v súvislosti so zmenou kúpnej zmluvy, kedy došlo k zmene ceny nehnuteľnosti, nebola preukázaná dohoda strán. V predmetnej veci bolo preukázané, že došlo k
bezprávnym vyhrážkam voči žalobcom a právny úkon bol uzavretý pod tlakom nepriameho donútenia, hospodársky sociálny alebo politický stav, ktorý doliehal na žalobcov takým spôsobom a s takou vážnosťou, že urobili právny úkon, ktorý by inak neurobili.
22. Zo zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi stranami dňa 16.02.2004 vyplýva, že strany sa zaviazali na základe vzájomnej spolupráce vystavať a kolaudáciou ukončiť polyfunkčný objekt na parc. č. 221/1 o výmere 580 m2, katastrálne územie Staré Mesto, t.j. na Vajanského nábreží č.13 v Bratislave. Zmluva o spolupráci upravuje vzájomné vzťahy, práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami. V zmysle čl. I strany prehlásili, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 221/1 o výmere 580 m2, vedenej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave, katastrálne územie Staré Mesto ako zastavané plochy a nádvoria. Ide o nezastavaný pozemok s priamym prístupom z Vajanského nábrežia. Výlučné vlastníctvo žalobcu k predmetnému pozemku je zapísané na liste vlastníctva Katastrálneho úradu v Bratislave č. 939. Podľa odseku 3 predmetom tejto zmluvy o spolupráci je vzájomná dohoda účastníkov zmluvy o spoločnom postupe pri výstavbe polyfunkčného objektu na pozemku, za podmienok stanovených touto zmluvou o spolupráci. Predmetom tejto zmluvy je tiež podrobná špecifikácia vkladov účastníkov zmluvy do predmetnej investičnej akcie, stanovenie vlastníckych práv k polyfunkčnému objektu, stanovenie práv a povinností súvisiacich s prevádzkou polyfunkčného objektu, ako i jeho špecifikácia. Predmetom tejto zmluvy je zároveň stanovenie ďalších relevantných práv a povinností účastníkov súvisiacich so spoluprácou pri výstavbe polyfunkčného objektu. Podľa čl. II predmetom výstavby na pozemku bude polyfunkčný objekt vymedzený pôdorysným rozmerom pozemku, ktorý sa bude realizovať podľa právoplatného stavebného povolenia, ktoré bude vychádzať z územného rozhodnutia. Podľa odseku 2 k zmene alebo úprave schválenej štúdie, ktorá je pre obe strany záväzná, môže dôjsť na základe vzájomnej písomnej dohody oboch zmluvných strán alebo na základe rozhodnutia stavebného úradu alebo rozhodnutia iného orgánu v rámci stavebného, územného alebo kolaudačného konania. Podľa čl. IV ods. 1 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že stavebníkom a teda žiadateľom o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia bude výlučne investor. Žalobca sa zaviazal poskytnúť investorovi pozemok za účelom výstavby objektu podľa priloženej architektonickej štúdie a tento sprístupniť investorovi k prípravným inžinierskym prácam do 15 kalendárnych dní odo dňa podpisu tejto zmluvy. V prípade, ak má žalobca na pozemku uskladnené hnuteľné veci, príp. existujúce nájomné vzťahy, je tieto povinný odstrániť, príp. ukončiť najneskôr ku dňu začatia realizácie stavebných prác v zmysle právoplatného stavebného povolenia. Investor nie je oprávnený používať poskytnutý pozemok na iné účely ako je dohodnuté v tejto zmluve. Podľa odseku 2 účastníci zmluvy sa zároveň dohodli, že do 30 kalendárnych dní od podpisu tejto zmluvy o spolupráci uzavrú i zmluvu o odplatnom zriadení vecného bremena - práva stavby na pozemku a práva užívania pozemku pod polyfunkčným objektom, ktorej podstatné náležitosti sú uvedené v prílohe č. 4 zmluvy o spolupráci, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť.
23. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s výpismi z obchodného registra strán, s výpisom z LV č. 939, so zmluvou o spolupráci, s listom žalovaného zo dňa 21.12.2010 týkajúcimi sa zmluvy o spolupráci, s listom žalobcu zo dňa 27.12.2010, s listom žalovaného zo dňa 13.01.2011, s rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto SR zo dňa 24.09.2004, č. RÚVZ/21-11018/2004, s rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 10.02.2005, č. NRÚ/447/2005, so zoznamom úkonov žalobcu spojených so zabezpečovaním predmetu zmluvy o spolupráci, s potvrdením o prevzatí jednorazového finančného odškodnenia zo dňa 06.09.2007, s prehľadom priamych investičných nákladov, s faktúrami predložených na dvoch CD nosičoch, s prehľadom režijných nákladov vynaložených pri príprave projektu za roky 2004 až 2010, s prehľadom vynaložených nákladov, s daňovými priznaniami za roky 2004-2010, so zmluvami o spolupráci na investičné projekty na Jančovej ulici, Vajanského nábreží a na Podjavorinskej ulici, s výzvou Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na zaplatenie správneho poplatku a na doplnenie návrhu, s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto zo dňa 28.12.2004 o zastavení konania, s listom žalovaného zo dňa 11.02.2005, s dohodou o podmienkach vyslovenia súhlasu s výstavbou nehnuteľnosti zo dňa 06.09.2007, s listom žalovaného zo dňa 16.03.2005, z ktorého vyplýva informovanosť žalovaného o nesprávnom svetlotechnickom posudku, s listom žalovaného zo dňa 16.05.2008 k riešeniu vzniku problematickej situácie na Vajanského nábreží, s listom žalobcu zo dňa 23.05.2008 k riešeniu vzniku problematickej situácie na Vajanského nábreží, s listom žalovaného zo dňa 26.05.2008 k riešeniu vzniku problematickej situácie na Vajanského nábreží, s listom žalobcu zo dňa 06.08.2008 k riešeniu vzniku problematickej situácie na Vajanského nábreží, v ktorom žalobca vyjadruje súhlas s navrhnutým riešením finančného vysporiadania, s listom žalobcu zo dňa
05.12.2008 k riešeniu vzniku problematickej situácie na Vajanského nábreží, s listom žalovaného zo dňa 19.12.2008, z ktorého vyplýva schválenie riešenia problematickej situácie na Vajanského nábreží, s listom žalobcu zo dňa 25.06.2009, z ktorého vyplýva schválenie riešenia problematickej situácie na Vajanského nábreží zámennými zmluvami, s listom žalovaného zo dňa 07.01.2009, v ktorom potvrdzuje riešenie problematickej situácie na Vajanského nábreží a schvaľuje majetkové vysporiadanie zmlúv o spolupráci formou uzavretia zámennej zmluvy s finančným vysporiadaním vo výške 35.7 mil. Sk s DPH v prospech žalobcu, so znaleckým posudkom č. 452/2008, č. 451/2008, č. 210/2008 vyhotoveným Univerzitou v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva, zo dňa 22.05.2008 a s ďalšími znaleckými posudkami a doplneniami pre účel preukázania riešenia zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným vždy 1 a 2 strana znaleckých posudkov, s listom žalovaného zo dňa 11.02.2005, zo dňa 16.03.2005, zo dňa 27.07.2010, s inzerciou predaja bytov a nebytových priestorov na Podjavorinskej ulici, s listom žalobcu zo dňa 26.10.2009, s podaním označeným ako vysporiadanie sa s námietkami zástupcu žalovaného vo vzťahu k vypracovanému znaleckému posudku č. 13/2018, vyhotovené ATCL, k.s. zo dňa 13.03.2019 spolu s prílohou k vyjadreniu ATCL na CD - sumár, ako aj ďalšími ústnymi a písomnými prejavmi strán konania.
24. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2020 žalobca netrval na návrhoch na vykonanie dokazovania (podanie doručené súdu dňa 21.10.2016), a to návrhu na zabezpečenie účtovných závierok žalobcu zo spisu vedeného pod sp. zn. 26 Cb 62/2011, odborného vyjadrenia Ing. Karola Rajtara, ako aj zapožičania spisu z miestneho úradu Bratislava I Staré Mesto č.k. Su-2004/29524, ktoré má preukázať, že žalobca konal ako dobrý hospodár a so všetkou vážnosťou a starostlivosťou. Rovnako tak netrval na predložení celej spisovej dokumetácie sp.zn. 3 Co 2/2010. Vzhľadom na uvedené, súd o predmetných návrhoch nerozhodoval.
25. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
26. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
27. Podľa § 140 ods. 1 a 2 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
28. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
29. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
30. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
31. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
33. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
34. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
35. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
36. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
37. Podľa § 261 ods. 8 ObZ pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.11.2013'> a <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.11.2013'> je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
38. Podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.11.2013'> a <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.11.2013'>, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
39. Podľa § 262 ods. 1 ObZ strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.11.2013'> 261, sa spravuje týmto zákonom.
40. Podľa § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
41. Podľa § 268 ObZ kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523373'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl.).
42. Podľa § 327 ods. 1 ObZ ak záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia dlžník, ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi"
43. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
44. Podľa § 365 ods. 2 ObZ dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
45. Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
46. Podľa § 374 ods. 1 ObZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
47. Podľa § 374 ods. 2 ObZ zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
48. Podľa § 387 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523387'&ucin-k- dni='30.12.9999'>ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
49. Podľa § 388 ods. 1 ObZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
50. Podľa § 394 ods. 3 ObZ <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523394'&ucin-k- dni='30.12.9999'> pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.
51. Podľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
52. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
53. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa odseku 2 právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
54. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
55. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
56. Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
57. Podľa § 575 OZ plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
58. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2020 sa súd dopytoval žalovaného, či súhlasí so späťvzatím žaloby v časti istiny 90.549,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 90.549,33 eur od 13.10.2011 do zaplatenia, keďže žalobca vzal žalobu v predmetnej časti späť v súhrnne podaním doručeným súdu dňa 14.09.2020 (vrátane v časti s predchádzajúcim späťvzatím žaloby zo dňa 21.01.2019 o 35.455,54 eur s príslušenstvom). Žalovaný so späťvzatím žaloby v časti súhlasil (pojednávanie konané dňa 24.11.2020). S ohľadom na uvedené, súd podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 CSP konanie v predmetnej časti so súhlasom žalovaného zastavil.
59. Žalobca viackrát upravil petit žaloby čiastočnými späťvzatiami, ale aj zmenou žaloby podaním doručeným súdu dňa 02.12.2014 tak, že sa namiesto žaloby o plnenie zo zmluvy o spolupráci domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 380.855,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 13.10.2011 do zaplatenia. Predmetná suma tvorila náhradu nákladov pozostávajúce z priamych investícií vo výške 52.674,90 eur a režijných nákladov vynaložených pri príprave projektu vo výške 328.180.64 eur. Žalobca síce upozornil na tú skutočnosť, že v zmysle podľa čl. IV ods. 7 písm. b) zmluvy o spolupráci mali strany dojednanú zmluvnú pokutu, na ktorú by mal podľa jeho názoru nárok, konkrétne vo výške 132.775,67 eur, avšak túto si v predmetnom petite žaloby neuplatnil, čo vyplýva gramatického výkladu predmetného podania, ako aj logického výkladu prejavu žalobcu požadovanej výšky a špecifikácie náhrady nákladov v porovnaní so žalovanou sumou, a to ani v rámci eventuálneho petitu. Predmetná zmena žaloby bola prijatá uznesením súdu a v tomto smere je treba skonštatovať, že žalobca nezmenil žalobu tak, aby táto zahŕňala aj zmluvnú pokutu, a preto sa ňou súd ani nepovažoval za potrebné bližšie zaoberať.
60. Predmetom samotnej žaloby je v zmysle poslednej úpravy petitu po čiastočnom späťvzatí žaloby náhrada nákladov vzniknutých za obdobie roka 2004 až 2010 v súvislosti so zmluvou o spolupráci v celkovej sume 290.306,21 eur, ktorého priame náklady tvoria sumu vo výške 52.674,91 eur a nepriame náklady vo výške 237.631,30 eur. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že v otázke rozdelenia nákladov vychádza z odkazu žalobcu na znalecký posudok č. 49/2020 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (č.l. 1235 a nasl.). Zmenu žaloby odôvodnil žalobca v podaní doručenom súdu dňa 02.12.2014 tým, že počas konania nastala skutočnosť, na základe ktorej nie je žalovaný objektívne schopný plniť svoje záväzky zo zmluvy, nakoľko podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Co 2/2010 bolo určené, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku, ktorého sa týka zmluva o spolupráci. V tomto smere je pravdou, že žalobca námietku týkajúcu sa neposkytnutia
správneho svetlotechnického posudku žalovaným v zmysle čl. IV ods. 3 písm. f) zmluvy o spolupráci uplatňoval v súvislosti s omeškaním žalovaného s plnením záväzkov zo zmluvy o spolupráci v čase, keď podľa žalobcu malo dôjsť k „následnej nemožnosti plnenia podľa zmluvy“. Uvedené tvrdené skutočnosti je potrebné rozlišovať s ohľadom aj na námietku žalovaného, podľa ktorého sa „žalobca domáhal náhrady škody z dôvodu predloženia nesprávneho svetlotechnického posudku v kombinácii so stratou vlastníckeho práva k pozemku na strane žalovaného, čím vytvára neudržateľný právny konštrukt spájajúc dve skutočnosti, ktoré nastali v rôznych momentoch a súčasne sa pokúša premostiť, resp. umelo predĺžiť premlčaciu lehotu v súvislosti s náhradou škody tým, že skutkový dej, ktorý prebehol v roku 2004 sa pokúša dať do súvzťažnosti so skutkovým dejom, ktorý nastal v roku 2011“. Na základe preskúmania vyššie uvedených tvrdení mal preto súd za ustálené, že žalobca sa domáhal náhrady nákladov vzniknutých mu v dôsledku objektívnej nemožnosti plniť zmluvu o spolupráci, nakoľko žalovaný nie je vlastníkom predmetného pozemku, ktorého sa zmluva o spolupráci týkala.
