Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-368-2019.pdf
PDF · 114.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/368/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v spore žalobcu: H. D., F., F. X, X.. X.XX.XXXX, adresa na doručovanie: F., X. F. X, zastúpeného advokátom Mgr. Pavol Kiss, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: H.Á. D., F., R. E. XX, X.. XX.X.XXXX, zastúpenému advokátom JUDr. Martin Fabián, Košice, Štúrova 20, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 35 C 33/2017 - 145 zo 14. mája 2019
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví vyhovel žalobe o ochranu osobnosti žalobcu uložením povinnosti žalovanému (I.) zdržať sa šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o ňom, ktoré by boli spôsobilé znížiť dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu v spoločnosti alebo zasiahnuť do jeho občianskej cti, (II.) ospravedlniť sa žalobcovi formou listu v znení uvedenom v II. výroku rozsudku, žalovaným vlastnoručne podpísaného, adresovaného a zaslaného žalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska do 5 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež sa mu (III.) ospravedlniť počas najbližšieho zasadnutia miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Sever uskutočneného po právoplatnosti rozsudku slovne a osobne v znení uvedenom v III. výroku napadnutého rozsudku; (IV.) žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol a (V.) žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že emailovej komunikácii strán sporu, ktorou 11.3. a 4.5.2017 došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, predchádzala ich komunikácia z 9.3.2017, kde strany (žalobca ako poslanec H. Č. F. - R., žalovaný ako starosta danej mestskej časti) navzájom reagovali na svoje tvrdenia uvedené v súkromných emailových správach, ktorými jeden druhého navzájom častovali expresívnymi výrazmi, pričom išlo o text ironizujúci a posmešný, ktorá 11.3.2017 vyústila do emailu žalovaného adresovaného a zaslaného žalobcovi a v kópii ostatným poslancom a ďalším osobám, kde žalovaný uviedol: „H. sukromne som ti napisal predvcerom ze by si nemal byt tak casto "zhuleny", lebo potom vypisujes svoje bludy ......“ a následne 4.5.2017 žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na email ohľadom nadstavby obchodného domu MIER a v kópii ostatným poslancom a ďalším osobám v znení: „H. OPAKUJEM !!!! Povedal som ti ak si "shuleny" NEVYPISUJ !!!! Venuj sa svojim LGBT aktivitam a maximalne otravuj svojich "Jarkov" ... hej aj toho z Korzara -:).....“. Zo zápisnice z XVIII. zasadnutia miestneho zastupiteľstva MČ F.A. - R. z 19.4.2017 zistil, že žalobca v priebehu zasadnutia poukázal na skutočnosť, že na svoj email zaslaný aj starostovi 11.3.2017 od starostu dostal vulgárnu odpoveď, žiadal preto o ospravedlnenie a odvolanie vyjadrenia, že žalobca je pod vplyvom drog, na čo žalovaný na schôdzi odpovedal, že na svojom vyjadrení trvá. Z výsledku toxikologického skríningu č. 308/2017 z 21.4.2017 zistil, že v analyzovaných biologických materiáloch
žalobcu použitými chromatografickými metódami neboli identifikované žiadne toxikologicky významné látky vrátane omamných a psychotropných látok.
3. Vec právne posúdil podľa čl. 19 až 36 Ústavy SR a tiež podľa ustanovení §§11 a 13 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že predpokladom zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby nie je ani zavinenie osoby zasahujúcej do týchto práv a ani vyvolanie samotných následkov, úplne postačuje objektívna možnosť neoprávneného zásahu takéto následky spôsobiť, pričom aj kritika prejavená relatívne ostrejšími výrazmi, sprevádzajúca výmenu polemických názorov musí mať svoj základ v príslušných objektívne existujúcich skutkových okolnostiach, aby ju bolo možné považovať vo svojej podstate za koncentrované kritické hodnotenie osoby, voči ktorej sú namierené. V opačnom prípade by išlo o neoprávnenú kritiku.
