Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-66-2020.pdf
PDF · 120.35 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 165,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 165,60 eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom okresnom súde domáhal voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady škody zaplatiť žalobcovi sumu 165,60 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného J. L.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla 294 eur s príslušenstvom a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca oprel nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.
3. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 02.06.2020 vydal platobný rozkaz (č.l. 24 spisu).
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Mal za to, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá podľa § 132 CSP, žalobca nedoložil dôkazy. Namietal, že v zmluve o prenájme náhradného vozidla, už pri jej uzavretí, bolo presne dojednané, že potrvá do 17.10.2019, pričom zmluvné strany túto skutočnosť pri uzavretí zmluvy
nemohli vedieť. Zmluvu z tohto dôvodu označil za nedôveryhodnú. Mal za to, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť nájmu, keď poškodený nepotreboval náhradné vozidlo počas celej rozhodnej doby. Mal za to, že uplatnený nárok zákon o PZP neuvádza a nevyplýva ani z OZ. Bol názoru, že žaloba nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Uviedol, že žalobca nemohol s poškodeným platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky je v rozpore s § 524 OZ. Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 20/2007 zo dňa 29.01.008. Zmluvu o postúpení pohľadávky označil za právny úkon v rozpore s § 39 OZ, a teda za absolútne neplatný. Namieta aj pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Tiež uviedol, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva zo zákona o PZP ani OZ. Namietal, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.10.2019, v zmysle ktorého žalovaný plnil vo výške, ktorá zohľadňuje primeranú sadzbu denného nájmu vzhľadom na typ poškodeného vozidla. Plnenie zo strany žalovaného označil za maximálne možné a objektívne preukázané. Ostatné nároky žalobcu považoval za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5. Žalobca v replike odpor žalovaného označil za nedôvodný. Mal za to, že žaloba spĺňa náležitosti podľa § 132 CSP. Uviedol, že prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uviedol, že dňa 13.09.2019 došlo v meste O. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Citroen C5 EČV: P. XXX A. spôsobenej poškodenému I. Q. („poškodený“). Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Renault Trafic EČV: O. XXX F., poisteného u žalovaného, poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla NISSAN Quashqai EČV: P. XXX N. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 12.10.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 17.10.2019 s dátumom splatnosti 31.10.2019 na sumu 417,60 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.10.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady v sume 252 eur. Žalobca doručil žalovanému upomienku, na ktorú nereagoval. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému doručené pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti a spolu so žalobou. Uviedol, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie si osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný hradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi škodou spočívajúcou v nákladoch na prenájom náhradného vozidla a porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky nedošlo by k nehode a nebol by nutný nájom náhradného motorového vozidla. Využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Poškodený nie je povinný hľadať najlacnejšiu požičovňu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami, ako aj súdmi. Mal za to, že na žalovanom leží k jeho tvrdeniam aj bremeno dôkazné. Žalovaný spoľahlivo nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň vo výške 69,60 eur bola v danom mieste a čase zjavne neprimeraná. Jedná sa o ničím nepodloženú úvahu žalovaného. Žalovaný nevykonal relevantný prieskum trhu. Žiadny iný relevantný dôkaz žalovaný nepredložil. Žalovaný sám usúdil, že sadzba 42 eur na deň je primeranou. Dennú sadzbu uplatnenú žalobcom tak nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Ďalej uviedol, že nič nebráni žalobcovi a poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Tvrdenie žalovaného, že zmluva mohla byť uzavretá najskôr 17.10.2019, t.j. v deň ukončenia nájmu považoval za absurdné. Zdôraznil, že v zmysle oznámenia o poistnom plnení nebol sporný samotný nárok. Mal za danú aktívnu vecnú legitimáciu v spore. V danom prípade ide o štandardné postúpenie pohľadávky podľa § 524 OZ. Uviedol, že poškodený v dôsledku dopravnej nehody nemohol svoje motorové vozidlo užívať až do ukončenia opravy vozidla. Žalovaný bližšie nešpecifikoval dôvody, pre ktoré poistné plnenie krátil.
6. Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 14.12.2020, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to bez účasti žalovaného, ktorý neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Právny zástupca žalobcu v celom rozsahu trval na podanej žalobe a pridržiaval sa doterajšej argumentácie v spore. Poukázal, že poškodený užíval vozidlo len vy nevyhnutenej miere na nevyhnutú
dobu za účelom zabezpečenia svojich potrieb na dobu, kedy bol fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného motorového vozidla. Zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k dôvodnosti krátenia poistného plnenia.
7. Podľa správy o nehode dňa 13.09.2019 došlo pri dopravnej nehode k poškodeniu motorového vozidla poškodeného značky Citroen C5 EČV: P. XXX A.. Podľa zákazkového listu č. A. poškodený požiadal spoločnosť LION CAR, s.r.o. o opravu poškodeného vozidla Citroen C5 EČV: P. XXX A.. Náklady na opravu boli vo výške 1 000 eur. Podľa faktúry č. XXXXXXXXX LION CAR, s.r.o. vyfakturoval poškodenému cenu opravy 1 829,29 eur.
8. Zmluvou o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 12.10.2019 žalobca prenajal poškodenému náhradné vozidlo NISSAN Qashqai od 12.10.2019 do 17.10.2019 s denným nájomným 69,60 eur. Účel použitia vozidla na presun do zamestnania. Ine vozidlo poškodený nemal k dispozícii. Vozidlo má poškodený v servise.
9. Podľa faktúry č. XXXXXX žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla Nissan Qashqai sumu vo výške 417,60 eur za obdobie od 12.10.2019 do 17.10.2019, t.j. za 6 dní.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2019 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči žalovanému vo výške 417,60 eur na žalobcu. Odplata bola vo výške 417,60 eur. Odplata zodpovedá faktúre č. XXXXXX. Dohodli sa, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku voči žalovanému vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
11. Poškodený žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky oznámením zo dňa 17.10.2019.
12. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.10.2019 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 23.10.2019 ukončili šetrenie poistnej udalosti. Poškodenému oznámil priznané poistné plnenie o výške 252 eur. Uviedol, že priznaná suma je upravená na 42 eur/deň nájmu.
13. Žalobca upozornil upomienkou zo dňa 10.02.2020 na zaplatenie neuhradenej sumy 165,60 eur.
14. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 písm. a) a b) a ods. 7 zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila
ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. V prvom rade sa okresný súd sa zaoberal námietkou nedostatku vecnej legitimácie v spore a vyhodnotil túto ako nedôvodnú.
16. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 417,60 eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 17.10.2019 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 417,60 eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 417,60 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 10 spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie, a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. 514/607 zo dňa 12.10.2019 poškodený užíval vozidlo, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXX s dátumom splatnosti 31.10.2019 na sumu 417,60 eur za nájom vozidla od 12.10.2019 do 17.10.2019, t.j. 6 dní nájmu za 618 km. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu, či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 17.10.2019 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 417,60 eur. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel žalobca prebrať dlh nájomcu voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč. zákonníka. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
17. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.
18. V danej veci nebolo sporné, že poškodený dňa 12.10.2019 uzavrel Zmluvu o nájme č. XXX/XXX, na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. Nissan Quashqai, a to na obdobie od 12.10.2019 do 17.10.2019, pričom nájom skončil dňa 17.10.2019. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 6 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 69,60 eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 417,60 eur (č.l. 8-9 spisu). Zo zmluvy o nájme č. XXX/XXX ako aj z vystavenej faktúry č. XXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. Nissan Qashqai. Z oboznámeného listinného dôkazu Oznámenie o poistnom plnení - list žalovaného zo dňa 25.10.2019 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že dňa 23.10.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu poukázal poistné plnenie vo výške 252 eur s odôvodnením výpočtu výšky plnenia 42 eur/deň nájmu. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. V oznámení o poistnom plnení žalovaný krátenie poistného plnenie bližšie nezdôvodnil. Naopak z Nájomnej zmluvy č. XXX/XXX vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo Nissan Qashqai 69,60 eur. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním poskytnutého poistného plnenia. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška, či výpočet, či aritmetický priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady. Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 6 dní. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným za účelom cestovania do práce, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii od 12.10.2019 do 17.10.2019. Krátenie poistného plnenia v tomto smere však nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi a ani argumentáciou. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny denného nájomného. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky a výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany
- popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych auto požičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo svojom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 69,60 eur je bežná cena, je obvyklá, primeraná, v konaní žalovaný nepreukázal opak, nedoložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že cena nájmu na motorového vozidlo NISSAN QASHQAI je neprimeraná, neobvyklá a nadhodnotená. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky nájomného z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.
