Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci žalobkyne: SetCar sk, a. s., Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zast.: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nádražie 8/A, o zaplatenie 310,08 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 310,08 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 2. 7. 2020 a postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 18. 11. 2020, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 310,08 € a trovy konania. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzovala z predloženej kópie zmluvy o postúpení pohľadávok z 24. 7. 2019 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky“), ktorú uzavrela s pôvodným veriteľom - poškodenou P. O., nar. XX. X. XXXX, M. Š.Ň. XXX. Zmena v osobe veriteľa bola žalovanej oznámená listom, ktorý zaslala žalobkyňa žalovanej.

2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje z náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle poškodenej. Škoda bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným u žalovanej. V dôsledku uvedeného bola poškodená nútená využívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré jej prenajala žalobkyňa. Po ukončení nájmu žalobkyňa vystavila faktúru, ktorej úhradu si uplatnila u žalovanej. Žalovaná neuznala uplatnenú výšku náhrady škody v plnom rozsahu, svoj záväzok uhradila iba čiastočne vo výške 542,64 €.

3. Spolu so žalobou boli predložené tieto listiny: záznam o dopravnej nehode, zákazkový list N., oznámenie žalovanej o parciálnej škode ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z 16. 7. 2019, zmluva o prenájme vozidla č. XXX/XXX z 3. 7. 2019, faktúra z 24. 7. 2019, č. XXXXXX, oznámenie o postúpení pohľadávky z 24. 7. 2019, zmluva o postúpení pohľadávky.

4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom z 21. 7. 2020, sp. zn. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 310,08 €. Žalovaná voči platobnému rozkazu včas podala odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalobkyňa podaním žaloby porušila a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože rozhodujúce

skutočnosti nahradila odkazom na označené dôkazy, návrh žalobkyne tak nespĺňa zákonné kritériá a nie je spôsobilá vyvolať vecné prejednanie.

5. Žalovaná vzhľadom na nedostatok predložených údajov sa nevie vyjadriť k cene, ani počtu dní prenájmu motorového vozidla. Keďže žalobkyňa nesplnila podľa ust. povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku včas, súd by mal žalobu zamietnuť v rámci sudcovskej koncentrácie konania zamietnuť. Ďalej poukázala na predloženú zmluvu o prenájme vozidla č. XXX/XXX z 3. 7. 2019, podľa ktorej už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá do 24. 7. 2019, pričom zmluvné strany nemohli vopred vedieť, kedy bude vozidla vydané zo servisu, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti tejto zmluvy. Z tohto žalovaná vyvodila záver, že zmluva nemohla byť uzavretá 3. 7. 2019, ale najskôr 24. 7. 2019, čo má zakladať dôvodnú pochybnosť o existencii nájomného vzťahu. Žalovaná spochybnila aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na základe jej tvrdenia, že poškodená bola dlžníkom žalobkyne, a preto medzi sebou nemohli platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, pretože poškodená uvedenú pohľadávku nikdy neuhradila, a teda jej nikdy nevznikla. Zmluvu o postúpení pohľadávky tak považuje žalovaná za absolútne neplatný právny úkon.

6. Žalovaná ďalej spochybnila nárok žalobkyne v tom smere, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ani z ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobkyňa žiadnym spôsobom nemala preukázať, že poškodená bola nútená využívať náhradné vozidlo. Žalovaná zároveň predložila oznámenie o poistnom plnení z 7. 8. 2019, v zmysle ktorého plnila nárok žalobkyne vo výške, ktorý zohľadňuje primeraný rozsah nájmu náhradného vozidla v trvaní 14 dní a predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalovanou. Akékoľvek ďalšie nároky považuje za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

7. Žalobkyňa sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadrila v písomnom podaní, v ktorom uviedla, že tvrdenia žalovanej ohľadom neoznačenia dôkazov, či neuvedenia podstatných skutočností, za účelové, pretože žalobkyňa postupovala v súlade s z. č. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), podľa ktorého postačovalo predložiť faktúru, z ktorej nárok vyplýva, a urobiť vyhlásenie o vedení uplatneného nároku v účtovníctve, ak sú strany sporu účtovnými jednotkami.

