Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60C-99-2018.pdf
PDF · 179.02 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/99/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcov: 1/ Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX L., 2/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX L., obaja právne zastúpení: Mgr. Lucia Kučerková, advokátka so sídlom Lichnerova 38, 903 01 Senec, IČO: 40 508 731, proti žalovaným: 1/ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX L., 2/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX L., obaja právne zastúpení: JUDr. Jozef Pojdák, advokát so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 30 849 551, o určenie neplatnosti právneho úkonu a zaplatenie 30.000 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti určenia neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve SBDO, so sídlom Na Bielenisku 4, 902 01 Pezinok zo dňa 29.06.2017 z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalovaní 1/ a 2/ majú spoločný a nerozdielny n á r o k na náhradu trov konania od spoločne a nerozdielne zaviazaných žalobcov 1/ a 2/ v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 20.08.2018 domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve SBDO, so sídlom Na Bielenisku 4, 902 01 Pezinok zo dňa 29.06.2017 uzatvorenej medzi žalobcami ako prevodcami a žalovanými ako nadobúdateľmi (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol prevod práv a povinností spojených s členstvom v družstve a nájom 2-izbového družstevného bytu č. X, na X. poschodí, v bloku XXX, vchod XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom 2156, postavenom na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX E. XXXX/XX, katastrálne územie L., zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom L., katastrálny odbor (ďalej len „byt“), alternatívne zaplatenia sumy vo výške 30.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že dňa 29.06.2017 uzatvorili so žalovanými zmluvu, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod práv a povinností spojených s členstvom v družstve a nájom bytu. V zmysle Dohody o majetkovo-právnom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu zo dňa 29.06.2017 postúpili žalobcovia žalovaným hodnotu členského podielu v sume 2.354 eur. Zmluva bola podľa žalobcov uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok vzhľadom k okolnostiam, ktoré uzavretiu zmluvy predchádzali, a z toho dôvodu žalobcovia od zmluvy odstúpili. Žalobcovia uviedli, že sú osobami s nízkou rozumovou vyspelosťou, žalobkyňa 2/ je psychiatrickým pacientom a z dôvodu nízkych príjmov si opakovanie neplnili svoje záväzky voči SBDO, so sídlom Na Bielenisku 4, 902
01 Pezinok (ďalej len „bytové družstvo“) a neuhrádzali nájomné za predmetný byt. Bytové družstvo ako vlastník bytu doručil žalobcom výpoveď z nájmu bytu z dôvodu hrubého porušovania povinností nájomníkov družstevného bytu, o čom sa dozvedel žalovaný 1/ ako domový dôverník, ktorý ponúkol žalobcom pomoc, že dlh vo výške 3.528 eur za žalobcov uhradí. Žalovaný 1/ žalobcom tvrdil, že im dovolí v byte ostať bývať a na obdobie, kým byt prerobí, dostanú sumu 20.000 eur. Žalobcom bol doručený list bytového družstva zo dňa 16.06.2017, ktorým bolo žalobcom oznámené, že dňa 15.06.2017 bola uhradená celá dlžná suma spolu s príslušenstvom a dôvod výpovede nájmu bytu zanikol. Dňa 29.06.2017 prišiel do bytu žalobcov žalovaný 1/, ktorý žiadal žalobcov, aby s ním išli do Pezinka podpísať zmluvu o prevode práv a povinností spojených s členstvom družstve. Žalobcovia však toto odmietali a ukázali žalovanému 1/ list zo dňa 16.06.2017 a povedali mu, že dlžnú sumu mu okamžite, ako to bude možné, vrátia. Žalovaný 1/ vyvíjal na žalobcov neprimeraný nátlak, kričal, vyhrážal sa im tak, že dcéra žalobcov odpadla, tvrdil, že list zo dňa 16.06.2017 je neplatný, o byt už prišli a situácia sa dá vyriešiť len prepisom bytu na žalovaných, pričom dostanú sumu 20.000 eur na obdobie, kým byt prerobí a potom sa tam môžu vrátiť a byt užívať. Žalobcovia v strachu o svoju dcéru a v obavách pred domovým dôverníkom - žalovaným 1/ zmluvu podpísali. Žalobkyňa 2/ dňa 02.11.2017 prevzala od žalovaného 1/ sumu 20.000 eur. Dňa 14.03.2018 bola žalovaným a dňa 08.03.2018 bytovému družstvu opätovne cestou právneho zástupcu žalobcov doručené odstúpenie od zmluvy - pokus o zmier, v ktorom žalobcovia žiadali, aby žalovaní v zmysle odstúpenia od zmluvy vrátili celú situáciu do stavu pred 29.06.2017, a teda vrátia byt žalobcom alebo zmluva ostane v platnosti a žalovaní vydajú žalobcom bezdôvodné obohatenie v rozdiele hodnoty bytu a poskytnutého plnenia v sume 44.380 eur, čo žalovaní odmietli. V záujme dosiahnutia mimosúdnej dohody, žalobcovia doručili žalovaným predžalobnú výzvu, v ktorej znížili výšku bezdôvodného obohatenia na sumu 30.000 eur, avšak k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nedošlo. Na základe uvedeného považujú žalobcovia za nepochybné, že žalovaným sa využitím nízkej rozumovej vyspelosti žalobcov, ich nepriaznivej finančnej situácie a tiesne, do ktorej sa dostali v obavách, že prídu o strechu nad hlavou, podarilo úžerníckym spôsobom a konaním v rozpore s dobrými mravmi dostať k bytu, ktorého hodnota môže byť podľa realitnej kancelárie 60.000 eur, za menej ako polovicu, čo je možné považovať za úžeru. Napriek tomu, že pri družstevných bytoch je režim predaja iný a kupujúci sa nestávajú vlastníkmi bytu, ale len nájomcami, cena bytov je rovnaká resp. porovnateľná s trhovou hodnotou nehnuteľností, ako je tomu aj pri vyporiadaní práv podielových spoluvlastníkov členských práv v družstve. Preto analogicky možno vyvodiť, že konaním žalovaných, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi a ktorí zneužili nepriaznivú situáciu, do ktorej sa žalobcovia dostali, pod zámienkou, že im idú pomôcť, došlo z ich strany k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaní za zaplatenie dlhu požadovali plnenie v hrubom nepomere k ich pomoci, a to prevod členských práv a povinností v bytovom družstve, a teda nájom bytu a svojim konaním zneužili tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť a neschopnosť plniť záväzky žalobcov a požiadali za to o vzájomné plnenie, ktoré bolo v hrubom nepomere, a to robí všetky dohody medzi žalobcami a žalovanými a následne aj uzavretú zmluvu neplatnou. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy je daný absolútnou neplatnosťou zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, nakoľko zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. V súvislosti s konaním žalovaných otec žalobkyne 2/, p. T. Z., podal dňa 17.07.2017 na žalovaných trestné oznámenie vo veci nátlaku pre získanie podpisu na zmluve so vznikom škody vo výške 70.000 eur. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Senci odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-459/1-VYS-SC-2017 zo dňa 08.09.2017 bolo trestné oznámenie odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa ust. § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti uzneseniu bola podaná sťažnosť, ktorá bola Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 4Pn359/17/1103-7 zo dňa 09.10.2017 podľa § 19 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá s odôvodnením, že vec treba riešiť ako spor súkromného práva.
