Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-33-2017.pdf
PDF · 168.88 KB
No categories available
35C/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., korešpondenčná adresa: D. C. X, C., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Pavlom Kissom ml., advokátom, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, Štúrova 20, 040 01 Košice, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.9.2017 domáhal, aby súd vydal rozsudok v nasledovnom znení: I. Žalovaný je povinný zdržať sa šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácii o žalobcovi, ktoré by boli spôsobilé znížiť dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti alebo zasiahnuť do jeho občianskej cti. II. Žalovaný je povinný sa žalobcovi ospravedlniť formou listu nasledovného znenia vlastnoručne podpísaného žalovaným adresovaného a zaslaného žalobcovi na jeho adresu trvalého pobytu C. X, XXX XX C. a to do piatich dní od právoplatnosti rozsudku: „Ja, A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX C. sa týmto ospravedlňujem pánovi A. B., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C. za moje nepravdivé tvrdenie uvedené v emailovej správe zo dňa 11. marca 2017, zaslanej z emailovej adresy B., adresovanej na emailovú adresu B., E., G., H., E., I., G., J., C., I., F., K., L., E., M., N. a G., že pán A. B. by nemal byť tak často „zhúlený“, lebo potom vypisuje svoje bludy ako aj za moje urážajúce tvrdenie uvedené v emailovej správe zo dňa 4.5.2017, zaslanej z emailovej adresy B., adresovanej na emailovú adresu B., C., A., I., L., H., I., N., O., G., P., F., G., A., G., A., I., H., F., G., K., N., M., F., F., E. a E. v znení: Marcelko súkromne som ti napísal predvčerom, že by si nemal byť tak často „zhúlený“, lebo potom vypisuješ bludy ....“. III. Žalovaný je povinný sa žalobcovi ospravedlniť počas najbližšieho zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever uskutočneného po právoplatnosti tohto rozsudku slovne a osobne v tomto znení: „Ja, A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX C. sa týmto ospravedlňujem pánovi A. B., narodenému X.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C. za moje správanie na XVIII. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever, konaného dňa 19.4.2017, keď na žiadosť p. B., aby som odvolal svoje vyjadrenia o tom, že je pod vplyvom drog som odpovedal, že na svojom vyjadrení trvám.“ IV. Žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch zamieta. V. Zároveň žiadal aj náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalovaný pôsobí vo funkcii starostu mestskej časti Košice – Sever a zároveň ako poslanec mestského zastupiteľstva Košice. Žalobca pôsobí ako poslanec mestského zastupiteľstva Košice, ako aj poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice – Sever. Dňa 11.marca 2017 mu žalovaný zaslal email, v ktorom ho označil za „zhúleného“. Tento email pritom v kópii zaslal aj ostatným poslancom miestneho zastupiteľstva. Dňa 04. mája 2017 mu opäť zaslal email, ktorý v kópii zaslal aj horeuvedeným poslancom, kde zopakoval, že som „zhúlený“, resp. ak som zhúlený, nemám vypisovať. Dňa 19.04.2017 sa konalo XVIII. zasadnutie Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever, na ktorom vyzval žalovaného, aby odvolal nevhodné vyjadrenia na jeho osobu a že je pod vplyvom drog. Žalovaný odpovedal, že na svojom vyjadrení trvá. Toto zastupiteľstvo bolo pritom verejné a vysielalo sa prostredníctvom internetu. Doteraz je možný záznam z toho zastupiteľstva sledovať na internete, napríklad na adrese https:// www.facebook.com /obcianskianezavisli/videos/1906414282910187/ v čase cca od 05:00 do 07:00 min. Podobnými vyjadreniami žalovaného na jeho adresu, že sa nachádza pod vplyvom drog, resp. inými hrubými a nevyberanými útokmi žalovaný komentuje jeho osobu aj v priamej pracovnej korešpondencii s ním, či pri pracovných rozhovoroch s ním. Napriek opakovaným výzvam z jeho strany, s touto aktivitou žalovaný neskončil. Takýmto konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti, najmä do práva na ochranu dobrého mena a občianskej cti. Žalovaný neoprávnene rozširuje o ňom nepravdivé informácie, ktorými ho úmyselne dehonestuje pred verejnosťou, poslancami a kolegami, pričom takto znižuje jeho dôstojnosť pri jeho práci poslanca ako aj v spoločnosti ako takej. Na vyvrátenie nepravdivých tvrdení žalovaného, o vplyve drog na jeho osobu a jeho konanie, žalobca podstúpil toxikologické vyšetrenie prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pracovisko SLAPA, Letná 47, 040 01 Košice. Výsledok bol na všetky drogy negatívny. Žalovaný do dnešného dňa neupustil od svojho konania voči jeho osobe.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.3.2018 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť a priznať mu náhradu trov súdneho konania, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobcom uplatňované nároky neuznáva a skutočnosti uvádzané žalovaným považuje za nepravdivé, účelové a zavádzajúce a zároveň petit žaloby č. I považuje za neurčitý a nevykonateľný. On nikdy neuviedol, že žalobca je pod vplyvom drog, a predmetnú skutočnosť nie je možné vyvodiť z mojich výrokov uvádzaných v e- mailoch zo dňa 11.03.2.017 a dňa 04.05.2017, kde len uviedol, že „ak je zhulený", a alebo „nemal by byť tak často zhulený". Pokiaľ vychádzame z obsahovej definície slova húliť, -ii, - ia nedok. nár. expr. (čo), tak v zmysle Slovníka slovenského jazyka, predmetné slovo v slovenskom jazyku znamená otvárať, vyvaľovať (oči): Chlapci húlia oči. (taj.) V dnešnej hovorovej reči sa bežne používa slovo huliť, ktoré je prevzaté z českého jazyka z českého slova hulit, čo však v žiadnom prípade neznamená užívať drogy, ako to účelovo vo svojej žalobe uvádza žalobca, ale znamená fajčiť. Z týchto dôvodov, ani ním použitý výraz byť zhulený v žiadnom prípade nie je možné vykladať, ako jeho vyjadrenie, že žalobca je pod vplyvom drog. Z obsahu zápisnice z XVIII. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice- Sever konaného dňa 19.04.2017, rovnako vyplýva iba, že na výzvu žalobcu uviedol, že na svojom vyjadrení uvedenom v emaile zo dňa 11.03.2017, na ktorý na zasadnutí miestneho zastupiteľstva poukázal sám žalobca, trvá. Nikdy v emailoch zo dňa 11.03.2017 a dňa 04.05.2017 a na XVIII. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice- Sever konaného dňa 19.04.2017 neuviedol, že žalobca je pod vplyvom drog, a tým zároveň nemohol zasiahnuť do práv na ochranu dobrého mena a občianskej cti žalobcu. S poukazom na judikatúru súdov je toho názoru, že ním uvádzané výroky uvedené v e- mailoch zo dňa 11.03.2017 a dňa 04.05.2017, v žiadnom prípade aj s poukazom na skutočnosť, kým a kde boli predmetné výroky uvádzané, a s poukazom za akých okolností boli uvádzané, neboli objektívne spôsobilé, aby z nich žalobcovi vznikla akákoľvek ujma na jeho právach chránených ustanovením § 11 OZ, a predmetné skutočnosti o vzniku ujmy na právach chránených ustanovením §11 OZ nevyplývajú ani z obsahu žaloby, a ani z dôkazov na ktoré vo svojej žalobe poukazuje žalobca. Vo vzťahu k žalobcom uplatňovaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uvádza, že rovnako predmetné ním uplatňované nároky považujem za nedôvodné. Predmetnými výrokmi nemohlo dôjsť a nedošlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 OZ, čo je základným zákonným predpokladom pre priznanie nárokov na náhradu nemajektovej ujmy v peniazoch.
4. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 7.5.2018, kedy uviedol, že je pre ňho nepredstaviteľné, ako mal či mohol na žalovaného vyvaľovať oči v prípade, ak mu zaslal emailom požiadavku na odpoveď a teda sa nejednalo o osobnú komunikáciu tvárou v tvár. Rovnako žalovaný, ako jeho bývalý zamestnávateľ a priamy nadriadený dobre vie, že je nefajčiar. Naopak, asi každý, kto počuje slovo
húliť, si ako prvé predstaví fajčenie marihuany, hašišu, alebo iných drog, nie vyvaľovanie očí. Taktiež je potrebné v tomto prípade prihliadať na kontext správ. Snáď nám nechce žalovaný tvrdiť, že tým myslel, že nič mu z toho nevychádza, len to, že sústavne vyvaľuje oči. To je jednak smiešne, ale aj absurdné. Rovnako sa slovo húliť v žiadnom prípade nepoužíva v hovorovej reči na Slovensku s významom fajčiť (obyčajné cigarety). To ako sa tento výraz používa v Česku je irelevantné. Ako volený zástupca obyvateľov - poslanec mestskej časti Košice Sever a poslanec mesta Košice bol pripravený strpieť istý diskomfort v rámci výkonu svojej funkcie. Toto konanie však už prekračuje hranice slušného správania sa a komunikácie zo strany žalovaného. Jeho cieľom je za každú cenu očierniť jeho osobu a odradiť ho tak od pôsobenia v rámci verejného života či zastávania volených funkcií. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, intenzitu zásahu do jeho dobrého mena a občianskej cti považuje za značnú, keďže sa nejedná o ojedinelý prípad, ale o systematické, dlhotrvajúce konanie žalovaného s jasným úmyslom, ktorý popísal už vyššie. S takýmto konaním neprestal žalovaný ani po podanej žalobe. Výroky znižujúce žalobcovu vážnosť v spoločnosti sú spôsobom konania žalovaného, keď sa neštíti verejne potvrdiť, že na týchto vyjadreniach trvá, pred všetkými poslancami miestneho zastupiteľstva či šíriť difamačné informácie na mestskom zastupiteľstve, pričom si je vedomý, že to je mediálne sledované zástupcami novinárskej obce, vysiela sa naživo na internete, nahráva, dostane do úradného záznamu
- zápisnice z rokovania a bude tak verejne šíriteľné aj v budúcnosti. To nasvedčuje tomu, že žalovaný nemá žiadny záujem na tom, aby sa vyvaroval takéhoto konania voči nemu a je mu úplne jedno, aké budú mať jeho vyjadrenia dopad na hodnotenie spoločnosti voči jeho osobe a že jeho vážnosť v spoločnosti takýmito vyjadreniami značným spôsobom znižuje. Naopak, je si svojho konania očividne plne vedomý a práve zníženie spoločenskej vážnosti jeho osoby je motiváciou a cieľom jeho konania. Od tohto konania žalovaného do dnešného dňa neodradila ani vedomosť, že na neho podal žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Cieľom vyjadrení a konania žalovaného bolo spôsobiť zásah do jeho osobnosti, pretože žalovaný viackrát, pri rôznych príležitostiach, podsúval kolegom žalobcu a verejnosti myšlienku, že je pod vplyvom drog, čím sa snažil ho difamovať, „vysmievať sa mu", že nemá byť zhúlený, a pritom si iba plní svoj mandát poslanca a slušne sa pýta starostu mestskej časti na problém súvisiaci s mestskou časťou, načo dostane posmešnú odpoveď, plnú narážok na to, že je pod vplyvom drog, ktorá je v kópii zaslaná aj všetkým ostatným poslancom mestskej časti, práve z dôvodu, aby bola systematicky znižovaná moja vážnosť u kolegov. To má značný dopad na spoluprácu s ostatnými kolegami, nakoľko bol na základe týchto a ďalších obvinení vyzvaný viacerými kolegami z miestneho zastupiteľstva, aby sa vzdal pôsobenia vo funkcii člena komisie. Rovnako to má aj vplyv na výkon jeho poslaneckého mandátu, keďže si ho nemôže plniť zodpovedne a podľa jeho vedomia a svedomia. Musím si dvakrát rozmyslieť, či napr. interpeluje otázkou starostu, keď vie, že môže čakať odpoveď plnú urážok a posmeškov. Konanie žalovaného sa nedá hodnotiť inak ako úmyselne difamujúce so snahou znížiť jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, pričom nie je ochotný upustiť od takéhoto konania ani v budúcnosti dobrovoľne.
5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: kópia emailu z 11.marca 2017, kópia emailu z 04. mája 2017, zápisnica z miestneho zastupiteľstva, nahrávka z miestneho zastupiteľstva na CD nosiči, kópia emailu z 09. marca 2017, výsluch žalobcu, výsluch svedkov K. C., poslanec miestneho zastupiteľstva MČ Košice Sever Kosmas Bekiaris, poslanec miestneho zastupiteľstva MČ Košice Sever Jaroslav Polaček, poslanec miestneho zastupiteľstva MČ Košice Sever I. Q., poslanec miestneho zastupiteľstva MČ C. E. G. L., kontrolór MČ Košice Sever, výsledok toxikologického šetrenia z 21.04.2017.
