Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60C-62-2024.pdf
PDF · 149.03 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/62/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Líviou Piervolovou v právnej veci žalobcu: Euroconsult Agency, s. r. o., Doležalova 3424/15C, 821 04 Bratislava, IČO: 54 287 278, zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 o zaplatenie 841,- EUR s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.7.2024, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 24.9.2024 (§ 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 841,- EUR s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.4.2024 došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla v dôsledku pádu dočasného zvislého dopravného značenia, osadeného žalovaným na ulici Černyševského 50 v Bratislave. Poškodenie na motorovom vozidle dal žalobca opraviť v autorizovanom servise. Sumu za opravu vozidla uhradil dňa 28.5.2024. So svojím nárokom na náhradu škody sa žalobca obrátil na žalovaného žiadosťou MAGS 51401/2024-288198 OSSaV 50/24. Keďže žalovaný žalobcovi nárok na náhradu škody neuhradil, žalovaný bol na úhradu vyzvaný predžalobnou výzvou zo dňa 18.7.2024 (v predžalobnej výzve došlo k chybe v písaní, kedy vzniknutá škoda bola omylom uvedená vo výške 784,08 EUR, pričom správna výška škody predstavovala sumu 841,- EUR). Napriek dvom výzvam k úhrade škody nedošlo. Žalobca si ju preto uplatnil v konaní podľa § 415 a § 420a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne od 29.5.2024 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. K žalobe priložil listinné dôkazné prostriedky: fotodokumentácia vozidla a dopravného značenia, technický preukaz, čestné vyhlásenie zo dňa 12.7.2024, faktúra č. 1333404080 zo dňa 28.5.2024 spolu s pokladničným dokladom a potvrdením o úhrade, oprava – zákazka zo dňa 14.5.2024 a predžalobná výzva zo dňa 18.7.2024.
2. Dňa 16.8.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz (sp. zn. 29Up/364/2024), ktorým žalobe vyhovel.
3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom nárok v celom rozsahu odmietol. Poukázal na to, že žalobca ho požiadal o náhradu vzniknutej škody na osobnom motorovom vozidle žiadosťou zo dňa 19.4.2024. V žiadosti žalobca uviedol, že mu mala dňa 2.4.2024 vzniknúť škoda na motorovom vozidle EČV: A. v úseku na ceste Černyševského v Bratislave v dôsledku pádu dočasného
dopravného značenia. Medzi žalobcom a žalovaným prebehla predsúdna komunikácia a predmet sporu je žalovanému známy. Napriek tomu neuznáva nárok žalobcu (tak ako uviedol už v predsporovej komunikácií) a zastáva názor, že neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť a nezodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. V predmetnom čase, dňa 2.4.2024, bola na území Bratislavského kraja vydaná výstraha pred silným vetrom, ktorý v nárazoch dosahoval 65 – 85 km/hod. Ide o búrlivý vietor až víchricu, ktorý spôsobuje škody na majetku od lámania konárov stromov cez drobné škody na stavbách až po strhávanie komínov a škridiel zo striech. Takýto silný vietor má charakter živelnej udalosti a je neodvrátiteľnou udalosťou, t.j. vis maior. V zmysle § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a podľa § 420 ods. 3 OZ sa zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Žalobca nepreukázal, že boli splnené všetky predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Naopak, žalovaný preukázal, že v predmetnom čase, kedy mala škoda žalobcovi vzniknúť, bol na predmetnom území búrlivý vietor až víchrica a táto živelná udalosť, ktorú žalovaný nemohol predvídať ani odvrátiť, spôsobila škodu na majetku žalobcu. Za to žalovaný nemôže niesť zodpovednosť. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol. K odporu priložil ako listinný dôkazný prostriedok článok zo dňa 2.4.2024.
4. Žalobca v replike zo dňa 9.9.2024 nesúhlasil s právnym posúdením veci žalovaným a zastával názor, že na vec sa vzťahujú ustanovenia § 420a ods. 1 až 3 OZ. Mal za to, že prevádzka Bratislavského parkovacieho asistenta paas žalovaným má charakter prevádzkovej činnosti podľa § 420a ods. 1 OZ. Žalovaný je právnickou osobou a v zmysle prevádzkového poriadku dočasného parkovania motorových vozidiel v Bratislave zabezpečuje prevádzku parkovacích miest. Prevádzka parkovacích miest zahŕňa nákup a prevádzkovanie parkovacích automatov, nákup a prevádzkovanie kamerových systémov, vypracovanie projektovej dokumentácie parkovacích domov, realizáciu opráv ciest, realizáciu dopravného značenia v parkovacích zónach, informovanie a participáciu občanov o pripravovaných zónach, zabezpečenie kontrolórov a parkovacích asistentov, prevádzkovanie parkovísk, klientskych miest v zónach aj odťahovej služby. Parkovací systém zároveň produkuje príjem z výnosu úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel, ktoré sa v zmysle štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy delia medzi žalovaného a príslušnú mestskú časť. Všetky tieto skutočnosti dokazujú, že ide o prevádzkovú činnosť. Súčasne tvrdil, že škoda bola spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti podľa § 420a ods. 2 písm. a) OZ. Žalovaný na označenie parkovacích miest použil zvislú prenosnú dopravnú značku. Tá pozostávala zo základne – gumeného podstavca, do ktorého bol zasadený stĺpik – nosič prenosnej dopravnej značky a dvoch kovových dosiek, jednej tvaru kruhu a druhej tvaru štvorca obsahujúcich samotnú dopravnú značku a sprievodný text. Vzhľadom na nízku hmotnosť, nespojenie so zemou pevným základom (na rozdiel od trvalo osadených zvislých dopravných značiek, ktoré sa osádzajú priamo do zeme do vrstvy betónu) a veľkú plochu kovových dosiek, do ktorých sa môže oprieť sila vetra, je takáto dopravná značka v nepriaznivých poveternostných podmienkach zvlášť labilná. K záveru o tom, že zvislá dopravná značka použitá žalovaným je vecou podľa § 420a ods. 2 písm. a) OZ, odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1117/2008 (citovaný v literatúre). Ďalej s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/529/2006 uviedol, že pri tejto zodpovednosti sa nevyžaduje protiprávne konanie škodcu, ani jeho zavinenie. Nebyť prevádzkovej činnosti žalovaného, spočívajúcej v použití zvislej prenosnej dopravnej značky s konkrétnymi vlastnosťami, ku vzniku škody by nedošlo. K liberačným dôvodom tvrdil, že neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke je udalosť prevažne spôsobená vonkajšími prírodnými silami, ktorej však nemohlo byť prevádzkovateľom zabránené a ani nemohla byť objektívne odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré bolo možné vynaložiť. Ak existujú obvyklé prostriedky, ako možno hrozbám tejto udalosti čeliť a udalosť bola očakávateľná, nebude predpoklad neodvrátiteľnosti s ohľadom na zanedbanie preventívnych opatrení splnený. V zmysle ustálenej judikatúry nestačí samotný výskyt prírodných udalostí, ale vyžaduje sa, aby tento výskyt nebol očakávateľný a nedalo sa mu zabrániť. Domnieval sa, že v čase vzniku škody síce došlo k výskytu intenzívnejšieho vetra, ale tento mohol žalovaný nielen z dôvodu vydaných výstrah očakávať, ale škodám ním spôsobeným mohol aj pri vynaložení minimálneho úsilia zabrániť. Výstrahy pred vetrom boli vydané na danom území vopred a aj z dôkazu predloženého samotným žalovaným vyplýva, že vedomosť o výstrahách mohol mať žalovaný najneskôr v deň vzniku škody o 8:33 hod., kedy žalovaným predložený článok vyšiel, tzn. minimálne 2,5 hodiny pred vznikom škody. Takéto výstrahy pred vetrom bývajú však vydávané minimálne deň vopred. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu len na základe poukázania na silný vietor, keďže samotný vietor škodu nespôsobil, spôsobil ju pád zvislej prenosnej dopravnej značky. Žalovaný mal nielen možnosť sa na daný vietor pripraviť vopred a taktiež mal zohľadniť vlastnosť veci použitej pri výkone jeho prevádzkovej činnosti.
Túto použitú vec mohol pred výskytom vetra jednoducho odstrániť. Škoda bola spôsobená pádom zvislej prenosnej dopravnej značky z dôvodu vlastností tejto značky a tou je nedostatočná odolnosť voči poveternostným vplyvom. Takáto zvislá prenosná dopravná značka môže byť vo vetre nebezpečná nielen pre majetok, ale aj pre ľudské životy a zdravie. Zvislá prenosná dopravná značka bola žalovaným osadená tak, že jej pádom vo vetre mohlo dôjsť nielen k ohrozeniu cestnej premávky, prípadne spôsobeniu dopravnej nehody vzhľadom na to, že bola osadená na okraji cestnej komunikácie, ale aj k jej pádu na priľahlý chodník a zraneniu chodcov. Žalovaný nevyvinul žiadne úsilie na zabránenie vzniku škody. Zároveň netvrdil a ani nepreukázal, že by k vzniku škody došlo vlastným konaním žalobcu. Na základe toho žalovaný nepreukázal naplnenie liberačných dôvodov. Na podporu svojich tvrdení citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/529/2006, sp. zn. 25Cdo/1117/2008, sp. zn. 25Cdo/575/2019, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/7/2005 a poukázal na právnu doktrínu.