8. Na bližšie zdôvodnenie nároku uvádza, že ku škode došlo 30. 6. 2019 v meste O.. Škodová udalosť bola evidovaná u žalovanej pod č. XXXXXXXXXX, pretože škoda bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným u žalovanej. Poškodená P. O. si na základe zmluvy o nájme č. XXX/XXX z 3. 7. 2019 prenajala od žalobkyne náhradne vozidlo (O. I., EČV: W.). Po ukončení nájmu žalobkyňa vystavila poškodenej faktúru č. XXXXXX z 24. 7. 2019, s dátumom splatnosti 7. 8. 2019, na celkovú sumu 852,72 €. Žalovaná 6. 8. 2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznala uplatnenú výšku škody a uhradila iba časť vo výške 542,64 €. Pred podaním žaloby žalobkyňa doručila žalovanej upomienku č 20190069, na ktorú nereagovala. Žalovanej boli doručené všetky listiny predložené spolu so žalobou už pri uplatňovaní náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovanej o ukončení šetrenia poistnej udalosti.

9. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej ohľadne trvania prenájmu, resp. uvedenia presného dátumu ukončenia opravy do zmluvy o prenájme, k tomu žalobkyňa uviedla, že nič nebráni zmluvným stranám v uzatvorení nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Podstatné je, či prenájom bol realizovaný počas opravy poškodeného vozidla, t. j. počas doby faktického obmedzenia poškodeného. Prenájom náhradného vozidla nemusí trvať po celú dobu opravy, pretože poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobkyni už skôr. Takéto rozhodnutie je však na poškodenom a nie na žalovanej. Žalovaná navyše čiastočne preplatila tieto náklady, preto považuje jej tvrdenia o neexistencii nájomného vzťahu za nelogické. So servisom bola vopred odkomunikovaná dĺžka opravy, ktorá sa zhodovala s opravou a bola uvedená aj v nájomnej zmluve. Nájomné zmluvy sú vystavované ako predtlač a v prípade potreby je možné do nich dopísať údaje, ktoré sú známe až pri odovzdaní náhradného vozidla priamo v servise. Faktúra za opravu a za prenájom vozidla boli vystavené ešte pred ukončením opravy odovzdaním opraveného vozidla poškodenej, aby tieto mohli byť zaslané žalovanej za účelom vystavenia krycieho listu.

10. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalobkyňa poukazuje na doterajšiu judikatúru súdov, podľa ktorej ide o štandardné postúpenie pohľadávky rozsudok Okresného súdu Martine z 3. 5. 2018, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). Poškodená v rámci jedného dokumentu uhradila faktúru za nájom mot. vozidla, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpila žalobkyni za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobkyne. Aktívnu legitimáciu žalobkyňa preukázala na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Tvrdenia žalovanej sú preto neopodstatnené.

11. V prípade dĺžky prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovanou, túto považuje žalobkyňa za neoprávnené krátenie poistného plnenia, pretože v dôsledku škodovej udalosti poškodená nemohla svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla späť poškodenej, čím pominie faktické obmedzenie poškodenej spôsobené dopravnou nehodou. Taktiež poukazuje na bod 17. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 19. 9. 2018, v ktorom dospel k obdobnému záveru. Už v predloženom zákazkovom liste je uvedený dátum odovzdania opraveného vozidla poškodenej 7. 8. 2019. Zároveň žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní, na základe čoho v súlade s postúpil Okresný súd Banská Bystrica vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní a v súlade s došlo k zrušeniu platobného rozkazu.

12. Žalovanej bolo doručené vyjadrenie žalobkyne k odporu proti platobnému rozkazu, na ktoré nereagovala, iba zaslala ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. 12. 2020 a uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s rozhodnutím vo veci samej v jej neprítomnosti. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach.

13. Okresný súd na základe vyjadrení strán sporu a predložených listinných dôkazov zistil nasledovné skutkové okolnosti prípadu.

14. Dňa 30. 6. 2019 o 17.00 hod. na mieste G. - O., došlo k dopravnej nehode, a to tak že B. O. osobným motorovým vozidlom tov. zn. Š. E. EČV: S., poškodil časť vozidla poškodenej P. O., tov. zn. Q., EČV: S.. Obidve vozidlá boli v čase škodovej udalosti poistené u žalovanej v rámci povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“), čo vyplýva jednak z verejne dostupných údajov prostredníctvom webovej stránky www.skp.sk a z predloženého záznamu o dopravnej nehode. Poškodené vozidlo bolo odovzdané na opravu 3. 7. 2019 a odovzdané späť poškodenej 7. 8. 2019.

