Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/84/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu SetCar sk, a. s., Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zast.: JUDr. Tomáš Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 453,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -81 zo dňa 2.apríla 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -81 zo dňa 2.apríla 2019 v prvej a v tretej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 453,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 453,60 eur od 16.1.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28.12.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 452,60 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2017, ktorú uzavrel s pôvodným veriteľom - poškodeným W. C., nar. X.XX.XXXX, B. XX, N. Baňa. Žalobca si nárok uplatnil ako náhradu škody spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného. Škoda bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným u žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený využívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré mu požičal žalobca. Po ukončení nájmu žalobca vystavil faktúru, ktorej úhradu si uplatnil u žalovaného, pričom žalovaný poistnú udalosť v zákonnej lehote nevybavil.

2. Okresný súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že dňa 3.3.2017 došlo k škodovej udalosti, v dôsledku ktorej bolo vozidlo poškodeného p. C., továrenská značka XXXD Z.: D a preto ho bolo nevyhnutné opraviť. Oprava trvala od 20.3.2017 do 30.3.2017 a poškodený p. C. na základe Zmluvy o nájme č. 143 z 21.3.2017 využíval na nevyhnutný čas do 27.3.2017, t. j. počas trvania opravy náhradné vozidlo na dochádzku do zamestnania a na zabezpečenie ostatných životných potrieb. Suma za nájom predstavuje žalovaný nárok, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní voči žalovanému. Okresný súd uviedol, že náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou (dopravná nehoda), ktorej účastníkom bol poškodený Patrik Tužinský. Okresný súd pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného

vozidla vychádzal z celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla (od 20.3.2017 do 30.3.2017), po ktorú trvala oprava poškodeného motorového vozidla, počas ktorej bol poškodený nútený riešiť zabezpečenie si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v sporovom konaní žalobca preukázal, a tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku.

3. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré si musel poškodený prenajať práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal. Poškodený si uplatnil voči žalovanému náhradu nákladov s touto situáciou vzniknutých, a to úhradu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla, ktoré konštantná judikatúra považuje za skutočnú škodu. V danej veci poškodený preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať, pretože sa nachádzalo v oprave a tým bolo neschopné prevádzky, pritom musel vynaložiť náklady, ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol využívať vlastné vozidlo. Žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla malo trvať kratšiu dobu vzhľadom na celkovú dĺžku motorového vozidla, prípadne aká doba opravy a tomu zodpovedajúca doba prenájmu náhradného vozidla by v tomto prípade bola primeraná. Ďalej uviedol, že žalovaný síce spochybnil, že žalobca od nároku neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by k jeho poškodeniu nedošlo, avšak neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia by mu takáto povinnosť mala vyplývať. Okresný súd uzavrel, že s poukazom na ust. žalobca ako právny nástupca poškodeného bol oprávnený si uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi. K zmluve o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky a súčasne k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom. Z uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že vzájomné pohľadávky poškodeného a žalobcu boli vysporiadané tak, že nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároky na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky započítali. Žalobca si nárok na náhradu škody voči žalovanému uplatnil v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky vo vlastnom mene v tomto konaní. Súd považoval predmetný nárok za preukázaný, a preto žalobe vyhovel. Žalobe súčasne vyhovel aj úroku z omeškania, ktorý priznal žalobcovi zo 16.1.2018 do zaplatenia. Žalobca si uplatňoval úrok od 7.7.2018, ale vzhľadom na preukázanie jeho oprávnenosti úrok z omeškania za obdobie od 7.7.2017 do 16.1.2018 zamietol.

4. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v prvej a v tretej výrokovej vete. Podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci, a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu napádal, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný ďalej opätovne napádal skutočnosť, že žalobca nebol v uvedenom súdnom konaní aktívne, vecne legitimovaný. Konkrétne uviedol, že aj znenie ust. uvádza, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K postúpeniu došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s citovaným ust. . Ďalej napádal, že žalobca v danom spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený pre postúpením pohľadávky aj uhradil faktúry žalobcovi. V kauzálnom dôsledku, tak nemohla poškodenému vzniknúť ani pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla. Obsah žalobcom predloženej zmluvy o postúpení práve naopak preukazuje nezaplatenie faktúry zo strany poškodeného, a to ešte pred samotným postúpením pohľadávky. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie v tom, že nie je dôvod od sumy za prenájom náhradného motorového vozidla odrátať prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 7/92, v zmysle ktorého je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia. Čo sa týka priznaných trov konania napádal, že žalobca nebol v danej veci úspešný v plnom rozsahu a z toho dôvodu napádal aj výrok o trovách konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd aktívnu legitimáciu žalobcu za preukázanú v oznámení o postúpení pohľadávky a z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Čo sa týka namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zdôraznil, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, teda aj ku vzniku škody. V stanovisku ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 17.1.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t. j. k vzniku skutočnej škody. Uviedol, že je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo len k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadeniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady, ktoré poškodený mal ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, tak takéto odpočítanie nákladov súčasná judikatúra považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že je nepochybné, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila a ak by sa mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil v napadnutej prvej a tretej výrokovej vete.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 453,60 eur s príslušenstvom a výrok o trovách konania.