4. Podľa použitých výrazov a formulácií na osobu žalobcu („...by si nemal byť tak často zhúlený...“, „povedal som Ti, ak si shuleny,...“), ale aj z celkového dojmu, ktorým difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti nutne pôsobí a s prihliadnutím na všetky súvislosti okolností, za ktorých k tvrdeniu došlo vrátane toho, že daný výrok bol vyvrcholením súkromnej korešpondencie predstavujúcej určitý politický boj medzi zúčastnenými, ako aj na skutočnosť, že obe strany sú osobami verejne činnými, a teda musia zniesť väčšiu mieru kritiky na svoju osobu, mal zato, že výrok z emailovej správy z 11.3.2017 jednoznačne je výrokom neoprávneným a difamačným, objektívne spôsobilým zasiahnuť do osobnostného práva žalobcu na ochranu jeho dôstojnosti, vážnosti a cti, smerujúci proti jeho osobnej a mravnej integrite, nakoľko svojím obsahom, formou a cieľom presahuje rámec pravdivej a objektívnej kritiky, a to aj v rámci politického boja. S prihliadnutím na výsledok toxikologického vyšetrenia, za situácie, že žalovaný dôkaz o opaku nepredložil ani nenavrhol, mal na zreteli, že ide o nepravdivú informáciu o osobe žalobcu, kedy táto implikuje a podsúva do povedomia adresátov, že žalobca užíva psychotropné látky. V tomto smere sa nestotožnil s obranou žalovaného, že expresívnym pojmom „zhuliť/zhulený“ by bolo potrebné rozumieť vyvaľovať oči. Naopak, prisvedčil argumentácii žalobcu, že takýto výklad daného slova je absurdný a nezodpovedá všeobecne známej skutočnosti, že pod pojmom zhulený človek sa rozumie osoba po požití psychotropných látok.
5. Z obsahu a formy vyjadrenia žalovaného v emaily z 11.3.2017 podľa súdu vyplýva úmysel znevážiť a uraziť osobu žalobcu, a teda ide o zásah spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Mal zato, že žalovaný použitím pojmu „zhulený“ nepochybne dosiahol mieru expresivity, ktorá vysoko prevyšuje úroveň všeobecne uznávanej slušnosti a z kontextu daného pojmu v predmetnej korešpondencii mal dokonca za zrejmý aj úmysel znevážiť a uraziť osobu žalobcu, že nešlo o oprávnenú kritiku, ale iba o výsmech a urážku žalobcu, že primárnym cieľom daného vyjadrenia evidentne nie je polemika o nastolenom probléme týkajúcom sa záležitostí mestskej časti, ale len hanobenie a zneuctenie osoby žalobcu s úmyslom poškodiť ho na jeho právach na ochranu osobnosti, čo podľa súdu vyplýva aj zo skutočnosti, že s takýmito a podobnými výrokmi žalovaný neprestal ani po podaní žaloby o ochranu osobnosti. Súd vyhovel preto žalobe v rozsahu povinnosti žalovaného „zdržať sa šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o žalobcovi, ktoré by boli spôsobilé znížiť dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti alebo zasiahnuť do jeho občianskej cti“ (I.) považujúc daný výrok za dostatočne určitý, zrozumiteľný a aj vykonateľný vzhľadom na to, že žalobca nie je schopný definovať výrokovú časť uloženia povinnosti zdržať sa ďalších zásahov do jeho práva na ochranu osobnosti konkrétnejšie a podrobnejšie, nakoľko nie je v moci nikoho predpokladať konkrétnu aktivitu, konanie, ústny alebo iný prejav žalovaného vo vzťahu k osobe žalobcu, ktoré by mohli zasiahnuť do práva na ochranu jeho osobnosti. Takto formulovaný výrok podľa súdu preto zodpovedá hmotnoprávnym ustanoveniam §11 a nasl. o. z.