3. Žalobcovia označili a k žalobe pripojili listinné dôkazy: Zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 29.06.2017, Dohoda o majetkovo-právnom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu zo dňa 29.06.2017, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. L., Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 4Pn 359/17/1103-7 zo dňa 09.10.2017, List - Zánik výpovede z nájmu zo dňa 16.06.2017, poštové poukazy, Zmluva o prevzatí peňazí zo dňa 02.11.2017, Odstúpenie od zmluvy
- pokus o zmier zo dňa 06.03.2018, doručenky potvrdzujúce prevzatie odstúpenia od zmluvy (SBDO Pezinok, R. Y.), Reakcia na pokus o zmier zo dňa 26.03.2018, Predžalobná výzva zo dňa 11.05.2018, Reakcia na predžalobnú výzvu zo dňa 24.05.2018, Reakcia na predžalobnú výzvu - odpoveď zo dňa 22.06.2018, Stanovisko k odpovedi na reakciu na predžalobnú výzvu zo dňa 16.07.2018, Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Senci č. ORP-459/1-VYS-SC-2017 zo dňa 08.09.2017, Oznámenie SBDO
sp. zn. 18701000001, inzerát na predaj 2-izbového bytu na Q. ulici v L., výpis z LV č. XXXX pre k. ú . Senec.
4. K žalobe sa postupom podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyjadrili žalovaní, že so žalobou nesúhlasia a navrhujú súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe zmluvy zo dňa 29.06.2017 uzavretej podľa ust. § 230 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) došlo k prevodu práv a povinností žalobcov spojených s členstvom v družstve a nájmu bytu. Zároveň s touto zmluvou bola podpísaná medzi rovnakými zmluvnými stranami aj Dohoda o majetkovoprávnom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu žalobcov, ktorí touto dohodou postúpili svoj členský podiel v hodnote 2.354 eur na žalovaných ako nadobúdateľov. Oba úkony (zmluva aj dohoda) boli pripravené bytovým družstvom a boli podpísané zmluvnými stranami pred pracovníčkou družstva, ktorá zmluvné strany oboznámila pred podpisom s obsahom a významom právnych úkonov. Na základe zmluvy sa neprevádza vlastnícke právo k bytu, ale dochádza ním len k prevodu práv a povinností, ktoré vyplývajú z členstva v bytovom družstve, resp. k prevodu užívacieho - nie však vlastníckeho - práva k bytu. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením žalobcov o všeobecnej hodnote bytu, ktorú žalobcovia určili vlastným odhadom vo výške 70.000 eur, a to s prihliadnutím na stav, v akom sa byt nachádzal, pričom žalovaní za účelom odstránenia zdravotnej závadnosti bytu a uvedenia bytu do obývateľného stavu investovali cca 40.000 eur (byt bol neobývateľný). Žalovaní uviedli, že žalobcovia boli dlhodobí neplatiči, listom zo dňa 10.05.2017 vypovedalo bytové družstvo žalobcom nájom bytu vzhľadom na hrubé porušovanie povinností nájomníkov družstevného bytu, a to vznik nedoplatkov, resp. neuhrádzanie platieb za služby spojené s užívaním bytu v priebehu rokov 2012 až 2017 za čas dlhší ako tri mesiace, dlh ku dňu 30.04.2017 predstavoval sumu 2.647,09 eur s príslušenstvom (sankciami za omeškanie), pričom žalovaní tento nedoplatok vyrovnali a uhradili úhradami dňa 13.06.2017 vo výške 2. 650 eur (na úhradu istiny) a 500 eur (na úhradu príslušenstva). Žalovaní poukázali na to, že podpisu zmluvy predchádzalo stretnutie strán sporu u nezávislej osoby - ich spoločného známeho a suseda p. R. F., kde sa strany sporu dohodli, že žalovaní vyplatia dlhy žalobcov voči bytovému družstvu a žalobcovia prevedú užívacie právo k bytu žalovaným za odmenu 20.000 eur, pričom výška odmeny, ako aj zámer bol žalobcom známy vopred, čo vyplýva aj z ich výpovedí zaznamenaných v uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Senci č. ORP-459/1-VYS-SC-2017 zo dňa 08.09.2017 a uznesení Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 4Pn 359/17/1103-7 zo dňa 09.10.2017, s ktorých závermi sa žalovaní v plnom rozsahu stotožňujú. Dňa 02.11.2017 žalovaní odovzdali v hotovosti sumu 20.000 eur ako odmenu za prevod členských práv a povinností k bytu žalobcom. Žalovaní majú za to, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy, k zmluvným dojednaniam dospeli zmluvné strany na základe vzájomnej dohody a žalovaní si splnili svoje povinnosti a záväzky peňažného charakteru, na ktorých splnenie sa zaviazali. Tvrdenia žalobcov o využití ich nízkej rozumovej vyspelosti, finančnej situácie a tiesni, do ktorej sa dostali v obave, že prídu o strechu nad hlavou, považujú žalovaní za nepreukázané a poukázali na skutočnosť, že zmluva ako právny úkon spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, svojim obsahom je možný a dovolený, neprieči sa dobrým mravom a urobili ho subjekty spôsobilé na právne úkony (spôsobilosť na právne úkony ani jedného zo žalobcov nie je obmedzená) a dostatočne vyspelé na to, aby mohli pochopiť obsah právneho úkonu. K odstúpeniu žalobcov od zmluvy z dôvodu jej uzavretia v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok žalovaní uviedli, že nespĺňa zákonom požadované náležitosti, keďže právo odstúpiť od zmluvy má účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Zdôraznili, že tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy spolu s kumulatívne splnenou podmienkou - nápadne nevýhodnými podmienkami, za ktorých bola zmluva uzavretá. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník zmluvy právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno usúdiť, že v okamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky, avšak v tomto prípade sa situácia žalobcov nedá považovať za tieseň a súčasne zmluva nebola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, keďže výška odmeny za prevod členských práv a povinností v družstve bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 20.000 eur, pričom hodnota členského podielu bola vyčíslená vo výške 2.354 eur. Žalovaní taktiež poukázali na to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy.
5. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení označili a pripojili fotografie bytu, platobný príkaz na účet bytového družstva zo dňa 13.06.2017 na sumu 500 eur, platobný príkaz na účet bytového družstva zo dňa 13.06.2017 na sumu 2.650 eur, výpoveď z nájmu bytu zo dňa 10.05.2017.
6. V priebehu konania sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu tak, že hodnotou družstevného bytu je trhová hodnota bytu, a to aj napriek tomu, že prevodom členských práv a povinností sa nadobúdateľ nestáva vlastníkom bytu, ale uzatvára nájomnú zmluvu s bytovým družstvom. Vlastníkom bytu ostáva bytové družstvo, avšak nadobúdateľ, resp. nájomca bytu môže požiadať družstvo o odkúpenie bytu za zostatkovú hodnotu bytu. Hodnota 2-izbového bytu v roku 2017 sa pohybovala vo výške 60.000-70.000 eur. Žalovaní požiadali bytové družstvo o odkúpenie bytu okamžite, ako to bolo podľa stanov možné, a teda žalovaní využili tieseň a nevýhodnú situáciu žalobcov, ich nízku rozumovú vyspelosť a dôverčivosť a bezdôvodne sa obohatili o sumu rozdielu medzi zaplateným dlhom, vyplatením členského podielu a sumy 20.000 eur a hodnoty bytu, teda minimálne o sumu 30.000 eur. Súčasne žalobcovia namietli výšku investície žalovaných do bytu, nakoľko táto v konaní nebola preukázaná. Odvolávajúc sa na ust. § 49 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) umožňujúce účastníkovi, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok odstúpiť od zmluvy, majú žalobcovia za to, že odstúpenie žalobcov spĺňa zákonom požadované náležitosti. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalovaní sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci predmetného bytu, pričom k prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalovaných došlo dňa 09.01.2020. S odkazom na ust. § 37, § 39 a § 49 Občianskeho zákonníka poukázali na to, že súdna prax zastáva názor, že odstúpiť možno iba od platnej zmluvy, ktorej podmienkou platnosti je jej slobodné vykonanie a právny úkon je neplatný, ak je vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Následkom nedostatku slobody je neplatnosť právneho úkonu a nedostatkom slobody vôle je postihnutý aj právny úkon, ktorý urobil konajúci v stave tiesne (§ 49 Občianskeho zákonníka), ktorým sa podľa ustálenej judikatúry rozumie nielen objektívny hospodársky alebo sociálny stav, ale aj psychický stav osoby (napr. rozrušenie, obavy o blízku osobu a pod.). Konanie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok je síce neslobodným konaním, no následkom takéhoto konania podľa mnohých autorov nie je absolútna neplatnosť právneho úkonu, ale len možnosť odstúpiť od zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia uzavreli zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a žalovaní situáciu zneužili, teda konali v rozpore s dobrými mravmi a tento právny úkon by mal byť absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobcovia si uvedomujú, že sa do tejto situácie dostali vlastnou vinou, avšak žalovaní využili túto situáciu, vzbudili u nich dôveru a tiež nabudili u nich stav, že sú ich jedinou záchranou a že prevod členských práv je ich jedinou možnosťou. Žalobcovia preventívne odstúpili od zmluvy, aj keď tu môže vzniknúť pochybnosť či táto bola uzavretá platne, preto sa obrátili na súd so žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaní pre svoj majetkový prospech využili nátlak, zneužili dôverčivosť, nízku rozumovú vyspelosť a nedostatočné právne vedomie žalobcov a pri prevzatí 20.000 eur už žalobkyňa 2/ konala v strachu, že keď neprijme toto, nedostanú vôbec nič. Žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi, využitím nízkej rozumovej vyspelosti žalobcov, ich nepriaznivej finančnej situácie a tiesne, do ktorej sa žalobcovia dostali zo strachu, že prídu o strechu nad hlavou, získali byt za zlomkovú cenu jeho skutočnej hodnoty, bezprostredne po podpísaní zmluvy požiadali o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva.
7. V priebehu konania sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu tak, že žalobcovia sa snažia účelovo poukazovať na skutočnosti, ktoré nekorešpondujú s reálnym stavom v snahe zneužiť ustanovenia zákona o zneužití tiesne, a to napriek tomu, že si boli plne vedomí svojej situácie a aj následkov vyplývajúcich z právnych úkonov, ktoré vykonali. Žalobcovia nepreukázali ani tieseň, ani nápadne nevýhodné podmienky, ani nátlak zo strany žalovaných. Opätovne poukázali na to, že uzavretie zmluvy a podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá, boli výsledkom dojednania zmluvných strán na základe ich slobodnej vôle, nestotožňujúc sa s názorom žalobcov o existencii akejkoľvek podmienky spôsobujúcej neplatnosť právneho úkonu. S určením hodnoty bytu žalobcami vo výške 60.000 eur nesúhlasili, nakoľko z inzerátu predloženom žalobcami nie je zrejmé, či ide o byt porovnateľný s bytom, ku ktorému žalobcovia previedli členské práva a povinnosti.
8. Podaním doručeným súdu dňa 03.08.2020 žalobcovia vzali žalobu späť v časti určenia neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom zo dňa 29.06.2017, pričom s čiastočným späťvzatím žaloby žalovaní súhlasili podaním doručeným súdu dňa 11.08.2020.
9. Podľa ust. 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalobcovia vzali žalobu späť v časti určenia neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 29.06.2017 a žalovaní s čiastočným späťvzatím súhlasili, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I rozsudku a konanie v tejto časti zastavil.
13. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
16. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa ust. § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
18. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
19. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
20. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec meritórne prejednal a vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a ostatným obsahom spisu a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový rozhodný stav pre posúdenie veci:
21. Zo zmluvy (Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 29.06.2017) uzatvorenej podľa ust. § 230 Obchodného zákonníka medzi žalobcami ako prevodcami a žalovanými ako nadobúdateľmi vyplýva, že došlo k prevodu členských práv a povinností k bytu zo žalobcov na žalovaných, pričom zostatková hodnota členského podielu ku dňu prevodu (29.06.2017) predstavuje sumu 2.354 eur. Totožnosť žalobcov ako prevodcov aj žalovaných ako nadobúdateľov bola overená podľa ich OP bytovým družstvom. V zmluve je uvedené, že nájomné na predmetnom byte je ku dňu 29.06.2017 vyrovnané.