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 5.11.2024 rozporoval tvrdenia žalobcu ohľadom údajnej prevádzkovej činnosti žalovaného. Mestské zastupiteľstvo žalovaného v zmysle § 11 ods. 5 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a v súlade s § 6a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) prijalo Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2023 z 25.5.2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel (ďalej len „VZN“), ktoré podľa § 29 ods. 1 VZN nadobudlo účinnosť dňom 1.6.2023 s výnimkou ustanovení uvedených v ods. 2. Bratislavský parkovací asistent paas nie je právnickou osobou, a teda nie je nositeľom právnej subjektivity, pričom sa jedná iba o označenie parkovacej politiky, prostredníctvom ktorej žalovaný v súlade s prijatým VZN zabezpečuje dočasné parkovanie v Bratislave. Žalovaný je ako správca miestnych ciest v zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona povinný, okrem iného, zabezpečovať správu miestnych ciest. Na účely organizovania dopravy na území žalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami cestného zákona a VZN ako správca miestnych ciest realizuje prenesený výkon štátnej správy vo veciach miestnych ciest. Žalovaný na účely organizovania dopravy podľa § 6a ods. 1 cestného zákona prijal VZN, na základe ktorého ustanovil úseky miestnych ciest na dočasné parkovania (vrátane parkovacieho miesta, kde malo podľa názoru žalobcu dôjsť k údajnej škodovej udalosti na vozidle žalobcu) a ustanovil aj spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Už len na základe toho je vylúčené, aby činnosť žalovaného, ktorou ako správca miestnej komunikácie zabezpečuje správu miestnych ciest ako prenesený výkon štátnej správy, bola charakterizovaná ako prevádzková činnosť v zmysle príslušných ustanovení OZ. Právna teória, ako aj rozhodovacia prax súdov, definuje prevádzkovú činnosť, ako činnosť súvisiacu s predmetom činnosti (podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva, pričom predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Subjektom zodpovednosti podľa § 420a OZ tak môže byť len podnikateľ. Definíciu podnikateľa obsahuje § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) a rozlišuje päť skupín podnikateľov, a to (i) osoby zapísané v obchodnom registri, (ii) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, (iii) osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, (iv) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu a (v) zahraničné osoby. Žalovaný v žiadnom prípade nemôže pri zabezpečovaní správy miestnych ciest spĺňať definičné kritériá podnikateľa, stanovené ObZ. Pôsobnosť v oblasti správy miestnych ciest (ako aj organizovanie dopravy na území žalovaného) mu vyplýva priamo z cestného zákona, pričom pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vystupuje žalovaný v pozícii cestného správneho orgánu. Žalovaný nezabezpečuje prevádzku parkovacích miest na základe živnostenského oprávnenia, ani na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Túto činnosť žalovaný nevykonáva ako podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku. Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom žalovaného, ktorý primárne slúži na prevádzku parkovacích miest, ktoré má žalovaný v správe. Činnosť žalovaného nemožno charakterizovať ako prevádzkovú činnosť v zmysle OZ, keďže sa pod pojmom prevádzková činnosť podľa názoru žalovaného rozumie spravidla činnosť podnikateľských subjektov. Rozporoval tiež tvrdenia žalobcu ohľadom skutočnosti, že prenosnú dopravnú značku je nutné považovať za vec použitú pri prevádzkovej činnosti podľa § 420a ods. 2 písm. a) OZ. Dopravné značky použité žalovaným sú súčasťami miestnych ciest a slúžia výhradne na účely organizovania a riadenia dopravy na území žalovaného. Ak by bol pripustený právny názor žalobcu ohľadom nutnosti považovať správu pozemných komunikácii za prevádzkovú činnosť (čo žalovaný v celom rozsahu poprel), za prevádzkovú činnosť by bolo napr. potrebné považovať aj
činnosť vykonávanú Slovenskou správou ciest, ktorá zabezpečuje správu a údržbu ciest I. triedy. V prípade vzniku škôd na pozemných komunikáciách v správe Slovenskej správy ciest, vychádzajúc zo žalobcovho právneho názoru, by bolo nevyhnutné v zmysle § 420a OZ vychádzať z prísnej objektívnej zodpovednosti za škodu, čo by v praxi znamenalo, že by Slovenská správa ciest zodpovedala takmer za každú škodu (s výnimkou liberačných dôvodov), ktorá by vznikla na pozemných komunikáciách v jej správe. Takýto právny názor je neudržateľný. Cestný zákon je vo vzťahu k § 420 OZ zákonom špeciálnym (lex specialis) a len v prípade, ak neexistuje takáto špeciálna úprava, je možné aplikovať príslušnú všeobecnú právnu úpravu. Predpokladom zodpovednosti žalovaného ako správcu komunikácie za škodu podľa § 9 ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie, ako bezprostredná príčina vzniku škody. Ak príčinou vzniku škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Ak je príčinou vzniku škody stavebný stav alebo dopravno- technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného ako správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa OZ. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k OZ špeciálnym ustanovením, v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody, a teda aj vznik zodpovednosti za škodu. Na podporu svojej argumentácie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.4.2017 sp. zn. 6Co/18/2017 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.5.2008 sp. zn. 4Cdo/17/2007. Ak je tvrdenie žalobcu o údajnom vzniku škody na vozidle spôsobenej dopravnou značkou pravdivé, tak musí platiť, že žalovaný za takto vzniknutú škodu nenesie zodpovednosť, keďže v tejto konkrétnej situácii ju vylučuje § 9a ods. 1 cestného zákona. Ak je príčinou vzniku škody stavebný stav komunikácie, pričom stavebným stavom miestnej komunikácie sa podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 35/1984“) rozumie aj vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia), neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného ako správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa OZ. Poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na základe tzv. objektívnej zodpovednosti. Ak si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, je to práve žalobca, ktorého okrem iného zaťažuje dôkazné bremeno o preukázaní vzniku škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Žalobca vznik škody na vozidle žalobcu preukazuje výlučne fotografiami, ktoré podľa jeho tvrdení boli žalobcom vyhotovené ihneď po tom, ako sa vrátil k zaparkovanému vozidlu. Zo žalobcom predložených fotografií však nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že ku škode došlo presne tak, ako to opisuje žalobca. Nemožno vylúčiť ani možnosť, že ku škode na vozidle žalobcu mohlo dôjsť aj konaním tretej osoby, ktorá pri vychádzaní z parkoviska alebo prejazde okolo vozidla žalobcu, mohla svojim vozidlom naraziť do dopravnej značky, ktorá následne dopadla na vozidlo žalobcu a spôsobila mu škodu. Rovnako nie je vylúčené, že samotný žalobca pri cúvaní svojim vozidlom mohol naraziť do dopravnej značky, ktorá mu následne spôsobila na vozidle škodu, alebo že ku škode na vozidle žalobcu nedošlo na parkovisku v správe žalovaného, ale táto už existovala v čase zaparkovania vozidla na parkovisku v správe žalovaného. Keďže žalobca mal až pri príchode k vozidlu zbadať, že dopravná značka vozidlo pri páde poškodila, ani on nemôže s určitosťou vedieť, ako skutočne došlo k vzniku škody na jeho vozidle, resp. vylúčiť prípadné protiprávne konanie tretej osoby. Žalobca nebol pri vozidle v momente, kedy mu na ňom mala byť údajne spôsobená škoda, a nebol z tohto dôvodu priamym svedkom daného okamihu. Je to práve žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom preukázania (i) porušenia právnej povinnosti žalovaným, (ii) vznikom škody a (iii) príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody na vozidle žalobcu, ako predpokladmi vzniku povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi škodu. Len zo samotných fotografií nemožno bezpochyby vyvodiť záver, že ku vzniku škody na vozidle žalobcu došlo presne tak, ako to popisuje žalobca a že je to práve žalovaný, ktorý za takto vzniknutú škodu nesie zodpovednosť, resp. nie je možné vylúčiť prípadné protiprávne konanie tretej osoby. Dopravnými značkami žalovaný ako správca komunikácie organizuje dopravu na území žalovaného. Žalovaný nemôže ľubovoľne odstraňovať, či premiestňovať dopravné značky, keďže sú určené na zabezpečenie riadenia, plynulosti a regulácie cestnej premávky na pozemných komunikáciách. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu ohľadom skutočnosti, že údajne nevyvinul žiadne úsilie na zabránenie vzniku škody. Štandardne žalovaný v prípade osádzania dopravných značiek používa jeden podstavec o hmotnosti 30 kg. Samotná konštrukcia podstavca je navrhnutá tak, aby spĺňala všetky požiadavky, ktoré sa môžu na cestách objaviť. Z predložených fotografií vyhotovených na parkovisku na ulici B. C. vyplýva, že v čase dobrých poveternostných podmienok žalovaný osádza
dopravné značky štandardne iba do jedného podstavca, ktorý už sám o sebe poskytuje dostatočnú bezpečnosť pred slabším vetrom. Žalovaný práve v dôsledku vydaných výstrah pred silným vetrom osadil predmetnú dopravnú značku (ktorá mala údajne žalobcovi spôsobiť škodu na vozidle) do dvoch podstavcov o celkovej hmotnosti 60 kg tak, ako to vyplýva zo žalobcom predloženej fotodokumentácie. Žalovaný konal v súlade s prevenčnou povinnosťou. Okrem toho, v zmysle Beaufortovej stupnici rýchlosti vetra sa v prípade výstrahy vydanej v predmetný deň jednalo o stupeň 9 až 10, čo predstavuje víchricu, až silnú víchricu. V prípade víchrice vietor spôsobuje menšie škody na stavbách, strháva komíny a škridly, zo stromov sa odlamujú hrubšie konáre, pričom v prípade silnej víchrice vietor vyvracia celé stromy a spôsobuje väčšie škody na stavbách. Od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby na všetkých pozemných komunikáciách, ktorých je správcom, zabezpečil dopravné značky pred vetrom, ktorý spôsobuje škody na stavbách, či dokonca môže vyvracať stromy. Škoda môže nastať aj ako dôsledok neodvrátiteľnej udalosti, kvalifikovanej náhody ,,vis maior“, ktorá vylučuje všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 OZ a v prípade, že táto udalosť nemala pôvod v prevádzkovej činnosti, je liberačným dôvodom aj pokiaľ ide o osobitnú zodpovednosť v zmysle § 420a OZ (obdobne podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.10.2018 sp. zn. 2Cob/145/2018). Aj v prípade existencie zodpovednosti žalovaného za škodu (ktorú však cestný zákon vylučuje) tak bol daný liberačný dôvod. K duplike priložil listinné dôkazné prostriedky: všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislavy č. 6/2023 z 25.5.2023, prevádzkový poriadok, fotodokumentácia dopravného značenia a Beaufortova stupnica rýchlosti vetra.