6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 35C/33/2017-145 zo dňa 14.5.2019 nasledovne: I. Žalovaný je povinný zdržať sa šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácii o žalobcovi, ktoré by boli spôsobilé znížiť dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti alebo zasiahnuť do jeho občianskej cti. II. Žalovaný je povinný sa žalobcovi ospravedlniť formou listu nasledovného znenia vlastnoručne podpísaného žalovaným adresovaného a zaslaného žalobcovi na jeho adresu trvalého pobytu C. X, XXX XX C. a to do piatich dní od právoplatnosti rozsudku: „Ja, A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX C. sa týmto ospravedlňujem pánovi A. B., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C. za moje nepravdivé tvrdenie uvedené v emailovej správe zo dňa 11. marca 2017, zaslanej z emailovej adresy B., adresovanej na emailovú adresu B., E., G., H., E., I.,G.,J.,C.,I.,F.,K.,L.,E.,M., N. a G., že pán A. B. by nemal byť tak často „zhúlený“, lebo potom vypisuje svoje bludy ako aj za moje urážajúce tvrdenie uvedené v emailovej správe zo dňa 4.5.2017, zaslanej z emailovej adresy B., adresovanej na emailovú adresu B., C.,A.,I.,L.,H.,I.,N., O., G., P., F., G., A., G., A., I., H., F., G., K., N., M., F., F., E. a E. v znení: Marcelko súkromne som ti napísal predvčerom, že by si nemal byť tak často „zhúlený“, lebo potom vypisuješ bludy ....“. III. Žalovaný je povinný sa žalobcovi ospravedlniť počas najbližšieho zasadnutia
Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Sever uskutočneného po právoplatnosti tohto rozsudku slovne a osobne v tomto znení: „Ja, A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX C. sa týmto ospravedlňujem pánovi A. B., narodenému X.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C. za moje správanie na XVIII. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Sever, konaného dňa 19.4.2017, keď na žiadosť p. B., aby som odvolal svoje vyjadrenia o tom, že je pod vplyvom drog som odpovedal, že na svojom vyjadrení trvám.“ IV. Žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch zamieta. V. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
7. Na základe odvolania žalovaného proti výroku I., II., III. a V. rozsudku prvej inštancie Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 9Co/368/2019-208 zrušil rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. V odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že bude preto potrebné, aby okresný súd pripustil žalovaným navrhnuté dokazovanie, ktorého sa dovolával na pojednávaní konanom 15.11.2018, aby tieto dôkazy súd vykonal, prípadne aby vykonal dôkazy v odvolacom konaní predložené s cieľom preukázať jeho obranu. Pokiaľ ide o výklad použitého pojmu „zhúliť, zhúlený“ vzhľadom na všetky súvislosti v okolnostiach danej veci, najmä na kontext, v ktorom žalovaný tieto pojmy v sporných emailoch z 11.3. a 4.5.2017 použil, vychádzajúc z obsahu spisu, a to najmä vzhľadom aj na v inej časti textu spornej emailovej správy použitý výraz „biely prášok“, ani podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že žalovaný ho použil v kontexte konania žalobcu pod vplyvom psychotropných látok. Záver o tom, či žalovaným použité výroky vo vzťahu k žalobcovi sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu jeho osobnosti, bude však možné urobiť až potom, čo bude vykonané dokazovanie za účelom preukázania žalovaným namietaného tvrdenia, že útočenie medzi stranami bolo vzájomné a dialo sa rovnakou formou (aj) použitím expresívnych výrazov na adresu protistrany a pred zhruba rovnakým okruhom osôb. Ak totiž tomu tak skutočne bolo, ťažko možno žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu, ktorej sa domáha, pokiaľ sám voči žalovanému vystupoval rovnako alebo porovnateľne, ako žalovaný vystupoval voči nemu. V novom rozhodnutí vo veci súd sa vysporiada aj s ostatnými podstatnými odvolacími námietkami žalovaného vrátane tých, ktoré smerujú tak voči výroku I. napadnutého rozsudku namietajúc, že tento je veľmi všeobecným, nejasne a neurčito formulovaným, a teda nevykonateľným zákazom vo vzťahu k žalovanému, ako aj voči výroku III. namietajúc v podstate, že žalovanému bola uložená povinnosť ospravedlniť sa za výrok, ktorý on na danom fóre nepredniesol, teda do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti nezasiahol.
9. Po rozhodnutí súdu druhej inštancie žalovaný v podaní zo dňa 9.3.2021 uviedol, že nie on, ale práve naopak najmä žalobca v rámci svojej snahy o politické presadenia sa v komunálnej politike cielene a dlhodobo znevažoval jeho prácu, jeho česť, a zasahoval svojimi výrokmi do jeho osobnostných práv. Žalobca ho opakovane označoval za zbabelca, zlodeja, klamára a daňového podvodníka. Výroky žalovaného, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, mali vždy charakter určitej formy boja medzi politickými súpermi na úrovni komunálnej politiky, a v danom prípade sa jednalo o prípustnú mieru ústavnými princípmi zaručeného práva na slobodu prejavu, a práva na kritiku, a to aj formou ostrej kritiky, príp. expresívnych výrazov, ktorých cieľom nemalo byť implikácia a podsúvanie do povedomia adresátov nepravdivej informácie, že žalobca užíva psychotropné látky, tak ako to konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, ale do určitej miery spochybniť, a nadľahčiť výroky a tvrdenia uvádzané žalobcom, a nie znevážiť alebo uraziť osobu žalobcu, príp. iným spôsobom objektívne spôsobiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 OZ. Súdna prax pri verejne činných osobách pripúšťa možnosť použiť v rámci kritiky aj relatívne ostrejšie výrazy sprevádzajúce výmenu polemických názorov.
10. Žalobca v podaní zo dňa 15.5.2022 uviedol, že nie žalobca svojim konaním, ale naopak žalovaný znevažuje nielen osobnostné práva žalobcu a iných osôb, ale predovšetkým svoju vlastnú česť a meno. Žalovaný využil svoje politické a mocenské postavenie na politicky motivované znevažovanie mojej osoby a poškodzovanie dobrého mena. Ako príklad jeho protiprávneho konania v predmetnom období, do ktorého spadá aj predmet tejto žaloby a právnych následkov, ktoré toto konanie malo na jeho osobu uviedol rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 25Cpr/1/2019 zo dňa 4.6.2020. V tomto právoplatnom rozsudku súd skonštatoval protiprávne konanie zamestnávateľa, mestskej časti Košice – Sever, ktorej v danom období starostom a štatutárom bol žalovaný. Počas tohto súdneho sporu bola znevažovaná vážnosť žalobcu v spoločnosti a čelil útokom zo strany žalovaného. Ako žalobca uzavrel dňa 2.7.2020
mimosúdnu dohodu so žalovanou mestskou časťou, ktorej súčasťou bolo podstatné zníženie nároku žalobcu, v prospech mestskej časti. Súčasťou tejto dohody bolo aj zverejnenie ospravedlnenia mestskej časti voči bývalému zamestnancovi Mgr. Marcelovi Gibódovi. Uvedenú stratu mestskej časti, reputačnú a finančnú, ktorú spôsobil žalovaný svojím protiprávnym konaním nijakým spôsobom nenahradil ani neoľutoval. O postoji žalovaného svedčí aj mediálne vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.2.2022, v ktorom žalovaný bez ostychu tvrdí: „V roku 2014 už dostal okamžitú výpoveď,“ ozrejmuje Gaj.“ Vo svojej kritike starostu, akokoľvek zanietenej vždy hľadel na pôsobenie žalovaného ako verejnej osoby, mestského poslanca, starostu a štatutára samosprávy. Zásadne sa snažil vyvarovať defamačných a osobných útokov znevažujúcich ľudskú dôstojnosť. Žalobca poukázal na rozhodnutia mestského zastupiteľstva mesta Košice a miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice Sever, ktoré skonštatovali nesplnenie si zákonných povinností zo strany žalovaného a to nepodaním oznámenia o funkciách, zamestnaniach, činnostiach a majetkových pomeroch žalovaného. Výroky žalovaného na jeho osobu nemali za cieľ vecne spochybňovať argumentáciu mojich otázok resp. pripomienok, napr. ako poslanca mestskej časti ale ich jediným účelom bolo zosmiešňovanie, defamácia a znižovanie dôveryhodnosti mojej osoby v očiach verejnosti.
