Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-86-2022.pdf
PDF · 106.31 KB
Case nature
Subarea
6Co/86/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci navrhovateľa: N. W., T.. XX.XX.XXXX, U. H. S. XX, XXX XX D., zast. Lanikova Group, s. r. o., so sídlom Grösslingova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 858 439 proti odporkyni: M. W., T.. XX.XX.XXXX, U. H. K. XX, XXX XX D., právne zastúpená AK ZAHRADNÍK & Spol., s.r.o., IČO: 36 854 930, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 36C/10/2022-27 zo dňa 27.07.2022, takto
rozhodol:
I/ Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v I. a II. výroku m e n í tak, že odporkyňa je povinná strpieť užívanie bytu v prístavbe rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2 zapísanom na LV č. XX, B. C., B. D., katastrálne územie D.Č. navrhovateľom a to do zabezpečenia primeranej bytovej náhrady navrhovateľovi.
Odporkyňa sa p o u č u j e, že môže voči navrhovateľovi podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti
- rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2 zapísanom na LV č. XX, okres C., obec D., katastrálne územie D., evidovanej Okresným úradom v C., katastrálnym odborom na LV č. XX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X.
II/ Navrhovateľovi sa priznáva voči odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporkyni povinnosť strpieť výkon práva navrhovateľa na užívanie bytu v prístavbe rodinného domu na ulici K. XXX/XX, D., v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D., B. D., B. C., evidovanej Okresným úradom v C., katastrálnym odborom na LV č. XX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 431 m2 do zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľovi (I. výrok); poučil odporkyňu, že môže voči navrhovateľovi podať žalobu o určenie zániku práva na bytovú náhradu vzniknutého navrhovateľovi zánikom manželstva uzavretého dňa 25.06.1994 pri súčasnom užívaní prístavby rodinného domu na ulici K. XXX/XX, D., v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D., B. D., B. C., evidovanej Okresným úradom v C., katastrálnym odborom na LV č. XX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 431 m2 (II. výrok); priznal navrhovateľovi voči odporkyni náhradu trov konania, o ktorej výške si vyhradil rozhodnúť osobitným uznesením (III. výrok).
2/ Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil najmä ust. § 329 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., čl. 21 Ústavy SR a vecne tým, že návrhom doručeným dňa 01.07.2022 navrhovateľ žiadal, aby súd konštituoval povinnosť odporkyne strpieť výkon jeho práva na užívanie bytu v prístavbe rodinného domu na ulici K. XXX/XX, D., v nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. D., B. D., evidovanej Okresným úradom v C. katastrálnym odborom na LV č. XX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X a to až do zabezpečenia primeraného náhradného bytu, argumentujúc tým, že „odporkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu pozostávajúceho z pôvodnej jednopodlažnej stavby so samostatnou 3-izbovou bytovou jednotkou a dvojpodlažnej prístavby so samostatnou 3-izbovou bytovou jednotkou; predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľ spolu s odporkyňou užívali od uzatvorenia manželstva v roku 1994, pričom v roku 1995 navrhovateľ k pôvodnému rodinnému domu vybudoval prístavbu s 3-izbovou bytovou jednotkou a túto nepretržite s odporkyňou užívali. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.9.2021, sp. zn. 4Pc/6/2021 právoplatným dňa 30.9.2021. Navrhovateľ sa počas celej doby trvania manželstva staral o nehnuteľnosť, vybudoval jej prístavbu a vykonával všetky potrebné opravy a údržbu v rodinnom dome, do nehnuteľnosti investoval osobnú prácu a všetky svoje finančné prostriedky vo výške cca 53.000 eur. Po rozvode manželstva mal navrhovateľ záujem nehnuteľnosť naďalej užívať, pretože po rokoch investovania všetkých finančných prostriedkov do nehnuteľnosti nemal žiadnu inú možnosť bývania a ani finančné prostriedky, odporkyňa sa odsťahovala do pôvodnej stavby domu k svojmu bratovi. Odporkyňa ho požiadala o vypratanie nehnuteľnosti v termíne do 01.04.2022, pričom jej vysvetlil, že nemá žiadnu inú možnosť bývania, ani žiadne finančné prostriedky na jeho zabezpečenie nakoľko počas celej doby trvania manželstva všetky svoje peniaze investoval do nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve a sám si nevytvoril žiadne úspory. Odporkyňa využila situáciu, keď bol odcestovaný v zahraničí, dňa 18.4.2022 vymenila zámky na vchodových dverách a zamedzila mu vstup do nehnuteľnosti, kľúče mu odmietla vydať. Uvedené oznámila navrhovateľovi SMS správou s textom: „Keďže si sa mal vysťahovať 31.3., neurobil si tak a k žiadnej dohode medzi nami nedošlo. Tak na odporúčanie mojej právničky som ti zbalila veci a zrušila pobyt. Daj mi vedieť kedy si budeš chcieť prísť pre veci.