6. Súd v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 20.11.2025. Súd vec prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí realizovali prednesy v intenciách ich písomných podaní. Nad rámec toho právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu listinné dôkazné prostriedky, a to žiadosť o náhradu škody – odpoveď zo dňa 24.5.2024 a e-mailovú komunikáciu z apríla 2024. Uviedla, že dňa 2.4.2024 okolo 11:00 hod. žalobca zaparkoval vozidlo na Černyševského 50 na vyhradených parkovacích miestach paas. V čase parkovania sa na mieste nachádzala dopravná značka upozorňujúca na zákaz parkovania nasledujúci deň t.j. 3.4.2024 od 8:00 hod. do 18:00 hod. Pri návrate k vozidlu (zhruba o hodinu) videl žalobca už z diaľky spadnutú predmetnú značku a pri príchode bližšie zistil aj poškodenie svojho vozidla. Žalobca okamžite volal políciu, ktorá po príchode nevykonala zápis, ale žalobcu odkázala na parkovací asistent paas. Žalobca následne volal na linku parkovacieho asistenta, na základe čoho sa na miesto dostavil zamestnanec, ktorý videl, že škoda bola spôsobená dopravnou značkou, škodu nafotil a žalobcovi dal kontakt na zamestnankyňu vybavujúcu takéto záležitosti. Zamestnankyni poslal žalobca dňa 18.4.2024 e-mail, v ktorom vznik škody nahlásil a zároveň na základe nasledujúcej e-mailovej komunikácie doplnil aj ďalšie požadované listiny. Škodu si dal žalobca opraviť v servise a dňa 28.5.2024 uhradil za opravu sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Dňa 24.5.2024 dostal žalobca od žalovaného zamietavé stanovisko náhrady škody, pričom žalovaný v tomto stanovisku odkázal na liberačné dôvody podľa § 420a ods. 3 OZ. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o ustanovenie § 420a ods. 1 OZ. Mala za to, že zodpovednosť za škodu nie je vylúčená, aplikuje sa § 9a ods. 2 cestného zákona, keďže ide o závadu v zjazdnosti podľa § 12 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky. Ak by nemala byť daná zodpovednosť za prevádzkovú činnosť, žalovaný zodpovedá za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. Pri zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 OZ nie je povinnosťou žalobcu preukázať protiprávne konanie žalovaného. Dôkazné bremeno zaťažuje práve žalovaného, ktorý podľa § 420a ods.3 OZ musí preukázať, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Žalovaný takýto liberačný dôvod nepreukázal. Žalobca nemal iné dostupné prostriedky, akými by mohol zachytiť a preukázať situáciu, ku ktorej došlo. K skutočnosti, že škoda mohla byť spôsobená cúvaním žalobcu alebo tretím vozidlom uviedla, že to vyvracia už len žalovaným predložená výstraha pred silným vetrom. Na základe žalovaným doloženej fotodokumentácie osadenej dopravnej značky na parkovisku na ulici Viktora Tegelhofa a jej porovnaním s fotodokumentáciou vytvorenou na mieste škody žalobca zistil, že v prípade osádzania dopravnej značky na Černyševského došlo k pochybeniu zamestnancov žalovaného. Zvislá časť dopravnej značky nebola osadená presne do stredu podstavcov tak, ako je to vidieť na ulici Viktora Tegelhofa, ale len zhruba do 1/4 až 1/3 od okraja podstavcov, čo spôsobilo oveľa menšiu stabilitu v smere pádu. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/145/2018 išlo o nepredvídateľnú udalosť a vznik škody v dôsledku náhlej zmeny poveternostných podmienok. Rozdiel je v tom, že v prejednávanom prípade bola vydaná v dostatočnom časovom predstihu výstraha, teda v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/575/2019 existovali obvyklé prostriedky, ktorými sa dalo hrozbe zabrániť a udalosť bola očakávaná. Nie je preto naplnený
ani predpoklad neodvrátiteľnosti s ohľadom na zanedbanie prevenčných opatrení. Žalovaný k svojej doterajšej argumentácii doplnil, že závada v zjazdnosti znamená významnú zmenu zjazdnosti z danej komunikácie, kedy vodič ani pri náležitej starostlivosti nevie predísť vzniku škody – najčastejším príkladom môžu byť výtlky. Pri vzniku škody dopravnou značkou musí platiť, že ide o škodu spôsobenú stavebným stavom a preto je zodpovednosť za škodu vylúčená. Samotné fotografie nepreukazujú, že ku škode došlo tak, ako to opisuje žalobca. Samotný žalobca potvrdil, že nebol priamym svedkom udalosti, ale vzniknutá škoda sa už na vozidle nachádzala po tom, ako k nemu prišiel. Zároveň v súvislosti s prevenčnou povinnosťou uviedol, že z fotografií predložených žalobcom vyplýva, že značka bola osadená do dvoch podstavcov, každý o hmotnosti 30 kg.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu, okrem listín predložených na pojednávaní dňa 20.11.2025. Súd na tieto listiny neprihliadol, keďže vzhľadom na ich datovanie mal za to, že mohli byť predložené v konaní skôr, ak by strana konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledujúci skutkový stav veci:
