Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Vyd-3-2023.pdf
PDF · 123.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7Vyd/3/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. B. XXX/XX, XXX XX D., 2. E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/X, XXX XX D., občan SR, obaja právne zastúpení: JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou, so sídlom Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra, IČO: 34 037 721, za účasti účastníkov: 1.Neznámy (nezistený) nástupca ostatnej vlastníčky H. A. C. I. (manž. A.), zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, 2. Neznámy (nezistený) nástupca ostatnej vlastníčky H. A., (mal. v r. XXXX), zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, 3. Neznámy (nezistený) nástupca ostatnej vlastníčky B. D. C. A. (manž. J.), zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, 4. Slovenský pozemkový fond, so sídlom 817 15 Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd potvrdzuje vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľky v 1. rade k nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec D., okres D. ako pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXX – záhrada o výmere 64 m2 v podiele 1/2 k celku, podľa geometrického plánu č. XX-XX/XXXX vyhotoveného spoločnosťou L.–B., M. zo dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeného E. I. M. dňa XX.XX.XXXX a úradne overeného N. O. D., katastrálnym odborom pod č. L.–XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľkou v 1. rade je deň XX.XX.XXXX.
II. Súd potvrdzuje vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľa v 2. rade k nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec D., okres D. ako pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXX – záhrada o výmere 64 m2 v podiele 1/2 k celku, podľa geometrického plánu č. XX-XX/XXXX vyhotoveného spoločnosťou L.–B., M. zo dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeného E. I. M. dňa XX.XX.XXXX a úradne overeného Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pod č. L.–XXXX/XXXX dňa XX. XX. XXXX. Dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľom v 2. rade je deň XX.XX.XXXX.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.11.2023, následne doplneným ďalším podaním, navrhovatelia žiadali vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom K. obec D., okres D., ako pozemok registra „C“ parc.č. XXX – záhrada o výmere 64 m2 podľa predloženého geometrického plánu, každému v podiele 1/2 k celku, pričom dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľkou v 1. rade je deň XX.XX.XXXX a navrhovateľa v 2. rade je deň XX.XX.XXXX.
2. Navrhovatelia sa domáhajú potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti pôvodne evidovanej na N. O. D., katastrálnom odbore pre kat.úz. K. obec D. na LV č. XXXX ako parcela reg „E“ parc.č. XXXX – záhrada o výmere 898 m2, po zameraní geometrickým plánom vyhotoveným spoločnosťou L.–B., M., overeným N. O. D., katastrálnym odborom pod č. L.–XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX sa jedná o parcelu reg. „C“ č.XXX – záhrada o výmere 64 m2 v celosti. Nehnuteľnosť nadobudla navrhovateľka v 1. rade s nebohým manželom B. K. B. nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a to Notárskou zápisnicou č. D. XXX/XXXX, D. XXX/XXXX spísanou dňa XX.XX.XXXX a od tej doby nepretržite tieto nehnuteľnosti užívajú, i s citovanou novovytvorenou nehnuteľnosťou ako vlastné. Po smrti B. K. B. v dedičskom konaní vedenom na N. M. D. pod č.k. XX P. nehnuteľnosti nadobudol aj navrhovateľ v 2. rade ku dňu smrti poručiteľa a pokračuje tak v nerušenej držbe nehnuteľností svojho otca, t.j. v podiele 1/2 k celku. Navrhovatelia predložili k návrhu notársku zápisnicu D. XXX/, D. XXX/XX, výpisy z LV č. XXX, XXXX, zobrazenie mapy parcely č. XXX a informáciu z mapy z aplikácie Mapový klient ZBGIS, kópiu katastrálnej mapy, geometrický plán č. XX-XX/XXXX.
3. Súd na návrh navrhovateľov vyžiadal od N. O. D., katastrálneho odboru, identifikáciu parciel XXX a XXX od roku XXXX. Katastrálny odbor v odpovedi uviedol, že pôvodne boli parcely registra „C“ č. XXX H. XXX evidované ako parcela evidencie nehnuteľností č. XXXX/XX na LV č. XXX (v pôvodnom k.ú D.) vo vlastníctve B. K.. V rokoch XXXX – XXXX sa v k.ú uskutočnilo technicko-hospodárske mapovanie, v rámci ktorého bolo odčlenené k.ú K. a boli zamerané trvalým spôsobom označené hranice parciel. Na parcelu č. XXX v k.ú K. nie je založený list vlastníctva. Dňa XX.XX.XXXX bol do operátu katastra nehnuteľností zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), predmetom ktorého boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX a to parcely reg. E č. XXXX, XXXX zapísané v prospech H. A., C. I. v podiele 1/2, H. A. v podiele 1/4 a D. B., C. I. v podiele 1 - evidované v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX v k.ú D..