11. Na uvedené reagoval žalovaný podaním zo dňa 14.6.2022, kde uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom v konečnom dôsledku v celom rozsahu potvrdzujú ním uvádzané skutočnosti, že medzi sporovými stranami prebiehal politický boj na komunálnej úrovni. Z predložených listinných dôkazov v tomto súdnom konaní si možno vytvoriť celkový obraz o existencii politického súperenia medzi sporovými stranami, v rámci ktorého aj sám žalobca uvádzal nepravdivé a difamačné tvrdenia na jeho osobu, kedy sa žalobca difamačných a osobných útokov na jeho osobu v žiadnom prípade nevyvaroval. Predmetné vyššie uvedené skutočnosti v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyvracajú možnosť spôsobiť ujmu na právach žalobcu chránených ustanovením § 11 OZ. Žalobca tvrdí, že dochádzalo k znevažovaniu jeho osoby, avšak bez uvedenia konkrétnej špecifikácie, v čom malo spočívať znevažovanie osoby a dobrého mena žalobcu. V tomto prípade sa jedná výlučne o účelové a ničím nepreukázané tvrdenia žalobcu, nakoľko žalobca v predmetnom svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2022 neuvádza o aké tvrdenia sa má v tom – ktorom prípade jednať, ani vôbec nešpecifikuje, v čom konkrétne mali byť prípadné jeho tvrdenia difamačné, príp. znevažujúce osobu a dobré meno žalobcu. Žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru v roku 2014 skutočne dostal a teda predmetný výrok bol pravdivý a žiadnym spôsobom nemohol prispieť k zneváženiu osoby a dobrého mena žalobcu. Predmetné tvrdenie v žiadnom prípade nemohlo byť difamačné, avšak predmetná skutočnosť nie je predmetom tohto súdneho konania. V žiadnom prípade však súd vo veci sp. zn. 25Cpr/1/2019 nekonštatoval akékoľvek protiprávne konanie voči žalobcovi. Mimosúdna dohoda o urovnaní s mestskou časťou Košice- Sever je rovnako právne irelevantná, a s predmetom tohto sporu rovnako absolútne nesúvisiaca, nakoľko v čase jej uzatvorenia už nepôsobil vo funkcii starostu a štatutárneho orgánu mestskej časti Košice- Sever, a nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah.
12. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov a zistil tento nasledovný skutkový stav:
13. Na Facebooku zo dňa 4.2.2017 (č.l. 237) žalobca uviedol: „...A v Kosiciach je prvy v rade tychto demokratickych analfabetov fasista B..“
14. V emailovej správe zo dňa 9.3.2017 (č.l. 20 – v strede) žalobca napísal viacerým osobám, že „..Najmä ak sa to pýta starosta, ktorý si ako je verejne známe veľmi rád, okrem iného alkoholu, vypije najmä dobre vychladené ružové víno vo svojej pracovni a v pracovnej dobe....B., ktorý sa silou mocou a úboho snaží nahádzať akúkoľvek špinu na iných (a pritom vieme ako on sám je dohneda ufúľaný)....Možno je za tým neukojená túžba zviditeľňovania sa.. ale skôr to bude dobrá odmena“.
15. Žalobca reagoval na správu žalovaného dňa 6.3.2017 ohľadom hospodárneho nakladania s obecnými finančnými prostriedkami v samospráve (č.l. 20 - dolu), na čo žalovaný odpovedal emailom zo dňa 9.3.2017 (č.l. 20 – hore), kedy v súkromnej správe žalobcovi uviedol: A. zabudol si dolozit vieruhodny doklad o tvojej novej funkcii hovorcu G.. to ze si hovorca p. R. to uz je nam zname, ale skus sa viac zamerat na svoju trojrocnu "porno" kauzicku tvoj kosicky "CISTY DEN" v OaN ..... ci??? apropo: nemyl si prosim sneh s " bielym povzbudzujucim praskom " .... potom neviem ci si zgulovany alebo zhuleny .... -:).
16. Následne diskusia medzi žalobcom a žalovaným pokračovala odpoveďou žalobcu zaslaná verejne (č.l. 21) v znení: „Pan starosta Gagaj, prosim zdrzte sa komentarov ked ste napity, potom plujete iba zbytocne nadavky a urazky a este ani tie na seba logicky vobec nenadvezujucu. O vyjadreni sa seriozne k veci ani nehovoriac. Myslim ze som predlozil jasny dokaz o vasej dvojtvarnosti a neschopnosti (vid predchadzajuci mail a prilozena sprava o NFK). A preto si to co vylucujete nezasluzi ani dalsi komentar z mojej strany.“
17. Ďalšou reakciou žalovaného bol súkromný email žalobcovi z toho istého dňa v znení: „Marcel je pravda ze od " buzeratvsta k pedofilii je len krocik "??? a laskave ma viac neotravuj !!! ZHul sa mimo domu nech nerobis svojim najblissim hambu ! .... synak ...“
18. Následne žalovaný emailom zo dňa 11.3.2017 zaslaným žalobcovi a v kópii ostatným poslancom a ďalším osobám uviedol: „Marcelko sukromne som ti napisal predvcerom ze by si nemal byt tak casto "zhuleny", lebo potom vypisujes svoje bludy ......“
19. Zo zápisnice zo dňa XVIII. zasadnutia miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever konaného dňa 19.4.2017 súd zistil, že v rámci bodu IV. Správa o činnosti starostu MČ Košice – Sever poslanej B. uviedol, že dňa 11.3.2017 poslal email poslancom, aj starostovi, na ktorý dostal od starostu vulgárnu odpoveď, žiadal ospravedlnenie – odvolanie vyjadrenia, že je pod vplyvom drog. Starosta odpovedal, že na svojom vyjadrení trvá.
20. Z výsledku toxikologického vyšetrenia č. 308/2017 zo dňa 21.4.2017 súd zistil, že u žalovaného bol skrinning toxikologického vyšetrenia negatívny a v závere bolo uvedené, že v analyzovaných biologických materiáloch (moč, vlasy) neboli použitými chromatografickými metódami identifikované žiadne toxikologicky významné látky vrátane omamných a psychotropných látok.
21. Emailom zo dňa 4.5.2017 (č.l. 24 - hore) žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na email žalobcu ohľadom nadstavby obchodného domu MIER (č.l. 24 – v strede) a v kópii ostatným poslancom a ďalším osobám v nasledovnom znení: „MARCEL OPAKUJEM !!!! Povedal som ti ak si "shuleny" NEVYPISUJ !!!! Venuj sa svojim LGBT aktivitam a maximalne otravuj svojich "Jarkov" ... hej aj toho z Korzara -:).....“
22. V emaili zo dňa 8.6.2017 (č.l. 170) zaslanom verejne viacerým osobám žalobca uviedol: „Pan Gaj, osoba, ktora roky „optimalizuje dane“ a svojim klientom poskytuje fiktivne sluzby by mala zvolnit svoje tempo v sireni bludov...Preto sa viac k tvojej bludnej mysli nema zmysel rozpisovat.“
23. V emaili zo dňa 17.12.2017 (č.l. 170rub) zaslanom verejne viacerým osobám žalobca uviedol: „Som si vedomy faktu, ze pre niekoho, kto svoju firmu musel poslat do muky skor nez ona spadla so siete danoveho skandalu „reklamnych agentur“ SHARKa svoju novu firmu napisal na bieleho kona – svojho syna to bude tazke pochopit, co znamena slovo transparentnost.“
24. V emaili zo dňa 18.12.2017 (č.l. 224) zaslanom žalovanému a kancelárii starostu žalobca uviedol: „a preto prepac ak som sa ta opat podla teba dotkol tym ze pomenuvam to co vsetci vidia. Biele kone nevyrabaju ti co ich tak pomenuju ale ti ktori sa za ne skryvaju. A skravaju sa ti co sa niecoho boja. A ja viem ze ty mas strasny strach az vyjdu na javo tvoje prave podnikatelske aktivity.“
25. V emaili zo dňa 12.9.2017 (č.l. 288) zaslanom verejne viacerým osobám žalobca informoval o ním podanej žalobe o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v roku 2014, kedy súd rozhodol dňa 14.6.2018 v prospech žalobcu a konkrétne uviedol: „A. B. oäť dokazuje, že radšej uprednostňuje vlastné pochybné záujmy. Zneužíva svoje postavenie starostu mestskej časti na očierňovanie svojich oponentov. Namiesto toho aby chránil práva obyvateľov Severu, pochybnými praktikami a aj zneužívaním osobných nás Severanov ohrozuje. O povesti samosprávy mestskej časti nehovoriac.“
26. Na Facebooku zo dňa 9.11.2018 a 10.11.2018 (č.l. 172, 173, 226-235) žalobca uviedol: „Starosta mestskej casti si opat robi kampan a to este v den volieb. Ale od klamara a zlodeja sa asi nic cakat ani neda. ....G. B. bol vzdy zbabelec....A. B. takze nemas, takze si zasa kradol. Lebo vid Google ta neopravnuje kradnut. Takze si zlodej. N. uz dostali, snad dostanu aj B....S trolmi tu nema cenu diskutovat, najma preto nie lebo ziadnu databazu sme neukladli a klamar a zlodej B. nema jediny dokaz na to aby
potvrdil svoje klamstva. Uz raz sud prehral. Prehra verim aj dalsie. Len nech klame dalej a ono mu to karma spocita.“ Žalovaný sa uviedol: „opať a dnes naposledy...“treba huliť v menších dávkach“...Marcel opakujem prosim ta „v mensich davkach“ tahaj....A. B. si psychopat a CHOD SA LIECIT!!!...A. D.!!! Si psychopat, si jedno decko co mu otec nestihol pribit bo si ho nemal! Zdrhol od vas. Opakujem si psychopat, CHOD SA LIECIT!!!“
27. Na Facebooku zo dňa 17.11.2018 (č.l. 236) žalobca uviedol: „...Klamanie, prekrucanie, kradnutie a ohovaranie, to su pracovne metody A.. Pozor, nie C. ale B.....Konecne nebudeme mat starostu co mysli iba na seba a svoje plne brucho (a penazenku).“
28. Na Facebooku (č.l. 225) OAN – Občianski a Nezávislí uviedli odkaz na „Oficiálne stanovisko poslancov B. a G. k údajným osobným sporom primátora R. a starostu B., kedy sa medzi iným čitiatelia mali dozvedieť aj prečo sa nejedná o súkromnú ale pracovnú a verejnú komunikáciu. Prečo sa jedná o politický spor o podobu našej demokratickej spoločnosti. Boj proti zlodejom, klamárom a fašistom pokračuje. Nevzdáme sa!“
29. V Korzári zo dňa 25.2.2019 (č.l.221) bol uvedený článok s titulkom na prvej strane: „Gibóda: Drogy neberiem, „idiot Brixi“ ma mrzí“.
30. Z uznesení zasadnutí Miestneho zastupiteľstva zo dňa 29.4.2019, 21.6.2019, 19.9.2019 a 6.11.2019 spolu s Rozhodnutím Mestského zastupiteľstva Košice (č.l. 290-305) súd zistil, že žalovaný porušil svoju povinnosť poslanca – verejného funkcionára podať oznámenie funkcií , zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2018 resp. za volebné obdobie 2014-2018.
31. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 25Cpr/1/2019 zo dňa 4.6.2020 (č.l. 272) súd zistil, že v právnom spore žalobcu A. A. B. proti žalovanému Mestská časť Košice – Sever o náhradu mzdy súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 31.806 Eur bez príslušenstva a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
32. Z Dohody o urovnaní zo dňa 2.7.2020 (č.l. 279) súd zistil, že vyššie uvedené strany sporu sa dohodli na urovnaní a sumu priznanú vyššie citovaných rozsudkom nahradili sumou nižšou s tým, že žalovaný bol povinný zverejniť ospravedlnenie žalobcovi, ktorá skutočnosť bola prejednaná na Miestnom zastupiteľstve Mestskej časti Košice – Sever (č.l. 283), kde uvedené ospravedlnenie bolo prečítané.
33. Dňa 18.2.2022 bol na internete KOŠICE: DNES ONLINE (č.l. 285-287) zverejnený článok s názvom B. pre G. urobí všetko, tvrdí B. (č.l. 285), kde v súvislosti so snahou žalobcu zaujať miesto v dozornej rade Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. bol žalovaný dotazovaný k osobe žalobcu, ktorý spomenul, že v roku 2014 dostal žalobca okamžitú výpoveď, je vyštudovaný politológ ale s nulovou praxou, s povýšeneckým vzťahom ku kolegom, človek, ktorý v živote nič vlastného nedokázal, ovplyvniteľný človek, zákerný a zraniteľný a keď ho G. odkopne, príde o všetky funkcie.