“ Navrhovateľ má za to, že jeho svojvoľným vyprataním bez zabezpečenia akejkoľvek bytovej náhrady odporkyňa konala v príkrom rozpore so zákonom, neprihliadala na to, že on rozvod manželstva nepredpokladal a po rozvode nemá inú možnosť bývania, rovnako neprihliadala ani na skutočnosť, že v rodinnom dome mal svoje osobné veci, ako aj veci patriace do BSM; naviac od roku 2013 je invalidný dôchodca, pracuje na polovičný úväzok a jeho príjem mu nedovoľuje zabezpečiť si vlastné bývanie; to všetko za situácie, keď odporkyňa potvrdila jeho investície do nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Listom zo dňa 30.05.2022 vyzval odporkyňu, aby mu bezodkladne odovzdala kľúče od nehnuteľnosti a umožnila mu jej užívanie do zabezpečenia bytovej náhrady. Odporkyňa mu však prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 14.06.2022 oznámila, že na vyprataní trvá a poskytnúť akúkoľvek bytovú náhradu mu nemieni. Navrhovateľ má za to, že odporkyňa postupovala v rozpore s platným právom, pretože mala žiadať vypratanie súdnou cestou, nie za použitia svojvôle. Dodal, že právo bývania v rodinnom dome mal odvodené z titulu existencie manželského vzťahu s odporkyňou, toto právo však zaniklo rozvodom manželstva a odporkyňa sa mohla domáhať vypratania domu podľa § 126 Obč. zák., avšak pri súčasnom poskytnutí bytovej náhrady. V tomto kontexte navrhovateľ odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/43/99, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/762/2015 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/480/2010 zo dňa 10.4.2012. Po oboznámení sa so skutkovým zdôvodnením návrhu a predloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je dôvodný. Ozrejmil, že účel požadovaného neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže navrhovateľ tvrdí zásah do jeho práva na obydlie zo strany odporkyne ako vlastníka nehnuteľnosti. Potreba neodkladnej úpravy pomerov podľa súdu prvej inštancie vyplýva „zo samotnej závažnosti zásahu odporkyne do práv navrhovateľa, keď právo na ochranu pred zásahom do obydlia odvodené od práva na súkromie (čl. 21 Ústavy SR) patrí k základným ľudským právom a bez nápravy nie je umožnené navrhovateľovi napĺňať svoje základné ľudské potreby a došlo tým k zásahu do reprodukčnej schopnosti navrhovateľa ako ekonomickej jednotky. Navyše odporkyňa svojvoľne zasiahla do pokojného stavu, ktorý ako taký je chránený Občianskym zákonníkom (§ 5) a teda je zrejmá jej pripravenosť konať protiprávne“. Pokiaľ ide o trvanie a dôvodnosť nároku, podľa súdu prvej inštancie tento navrhovateľ osvedčil listom vlastníctva č. XX, ktorým preukázal vlastnícke právo odporkyne k rodinnému domu a rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 4Pc/6/2021-22, ktorým je preukázané trvanie manželstva navrhovateľa a odporkyne od 25.06.1994 do 23.09.2021. Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na existujúci právny stav má navrhovateľ ako bývalý manžel užívajúci byt svojej bývalej manželky nárok (per analogiam § 853 Obč. zák. k § 713 ods. 1 Obč. zák.) na poskytnutie bytovej náhrady vo forme náhradného bytu (§ 712
ods. 1 a 2 Obč. zák.). Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že „navrhovateľ ohrozenie svojho nároku osvedčil čestným vyhlásením Š. W. zo dňa 23.06.2022, z ktorého vyplýva, že od 19.04.2022 nemôže užívať predmetnú nehnuteľnosť v dôsledku konania odporkyne. Súd prvej inštancie v tomto kontexte uviedol, že vlastník veci (odporkyňa) nemôže svojpomocne vykonať násilie voči navrhovateľovi vo forme zásahu do obydlia, keď výlučným nositeľom práva vykonať násilie za ústavou a zákonom limitovaných podmienok je štát. Rovnako ani navrhovateľ nemôže svojpomocne vykonať fyzické násilie voči odporkyni a napríklad získať peniaze ako vysporiadanie BSM bez súdneho rozhodnutia, keď takáto fáza usporiadania spoločenských vzťahov v spoločnosti je viac-menej prekonaná“. Pokiaľ ide o primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, túto podmienku mal súd prvej inštancie za splnenú, keď nehnuteľnosť je dostatočne veľká na užívanie pre navrhovateľa aj odporkyňu a to spôsobom ako to bolo od rozvodu do zásahu do práva na užívanie predmetnej nehnuteľnosti odporkyňou; nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k znemožneniu užívania nehnuteľnosti odporkyňou a navrhovateľ nezíska neprimeranú výhodu či právo, len sa obnoví stav pred protiprávnym konaním odporkyne.
