Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/17/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobcu R. S.,

bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. A. H., advokátom so sídlom v K., proti žalovanej S ., so

sídlom v B., I. B., o zaplatenie 8 951 400 Sk, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod

sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 7. septembra 2006 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Veľký Krtíš 13.1.2003 sa žalobca domáhal voči

žalovanej náhrady škody na zdraví utrpenej pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa

28.10.2001 na ceste I. triedy za mestom V. a to tak, že ako vodič osobného motorového

vozidla pri vchádzaní do pravotočivej zákruty rýchlosťou 75,0 až 85,0 km/h prešiel

s vozidlom i napriek prudkému brzdeniu do protismeru, kde čelne narazil do ľavej prednej

časti protiidúceho autobusu. Okrem neho sa pri nehode zranili aj štyria spolujazdci,

z ktorých jeden zraneniam podľahol. V žalobe uviedol, že žalovaná ako správca cesty vo

vlastníctve štátu zodpovedá za škodu podľa , keď

porušila svoju právnu povinnosť zabezpečiť v mieste nehody zodpovedajúce dopravné

značenie (minimálne dopravné zariadenie „Vodiaca tabuľa Z 3b“), ktoré by upozorňovalo na

nebezpečnú zákrutu. Náhradu škody žiadal priznať vo forme bolestného v sume 2 808 000 Sk,

predstavujúcej šesťdesiatnásobok náhrady určenej základným bodovým hodnotením, a vo

forme sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 6 143 400 Sk, predstavujúcej tiež

šesťdesiatnásobok náhrady určenej základným bodovým hodnotením.

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 2. mája 2006 č.k. -261 uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 371 930 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo

zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.

Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je daná zodpovednosť

žalovanej za škodu podľa v dôsledku porušenia jej

povinnosti podať návrh na schválenie dopravného značenia „Vodiacej tabule Z 3b“,

upozorňujúcej na nebezpečnú zákrutu, a to v súvislosti s tým, že v dôsledku rekonštrukcie

cesty v mieste nehody v období od 22.6.2001 do 2.10.2001 došlo k zmene polomerov zákruty,

zloženej z dvoch oblúkov rôznych polomerov. Uvedenú povinnosť vyvodil z ustanovenia

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon), v zmysle ktorého stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej

životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby, pričom jednou z týchto požiadaviek

je bezpečnosť stavby pri jej užívaní. Za primerané považoval zvýšenie náhrady bolestného na

dvadsaťnásobok a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na desaťnásobok sumy

určenej základným bodovým hodnotením. S prihliadnutím na to, že škoda bola spôsobená aj

zavinením žalobcu, ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam, a v trestnom konaní bol

uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, určil jeho

mieru účasti na spôsobení škody v rozsahu 30 %. Náhradu bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia mu preto priznal v rozsahu 70 % zo súm zodpovedajúcich ich

primeranému zvýšeniu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie oboch účastníkov

rozsudkom zo 7. septembra 2006 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa bol toho názoru, že pokiaľ príčinou vzniku škody malo byť nedostatočné dopravné

značenie v mieste dopravnej nehody, nárok na náhradu škody žalobcovi nevznikol, pretože

v zmysle ustanovenia o pozemných komunikáciách

(cestný zákon) v znení platnom v čase vzniku škody (ďalej len „cestný zákon“) užívatelia

ciest nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-

technického stavu ciest. Poukázal pritom na ustanovenie vyhlášky č. ,

ktorou sa vykonáva cestný zákon (ďalej len „vyhláška“), v zmysle ktorého sa stavebným

stavom cesty, okrem iného, rozumie aj vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti

dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). Rovnaký

záver platí aj v prípade, ak by škoda vznikla v dôsledku zmeny polomerov zákruty, pretože

v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky smerové oblúky a zakružovacie polomery nivelety treba

považovať za dopravno-technický stav cesty. V odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že nebolo

povinnosťou žalovanej zabezpečiť dopravné značenie na cestných komunikáciách, ktoré

spravovala, pretože v čase dopravnej nehody použitie dopravných značiek a dopravných

zariadení na cestách prvej triedy určoval so súhlasom okresného dopravného inšpektorátu

Krajský úrad dopravy v Banskej Bystrici, ktorý zároveň bol povinný vykonávať nad

predmetnou pozemnou komunikáciou štátny odborný dozor.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítal odvolaciemu

súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke opodstatnenosti samotného základu

uplatneného nároku. Poukazoval na to, že je daná zodpovednosť žalovanej za škodu v zmysle

ustanovenia § 9a ods. 2 cestného zákona, pretože príčinou vzniku škody bola závada

v zjazdnosti, spočívajúca v zmene polomerov zákruty, na ktorú nebolo upozornené

dopravným značením. Nesúhlasil ani s právnym záverom odvolacieho súdu o nedostatku

povinnosti žalovanej zabezpečiť dopravné značenie. Podľa jeho názoru žalovaná ako subjekt

žiadajúci o stavebné povolenie na rekonštrukciu cesty, mala takúto povinnosť. Žiadal tiež

prihliadnuť na to, že sa pohyboval povolenou rýchlosťou a celkovo svoje správanie

prispôsobil najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej

premávke a svojim schopnostiam.

Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ) a že je prípustné (

), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania ( veta za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, že dovolanie nie

je dôvodné.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v , a iné vady konania

len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237

a iné vady konania však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.

Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke základu

uplatneného nároku, t.j. v otázke, či je alebo nie je daná zodpovednosť žalovanej za škodu.

Užívatelia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody,

ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo

miestnych komunikácií (§ 9a ods. 1 cestného zákona).

Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré

vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem

prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne

predpísaným spôsobom upozorniť (§ 9a ods. 2 cestného zákona).

Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej

komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne

vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov

a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky

a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). Podľa odseku 2 uvedeného

ustanovenia dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa

rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové

oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie

komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).

Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií

sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže

vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným

podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným

okolnostiam.

Cestný zákon upravujúci v citovanom ustanovení § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu

komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym

predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2

cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou

v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá

je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému

stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že

vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné dôsledky

poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení

vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody

nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu

podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu

podľa . Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo

dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu

komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa .

Ustanovenie cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k tiež

špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody

a teda aj vznik zodpovednosti za škodu.

V prejednávanej veci žalobca tvrdil a preukazoval (bez ohľadu na to, že v žalobe

a v priebehu konania vyvodzoval zodpovednosť žalovanej z ustanovenia § 420 Občianskeho

zákonníka, zatiaľ čo v dovolaní poukazoval na jej zodpovednosť v zmysle § 9a ods. 2

cestného zákona), že príčinou vzniku škody bol nedostatok dopravného značenia, ktoré by

upozorňovalo na nebezpečnú zákrutu. Vznik škody z tohto dôvodu tvrdil aj pokiaľ

poukazoval na zmenu polomerov zákruty, ktorú označil za závadu v zjazdnosti cesty.

Pokiaľ odvolací súd nepoužitie dopravného značenia a to dopravného zariadenia tzv.

„Vodiacej tabule Z 3b“, resp. zmenu polomerov zákruty, nepovažoval za závadu v zjazdnosti

cesty, ale za okolnosť vyplývajúcu zo stavebného, resp. z dopravno-technického stavu cesty,

je tento jeho právny záver správny. Podľa výslovného znenia § 13 ods. 1 vyhlášky je

stavebným stavom cesty, okrem iného, aj jej vybavenie dopravnými značkami a zariadeniami.

Pod vybavením komunikácie ako stavby dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami,

ktoré sú jej súčasťou, treba rozumieť ich použitie na niektorých úsekoch cesty a rovnako tak

aj ich nepoužitie na iných úsekoch. Toto vybavenie komunikácie nie je nemenným stavom.

Použitie dopravného značenia závisí aj od poznatkov plynúcich z užívania komunikácie ako

je napr. zvýšený výskyt dopravných nehôd, ktoré umožnia záver, že bezpečnosť a plynulosť

cestnej premávky nevyhnutne vyžaduje takéto vybavenie. Uvedené ustanovenie treba

vykladať aj v súvislosti s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobiť svoje

správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty (§ 3 ods. 2 písm. a/ zákona

č. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase vzniku

škody) a v súvislosti s povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré

možno predvídať (§ 15 ods. 1 toho istého zákona). Tieto povinnosti sú dané bez ohľadu na

použitie či nepoužitie dopravného značenia na určitom úseku komunikácie. Keďže nepoužitie

dopravného značenia nie je závadou v zjazdnosti komunikácie, ale je súčasťou jej stavebného

stavu, nebol splnený predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 9a ods. 2

cestného zákona. Zároveň však táto okolnosť ako tvrdená príčina vzniku škody vylučuje

vznik nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 cestného zákona a teda aj

vznik zodpovednosti žalovanej za škodu. Vzhľadom na tento záver boli nadbytočné úvahy

odvolacieho súdu o existencii či neexistencii povinnosti žalovanej zabezpečiť dopravné

značenie, a tiež o rozsahu účasti žalobcu na spôsobení škody. Dovolací súd sa preto

námietkami dovolateľa týkajúcimi sa týchto úvah nezaoberal.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu smerujúce proti správnemu

rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( veta pred bodkočiarkou ).

Úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože jej

v súvislosti s ním žiadne nevznikli ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :