Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ek-1088-2019.pdf
PDF · 104 KB
Case nature
Subarea
10Ek/1088/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35831154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX. D.Á. XXX/X, XXX XX Š., o vymoženie 1.396,59 EUR s príslušenstvom, v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Špička, Okulka 24/11, 093 01 Vranova nad Topľou, IČO: 42341795, pod sp. zn. 399EX 345/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdu dňa 21.06.2019 domáhal od povinného vymoženia 1.396,59 Eur istiny s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: platobný rozkaz Okresného súdu Poprad, sp.zn. 21Csp/18/2019, zo dňa: 02.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.05. 2019.
2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Špička, Okulka 24/11, 093 01 Vranova nad Topľou, IČO: 42341795 poverením zo dňa 08.07.2019, ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou 399EX 345/19.
3. Povinný podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 28.06.2020 podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu; pre ktoré považuje exekúciu za neprípustnú. Povinný namieta, že exekučný titul: rozhodnutie sp.zn. 21Csp/18/2019, zo dňa 02.04.2019, vydané Okresným súdom Poprad, mu nebolo riadne doručené do vlastných rúk, exekúcia je teda nezákonná a nesprávne vedená. Povinný namieta neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka: neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom; k čomu majú byť dôkazy v spise. K tomuto poukazuje na znenie § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Ďalej uvádza, že nikto, a teda ani súd nemá právo mu odňať ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou SR podľa čl. 46, 47, 48. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka: Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Povinný má za to, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to tak, že návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy,
ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie. Postúpenie pohľadávky považuje povinný za neplatné. Za okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu považuje povinný tie, že súd nepodrobil zmluvu kontrole, či je v súlade s Ústavou, t.j. a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou, b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná - z úradnej povinnosti, d) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pre ktoré je neplatná, e) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, f) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Povinný poukázal na znenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. (§61k ods. 1 písm. a/, c/ a d/). Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, teda jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať v tomto smere šetrenie. V súvislosti s inými skutočnosťami, pre ktoré je exekúcia neprípustná, povinný poukazuje na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR: Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, podľa súčasne platnej právnej úpravy - Civilný sporový poriadok - priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR (ďalej len „Ústavný súd“), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. I Ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Citovaný čl. 46 ods. I Ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je primárnou podľa povinného ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov SR príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou" do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy Ústavy (čl. 46 až 50 Ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, Právo na spravodlivé súdne konanie: 1. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byt vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. K tomuto povinný poukazuje na jednotlivé aspekty formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je súd povinný skúmať, ako aj to, či je na základe exekučného titulu možné exekúciu vykonať. Súd podľa povinného neudelil poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s únijným právom; odvoláva sa na znenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný namieta, že nebankový subjekt nie je oprávnený používať bankové oprávnenia ani používať bankové úvery. Uvedené nie je možné konvalidovať ani dodatočne získanou licenciou žalobcu na vykonávanie správy úverov, keďže žalobca potvrdil, že v čase postúpenia pohľadávky touto licenciou nedisponoval. S bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt a keďže predmetom postúpenia bola nesplatná pohľadávka, považuje povinný postúpenie na žalobcu za neplatné, žalobca nebol aktívne legitimovaný v spore na podanie žaloby. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie, príp. v prospech toho kto preukáže, že naňho prešlo právo z exekučného titulu (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je nositeľom tomuto právu
zodpovedajúcej povinnosti (pasívna exekučná legitimácia). Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) a § 10 ods. 1, alebo ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Povinný poukazuje na Nález ÚS SR, III. ÚS 107/07, v ktorom sa tiež uvádza, že ku znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. I. Ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Povinný teda žiada, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie, o oslobodenie od súdnych poplatkov, zároveň pre nárok uplatňovaný oprávneným bez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv, súd predmetnú exekúciu zastavil, tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy exekúciu zastavili, v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Povinný poukazuje na svoje právo na spravodlivé prejednanie veci v súlade s Ústavou SR a únijným právom (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“).