61. Nesporným v konaní bolo, že strany uzavreli dňa 16.02.2004 zmluvu o spolupráci. Obsahom tejto zmluvy bolo na základe vzájomnej spolupráce vystavať a kolaudáciou ukončiť polyfunkčný objekt na pozemku. Predmetom tejto zmluvy je tiež podrobná špecifikácia vkladov účastníkov zmluvy do predmetnej investičnej akcie, stanovenie vlastníckych práv k polyfunkčnému objektu, stanovenie práv a povinností súvisiacich s prevádzkou polyfunkčného objektu, ako i jeho špecifikácia. V zmysle čl. IV ods. 2 strany sa dohodli, že do 30 kalendárnych dní od podpisu zmluvy o spolupráci uzavrú i zmluvu o odplatnom zriadení vecného bremena - práva stavby na pozemku a práva užívania pozemku pod polyfunkčným objektom, ktorej podstatné náležitosti boli uvedené v prílohe, a ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Predmetom samotnej zmluvy bol tak v zmysle preambuly a čl. I aj pozemok, na ktorom sa mala predmetná výstavba uskutočniť, a ktorý mal byť vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Vo vzťahu k k predmetnému pozemku bol v roku 2002 iniciovaný súdny spor o určenie vlastníckeho práva zo strany predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti - D.. L. B. a T. M.. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 20.11.2008, sp. zn. 3 Co 177/2006 bola žaloba I.. L. B. a T. M. zamietnutá, avšak Ústavný súd SR nálezom zo dňa 26.11.2009, sp. zn. III. ÚS 279/09-27 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne v ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Co 2/2010-552 určil, že vlastníkmi predmetného pozemku sú M. T. B. a JI. Q.. Krajský súd v Bratislave v rozsudku konštatoval, že kúpna zmluva, ktorou pôvodní vlastníci XXX,. previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 2 OZ. Žalovaný uzavrel zmluvu o spolupráci v dobrej viere, že mu vlastnícke právo k pozemku patrí, pričom obe zmluvné strany sa o tom, že vlastníctvo k predmetnému pozemku patrí tretej osobe dozvedeli až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Co 2/2010, dňa 21.11.2010. Predmetné skutočnosti v konaní neboli sporné.
62. Sporným bola otázka, či v dôsledku predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v roku 2011 došlo k „strate vlastníckého práva k predmetnému pozemku“ a následnej nemožnosti plnenia, ako to tvrdí žalobca. Naproti tomu žalovaný argumentoval, že vlastníkom predmetného pozemku nikdy nebol, čo má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o spolupráci, keďže vo vzťahu k predmetu zmluvy bolo predmetné plnenie nemožné od počiatku. V nadväznosti na uvedené žalobca rozporoval, že predmetná zmluva má záväzkovoprávny charakter, čo je pre posúdenie jej platnosti zásadné, keďže sa nejednalo o zmluvu, ktorej predmetom bol prevod pozemku na základe zmluvy. Upozornil, že zmluva neobsahuje nedovolenosť konkrétneho dojednania obsiahnutého v zmluve podľa § 39 OZ, a preto je platná. Sporným v nadväznosti na uvedené bolo premlčanie celého nároku.
63. Na základe uvedeného súd vysvetľuje, že absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Právny úkon je neplatný od jeho vzniku. Z toho dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú
- teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. Pri otázke, kedy sa stal právny úkon neplatným je zrejmé, že sa tak stalo dňom, keď bol urobený, teda od počiatku. Po oboznámení sa s rozsudkom Krajského súdu v Bratislavy sp. zn. 3 Co 2/2010 je zrejmé, že žalovaný vlastníkom pozemku nikdy nebol. Žalobca sa preto mylne domnieva, že žalovaný „stratil“ vlastnícke právo k pozemku v priebehu súdneho konania v dôsledku citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu v roku 2011. Z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalovaný vlastníkom predmetného pozemku nikdy nebol (bližšie pozri bod 21 odôvodnenia tohto rozsudku). V tomto smere je treba dať za pravdu žalovanému, že nevyhnutnou, esenciálnou podmienkou, vyplývajúcou zo zmyslu a účelu zmluvy o spolupráci, je vlastnícke právo k nehnuteľnosti na Vajanského nábreží na strane
žalovaného. Predmetom samotnej zmluvy bol tak v zmysle preambuly a čl. I aj pozemok, na ktorom sa mala predmetná výstavba uskutočniť, a ktorý mal byť vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Predmetom samotnej zmluvy bola tiež podrobná špecifikácia vkladov účastníkov zmluvy do danej investičnej akcie, ktorá v spojení s čl. IV zmluvy o spolupráci obsahovala aj uzatvorenie zmluvy o odplatnom zriadení vecného bremena - práva stavby na pozemku a práva užívania pozemku pod polyfunkčným objektom, ktorej podstatné náležitosti boli uvedené v prílohe, a ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktorá má nepochybne vecnoprávne účinky. Vecné bremeno obmedzuje vlastnícke právo pozemku v prospech iného subjektu, v danom prípade v prospech žalobcu. Na základe tohto vzťahu vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. V danom prípade vecné bremeno, ktoré je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti pôsobia in REM. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu o len záväzkovo právnom vzťahu strán konania, ktoré malo byť predmetom zmluvy, keďže je možné rozlišovať aj tzv. zmiešané zmluvy. Bez ohľadu na uvedené z obsahu zmluvy a jej charakteru vyplýva, že bez vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti-pozemku, na ktorom sa mala výstavba polyfunkčného objektu uskutočniť, a ktorý bol súčasťou plnenia zo strany žalovaného (zriadenie vecného bremena, teda vkladu zmluvnej strany a stanovenie vlastníckych práv v zmysle čl. I ods. 3 zmluvy), by nebolo možné zmluvu o spolupráci medzi stranami nikdy naplniť a je viac ako zrejmé, že samotný žalobca by zmluvu o spolupráci (ak by mal vedomosť o uvedenej skutočnosti) bez možného predmetu plnenia, neuzatvoril.