34. Žalobca v konaní vypovedal, že je poslancom Mestskej časti Košice – Sever od roku 2014, žalovaný je starostom mestskej časti. Ako poslanec mestskej časti má povinnosť dopytovať sa k určitým veciam starostu a má právo požadovať vysvetlenia a informácie. Žalovaný na otázky väčšinou nereaguje, alebo reaguje posmešne, či útočným spôsobom. Na jeho žiadosť zaslanú starostovi a v kópií aj všetkým poslancom mestskej časti, starosta reagoval difamačným výrokom. Na rokovaní miestneho zastupiteľstva ho požiadal, aby sa ospravedlnil a odvolal tento výrok. On ho zopakoval. Napriek podaniu žaloby a napriek jeho žiadosti, aby s týmto žalovaný prestal, tento naďalej používa takéto difamačné výroky, kde v poslednom týždni na oficiálnej stránke Mestskej časti Sever, na sociálnej sieti Facebook uviedol: „Marcel opakujem, prosím ťa v menších dávkach ťahaj“, „A. B. si psychopat, choď sa liečiť“, „A. B. opäť a dnes naposledy treba húliť v menších dávkach“ a rôzne iné výroky podobného charakteru, ktoré znižujú jeho hoednotu v spoločnosti. Za účelom preukázania, že to nie je pravda, si nechal vypracovať znalecký posudok RUVZ, ktorý dokazuje, že nie len v danom čase, ale aj viacej do minulosti nikdy nebol pod vplyvom drog. Toto je súčasťou rozsiahlej kampane, súčasťou politického boja, ale je to neadekvátna reakcia vzhľadom na vec, ktorú riešime. Kolegyne jeho mamy sa jej pýtajú, či to je pravda, že berie drogy. Žalovaného v minulosti po marci 2017 označil za zlodeja a klamára, nakoľko mu nevedel zodpovedať, odkiaľ dostal práva na fotografiu, na ktorú vlastnícke práva má on a pán G..
35. Žalovaný v konaní vypovedal, že každá jeho reakcia bola odpoveďou na nejakú akciu a to už je alebo email, alebo telefonát, alebo slovný kontakt, ktorý mohol odznieť na zastupiteľstvách mestskej časti. ich vzájomná komunikácia nie je vhodná. Uvedomuje si, že verejné osoby by takto nemali komunikovať, ale každá jeho reakcia bola vyprovokovaná. U žalovaného slovíčko zhúlený znamená fajčiť a myslí si, že žalobca fajčí v rôznych kontextoch, aj v sexuálnom kontexte. žalovaný nezvažoval ospravedlniť sa žalobcovi z dôvodu šikanózneho prístupu žalobcu. Bolo by to poníženie jeho osoby a taktiež samotného úradu, ktorý bol sústavne napádaný a obviňovaný z netransparentnosti, z nevýkonnosti, z nefunkčnosti. Žalobca sa veľmi rád hral s bielym práškom, alebo cukrom, tak ako naposledy v Bruseli na zájazde (rok si nepamätá). Za posledné volebné obdobie od roku 2014 do 2018 mu bolo zaslaných 136-137 emailov od žalobcu, ktoré boli aj odpoveďami na žalovaného reakcie.
36. V konaní vypovedal svedok S. F. G., ktorý uviedol, že žalobca je jeho priateľ, kolega. žalovaný opakovane napádal žalobcu verbálne vždy v čase miestnych zastupiteľstiev MČ Sever. Žalovaný opakovane identifikoval žalobcu, alebo hovoril o tom, že je zhúlený, že húli. Vie, že žalobca si nechal urobiť drogové testy v laboratóriu a následne vyzval žalovaného na miestnom zastupiteľstve, aby sa mu ospravedlnil. Žalovaný to neurobil a dokonca v tej svoje rétorike potvrdil, že si za tým stojí. Žalobca bol z toho duševne, vnútorne v diskomforte, nebolo mu to príjemné. Okrem iného žalovaný označoval žalobcu aj ako homosexuála a akési vyvrcholenie bol ten drogový útok. Označením žalobcu za zhuleného svedok jednoznačne pochopil, že sa rozpráva o drogovej závislosti. Keď to zaznelo a keď sa to riešilo, tak to vrelo, ľudia si šuškajú, vnímajú to, ale poslanci do toho nechceli vstupovať. Vždy sa ohradzovali, že to je osobný spor. Stalo sa mu, že sa ho aj novinári spýtali na žalobcu, či je homosexuál, či berie drogy, lebo to tvrdí žalovaný. Aj žalobca mal isté slovné útoky na žalovaného, určite však nie vulgárne, iba v ostrej diskusii. On sám nikdy nemal pochybnosti o žalobcovi, že užíva nejaké omamné látky. V súvislosti so spojením húliť si on predstavuje drogovú závislosť, či už silné drogy, slabé drogy, marihuana.
37. V konaní vypovedal svedok S. G. L., ktorý uviedol, že pozná obidve strany sporu. Vykonáva funkciu kontrolóra na Mestskej časti, žalobca bol poslanec, žalovaný starosta. Je v nezávislom vzťahu k obidvom osobám, nakoľko jeho postavenie kontrolóra neznamená, že by bol v podriadenej funkcii vo vzťahu k jednému z nich. Keď nastúpil na mestskú časť za kontrolóra v roku 2015, hneď na prvom zastupiteľstve zistil, že medzi tými dvoma osobami existuje nejaká vzájomná anymozita, ide o vzťahy, ktoré boli pred týmto obdobím, kedy žalobca pôsobil ako vedúci kancelárie žalovaného ako starostu. On osobne týmto ich vzájomným prekáračkám nevenoval pozornosť, ak sa to nedotýkalo jeho povinností kontrolóra. Ak nešlo o vecný problém, ich komunikáciu nijakým spôsobom neuchovával, ani nečítal. Na zastupiteľstvách MČ sa stalo viackrát, kedy orientácia diskusie viedla týmto smerom, tak svedok slengovo povedané sa vypol. Ľudia na úrade tie ich slovné útoky nevnímali pozitívne, pretože obaja dávali vysoký stupeň emócii do svojich vystúpení. Slovné napádanie žalobcu a žalovaného bolo vzájomné, emotívne odchádzanie od vecného problému bolo na obidvoch stranách, obidvaja sa vedeli takzvane vytočiť.
38. V konaní vypovedala svedkyňa A. K. C., ktorá uviedla, že odkedy spoznala žalobcu a žalovaného v roku 2014, keď som sa stala poslankyňou Mestskej časti Košice – Sever, jej bolo jasné, že sú medzi nimi nejaké nezrovnalosti. Na niektorých zasadnutiach obaja páni reagovali neadekvátne. Ona osobne po prečítaní tieto e-maily vymazala, pretože to považuje za ich osobný spor. Vo vzájomnej komunikácii medzi týmito dvoma osobami bol žalobca vždy ten miernejší, žalovaný reagoval nervóznejšie. Vystupovanie žalobcu začalo vždy vecne, korektne, ale stalo sa, že postupom rokovania vzbĺkli vášne, ale vždy to vnímala, že on sa snažil byť kľudnejší, aj keď dôrazný.