22. Z Dohody o majetkovo-právnom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu zo dňa 29.06.2017 vyplýva, že žalobcovia touto dohodou postúpili hodnotu členského podielu vo výške 2.354 eur na žalovaných, pričom dohoda bola vlastnoručne podpísaná stranami sporu.
23. Z výpisu z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom L., katastrálny odbor pre k. ú. L. vyplýva, že vlastníkom bytu bolo ku dňu 06.03.2018 bytové družstvo. V súčasnosti sú vlastníkmi bytu v BSM žalovaní (titul nadobudnutia kúpna zmluva V-10357/2019 zo dňa 09.01.2020).
24. Z listu bytového družstva - Výpoveď nájmu bytu zo dňa 10.05.2017 vyplýva, že bytové družstvo dalo výpoveď z nájmu bytu žalobcom, nakoľko žalobcovia nezaplatili úhrady za služby spojené s užívaním bytu v predpísanej výške, a to v priebehu rokov 2012 až 2017, teda za čas dlhší ako tri mesiace, pričom dlh ku dňu 30.04.2017 predstavoval sumu 2.647,09 eur a príslušenstvom, ktoré ku dňu 30.04.2017 predstavovalo sumu 293,50 eur. Podľa potvrdenia bytového družstva zo dňa 22.09.2020 bola výpoveď žalobcom riadne doručená.
25. Z listu bytového družstva - Zánik výpovede z nájmu - adresovaného žalobcom zo dňa 16.06.2017 vyplýva, že dňa 15.06.2017 bola uhradená dlžná suma s príslušenstvom, a z toho dôvodu dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.
26. Zo Zmluvy o prevzatí peňazí zo dňa 02.11.2017 je zrejmé, že žalovaný 1/ odovzdal žalobkyni 2/ peňažné prostriedky vo výške 20.000 eur. Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 4Pn359/17/1103-7 zo dňa 09.10.2017 uzavreli žalovaní a ČSOB a.s. dňa 04.07.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 20.000 eur.
27. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 06.03.2018 zaslaným žalovaným a bytovému družstvu vyplýva, že žalobcovia odstúpili od zmluvy z dôvodu jej uzavretia v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobcovia uviedli, že žalovaní v rozpore s dobrými mravmi, zmluvou uzavretou v tiesni, ktorú u žalobcov úmyselne vyvolali, sa dostali k členským právam k bytu. Odstúpením od zmluvy sa táto od počiatku zrušuje a zmluvné strany sú povinné vydať si plnenia, t.j. žalobcovia vyplatia hodnotu členského podielu a opätovne získajú práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve a nájmu bytu. Žalobcovia uviedli, že žalovaní im za byt v hodnote 70.000 eur vyplatili sumu 20.000 eur, z čoho je nepochybné, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili o sumu 44.380 eur. Žalobcovia navrhli mimosúdne vyriešenie situácie tak, že celá situácia sa vráti do právneho stavu pred 29.06.2017 alebo zmluva ostane v platnosti a žalovaní vydajú žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 44.380 eur.
28. Z reakcie žalovaných zo dňa 26.03.2018 vyplýva, že v prípade zmluvy sa nejedná o predaj bytu, ale o prevod a nadobudnutie členských práv v bytovom družstve, preto nie je na mieste porovnávať hodnotu bytu údajne 70.000 eur s vyplatenou odmenou za prevod členského podielu 20.000 eur. Žalovaní skonštatovali, že zostatková hodnota členského podielu vo výške 2.354 eur bola žalovanými riadne uhradená, následne žalovaní mali záujem riadne uhradiť žalobcom ústne dojednanú odmenu vo výške 20.000 eur, a to bankovým prevodom dňa 07.07.2017, ktorá sa vrátila ako neúspešne odoslaná a následne aj poštovou poukážkou dňa 07.07.2017, ktorá suma nebola žalobcom vyplatená a suma bola vrátená žalovaným. Žalobcovia, ktorí mali záujem splniť svoje povinnosti, dňa 02.11.2017 odovzdali dojednané peňažné prostriedky za prítomnosti dvoch svedkov k rukám žalobkyne 2/, pričom k uvedenému postupu došlo po dvoch neúspešných pokusoch splniť si dojednaný záväzok. Poukázali na dlh žalobcov voči bytovému družstvu, výpoveď danú bytovým družstvom, uhradenie dlhu voči bytovému družstvu a zániku výpovede. Uviedli, že byt bol v havarijnom stave, vyžadoval rozsiahle rekonštrukcie a do tohto momentu žalovaní investovali na vykonanie opráv cca 22.500 eur. Žalovaní poukázali, že v rozhodnutí Okresnej prokuratúry Bratislava III nebolo skonštatované protiprávne konanie, a argument o uzavretí zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, nie je podložený dôkazmi. Žalovaní uzavreli, že uzavretie zmluvy bolo slobodne prejavenou vôľou zmluvných strán, nešlo o žiadnu „povinnosť“ žalobcov ani o evidentný nepomer pri určení odmeny za prevod členských práv. Žalovaní nesúhlasili s navrhovaným mimosúdnym riešením ani vyplatením bezdôvodného obohatenia.
29. Z sms komunikácie strán sporu vyplýva, že 02.07.2017 žalobkyňa 2/ oznamuje žalovanému 1/, že už to povedala otcovi, ktorý chce vidieť, čo zaplatil a keby to vrátil všetko do koruny, či by sa to nedalo naspäť, aby tam mohli bývať. Dňa 03.07.2017 žalobkyňa 2/ oznamuje žalovanému 1/, že otec povedal, že ak jej cez notára všetko vyplatí, čo sľúbil za byt, bude všetko v poriadku, ak nie, tak ich oklamal a
nebudú mať ani byt ani tie peniaze, čo im sľúbil pred Y. a R., že chcú tie peniaze hneď cez notára. Dňa 04.07.2017 žalovaný 1/ sa pýta, ako je žalobkyňa 2/ vo štvrtok, aby im mohol odovzdať peniaze. Daň 24.10.2017 sa žalobkyňa 2/ opakovane pýta, kde sú sľúbené peniaze, dňa 27.10.2017 oznamuje, že žiaden šek jej neprišiel, následne v dňoch 13.11.2017 až 15.11.2017 sa dotazuje žalobkyňa 2/ na úhradu za elektrinu v byte.