19. Okresný súd naviac k oprávnenosti dĺžky doby nájmu zdôrazňuje, že pokiaľ ide o oprávnenú dobu nájmu, resp. oprávnené obdobie, počas ktorého je možné preplatenie nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla, okresný súd má v zmysle textácie § 11 ods. 6, 7 zákona za to, že jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o poistnom plnení a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok poškodenému ako oprávnenému. Okresný súd dospel k záveru, že až do momentu, kým poisťovateľ poškodenému neoznámi ukončenie poistnej udalosti, neoznámi poistné plnenie a v akej výške mu poistné plnenie poskytne, má poškodený nárok na náhradné vozidlo. Až odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto
momentu poškodenému teda nevzniká ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé a medzi stranami sporu zároveň aj nesporné, že žalovaný oznámil poškodenému listom zo dňa 25.10.2019 výšku poistného plnenia 252 eur (č.l. 10 spisu). V zmysle vyššie uvedeného oprávnená doba nájmu je tak ako si uplatnil žalobca minimálne od 12.10.2019 do 17.10.2019. Podľa názoru okresného súdu až deň pripadajúci na deň doručenia oznámenia o poistnom plnení, kedy sa žalobca mohol oboznámiť s výsledkami šetrenia a výškou poisteného plnenia. Okresný súd má tak za to, že najskôr až dňom 17.10.2019 (a neskôr) sa poškodený dozvedel, resp. mohol dozvedieť o ukončení poistnej udalosti a výške poistného plnenia. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného motorového vozidla, t.j. od 12.10.2019 do 17.10.2019, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Je potrebné uviesť, že poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť dobu, za ktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemôže byť na škodu, že mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Okresný súd zdôrazňuje, že sa jedná o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemôže nijak ovplyvniť. Rovnako nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Rovnako okresný súd považuje za nedôvodné tvrdenie žalovaného, že nájom mohol vzniknúť najskôr 17.10.2019. Relevantné v danej veci je, že nájom vozidla bol realizovaný v čase opravy motorového vozidla poškodeného. Z listinných dôkazov vyplýva, že motorového vozidlo poškodeného bolo do servisu na opravu prijaté 12.10.2019 (č.l. 5 spisu), od 12.10.2019 bol žalovaný vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Z listinných dôkazov zároveň vyplýva, že zmluva o nájme vozidla bola uzatvorená dňa 12.10.2019 preto tvrdenie žalovaného, že táto mohla byť uzavretá najskôr až dňa 17.10.2019 nie je ničím podložené, a teda nedôvodné.
20. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
21. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 252 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 165,60 eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 417,60 - priznaná suma 252 = žalovaná istina 165,60 eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
22. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v servise (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom
motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným ničím nezdôvodneným určením stanovil dĺžku doby nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, zmluva o prenájme vozidla, čestné prehlásenie poškodeného, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu.
23. Pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia okresný súd uvádza, že v danej veci na strane žalobcu nejde o neoprávnené podnikanie, ale v danom prípade bol žalobcom a poškodeným využitý zákonný inštitút postúpenia pohľadávky v súlade s § 524 OZ. Okresný súd naviac v závere dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
24. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu v konaní pred súdom, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.