39. V konaní vypovedal svedok S. C. N., ktorý uviedol, že v konaní ide o výrok, kde bolo použité slovo „zhulený“. On osobne by takéto výroky neriešil súdnou cestou. Vnímal to tak, že medzi nimi je nejaký spor, ktorý sa snažil na začiatku nejako urovnať, aj ostatní poslanci to chceli, pretože tento ich spor sa prenášal do práce poslaneckého zboru. Keď videli, že to asi nepôjde, brali to ako fakt. Čo sa týka e-mailov on po prečítaní ho ich zahodil. Vníma to ako jedno zo slov, ktoré bolo podané zo strany žalovaného, nie práve šťastné slovo, je to len slovný útok. Každý to berie asi inak, niekoho sa dotkne viac, niekoho menej, niekto to rieši súdnou cestou, niekto nie. Čo sa týka osoby žalobcu vo vzťahu k slovu „zhulený“, on nemá vedomosť o tom, že by požíval nejaké drogy, ani si to nemyslí a preto sa ani na toto slovo nejako neupriamoval pozornosť pri čítaní daného e-mailu. Nebral tento e-mail a použitie toho slova ako nejaký fakt, že by to bola prípadne pravda. Žalobca vystupoval v pozícii poslanca miestneho zastupiteľstva,
vykonával si svoje práva a povinnosti z toho vyplývajúce a nie vždy mu bolo odpovedané na jeho otázky, ale z ich komunikácie bolo vidieť, že tam je spor. Komunikácia medzi žalovaným a žalobcom na miestnom zastupiteľstve vo väčšine skončila nie dobre. Ak jedna strana niečo požadovala, tak to nedostala a vznikalo to tak zo strany žalobcu ako aj žalovaného. Aj tá strana, ktorá bola vyprovokovaná, potom tiež následne reagovala neadekvátne.
40. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
41. Podľa článku 19 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
42. Podľa Čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
43. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
44. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
45. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
46. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
47. Právo na ochranu osobnosti (tzv. osobnostné právo) prináleží každej fyzickej osobe. Zákon vypočítava jednotlivé zložky ochrany osobnosti len príkladmo, nie taxatívne, a to najmä ochranu života, zdravia, občianskej cti, mena, prejavov osobnej povahy, ochranu osobnej slobody, osobného súkromia, podoby, pseudonymu atď. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Teda predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na práva chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obidve náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti možno rozumieť konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktorej objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Je to zásadne každé nepravdivé, pravdu skresľujúce tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
48. Právne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby (upustenie od neoprávnených zásahov, odstránenie následkov takých zásahov a primerané zadosťučinenie) sú vymenované taktiež v zákone len príkladmo a nevylučujú aj ďalšie. Pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti, a to nielen v bežnej, ale aj v značnej miere, má takáto osoba právo na peňažnú satisfakciu. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, súd má povinnosť prihliadnuť pritom na 2 hľadiská, a to závažnosť vzniknutej ujmy a najmä na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti.
49. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené a označené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
50. V konaní bolo nesporné, že žalovaný emailom zo dňa 11.3.2017 zaslal žalobcovi ako aj iným osobám
- poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Sever (na ich emailové adresy tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku) reakciu na predchádzajúcu sériu emailov (od 9.3.2017) v znení: „Marcelko sukromne som ti napisal predvcerom ze by si nemal byt tak casto "zhuleny", lebo potom vypisujes svoje bludy ......“. Uvedenému emailu predchádzali emaily zo dňa 9.3.2017, ktoré sa uskutočnili iba medzi žalobcom a žalovaným, v ktorých žalovaný na adresu žalobcu taktiež použil expresívne výrazy ako: že sa má žalobca zamerať na svoju „porno“ kauzičku, nemá si mýliť sneh s „bielym povzbudzujúcim práškom“, lebo potom (žalovaný) nevie, či je zguľovaný alebo zhulený, že od buzeranstva k pedofílii je len krôčik a že sa žalobca má zhuliť mimo domu. Žalobca takto učinil predmetom konania tieto výroky žalovaného na jeho adresu, ktoré mal za neoprávnené zásahy do jeho osobnostných práv.
51. Zverejnenie (vedomé alebo nevedomé) nepravdivých informácií o fyzickej osobe treba v zásade vždy považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv. Difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Súd z vykonaného dokazovania mal zároveň za to, že komunikácia medzi žalobcom a žalovaným na súkromnej či verejnej úrovni bola súčasťou politického boja medzi zúčastnenými. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že obe strany sporu sú osoby verejne činné (resp. v tom čase boli) a teda musia zniesť väčšiu mieru kritiky na svoju osobu. Súd takto posudzoval, či výrok žalovaného presiahol hranice oprávnenej kritiky a to aj v rámci politického boja, ak nebolo preukázané, že tento výrok sa zakladá na pravde, nakoľko výsledok toxikologického vyšetrenia predloženého žalobcom svedčil o opaku, t.j. že žalobca neužíva psychotropné látky.
52. V súlade s viazanosťou právnym názorom súdu druhej inštancie sa súd zameral na posúdenie, či výroky žalovaného sú spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti za situácie, ak strany sporu ako politickí súperi útočili na seba navzájom. Súd podrobne preskúmal predložené listinné dôkazy (emaily + facebooková komunikácia) a dospel k záveru, že obe strany sporu používali voči sebe navzájom útočný, agresívny tón. Žalovaný používal v súvislosti s osobou žalobcu vyjadrenia, že je psychopat, že má sa ísť liečiť, že má prestať vypisovať bludy, že má prestať huliť s tým, že si nemá mýliť sneh s bielym povzbudzujúcim práškom. Vzhľadom na okolnosti danej veci a ako je všeobecne takéto slovné vyjadrenie prijímané verejnosťou je zrejmé, že žalobca mal na mysli požívanie psychotropných látok žalobcom, ktoré v konaní nebolo preukázané vzhľadom na výsledok toxikologického vyšetrenia. V žiadnom prípade sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že daným expresívnym pojmom „zhuliť/zhulený“ je potrebné s odkazom na Slovník slovenského jazyka rozumieť vyvaľovať oči resp. fajčiť. Naopak je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že takýto výklad daného slova je absurdný a nezodpovedá všeobecne známej skutočnosti, že pod pojmom zhulený človek sa rozumie osoba po požití psychotropných látok.
53. Na druhej strane nemožno ponechať bez povšimnutia, že aj žalobca na adresu žalovaného používal podobný tón, kedy ho obviňoval, že je klamár, zlodej, zbabelec, fašista, že požíva alkoholické nápoje v pracovnej dobe v jeho pracovni, že je dohneda ufúľaný, že novú firmu napísal na bieleho koňa, že sa stará len o svoje brucho a peňaženku. Zároveň súd musel zobrať do úvahy aj okolnosť, akému okruhu osôb boli dané výroky sprístupnené, pričom súd má za to, že žalobca svoje výroky v emailoch či na facebooku vždy prejavoval verejne voči väčšiemu okruhu osôb, kedy mnohé odpovede či vyjadrenia žalovaného boli adresované tiež podobnému resp. totožnému okruhu osôb. Avšak je nutné konštatovať, že práve výrok žalovaného z emailu zo dňa 11.3.2017 bol vyvrcholením predchádzajúcej súkromnej komunikácie žalobcu a žalovaného z 9.3.2017. Už aj v tomto je potrebné vidieť, že práve žalovaný nemal vždy záujem vyjadrovať sa verejne, ako činil v prevažnej väčšine predložených emailov a facebookových statusov práve žalobca.