30. V inzercii predloženej žalobcami na 2 izb. bytu na Q. ul. v L. o výmere XX m2 je uvedená cena bytu 60.000 eur. Byt je opísaný ako byt v bezprostrednej blízkosti pešej zóny centra mesta, p. X/ X, výťah s novým modernizovaným ovládaním, pivnica, vymenená vchodová brána ovládaná na čip, nepriechodné izby, samostatná kuchyňa so vstupom na priestrannú loggiu, v chodbe Rolldor, jadro murované, samostatná kúpeľňa s klasickou vaňou, kuchyňa s čerstvom rekonštrukciou, dlažba, obklad, pôvodné okná s vonkajšími plastovými roletami, v izbách je PVC s kobercom, v ostatných miestnostiach je položená dlažba a v loggii je PVC. V dome sú nainštalované slnečné kolektory, TV anténa a prípojky).
31. Z platobného príkazu zo dňa 13.06.2017 s poznámkou úhradu dlhu príslušenstvo stavebne bytové družstvo žalovaní uhradili sumu vo výške 500 eur na účet bytového družstva. Z platobného príkazu zo dňa 13.06.2017 s poznámkou úhradu dlhu bytové družstvo žalovaní uhradili sumu vo výške 2.650 eur na účet bytového družstva. Podľa potvrdenia bytového družstva zo dňa 22.09.2020 bol dlh žalovaných ku dňu podania výpovede z nájmu vo výške 2.647,09 eur.
32. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 4Pn359/17/1103-7 zo dňa 09.10.2017 vyplýva, že vyšetrovateľ vypočul R. F., ktorý pozná strany sporu (žalovaný 1/ je domový dôverník a žalobcovia boli jeho susedia), že sa u neho konalo ich stretnutie, kde sa strany sporu dohodli na tom, že žalovaný 1/ vyplatí dlh na nájomnom za žalobcov a že za 20.000 eur prepustia užívateľské právo bytu v prospech žalovaného 1/. Ďalej sa rozprávali o tom, že potom, ako ich žalovaný 1/ vyplatí, pôjdu inde do podnájmu na 5-6 mesiacov, medzitým žalovaný 1/ zrekonštruuje byt potom sa doň vrátia bývať a budú mu platiť nájomné, žalovaný 1/ uviedol, že si bude musieť zobrať pôžičku. S odstupom času nevie presne, kto čo povedal, ale s týmto riešením všetci súhlasili, stretnutie prebehlo v príjemnej atmosfére a dohoda bola aj taká, že v priebehu ďalších dní podľa dohody napíšu o stretnutí zmluvu. Pani Y. z bytového družstva v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom uviedla, že si na podpis zmluvy spomína, žalobca 1/ ticho sedel, preto sa ho trikrát opýtala, či si je vedomý, čo podpisuje, vyslovene ho upozornila, že prevod bytu v bytovom družstve je technicky predaj bytu, menovaný napriek tomu, že ho upovedomila, prevod podielu podpísal, ako aj žalobkyňa 2/ a žalovaní.
33. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcov, pridržiavajúc sa všetkých svojich doterajších tvrdení a podaní, uviedol, že sú presvedčení, že v konaní preukázali, že dohoda, ktorú so žalovanými ohľadom bytu uzavreli, je uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a preto boli oprávnení od tejto odstúpiť. Žalobcovia boli vo finančnej tiesni, pre dlh na nájomnom im hrozila strata bývania a žalovaní túto ich nepriaznivú situáciu využili vo svoj prospech tak, že presvedčili žalobcov, že byt nemôžu predať a jedinou možnosťou je, že keď žalovaní zaplatia dlh na nájomnom, prevedú žalobcovia členstvo v družstve na žalovaných, avšak úmyslom žalovaných od počiatku bolo dostať sa k bytu za zlomok jeho trhovej ceny, o čom svedčí fakt, že žalovaní bezprostredne po prevode členských práv k bytu požiadali bytové družstvo o odkúpenie bytu. Napriek tomu, že pojem tieseň zákon nedefinuje, ide sa o stav osoby, v ktorom sa táto ocitla bez ohľadu na jeho dôvod a pôvod a ktorý na ňu pôsobí do tej miery, že uzavrie zmluvu pre ňu nápadne nevýhodnú, ktorú by inak neuzavrela. Ide o objektívny stav, do ktorého sa osoba, ktorej sa týka, mohla dostať aj vlastným pričinením. Nevyžaduje sa, aby druhý účastník zmluvy tieseň vyvolal, alebo aby o nej vedel, stačí, že tieseň u účastníka v čase uzavretia zmluvy existuje. Popri tiesni sa vyžaduje, aby pre účastníka konajúceho v tiesni súčasne vyplynuli nápadne nevýhodné podmienky. Táto podmienka je splnená vtedy, ak plnenie, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana je v zjavnom nepomere s plnením, ktoré obdrží od druhej zmluvnej strany. Je nepochybné, že žalobcovia v strachu o stratu strechy nad hlavou konali v tiesni, keď prijali pomoc žalovaných s úhradou dlhu na nájomnom za protihodnotu, ktorou mal byť prevod členských práv v byte a takto sa dohodli sa zlomok ceny, ktorú mohli žalobcovia za reálny predaj bytu utŕžiť. Napriek tomu, že pre okolností v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje, aby druhý účastník o tiesni vedel, žalovaní tieseň žalobcov poznali, prehlbovali ju, ba dokonca žalobcov zavádzali a zneužili tak ich dôverčivosť aj z titulu svojho postavenia, nakoľko žalovaný 1/ je domovým dôverníkom a teda uverili všetkému, čo im tvrdil. Žalovaní svoje postavenie, strach žalobcov a nízku rozumovú vyspelosť zneužili natoľko, že toto ich konanie hraničilo s platnosťou uzavretej dohody. Právo na odstúpenie od
zmluvy pre vadnosť právneho úkonu uzavretého tiesni za nápadne nevýhodných podmienok uplatnili žalobcovia voči žalovaným. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od počiatku. Pokiaľ sa už plnilo, vznikne zodpovednosť za vydanie bezdôvodného obohatenia a strany sporu sú povinné si vzájomne vydať to, čo na základe zrušenej zmluvy dostali. Žalovaní odmietli vrátiť poskytnuté plnenie a svojim konaním sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili. Žalobcovia bezprostredne po uvedomení si, že konali v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok od zmluvy odstúpili a boli pripravení vrátiť žalovaným prijaté plnenie s tým, že požiadali žalovaných, aby spätne previedli získaný členský podiel v byte na žalobcov. Vzhľadom k tomu, že žalovaní na to nepristúpili a v priebehu súdneho konania došlo k predaju bytu do vlastníctva žalovaných nie je vrátenie veci možné, požadujú žalobcovia od žalovaných vyplatenie sumy zodpovedajúcej reálnej trhovej hodnote bytu. Žalobcovia v konaní preukázali, že trhová hodnota bytov v čase prevodu členských práv sa pohybovala v rozmedzí 60.000 - 80.000 eur.
34. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaných poukázal na tvrdenia už prezentované v konaní a zdôraznil, že je nesporné, že medzi žalobcami a žalovanými došlo k uzavretiu zmluvy dňa 29.06.2017, na základe ktorej žalobcovia previedli na žalovaných práva a povinnosti žalobcov spojených s členstvom v bytovom družstve a nájom bytu, ktorý bol v predmetnom čase vo vlastníctve a správe bytového družstva. Spolu s uvedenou zmluvou bola podpísaná medzi totožnými zmluvnými stranami aj Dohoda o majetkovo-právnom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu žalobcov, ktorí touto dohodou postúpili svoj členský podiel v hodnote 2.354 eur na nadobúdateľov - žalovaných. K príprave všetkých uvedených dokumentov a uzavretiu zmlúv medzi sporovými stranami došlo na základe iniciatívy žalobcov, na základe ich slobodnej vôle a svedkami iniciovania celého procesu návrhu uzavretia zmluvného vzťahu boli dokonca aj susedia sporových strán, pred ktorými navrhli žalobcovia žalovaným uzavretie zmluvy a vyplatenie dlhov žalobcov ako časť protihodnoty za prevod. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu došlo v priebehu súdneho konania v prospech žalovaných až po tom, ako tento byt v súlade s podmienkami družstva odkúpili od bytového družstva, ktoré bolo v rozhodnom čase vlastníkom bytu. Žalovaní poukázali na to, že žalobcovia pristúpili k takémuto riešeniu svojej životnej situácie s najväčšou pravdepodobnosťou z toho dôvodu, že pokiaľ by nebol vyplatený ich dlh za neuhrádzanie nájomného u bytového družstva, došlo by k ich vysťahovaniu, nakoľko im bola doručená výpoveď zo dňa 10.05.2017, vzhľadom na hrubé porušovanie povinností nájomníkov družstevného bytu, a to vznik nedoplatkov, resp. neuhrádzanie platieb za služby spojené s užívaním bytu v priebehu rokov 2012 až 2017 za čas dlhší ako tri mesiace. K zániku výpovede došlo až po tom, ako žalovaní uhradili za žalobcov vyčíslený dlh s príslušenstvom. Taktiež poukázali na to, že žalovaní umožnili žalobcom bývať v byte ešte takmer pol roka po uzavretí zmluvy, t.j. záujmom žalovaných rozhodne nebolo zruinovať rodinu žalobcov tak, ako sa to snažia vykresliť žalobcovia v ich podaniach. Nakoľko po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcami zostalo predmetom konania len vyplatenie údajného bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor žalobcov, žalovaní majú za to, že výška bezdôvodného obohatenia nebola žiadnym spôsobom zo strany žalobcov v konaní preukázaná.
35. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
36. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
37. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
38. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
39. Podľa ust. § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
40. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
41. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
42. Podľa ust. § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.
43. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
44. Podľa ust. § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
45. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
46. Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
47. Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
48. Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
49. Podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
50. Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
51. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
52. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
53. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
54. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
55. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
56. Podľa ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
57. Podľa ust. § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
58. Podľa ust. § 560 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
59. Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
60. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
61. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
62. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
63. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
64. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti a prejednacia zásada, ktorej zodpovedá pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tej strane konania, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., (teraz § 150 ods. 1 CSP a § 185 CSP) alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec) (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (napr. rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/256/2012 a 6Cdo/95/2011). Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Posúdenie otázky, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tom-ktorom spore zaťažovalo, spočíva v každom jednotlivom prípade (v každom jednotlivom civilnom
sporovom konaní) na posúdení vysoko individuálnych, konkrétnych a v iných prípadoch sa spravidla už nevyskytujúcich skutkových okolnostiach, ktoré sú svojou povahou jedinečné a neopakovateľné.
65. Žalobcovia sa žalobou, po čiastočnom späťvzatí v časti určenia neplatnosti zmluvy, domáhali zaplatenia sumy 30.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia.
66. Z vykonaného dokazovania vzhľadom na nesporné a zhodné skutkové tvrdenia strán sporu mal súd za preukázané, že žalobcovia a žalovaní uzavreli dňa 29.06.2017 zmluvu (Zmluvu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve SBDO Pezinok) a súčasne Dohodu o majetkovo-právnom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu. Žalobcovia zaplatili za žalovaných bytovému družstvu alebo priamo žalovaným spolu sumu 25.504 eur, ktorá predstavuje dlh na nájomnom voči bytovému družstvu vo výške 3.150 eur (2.650 eur dlžné nájomné a 500 eur príslušenstvo, pozn. dlh žalovaných k podaniu výpovede bol podľa potvrdenie bytového družstva 2.647,09 eur), zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 2.354 eur a sumu 20.000 eur prevzatú žalobcami v hotovosti, čo potvrdzuje aj Zmluva o prevzatí peňazí dňa 02.11.2017.
67. Žalobcovia odstúpili od zmluvy listom zo dňa 06.03.2018 z dôvodov podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka z dôvodu tiesne vyvolanej žalovanými u žalobcov, ktorí sa tak dostali k členským právam k bytu s tým, že odstúpením sa zmluva od počiatku zrušuje a strany súd si povinné vrátiť plnenia, teda žalobcovia opätovne získajú práva a povinnosti spojené s členstvom v byte (nájom bytu). Obohatenie vyčíslili žalobcovia vo výške 44.380 eur, vychádzajúc z hodnoty bytu 70.000 eur, následne po zvážení okolností navrhli sumu 30.000 eur. S odstúpením žalovaní nesúhlasili, uviedli, že považujú zmluvu za platný právny úkon, zmluva bola uzavretá slobodne prejavenou vôľou zmluvných strán, nešlo o žiadnu povinnosť žalobcov ani evidentný nepomer pri určení odmeny za prevod členských práv a hodnotou bytu.
68. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy má účastník odplatnej aj bezodplatnej zmluvy, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (okrem iných zákonných alebo dohodnutých dôvodov odstúpenia). V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka nie je obsiahnutá definícia pojmu tieseň, ktorého obsah sformulovala predovšetkým súdna prax. Za tieseň sa považujú také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa ocitla z objektívnych príčin a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, keď by v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Právne je bezvýznamné, kto alebo čo vyvolalo tieseň a nie je rozhodujúce ani to, že tieseň vyvolal druhý účastník zmluvy. Tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosti a účinnosti). Ďalším predpokladom oprávnenia odstúpiť od zmluvy podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník zmluvy právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno usúdiť, že v okamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky.
69. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010).
70. V konaní bolo zrejmé, že záujmy strán na výsledku sporu boli protichodné, čomu zodpovedali aj sporné a odlišné skutkové tvrdenia strán sporu o priebehu uzavretia zmluvy a konania strán. Súd tak pri hodnotení dôkazov považoval za relevantné vyjadrenia nestranných a nezainteresovaných tretích strán a listinné dôkazy. Z takto vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobcovia v konaní nepreukázali
tieseň (ani zneužitie tiesne žalovanými), nápadne nevýhodné podmienky (plnenie v hrubom nepomere), ani nátlak žalobcov alebo zneužitie stavu alebo situácie žalobcov (neskúsenosti, nižšej rozumovej vyspelosť, dôverčivosti, ľahkomyseľnosti, finančnej závislosti, neschopnosti plniť záväzky).
71. Tvrdenia žalobcov, že k podpisu zmluvy boli zo strany žalovaných nútení, nepoznajúc dôsledky uzavretia zmluvy, vyvracajú výpovede suseda žalobcov p. Bognára pred vyšetrovateľom, ktorý uviedol, že na stretnutí v jeho byte sa žalobcovia a žalovaní dohodli, že žalovaný 1/ vyplatí dlh žalobcov na nájomnom a že za 20.000 eur žalobcovia prepustia užívateľské právo bytu žalovaným, a potom, ako ich žalovaný 1/ vyplatí, pôjdu inde do podnájmu na 5-6 mesiacov, kým zrekonštruuje byt a potom sa doň vrátia a budú platiť nájomné. S týmto riešením na stretnutí u suseda všetci súhlasili. Z vyjadrenia p. Y. z bytového družstva pred vyšetrovateľom jednoznačne vyplynulo, že sa žalobcu 1/ trikrát opýtala, či si je vedomý, čo podpisuje (zmluvu) a vyslovene ho upozornila, že prevod bytu v bytovom družstve je technicky predaj bytu, pričom následne žalobcovia napriek upovedomeniu prevod podielu (zmluvu) podpísali. Z výpovede uvedených osôb pred vyšetrovateľom v čase bezprostredne po uzavretí zmluvy tak vyplýva, že zmluvné strany (aj žalobcovia) boli oboznámené pred podpisom zmluvy s obsahom a významom právnych úkonov, výška odmeny ako aj zámer bol žalobcom známy vopred a nešlo o žiadnu (vynútenú) povinnosť na strane žalobcov.
72. Z uvedeného je možné dovodiť, že zmluva bola podpísaná na základne slobodnej a vážnej vôle zmluvných strán, na základe ich vzájomnej dohody, pričom predmetom dohody bolo aj vyplatenie zostatku hodnoty bytu vo výške 20.000 eur. Tomuto záveru zodpovedá aj skutočnosť, že dňa 13.06.2017, teda pred podpisom zmluvy dňa 29.06.2017, bol za žalobcov uhradený žalovanými ich dlh voči bytovému družstvu. Následne si žalovaní splnili svoje povinnosti a záväzky peňažného charakteru, na ktorých splnenie sa voči žalobcom zaviazali (zazmluvnenie úveru 04.07.2017, neúspešná úhrada sumy 07.07.2017, úhrada v hotovosti 02.11.2017). Z tohto konania žalovaných je zrejmé, že práve oni išli do rizika, či zo strany žalobcov po úhrade ich dlhu bytovému družstvu dňa 13.06.2017 bude uzavretá zmluva a dodržané dohodnuté podmienky. Toto konanie žalovaných nijak nenasvedčuje nátlaku a existencii (ani vyvolaniu) tiesne na strane žalobcov. Naopak, žalobcovia boli dlhoročnými dlžníkmi (okrem iného) bytového družstva (dlh, ktorý bol dôvodom výpovede z nájmu bytu bol za obdobie 5 rokov) a v prípade, ak by zo strany žalovaných nedošlo k úhrade dlhu v lehote stanovej bytovým družstvom, nájom bytu by im pre nezaplatenie nájmu a úhrad spojených s užívaním bytu zanikol výpoveďou. V konaní bolo preukázané, že aj po nadobudnutí členských práv žalovanými v bytovom družstve, žalobcovia naďalej byt užívali (takmer pol roka), nebolo teda zrejmým úmyslom žalovaných „pripraviť“ žalobcov o bývanie, o ktoré by inak vlastným pričinením bezprostredne prišli. Súd prihliadol aj na sms komunikáciu strán sporu, keď žalobkyňa 2/ žalovanému 1/ dňa 03.07.2017 (teda s odstupom 4 dní od podpisu zmluvy) píše, že jej otec povedal, že ak im (cez notára) vyplatí, čo sľúbil za byt, bude všetko v poriadku, ak nie, tak ich oklamal a nebudú mať ani byt ani tie peniaze, čo sľúbil pred Y. a R. (pozn. p. F., susedom žalobcov).
73. Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená platne, nie je daný dôvod jej neplatnosti podľa ust. § 37, § 39 ani § 39a Občianskeho zákonníka. Z rovnakých dôvodov súd vyhodnotil, že zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré by mohli byť dôvodom odstúpenia od zmluvy žalobcami, preto odstúpenie žalobcov zo dňa 06.03.2018 nie je dôvodné a je neplatné.
74. V svetle uvedeného posúdenia súd ďalšie vyjadrenia žalobcov vyhodnotil ako subjektívne vnímanú následnú nespokojnosť s vlastným rozhodnutím, a to aj potom, čo podpísanie zmluvy a obsah dohody žalobkyňa 1/ oznámila svojmu otcovi, p. Z.. Žalobcovia, ktorých spôsobilosť na právne úkony nebola nijak obmedzená a ktorí si uvedomujú, že sa do tejto situácie dostali vlastnou vinou, mali k dispozícii viacero nástrojov na ochranu svojich práv pred uzavretím zmluvy (vrátane právneho zastupovania, zastupovania otcom žalobkyne 2/) a pri riešení ich bytovej otázky (v širšom slova zmysle). Nemožno nad rámec zákona poskytnúť ochranu konaniu, ktoré možno hodnotiť ako ľahkovážne a nezodpovedné, pričom je dôvodné predpokladať, že priemerný jedinec nepozbavený spôsobilosti na právne úkony musí a má byť obozretný vo svojom konaní, pretože jeho primárnym pudom je ochrana seba samého (viď analogicky pri ochrane spotrebiteľa rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/148/2016).