4. Nakoľko navrhovatelia osvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, súd vydal dňa XX.XX.XXXX vyzývacie uznesenie podľa § 359f ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v ktorom vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov, a to v lehote do XX.XX.XXXX. Vyzývacie uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.
5. Slovenský pozemkový fond (ďalej aj ako SPF) ako zástupca neznámych vlastníkov podal dňa 04.03.2024 námietky v zmysle vyzývacieho uznesenia. Zastal názor, že navrhovatelia nepredložili titul, v zmysle ktorého by mohli pri normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im nehnuteľnosť patrí. Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že jej predmetom bola parcela č. XXXX/XX a taktiež bola zakreslená v snímke z pozemkovej mapy, z ktorej je evidentné, kde sú jej hranice a ktorá jej totožná so súčasnou snímkou a je zrejmé, že predmet vydržania bol vedený ako parcela č. XXXX/XX. V notárskej zápisnici ako aj v podkladoch okresného úradu sa uvádza, že parcela má výmeru 4 áre 33 m2. V rámci technicko-hospodárskeho mapovania v rokoch XXXX – XXXX bola spresnená výmera parcely reg. „C“ č. XXX H. XXX spolu s výmerou 417 m2. Navrhovatelia nemali na základe akej skutočnosti nadobudnúť presvedčenie, že vlastnia pozemok o rozlohe 841 m2 (417+64), namiesto 417 m2. Dôvodil, že samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/283/2009 a sp.zn. 3Cdo/12/2010.
6. Navrhovatelia nesúhlasili s námietkami SPF, dali do pozornosti viaceré rozhodnutia (nález ÚS SR č. 484/2015, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/96/200, sp. zn. 22Cdo/2211/200, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/207/2005) a dôvodili, že navrhovateľka v 1. rade s manželom kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX, zaregistrovanou štátnym notárstvom v D. dňa XX.XX.XXXX, kúpili rekreačnú chatu za 32.630 Kčs a náhradu za pozemok a investície do pozemku a oplotenie
v sume 20.210 Kčs. Vyplatili kúpnu cenu pred podpisom zmluvy a pred štátnou notárkou a vstúpili do dobrovoľnej a nerušenej držby nehnuteľností tak, ako boli v prírode reálne vyčlenené, vyznačené a oplotené. Oplotenie, ktoré je v súčasnosti na spornom pozemku, je to isté, ako pri kúpe nehnuteľností v roku XXXX, žiadne posuny hraníc od roku XXXX nevykonávali, len výmenu pletiva na existujúcich stĺpikoch. Železné a betónové pätky počas celej doby nemenili a zostali pôvodné. Navrhovateľka v 1. rade s manželom nikdy nedávali nehnuteľnosti geodeticky zamerať, nemali ani najmenšiu pochybnosť o tom, že oplotené pozemky sú ich vlastníctvo. Žili celú dobu v presvedčení, že nehnuteľnosti kúpili riadne, sú evidované v katastri nehnuteľností a celú dobu ich nikto nerušil v dobromyseľnej držbe sporného pozemku, ktorý je takto ako teraz v prírode reálne oplotený min. od roku XXXX, kedy povodní vlastníci postavili chatku a vybudovali oplotenie, ktoré oni odkúpili a vyplatili dohodnutú cenu.
7. Z predložených listín súd zistil, že kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice D. XXX/XX, D. XXX/XX J. D. v D. dňa XX.XX.XXXX, registrovanou pod č. C. XXX/XX, nadobudli navrhovateľka a jej manžel B. K. B. ako kupujúci od predávajúcich B. K. a Q. K. do vlastníctva a užívania nehnuteľnosti v k.ú. D., a to rekreačnú chatu postavenú na p.č. R. XXXX/XX, ktorá je zapísaná na SG v D. na LV č. XXX ako roľa 4 á 33 m2, do ich bezpodielového spoluvlastníctva, za dohodnutú kúpnu cenu 32.630 Kčs. Náhrada za oplotenie a porasty činí 15.882 Kčs a náhrada za pozemok činí 4.330 Kčs podľa znaleckého odhadu. Na nadobúdateľov prechádza osobné užívanie pozemku, na ktorom je rekreačná chata postavená, t.j. na p.č. XXXX/XX.
8. B. K. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Podľa uznesenia vydaného S. L. C., notárom, sp. zn. XXX XXXX/ XXXX, sú dedičmi po zomrelom navrhovateľka v 1. rade ako manželka a navrhovateľ v 2. rade ako syn, ktorý nehnuteľnosti na LV č. XXX pre k.ú K. (parcely č. XXX, XXX) zdedil v podiele 1/2.
9. Z vyjadrenia N. O. D., katastrálny odbor vyplýva, že parcely pôvodne vedené ako parcela nehnuteľností č. XXXX/XX na LV č. XXX (pôvodne v k.ú D.) boli na základe technicko – hospodárskeho mapovania prečíslované na parcely č. XXX H. XXX pre k.ú K., došlo k prečíslovaniu listu vlastníctva na č. XXX a boli určené hranice a výmery parciel.
10. Navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných pre k.ú. K., a to pozemku parcely registra „C“ p.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2, p.č. XXX záhrada o výmere 376 m2, každý v podiele 1/2 k celku a stavby – rekreačná chata súp. č. XXXX na pozemku p.č. XXX.
11. Na parcelu reg. „C“ p.č. XXX v k.ú K. nie je založený list vlastníctva. Priestorovým určením je uvedená parcela súčasťou parcely reg. E“ p.č. XXXX záhrada o výmere 898 m2. Ako vlastníci nehnuteľnosti zapísanej pre k.ú K. na LV č. XXXX - pozemku parcely „E“ p.č. XXXX záhrada o výmere 898 m2, sú na liste vlastníctva vedení A. H. C. (manž. A.) v podiele 1 k celku, A. H. (mal. v r.XXXX) v podiele 1 k celku a D. B. C. (manž. J.) v podiele 1 k celku, to a náklade ROEP realizovaného v roku 2010. Zapísaní vlastníci sú tzv. nezistení vlastníci podľa ust. § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, nakoľko ide o vlastníkov, ktorí sú síce známi, ale ktorých miesto trvalého pobytu nie je známe. S pozemkami takýchto tzv. nezistených vlastníkov nakladá podľa § 13 uvedeného zákona Slovenský pozemkový fond, ktorý je súčasne oprávnený takýchto vlastníkov v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupovať (§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.) (zastúpeniu nezistených vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom sa venoval NS SR v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 11/2016 zo dňa 24.02.2016). Vzhľadom na údaje pri zapísaných vlastníkoch (č.d. z rokov XXXX, XXXX) a obvyklú dĺžku života možno konštatovať, že uvedené osoby by mali viac ako 104 rokov (v jednom prípade viac ako 115 rokov), z čoho možno vyvodiť odôvodnene záver, že zapísaný vlastníci už nežijú, preto súd konal s ich neznámymi právnymi nástupcami.
12. Z porovnania snímky z pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.45) a kópie aktuálnej katastrálnej mapy k.ú K. (č.l. 44) vyplýva, že polohou a hranicami je súčasná parcela č. XXX H. XXX totožná s pôvodnou parcelou č. XXXX/XX a súčasná parcela KCN č. XXX je totožná s pôvodnou parcelou č. XXXX/XX.
13. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
14. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
15. Podľa § 359h ods. 1 CMP námietky môže podať a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo d) iná osoba.
16. Podľa § 359h ods. 3 CMP v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
17. Podľa § 359h ods. 4 CMP súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3.
18. Podľa § 359j ods. 1 CMP ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359i ods. 1, vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne uplynula lehota na podanie námietok alebo ak boli námietky odmietnuté.
19. Podľa §359j ods.2 CMP uznesenie o potvrdení vydržania obsahuje označenie a)účastníkov konania, b) nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, ktorá je predmetom vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa, a c) dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
20. Podľa § 359k ods. 1 CMP, právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania je záväzné pre každého.
21. Podľa § 359k ods. 2 CMP, právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona.
22. Podľa § 359k ods. 3 CMP, kto dobromyseľne nadobudol vecné právo k nehnuteľnosti od toho, komu bolo právoplatne potvrdené vydržanie podľa tohto zákona, je chránený tak, ako keby ho nadobudol od vlastníka.
