Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/186/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu B.G. P., G.. XX.X.XXXX, E. K. C. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice proti žalovaným v 1.rade M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, XXX XX C., Z. X.P. M. C., G.. X.X.XXXX, K. C. XX, XXX XX C. Q. Z. X.P. L. M., G.. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX C., žalovaní v 1. a 3.rade zast. Advokátskou kanceláriou VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 3, Košice a žalovaný v 2.rade zast. doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda 1, Košice o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.9.2018 domáhal F., Ž. B. O. A. A. O. 1., C. Č.Q. O. Č.. X, X/X, X/X, X/X Q. X/X, kat. úz. C. v rozsahu, v akom podľa geometrického plánu SG-Košice-vidiek číslo XXX/XX-XXXX-XX zo dňa 15.3.1982 tvorili súčasť pôvodnej parcely registra N. Č.. XXX. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 pozemkov reg. R. C. O.. Č.. X Q. Č..X Q. N. C. Č.. XXX/X Q. Č.. XXX/X, kat.úz. C. a žalovaní sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkov reg. C KN O..Č.. X, Č.. X/X, Č.. X/X, Č.. X/X Q. Č.. X/X. Z pôvodnej pozemkovoknižnej mapy je evidentné, že v minulosti sa nachádzali vedľa seba rovnobežne až k ceste parcely č. 179, 180, 181 a 282. Rozsudkom Okresného súdu Košice - vidiek č.k. -16 bolo určené, že časť nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici číslo X M.. XXX Q. Č. XXX M.. XXX C.. Ú.. C. v rozsahu, ako je podľa pripojeného geometrického plánu stotožnená s EN ako parcela číslo 692/6 záhrada o výmere 2.691 m2, tvorí podielové spoluvlastníctvo žalobcu v I. rade Jozefa Molnára v podiele X/X z celku a žalobcu v II. rade Q. A. Z. O. X/X z celku. Na základe geometrického plánu mala vzniknúť parcela č. XXX/X U. R. Z. X.XXX m2 z dielu a) o výmere 1.164 m2, odčleneného od parcely č. 181 a z dielu b) o výmere 1.527 m2, odčleneného od parcely č. 180. Túto parcelu dňa 30.11.1983 od spoluvlastníkov B. M. Q. Q. A. odkúpili rodičia žalobcu B. P. Q. M. B. P., o čom bola spísaná kúpna zmluva na Štátnom notárstve Košice - vidiek v Košiciach pod N XXX/XX, G. XXX/XX. V súčasnosti je pôvodná O. XXX/X rozdelená na parcely registra C č. X Q. Č.. X. J. O. parcely č. XXX, N. v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX, roľa o pôvodnej Z.Ý. X.XXX M. U. V. U. Z. X.XXX M. U. parcela č. XXX o Z. X.XXX M. vo vlastníctve dovtedajších vlastníkov. V dedičskom konaní O. B. M., J.. V.Q. X.XX.XXXX, zdedila matka žalobcu podiel na parcele č. 180 sumárne v 2/4-inách.

V roku 1997 prebehla v kat. území Kalša ROEP. Žalobca nemá vedomosť, na základe akých skutočností došlo k rozdeleniu parcely č. XXX G. O. Č.. XXX/X Q. XXX/X. V dedičskom konaní č. D 1271/00, po poručiteľke B. P., zomretej dňa XX.X.XXXX, už bol predmetom dedičstva len spoluvlastnícky podiel U. Z. X/X z celku na pozemkoch O..Č.. XXX/X U. Z. X.XXX M. Q. Č.. XXX/X U. Z. XXX M.. Tento spoluvlastnícky podiel zdedil v celosti žalobca. V období medzi 16.4.1996 a 5.2.2002 došlo k zníženiu výmery predmetných parciel o 482 m2, ktorého dôvod žalobcovi nie je známy. Rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 3168/97 zo dňa 27.10.1997 boli vytvorené parcely č. 7 a č. 8, ku ktorej nadobudli vlastnícke právo v celosti nebohí Imrich Čuha, nar. 19.4.1928 a Anna Čuhová, nar. 27.8.1930. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti Imricha a Anny Čuhových a na základe čestného vyhlásenia B. C. Q. Y. W. E. Z.. O. Č.. X Q. Č.. X K. Z. P. P. Z. U. Č. pôvodných parciel č. 180 a č. 179. Toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, na základe nepravdivých informácií o dobromyseľnej držbe tejto parcely M. Č. údajne od roku 1958. T. Q. Q. Č.F. odkúpili v roku XXXX od nebohej Q. M. spoluvlastnícky podiel vo výške X/XX J. O. Č.. XXX a od nebohej Z. Šefčíkovej spoluvlastnícky podiel vo výške 3/36 z parcely č. 179. Ani jednou z uvedených kúpnych zmlúv, ani iným právnym úkonom však nenadobudli vlastnícke právo k časti parcely č. 180. Ak aj teda užívali celú parcelu č. 7 a 8 (a následne parcely z nej odčlenené ako 8/1, 8/2, 8/3 a 8/4), nemohli byť dobromyseľní čo do užívania časti tejto parcely. Išlo o protiprávny a svojvoľný záber pôdy patriacej inému známemu vlastníkovi a následné podvodné nadobudnutie „vlastníctva“ k týmto pozemkom vydržaním v rámci ROEP. Ak parcely č. 7 a 8 nepatrili nepochybne právnym predchodcom žalovaných, nemohli títo na žalovaných toto domnelé vlastnícke právo previesť, v súlade so zásadou „nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám“. Parcelu Č.. XXX vždy vlastnili a užívali právni predchodcovia žalobcu. Títo, ako aj samotný žalobca dlhodobo žili v presvedčení, že do ich vlastníctva patrí aj pokračovanie parcely č. XXX/X G. časti pozemkov, ktoré sú v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidované ako parcely registra R. Č.. X/ X, Č.. X/X, Č.. X/X, Č.. X/X Q. Č.. X. O tom, že k tejto časti parcely si uplatňujú vlastnícke právo žalovaní, sa relevantným spôsobom žalobca dozvedel až v čase, kedy na parcele č. 8/2 začal stavať rodinný dom žalovaný v 1. rade. Žalobca pátral po informáciách a zhromažďoval dôkazy týkajúce sa pôvodnej parcely č. 180 a svojom spoluvlastníckom podiele k nej. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania na základe žiadosti žalovanej v 3. rade o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu a oporných múrov na pozemku O.. Č.. X/X, voči čomu podal námietky odôvodnené spornosťou a pochybnosťou vlastníckeho práva žalovanej v 3. rade k celej O. Č.. X/X. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho podielového spoluvlastníctva k častiam parciel č. X, X/X, X/X, X/X Q. X/X, nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie značne neisté a v prípade, ak by stavebný úrad umožnil žalovanej v 3. rade stavbu rodinného domu na parcele č. 8/4, ja ohrozený aj prípadný výkon rozhodnutia v tomto konaní.

