Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/205/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: O. Š., D.. XX.X.XXXX, D.. C.L. XX, N., zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Žákom, Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.6.2019, sp. zn. , takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, t.j. vo výrokoch II., III. a IV. zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 3 % ročne zo sumy 7.121,40 eura od 2.3.2017 do zaplatenia a v časti uplatneného úroku z omeškania za deň 1.3.2017 zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bolestného 4.890,60 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.890,60 eura od 2.3.2017 do zaplatenia a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 2.230,80 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.230,80 eura od 2.3.2017 do zaplatenia (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Bratislava I súdny poplatok 427 eur (výrok IV.).

2. Nakoľko žalobca v priebehu konania v zmysle podania doručeného súdu 16.11.2018 zobral žalobu čiastočne späť (v časti uplatnených úrokov z omeškania), súd prvej inštancie po tom, čo žalovaný s takýmto čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril súhlas, konanie v zmysle v tejto časti zastavil; po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca v konaní naďalej domáhal zaplatenia náhrady škody 7.121,40 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne odo dňa 2.3.2017 do zaplatenia, a to titulom bolestného sumu 4.890,60 eura a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2.230,80 eura.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde 9.5.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.121,40 eura spolu s prísl. titulom náhrady škody na zdraví, ktorú predstavuje bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia; škoda na zdraví mala vzniknúť dňa 26.2.2015 o 8:30 hod. pri chôdzi na chodníku tesne pred prechodom pre chodcov z námestia Z., smerom ku G. D.O.. Žalobca kráčal po chodníku k prechodu pre chodcov v skupine ostatných občanov a potkol sa o výčnelok ulomeného betónového stĺpika vyčnievajúceho cca 10 cm z chodníka tesne pred vstupom na prechod pre chodcov. Pri páde smerom do cestnej komunikácie na prechod pre chodcov došlo u žalobcu k zlomenine krčka stehnovej kosti na pravej nohe a k pomliaždeninám na pravom boku. Žalobca bol priamo z miesta úrazu prevezený záchrannou zdravotnou službou do D. Z.. Y. V. O. S. N. a následne sa podrobil operácii. Príčinou úrazu bol pád z dôvodu neodborného a lajdáckeho odstránenia stavebnej konštrukcie betónového stĺpika na chodníku. Žalobca dôvodil, že žalovaný ako správca komunikácie nezabezpečil bezpečné odstránenie

zvyšku stavebnej konštrukcie a ani neupozornil verejnosť vhodným spôsobom na prekážku na verejnom chodníku. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 7.121,40 eura, a to formou náhrady za bolesť sumu vo výške 4.890,60 eura a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 2.230,80 eura. V súlade s žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu na zdraví žalobcu; žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.5.2008, sp. zn. . V zmysle je úlohou Bratislavy zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 1. a 2. triedy a verejných priestranstiev nezverených do správy mestskej časti. Žalobca písomne vyzval žalovaného na uzatvorenie dohody o náhrade škody na zdraví a poslal mu príslušnú fotodokumentáciu a lekárske posudky. Žalovaný mu však odpísal, že mu môže uhradiť požadovanú náhradu škody na zdraví až po rozhodnutí príslušného súdu.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu uviedol, že dňa 26.2.2015 v čase okolo 8:30 hod. žalobca schádzal cez námestie Z., smerom dolu ku G. D. a smeroval na zastávku električiek; kráčal po chodníku k priechodu pre chodcov v skupine ostatných občanov a potkol sa o výčnelok ulomeného betónového stĺpika vyčnievajúceho cca 10 cm z chodníka tesne pred vstupom na priechod pre chodcov. Pri páde smerom do cestnej komunikácie, na priechod pre chodcov, došlo u žalobcu k zlomenine krčka stehnovej kosti na pravej nohe a k pomliaždeninám na pravom boku. Žalobca bol priamo z miesta úrazu prevezený záchrannou zdravotnou službou do nemocnice, kde sa dňa 27.2.2015 podrobil operácii. Následne sa dňa 30.6.2016 podrobil druhej operácii za účelom vybratia osteosyntetického materiálu; skonštatoval, že liečenie žalobcu trvalo podľa predložených lekárskych posudkov od 26.2.2015 do 19.8.2016 s tým, že žalobca bol dočasne pracovne neschopný v období od 26.2.2015 do 21.6.2015. Podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného 27.3.2015 O.. Y., úrazovým chirurgom, bolo stanovené bolestné vo výške 270 bodov (položka č. 183b vo výške 180 bodov + navýšenie z dôvodu operácie o 1/2). Mal za preukázané, že podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného 19.8.2016 O.. Š. F., ortopédom, bolo stanovené bolestné vo výške 15 bodov (položka č. 162 - extrakcia OS materiálu vo výške 15 bodov) a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 130 bodov (položka č. 393a - ľahké obmedzenie hybnosti koxy vo výške 100 bodov, položka č. 432a - jazva 5-30 cm2 vo výške 30 bodov).