4. K návrhu na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený dňa 17.07.2020, s tým, že, predmetom exekúcie je vymáhanie peňažného nároku právoplatne priznaného exekučným titulom, platobným rozkazom Okresného súdu Poprad sp.zn. 21Csp/18/2019, zo dňa 02.04.2019. Povinný bol zaviazaný na plnenie z titulu nesplateného úveru. Prostriedky procesnej obrany voči uplatnenému nároku povinný neuplatnil, počas sporu ostal pasívny, odpor voči platobnému rozkazu nepodal. Povinný neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. V návrhu na zastavenie exekúcie absentuje kvalifikovaný právny dôvod v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, brániaci vymáhateľnosti uplatneného nároku, oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí, na podanom návrhu na vykonanie exekúcie naďalej trvá (ďalej len „vyjadrenie oprávneného“).
5. Súdny exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie (§ 61k ods. 5 Exekučného poriadku) podaním zo dňa 20.07.2020.
6. Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“): Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku: Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd v rámci posúdenia návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné pre vysvetlenie dôvodov prijatého rozhodnutia. Nie je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale len tými, ktoré majú pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Súd v uvedených intenciách posúdil návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnym exekútorom a návrh na zastavenie exekúcie včítane všetkých dokumentov a vyjadrení, pričom zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
12. Súd k tomuto uvádza, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, takýto návrh má odkladný účinok.
13. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, (skutočnosti - úkony, ktoré súvisia s vydaním exekučného titulu a týkajú sa obdobia pred vydaním exekučného titulu a pod.), tieto výslovne v návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu byť namietané. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, kde v náleze pod sp. zn. III ÚS 41/2011-31 vyslovil: „...Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal“ (napr. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II 39Er/1855/2016 z 05.08.2016). Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu.
14. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je riadne vykonateľné, (formálna a materiálna vykonateľnosť - napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 191/2011, 5Cdo 193/2011 zo dňa 15.11.2011). Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 46 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí skutočne individualizovaní....a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením povinného.
15. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku: Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
16. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku: Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
17. Podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku: Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
18. Na základe námietky povinného súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia preskúmal doručenie exekučného titulu povinnému zo strany Okresného súdu Poprad, pričom z elektronického dokumentu: „Informácia o doručovaní v konaní 21Csp/18/2019-37 - E. Z., Š., K.. XX. D. XXX/X“, k tomu zoznam príloh (elektronických dokumentov): platobný rozkaz, žaloba, notárska zápisnica
- osvedčenie a plná moc; exekučný súd zistil, že uvedené prílohy včítane exekučného titulu: platobného rozkazu, boli elektronicky doručené povinnému dňa 15.04.2019.
19. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane oprávneného súd mal v zmysle § 36 Exekučného poriadku (ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie) doloženú listinu, na základe ktorej došlo k prevodu práv alebo povinností na iného, než je v exekučnom titule označený ako oprávnený: Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016, uzavretú medzi spoločnosťami 1. Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130 („Postupca 1“), 2. Všeobecnou úverovou bankou a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 („Postupca 2“ - pôvodný veriteľ v tomto exekučnom konaní podľa exekučného titulu), spoločne ako „Postupcovia“ a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35831154 (súčasné obchodné meno: Intrum Slovakia, s.r.o., ako „Postupník“), ďalej len „rámcová zmluva o postúpení pohľadávok“. K uvedenej zmluve existuje Príloha č. 3, ktorá obsahuje aj identifikáciu prípadu, na ktorý sa rámcová zmluva o postúpení pohľadávok vzťahuje, t.j. konkrétne na variabilný symbol / číslo zmluvy: 6198883, pod identifikačnými údajmi povinného: E. bytom ul. XX. D., o zaplatenie: 1396,59 Eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmetná pohľadávka týkajúca sa povinného bola postúpená na oprávneného (nového veriteľa): Intrum Slovakia, s.r.o.. V zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, súd mal pri posúdení návrhu na vykonanie exekúcie aj riadne čitateľnú spotrebiteľskú zmluvu: Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky - Zmluva o spotrebiteľskom úvere, po číslom 6530502684, zo dňa 13.03.2015, evidovanú pod evid. č./variabilným symbolom -VS: 6198883, tak ako vyplýva z vyššie uvedenej identifikácie prípadu týkajúcej sa povinného v Prílohe č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok. Uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere (okrem iného) obsahuje v závere aj vyhlásenie zmluvných strán (čl X.): Zmluvné strany vyhlasujú, že si Zmluvu prečítali, že bola uzatvorená slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je výrazom ich vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz týchto skutočností pripájajú svoje podpisy. K uvedenej zmluve mal súd k dispozícii aj súvisiace riadne čitateľné a zrozumiteľné dokumenty: Prehľad splátok a úhrad klienta: Matúš Otčenáš (povinný), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2016, predžalobnú upomienku zo dňa 27.02.2016, k tomu doručenku doporučene do vlastných rúk adresátovi: Z. E., E. XXX, XXXXX P. (povinný) s tým, že zásielka bola uložená dňa 08.03.2016, zásielku adresát v odbernej lehote neprevzal. Súd na doplnenie uvádza, že z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 26033/B je preukázané aktuálne obchodné meno oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o. od 17.02.2018 (predchádzajúce obchodné meno: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.).