3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. Vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 5.12.2018 uviedli, žalovaní nadobudli sporné nehnuteľnosti na základe údajov z katastra nehnuteľnosti, ktoré sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. K prevodu vlastníckeho práva na žalovaných došlo rôznymi spôsobmi, či už kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou alebo dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré podliehali konaniu o povolenie vkladu a ten bol v každom jednom konaní povolený. Žalovaní postupovali pri uzatváraní zmlúv v dobrej viere, verili v správnosť údajov katastra nehnuteľnosti a považujú svoje vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam za nesporné. Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ak má mať určovacia žaloba aj preventívny charakter, nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné súdy predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila. Navyše, v danom katastrálnom území prebehla v roku 1997 aj ROEP a nezistila žiadne pochybenie žalovaného. Žalobca, ani jeho právni predchodcovia si v rámci ROEP neuplatnili žiadne svoje potencionálne sporné nároky. Čuhovci nemohli časť pozemku ,,zobrať“, nakoľko aj časť pozemku, ktorá je predmetom sporu má viac ako 900 m2. Právni predchodcovia žalovaných síce nadobudli sporné pozemky vydržaním pri ROEP, ale tomu predchádzalo reálne odkúpenie časti parciel Č.. XXX Q. XXX, ktoré aj následne užívali, v roku 1958 dostali súhlas na zápis do pozemkovej knihy, ale k tomu nedošlo. V neskorších rokoch došlo k

prečíslovaniu a spojeniu parciel na čísla XXX/X Q. XXX/X, C. Z. Č.. Až v roku 1997 požiadali o zápis týchto pozemkov. Nikto nebol ukrátený a nikto nenamietal výsledky ROEP. V roku 1990 pri novom mapovaní a digitalizácii katastrálnych máp v C., tak otec žalovaného, ako aj rodinní príslušníci Č. svojimi podpismi súhlasili s meračskými plánmi a hranicami pozemkov, na základe ktorých sa zapísali údaje do katastra. Tieto merania súhlasia s tým, ako si každý z vlastníkov svoje pozemky vysporiadaval. Žalovaní resp. ich právni predchodcovia splnili všetky zákonné podmienky vydržania, na ktoré v podaní poukázali. Poukázali tiež na súhlas rodičov žalobcu na záznamoch podrobného merania zo dňa 14.2.1985 a meračskom náčrte, kde súhlasili s priebehom a označením nových hraníc, so zameraním a výmerami parciel. Podaná žaloba je mylná a ničím nepodložená. Sporný pozemok odkúpili manželia Č. ešte v roku 1958, v roku 1959 dostali stavebné povolenie a v 60-tych rokoch bol dom skolaudovaný. P. si začali majetkovo- právne vysporiadavať svoj pozemok až v roku 1982 a v roku 1984 ho odkúpili a presťahovali sa V. C.. Z geometrického plánu jasne vidieť, že parcela č. 180 ide po hranici pozemku a nikdy nešla cez pozemky Č.. Všetky pozemky boli už v tom čase oddelené plotmi. Parcely 180 a 181 boli prečíslované na parcelu XXX/X, ktorú odkúpili rodičia žalobcu. V čase odkupovania pozemku rodičmi žalobcu už Č. boli ,,zbudovaní“, ich pozemky sú oddelené a hranice pozemkov išli a idú tak ako dnes. Žalovaní a ich predchodcovia platili miestne dane - daň z nehnuteľností obci Kalša. Pokiaľ by sa žalovaní necítili byť vlastníkmi spornej parcely, neplatili by za ňu miestne dane. Podotkli, že v zmysle ustanovení o prevodoch nehnuteľností a o prenájme poľnohospodárskej a lesnej pôdy (účinný do 31.3.1964) sa k prevodu vlastníctva vyžadovalo privolenie výkonného orgánu rady okresného národného výboru a od 1.7.1957 sa na platnosť prevodu, ktorý podliehal notárskemu poplatku z darovania alebo prevodu nehnuteľností vyžadovala aj registrácia prevodu majetku ( a o notárskych poplatkoch). Ani jedna z týchto podmienok nebola splnená zo strany žalobcu alebo jeho právnych predchodcov. Poukázali na princíp právnej istoty a namietali absenciu naliehavého právneho záujmu v konaní a aktívnu legitimáciu na strane žalobcu/žalobcov, pretože na strane žalobcu by mala figurovať aj sestra žalobcu ako jeho podielová spoluvlastníčka i dedička. Konanie o určenie vlastníckeho práva musí prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľnosti alebo tými, ktorí sú preukázateľne a platne právnymi nástupcami zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane. Žalobu považovali za neopodstatnenú a úmyselne vykonštruovanú za účelom napadnutia stavebného konania a snahu žalobcu o bezdôvodné obohatenie sa na cudzej veci. Podľa vedomostí žalovaných žalobca bol rovnako ako oni na katastri oboznámený s tým, že nikdy nedošlo k zabratiu jeho pozemku / pozemku jeho predchodcov žalovanými. Žalobca aj jeho otec vedeli a vedia a aj svojím podpisom potvrdili hranice pozemkov. Žiadali, aby súd žalobu v celosti zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 7.8.2020 požiadal žalobca o zmenu žaloby a žiadal, aby súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom 1 novovytvorených parciel v C.. Ú.. C. R. C. Č.. X/X o Z. XXX M., druh pozemku: orná pôda a č. 8/6 o výmere 309 m2, druh pozemku: orná pôda, v súlade s grafickým vymedzením podľa geometrického plánu Č.. XX/XXXX J. V. X.XX.XXXX, vyhotoveného spoločnosťou Geocassa s.r.o., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Ďalej žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.380 EUR a žalovanému v 1. rade sumu 1.640 EUR. Podaný návrh na zmenu žaloby odôvodnil žalobca tým, že vyhotovený geometrický plán č. 12/2018 nechal autorizačne aj úradne overiť. Okrem určenia spoluvlastníckeho podielu k novovytvoreným parcelám č. X/X Q. X/X, ktoré predstavujú časti pôvodnej parcely registra E č. 180, ktorej spoluvlastnícky podiel vo výške 1 patril právnym predchodcom žalobcu, si žalobca uplatnil aj finančnú náhradu za ostávajúce časti pôvodnej parcely registra N. Č.. XXX, ku ktorým ich reálne odčlenenie z parciel č. 7, 8/2 a 8/3 nebolo možné z dôvodu zastavania rodinnými domami žalovaných v 1. a 2. rade. Vychádzajúc z aktuálnej trhovej ceny stavebných pozemkov v obci C. XX N. /. M., náhrada voči žalovaným v 1. a 2. rade ako podielovým spoluvlastníkom parcely č. 7 o výmere spolu 238 m2 zodpovedá sume 2.380 EUR (1/2 x 20 EUR x 238m2) a voči žalovanému v 1. rade ako výlučnému vlastníkovi parciel č. 8/2 a 8/3 vo výmere 164 m2 sume 1.640 EUR (1/2 x 20 EUR x 164m2). Na pojednávaní dňa 30.9.2020 súd navrhovanú zmenu žaloby pripustil.