23. Základným účelom, resp. úlohou konania o vydržanie v zmysle § 359a a nasl. CMP v znení účinnom od 1. mája 2021 je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu príslušným orgánom verejnej moci (súdom).
24. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd skúma, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov. Po vydaní vyzývacieho uznesenia prechádza bremeno tvrdenia na navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, ktorí majú možnosť podať námietky (druhá fáza).
25. Zákon presne špecifikuje, čo musia námietky okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) obsahovať. Osobitné náležitosti námietok sú špecifikované v § 359h ods. 3 CMP a sú osobitne určené pre tú ktorú konkrétnu skupinu osôb. Pri prvej skupine, do ktorej patria účastníci konania zapísaní na liste vlastníctva v čase podania návrhu, je osobitnou náležitosťou opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré osvedčujú, že osoba má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté. V danej veci je potrebné zdôrazniť, že osvedčenie skutočností by malo znamenať situáciu, kedy vlastnícke právo by bolo s vysokou pravdepodobnosťou preukázané. Pri druhej skupine osôb, ktorou sú SPF a správca lesného pozemku, nie je potrebné opísanie rozhodujúcich skutočností, ale len osvedčenie, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba spravuje podľa osobitného predpisu. Napokon, v tretej skupine osôb, ktorá je označená ako iná osoba, je podstatnou osobitnou náležitosťou vyvrátenie predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním alebo práva zodpovedajúce vecnému bremenu.
26. V konaní boli na základe vyzývacieho uznesenia podané námietky Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom nezistených vlastníkov, ktorý namietal nesplnenie podmienok vydržania, a to nedostatok právneho titulu, od ktorého by mohli by normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť presvedčenie, že im nehnuteľnosť patrí, teda odvodzovať svoju dobromyseľnosť, keď predmetom kúpy bola parcela XXXX/XX, ktorá bola zakreslená v pozemkovej mape a jasne vidno, kde sú jej hranice a ktorá mala výmeru 4 áre 33 m2. Predmet vydržania bol pôvodne vedený ako p.č XXXX/XX. Námietky Slovenského pozemkového fondu teda spočívali v tom, že kupujúci pri vynaloženej obvyklej opatrnosti vzhľadom na výmeru parcely a jej hranice podľa nákresu pozemkovej mapy museli byť vedomí, že parcela (vtedy označená ako p.č. XXXX/XX) nie je predmetom kúpnej zmluvy. Súd konštatuje, že námietky boli podané včas (ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti a jeho právny nástupca môže podávať námietky do vydania uznesenia o potvrdení vydržania - § 359h ods.2 CMP) a obsahujú náležitosti vyžadované zákonom (námietky podané zapísaným vlastníkom obsahujú zákonom predpísané náležitosti, keď spochybňujú nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľa – obdobne uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn 9Co/120/2023). Námietky iných subjektov v lehote šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku neboli podané.
27. Po posúdení obsahu spisu, tvrdení predložených navrhovateľmi, dôkazov a obsahu námietok súd dospel k záveru, že námietky Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu neznámych vlastníkov nie súd dôvodné a sú splnené podmienky na potvrdenie vydržania. K forme rozhodnutia o námietkach súd uvádza, že ak potvrdzuje vydržanie k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúce vecnému bremenu navrhovateľa, tak v odôvodnení uznesenia sa náležite vysporiada s prípadnými podanými námietkami, ktoré nie sú dôvodné. To znamená, že pokiaľ námietky obsahujú náležitosti predpísané zákonom a boli podané včas, súd nerozhoduje o námietkach tak, že ich odmieta, pretože ich nedôvodnosť má byť obsahom odôvodnenia rozhodnutia potvrdenia o vydržaní (obdobne uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/94/2023).
28. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Zákonnými predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú a) spôsobilý subjekt, b) spôsobilý predmet držby, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, e) uplynutie vydržacej doby, čo je v prípade nehnuteľnosti 10 rokov. Súd konštatuje, že navrhovatelia sú ako fyzické osoby spôsobilým subjektom vydržania, rovnako nehnuteľnosť, resp. jej časť, je spôsobilým predmetom vydržania.
29. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, teda nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti (t.j. aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul, ale môže sa opierať aj o domnelý právny dôvod. Z uvedeného vyplýva, že domnienka držiteľa, že mu vec patrí, sa musí vždy opierať o niektorý z právnych úkonov alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia vec alebo právo nadobudol. V zmysle ustálenej judikatúry oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011, sp.zn. 5Cdo/30/2010).
30. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018, publikovaný v Zbierke nálezov s uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 48/2018). Na uvedené nadviazal najvyšší súd napr. v uznesení z 30. mája 2022 sp. zn. 2Cdo/190/2020 a v uznesení z 30. mája 2022 sp. zn. 2Cdo/201/2020.
31. Veľký senát najvyššieho súdu Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024 k dobromyseľnosti držby uviedol, že držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Najvyšší súd ďalej uviedol, že v zhode s názorom ústavného súdu (II. ÚS 484/2015- pozn.) pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (pozn. - najvyšší súd sa v konaní zaoberal otázkou, či môžu byť splnené podmienky vydržania (aj) bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu).
32. V predmetnej veci je nadobúdacím titulom, aj keď putatívnym (domnelým), kúpna zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice Štátnym notárstvom v D. dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bola navrhovateľka a jej manžel ako kupujúci vzhľadom na všetky okolnosti presvedčení, že nadobudli celý pozemok ohraničený v čase kúpy existujúcim oplotením, v rámci ktorého sa nachádza aj parcela reg. „C“ č. XXX (evidovaná ako súčasť parcely reg. „E“ č. XXXX na LV č. XXXX, predtým vedená ako p.č. XXXX/ XX). Dobromyseľnosť navrhovateľov a ich právneho predchodcu vyplývala jednak zo skutočnosti, že predávajúci im odovzdávali oplotený pozemok s tým, že prevádzajú na kupujúcich nehnuteľnosti reálne v priestore ohraničené plotom. Ďalej z kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu bola rekreačná chata postavená na parcele EN XXXX/XX, ktorá parcela bola v osobnom užívaní predávajúcich. Zároveň v zmluve bola dojednaná aj náhrada za oplotenie a porasty, ako aj náhrada za pozemok stanovená znaleckým odhadom, ktorá bola vyplatená predávajúcim. Skutočnosť, že pozemok bol oplotený, kupujúci náhradu za oplotený pozemok, ako aj za oplotenie a porasty na pozemku, stanovené znaleckým posudkom zaplatili, mohla oprávnene vzbudiť ich presvedčenie, že kúpnou zmluvou nadobúdajú celý pozemok, teda aj predmetnú parcelu vtedy vedenú ako p.č. XXXX/XX.
33. V prípade, ak sa nadobúdatelia chopia držby pozemku vo väčšej výmere, ako nadobudli na základe konkrétneho právneho úkonu (kúpna zmluva), je potrebné skúmať, či je tento skutkový (faktický) omyl ospravedlniteľný. Pokiaľ sa nadobúdateľ chopí držby časti susednej parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posudzovanie ospravedlniteľnosti omylu je v takom prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku (rozsudok NS ČR zo dňa 09.03.2000, sp. zn. 22 Cdo 1848/98). Pre zodpovedanie otázky, aké prekročenie výmery je potrebné pri zachovaní obvyklej starostlivosti spoznať, záleží aj na tvare pozemku a jeho umiestnenia v teréne. Význam hrá aj spoločné oplotenie pozemku, rozsah
užívania právnym predchodcom a pod. Teda je významné, či držiteľ nadobudol držbu odvodene od svojho predchodcu v rozsahu, v ktorom ju predchodca držal (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1990/2018 zo dňa 0.01.2019).