20. Súd teda konštatuje, že (ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie) mal na základe doloženej listiny riadne osvedčenú skutočnosť, že došlo k prevodu vymáhanej pohľadávky na inú osobu, než je v exekučnom titule označený oprávnený; na základe ktorej listiny bolo možné na strane (nového) oprávneného navrhnúť vykonanie exekúcie (§36 Exekučného poriadku); súčasne mal súd za osvedčené, že vymáhaný nárok vznikol na základe písomne uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy (§48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku). Súd k tomuto nezistil takú okolnosť, na základe ktorej možno konštatovať, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv (by mala vplyv) na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, teda súd (pred vydaním poverenia) nezistil dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku.
21. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“): Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
23. Súd aj s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia k vyššie uvedeným skutočnostiam uvádza, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo na základe písomne uzatvorenej zmluvy. Oznámením, alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi. Do tejto doby dlžník s účinkami zbavenia sa záväzku môže plniť pôvodnému veriteľovi a tento nemôže plnenie odmietnuť. Súd konštatuje, že dlžník - povinný, nepreukázal úhradu predmetnej pohľadávky pôvodnému veriteľovi podľa exekučného titulu: Všeobecnej úverovej banke, a.s. (Postupca 1) a ani voči novému veriteľovi - oprávnenému. Súd tiež k podanému návrhu na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento návrh v prevažujúcej miere uvádza len zákonné ustanovenia, odvoláva sa na Ústavu SR a vo všeobecnosti na únijné právo, pričom neuvádza konkrétne skutkové okolnosti
- konkrétne konanie, ktoré by znamenalo porušenie spomínaných článkov Ústavy SR, únijného práva a právnych predpisov SR. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nedoložil nijaké prílohy - dôkazy, tieto dôkazy ani nijako nepomenoval, tiež nepreukázal, ako konajú súdy v „obdobných prípadoch“. Povinný sa k tomuto vyjadril len všeobecne, neuvádza ani spisovú značku súdneho konania a pod. Súd konštatuje, že povinný v tomto smere návrh na zastavenie exekúcie riadne neodôvodnil.
24. Súd má riadne doložený vykonateľný exekučný titul v súlade s ust. § 45, § 46 Exekučného poriadku (s vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti), ktorý bol aj riadne povinnému doručený, v exekučnom titule je jednoznačne určená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu je oprávnený, ktorému je priznané právo voči povinnému a povinný, ktorý je zaviazaný k povinnosti. Povinný dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú povinnosť nesplnil, najmä nepreukázal úhradu vymáhanej pohľadávky a povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy v plnom rozsahu. Povinný bol v exekučnom titule riadne poučený o možnosti podať do 15 dní od doručenia odpor proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu), a teda v tejto lehote namietať skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, čo neurobil (túto skutočnosť nepreukázal), exekučný titul teda nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľný.
25. Exekučný súd v danej veci nezistil žiadne dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti, spôsobili zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné (nejde o cudzí exekučný titul; exekučný titul je vydaný v Slovenskej republike), nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu).
26. Z uvedených dôvodov súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3, prvá veta Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.