15. V čase opravy poškodeného motorového vozidla poškodená P. O. uzavrela so žalobkyňou 3. 7. 2019 zmluvu o nájme č. XXX/XXX, predmetom ktorej bol nájom náhradného vozidla bližšie uvedeného v zmluve na obdobie od 3. 7. 2019, čo vyplýva z predloženej kópie predmetnej zmluvy. Poškodená využívala náhradné vozidlo na cestu do zamestnania z miesta bydliska do S. S. a na súkromné účely, pričom nemohla využívať iné motorové vozidlo, ktoré v tom čase užíval iný rodinný príslušník. Poškodená vrátila náhradné vozidlo žalobkyni 24. 7. 2019. Žalobkyňa vystavila poškodenej faktúru č. XXXXXX z 24. 7. 2019, za použitie náhradného vozidla od 3. 7. 2019 do 24. 7. 2019 v celkovej výške 852,72 € (22 dní x 38,76 € denná sadzba prenájmu podľa cenníka žalobkyne s DPH).

16. Poškodená P. O. ako postupca uzavrela so žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka postupcu voči žalovanej, spočívajúca v nároku na náhradu účelne vynaložených výdavkov spojených s užívaním náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla vo výške 852,72 €. Podľa bodu 4. predmetnej zmluvy je postúpenie pohľadávky za odplatu, ktorú predstavuje sumu 852,72 €. Podľa bodu 5. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok ku dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok, a to odplatu za postúpenie pohľadávky a pohľadávka za nájom náhradného vozidla. Žalobkyňa zároveň bola povinná doručiť oznámenie o postúpení pohľadávky podpísané postupcom žalovanej (bod 3. zmluvy o postúpení pohľadávky). Žalobkyňa vyhotovila 4. 11. 2019 upomienku ohľadom nezaplatenia jej pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXX a zároveň predložila doklad o jej doručení žalovanej, a to podací lístok z 6. 11. 2019.

17. Na základe oznámenia o poistnom plnení z 7. 8. 2019 žalovaná oznámila žalobkyni, že 6. 8. 2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti a vzhľadom na pracnosť opravy a rozsah poškodenia bolo priznané

plnenie za 14 dní zapožičania náhradného vozidla. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom vozidla.

18. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.

19. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

20. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

21. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu ( , pozn. súdu).

22. Podľa , poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

23. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa a , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalovaná naďalej opakuje výhrady, ktorými sa už okresný súd, príp. iné súdy zaoberali a dospeli k záveru, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovanou. Okresný súd preto poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 20. 11. 2019, ktorý v skutkovo totožnej vecí medzi tými istými stranami sporu posudzoval aj otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne z dôvodu obsahovo rovnakej obrany žalovanej a uviedol, že „Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného, ktorý nesprávne stotožnil dva samostatné právne vzťahy poškodeného. Medzi poškodeným a žalobcom vznikol právny vzťah na základe toho, že žalobca poskytol poškodenému náhradné vozidlo na zabezpečenie jeho potrieb prostredníctvom nájomného vzťahu, za čo poškodenému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné. Z tohto právneho vzťahu tak mal žalobca proti poškodenému pohľadávku na zaplatenie nájomného za využívanie náhradného vozidla (pohľadávka 1). Poškodený mal pritom samostatnú pohľadávku proti žalovanému ako poisťovni, a to z dôvodu, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo. Užívaním náhradného vozidla poškodenému vznikla povinnosť za toto užívanie zaplatiť nájomné, pričom nájomné zaplatené za požičanie vozidla, ak prevyšuje výdavky spojené s využívaním vlastného auta, sa v zmysle súčasnej judikatúry považuje za škodu v zmysle . Poškodenému tak proti žalovanému ako poisťovni vznikol nárok na náhradu škody, čiže poškodený disponoval pohľadávkou