5. Podľa výpisu z listu vlastníctve (ďalej len „LV“) Č.. XXX, C.. Ú. C. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov parc. R. C. Č.. X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 930 m2 a č. 5 záhrada o výmere X.XXX M. Q. V. A.. Č.. XX G. O. Č..X žalobca a M. P., obaja v podiele 1 k celku titulom dedenia D 1271/00.

6. Z výpisu z L. Č..XXX, C.. Ú.. C. vyplýva, že vlastníkmi parciel P.. N. C. O..Č.. XXX/X U. O. U. Z. X.XXX M. Q. Č.. XXX/2 orná pôda o výmere 631 m2 sú žalobca v podiele 2/4 k celku titulom dedenia D 1271/00 a Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond v podiele 2/4 k celku titulom zápisu ROEP č.3992/1997.

7. Podľa výpisu J. L. Č.. XXX, C..Ú.. C. A. Z. O. Č.. X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 974 m2 a domu súp. č. 63 žalovaní v 1. a 2.rade, každý v podiele 1 k celku. Výlučným vlastníkom parcely P.. R. C. O..Č.. X/X B. Ž. Z. X.P., ako vyplýva z výpisu z L. Č.. XXXX. Výlučným vlastníkom parciel reg. C KN parc.č. 8/2 orná pôda o výmere 263 m2 a č. 8/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 237 m2, ako aj domu súp.č. 314 na parcele č. 8/3 je podľa výpisu J. L. Č.. XXX Ž. v 1.rade. Žalovaná v 3.rade je výlučnou vlastníčkou parcely reg. R. C. O..Č.. X/X orná pôda o Z. XXX M., čo vyplýva z výpisu z L. Č.. XXXX.

8. Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 15.3.1958 odkúpili T. Č. Q. Q. Č. rovným dielom od Q. M. Č. P. O..Č.. XXX Z. I. „.“ v podiele 1 a 1 v pozemnoknižnej zápisnici č. 127. Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 16.7.1958 odkúpili T. Č. Q. Q. Č. U. Z. Š.Č. rovným dielom nehnuteľnosť v pozemnoknižnej zápisnici č. 51 parc.č. 179. Pôdohospodársky výbor ONV v Košiciach listom č.j. 428/1958 zo dňa 15.10.1958 súhlasil s prevodom časti rolí parc.č. 179 a 282 vo výmere 0,15 ha na stavebný pozemok. Dňa 5.11.1958 bola predložená žiadosť o vklad vlastníckeho práva Ľudovému súdu v Moldave nad Bodvou. Uznesením Č..V..XXXX/XXXX súd povolil zápisy v pozemkovej knihe, kde sa zo zápisnice č. 51 odčlenila P. O..Č.. XXX V. novovytvorenej zápisnice 348 a bolo vložené vlastnícke právo T. Č. v 3/72 a Q. Č. Z. X/XX-T.. Odčlenila sa tiež roľa parc. č. 282 zo zápisnice č. 127 do zápisnice 349 a vložilo sa vlastnícke právo T. Č.F. G. X/XX Q. Q. Č. G. X/XX.