64. Podľa § 37 ods. 2 OZ je neplatný právny úkon, ktorého predmet plnenia je nemožný v dobe vzniku tohto právneho úkonu, teda v dobe uzatvorenia zmluvy o spolupráci. Ustanovenie § 37 ods. 2 OZ upravuje tzv. počiatočnú nemožnosť právneho úkonu, ktorá robí právny úkon neplatným. To, či o počiatočnej nemožnosti subjekty právneho úkonu vedeli alebo nie, je právne bezvýznamné. V danom prípade ide o počiatočnú nemožnosť právnu, keďže predmet plnenia definovaný v zmluve o spolupráci, teda úprava práv a povinností spočívajúca vo výstavbe polyfunkčného objektu na pozemku, ktorý nepatril zmluvnej strane, nie je uskutočniteľný v dôsledku právnej prekážky existujúcej v dobe vykonania právneho úkonu. V tomto smere súd upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.05.2003, sp. zn. 28 Cdo 870/2003, z ktorého vyplýva, že „v prípade počiatočnej právnej nemožnosti plnenia ide o objektívny stav v rozpore s právom, teda so zákonom, či predpisom nižšej sily, alebo právom vyplývajúcim z dvoj, či viacstranného právneho dojednania alebo z úradného rozhodnutia, a to existujúceho už v dobe vzniku právneho úkonu. Ak je tento predpoklad splnený, je právne bezvýznamné prihliadať k faktickej realizácii zmluvy, teda napr. k faktickému využívaniu predmetu nájmu. Dôvodom je okolnosť, že takéto faktické správanie predstavuje porušenie objektívneho práva s prípadnými, trebárs aj sankčnými dôsledkami. Uvedené okolnosti odlišujú počiatočný právnu nemožnosť plnenia od situácie s následnou nemožnosťou plnenia, ktorá nastáva až po vzniku záväzku, ak sa plnenie stalo následkom určitej okolnosti nemožným, napriek tomu, že v dobe uzatvorenej zmluvy bolo objektívne splniteľné. Pre takýto prípad nastávajú dôsledky v podobe nároku na náhradu škody“. Takáto situácia nastala i v danom prípade, keď Krajský súd v Bratislave dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Co 2/2010 rozhodol, že žalobcovia I.. B. a T. M. sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, keďže kúpna zmluva vzťahujúca sa k údajnému predaju predmetnému pozemku zo dňa 02.12.1985 je absolútne neplatná, z čoho vyplýva, že vlastníkmi pozemku v čase uzavretia zmluvy o spolupráci boli E.U. a T. M., a nie žalovaný, ako sa mylne domnieval žalobca. Predmetný pozemok bol teda objektívne nespôsobilý k jeho využitiu ako predmetu plnenia, na ktorom mala prebehnúť výstavba polyfunkčného objektu, a ku ktorému malo byť zapísané vecné bremeno v prospech žalobcu. Uvedené okolnosti svedčia o tom, že so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase právneho úkonu, teda zmluvy o spolupráci, plnenie, na ktoré sa v zmysle zmluvy o spolupráci zaviazali strany, bolo od počiatku nemožné.
65. Pri otázke kedy sa stal právny úkon neplatným, je zrejmé, že sa tak stalo dňom, keď bol urobený, teda od počiatku, preto aj premlčacia doba pri práve na náhradu škody v dôsledku neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď bol právny úkon urobený. Pri riešení začiatku plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu je rozhodujúci deň, kedy sa stal právny úkon neplatným, teda vznik zmluvy. Ustanovenie § 394 ods. 3 ObZ je vo vzťahu k § 398 ObZ osobitnou úpravou. Preto vo vzťahu k argumentom žalobcu s odkazom n komentár k ustanoveniu § 398 ObZ sú tieto bez právnej relevancie (súd aplikoval § 394 ods. 3 ObZ, ktorý je lex specialis vo vzťahu k § 398 ObZ, ktorý je lex generalis).