proti žalovanému z titulu nároku na náhradu škody v rozsahu nájomného, ktoré bol povinný zaplatiť za požičanie vozidla (pohľadávka 2). Poškodený sa tak dostal do pozície veriteľa z pohľadávky proti žalovanému z právneho titulu náhrady škody a zároveň bol v postavení dlžníka proti žalobcovi vzhľadom na zaplatenie nájomného za využívanie náhradného auta. Keďže poškodený disponoval pohľadávkou proti žalovanému ako poisťovni a táto pohľadávka bola zrejmá čo do právneho titulu aj čo do výšky, nič mu nebránilo zmluvou o postúpení pohľadávky túto pohľadávku postúpiť na iný právny subjekt, v danom prípade na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.3.2017 uzavretá medzi žalobcom a poškodeným jasne a určito vymedzuje postupovanú pohľadávku a zároveň bez ďalších pochybností upravuje, akým spôsobom sa strany dohodli na úhrade odplatného postúpenia pohľadávky poškodeného proti poisťovni. Žalovaný tak nesprávne dospel k záveru, že Zmluvou o postúpení pohľadávky postupoval poškodený žalobcovi pohľadávku, ktorá patrila žalobcovi proti poškodenému. K takémuto právnemu úkonu by skutočne nemohlo dôjsť, pretože nie je možné, aby veriteľ pohľadávky uzavrel so svojim dlžníkom zmluvu o postúpení tejto pohľadávky na samého seba, inak povedané dlžník nemôže postúpiť na veriteľa pohľadávku, z ktorej je dlžníkom a nie veriteľom. V danom prípade však poškodený bol veriteľom pohľadávky na náhradu škody proti poisťovni a táto pohľadávka bola predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávky.“

26. Tieto závery sú aplikovateľné aj na predmetný prípad. Okresný súd s posúdením aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne Krajským súdom v Banskej Bystrici sa stotožňuje v plnom rozsahu a nevzhliadol žiaden dôvod sa od týchto záverov odchýliť. Okresný k tomu dodáva, že postúpením pohľadávky dochádza iba k zmene v osobe veriteľa, postúpením však nedochádza k zmene postupovaného záväzku. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky postupník (porov. H. XXX/XXXX). V tomto konaní žalobkyňa preukázala postupcom podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky, i keď nepreukázala jeho doručenie žalovanej, táto skutočnosť však nemá vplyv na účinnosť prevodu subjektívneho práva veriteľa na inú osobu a možnosť nadobúdateľa práva domáhať sa jeho splnenia aj v súdnom konaní. Jediným zákonným dôsledkom nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa je možnosť dlžníka zbaviť sa svojho záväzku plnením postupcovi. K tomu však nedošlo, naopak svojím konaním žalovaná rešpektovala platné postúpenie pohľadávky, čo vyplýva z jej oznámenia z 7. 8. 2019, ktoré adresovala žalobkyni. Ak by teda žalovaná mala pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, súd potom nerozumie, prečo časť záväzku už plnila na účet žalobkyne a nie poškodenej Martiny Kováčovej. Aj z toho nepochybne vyplýva, že obrana žalovanej je len účelová a jej tvrdenia odporujú jej doterajšiemu konaniu.

27. Na potvrdenie správnosti tohto záveru okresný súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 17. 1. 2018, sp. zn. , podľa ktorého „...Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa , Obč. , t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle , , odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla.“ (m. m. rozsudok Okresného súdu Žilina z 22. 1. 2019, sp. zn. ).

28. Pokiaľ ide o dôvodnosť samotného nároku žalobkyne okresný súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. 5. 2015, sp. zn. , v ktorom dospel k záveru, že „skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v

porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide. (R7/1992). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Poškodený si uplatnil svojim nárokom cenu za nájomné požičaného vozidla, čo možno považovať za výdavky, ktoré by nemal, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že z ničoho nevyplýva povinnosť poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny požičovného. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čo preukázal vystavenou faktúrou.“

29. Za rovnako účelové považuje súd tvrdenia žalovanej o údajnej neexistencii nájomného vzťahu, či nemožnosť poskytnúť poistné plnenie na úhradu nákladov za nájom náhradného vozidla z dôvodu, že to nevyplýva z ustanovení , resp. Taktiež tvrdenia žalovanej o tom, že zmluvné strany si v zmluve o nájme motorového vozidla nemohli vopred dohodnúť dobu trvania nájmu, sú absurdné. Z uvedeného nie je možné vyvodzovať záver, že zmluvné strany nemohli vopred vedieť, dokedy bude motorové vozidlo v oprave, a takéto tvrdenia odporujú jej doterajšiemu konaniu. V oznámení o poistnom plnení z 7. 8. 2019 uznala žalovaná nielen to, že žalobkyňa je vlastníkom predmetnej pohľadávky, ale čiastočným plnením uznala aj samotný nárok. Ak by nárok neuznávala, nemala by právny dôvod plniť, hoci len čiastočne. Žiadne kogentné hmotnoprávne ustanovenie pritom nebráni zmluvným stranám vopred sa dohodnúť na dobe trvania zmluvy a z takejto dohody ani nie je možné akokoľvek vyvodzovať záver o nedôveryhodnosti predloženej zmluvy o prenájme vozidla č. XXX/ XXX z 3. 7. 2019. Napokon, prenájom náhradného vozidla trval kratšie, ako samotná oprava motorového vozidla a náhradné vozidlo slúžilo na účely poškodenej počas trvania opravy poškodeného vozidla. Tým je nárok žalobkyne v celom rozsahu dôvodný.

30. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje zvyšnú časť neuhradeného nároku vo výške 310,08 €, ktorý žalovaná odmietla uhradiť s odôvodnením, uvedeným v oznámení o poistnom plnení z 7. 8. 2019, teda že vzhľadom na rozsah poškodenia a náročnosť opravy, nebola zo strany servisu preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom vozidla. Suma za časť nájmu predstavuje žalovaný nárok, ktorý si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní voči žalovanej (nájom za zvyšných 8 dní).

31. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo, je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou (dopravná nehoda), ktorej účastníkom bola poškodená P. O.. Okresný súd pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla, vychádzal z celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla (od 3. 7. 2019 do 2. 8. 2019), po ktorú trvala oprava poškodeného motorového vozidla, počas ktorej bola poškodená nútená riešiť zabezpečenie si náhradného vozidla. Náklady s tým vzniknuté v sporovom konaní žalobkyňa preukázala predloženými listinami, a tým uniesla dôkazné bremeno žalovaného nároku.

32. Žalobkyňa preukázala ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodená vynaložila náklady za nájom náhradného vozidla, ktoré si musela prenajať v dôsledku vzniku poistnej udalosti, ktorú nespôsobila, ale do ktorej sa vinou klienta žalovanej dostala. Poškodená si uplatnila voči žalovanej náhradu nákladov v podobe účelne vynaloženého nájomného za náhradné vozidlo, ktoré konštantná judikatúra považuje za skutočnú škodu. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje stav, počas ktorého poškodený nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu vykonávanej opravy vozidla, tak za skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie, resp. prenájom náhradného motorového vozidla, sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobkyňa v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázala. Poškodená preukázala, že z titulu poistnej udalosti nemohla poškodené motorové vozidlo používať, pretože sa nachádzalo v oprave, a tým bolo neschopné prevádzky, preto musela vynaložiť náklady, ktoré by inak nevznikli, ak by poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo.

33. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia, podľa ktorých by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla malo trvať kratšiu dobu, vzhľadom na celkovú dĺžku opravy motorového vozidla, prípadne aká doba opravy a tomu zodpovedajúca doba prenájmu náhradného vozidla by bola v tomto prípade primeraná. Žalovaná v tomto spore neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré by podstatným spôsobom spochybňovali účelnosť nákladov vynaložených v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla. Žalovaná síce poukázala na oznámenie o poistnom plnení, z ktorého má vyplývať, že rozsah poškodenia, či náročnosť opravy si nevyžadovali tak dlhú opravu, žalovaná však nepredložila žiaden dôkaz o tom, aká je stanovená dĺžka opravy stanovenej výrobcom poškodeného vozidla, resp. o aký relevantný dôkaz opierala svoje rozhodnutie, ktorý považovala za dôvodné iba náklady na prenájom za vozidlo iba 14 dní, ak oprava poškodeného motorové vozidla reálne trvala 35 dní. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepreukázala. Preto je možné prisvedčiť žalobkyni, že zo strany žalovanej išlo o svojvoľné a ničím neodôvodnené krátenie poistného plnenia.

34. S poukazom na ustanovenie , žalobkyňa ako právny nástupca poškodenej bola oprávnená uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti žalovanej ako poisťovateľovi. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky a súčasne k urovnaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom vozidla a žalobkyňou ako prenajímateľom. Z uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že vzájomné pohľadávky poškodenej a žalobkyne boli usporiadané tak, že nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároky na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky započítali. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody voči žalovanej uplatňuje v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávky vo vlastnom mene v tomto konaní. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, považoval predmetný nárok za preukázaný, a preto žalobe vyhovel.

35. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, preto jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.