9. Okresný národný výbor v Košiciach rozhodnutím č. 124-4/5-59 zo dňa 4.5.1959 povolil stavbu pre T. Č. Z. U. C..

10. T. Č. Q. M. Q. podali dňa 20.12.1996 žiadosť o priznanie vlastníctva vydržaním C. O..Č.. X Q. X Z. C.. Ú.. C. tvrdiac, že pozemky nadobudli na základe kúpnopredajných zmlúv a od roku 1958 do 1996 ich vlastnili a užívali. Jozef Kolesár a Y. W. čestne vyhlásili, že pozemok parc. Č.. XXX Q. XXX, G. Č.. X, X Q. X užívajú od roku XXXX T. Č. Q. Q. Č.. Okresný úrad Košice-okolie, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnutím č.j. 3168/97 zo dňa 27.10.1997 potvrdil, že T. Č. Q. Q. Č. nadobudli vlastníctvo k pozemkom parc.č. 7 - zast. plocha o výmere XXX M. Q. Č.. X - U. O. U. Z. X.XXX M. vydržaním.

11. Rozhodnutím č.j. 3992/1997 zo dňa 30.12.1997 bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov v C.. Ú.. C..

12. Podľa snímok z katastrálnej mapy mali parcely č. 282, 179, 180 a 181 tvar dlhého pásu a tiahli sa popri sebe od cesty až C. C.. Ú.. G. A.. Podľa grafickej identifikácie parciel boli v prednej časti parciel č. 179, 180, 181 a 182 vytvorené tri širšie pásy, na ktorých došlo k vystavaniu rodinných domov. Súčasné parcely č. 1 a 2 boli vytvorené z časti parciel č. 183 a 182 a patria rodine Y.. Parcely č. 4 a 5 sú vytvorené z parciel Č.. XXX Q. XXX a ich vlastníkom sú žalobca a M. P.. O. Č.. X, X/X/, X/X, X/X Q. X/X sú vytvorené z parciel č. 180 a 179 a sú vo vlastníctve žalovaných. Na hranici parciel 7 a 4 stojí rodinný dom právnych predchodcov žalovaných. Rodinný dom právnych predchodcov žalobcu stojí v blízkosti hranice medzi parcelami č. 4 a 1.

13. Okresný súd Košice-vidiek rozsudkom zo dňa 29.12.1982 č.k. -16 rozhodol, že časť nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 3 mpč. 181 a pozemnoknižnej zápisnici č. XXX M.. XXX C.. Ú. C. v rozsahu, ako je podľa pripojeného geometrického plánu stotožnená s N. C. Q. O.. Č.. XXX/X záhrada o výmere 2.691 m2 tvorí podielové spoluvlastníctva žalobcu v 1.rade B. M. Z. O. X/X z celku a žalobcu v 2.P. Q. A. v podiele 2/3 z celku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa geometrického plánu je parcela EN č. 692/6 odvodená z mpč. 181 a 180. Žalobcovia v 1.-3.rade tvrdili, že ohľadne oboch pôvodných pozemkoknižných rolí došlo dávno k reálnej deľbe, na základe ktorej

dlho nerušene a bez rozporov užívali pôvodní spoluvlastníci s vlastníckymi účinkami reálne vyčlenenú časť role, ktorá im pripadla po deľbe. Predmetnú roľu užívali rodičia žalobcu v 1.rade, predtým ešte ich rodičia spolu so A., otcom žalobcov v 2. a 3.rade a po ňom výlučne žalobca v 2.rade. Žalovaní voči žalobe nenamietali. Súd mal za preukázané, že najneskôr v roku 1907 došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k pôvodným pozemkoknižným roliam a v dôsledku dlhodobého užívania predmetnej parcely predchodcami žalobcov a od roku 1952 žalobcami v 1. a 2.rade, títo nadobudli výlučné vlastnícke právo predmetnej parcely prinajmenšom vydržaním k 1.1.1963. Z geometrického plánu č. 244-82-3602-200 zo dňa 15.3.1982 vyplýva, že parcela č. 692/6 vznikla z parciel č. 181 (diel a) vo výmere 1.164 m2) a č. 180 (diel b) vo výmere 1.527 m2).

14. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.11.1983 spísanou vo forme notárskej zápisnice N 589/83, G. XXX/XX B. M. Q. Q. A. previedli na rodičov žalobcu nehnuteľnosť parc. č. 692/6, zapísanú na L. Č.. XXX, C.. Ú.. C..

15. Z rozhodnutia Štátneho notárstva sp.zn. D 241/75 vo veci prejednania dedičstva po neb. Q. M. vyplýva, že nehnuteľnosti, vrátane role mpč. 180 zapísanej v pzkn. zápisnici č. 127 v podiele 1 zdedil syn poručiteľky B. M..

16. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.4.1996 sp.zn. D 3220/93, po neb. Jozefovi Molnárovi nehnuteľnosť parc.č. XXX G. L. Č.. XXX U. Z.Ý. X.XXX M. v podiele 1 a 1, sumárne 2/4 nadobudla matka žalobcu B. P..

17. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 5.2.2002 sp.zn. D 1271/00, po neb. B. P., matke žalobcu nehnuteľnosti - rod. V. A..Č.. XX G. O. Č.. X vrátane príslušenstva, ako aj pozemky parc.č. 4 a 5 zapísané na LV č. 146 nadobudli žalobca a jeho sestra M. P., každý z nich v podiele 1 z celku. Nehnuteľnosti zapísané na L. Č.. XXX Q. O..Č.. XXX/X Q. XXX/X v podiele 1 k celku nadobudol do výlučného vlastníctva žalobca.

18. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 1.7.2011 sp.zn. , súd zistil, že nehnuteľnosti na L. Č.. XXX O..Č..X, Z. V. A..Č.. XX Q. O.. Č.. X/X po neb. Q. Č. J. Z. 1. E. Z.Á. Q. Z. 1. Ž. Z. X.P.. E. Z. svoj zdedený podiel darovala darovacou zmluvou zo dňa 19.7.2017 žalovanému v 2.rade.

19. Darovacou zmluvou zo dňa 12.11.2007 darovali T. Č. Q. Q. Č. novovytvorený pozemok O..Č.. X/X U. Z. XXX M., oddelený z parc.č. 8 žalovanému v 2.rade. Darovacou zmluvou zo dňa 16.11.2014 daroval žalovaný v 2.rade pozemok parc.č. 8/2 žalovanému v 1.rade. Žalovaný v 1.rade požiadal Okresný úrad Košice-okolie žiadosťou zo dňa 13.1.2016 o zápis stavby - rod. domu na parcele č. 8/2 na parcelu č. 8/3, oddelenej z parcely č. 8/2. Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 15.11.2017 sa žalovaní v 1. a 2.rade dohodli na rozdelení parc.č. 8/1 tak, že z uvedenej parcely sa žalovaný v 1.rade stane výlučným vlastníkom novovytvorenej parc.č. 8/4 a žalovaný v 2.rade zostane výlučným vlastníkom zostávajúcej časti parc.č. 8/1. Zmluvou o prevode vlastníctva pozemku zo dňa 12.1.2018 žalovaný v 1.rade previedol na žalovanú v 3.rade parc.č. 8/4.

20. Dňa 14.2.1985 bol vyhotovený záznam podrobného merania, kde boli označené hraničné body pozemku právnych predchodcov žalobcu. Rodinný dom právnych predchodcov žalovaných sa nachádza blízko hranice medzi pozemkami parc.č. 692/8 (patriaci právnym predchodcom žalovaných) a O..Č.. XXX/X (O. právnym predchodcom žalobcu). Matka žalobcu podpísala oboznámenie s priebehom a označením nových hraníc. Dňa 8.5.1990 podpísal otec žalobcu súhlas s vyšetrovacím náčrtom vyhotoveným dňa 19.3.1990 k pozemkom O..Č.. XXX.

21. Helena Spišáková v čestnom vyhlásení zo dňa 21.2.2019 uviedla, že v roku 1982 v čase vybavovania stavebného povolenia pre dcéru Q. P.Ú. Q. B. M. B. P. na vedľajšej parcele od cesty už bol postavený rodinný dom T. Č. Q. jeho manželky. Ich pozemok bol oddelený plotom, postaveným T. Č.. Tento plot oddeľuje pozemky dodnes. Oprávnenosť postavenia rodinného domu a hranice oplotenia na základe tvrdenia pána Č. o kúpe parcely, na ktorej má postavený dom, nikdy neskúmali - verili jeho slovám. Preto v roku 1982 jej manžel Q. A. súhlasil s vytýčenými hranicami medzi týmito parcelami.

22. Listom zo dňa 30.11.2018 U. C. oznámila žalovanému v 1.rade, že platcom dane zo stavieb a dane z nehnuteľnosti za rodinný dom s príslušenstvom súp.č. 63 bol od roku 1987 do roku 2011 Ing. M. C. Q. U. P. XXXX B. O. V. M. C.. Dokumentácia z predchádzajúceho obdobia sa nezachovala a neboli evidované žiadne pohľadávky týkajúce sa dane z nehnuteľnosti a predmetnej nehnuteľnosti.

23. Žalobca v konaní vypovedal, že len on zdedil po svojej mame parcelu č.180. Právny predchodca žalovaných tvrdil, že mu na základe kúpnopredajných zmlúv patria parcely, ktoré užíval, avšak z týchto zmlúv vyplýva nadobudnutie vlastníctva iných parciel, nie časti parcely č.180. Vždy tvrdil, že kúpil 14 árov. O neoprávnenom užívaní parcely č. 180 sa žalobca dozvedel, až keď žalovaný v 1. rade začal stavať rodinný dom. Žalobca poukazoval na to, že im vždy patrila parcela až po les. Rozsudkom z roku 1982 im bola pridelená časť, v súčasnosti parcely 4 a 5. Ďalej im však patril na tieto parcely nadväzujúci pás, ako aj pás vedľa, popri parcelách č. 4 a 5, určenia vlastníctva ku ktorému sa v tomto konaní domáha. Keďže tento pás je sčasti zastavaný, domáha sa finančného nároku za časť, ku ktorej nie je možné určiť vlastnícke právo. Právni predchodcovia žalovaných ani žalovaní neužívali O. Č.. XXX. Voči stavbe rodinného domu žalovaným v 1.rade žalobca nenamietal, pretože v tom čase ešte nemal potrebné informácie. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by jeho právni predchodcovia niekedy namietali stavbu rodinného domu právnymi predchodcami žalovaných. Plot medzi pozemkami sporových strán existoval v čase, keď rodina žalobcu prišla do Kalše (1984 - 1985), oplotenie nikto nenamietal. Právny predchodca žalovaných hovoril, že takto vedie hranica a rodina žalobcu hranicu vtedy takto uznala.

24. Z výpovede svedka B. P., otca žalobcu súd zistil, že v roku 1984 začal stavať rodinný dom v Kalši. Parcelu na stavbu domu kúpili od rodiny A.. V uvedenom čase už stál dom právneho predchodcu žalovaných, pána Čuhu. Pozemok bol oplotený a toto oplotenie je tam dodnes. Oplotenie bolo z oboch strán pozemku, zo strany Č. T. Y.. Na hranici sú doposiaľ pôvodné stĺpiky. Pozemok kupovali vyčlenený od jedného plota k druhému. Svedkovi a jeho rodine nikto nebránil v užívaní pozemku. Pozemok za cestou užíval Z. Ľ. A.. Keď žalovaný v 1.rade zameriaval pozemok, povedal mu, že má najlepšie merania a všetci sa budú musieť posunúť. Žalobca potom zistil nezrovnalosti.