66. Súd v tomto smere upozorňuje na § 268 ObZ, v ktorom je špeciálne koncipovaný protiprávny úkon, ktorým je spôsobenie neplatnosti právneho úkonu. Protiprávny úkonom je spôsobenie neplatnosti
právneho úkonu, ktorým je aj uzavretie zmluvy žalovaným, s predmetom plnenia, ktorý je od počiatku nemožný. Ide tu o zodpovednosť mimozmluvnú (deliktuálnu), pretože nie je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu nie je možné viazať charakter posudzovaného vzťahu len na záväzky z platne uzavretých zmlúv. Medzi stranami, ktoré neplatnú zmluvu uzavreli, ide obchodnoprávny vzťah, keďže obe zmluvné strany sú podnikateľskými subjektami, ktoré mali predmetnú činnosť upravenú v predmete podnikania a neplatný právny úkon sa vzťahoval k výkonu tejto podnikateľskej činnosti. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho vykonania. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). Na danom mieste súd upozorňuje aj na právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, ktoré je možné uplatniť s prihliadnutím na špeciálnu úpravu v obchodnoprávnych vzťahoch upravenú v § 258 ObZ aj na predmetnú vec, v zmysle ktorého „neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 42 OZ nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ)“. Z uvedeného tiež vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu upravuje všeobecne § 42 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252342'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ. Vzhľadom na to, že zodpovednosť v zmysle § 42 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252342'&ucin- k-dni='30.12.9999'> OZ je spojená so všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu, ktorá je koncipovaná na princípe prezumovaného zavinenia, na obchodné vzťahy, ktoré sú ovládané objektívnou zodpovednosťou, nie je použiteľná. Preto ObZ má v tomto smere špeciálnu úpravu zodpovednosti (§ 268 ObZ).
67. Zákon v zmysle tejto špeciálnej úpravy § 268 ObZ (oproti všeobecnej úprave § 373 a nasl. ObZ) tu záväzkom na náhradu škody sankcionuje každého, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorej vznikla škoda, ide teda o objektívnu zodpovednosť. V tomto smere nie je rozhodujúcim, či žalovaný ako nevlastník pozemku o právnej vade, zakladajúcej počiatočnú nemožnosť plnenia predmetu zmluvy, mal vedomosť. Podstatné je, že v čase uzavretia zmluvy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu danú zmluvu o spolupráci, ktorou nevyhnutnou podmienkou bolo práve vlastníctvo tohto pozemku, uzavrel, čím spôsobil škodu v podobe vzniku nákladov vynaložených na investičnú činnosť na predmetnom pozemku žalobcovi. V uvedenom ustanovení je upravená špeciálna úprava liberačného dôvodu, ktorý spočíva v tom, že oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela, teda ide o nedostatok dobrej viery oprávnenej strany, čo však v danom prípade preukázané nebolo (vedomosť žalobcu o prebiehajúcom súdnom konaní nepostačuje). Vyžaduje sa skutočná vedomosť o neplatnosti právneho úkonu (zákon nepoužil formuláciu „vedieť musel“). Vzhľadom na túto špeciálnu úpravu liberačného dôvodu, v týchto prípadoch nemožno použiť ustanovenie § 374 ObZ upravujúce liberačné dôvody pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu. Takisto je tu špeciálne koncipovaný protiprávny úkon, ktorým je spôsobenie neplatnosti právneho úkonu. Ide tu o zodpovednosť mimozmluvnú (deliktuálnu), pretože nie je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti. Povinný subjekt je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, teda žalovaný, pričom nie je rozhodujúce, či neplatnosť zavinil, alebo nie. Oprávnenou osobou je osoba, ktorej bol právny úkon určený, teda žalobca. Pokiaľ ide o náhradu škody, musia byť splnené aj ďalšie náležitosti, ako je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody, ako aj medzi správaním zodpovednej osoby a vznikom neplatnosti právneho úkonu. Ustanovenie v tomto smere odkazuje na obdobné použitie všeobecných ustanovení o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 ObZ a nasl.).
68. Zodpovednosť je na osobe, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu. Protiprávnym úkonom (ako jedného z predpokladov náhrady škody) je spôsobenie neplatnosti právneho úkonu a je na žalobcovi, aby preukázal, že samotnou neplatnosťou zmluvy o spolupráci mu vznikla škoda. Čo sa týka posudzovania nároku uplatneného žalobcom titulom náhrady škody, ustanovenie § 457 OZ je potrebné s ustanoveniami o zodpovednosti za škodu považovať pre riešenie vzťahu medzi stranami sporu neplatnej alebo zrušenej zmluvy za ustanovenie špeciálne. V prípade neplatných, či zrušených zmlúv je preto treba aplikovať ustanovenie § 457 OZ, i keď sú súčasne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Zodpovedá totiž
logike veci, aby v dôsledku neplatnosti zmluvy bolo predovšetkým navrátenie do stavu pred zmluvou, k čomu vedie ničím nemodifikované vzájomné vrátenie plnení poskytnutých na základe neplatnej zmluvy. V danom prípade si žalobca uplatňoval náhradu škody priamych a režijných nákladov mimo rámca bezdôvodného obohatenia, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s investičnou činnosťou, na ktorú sa v zmluve o spolupráci zaviazal.