54. Uvedený výrok takto nemožno posúdiť ako neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu smerujúci proti osobnej a mravnej integrite žalobcu, ktorý je objektívne spôsobilý znížiť jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, keďže výroky oboch strán sporu na adresu tej druhej osoby sú podobného a porovnateľného charakteru. U oboch ide o výroky veľmi osobného až urážajúceho charakteru s použitím výrazne expresívnych prostriedkov, pričom ide o osoby verejne činné, ktoré musia zniesť aj väčšiu mieru kritiky. Naviac je nutné poznamenať, že ani osoby vypočuté ako svedkovia v konaní
nevnímali daný výrok ako zásah do cti, dôstojnosti a dobrej povesti žalobcu, ktorý by zmenil ich pohľad naňho, tomuto výroku a jemu podobným neprikladali žiaden význam, či pozornosť, pretože takéto slovné potýčky medzi stranami sporu vnímali ako z minulosti pretrvávajúci súkromný spor medzi žalobcom a žalovaným.
55. I keď úmysel pri šírení tvrdenia (výroku) žalovaného nie je rozhodujúci, súd nemohol nechať bez povšimnutia obsahovú stránku výrokov aj samotného žalobcu na adresu žalovaného. Súd opätovne opakuje, že ak žalobca nazýva žalovaného opakovane klamárom, zlodejom, dokonca fašistom, ktorý je dohneda úfúľaný, požíva alkoholické nápoje v pracovnej dobe atď., potom vyjadrenie žalovaného, že žalobca je psychopat, nemá huliť a má ťahať menej atď., je nutné považovať za vyjadrenia rovnakej úrovne osobných atakov žalobcu a žalovaného a na oboch stranách ide o boj medzi dvoma antagonisticky prejavujúcimi sa osobami, ktorý však bol prednesený v rámci politického boja na úrovni komunálnej politiky medzi zúčastnenými.
56. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd nevyhovel požiadavke žalobcu, aby sa žalovaný za daný výrok mu ospravedlnil formou listu podpísaného žalovaným a adresovaným žalobcovi (výrok II.), nakoľko konštatoval, že žalobcovi za tento výrok žalovaného nemožno žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu, keďže aj on sám vystupoval voči žalovanému porovnateľne v rámci vzájomných slovných útokov a to dokonca pred rovnakým okruhom osôb – poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice – Sever, ale pred širokým okruhom osôb verejnosti, keďže vzájomné slovné útoky prebiehali aj vo virtuálnom priestore na internete.
57. Súd žalobe žalobcu nevyhovel ani v jeho v I. výroku, pretože daný výrok nepovažoval za dostatočne určitý, zrozumiteľný a aj vykonateľný, ktorú vadu žalobca neopravil aj napriek výzve súdu na pojednávaní dňa 19.5.2022.
58. Čo sa týka výroku III. výrok, ktorým sa domáhal ospravedlnenia žalovaného na najbližšom zasadnutí Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever, tu súd skúmal aj širšie okolnosti, za ktorých bol daný výrok prednesený, t.j. formu daného výroku, miesta, kde k nemu došlo, účelu a podobne. V prvom rade je potrebné uviesť, že nie žalovaný aktívne a sám vystúpil s týmto výrokom, ale bol to práve žalobca, ktorý poukázal na takéto vyjadrenie žalovaného, pričom on sám uvedené slová ani sám nepredniesol, len odpovedal na otázku žalobcu, že na tomto výroku trvá. Už len z formy a obsahu odpovede žalovaného nemožno konštatovať neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, pretože odpoveď že žalovaný trvá na svojom výroku nie je vôbec dehonestujúca, resp. neprimeraná, keďže sám žalovaný (ako to prezentoval v rámci prebiehajúceho konania ako to bolo preukázané) bol žalobcom atakovaný podobným spôsobom.
59. Okrem iného už aj vzhľadom na odstup času a zmenu na postoch poslancov Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever, by sa uloženie takejto povinnosti (avšak len za predpokladu splnenia predpokladu neoprávneného zásahu) minulo účelom, keďže noví poslanci neboli prítomní na rokovaní zastupiteľstva dňa 19.4.2017 a teda ospravedlnenie by žalovaný mal učiniť pred úplne iným okruhom osôb. Zároveň súd poznamenáva, že žalobca v petite daného výroku pozmenil jeho obsah, keďže žalovaný nikdy nepoužil slovné spojenie a formuláciu výroku, že „žalobca je pod vplyvom drog“.
60. Ak žalobca v konaní predložil ako dôkaz zásahov do jeho osobnostných práv zo strany žalovaného rozsudok sp. zn. 25Cpr/1/2019 spolu s Dohodou o urovnaní, kedy poukazoval na vyjadrenie žalovaného, že žalobca dostal ešte v roku 2014 okamžitú výpoveď, je potrebné poznamenať, že takýto výrok nebol predmetom konania. Taktiež predmetom konania nebol žiaden z výrokov žalovaného o žalobcovi z článku v denníku KOŠICE: DNES ONLINE. Obsahovo išlo o nové skutkové tvrdenia žalobcu, pričom tieto zmenené resp. nové tvrdenia žalobcu neboli prednesené vo forme žiadneho procesného návrhu, o ktorom by súd musel rozhodovať. Súd nemohol danú úpravu resp. zmenu skutkových tvrdení sám od seba vyhodnotiť ako návrh, pretože by tak vstupoval do oblasti dispozície s návrhom, ktoré právo patrí jedine samotnému žalobcovi ako dominus litis.
61. Čo sa týka dôkazov o porušení povinnosti žalovaného podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, uvedené nemajú žiaden súvis s konaním o ochrane osobnosti a teda žiaden súvis s výrokom žalovaného, na základe ktorého sa žalobca domáhal ochrany jeho osobnosti. Preto k uvedeným taktiež novým skutkovým tvrdeniam súd neprihliadal.
62. Súd má za to, že vyššie uvedeným odôvodnením sa vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mali pre vec podstatný význam a dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (ktoré títo v konaní viacnásobne opakovali), nakoľko všeobecný súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 16/2002).
63. Európsky súd pre ľudské práva zaujal stanovisko, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B). Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 tiež vyslovil, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
64. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktoreje konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
69. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
70. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku.
71. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
72. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu či už z hľadiska jeho osobnej, sociálnej či finančnej situácie, kedy žalobca ani netvrdil a nežiadal pri náhrade trov konania prihliadať na ustanovenie § 257 CSP. Zároveň dôvody hodné osobitného zreteľa súd nevidel ani v charaktere konania, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).