34. V zmysle vyššie načrtnutých východísk súd posudzoval, či skutkový omyl žalobcov je ospravedlniteľný. Navrhovateľka s manželom vstúpili v roku XXXX do užívania pozemku vo výmere 481 m2 (výmera súčasných C-KN parciel XXX,XXX – 417 m2 plus výmera časti pozemku, ku ktorému sa domáhajú vydržania 64 m2). V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola nadobúdaná parcela EN XXXX/XX vedená vo výmere 433 m2 (ako to aj vyplýva z kúpnej zmluvy), čo predstavuje 90 % z výmery pozemku, ktorý užívajú. Vzhľadom na uvádzanú odchýlku 10 % nie je namieste od kupujúcich ani pri vynaložení obvyklej starostlivosti požadovať, aby si v teréne uvedený rozdiel uvedomili. Po XXXX (kedy sa ukončilo hospodárskeho – technické mapovanie) sa parcela XXXX/XX prečíslovala na parcely č. XXX,XXX C-KN o výmere 417 m2, čo predstavuje 87 % z držanej výmery pozemku, avšak ide len o nepatrnú zmenu. Uvedený pomer kúpnou zmluvou nadobúdaných a reálne užívaných pozemkov je potrebné za účelom posudzovania dobromyseľnosti vnímať aj v spojení s tým, že kupované pozemky vzhľadom na existujúce oplotenie predstavovali a stále prestavujú samostatný funkčný celok. Preto súd dospel k záveru, že takýto omyl navrhovateľov a ich právneho predchodcu je ospravedlniteľný.
35. Vo vzťahu k (ne)ospravedlniteľnému omylu Slovenský pozemkový fond okrem výmery pozemkov namietal, že predmetom zmluvy bola len parcela č. XXXX/XX, ktorá bola zakreslená v snímke z pozemkovej mapy, kde je evidentné, kde sú jej hranice a predmet vydržania bol v snímke z pozemkovej mapy vedený ako parcela č. XXXX/XX. Snímka z pozemkovej mapy, na ktorú poukazuje zástupca zapísaných vlastníkov (č.l. 45) bola vyhotovená dňa XX.XX.XXXX, teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy kupujúcim známa ani nemohla byť. Nie je zrejmé, za akým účelom bola snímka zhotovená, ani či sa po jej zhotovení mali navrhovatelia možnosť s ňou oboznámiť, avšak zodpovedanie uvedených otázok nie je relevantné, keďže navrhovatelia si nikdy nedali nehnuteľnosť zamerať a celý čas boli presvedčení, že celý užívaný pozemok tvorí parcelu pôvodne vedenú ako XXXX/XX, a preto ani vedomosť o zakreslení hraníc parcely č. XXXX/XX v priestore nemôže sama o sebe skutočnosťou, na základe ktorej by mali svoj omyl navrhovatelia zistiť (inak povedané, podľa názoru súdu nie je dosť možné od navrhovateľov požadovať, aby si bez použitia relevantnej techniky rozmery a tvar zakreslenej parcely premietli v reálnom priestore na nimi užívanú parcelu).
36. Nahliadajúc na zistený stav veci cez závery ústavného súdu v konaní sp. zn II. ÚS 484/2015, najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/1/2024 a ústavne konformný výklad dobromyseľnosti držby možno konštatovať, že žiadna zo skutočností zistených v konaní nenasvedčuje tomu, že by navrhovatelia nemohli byť presvedčení o poctivom nadobudnutí nehnuteľnosti, najmä s poukazom na okolnosti kúpy a zaplatenie kúpnej ceny za rekreačnú chatu, pozemok, trvalé porasty a oplotenie pred podpisom zmluvy pred štátnou notárkou. Navrhovateľka s manželom vstúpili do dobromyseľnej a nerušenej držby nehnuteľností tak, ako boli v prírode reálne vyčlenené a oplotené, pričom pôvodné oplotenie je totožné ako v čase kúpy nehnuteľnosti. Uvedený spôsob nadobudnutia s akcentom na zaplatenie kúpnej ceny aj za pozemok, ktorý je predmetom konania, možno označiť za poctivý spôsob nadobudnutia veci súladný s dobrými mravmi.
37. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. Navrhovateľka s manželom vstúpili do držby XX.XX.XXXX, navrhovateľ ako právny nástupca manžela navrhovateľky po jeho úmrtí dňa XX.XX.XXXX, čím je splnená 10-ročná vydržacia doba. Počas celej doby takmer 50 rokov neboli v držbe pozemku, ktorý je predmetom konania, nikým rušení, teda ich dobromyseľnosť nebola ničím narušená. Vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti vstupu do držby ako aj priebehu držby súd konštatuje, že sú splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti – pozemku parc. reg. „C“ č .XXX – záhrada o výmere 64 m2, v zmysle predloženého geometrického plánu č. XX-XX/XXXX vyhotoveného spoločnosťou L.–B., M. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol úradne overený N. O. D. (z toho dôvodu nie je potrebné okresnému úradu geometrický prikladať k žiadnemu návrhu na začatie katastrálneho konania a nemusí byť súčasťou súdneho rozhodnutia s poukazom na § 79l zákona č.162/1995 Z.z,).