8. Mestské zastupiteľstvo žalovaného prijalo VZN, ktorým ustanovilo úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel na území žalovaného, určilo spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Prevádzkovateľom parkovacích miest je žalovaný (§ 3 ods. 1 VZN). Medzi takéto úseky patrí aj ulica Černyševského (príloha č. 1 k VZN, str. 13). Prevádzkovateľom parkoviska paas Černyševského je v zmysle prevádzkového poriadku (čl. 107 + čl. 116) žalovaný, ktorý zabezpečuje prevádzku parkovacích miest.
9. V príspevku zo dňa 2.4.2024 o 8:33 hod. s nadpisom „SHMÚ upozorňuje na silný vietor na západnom Slovensku“ je uvedené, že výstrahy platia pre celý Bratislavský a Trnavský kraj, takmer celý Nitriansky kraj a okres Myjava. Miestami môže vietor dosiahnuť v nárazoch rýchlosť 65 – 85 km/hod., v priemere 45 km/hod. „Takáto rýchlosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity“, pripomínajú meteorológovia.
10. Podľa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra je 9. stupňom víchrica, ktorá prevracia ľahšie predmety, zhadzuje uvoľnené škridle zo striech, láme bezlisté väčšie konáre a menšie stromy, chôdza proti vetru je veľmi ťažká; rýchlosť 18,3 – 21,5 m/s, 66 – 77 km/hod. Pod 10. stupňom je uvedená silná víchrica, ktorá láme a vyvracia stromy; rýchlosť 21,6 – 25,1 m/s, 78 – 90 km/hod.
11. Z technického preukazu vyplýva, že žalobca je držiteľom vozidla zn. Škoda Superb, EČV: A. (ďalej len „Vozidlo“).
12. Na fotografiách predložených žalobcom (čl. 10 až 21) je zachytené Vozidlo s poškodením – škrabancom v zadnej ľavej časti vozidla. Fotografie zachytávajú aj spadnuté dočasné dopravné značenie „zákaz zastavenia“ a „streda 3.4.2024, 8:00 – 18:00 h., vyznačovanie vodorovného dopravného značenia paas“. Značenie sa nachádza na stĺpiku, umiestnenom v dvoch podstavcoch.
13. Z opravy – zákazky zo dňa 14.5.2024 vyplýva, že predbežná cena opravy vozidla predstavovala 700,- EUR.
14. Faktúrou č. 1333404080 zo dňa 28.5.2024 bola za opravu Vozidla fakturovaná žalobcovi suma 841,- EUR, ktorá bola dňa 28.5.2024 zaplatená platobnou kartou.
15. V čestnom vyhlásení zo dňa 12.7.2024 žalobca vyhlásil, že škodu spôsobenú dňa 2.4.2024 pádom dopravného značenia na vozidlo si nenárokuje v rámci poistenia vozidla, ani žiadneho iného poistenia.
16. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.7.2024 bol žalovaný vyzvaný na úhradu sumy vo výške 784,08 EUR s tým, že prílohou výzvy bola okrem iného aj faktúra č. 1333404080.
17. Na fotografiách predložených žalovaným (čl. 123) je zachytené dočasné dopravné značenie „zákaz zastavenia“ a „dňa 5.11.2024“. Značenie sa nachádza na stĺpiku, umiestnenom v jednom podstavci.
18. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
19. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona: „Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych ciest a účelových ciest.“.
20. Podľa § 6a ods. 1 cestného zákona: „Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta“) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a stanovištia vozidiel taxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.“.
21. Podľa § 6a ods. 3 cestného zákona: „Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.“.
22. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984: „Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.).“.
23. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984: „Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).“.
24. Podľa § 9a ods. 1 cestného zákona v znení účinnom v čase vzniku škody: „Užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych ciest nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych ciest.“.
25. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona v znení účinnom v čase vzniku škody: „Správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.“.
26. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984: „Zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.“.
27. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984: „Závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.“.
28. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom v čase vzniku škody: „Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych ciest sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete, kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií podľa osobitného predpisu a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.“.