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví vo forme nároku na náhradu bolestného a náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, a to voči žalovanému ako správcovi komunikácie, na ktorej došlo k úrazu žalobcu, keďže strany neurobili spornou skutočnosť, že miestna komunikácia - chodník, na ktorej došlo k pádu žalobcu je v správe žalovaného. Vychádzal z toho, že v konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 26.2.2015 na chodníku spadol a utrpel zranenie, a rovnako ani to, že na mieste, na ktorom spadol, sa nachádzal výčnelok ulomeného betónového stĺpika vyčnievajúceho z chodníka; pri posúdení skutkového a právneho stavu vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, keď sporoval otázku samotného základu nároku žalobcu (žalovaný necítil zodpovednosť za vzniknutú škodu s odôvodnením, že príčinou pádu žalobcu nebola závada v schodnosti, ale neopatrnosť žalobcu), pričom zároveň v rámci svojej procesnej obrany vzniesol i námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. Zdôraznil, že špeciálnym právnym predpisom upravujúcim povinnosti správcu na zabezpečenie schodnosti miestnej komunikácie, schodnosti chodníka je o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Žalovaný ako správca miestnej komunikácie podľa cestného zákona zodpovedá za škodu, ktorá vznikne v dôsledku závady v schodnosti na chodníkoch, okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne upozorniť predpísaným spôsobom. Závady v schodnosti chodníka definuje vyhlášky č. tak, že závady v schodnosti chodníkov sú závady obdobné závadám v zjazdnosti s tým, že podľa cit. vyhlášky medzi závady v zjazdnosti patrí aj poškodenie vozovky, teda aj chodníka, rovnako ako aj iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. O závadách v schodnosti chodníka možno zároveň v zmysle citovaného ustanovenia ( vyhlášky č. ) hovoriť iba vtedy, ak závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Poukázal na to, že zvýšenú opatrnosť chodcov pri pohybe po chodníkoch tak vyžaduje priamo právny predpis ako podmienku definície závady v schodnosti chodníka, a teda aj ako podmienku vzniku nároku na náhradu škody a preto pre vznik nároku na náhradu škody nestačí bežná opatrnosť. Z predloženej fotodokumentácie mal za preukázané, že na chodníku, na

ktorom došlo k úrazu žalobcu, bol výčnelok ulomeného betónového stĺpika vyčnievajúceho cca 10 cm z chodníka tesne pred vstupom na priechod pre chodcov, pričom pozostatok stĺpika farebne splýval so šedivou farbou chodníka; zastával názor, že bolo preto ťažké takúto prekážku, resp. závadu v schodnosti chodníka chodcom zbadať a predvídať. Ustálil, že uvedená závada tak neumožnila bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov, a preto bolo povinnosťou správcu takúto prekážku, resp. závadu v schodnosti chodníka nielen odstrániť ale aj označiť, pričom strany neurobili spornou tú skutočnosť, že v deň vzniku škodovej udalosti predmetná prekážka na chodníku označená nebola. Uviedol, že žalovaný nepreukázal (dokonca ani netvrdil), že by nebolo v jeho možnostiach túto závadu odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť.