25. Žalobca v konaní argumentoval, že jeho právni predchodcovia boli len podielovými spoluvlastníkmi pôvodnej parcely č. 180, preto sa aj on domáha určenia podielového spoluvlastníctva. Aktívna legitimácia sa odvíja od sledu dedení, predmetnú parcelu po B. M. J. B. P. Q. G. Ž.. M. J. E., Ž. G. B. M. A. V. F. vlastníctva k zastavanej časti parciel, a preto žiadal o nahradenie vo finančnej forme. Geodet zameral pozemok podľa pôvodných starých máp, ako prebiehala parcela č. 180. Právni predchodcovia žalovaných v minulosti neodkúpili parcelu č.180, preto im nemôže patriť. V minulosti patrila právnym predchodcom žalobcu - A. Q. M.. Hranicu medzi pozemkami určujú železné stĺpy. To, čo žalobca požaduje, sa nachádza za nimi. Právni predchodcovia sporových strán užívali pozemky tak, ako sú vytýčené, ale právni predchodcovia žalovaných parcelu č. 180 neodkúpili. Odkúpili 7 árov z parcely č. 179 a 7 árov z parcely č. 282, o čom svedčia kúpne zmluvy. Užívali teda 14 árov. Užívanie pozemkov tak, ako ich užívali, nikto nespochybňoval, pretože síce užívali posunutú časť, ale 14 árov. Parcelu číslo 180 však neoprávnene zabrali a právny predchodca žalovaných pán Č. G.ebol dobromyseľný v tom, kde postavil svoj dom. V rámci ROEP si dal zapísať podiel na parcele číslo 180 i č. 282. Z parcely číslo 180 bola odčlenená nová parcela, teraz číslo 4 a 5. Vlastníctvo k tejto parcele je nesporné. Spor sa týka zvyšnej časti parcely číslo 180, ktorá ostala v podielovom spoluvlastníctve doterajších spoluvlastníkov, po ktorých parcelu zdedila matka žalobcu. Právni predchodcovia žalobcu reálne odčlenenú časť v zmysle rozsudku užívali, avšak je tu aj ďalší titul nadobudnutia, vychádzajúc z dedičského rozhodnutia po nebohom B. M.. Účastníkmi súdneho konania v roku 1982 neboli T. Č. ani jeho manželka, a teda k reálnej deľbe medzi nimi a právnymi predchodcami žalobcov nemohlo dôjsť. V predmetnom súdnom spore si právni predchodcovia žalobcov nechali vyčleniť reálne užívanú časť, avšak druhá časť zostala nedotknutá, vo vlastníctve všetkých podielových spoluvlastníkov. Pozemky parc. číslo XXX Q. XXX T. vždy patrili, k reálnej deľbe došlo len medzi členmi ich rodiny. Právny predchodca žalovaných tvrdil právnym predchodcom žalobcu, že odkúpil aj spornú časť a všetci mu to verili. Že to tak nie je, sa žalobca dozvedel, keď si právny predchodca žalovaných dal zapísať aj časť parcely 282, t.j. časť za cestou. Dostal tak reálne viac, ako pôvodne odkúpil. Právny predchodca žalovaných odkúpil časť parciel 179 a 282 a tak si ich mal aj spojiť, on však spojil parcely č. 179 a 180. Plot, ktorý sa tam nachádza, postavil pán Č. na základe toho, že tvrdil, že túto časť odkúpil. Č. O. Č.. XXX, C. U., P. G.. E. K. F. O. O. Ž.. Geometrickým plánom sa vyčlenia dve parcely, na ktorých bude v 1/2 zapísaný ako podielový spoluvlastník žalobca a vo zvyšku - v 1/2 zostane vo vlastníctve doterajších vlastníkov.

Zo strany právnych predchodcov žalovaných došlo k neoprávnenému záberu časti parcely, ktorá v minulosti tvorila parcelu č. 180. T. Č.F. Q. Q. Č. odkúpili časti O. Č.. XXX Q. XXX, Č. O. Č.. XXX neodkúpili a napriek tomu reálne v teréne zabrali aj časť parcely č.180, vyčlenili si ju a postavili na nej rodinný dom. Užívanie nebolo spochybňované. Žalobca sa až po získaní dokumentov z archívov dozvedel, čo bolo právnymi predchodcami žalovaných v skutočnosti v roku 1958 odkúpené. Aj keď tu bola nejaká reálna držba, táto nebola oprávnená.