6. Vzhľadom na to, že tento výrok predstavujúci neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu bol adresovaný viacerým osobám a zároveň 19.4.2017 na XVIII. zasadnutí H. H. F. - R. žalovaný odmietol vyhovieť žiadosti žalobcu odvolať svoje výroky, že žalobca je pod vplyvom drog a ospravedlniť sa mu, okresný súd konštatoval, že táto nepravdivá informácia, ktorá bola zverejnená širokému okruhu osôb, a to aj na internete, zásah je nutné považovať za široko a dlhodobo pôsobiaci, keďže ktokoľvek a kedykoľvek aj v budúcnosti si môže nahrávku z tohto zastupiteľstva vypočuť, a preto zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu je bez časového, resp. územného ohraničenia. Dospel k záveru, že žalovaný uvedené môže odčiniť ospravedlnením sa na verejnom fóre, t. j. na najbližšom zasadnutí miestneho zastupiteľstva, a preto vyhovel žalobe aj vo výroku II. a uložil žalovanému ospravedlniť sa tak písomne v žalobcovi adresovanom a vlastnoručne podpísanom liste, ako aj na najbližšom
zasadnutí miestneho zastupiteľstva, a to napriek skutočnosti, že funkciu mnohých poslancov miestneho zastupiteľstva vykonávajú už iní ľudia, než tomu bolo 19.4.2017, pretože ak prvotný difamujúci výrok bol adresovaný poslancom danej mestskej časti a zároveň potvrdený aj na verejnom zasadnutí mestskej časti, jediným adekvátnym spôsobom vyjadriť svoje ospravedlnenie je práve takto na tomto fóre (III.).
7. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, pretože žalobca nepreukázal, že k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti došlo v značnej miere. Práve naopak, všetci vypočutí svedkovia, okrem svedka J. sa vyjadrili, že takéto a obdobné výroky žalovaného na adresu žalobcu vnímali len ako ich „súkromný, z minulosti pretrvávajúci spor v rámci politického boja, ktorému nevenovali pozornosť, prípadné emaily podobného rázu a obsahu vymazali, slovným potýčkam strán na verejnej scéne, napr. na zastupiteľstvách, ale aj v korešpondencii neprikladali taký značný význam, ktorý by zmenil ich pohľad na osobu žalobcu“. Žalobca zároveň nepreukázal, že by daný výrok spôsobil rozsiahle zníženie dôstojnosti a vážnosti jeho osoby v rodinnom kruhu, spoločenskej a sociálnej oblasti. Jediný, kto v tomto smere v prospech žalobcu vypovedal, bol svedok J., ktorý uviedol, že nejaké ďalšie osoby, politici či novinári mu kládli otázky ohľadom pravdivosti informácií o požívaní psychotropných látok žalobcom. Súd toto vyhodnotil ako nepriame, sprostredkované názory iných, bližšie neidentifikovaných osôb. V konaní ostalo tak nepreukázaným, že by daný difamačný výrok zasiahol aj rodinnú sféru žalobcu, ako to tvrdil. Takto uzavrel, že nebola naplnená základná podmienka pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia §13 ods. 2 o. z., a preto žalobu o náhradu neoprávnenej ujmy v peniazoch ako nedôvodnú zamietol.
8. Dôkazy navrhované žalovaným nevykonal s odôvodnením, že tieto boli prednesené až priamo na pojednávaní 15.11.2018 (prvé pojednávanie vo veci - pozn. odvolacieho súdu), t. j. po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie, na ktorú bol žalovaný upozornený pri doručovaní uznesenia z 11.5.2018 (43. odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku).
9. O trovách konania rozhodol v zmysle §255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na to, že nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo dané na úvahu súdu, preto hoci žalobca formálne mal len čiastočný úspech, prichádza do úvahy plná náhrada trov konania. V posudzovanej veci nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, či už z hľadiska jeho osobnej, sociálnej alebo finančnej situácie na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle §257 CSP. Tieto dôvody nevidel ani v charaktere konania. Rozhodnutie žalovaného zaviazať na plnú náhradu trov konania protistrane považoval aj za spravodlivé majúc za pravdepodobné, že aj vzhľadom na túto náhradovú povinnosť žalovaný v budúcnosti sa vyhne takémuto a podobnému konaniu, či nekorektným a neslušným verbálnym útokom, a to nielen voči osobe žalobcu a nielen v rámci politického boja, majúc tak určitú preventívnu funkciu.
10. Proti rozsudku žalovaný podáva odvolanie a navrhuje rozsudok vo výrokoch I., II., III. a V. zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Ako dôkaz k odvolaniu pripája vyjadrenia žalobcu z 9.3., 8.6. a 17.12.2017 obsiahnuté v emailoch a tiež v komentároch na Facebooku. Namieta jednak nesprávne skutkové zistenia okresného súdu a jednak nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho nesprávny procesný postup, ktorý vyústil do porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces.