6. Pokiaľ ide o podmienku zvýšenej opatrnosti žalobcu, podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné uzavrieť, že žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť pohybu na chodníku alebo že nebol opatrný. Z výpovede žalobcu mu vyplynulo, že cez predmetný priechod pre chodcov nechodieval častejšie, bolo to ojedinelé, nie je to jeho cesta do práce, chodí tade len v súvislosti s lekárskym vyšetrením, asi tak raz za pol roka. Cez priechod v danom okamihu prechádzali ľudia v jeho smere aj oproti. Pri vstupe na priechod, pri nefunkčných svetlách pre chodcov venoval pozornosť premávke na ceste, ako to taká situácia a ostražitosť vyžaduje. Súd prvej inštancie teda vychádzal z toho, že aj keď sa žalobca pohyboval v týchto priestoroch, nebolo preukázané, že tak robil denne a že prekážku na chodníku registroval aj pred dňom úrazu. Išlo preto o prekážku pre žalobcu neznámu, s ktorou na rovnom a širokom chodníku nemohol počítať a rozvinul úvahu, že aj keď zákon vyžaduje od chodcov zvýšenú opatrnosť, nie je možné od chodca očakávať permanentnú ostražitosť, napríklad ak pohyb po chodníku trvá dlhšiu dobu alebo je potrebné venovať pozornosť i premávke na ceste na frekventovanej križovatke. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného, a to závada v schodnosti chodníka, ktorú je podľa zákona povinný odstraňovať správca, čo neurobil, vznik škody - poškodenie zdravia žalobcu, príčinná súvislosť medzi závadou v schodnosti a vznikom škody - pád žalobcu v dôsledku prekážky na chodníku, ktorý má spravovať žalovaný.

7. K právnemu posúdeniu veci považoval za potrebné poukázať nielen na špeciálnu právnu úpravu, ale aj na s tým, že aj keď tzv. cestný zákon upravujúci zodpovednosť vlastníka (správcu) komunikácie za škodu vo vzťahu k špeciálnym predpisom, neznamená to, že by tým v prípade, ak by nebola daná objektívna zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú závadou v schodnosti podľa cestného zákona, bola automaticky vylúčená jeho všeobecná zodpovednosť podľa . Ozrejmil, že porušením povinnosti pri starostlivosti o stav komunikácie môže byť v týchto súvislostiach buď porušenie tzv. generálnej prevencie v zmysle , či porušenie stanovených pravidiel obsiahnutých v cestnom zákone, príp. vo vyhláške č. A dodal, že adresátom všeobecnej formulovanej (generálnej) povinnosti v zmysle je každý; môže ním byť teda aj ten, koho zodpovednosť je inak upravená osobitnou právnou úpravou a jeho zodpovednosť podľa tejto osobitnej právnej úpravy nie je inak daná.

8. Súd prvej inštancie dôvodnosť žaloby založil na úvahe, že v čase škodovej udalosti sa na chodníku nachádzala prekážka v podobe pozostatku betónového stĺpika vyčnievajúceho z chodníka, ktorá prekážka nebola správcom komunikácie žiadnym spôsobom ani označená. Táto povinnosť žalovaného vyplývala nielen z cestného zákona v zmysle objektívnej zodpovednosti za škodu, bez ohľadu na zavinenie, avšak v prípade, ak by neboli splnené predpoklady pre znášanie objektívnej zodpovednosti za škodu - závada v schodnosti chodníka, ktorá nebola odstránená, nebola by vylúčená jeho zodpovednosť za škodu z hľadiska a , keďže aj z hľadiska prevenčnej povinnosti správcu miestnej komunikácie bolo povinnosťou žalovaného označiť predmetnú prekážku na chodníku takým spôsobom, aby nedošlo ku škode.

9. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel napokon súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná; pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou jeho premlčania, keď žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že ku škodovej udalosti malo dôjsť dňa 26.2.2015 ale žaloba bola podaná až dňa 9.5.2017 a taktiež lekársky posudok o bolestnom predložený žalobcom bol vyhotovený až 27.3.2015, po ustálení jeho zdravotného stavu v zmysle V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskopr.

vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. V prípade náhrady škody premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (t.j. preukázateľne, nestačí iba možnosť takej vedomosti) dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. Pripomenul, že vo vzťahu ku škode na zdraví neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba ( ). Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla. Okamih vedomosti poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním.

9.1. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že v zmysle ustálenej judikatúry, za deň kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia , je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie.

9.2. Na základe uvedených skutočností nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného, podľa ktorého je žalobou uplatnený nárok premlčaný z dôvodu, že ku škodovej udalosti malo dôjsť 26.2.2015 a žaloba bola podaná na súde až 9.5.2017, keďže v danom prípade bolo pri posudzovaní otázky premlčania nároku žalobcu na bolestné a odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodujúce zistenie, kedy najskôr došlo k takému ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, že bolo možné objektívne vykonať obodovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nie to, kedy došlo ku škodovej udalosti.