69. Na premlčanie práva na náhradu škody je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, a teda 4-ročnú premlčaciu dobu. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, od ktorého momentu začala predmetná premlčacia doba plynúť, keďže tvrdil, že sa tak stalo až momentom, keď sa o škode dozvedel, po vynesení rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. K uzavretiu neplatnej zmluvy o spolupráci, teda absolútne neplatného právneho úkonu, došlo dňa 16.02.2004, a preto ak žalobca svoj nárok uplatnil žalobou na súde dňa 02.12.2014, je tento premlčaný. Podľa názoru súdu, námietka premlčania vznesená žalovaným, na ktorú sa aplikuje § 394 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523394'&ucin- k-dni='30.12.9999'> ods. 3 ObZ je v súlade s právom, resp. s právnym poriadkom, v predmetnom prípade s ObZ. Rozhodujúcim (pre posúdenie námietky premlčania) bol začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý pri práve na náhradu škody podľa <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523268'&ucin-k- dni='30.12.9999'> 268 ObZ je v zmysle § 394 ods. 3 ObZ <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb. %2523394'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ustanovený osobitne, a to odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. Objektívne zistenie, že určitá zmluva je neplatná (napr. na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvy), nebude mať na začiatok plynutia premlčacej doby vplyv. Pri absolútnej neplatnosti je právny úkon neplatný od jeho vzniku, t.j. dňom, keď bol urobený, teda od počiatku. Preto aj premlčacia doba pri práve na náhradu škody v dôsledku neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď bol právny úkon urobený. Neplatnosť právneho úkonu, či už absolútna alebo relatívna (pokiaľ sa jej oprávnená strana dovolá), ako aj neplatnosť vyhlásená rozhodnutím súdu, má účinky ex tunc, t.j. od počiatku. Ustanovenie § 394 ods. 3 ObZ je vo vzťahu k § 398 ObZ (ktorý upravuje plynutie premlčacej doby pri práve na náhradu škody) osobitnou úpravou.
70. Ak by mal súd pristúpiť k posudzovaniu námietky premlčania ako práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, je nevyhnutné, aby pre aplikáciu takto výnimočného prípadu bola splnená podmienka, že zavinenie uplynutia premlčacej doby spôsobila osoba, ktorá sa touto námietkou práva na premlčanie uplatneného nároku dovoláva. Uvedené súd nemal zistené, právo patrí bdelým a žalobca si mal svoj nárok uplatniť včas. Vychádzajúc zo vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného a z citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa uplatnenia nárokov na náhradu škody ako premlčanú zamietol.
71. Vo vzťahu k nároku uplatnenému ako úroky z omeškania súd poznamenáva, že vo v obchodnoprávnych vzťahoch sa úrok z omeškania premlčuje každý deň samostatne, nezávisle od hlavného záväzku. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre riešili premlčanie príslušenstva pohľadávky pri aplikácii ustanovení ObZ a vyslovili právny názor, podľa ktorého úrok z omeškania sa premlčuje každý deň samostatne, teda nezávisle od hlavného záväzku. Každým dňom omeškania vzniká nárok na úroky z omeškania, a teda premlčacia doba začína a plynie v dĺžke podľa ustanovenia § 397 ObZ vždy od každého omeškaného dňa samostatne. Pri uplatnení námietky premlčania práva na úrok z omeškania preto možno úspešne uplatniť na súde odo dňa podania žaloby do budúcna, ale i spätne za premlčaciu dobu. Ide o názor vychádzajúci z toho, že úroky z omeškania sú opakujúcim sa plnením, ktoré možno priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, netvoria jej súčasť, a preto je možné ich považovať za právo samostatné, a to aj napriek tomu, že za určitých okolností zdieľajú osud hlavnej veci. Postupné premlčiavanie úrokov z omeškania je výsledkom rovnováhy medzi záujmami dlžníka a záujmami veriteľa, ktoré chráni dlžníka pred hromadením nárokov, na strane druhej umožňuje veriteľovi úspešne sa domáhať úrokov z omeškania aj v prípade, ak sa iné, skôr vzniknuté úroky premlčali. „Účelom inštitútu premlčania je stimulácia veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv, snaha predchádzať dôkaznej núdzi na strane veriteľa, ktorá vzniká v dôsledku plynutia času, prispieť k právnej istote v súkromnoprávnych vzťahoch. Účelom právnej úpravy úrokov z omeškania je zabezpečenie plnenia včas, čiastočná náhrada škody vzniknutá omeškaním plnenia, sankčná funkcia potrestania dlžníka za porušenie povinnosti. Preto aj výklad premlčania úrokov z omeškania vychádza zo zachovania rovnováhy splnenia účelu týchto právnych inštitúcií“ (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2012, sp. zn. 2 Obdo 23/2012). To, že právo na úroky je právom samostatným, samo o sebe neznamená, že