26. Žalovaní v rámci procesnej obrany namietali absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a zákonného núteného procesného spoločenstva. U spoluvlastníkov pozemku ide o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. (ďalej len „ “), ktoré je spoločenstvom núteným podľa . V opačnom prípade nie je možné žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Poukázali napr. na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám, naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný. Ide pritom o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí záveru, že určovacia žaloba podľa nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesné prípustným nástrojom, na ochranu práva, zamietne takúto žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. S poukazom na ustálenú judikatúru mali za to, že súd nie je oprávnený vykonávať vo veci dokazovanie bez toho, aby právne vyriešil nútené procesné spoločenstvo. Petit navrhovaný žalobcom je pritom nevykonateľný a nezapísateľný - absentuje spoluvlastník, ktorý nie je účastníkom konania. Petit „mieša“ reštitučný nárok s vlastníckym nárokom a kataster nehnuteľnosti nemôže zapísať niečo len z jednej polovice. Pre uplatnený finančný nárok nie je žiaden titul. Žalobca nemôže byť aktívne legitimovaný v tomto konaní, vždy to môže patriť len do dedičstva po jeho právnych predchodcoch. Aktívna legitimácia sa nemôže odvíjať od pôvodného pozemnoknižného stavu, predmetom konania totiž nie je pôvodná parcela, ale to, že v 50.rokoch malo dôjsť k zabratiu parcely právnymi predchodcami žalovaných. Ak podľa pozemnoknižných zápisov nedošlo k žiadnym zmenám, žaloba nemá znieť na určenie vlastníckeho práva, ale na vypratanie nehnuteľností. Sporná nehnuteľnosť bola a je užívaná, ako sú vytýčené reálne hranice plotom, ktorý je zhodný so súčasným právnym stavom, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Žalobca tvrdí spornosť titulu nadobudnutia 3 generácie spätne. Sporná nehnuteľnosť odvtedy prešla rôznymi vlastníkmi, dedením, reálnou deľbou, ROEP-kou, postavili sa na tejto parcele domy, čo nebolo namietané. Toto vypovedá o tom, že aktuálny stav je aj stavom reálnym. Hranice pozemku sú v teréne vyznačené. Právni predchodcovia žalovaných si na hranici postavili dom na základe súhlasu jednej i druhej strany. Ak by neodkúpili pozemok, nemohli by na ňom postaviť dom a oplotiť ho. Právni predchodcovia žalobcov to až do súčasnosti akceptovali. Právni predchodcovia kúpili a užívali reálne vyčlenenú časť. Kúpne zmluvy, ako aj dedičské rozhodnutia podľa starého pozemkového stavu nezodpovedajú skutočnosti. Dedičské rozhodnutie po rodičoch žalobcu nezodpovedá žalobcovej argumentácii. Je potrebné vychádzať z toho, ako bolo v minulosti čo užívané a ako sa k tomu kto vyjadroval. Ak žalobca tvrdí nedôvodný záber parcely číslo 180, tak potom by sa mal domáhať určenia, že vec patrí do dedičstva. Poukazovali na rozsudok tunajšieho súdu z roku 1982, kedy bolo určené vlastnícke právo k parcelám Č.. X Q. X - O. O. Č.. XXX/X. Toto má žalobca v spoluvlastníckom podiele. Právni predchodcovia žalobcu užívali vyčlenenú časť role na základe reálnej deľby. Titulom, na základe ktorého došlo k určeniu vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalobcu, bola reálna deľba. Táto reálne vyčlenená časť je doposiaľ užívaná. Nie je možné vychádzať z nejakého formálneho stavu, ale z užívacieho, o ktorom svedčila aj reálna deľba. Zvyšnú časť, mimo časti vyčlenenej rozsudkom užívali iné osoby. Tak ako právni predchodcovia žalobcu užívali vyčlenenú časť, tak aj právni predchodcovia žalovaných užívali reálne vyčlenenú časť nehnuteľnosti. Žalobu podávali právni predchodcovia žalobcov, kde potvrdili užívací stav, čo presne užívajú. Aj právni predchodcovia žalobcov dostali inú časť ako bola pôvodne vedená hranica, tiež si privlastnili niečo, čo im pôvodne nepatrilo. Uvedeným rozsudkom sa skutočný reálny stav stal stavom vlastníckym. Na časti, ktorú užívali právni predchodcovia žalovaných, bola postavená stavba. Nikto to nenamietal, bolo tam dané oplotenie, takto sa to reálne rozdelilo a užívalo.

Právni predchodcovia žalobcu súhlasili aj s vytýčením hraníc, ako to vyplýva z podpisov na predložených zápisoch. Kupujúci si vždy kupuje reálne vyčlenenú časť, napr. od plota k plotu. Poukázali na výpoveď žalobcu a svedka v konaní, ktorí potvrdili, že od dávnych čias boli parcely reálne rozdelené, každý tieto svoje nehnuteľnosti riadne oplotené užíval a postavil si na nich rodinný dom. Vzájomne nerušene užívali tieto parcely. Oplotenie nikto nespochybňoval a neboli žiadne spory ohľadom hranice - plotov. Minimálne došlo k vydržaniu. Prvé problémy vznikli, keď geodeti začali zameriavať pôvodný pozemnoknižný stav na stav právny.

27. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. , pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

29. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

30. S naliehavým právnym záujmom úzko súvisí otázka vecnej legitimácie v konaní. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. ).

31. Podľa ust. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

32. V zmysle ust. , nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

33. V prejednávanom prípade sa žalobca ako právny nástupca po svojej matke domáha určenia vlastníctva k parcele pôvodne č. 180. Právna predchodkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou parcely č. 180 v podiele 1 z celku. Tento celý podiel menovanej zdedil podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 1271/00, žalobca. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k časti parcely č. 180, ktorá nebola vysporiadaná rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. , pretože táto časť ostala vo vlastníctve všetkých pôvodných podielových spoluvlastníkov a následne prešla na právnych predchodcov žalobcu - Jozefa Molnára a jeho matku. Vzhľadom na žalobou uplatnený nárok súd ustálil, že v danom prípade je dostatočné, ak na strane žalobcu vystupuje len žalobca, pretože podiel na parcele č. 180 zdedil po svojej matke len on. Žalobca sa domáha určenia podielového vlastníctva resp. finančnej náhrady za zastavané pozemky, ktoré mali zostať ako súčasť parcely č. 180 a neboli vysporiadané v konaní na tunajšom súde sp.zn. . V konaní vystupujú všetci evidovaní vlastníci parciel, ku ktorým žalobca žiada určiť vlastnícke právo resp. od ktorých požaduje finančnú náhradu a ktoré pôvodne tvorili časť parcely č. 180 a mali zostať vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu. Prípadný vyhovujúci rozsudok by sa týkal všetkých uvedených vlastníkov / spoluvlastníkov. Postavenie ostatných osôb (spoluvlastníka parc.č.4 a 5 resp. 180/1 a 180/2) by neovplyvnil. Súd upriamuje pozornosť a vychádza z tvrdenia žalobcu, že v spore ide o pás nachádzajúci sa vedľa parciel č.4 a 5, v