75. Žalobcovia sa v tomto konaní najprv (pred čiastočným späťvzatím žaloby) domáhali určenia neplatnosti zmluvy, ktoré požadované určenie by nebolo v súlade s ust. § 137 CSP a predstavuje procesne neprípustnú žalobu. Ak sa v konaní žalobcovia aj naďalej domáhajú svojho nároku titulom
neplatnej alebo zrušenej zmluvy (s odkazom na ust. § 49, § 37, § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka), podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje princíp vzájomnosti plnení, je každý z účastníkov zrušenej alebo neplatnej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V danom prípade ide o vzájomne podmienené povinnosti (tzv. synalagmatický záväzok). Ust. § 560 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať (aj) na inštitút bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka (ako mimozmluvný záväzok), a to s prihliadnutím na ust. § 492 Občianskeho zákonníka. Aplikácia uvedeného ustanovenia by predpokladala stav, že žalobcovia vrátia žalovaným prijaté peňažné prostriedky a žalobcovia sa stanú členmi družstva a bude im patriť členský podiel, s ktorým sú spojené práva a povinnosti a nájom bytu vo vlastníctve bytového družstva. V dôsledku nadobudnutia bytu žalovanými od bytového družstva (zmena charakteru práv k bytu ku dňu 09.01.2020 podľa V-10357/2019), nie je splnenie vzájomnej reštitučnej povinnosti možné. Z uvedeného dôvodu vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia tak, ako žiadajú žalobcovia zo zrušenej alebo neplatnej zmluvy nie je možné, a takto podaná žalobca nie je vhodne zvoleným procesným nástrojom ochrany práv žalobcov. Rovnako, vznik bezdôvodného obohatenia tak, ako ho odôvodňujú žalobcovia, že v dôsledku tiesne za nápadne nevýhodných podmienok uzavreli zmluvu so žalovanými, nie je definovaný v ust. § 451 Občianskeho zákonníka.
76. Vo vzťahu k uplatnenej výške nároku v sume 30.000 eur, ktorú žalobcovia odvíjajú od hodnoty družstevného bytu vo výške 60.000-70.000 eur v r. 2017 ako trhovej hodnoty bytu s poukazom na predložený inzerát, podľa ktorého cena 2-izbového bytu na Q. ul. v L. bola 60.000 eur (po odpočítaní žalovanými vynaloženej), sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaných, že žalovaná výška prípadného bezdôvodného obohatenia nebola zo strany žalobcov v konaní preukázaná žiadnym z produkovaných dôkazov.
77. Žalovaní podľa názoru súdu správne namietali, že z inzerátu predloženého žalobcami nie je zrejmé, či ide o byt porovnateľný s bytom, ku ktorému žalobcovia previedli členské práva a povinnosti. Súd dopĺňa, že nie je ani zrejmé, že ide o inzerát z rozhodného obdobia r. 2017 a či hodnota 60.000 eur zodpovedná iným zrealizovaným prevodom členských podielov v danom čase a mieste.
78. Hodnota bytu v čase uzavretia zmluvy a spôsob jej určenia bola medzi stranami sporná. Vo vzťahu k tomu, či a aký je rozdiel medzi cenou (hodnotou) bytu (v osobnom vlastníctve) a družstevným bytom (presnejšie hodnotou členských práv) a ako sa hodnota určuje, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/202/2017, z ktorého možno dovodiť, že určenie hodnoty členského podielu formou jeho zostatkovej hodnoty nie je v súlade so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu a pri spôsobe určenia hodnoty členského podielu treba zohľadniť aj fakt, že členské práva a povinnosti v bytovom družstve sa už od 01.06.1990 stali legálnym predmetom obchodovania (§ 42 ods. 3 zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve). Pri určovaní hodnoty členského podielu je potrebné vychádzať z jeho obvyklej ceny, t. j. ceny, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Spravidla sa táto všeobecná cena zisťuje porovnaním s už zrealizovanými prevodmi členských podielov v danom čase a mieste, prípadne ju možno určiť aj porovnaním výšky vkladu člena pri nadobúdaní členských práv a povinností v bytovom družstve (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, R 40/2002).
79. Ak by sme (pre vylúčenie všetkých pochybností) hypoteticky posúdili nárok žalobcov podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o náhrade škody, žalobcovia s odkazom na ods. 70 až 78 vyššie) nepreukázali splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, teda že (i) žalovaní porušili právnu povinnosť, v dôsledku ktorej žalobcom vznikla škoda, (ii) nepreukázali vznik škody a (iii) ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanými a škodou, ktorá žalobcom ich konaním mala vzniknúť. Predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne (o.i. uznesenie NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 773/2004), t. j. ak nie je splnený jeden z predpokladov, nie je treba sa zoberať otázkou splnenia ostatných predpokladov.
80. Vzhľadom na všetko zhora uvedené, súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že zmluva je platná a na strane žalovaných nedošlo k bezdôvodnému obohateniu alebo vzniku škody, ktorého prípadnú výšku v konaní žalobcovia rovnako hodnoverne nepreukázali.
81. Súd vo veci vykonanie ďalších navrhovaných dôkazov nepripustil. Súd pri rozhodovaní o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, prihliadol na to, že vykonanie týchto ďalších dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností pre potreby zistenia skutkového stavu v konaní a posúdenie dôvodnosti žaloby nepovažoval za potrebné, a ich vykonanie považoval za nadbytočné a nehospodárne.
82. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
83. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
84. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
85. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
86. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
87. Podľa ust. § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
88. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
89. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 256 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania patrí žalovaným z dôvodu procesného zavinenia žalobcov na zastavení konania v časti určenia neplatnosti právneho úkonu ako aj z dôvodu úspechu žalovaných vo zvyšku žaloby, keď súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. V súlade s citovanými ustanoveniami tak patrí kumulatívne plná náhrada trov konania spoločne a nerozdielne úspešným žalovaným od spoločne a nerozdielne zaviazaných žalobcov tak, ako je uvedené vo výroku č. III rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.