11. Nesprávne skutkové zistenia okresného súdu majú spočívať v nesprávnom interpretovaní žalovaným použitého slova „zhulený“, trvajúc na tom, že daným výrazom vyjadril len toľko, že žalobca fajčí, okresný súd svoje rozhodnutie v tomto smere však založil na závere, že on žalobcu týmto obvinil z užívania psychotropných látok - drog, čím mal zasiahnuť do práva na ochranu jeho osobnosti. Ďalej proti rozsudku sa ohradil z dôvodu, že na zasadnutí mestského zastupiteľstva 19.4.2017 nie on, ale práve žalobca upriamil pozornosť prítomných na to, že žalovaný sa mal vyjadriť, že žalobca je pod vplyvom drog. Namieta preto, že na výroku III. rozsudku žalobca nemá naliehavý právny záujem, jednak preto, že takéto tvrdenie na zasadnutí mestského zastupiteľstva žalovaný neuviedol a jednak preto, že v čase rozhodovania súdu žalovaný už nebol starostom a z poslancov, ktorým boli emaily zasielané, tam bol už len E. O.. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, že výroky žalovaného v emailoch z 11.3. a 4.5.2017 s poukazom na to, kým, kde a za akých okolností boli uvedené, boli objektívne spôsobilé, aby žalobcovi spôsobili ujmu na právach chránených ustanovením §11 o. z., pretože tieto závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. S poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 600/2013 - 13 z 2.10.2013 tvrdí, že žalobca sa dostal do dôkaznej núdze, čo nemôže byť na ujmu žalovaného. Namieta ďalej, že výrok I. rozsudku je veľmi všeobecne a nejasne, neurčito formulovaným zákazom, t. j. je nevykonateľný.
12. Pozornosť súdu upriamuje aj na to, že strany boli v postavení poslanca a starostu MČ F. - R. a zároveň boli politickými oponentmi, vzťahy medzi nimi boli preto dlhodobo značne napäté až zlé. Ako uviedol pred okresným súdom na pojednávaní 15.11.2018, pritom nie žalovaný, ale žalobca v rámci svojej snahy o politické presadenie sa v komunálnej politike cielene a dlhodobo znevažoval prácu žalovaného, jeho česť a svojimi výrokmi zasahoval do jeho osobnostných práv, pričom sa tak malo diať vo zverejňovaných vyjadreniach z 9.3., 8.6. a 17.12.2017 určených širokému okruhu osôb, kde žalobca žalovaného opakovane označoval za zbabelca, zlodeja, klamára a daňového podvodníka. Okresný súd listinné dôkazy vzťahujúce sa na túto obranu žalovaného v konaní nepripustil a v 43. odseku odôvodnenia svojho rozsudku sa s touto skutočnosťou vysporiadal konštatovaním, že tomu bránila sudcovská koncentrácia konania. Išlo pritom o prvé pojednávanie vo veci, po ktorom nasledovali ďalšie pojednávania, na ktorých dochádzalo k výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov, a preto postup súdu, ktorým odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz na pojednávaní 15.11.2018 s odôvodnením, že ide o návrh učinený po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie, nemá oporu v platnom procesnom poriadku jednak preto, že dané dôkazy bolo možné vykonať na tom istom pojednávaní súdu 15.11.2018, ale tiež aj preto, že bolo zjavné, že pre nepredvolanie svedkov označených v žalobe dané pojednávanie bude odročené.
13. Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, čím poukazuje na porušenie práva sporovej strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku podľa odvolateľa absentuje, aby súdom v rozhodnutí zvolené premisy a rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé.