prednej časti pôvodnej parcely Č.. XXX. Žalobca nespochybňuje vlastnícke vzťahy parciel č. 4 a 5 ani O. Č.. XXX/X Q. XXX/X. Pre úplnosť súd uvádza, že spoluvlastnícky podiel ako ideálny podiel na veci je predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ods. a má charakter samostatnej „veci“, preto sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ).

34. Je potrebné zdôrazniť, že v roku 1982, v súdnom konaní sp.zn, došlo k potvrdeniu vlastníckeho práva k vyčleneným a reálne užívaným nehnuteľnostiam právnymi predchodcami žalobcov. Títo označili rozsah časti nehnuteľnosti parc.č. 180 (a 181), ktorú užívali na základe reálnej deľby nehnuteľností, ku ktorej došlo ešte dávnejšie medzi podielovými spoluvlastníkmi. V uvedenom rozsahu dlhodobo a nerušene vyčlenenú časť nehnuteľnosti užívali. Aj keď k reálnej deľbe nedošlo medzi právnymi predchodcami žalobcu a právnymi predchodcami žalovaných, je zrejmé, že minimálne od konca 50-tych rokov každý zo susedov mal vyčlenenú časť parciel č. 179, 180, 181 a 182, na tejto si postavil svoj dom a takto ho užíval. Hranice užívaných nehnuteľností v zmysle rozsudku zo dňa 29.12.1982 a geometrického plánu k nemu pripojenému sa už nezhodujú s pôvodne vedenými hranicami parciel č. 179 a 180, ale reálne užívanie nehnuteľností založilo vlastníctvo jednotlivých rodín k takto rozdeleným parcelám. Tento stav bol dlhodobo, cca 60 rokov všetkými, vrátane právnymi predchodcami žalobcu akceptovaný.

35. Žalobca tvrdil, že právni predchodcovia žalovaných nemohli dobromyseľne nadobudnúť vlastníctvo k časti parcely č. 180, pretože podľa kúpnopredajných zmlúv odkúpili časti parciel č. 179 a 282. Je pravdou, že právni predchodcovia žalovaných podľa predložených kúpnych zmlúv nekúpili časť parcely 180, avšak v teréne išlo o susediace parcely, tieto si susedia vyčlenili a v roku 1959 na základe stavebného povolenia začali na uvedenej parcele stavať dom, čo nikto nikdy nenamietal. Súd opakovane poukazuje na to, že samotní právni predchodcovia žalobcu uviedli, čo reálne užívajú a čo im podľa dávnej reálnej deľby patrí. Pri súdom vyporiadavaní v roku 1982 nežiadali časť parcely užívanej právnymi predchodcami žalovaných. Rodičia žalobcu odkúpili už vyčlenenú, oplotenú časť pôvodnej parcely. Kupovali nehnuteľnosť oplotenú z oboch strán v presvedčení, že táto im patrí. Žalobca je pritom okrem vpredu vyčlenenej časti pôvodnej parcely č. 180 - t.č. parc.č. 4 a 5 spoluvlastníkom pásu nachádzajúcom sa za týmito parcelami (t.č. 180/1 a 180/2). Spoluvlastnícky podiel na parcelách č. 180/1 a 180/2 predstavuje časť, ktorá nebola rozsudkom zo dňa 29.12.1982 vyporiadaná a ktorú ako nevyčlenenú časť pôvodnej parcely č. 180 titulom dedenia nadobudol od svojich právnych predchodcov. Pozemková kniha za výmery neručila a ani v registri E katastra nehnuteľnosti výmera nie je záväzným údajom katastra.

36. Podľa rozhodnutia číslo 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).38. Aj keď ide o rozhodnutie viažuce sa k obyčajovému uhorskému právu platnému na území SR do roku 1950, toto rozhodnutie je aplikovateľné i počas neskoršej právnej úpravy.

37. Je potrebné vychádzať zo skutkových okolností uvedených v ods.34 a 35 odôvodnenia a i keď hranice v súčasnosti užívaných pozemkov nezodpovedajú stavu podľa starších máp a došlo k určitým posunom a zmenám hraníc pozemkov, je potrebné mať na zreteli, že sa tak udialo v súlade s vôľou právnych predchodcov sporových strán a v dôsledku reálneho a dlhodobo akceptovaného užívania a rozdelenia nehnuteľností s vlastníckymi účinkami. Deľba nehnuteľnosti bola titulom nadobudnutia vlastníctva. Do tohto stavu nie je možné zasahovať, pretože by to bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Je všeobecne prijímaným princípom právneho štátu, že v záujme spravodlivého rozhodovania je nevyhnutné extenzívnym prístupom nespochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právny vzťah, ktorý nebol od toho času spochybňovaný (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

38. Z uvedených dôvodov súd považuje podanú žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.

39. Súd nedoplnil dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka Ľubomíra Spišáka, pretože tento považoval za nadbytočný. Navrhovaný svedok mal vypovedať o užívaní parcely č. 282, ktorá nie je predmetom tohto sporu. Reálne užívanie sporných parciel bolo v konaní zhodne uvádzané stranami sporu i svedkom.

40. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní, bola im voči žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nemal priznať náhradu trov konania v zmysle ust. .

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.