3/ Súd prvej inštancie súčasne s odkazom na § 330 ods. 2 C.s.p. určil trvanie neodkladného opatrenia do zabezpečenia bytovej náhrady vo forme náhradného bytu odporkyňou. Súčasne mal súd prvej inštancie za to, že týmto predbežným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keďže poskytnutím bytovej náhrady sa skončí ochrana. Súd prvej inštancie záverom ozrejmil, že nakoľko nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania pričom navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 C.s.p. neuložil, II. výrokom poučil odporkyňu podľa § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. a záverom zjavne chybou v písaní dodal, cit:„Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“.
4/ O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, keď nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.) určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v § 255 C.s.p.
5/ Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a navrhla odvolaciemu súdu, aby ho zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentovala tým, že v predmetnej veci neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov, nakoľko navrhovateľ sa neocitol v takej závažnej sociálnej situácii ako popísal v návrhu; nie je bezdomovec, ani bez finančných prostriedkov. Podľa odvolateľky navrhovateľ disponuje čiastkou minimálne 31.000 eur, pričom ide o peniaze z BSM. Z toho sumu 17.000 eur, ktorá predstavuje spoločné úspory účastníkov konania, mal na svojom účte bezprostredne pred rozvodom manželstva, a sumu 14.000 eur mu vyplatila na jeho účet v rámci vyporiadania BSM dňa 28.03.2022 a zároveň ho nechala bývať v byte ešte ďalší mesiac. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že navrhovateľ nemal dostatok času na odsťahovanie sa, ani dostatok finančných prostriedkov zabezpečiť si iné bývanie. Podľa odporkyne sa navrhovateľ z bytu odsťahoval, zobral si väčšinu svojich vecí. Navrhovateľ sa aktuálne zdržuje v rodinnom dome u svojho brata vo D., ide o viacúčelový rodinný dom na S. O., ktorý brat navrhovateľa nevyužíva na bývanie ale prenajíma ho na bývanie tretím osobám, jeho vlastník Š. W., žije s rodinou v rodinnom dome na F. ulici vo D.. Jej bývalý manžel teda nie je bezdomovec, zároveň mal dostatok času a finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastného bývania a preto nepreukázal splnenie zákonných podmienok potrebných na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolateľka tiež namietala pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že sám vybudoval prístavbu k rodinnému domu vo D. a vykonával všetky opravy a údržbu a rovnako poprela jeho tvrdenie, že by investoval do jej nehnuteľnosti sumu 53.000 eur. Stavebné práce na rodinnom dome vykonali spoločne, zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré spočívali v zobytnení podkrovia pôvodného domu, v podkroví vybudovali chodbu, 2 izby, kúpeľňu s WC a chodbou. Práce boli vykonané v roku 1996, čomu zodpovedala aj ich cena 349.140,70 Sk (11.589,34 eur). Na financovanie prác si vzali z časti úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, z čoho boli zaviazaní spoločne a nerozdielne a z časti zo spoločných úspor. Hoci má za to, že navrhovateľ ku dňu podania návrhu na neodkladné opatrenie už nemal užívacie právo k rodinnému domu vo D. a z hmotného práva jej nevyplýva povinnosť zabezpečiť mu bytovú náhradu, vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť mu zabezpečila príležitosť uzavrieť nájomnú zmluvu na byt s možnosťou okamžitého nasťahovania sa, čo mu oznámila dňa 05.08.2022 a z opatrnosti aj písomne. Doporučenú poštu si však nepreberá. Pokiaľ išlo o ich spoločné bývanie po rozvode manželstva, odporkyňa uviedla, že v