14. Opakovane sa bráni tvrdením, že jeho výroky sú formou politického boja medzi politickými súpermi na úrovni komunálnej politiky, pričom ide o prípustnú mieru ústavným princípom zaručeného práva na slobodu prejavu, práva na kritiku, a to aj na ostrú kritiku, prípadne použitie expresívnych výrazov, ktorých cieľom nemala byť implikácia a podsúvanie do povedomia adresátov, že žalobca užíva psychotropné látky, či znevážiť jeho osobu, ale mali za cieľ do určitej miery spochybniť a nadľahčiť výroky a tvrdenia žalobcu. Neoprávnenosť difamačných a znevažujúcich skutkových tvrdení pritom je vylúčená, ak k zásahu do cti došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov, či už vlastných, cudzích či verejných, pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo plnenia zákonom uloženej právnej povinnosti. Súdna prax pri verejne činných osobách pripúšťa pritom možnosť použiť v rámci kritiky aj relatívne ostrejšie výrazy sprevádzajúce výmenu polemických názorov (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/3024/2011 z 31.5.2012). S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj ESĽP, ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti a pripomína, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca a uplatňuje sa vo vzťahu nielen k tým „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“ (nález ÚS SR I. ÚS 408/2010 zo 16.6.2011, Hendy Side v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7.12.1976, §49).
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch, tento považuje za správny, zákonný a presvedčivo odôvodnený. Navrhuje preto, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol, pretože toto nemá oporu v zistenom skutkovom stave ani vo vykonanom dokazovaní. Podľa žalobcu žalovaný účelovo sa snaží podsúvať súdu názor, že nikdy nepovedal, že žalobca je pod vplyvom drog, keď použil pojem „zhúlený“. Žalovaný pritom aj na zasadnutí mestského zastupiteľstva pred kolegami žalobcu a verejnosťou trval na tom, že žalobca je pod vplyvom drog, jeho výroky boli preto objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu, pričom to, akou reálnou intenzitou do jeho práv aj zasiahli, je už otázka spojená s priznaním nemajetkovej ujmy, ktorú mu súd zamietol. Z dôvodu, že žalovaný preukázateľne neprestal so šírením nepravdivých a difamačných
premís o žalobcovi ani po podaní žaloby, má za to, že súd správne vyhovel aj jeho žalobe vo výroku I., ako aj v ostatných výrokoch.
16. Žalobca má za to, že súd sa správne vysporiadal so žalovaným navrhovanými dôkazmi po uplynutí lehoty na ich predloženie poukazujúc pritom na ustanovenie §153 ods. 1 CSP, že žalovaný takéto dôkazy mohol predložiť už v čase, keď sa vyjadroval k žalobe, prípadne v rámci dupliky ešte pred prvým pojednávaním, pričom žalobcovi by tak umožnil riadnym spôsobom a včas sa na jeho dôkazy aj pripraviť. Pokiaľ tieto dôkazy ešte len označil na prvom pojednávaní, nenavrhol tieto dôkazy včas, keďže na zodpovednú prípravu k týmto dôkazom žalobca by pravdepodobne musel požiadať o odročenie pojednávania, a teda oneskorené konanie žalovaného by zbytočne viedlo k ďalšiemu pojednávaniu. Žalovaný mohol a mal predložiť a navrhnúť vykonať tieto dôkazy v rámci písomnej fázy konania, čo však neurobil a súd sa s jeho (ne)konaním správnym spôsobom aj vysporiadal, pričom dodržal všetky zákonné náležitosti ustanovené v §153 CSP.
17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania prejednal odvolanie žalovaného, preskúmal celé predchádzajúce konanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
18. V zmysle §149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa §153 CSP: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
20. V citovanom zákonnom ustanovení platného procesného poriadku ako efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania, zabránenia zdržiavania konania a motivačného pôsobenia na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas, je ustanovená zásada sudcovskej koncentrácie konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto zavedenie inštitútu sudcovskej koncentrácie do nového procesného poriadku je plne odôvodnené a žiaduce, pričom ide o koncentráciu vhodnú, nie nutnú; tá je zakotvená v ustanovení §154 CSP. Sudcovská koncentrácia konania je preto v diskrečnej právomoci súdu, ktorý včasnosť predloženia prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu a je ponechané na jeho úvahu, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.
21. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a v takom prípade súd fakultatívne nemusí na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napr. o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky zmarilo účel už nariadeného pojednávania a vyžadovalo by vytýčenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Z normatívneho hľadiska koncentrácia konania má za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že táto porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu všeobecne vyjadrenú v čl. 8 CSP a že jej procesné úkony vedú k prieťahom v konaní (čl. 5 CSP). Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, avšak aj napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdenia a navrhnúť dôkazy (§181 ods. 4 CSP), ktoré vo vzťahu k §153 ods. 1, veta druhá, je lex specialis. V zmysle platnej právnej úpravy, teda ak súd dospeje k záveru, že strana sporu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnila síce včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné
dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadať a nepriznať mu procesnoprávne účinky, pričom uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd pritom ospravedlniť na základe objektívnych kritérií alebo subjektívnych kritérií, napr. schopnosť sporovej strany rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti.