predmetné právo má byť bezbrehým nástrojom na sankcionovanie dlžníka. V tomto smere je treba prihliadať aj na akcesoritu úrokov z omeškania k istine, ktorú je treba vnímať aj v kontexte, že úroky z omeškania majú vlastnosti istiny (napr. § 498 ObZ, keď úroky nasledujú menu istiny) a obdobne tak v kontexte charakteru premlčaného práva, keďže úroky z omeškania by nemali byť kvalitnejšie ako istina (výklad a fortiori). Z hľadiska funkcie akcesority úrokov z omeškania k istine, tieto majú plniť funkciu náhrady za omeškanie dlžníka a majú byť nástrojom na vytváranie tlaku na dlžníka, aby splatenie istiny prebehlo čo najskôr. Súd s ohľadom na zmysel a účel úrokov z omeškania vo väzbe akcesority k istine musí rozlišovať situácie, kedy veriteľ nechá premlčať celé právo na istinu a následne žaluje úroky z omeškania za obdobie po premlčaní istiny a situáciu, keď veriteľ nechá premlčať právo na istinu a následne žaluje úroky z omeškania, avšak len za obdobie pred premlčaním istiny, keďže úroky z omeškania sa premlčia s premlčaním práva na istinu, ak ich premlčanie nebolo pretrhnuté, resp. nespočívalo ešte pred premlčaním istiny. Ak by sme pripustili opak vznikol by absurdný stav, ktorý by zaväzoval dlžníka k plateniu sankcií v situácii, kedy dlžník už nemá povinnosť, ktorej neplnenie má sankcia stíhať. Z hľadiska ochrany pred nepredvídateľnými žalobami je preto podstatné, aby mal dlžník možnosť námietkou premlčania sa brániť voči úrokom z omeškania vzniknutým po premlčaní celej istiny (bližšie pozri aj Dohovor o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru čl. 27, rozhodnutie Najvyššieho súdu Poľskej republiky zo dňa 26.01.2005, sp. zn. III CZP 42/04, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené pod č. R 67/2014). Súd preto nemohol priznať úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil žalobou dňa 02.12.2014 za obdobie od 13.10.2011 do zaplatenia, keď k premlčaniu celej predmetnej istiny, z ktorej si tento nárok uplatňoval, došlo už dňa 16.02.2008, teda žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania z istiny, ktorá bola celá premlčaná dávno pred obdobím, za ktoré si úrok z omeškania uplatňoval. Námietka premlčania ako hmotnoprávna námietka spôsobuje, že po uplynutí premlčacej doby má právo dlžník odmietnuť plnenie, čo vyplýva aj z princípov Európskeho zmluvného práva (PECL, bližšie pozri čl. 14:501, čl. 14:502).
72. Spornými boli v konaní aj samotné predpoklady zodpovednosti za škodu, teda či vôbec v dôsledku neplatnosti predmetnej zmluvy o spolupráci škoda žalobcovi vznikla a v akej výške, v dôsledku čoho, žalovaný spochybňoval metódy výpočtu výšky škody znalcov, ako aj určenie samotnej výšky škody, dôvodnosť a účelnosť nákladov vynaložených žalobcom, avšak s ohľadom na premlčanie nároku, nebolo potrebné (a hospodárne) sa týmito spornými okolnosťami zaoberať. Žalovaný najmä v súvislosti s vznikom škody namietal, že žalobca po dátume 20.09.2004 nevykonal akýkoľvek úkon, resp. nevynaložil žiadnu investíciu k naplneniu predmetu zmluvy.
73. S ohľadom úspešné uplatnenie námietky premlčania žalovaným sa súd nezaoberal ďalšími spornými okolnosťami medzi stranami, ako napr. s dôvodmi odstúpenia žalovaného od zmluvy o spolupráci a ich preukázaním (keďže táto bola neplatná), námietkou premlčania odstúpenia od predmetnej zmluvy, skutočnosťou, že polyfunkčný objekt bolo možné vystavať za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi, či prípadným omeškaním žalovaného s predložením správneho svetlotechnického posudku.
74. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
75. Na margo poznámky právneho zástupcu žalobcu týkajúceho sa prekvapivého predbežného názoru súdu, je potrebné uviesť, že tento súd predniesol a oboznámil s ním strany bezprostredne na pojednávaní potom, čo došlo k zmene zákonného sudcu, pričom pojednávanie odročil a umožnil stranám sa k tomuto predbežnému názoru vyjadriť aj písomne. S ohľadom na uvedené, potom súd upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 1265/2015, v zmysle ktorého „predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil“ (bližšie pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 446/2010).
76. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
77. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
78. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).