29. Podľa § 415 OZ: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“.
30. Podľa § 420 ods. 1 ods. 3 OZ: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“.
31. Podľa § 420a ods. 1 a 3 OZ: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.“.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“.
34. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 841,- EUR s prísl. titulom náhrady škody.
35. Medzi stranami bolo nesporné, že a) dňa 2.4.2024 došlo k poškodeniu Vozidla, b) v daný deň bola vydaná výstraha pred silným vetrom, dosahujúcim v nárazoch rýchlosť 65 – 85 km/hod., c) výška uplatneného nároku v podobe nákladov na opravu Vozidla vo výške 841,- EUR.
36. V konaní bolo sporným, či za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný a ak áno, či sú na jeho strane dané liberačné dôvody.
37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo ku škode na Vozidle, keď žalovaný účinne nepoprel tvrdenie, že škoda bola spôsobená spadnutím dočasného dopravného značenia. Na žalobcom predložených fotografiách je zachytené Vozidlo so spadnutým dočasným dopravným značením, pričom sa tam nenachádza iný predmet, ktorý by potenciálne svojím pádom (v dôsledku silného vetra) škodu spôsobil. Rovnako zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že ku škode mohlo dôjsť konaním tretej osoby. Súd preto považoval tvrdenia žalovaného a jeho úvahy o inom ako žalobcom tvrdenom priebehu škodovej udalosti za hypotetické.
38. Predpokladmi zodpovednosti správcu komunikácie v zmysle cestného zákona sú závady v zjazdnosti miestnej komunikácii, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, či nedbanlivosť) správcu komunikácie. Závada v zjazdnosti miestnej komunikácie zakladá objektívnu zodpovednosť. V tejto súvislosti poukazuje súd na závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 21.5.2008 sp. zn. 4Cdo/17/2007: „Cestný zákon upravujúci v citovanom ustanovení § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 OZ špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ.
Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa OZ. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k OZ tiež špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu.“.
39. Konklúzie Najvyššieho súdu SR sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci, pričom je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní, či ide o závady v zjazdnosti, je nevyhnuté, aby išlo o zmenu, ktorá sa vyskytne počas jazdy vozidlom. Tomu nasvedčuje jazykové znenie a obsah právnej normy obsiahnutej v § 9a ods. 2 cestného zákona v spojení s § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984. V danom prípade však nešlo o situáciu, v ktorej by počas vedenia motorového vozidla žalobcu pred / na toto motorové vozidlo v priebehu jazdy spadlo dočasné dopravné značenie. K jeho pádu došlo počas toho, ako bolo motorové vozidlo zaparkované. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o závadu v zjazdnosti, keďže vozidlo nebolo v „stave jazdy“. Zodpovednosť správcu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je preto vylúčená.
40. Súd sa ďalej zaoberal tým, či v konaní ide o situáciu predpokladanú ustanovením § 9a ods. 1 cestného zákona, a teda či škoda vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu cesty. Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). S ohľadom na predmetné ustanovenia dospel súd k záveru, že dopravné značenie (bez ohľadu na to, či ide o dočasné dopravné značenie) predstavuje vybavenie komunikácie a je súčasťou stavebného stavu cesty. Pri kreovaní tohto názoru vychádzal súd opätovne zo stanoviska Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 21.5.2008 sp. zn. 4Cdo/17/2007, podľa ktorého nepoužitie dopravného značenia nie je závadou v zjazdnosti komunikácie, ale je súčasťou jej stavebného stavu. Ak uvedené najvyšší súd prijal vo vzťahu k škode vzniknutej v dôsledku absentujúceho dopravného značenia, o to viac možno túto konklúziu vzťahovať na prípad škody spôsobenej priamo dopravným značením v dôsledku jeho pádu na vozidlo. Táto okolnosť, ako tvrdená príčina vzniku škody, preto bez ďalšieho vylučuje vznik nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 cestného zákona. V dôsledku aplikácie špeciálneho ustanovenia je rovnako vylúčená aj všeobecná zodpovednosť žalovaného v zmysle § 420 OZ (bližšie ods. 33 odôvodnenia).