9.3. Po vyhodnotení argumentácie žalovaného mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania žalobcom uplatneného nároku, keď v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu tak, ako bolo uvedené vyššie, resp. nepreukázal, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre účely vykonania obodovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia došlo viac ako dva roky pred podaním žaloby na súd.

9.4. Objasnil, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Preto bol názoru, že v prípade, ak žalovaný zo vznesenej námietky premlčania vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky v podobe zamietnutia žaloby, postihovalo ho dôkazné bremeno ohľadom preukázania okamžiku ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely posúdenia plynutia začiatku subjektívnej premlčanej doby. V kontexte uvedeného súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že zistenie momentu ustálenia zdravotného stavu poškodeného je štandardne predmetom znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva, pretože ide o otázku vyslovene odbornú; znalec v konkrétnom prípade spravidla zisťuje, či v čase hodnotenia trvalých následkov poškodenia zdravia ošetrujúcim lekárom bolo možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený. Ak poškodený má ustálený zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje konkrétnym spôsobom dať ohodnotiť svoju ujmu spôsobenú bolesťou či sťažením spoločenského uplatnenia, je potrebné moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu považovať práve okamih, kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť.

9.5. Žalovaný v rámci svojich prvotných vyjadrení vo veci síce navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, avšak nie za účelom preukázania okamžiku ustálenia zdravotného stavu žalobcu, ale na preukázanie, či škodová udalosť mohla viesť k zraneniu, odškodnenia ktorého sa domáha žalobca svojou žalobou, a zároveň žalovaný v priebehu konania na tomto svojom návrhu na doplnení dokazovania ani netrval, a preto súd v prejednávanej veci žiadne znalecké dokazovanie nevykonával.

10. Na uvedenom základe súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, lebo nepovažoval za dostatočne preukázané žalovaným tvrdené premlčanie žalobou uplatneného nároku, ktoré odôvodňoval tým, že lekársky posudok o bolestnom predložený žalobcom bol vyhotovený 27.3.2015, po ustálení jeho zdravotného stavu v zmysle Súd prvej inštancie zopakoval, že bolesť možno ohodnotiť, len čo sa ustáli zdravotný stav poškodeného; týmto okamihom je bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom

a sťažení spoločenského uplatnenia a posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za čas zistenia bolesti preto treba považovať okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Z jednotlivých ustanovení o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (, , , ) mu vyplynulo, že pojem bolesť nie len ujma spôsobená poškodením na zdraví, ale aj ujma súvisiaca s jeho liečením alebo odstraňovaním následkov a že náhrada za bolesť má byť primeraná nielen poškodeniu na zdraví, ale aj priebehu liečenia. Bolestné tak priamo súvisí nielen s bolesťami pri zranení, ale i pri procese liečby s jednotlivými liečebnými úkonmi.

10.1. Zrekapituloval skutkové zistenia o tom, že žalobca utrpel úraz 26.2.2015 a v súvislosti s týmto úrazom sa 27.2.2015 podrobil operácii; liečenie trvalo podľa lekárskeho posudku O.. Š. F. od 26.2.2015 do 19.8.2016, keďže žalobca sa dňa 30.6.2016 musel podrobiť ešte druhej operácii za účelom vybratia osteosyntetického materiálu. Za daného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo až ukončením liečenia, teda dňom 19.8.2016. Z lekárskeho posudku o bolestnom vystaveného dňa 27.3.2015 O.. Y., ktorý žalobca priložil k žalobe a na ktorý poukazoval žalovaný v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, mal za evidentné, že k ukončeniu liečenia žalobcu v čase spísania tohto posudku ešte neprišlo, keď lekár v príslušnej kolónke „Ukončenie liečenia“ nevyplnil žiaden údaj. Teda napriek tomu, že proces liečby u žalobcu ešte v tom čase nebol skončený, O.. Y. i tak pristúpil k ohodnoteniu bolestného, v rozpore s ustanovením , podľa ktorého lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený.

10.2. Vyslovil názor, že ťažko možno považovať zdravotný stav za ustálený v čase pokračujúceho liečenia. Posudok, ktorým posudzujúci lekár hodnotí bolesť, by mal byť vystavený po ukončení liečenia poškodeného, pretože až vtedy je možné stanoviť, aké následky zanechal úraz na zdraví poškodeného. Mal za to, že ak lekár vystaví posudok v čase, keď liečenie nebolo ukončené, potom takýto posudok neplní svoj účel. V čase liečby nemožno jednoznačne predvídať komplikácie, ktoré sa do skončenia tejto liečby môžu vyskytnúť a uzavrel, že pokiaľ dôjde zo strany lekára k predčasnému posúdeniu, nemôže to ísť na ujmu žalobcu v tom zmysle, že sa bude poukazovať na skoršie ustálenie zdravotného stavu (a premlčanie nároku) len z dôvodu vykonania takéhoto posúdenia.

