Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/25/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkyne: G. I., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. P., R. XX, zast. AK ZAHRADNÍK & Spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Námestie Mateja Korvína 1, proti žalovanému: Y.B. I., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. P., J. XX, zast. Lanikova Group, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 8, o zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. decembra 2023 č.k. -151 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prerušil konanie o návrhu žalobkyne na zrušenie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. . 2/Okresný súd Pezinok uznesením č. k. -27 zo dňa 27.07.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -98 zo dňa 30.09.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalobkyni strpieť užívanie bytu v prístavbe rodinného domu súp. č. 555 nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2 zapísanom na LV č. XX, okres Pezinok, obec P., katastrálne územie P. (ďalej aj len „byt“) žalovaným a to do zabezpečenia primeranej bytovej náhrady žalovanému. 3/Uznesením č.k. - 103 zo dňa 26.07.2023 súd prvej inštancie návrh žalobkyne na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. -27 zo dňa 27.07.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -98 zo dňa 30.09.2022 zamietol. Proti predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. 4/Žalovaný v rámci vyjadrenia k odvolaniu doručenému súdu dňa 28.09.2023 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. . Svoj návrh odôvodnil tým, že podal dňa 24.05.2023 v postavení žalobcu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým žiada ako predbežnú otázku určiť, že do predmetu BSM patrí samostatná 3 - izbová bytová jednotka v prístavbe rodinného domu súp. č. XXX, ktorú vybudoval ako novú samostatnú bytovú jednotku prevažne svojpomocne, s pomocou jeho rodiny a kamarátov, z peňažných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samostatnú bytovú jednotku v prístavbe rodinného domu súp. č. XXX v súčasnosti užíva žalobca na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.7.2022, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.9.2022, sp. zn. , ktorými rozhodnutiami bolo nariadené neodkladné opatrenie v prospech žalovaného, na základe ktorého je žalobkyňa povinná strpieť užívanie bytu v prístavbe rodinného domu súp. č. XXX do zabezpečenia primeranej bytovej náhrady žalovanému. O prerušenie konania o zrušenie neodkladného opatrenia žiada z dôvodu, že právo na užívanie nehnuteľnosti priamo závisí od rozhodnutia o určení, či je sporný 3-izbový byt predmetom BSM. V prípade, ak súd v konaní o vyporiadaní BSM rozhodne, že byt patrí do BSM, potom má žalovaný právo ho užívať z titulu bezpodielového spoluvlastníka, a to minimálne

do právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní BSM. Rozhodnutie o otázke, či samostatný 3 - izbový byt v prístavbe rodinného domu patrí do masy BSM, má podstatný význam pre rozhodnutie o zrušenie neodkladného opatrenia. Bez takéhoto rozhodnutia nie je možné vo veci rozhodnúť. V súčasnosti je totiž vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo k bytu sporné a rozhodnúť o tejto otázke je oprávnený výlučne Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. . 5/Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalovaného na prerušenie konania je dôvodný, pretože v konaní vedenom pod sp. zn. sa rieši otázka, či byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom od uvedeného rozhodnutia závisí, či žalovaný má právo tento byt užívať z titulu bezpodielového spoluvlastníka minimálne do právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní BSM. Takéto rozhodnutie o otázke, či byt patrí do masy BSM, má podstatný význam aj pre rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia, bez takéhoto rozhodnutia nie je možné vo veci rozhodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd predmetné konanie prerušil ( ) do právoplatného skončenia konania vedeného na prvoinštančnom súde pod sp. zn. . 6/Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc, že rozhodnutie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nezávisí od vyriešenia otázky, či byt, existenciu ktorého žalovaný tvrdí, vôbec ako nehnuteľnosť existuje, resp. či pristavená časť rodinného domu patrí do BSM. Už nariadené neodkladné opatrenie vychádza z predpokladu, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorého časť užíva žalovaný, je žalobkyňa. Tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd ustálili skutkový stav ohľadom vlastníctva celej nehnuteľnosti vrátane prístavby tak, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti je žalobkyňa, toto rozhodnutie je právoplatné. Výlučné vlastníctvo žalobkyne napokon nespochybňoval ani žalovaný, ide teda o právoplatne rozsúdenú vec. Teraz napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania však vychádza z predpokladu, akoby otázka vlastníctva nehnuteľnosti bola sporná, čo je v rozpore s existujúcim právoplatne definovaným skutkovým stavom. Súd prvej inštancie svojím uznesením o prerušení konania teda spôsobil stav, kedy výlučné vlastníctvo žalobkyne je nepochybné, pretože trvá uznesenie o povinnosti žalobkyne strpieť užívanie nehnuteľnosti žalovaným a súčasne je spochybnené, keďže rozhodol o prerušení konania z tohto dôvodu. Žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva len sporadicky, o užívanie nehnuteľnosti v skutočnosti záujem nemá, má záujem na tom, aby pretrvával stav, kedy žalobkyňa nemôže riadne svoju nehnuteľnosť užívať a je nútená žiť v časti, kde žije jej brat. Účelom nariadeného neodkladného opatrenia však nemá byť udržiavanie situácie, kedy je žalobkyňa obmedzovaná vo svojom vlastníckom práve, pričom žalovaný býva inde a nie je v takej sociálnej situácii, že by bol na bývanie v nehnuteľnosti odkázaný. Právo bývania má zabezpečené mimo rodinného domu žalobkyne, od nariadenia neodkladného opatrenia žalovaný nehnuteľnosť v skutočnosti neužíva. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 7/Podaním zo dňa 12.2.2024 žalobkyňa súdu prvej inštancie oznámila, že v konaní o vyporiadanie BSM vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. sa dňa 5.2.2024 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vyslovil právny názor, že nehnuteľnosť, ktorej vypratanie žalobkyňa navrhuje v konaní vedenom pod sp. zn. je v jej výlučnom vlastníctve a teda odpadol dôvod, pre ktorý súd mal za to, že je nevyhnutné konanie sp. zn. prerušiť. 8/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Akceptovať názor žalobkyne ohľadne výlučného vlastníctva nehnuteľnosti považoval za vylúčené, pretože k žiadnemu rozhodnutiu o určení vlastníctva k nehnuteľnosti dosiaľ nedošlo, rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia došlo len k uloženiu povinnosti v tom konaní žalovanej strpieť výkon práva v tom konaní žalobcu na užívanie bytu v prístavbe rodinného domu, a to až do zabezpečenia primeranej bytovej náhrady. Rozhodnutie vychádzalo z aktuálnej evidencie nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva, kde je žalobkyňa evidovaná ako výlučná vlastníčka. V uvedenom konaní sa súd vôbec nezaoberal otázkou určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, ale iba otázkou, či má žalovaný právo spornú nehnuteľnosť užívať. Ide o úplne odlišné právne kategórie a odlišný právny titul užívania nehnuteľnosti, pričom z právneho názoru vysloveného v uvedenom rozhodnutí, že žalovaný má právo nehnuteľnosť užívať do zabezpečenia primeranej bytovej náhrady, nie je možné vyvodiť právny záver, že by súd určil výlučné vlastníctvo žalobkyne k spornej nehnuteľnosti a v tomto zmysle by malo ísť o res iudicata. Názor žalovaného je úplne odlišný, keď určenie, či nehnuteľnosť - byt v prístavbe - tvorí masu BSM, je výlučne vecou konania o vyporiadanie BSM, do momentu právoplatného rozhodnutia v tomto konaní sa vlastníctvo považuje za sporné. Čo sa týka údajného vyslovenia predbežného právneho názoru pohľadom určenia, či sporná nehnuteľnosť tvorí masu BSM súdom prvej inštancie prejednávajúcim návrh na vyporiadanie BSM žalovaný namietal, že nie je pravdou, že by súd takýto predbežný názor vyslovil, a predbežný názor súdu by aj tak nebolo možné považovať za právoplatné rozhodnutie o vyporiadaní BSM, teda ani vyslovený predbežný právny názor nemá žiadny

vplyv na rozhodnutie o prerušení konania. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie BSM určil, že byt v prístavbe tvorí masu BSM, je nepochybné právo žalovaného na užívanie nehnuteľnosti z titulu bezpodielového spoluvlastníka, ktoré trvá odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva. Z uvedeného vyplýva súčasne, že nie je možné rozhodnúť o zrušení neodkladného opatrenia skôr, než bude právoplatne určené, kto zo strán sporu je vlastníkom, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti. Zrušením neodkladného opatrenia by žalovaný stratil právo nehnuteľnosť užívať a túto by musel vypratať a to napriek pochybnosti, či je jej bezpodielovým spoluvlastníkom, ktorým postupom súdu by sa neprimeraným a protizákonným spôsobom zasiahlo do jeho práva na bývanie. Rozhodnutie o otázke vlastníctva bytu v prístavbe rodinného domu má teda podstatný význam pre rozhodnutie o zrušenie neodkladného opatrenia. Nakoniec odmietol i účelové tvrdenia žalobkyne, že nehnuteľnosť žalovaný neužíva, sám nemá žiadnu inú možnosť bývania. Z vyššie uvedených dôvodov potom navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 9/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je. 10/Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 11/Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia súdom je odôvodnené v konaniach, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok konania, a to toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto iné konanie vecne (skutkovo) súvisí s prebiehajúcim konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok a keď je vhodné vyčkať na výsledok ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s v ňom vydaným právoplatným rozhodnutím súdu. Spoločenský záujem na zachovaní jednotnosti rozhodovacej činnosti, ako základného znaku právneho štátu, vedie potom k tomu (pokiaľ o určitej otázke prebieha konanie pred iným súdom alebo príslušným orgánom, ktoré začalo už skôr), aby súd konanie prerušil a vyčkal do rozhodnutia iného súdu alebo orgánu, pričom z jeho rozhodnutia vo svojom ďalšom konaní potom vychádza. V opačnom prípade by mohlo prísť k stavu, že by si rôzne súdy (orgány) ustálili odlišný právny názor na totožnú právnu otázku, čo by viedlo k nejednotnosti rozhodovacej činnosti a v konečnom dôsledku vyvolalo potrebu obnovy konania. 12/Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného ako bývalých manželov, kde sa okrem iného rieši otázka, či byt v prístavbe rodinného domu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Od uvedeného rozhodnutia závisí, či žalovaný má právo tento byt užívať (aj) z titulu bezpodielového spoluvlastníka, alebo (len) z titulu existencie tzv. práva bývania v nehnuteľnosti bývalej manželky, konštatovaného nariadeným neodkladným opatrením. Rozhodnutie o otázke vlastníctva bytu v prístavbe rodinného domu má potom podstatný význam i pre rozhodnutie o zrušenie neodkladného opatrenia. 13/Dôvodom, pre ktorý nie je možné použiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, že prekážka res iudicatea sa vzťahuje na rozhodnutia vo veci samej, ale uznesenie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej. 14/Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20.11.2019 sp. zn. vyplýva, že cieľom ustanovenia je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. ) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia (obsahujúcom obdobnú úpravu vedenia konania ako ustanovenie ), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci. 15/Súd prvej inštancie preto správne toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. . Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa . 16/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).