41. Na prejednávanú vec súd neaplikoval § 420a OZ (ako to požadoval žalobca), keď mal za to, že na žalovaného, ako správcu komunikácie, sa môže (za splnenia predpokladov) vzťahovať iba ustanovenie § 420 OZ. Najvyšší súd v rozhodnutí zo dňa 27.7.2006 sp. zn. 3MCdo/7/2005 vyslovil, že OZ definíciu prevádzkovej činnosti nepodáva, obsah tohto pojmu je rozhodovacou praxou konštantne vykladaný ako činnosť, ktorá súvisí s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Pojem prevádzkovej činnosti sa však neprekrýva úplne s pojmom predmetu činnosti danej osoby. Prevádzková činnosť síce súvisí s predmetom činnosti danej osoby, avšak nemusí byť vždy vymedzená v predmete činnosti tejto osoby; znamená to, že prevádzkovou činnosťou je preto akákoľvek činnosť súvisiaca s činnosťou danej osoby. Prevádzkovou činnosťou v zmysle tohto ustanovenia je aj taká činnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie je vymedzená v jej predmete činnosti, ktorá však je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, a to bez ohľadu na to, či je k takejto činnosti potrebné zvláštne verejnoprávne oprávnenie alebo nie. Tento záver je odôvodnený povahou a účelom tohto ustanovenia, ktoré slúži predovšetkým na ochranu poškodených osôb pred prejavmi prevádzkovej (napr. podnikateľskej, priemyslovej, technologickej) činnosti iných osôb. Tomuto chránenému záujmu zodpovedá, vzhľadom na prípadné riziká jeho narušenia, aj samotná povaha zodpovednosti podľa tohto ustanovenia. V ďalšom rozhodnutí zo dňa 24.2.2016 sp. zn. 5Cdo/32/2014 najvyšší súd uviedol, že za prevádzkovú činnosť sa považuje opakovane a organizovane vykonávaná činnosť, ktorá buď sama osebe (pre jej charakteristické vlastnosti a povahu) alebo v dôsledku technológii alebo postupov, ktoré sa pri nej používajú, nesie v sebe vždy riziko vzniku škody. Ide o takú činnosť, ktorá je vo svojej podstate vždy potenciálne nebezpečná pre okolie, a to aj za predpokladu, že je vykonávaná na základe zákonného oprávnenia či technologicky správne. Obdobne to vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2020 sp. zn. 5Cdo/183/2018 (R 7/2021).
42. Z názorov najvyššieho súdu a samotnej povahy ustanovenia § 420a OZ vyplýva, že sa daná právna úprava vzťahuje na prípady, kedy je prevádzka kvôli svojim vlastnostiam a povahe potenciálne nebezpečná. O taký prípad u žalovaného nejde, keď tento v zmysle § 6a ods. 1 cestného zákona na účely organizovania dopravy na území obce prijal VZN, ktorým ustanovil úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel, určil spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Takúto činnosť nepovažuje súd za prevádzku, ktorá by mala byť potenciálne nebezpečná kvôli svojim vlastnostiam a povahe. Žalovaný pritom v rámci tejto činnosti koná ako obec pri prenesenom výkone štátnej správy a výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce (vychádzajúc z toho, že prevádzku parkovacích miest zabezpečuje priamo žalovaný a nie tretia osoba tak, ako to predpokladá § 6a ods. 2 cestného zákona). Ak by o prípad osobitnej zodpovednosti hypoteticky malo ísť, boli by naplnené liberačné dôvody na strane žalovaného podľa § 420a ods. 3 OZ, keď bolo preukázané, že v príspevku zo dňa 2.4.2024 (deň vzniku škody) o 8:33 hod. bola vydaná výstraha pre celý Bratislavský kraj s tým, že miestami mohol vietor dosiahnuť v nárazoch rýchlosť 65 – 85 km/hod., v priemere 45 km/ hod. To podľa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra v nárazoch zodpovedá 9. stupňu – víchrici (prevracia ľahšie predmety, zhadzuje uvoľnené škridle zo striech, láme bezlisté väčšie konáre a menšie stromy, chôdza proti vetru je veľmi ťažká; rýchlosť 18,3 – 21,5 m/s, 66 – 77 km/hod.) a 10. stupňu – silnej víchrici (láme a vyvracia stromy; rýchlosť 21,6 – 25,1 m/s, 78 – 90 km/hod.). Žalovaný v porovnaní s bežnou poveternostnou situáciou vybavil dočasné dopravné značenie dvomi podstavcami (štandardne umiestňuje jeden podstavec), čím reagoval na poveternostné podmienky a snažil sa zabrániť vzniku škody. Ak napriek tomu došlo k pádu značenia, ide o zásah zvonku (kvalifikovanú náhodu, vis maior), nie o okolnosť, ktorá by mala pôvod vo vlastnej prevádzke.
43. Vzhľadom na prezentované skutočnosti, keď škoda na Vozidle bola spôsobená pádom dopravného značenia, teda zo stavebného stavu cesty podľa § 9a ods. 1 cestného zákona a zároveň nebolo možné aplikovať §420a OZ, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
44. Na účely rozhodnutia vo veci súd považoval za relevantné vyššie uvedené okolnosti a vysporiadal sa s otázkami podstatnými pre vec, pričom ďalšie námietky nemali vplyv na závery súdu v tomto rozhodnutí. Ak žalobca poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, tieto nie sú pre súd záväzné (§ 193 CSP) a nespadajú ani pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6 Cdo/129/2017). V súvislosti s odôvodnením rozsudku súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.4.2007 sp. zn. II. ÚS 251/04: „Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05).“.
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto by mal mať proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Takýto postup aprobuje aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018): „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP, § 359 CSP, § 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2 a 3 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).