Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/20/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, W., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Ondrejková, Exekútorský úrad so sídlom Na križovatkách 47, Bratislava, pod sp. zn. EX 1575/13, o vymoženie 184,34 eura a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k. -18 zo dňa 22. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 46,71 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil po právnej stránke posledná veta, , , , , Exekučného poriadku (ďalej len EP) a , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a vecne tým, že po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru a stotožnil sa s názorom súdneho exekútora, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie vychádzal tak z priloženého exekučného spisu, ako aj z informácií deklarovaných súdnym exekútorom. Nakoľko súdny exekútor zodpovedá pri výkone exekúcie za deklarovaný stav zisťovania majetkových pomerov povinného, tak súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné ďalej podrobne skúmať, či je povinný schopný zaplatiť dlžnú sumu, resp. či disponuje takým majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a dlžnú sumu uhradiť spolu s trovami exekúcie. Súdny exekútor nesie zodpovednosť pri výkone exekúcie za to, akým spôsobom zisťuje majetok povinného a keďže súd prvej inštancie ho poveril na výkon takejto činnosti, je v danom prípade postačujúce, že vo svojom návrhu na zastavenie zo dňa 20.08.2019 poukázal na nepriaznivú situáciu povinného a že nevlastní žiadny majetok, aj keď súd prvej inštancie mal exekútorom uvedené majetkové pomery preukázane obsahom exekučného spisu, ktorý bol súdu prvej inštancie na výzvu doručený.

2. Oprávnený sa včas podaným odvolaním domáhal zmeny tohto uznesenia tak, že sa návrh zamietne, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zastavenie exekúcie je podľa oprávneného predčasné, keďže nemajetnosť povinného je prechodný stav a súdny exekútor pravdepodobne nezistil majetkové pomery povinného dôkladne. Predčasné zastavenie exekúcie upiera oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútora dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť,

že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Povinný je v produktívnom veku a v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil a na základe akých lustrácii vykonaných súdnym exekútorom mal preukázané, že povinný je nemajetný. Zastavením exekúcie hrozí premlčanie majetkového práva oprávneného. Navyše pohľadávka oprávneného vznikla z verejného zdravotného poistenia, ktoré vykonáva vo verejnom záujme.

3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ), po zistení že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie ( EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi 26.3.2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP).

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v prejednávanej veci splnené nebolo). Citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

8. V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného konania boli vykonané dostatočné úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Odvolací súd si vyžiadal exekučný spis sp. zn. EX 1575/13, z ktorého zistil nasledovné skutočnosti. Z lustrácie v databáze ISEB IRIS zo dňa 14.5.2013 vyplýva, že síce povinný je vlastníkom 2 osobných vozidiel a držiteľom 1 osobného vozidla, ale dátum evidencie je 23.10.1995, 29.10.1999 a 15.1.2004, a teda ide o relatívne staré osobné vozidlá, pri ktorých sú ešte zaevidované ďalšie exekútorské blokácie, čo znamená, že z tohto hnuteľného majetku nemožno očakávať dostatočný výťažok ani na úhradu trov exekúcie. Dňa 15.5.2013 bola vykonaná lustrácia v Katastrálnom portáli s negatívnym výsledkom. Dňa 21.5.2013 súdny exekútor vykonal lustráciu o povinnom v Sociálnej poisťovni s negatívnym výsledkom.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej (predpoklad hraničiaci s istotou), že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. To platí aj pre navrhovaný pokus oprávneného o súpis hnuteľných vecí povinného, s čím by nevyhnutne boli spojené cestovné náklady zo sídla exekútorského úradu do miesta bydliska povinného ( vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. , vyhl. MS SR č. ), ako aj náhrada za stratu času ( cit. vyhlášky). Takéto postupy by boli podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s citovaným EP a trovy exekúcie, na ktoré majetok povinného nestačí, by len stále rástli.

10. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami oprávneného o porušení jeho práva na súdnu ochranu. Súčasťou práva na súdnu ochranu je síce nútený výkon súdnych rozhodnutí (nálezy ÚS SR sp. zn. , ), zo samotného práva na súdnu ochranu však nevyplýva aj právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , , ). Z toho možno vyvodiť, že súčasťou práva na výkon súdnych rozhodnutí nie je aj právo na to, aby pohľadávka oprávneného bola skutočne vymožená, ani na to, aby sa viedlo exekučné konanie bez ohľadu na majetkové pomery povinného alebo náklady, ktoré spôsobuje. Podstatou práva na nútený výkon rozhodnutí je, aby štát efektívne dopomohol oprávnenému k vymoženiu jeho nároku, ak je to možné. Ani zákon, ani , ani štát však nemôžu zabezpečiť skutočné vymoženie pohľadávky proti nemajetnému povinnému. Preto vyššie zaujatý výklad EP nemožno považovať za ústavne nekonformný.

11. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd sa ním meritórne nezaoberal, nakoľko oprávnený správnosť tohto výroku v odvolaní nijakým spôsobom nenamietal. Tento výrok je však v zhode s § 203 ods. 2 EP.

12. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).