11. Pri bodovom ohodnotení bolestného súd prvej inštancie vychádzal z lekárskych posudkov predložených žalobcom, a to z lekárskeho posudku vystaveného dňa 27.3.2015 O.. Y., ktorým bolo stanovené bolestné vo výške 270 bodov, a z lekárskeho posudku vystaveného dňa 19.8.2016 O.. Š. F., ktorým bolo stanovené bolestné vo výške 15 bodov, keď žalovaný samotné bodové ohodnotenie bolestného v zmysle uvedených posudkov konaní nesporoval. Na tomto podklade pri celkovom bodovom ohodnotení vo výške 285 bodov a hodnote 1 bodu v sume 17,16 eura (ktorá taktiež nebola zo strany žalovaného rozporovaná) zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom odškodnenia za bolesť sumu 4.890,60 eura (285 bodov x 17,16 eura). Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie v tejto časti rovnako vychádzal zo záverov lekárskeho posudku vystaveného O.. Š.H. F., ktorý stanovil základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 130 bodov a ktoré rovnako nebolo zo strany žalovaného sporované; pri uvedenom bodovom ohodnotení vo výške 130 bodov a hodnote 1 bodu v sume 17,16 eura potom zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 2.230,80 eura (130 bodov x 17,16 eura). Na uvedenom základe súd prvej inštancie , , , , , , veta prvá , , vyhlášky č. , , , , , , , žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného dlhu dostal do omeškania, súd prvej inštancie v zmysle a nariadenia vlády č. priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania 5 % ročne z priznaných súm od 2.3.2017 až do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s podľa úspešnosti žalobcu v konaní tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Proti vyhovujúcej časti rozsudku, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bolestného 4.890,60 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.890,60 eura od 2.3.2017 do zaplatenia a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 2.230,80 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.230,80 eura od 2.3.2017 do zaplatenia (výrok II.) a súvisiacim výrokom

III. a IV. podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka voči záveru súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval za dostatočne preukázané tvrdené premlčanie žalobou uplatneného nároku z dôvodu, že v prípade odškodnenia bolesti sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov, teda keď liečebný proces je ukončený s tým, že poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a o jej výške. Za čas zistenia bolesti súd prvej inštancie považoval okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného a uzavrel, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo až ukončením liečenia, teda dňom 19.8.2016, pričom z lekárskeho posudku o bolestnom a SSU zo dňa 27.3.2015 mal ta evidentné, že k ukončeniu liečenia v čase spísania tohto posudku ešte neprišlo. S uvedenou argumentáciou súdu sa žalovaný nestotožnil a zotrval na stanovisku, že v prípade náhrady škody premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá, pričom však nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 29.11.2006, sp. zn. , tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2011, sp. zn. ).

14. Žalovaný zastával názor, že žalobca sa o škode dozvedel práve v momente vyhotovenia lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia dňa 27.3.2015, pretože už od tohto okamihu bolo možné škodu objektívne vyčísliť v peniazoch, t.j. dozvedel sa o rozsahu spôsobenej škody, a teda si ju mohol na súde uplatniť s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Mal taktiež za to, že posudok o bolestnom a SSU zo dňa 27.3.2015 bol ošetrujúcim lekárom vystavený v zmysle zákona po ustálení zdravotného stavu žalobcu, čo svojim podpisom dodatočne potvrdil aj prednosta príslušnej kliniky, preto nárok na náhradu škody titulom bolestného minimálne v rozsahu bodového ohodnotenia v zmysle tohto posudku mal za premlčaný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že ošetrujúci lekár pristúpil k ohodnoteniu bolestného v lekárskom posudku zo dňa 27.3.2015 v rozpore so zákonom, a vystavil posudok v čase, keď liečenie nebolo ukončené, takýto posudok neplní svoj účel, nie je možné na základe takto vydaného posudku ani priznať žalobcom uplatňovaný nárok. Napriek uvedenému konštatovaniu však súd prvej inštancie na základe „posudku, ktorý neplní svoj účel“ rozhodol a žalobcovi priznal náhradu za bolesť vo výške bodového ohodnotenia uvedeného v predmetnom posudku.

15. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie tiež názor, že pokiaľ ide o podmienku zvýšenej opatrnosti žalobcu, nie je možné uzavrieť, že žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť pohybu na chodníku alebo nebol opatrný. Súd sa pritom uspokojil s konštatovaním, že nemožno od chodca vyžadovať permanentnú ostražitosť, najmä ak je potrebné venovať pozornosť aj premávke na ceste na frekventovanej križovatke. V tejto súvislosti namietal, že práve s ohľadom na poveternostné podmienky, neznámy terén a frekventovanú križovatku, mal žalobca venovať zákonom požadovanú zvýšenú opatrnosť a svoje konanie mal dôraznejšie prispôsobiť uvedeným podmienkam, ako aj stavebnému a dopravno- technickému stavu cesty. Z výpovede samotného žalobcu totiž vyplýva, že tento miesto škodovej udalosti nepoznal, napriek tomu sa sústredil iba na premávku na ceste a teda nevenoval dostatočnú pozornosť chodníku pred priechodom pre chodcom. Vzhľadom na uvedené mal odvolateľ za to, že žalobca porušil svoju zákonom stanovenú povinnosť a preto za škodu nezodpovedá.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť; namietal, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové a právne argumenty ale len tie, ktoré už prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými nesúhlasí. Na margo námietky žalovaného, že sa mal správať pri chôdzi neopatrne zdôraznil, že žiadny dôkaz o

tom, že by sa žalobca správal na chodníku tak, že si spôsobil poškodenie zdravia svojim neopatrným alebo nevhodným správaním alebo inou vážnou neopatrnosťou nepredložil. Žalovaný ani nesporoval, že by miesto, kde sa úraz stal, nebolo v jeho kompetencii a zodpovednosti ako správcu verejnej komunikácie. Námietku premlčania žalobca opakovane poprel a poukázal na to, že podľa príslušných právnych predpisov sa za začiatok plynutia premlčacej lehoty považuje stav, od kedy je zdravotný stav ustálený. Žalobca musel absolvovať na ustálenie svojho zdravotného stavu aj druhú operáciu, o existencii ktorej predložil lekársky posudok zo dňa 19.8.2016; až od tohto okamihu sa považuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Pripomenul, že predložil zdokumentovaný celý priebeh liečenia od vzniku úrazu až po ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom žalovaný voči tomuto zdokumentovanému postupu lekárov nič vecne nenamietal. V súlade s pritom žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu na zdraví žalobcu.

17. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Podľa pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

19. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

20. Odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je právo majetkovej povahy, náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a má slúžiť nato, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nárok na náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy. Ak obsahom nároku je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky.

21. Podľa lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne vychádzal z nesporných skutočností o tom, že v dôsledku úrazu žalobcu, ktorý sa stal 26.2.2015 v čase okolo 8:30 hod., keď žalobca schádzal cez námestie Z., smerom dolu ku G. D. a smeroval na zastávku električiek; kráčal po chodníku k priechodu pre chodcov v skupine ostatných občanov a potkol sa o výčnelok ulomeného betónového stĺpika vyčnievajúceho cca 10 cm z chodníka tesne pred vstupom na priechod pre chodcov, pri páde smerom do cestnej komunikácie, na priechod pre chodcov, došlo u žalobcu k zlomenine krčka stehnovej kosti na pravej nohe a k pomliaždeninám na pravom boku. Žalobca bol priamo z miesta úrazu prevezený záchrannou zdravotnou službou do nemocnice, kde sa 27.2.2015 podrobil operácii. Následne sa dňa 30.6.2016 podrobil druhej operácii za účelom vybratia osteosyntetického materiálu.

23. Náležite objasnil, pokiaľ ide o podmienku zvýšenej opatrnosti žalobcu, že pri vstupe na priechod, pri nefunkčných svetlách pre chodcov venoval pozornosť premávke na ceste, ako to taká situácia a ostražitosť vyžaduje. Nakoľko išlo o prekážku pre žalobcu neznámu, s ktorou na rovnom a širokom chodníku nemohol počítať mal za to, že aj keď zákon vyžaduje od chodcov zvýšenú opatrnosť, nie je možné od chodca očakávať permanentnú ostražitosť, napríklad ak pohyb po chodníku trvá dlhšiu dobu alebo je potrebné venovať pozornosť i premávke na ceste na frekventovanej križovatke. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného, a to závada v schodnosti chodníka, ktorú je podľa zákona povinný odstraňovať správca, čo neurobil, vznik škody - poškodenie zdravia žalobcu, príčinná súvislosť medzi závadou v schodnosti a vznikom škody - pád žalobcu v dôsledku prekážky na chodníku, ktorý má spravovať žalovaný.

23.1. Dôvodnosť žaloby ohľadom právneho posúdenia sporu založil na úvahe, že v čase škodovej udalosti sa na chodníku nachádzala prekážka v podobe pozostatku betónového stĺpika vyčnievajúceho

z chodníka, ktorá prekážka nebola správcom komunikácie žiadnym spôsobom ani označená. Táto povinnosť žalovaného vyplývala nielen z cestného zákona v zmysle objektívnej zodpovednosti za škodu, bez ohľadu na zavinenie, avšak v prípade, ak by neboli splnené predpoklady pre znášanie objektívnej zodpovednosti za škodu - závada v schodnosti chodníka, ktorá nebola odstránená, nebola by vylúčená jeho zodpovednosť za škodu z hľadiska a , keďže aj z hľadiska prevenčnej povinnosti správcu miestnej komunikácie bolo povinnosťou žalovaného označiť predmetnú prekážku na chodníku takým spôsobom, aby nedošlo ku škode.

24. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie správne poukázal na s tým, že pre začatie plynutia premlčacej lehoty sa predpokladá kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok - vedomosť poškodeného o vzniku škody a vedomosť poškodeného kto za túto škodu zodpovedá; čím fakticky deklaroval, že pre práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia lehota, pre začiatok plynutia ktorej je rozhodujúca vedomosť poškodeného o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde; a vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

25. Súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal presvedčivú odpoveď (ktorá by mala podklad vo vykonanom dokazovaní) na to, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu.

26. Napriek skutočnosti, že O.. Y. lekárskym posudkom pristúpil k ohodnoteniu bolestného už dňa 27.3.2015, čo malo byť čase, kedy zdravotný stav poškodeného žalobcu bolo možné v zmysle zákona považovať za ustálený, keďže podľa sa vydanie lekárskeho posudku viaže práve na tento okamih (posudok, ktorým lekár hodnotí bolesť sa vystavuje logicky až po ukončení liečenia poškodeného, lebo až vtedy je možné stanoviť, aké následky zanechal úraz na zdraví poškodeného), súd prvej inštancie aj na podklade uvedeného znaleckého posudku, ktorý ako sám podotkol „neplní svoj účel“, priznal v napadnutom rozsudku žalobcovi uplatňovaný nárok; a za základ rozhodnutia pre začiatok plynutia premlčacej lehoty (pri nároku na náhradu za bolesť) si napriek uvedenému osvojil názor, že poškodený sa kumulatívne dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za túto škodu zodpovedá až 19.8.2016, kedy bol vypracovaný ďalší posudok o bolestnom O.. Š. F.. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty (pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia) obdobne vychádzal z toho, že poškodený sa súčasne dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za túto škodu zodpovedá až 19.8.2016, kedy bol vypracovaný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia O.. Š. F..

27. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch. Pri posudzovaní času, kedy sa poškodený dozvedel o škode spočívajúcej v bolesti je rozhodujúci čas jej zistenia; za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. K sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom poškodenia na zdraví nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh ( ). Či a aké zmeny v zdravotnom stave poškodeného nastali je možné zistiť až po ustálení jeho zdravotného stavu. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený a kedy je možné posúdiť, aký má zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorazovo; musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti ( ). O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti z ktorých možno škodu zistiť. Podľa lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Ide o závery, ktoré potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít; Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. M Cdo 37/2000 publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod R 68/2003

uzavrel, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Obdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. , kde uzavrel, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára.

28. Keďže na posúdenie ustálenia zdravotného stavu poškodeného sú potrebné odborné (medicínske) znalosti, súd prvej inštancie pochybil, keď na zistenie časového obdobia, ku ktorému došlo po úraze (26.2.2015) k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, nenariadil vo vzťahu k bolestnému ako aj ku sťaženiu spoločenského uplatnenia znalecké dokazovanie, resp. že aj napriek žalovaným vznesenej námietke premlčania ako legitímneho prostriedku procesnej obrany proti žalobe podľa , súd prvej inštancie preniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti tejto námietky premlčania v celom rozsahu na žalovaného.

29. Je nepochybné, že žalobcu ako dominus litis stíha v žalobe povinnosť svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať a to substancovaním relevantných skutkových okolností, z ktorých vyvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy a v prípade ich preukázania môže z nich vyvodiť aj úspech v konaní. Je teda na procesnej zodpovednosti žalobcu, aby znášal hmotnoprávne predpoklady uplatnenia žalobného nároku; na žalovanom je potom možnosť, aby svojou hmotnoprávnou námietkou spôsobil zmenu, zánik či oslabenie žalobcovho práva; takouto hmotnoprávnou námietkou je v zmysle aj námietka premlčania, ktorú v prejednávanom spore vzniesol žalovaný a ktorý ju odôvodnil tak, že žalobca sa o škode dozvedel práve v momente vyhotovenia lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia dňa 27.3.2015, pretože už od tohto okamihu bolo možné škodu objektívne vyčísliť v peniazoch, t.j. dozvedel sa o rozsahu spôsobenej škody a mohol si ju na súde uplatniť s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Mal za to, že tento prvý posudok bol ošetrujúcim lekárom vystavený v zmysle zákona po ustálení zdravotného stavu žalobcu, čo svojim podpisom dodatočne potvrdil aj prednosta príslušnej kliniky, preto nárok na náhradu škody titulom bolestného minimálne v rozsahu bodového ohodnotenia v zmysle tohto posudku je premlčaný.

30. Súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal, či vyhodnotenie (ustálenie) zdravotného stavu poškodeného bolo možné zistiť už 27.3.2015 (v momente vyhotovenia lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia) alebo neskôr, ale ešte pred 19.8.2016, alebo až vyhotovením ďalšieho posudku o bolestnom a posudku o sťažení spoločenského uplatnenia O.. Š. F. (19.8.2016).

31. Ako bolo uvedené vyššie, je na procesnej zodpovednosti žalobcu, aby pre úspech v konaní znášal hmotnoprávne predpoklady uplatneného nároku, preto bolo nielen na žalovanom, ale predovšetkým na žalobcovi, aby po vznesení námietky premlčania žalovaným preukázal, kedy z hľadiska včasnosti podanej žaloby (pre jeho úspech v konaní) došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu ako poškodeného. Predmetom procesného dokazovania sú tak tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú pre rozhodnutie závažné a ktoré pre súd zostali pochybné.

32. Pretože závery súdu prvej inštancie o ustálenosti zdravotného stavu žalobcu boli predčasné a bez zhodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania o tejto medicínskej otázke ich nebolo možné jednoznačne vyvodiť; nesprávnym posúdením rozloženia dôkazného bremena - znalecké dokazovanie na jednoznačné zodpovedanie tejto otázky je minimálne v časti uplatňovaného bolestného výhradne v záujme žalobcu - súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa zrušil a podľa vrátil vec na ďalšie konanie.

33. Súd prvej inštancie v ňom opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie 4.890,60 eura s prísl. titulom náhrady za bolesť a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.230,80 eura s prísl. v naznačenom smere a bude povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle viazaný. Pomocou znaleckého dokazovania opätovne posúdi začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva na

náhradu škody na zdraví za účelom jednoznačného zodpovedania otázky, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu (ide o stav, pri ktorom spravidla nemožno predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu v dôsledku škodnej udalosti) tak, aby bolo možné ohodnotiť bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

33.1. Urobí tak na návrh žalobcu odborným vyjadrením znalca z odboru zdravotníctvo ( ), resp. znaleckým dokazovaním ( ) - na zodpovedanie otázky, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k bolestiam a na návrh žalovaného odborným vyjadrením znalca z odboru zdravotníctvo ( ), resp. znaleckým dokazovaním ( ) - na zodpovedanie otázky, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k jeho sťaženiu spoločenského uplatnenia. Ak strany nenavrhnú dôkaz o skutočnosti, na základe ktorej by bolo možné založiť priaznivé rozhodnutie v ich prospech, stihne ich dôsledok v podobe neunesenia dôkazného bremena.

34. Súd prvej inštancie spor opätovne prejedná na pojednávaní a na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a náležite odôvodnené s prihliadnutím na povahu a okolnosti konkrétneho prípadu; po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

35. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (, ).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).