22. V posudzovanej veci niet pochýb, že žalovaný procesnú obranu spočívajúcu v tvrdení prednesenom na prvom súdnom pojednávaní vo veci konanom 15.11.2018, že (i) práve on je obeťou slovných útokov a šikanóznych žiadostí žalobcu o poskytnutie informácie, (ii) pre posúdenie, či výrok je difamačným, je potrebné posúdiť všetky súvislosti, ktoré predchádzali takémuto výroku a ktoré viedli k takémuto tvrdeniu, pričom (iii) medzi stranami sporu ide skôr o politický boj na komunálnej úrovni, kde obe strany používajú značne expresívne výrazy, cieľom ktorých však nie je zasiahnuť do ústavou chránených práv na ochranu osobnosti, uplatnil až na prvom pojednávaní, t. j. neuplatnil ju včas, keďže ju mohol uplatniť už aj skôr, pokiaľ by bol konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
23. Rovnako je nepochybné, že okresný súd na danú obranu žalovaného neprihliadal a dôkazy navrhované na ich preukázanie nevykonal s odôvodnením, že boli prednesené až priamo na pojednávaní 15.11.2018, t. j. po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie, na ktorú žalovaný bol upozornený už pri doručovaní uznesenia o procesných poučeniach z 11.5.2018. Je preto zrejmé, že súd na porušenie povinnosti sporovej strany včas uplatniť prostriedky procesnej obrany aplikoval sankciu zakotvenú v ustanovení §153 ods. 2 CSP, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky ustanovené v hypotéze danej právnej normy. Tá demonštratívnym výpočtom totiž ustanovuje, že súd na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Pojednávanie konané 15.11.2018 bolo pritom odročené za účelom vykonania dokazovania navrhovaného žalobcom, t. j. bez zavinenia žalovaného, a nemožno preto hovoriť o porušení, či ohrození zásady hospodárnosti konania procesnou obranou žalovaného prednesenou až na prvom pojednávaní, t. j. nie včas a ani nie najskôr, ako to mohol urobiť, pokiaľ by v konaní postupoval starostlivo. V danej veci súd na pojednávanie nariadené na 15.11.2018 predvolal totiž len sporové strany a ich zástupcov, pričom vzhľadom na samotný predmet konania a už v žalobe obsiahnutý návrh žalobcu vykonať dokazovanie výsluchom svedkov za účelom preukázania jeho tvrdení, súdu muselo byť dopredu zrejmé, že pojednávanie konané 15.11.2018, na ktoré títo svedkovia predvolaní neboli, bude musieť odročiť za účelom ich dodatočného predvolania a vypočutia. Nemohli byť preto pochybnosti o tom, že vo veci bude nariadené ďalšie pojednávanie, prípadne ďalšie pojednávania, ako napokon sa aj stalo, keď v priebehu nasledujúcich piatich mesiacov bolo nariadené nie jedno, ale tri ďalšie pojednávania v danej veci v dňoch 17.1., 2.4. a 14.5.2019, všetky za účelom vypočutia zmienených svedkov, t. j. ani jedno nie z viny žalovaného. Na poslednom z týchto pojednávaní žalobca už netrval na výsluchu dovtedy nevypočutého svedka C. Š. a tak súd na tomto pojednávaní vo veci aj meritórne rozhodol, a to v neprospech žalovaného, u ktorého s odvolaním sa na zásadu sudcovskej koncentrácie konania neprihliadal na ním ešte na pojednávaní 15.11.2018 navrhnuté dôkazy majúc zato, že žalovaný túto obranu uplatnil neskoro.
24. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu práve vzhľadom na to, že odročenie pojednávania z 15.11.2018 bolo žalovaným nezavinené, t. j. došlo by k nemu bez ohľadu na procesnú obranu žalovaného uplatnenú až na tomto súdnom pojednávaní, súd prvej inštancie správne mal pripustiť, aby žalovaný na tomto pojednávaní navrhol vykonať dôkazy za účelom preukázania tvrdenia žalovaného, že osočovania a častovanie expresívnymi výrazmi na adresu protistrany medzi stranami sú vzájomné, keďže tak mohol urobiť bez vplyvu na rýchlosť a hospodárnosť konania a následne tieto dôkazy vykonať a na ich výsledky v konaní prihliadať. Ak súd prvej inštancie takto nekonal, svojím nesprávnym procesným postupom žalovanému de facto neumožnil, aby ten v konaní pred súdom uplatňoval svoje práva navrhovaním dôkazov, pretože jednotlivé pojednávania po 15.11.2018 neboli odročené z dôvodu procesného pochybenia žalovaného, či prípadne pre ním oneskorene uplatnenú obranu v spore. Zo strany žalovaného nešlo preto o zneužitie práva ani o svojvoľné či bezúspešné uplatňovanie alebo bránenia práva, pretože neviedlo k nedôvodným prieťahom v súdnom konaní, nebol preto dôvod na súdnom pojednávaní konanom 15.11.2018 s odvolaním sa na sudcovskú koncentráciu konania nevykonať žalovaným navrhované dôkazy na preukázanie skutočností tvrdených až na danom pojednávaní a súd ich tak nesprávne sankcionoval tým, že na ne neprihliadal. Postupoval pritom priamo v rozpore s ustanovením §153 ods. 2 CSP, a teda voči žalovanému nielen nespravodlivo, ale aj nezákonne.
V dôsledku jeho nesprávneho procesného postupu došlo preto k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z toho dôvodu boli splnené zákonné podmienky na to, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa §389 ods. 1 písm. b) CSP a vec preto vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. V tomto ďalšom konaní bude preto potrebné, aby okresný súd pripustil, aby žalovaný navrhol dokazovanie, ktorého sa dovolával na pojednávaní konanom 15.11.2018, aby tieto dôkazy súd vykonal, prípadne aby vykonal dôkazy v odvolacom konaní predložené s cieľom preukázať jeho obranu, na ktorú dosiaľ v spore súd v dôsledku jeho nesprávneho procesného postupu v konaní neprihliadal, t. j. tvrdenie o údajnom vzájomnom osočovaní sporových strán aj v čase pred 11. marcom 2017 a takto vykonané dôkazy vyhodnotí v kontexte s ostatnými vo veci už vykonanými dôkazmi. Pokiaľ ide o výklad použitého pojmu „zhúliť, zhúlený“ vzhľadom na všetky súvislosti v okolnostiach danej veci, najmä na kontext, v ktorom žalovaný tieto pojmy v sporných emailoch z 11.3. a 4.5.2017 použil, vychádzajúc z obsahu spisu, a to najmä vzhľadom aj na v inej časti textu spornej emailovej správy použitý výraz „biely prášok“, ani podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že žalovaný ho použil v kontexte konania žalobcu pod vplyvom psychotropných látok. Záver o tom, či žalovaným použité výroky vo vzťahu k žalobcovi sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu jeho osobnosti, bude však možné urobiť až potom, čo bude vykonané dokazovanie za účelom preukázania žalovaným namietaného tvrdenia, že útočenie medzi stranami bolo vzájomné a dialo sa rovnakou formou (aj) použitím expresívnych výrazov na adresu protistrany a pred zhruba rovnakým okruhom osôb. Ak totiž tomu tak skutočne bolo, ťažko možno žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu, ktorej sa domáha, pokiaľ sám voči žalovanému vystupoval rovnako alebo porovnateľne, ako žalovaný vystupoval voči nemu. V novom rozhodnutí vo veci súd sa vysporiada aj s ostatnými podstatnými odvolacími námietkami žalovaného vrátane tých, ktoré smerujú tak voči výroku I. napadnutého rozsudku namietajúc, že tento je veľmi všeobecným, nejasne a neurčito formulovaným, a teda nevykonateľným zákazom vo vzťahu k žalovanému, ako aj voči výroku III. namietajúc v podstate, že žalovanému bola uložená povinnosť ospravedlniť sa za výrok, ktorý on na danom fóre nepredniesol, teda do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti nezasiahol.
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie n i e j e prípustné.