snahe vyhnúť sa útokom zo strany navrhovateľa, odsťahovala sa do inej časti domu a zamykala si prechodové dvere, ktoré tento rozbil, na čo bola nútená zavolať na navrhovateľa policajnú hliadku. Nerešpektoval jej súkromie, na bývanie jej prispieval len 80 eur ako príspevok na úhradu energií, s čím nesúhlasila, pričom vyššou sumou prispievať odmietol, naďalej užíval jej veci v domácnosti a spotrebúval ňou zakúpené potraviny a hygienické potreby. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 712a ods. 8 Obč. zák., podľa ktorého „ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo jeho blízkej osobe dopúšťal alebo dopúšťa násilia, bytová náhrada mu nepatrí“. Záverom argumentovala tým, že súd prvej inštancie vec neprávne právne posúdil, keď vychádzal z predpokladu, že navrhovateľ má právo na bytovú náhradu, nakoľko jeho užívacie právo k rodinnému domu zaniklo rozvodom manželstva, pretože navrhovateľ nikdy nebol vlastníkom, ani spoluvlastníkom rodinného domu vo D.. Keďže došlo k vyporiadaniu BSM ešte k 28.03.2022, kedy si navrhovateľ ponechal finančné prostriedky v rámci vyporiadania BSM, a naviac sa choval voči nej a jej rodinným príslušníkom v rozpore s dobrými mravmi, nemá právo ani na bytovú náhradu. Z dôvodu, že navrhovateľ obdržal sumu odplaty za BSM, nárok na bytovú náhradu mu zanikol, čo podľa odvolateľky vyplýva z dôvodov uvedených v rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 1217/1999. Podľa odvolateľky nariadením neodkladného opatrenia vznikol hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami strán sporu tým, že súd prvej inštancie bez vykonania náležitého dokazovania jej uložil povinnosť hrubo obmedzujúcu jej práva ako výlučnej vlastníčky nehnuteľnosti užívať ju a na druhej strane poskytol ochranu neexistujúcemu nároku navrhovateľa, ktorý nepomer nie je možné odôvodniť ťažkou sociálnou situáciou navrhovateľa, lebo v takejto situácii nie je. Uložením povinnosti strpieť užívanie prístavby rodinného domu navrhovateľom je vystavená reálnemu ohrozeniu na živote a zdraví.
6/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7/ Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť bezprostredné, konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí osvedčiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť tam, kde by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, aby bolo možné dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
8/ Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci (strany) nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.
9/ Odvolací súd sa po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potrebe navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (§ 325 ods. 1 C.s.p.) a pokiaľ ide o prvý odvolaním napadnutý výrok, tento zmenil len z formálneho dôvodu tak, že uložil odporkyni povinnosť strpieť užívanie bytu v prístavbe rodinného domu navrhovateľom do zabezpečenia primeranej bytovej náhrady. Odvolací súd má však za to, že prípadný spor vo veci samej (pokiaľ nedôjde k mimosúdnej dohode bývalých manželov) je možné uzavrieť v konaní o vypratanie nehnuteľnosti (§ 126 ods. 1 Obč. zák.), v rámci ktorého sa bude posudzovať aj otázka vzniku a prípadnej existencie nároku na bytovú náhradu navrhovateľa. Navrhovateľ (ako manžel), ktorý za trvania manželstva užíval byt v rodinnom dome,
ktorého výlučným vlastníkom je odporkyňa, svoje právo bývať v tomto byte odvodzoval od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu s odporkyňou, nakoľko obsah tohto vzťahu tvorila aj povinnosť manželov žiť spolu, rovnako tak aj vzájomná vyživovacia povinnosť. Na tomto základe mal navrhovateľ ako nevlastník právo bývať so svojou manželkou (odporkyňou) v byte v prístavbe rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve a odporkyňa mala právnu povinnosť mu toto bývanie (užívanie nehnuteľnosti) umožniť. Rozvodom manželstva však tento právny dôvod zanikol a odporkyňa (ako výlučný vlastník nehnuteľnosti) sa môže domáhať voči navrhovateľovi vypratania bytu (nehnuteľnosti) podľa § 126 ods.1 Obč. zák. (pozri aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo 1290/2010).
10/ Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený. Jeho právne postavenie pri zániku právneho dôvodu bývania je treba analogicky posúdiť podľa toho ustanovenia, ktoré upravuje právne vzťahy svojim obsahom a účelom najbližšie (§ 853 Obč. zák.). Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 Obč. zák. upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania služobného bytu bol rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov za trvania manželstva, odvodený od existencie manželstva, a ktorému rozvodom tento právny dôvod zanikol. NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 19/2009 uviedol, že „niet vo všeobecnosti žiadneho dôvodu, pre ktorý by bývalý manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi mal mať po rozvode manželstva horšie (nevýhodnejšie) právne postavenie ako manžel, ktorý naďalej užíva služobný byt s jeho nájomcom. Ak je v tomto právnom vzťahu, ktorý je v Obč. zák. výslovne upravený v § 713 ods. 1 Obč. zák., chránený bývalý manžel do tej miery, že nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečená bytová náhrada, treba analogicky priznať rovnaké právne postavenie a tomu zodpovedajúcu ochranu aj v právnom vzťahu výslovne Obč. zák. alebo iným zákonom neupravenom, ktorý je mu obsahom a účelom najbližší. V právnom vzťahu, ktorý je upravený v § 713 ods. 1 Obč. zák. je bývalý manžel chránený tým, že mu je priznaná bytová náhrada. Obdobná ochrana preto patrí aj bývalému manželovi bývajúcemu v dome vlastnícky patriacom jeho bývalému manželovi“ (pozri aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 43/1999, sp. zn. 1 Cdo 72/1999). V prejednávanej veci nie je zanedbateľná skutočnosť, že manželstvo strán sporu trvalo 27 rokov a na vybudovanie prístavby rodinného domu, ktorú navrhovateľ užíval, boli použité úspory tvoriace BSM a finančné prostriedky zo spoločného úveru sporových strán, čím v odvolaní argumentovala aj sama odporkyňa. Zohľadniac vyššie uvedené možno zhrnúť, že navrhovateľ osvedčil nárok, vo vzťahu ku ktorému navrhuje poskytnúť dočasnú úpravu pomerov, ako aj bezodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov, keďže osvedčil, že odporkyňa ho vypratala svojpomocne bez zabezpečenia bytovej náhrady. Pokiaľ nedôjde k dohode strán sporu ohľadom prípadného nároku navrhovateľa na bytovú náhradu (tá však spočíva v obstaraní príležitosti bývania, nie v zakúpení konkrétnej bytovej náhrady) a k dobrovoľnému vyprataniu nehnuteľnosti navrhovateľom (čo by mohlo byť aj súčasťou komplexnejšej dohody o vyporiadaní BSM strán sporu, poznámka odvolacieho súdu), opodstatnenosť nároku na bytovú náhradu aj z pohľadu ust. § 712a ods. 8 Obč. zák. sa bude posudzovať v konaní o vypratanie, ktoré je odporkyňa oprávnená voči navrhovateľovi, ktorému zanikol právny titul užívať nehnuteľnosť rozvodom manželstva, iniciovať. V tomto smere odvolací súd odporkyňu, ktorej je uložená povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti navrhovateľom do zabezpečenia primeranej bytovej náhrady, relevantne poučil v II. výroku svojho rozhodnutia (§ 337 ods. 1 C.s.p.).
11/ Odvolací súd dodáva, že pokiaľ odporkyňa v odvolaní tvrdí, že po doručení prvoinštančného uznesenia zabezpečila navrhovateľovi bytovú náhradu; uvedená skutková okolnosť je dôvodom pre iniciovanie návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, nie však na jeho zmenu (§ 334 C.s.p.), a to z dôvodov uvedených v ods. 8/. Čestné vyhlásenia N. W. a M. C., ktoré odporkyňa priložila k odvolaniu (č.l. 41,43), nepovažoval odvolací súd svojim obsahom za tak závažné, aby bolo možné spoľahlivo uzavrieť, že navrhovateľ svoj nárok na zabezpečenie bytovej náhrady neosvedčil.
12/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výrokových vetách tohto uznesenia, čo však konečný úspech navrhovateľa v spore neovplyvnilo.
13/ O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a procesne úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).