38. Vlastnícke právo z titulu vydržania sa nadobúda ex lege uplynutím desaťročnej vydržacej doby. Súd potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva vo vzťahu k navrhovateľke v 1.rade vzhľadom ku
hmotnoprávnemu vývoju právnej úpravy vydržania ku dňu XX.XX.XXXX (Občiansky zákonník platný v čase vstupu do držby v roku XXXX nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravoval, možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená novelou č. 131/1982 Zb., ktorá však vylučovala nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom, čo bolo zmenené novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1. januára 1992. Predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992. Ak držiteľ pozemku spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným, t. j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí, nadobudol k tomuto dňu vlastníctvo pozemku vydržaním). Vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade súd potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva ku dňu XX.XX.XXXX (navrhovateľ vstúpil do držby právneho predchodcu B. K. B. dňom jeho smrti XX.XX.XXXX).
39. Pre úplnosť k procesnej stránke súd uvádza, že nekonal s účastníkom konania, a to správcom lesného pozemku v zmysle § 359c ods. 2 písm. c) CMP. Uvedené ustanovenie nevymedzuje správcu pozemku žiadnym kritériom. Súd je toho názoru, že v prípade nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, je možné upustiť od účastníctva správcu lesného pozemku, keďže takýto správca neexistuje – predmetom konania nie je lesný pozemok, ale záhrada (obdobne Krajský súd v Žiline, 8Co/37/2023, 19.03.2024; Krajský súd v Košiciach, 6Co/157/2023 z 05.12.2023). Postavenie správcu lesného pozemku upravuje zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a osobitné právne predpisy, ktoré priznávajú takéto postavenie určitému subjektu (napr. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch). Vo všetkých prípadoch pozemky spĺňajú dve podmienky. Sú to lesné pozemky a sú vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na charakter predmetného pozemku (záhrada) nie je možné určiť a ani zdôvodniť, ktorý konkrétny správca by mal byť účastníkom konania.
40. Skutočnosť, že správca lesného pozemku nie je označený v návrhu ako účastník konania, nie je dôvodom na zamietnutie návrhu (napr. Krajský súd v Trenčíne, 19Co/22/2022, 28. 9. 2022). Krajský súd v Košiciach dokonca v rozhodnutí sp. zn. 5Co/193/2021 z 02.06.2022 vyvodil, že charakter konania nedovoľoval súdu prvej inštancie tento nedostatok (neoznačenie správcu lesného pozemku ako účastníka konania) posúdiť ako nesplnenie podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia a podľa názoru odvolacieho súdu nebol odôvodnený postup ani podľa § 10 ods. 1 CMP, pretože predmetné zákonné ustanovenie sa vzťahuje výlučne na konania, ktoré môžu začať aj bez návrhu čo nie je prejednávaný prípad.
41. Vo vzťahu k postaveniu správcu lesného pozemku ako účastníka konania autori komentára k Civilnému mimosporovému poriadku (Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024.) uvádzajú, že je pravda, že podľa čl. 2 ods. 2 CMP výklad zákona nemôže protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Súčasne sa však nikto nesmie dovolávať slov a viet Civilného mimosporového poriadku proti ich účelu a zmyslu. Účel a zmysel je vyjadrený v čl. 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého je každé ustanovenie Civilného mimosporového poriadku potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi a tak ďalej. Hneď sa možno odvolať na ústavu ako základný prameň práva. Z jej čl. 46 ods. 1 vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. V mimosporovom konaní teda aj v postavení iného účastníka konania ako je navrhovateľ. Musí však byť nositeľom ohrozeného alebo porušeného práva a právom chráneného záujmu, o ktoré v konaní ide. Ak preto nie je predmetom konania o potvrdení vydržania právo k takej nehnuteľnosti, ktorá má charakter lesného pozemku a súčasne je v správe správcu lesného pozemku, tak by sa malo konať bez tohto účastníka konania, a to bez toho, aby bolo následne konštatované porušenie ustanovení Civilného mimosporového poriadku o účastníkoch konania.
42. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.