11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu škody, a to na základe tej skutočnosti, že dňa 3.3.2017 došlo k škodovej udalosti, v dôsledku ktorej bolo vozidlo poškodeného p. Tužinského poškodené, a preto bolo nevyhnutné ho opraviť. Oprava trvala od 20.3.2017 do 30.3.2017, pričom poškodený p. Tužinský následne na základe Zmluvy o nájme č. 143 zo dňa 21.3.2017 využíval na nevyhnutný čas od 27.3.2017, t. j. počas trvania opravy náhradné vozidlo na dochádzku do zamestnania a zabezpečenie ostatných životných potrieb. Suma za nájom predstavuje žalovaný nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní voči žalovanému. Okresný súd konštatoval, že žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré si musel poškodený prenajať práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal. Poškodený si tak uplatnil voči žalovanému náhradu nákladov, a to náhradu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla, ktoré konštantná judikatúra považuje za skutočnú škodu, obranu žalovaného neakceptoval, pretože neuviedol dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla malo trvať kratšiu dobu vzhľadom na celkovú dĺžku opravy motorového vozidla, prípadne aká doba oprava a tomu zodpovedajúca doba

prenájmu náhradného vozidla by bola primeraná, poukázal na ust. ., v zmysle ktorého žalobca ako právny nástupca poškodeného bol oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi. V zmluve o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky a súčasne k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom. Z uvedenej sumy je zrejmé, že záujmy pohľadávky u poškodeného a žalobcu boli vysporiadané tak, že nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároky na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky započítali. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel.

12. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

15. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

17. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v znení neskorších predpisov, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

18. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

19. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že predmetom postúpenia bola existujúca pohľadávka a Zmluva o postúpení pohľadávky nie je absolútne neplatným právnym úkonom, preto bol žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný, na základe čoho súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu posúdil v časti o zaplatenie istiny ako dôvodnú.

21. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie, rovnako aj v odvolaní, uplatnil procesnú obranu, ktorou namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zdôrazňoval, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky.

22. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného, ktorý nesprávne stotožnil dva samostatné právne vzťahy poškodeného. Medzi poškodeným a žalobcom vznikol právny vzťah na základe toho, že žalobca poskytol poškodenému náhradné vozidlo na zabezpečenie jeho potrieb prostredníctvom nájomného vzťahu, za čo poškodenému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné. Z tohto právneho vzťahu tak mal žalobca proti poškodenému pohľadávku na zaplatenie nájomného za využívanie náhradného vozidla (pohľadávka 1).

23. Poškodený mal pritom samostatnú pohľadávku proti žalovanému ako poisťovni, a to z dôvodu, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo. Užívaním

náhradného vozidla poškodenému vznikla povinnosť za toto užívanie zaplatiť nájomné, pričom nájomné zaplatené za požičanie vozidla, ak prevyšuje výdavky spojené s využívaním vlastného auta, sa v zmysle súčasnej judikatúry považuje za škodu v zmysle . Poškodenému tak proti žalovanému ako poisťovni vznikol nárok na náhradu škody, čiže poškodený disponoval pohľadávkou proti žalovanému z titulu nároku na náhradu škody v rozsahu nájomného, ktoré bol povinný zaplatiť za požičanie vozidla (pohľadávka 2).

24. Poškodený sa tak dostal do pozície veriteľa z pohľadávky proti žalovanému z právneho titulu náhrady škody a zároveň bol v postavení dlžníka proti žalobcovi vzhľadom na zaplatenie nájomného za využívanie náhradného auta.

25. Keďže poškodený disponoval pohľadávkou proti žalovanému ako poisťovni a táto pohľadávka bola zrejmá čo do právneho titulu aj čo do výšky, nič mu nebránilo zmluvou o postúpení pohľadávky túto pohľadávku postúpiť na iný právny subjekt, v danom prípade na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.3.2017 uzavretá medzi žalobcom a poškodeným jasne a určito vymedzuje postupovanú pohľadávku a zároveň bez ďalších pochybností upravuje, akým spôsobom sa strany dohodli na úhrade odplatného postúpenia pohľadávky poškodeného proti poisťovni.

26. Žalovaný tak nesprávne dospel k záveru, že Zmluvou o postúpení pohľadávky postupoval poškodený žalobcovi pohľadávku, ktorá patrila žalobcovi proti poškodenému. K takémuto právnemu úkonu by skutočne nemohlo dôjsť, pretože nie je možné, aby veriteľ pohľadávky uzavrel so svojim dlžníkom zmluvu o postúpení tejto pohľadávky na samého seba, inak povedané dlžník nemôže postúpiť na veriteľa pohľadávku, z ktorej je dlžníkom a nie veriteľom. V danom prípade však poškodený bol veriteľom pohľadávky na náhradu škody proti poisťovni a táto pohľadávka bola predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávky.

27. Zmluvu o postúpení pohľadávky môžu strany uzavrieť ako odplatný alebo bezodplatný právny úkon. V danom prípade medzi poškodeným a žalobcom došlo k dohode o odplatnom postúpení pohľadávky a dohodnutá odplata vo výške 453,60 eur bola žalobcom poškodenému uhradená prostredníctvom započítania. Žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky odkupoval od poškodeného pohľadávku proti žalovanému v hodnote 453,60 eur, pričom žalobca zároveň disponoval proti poškodenému pohľadávkou z titulu nájomného za užívanie náhradného vozidla rovnako v hodnote 453,60 eur. Stranám tak nič nebránilo v tom, aby na základe dohody vykonali úkon započítania vzájomných pohľadávok, keďže tieto sú spôsobilým predmetom započítacieho úkonu v zmysle .

28. Započítanie pohľadávok sa považuje za spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Je to teda rovnaká situácia, ako keby poškodený zaplatil 453,60 eur v hotovosti žalobcovi za prenajatie vozidla, čím by v jeho majetkovej sfére vznikla škoda vo výške 453,60 eur a následne by mu týchto 453,60 eur žalobca zaplatil späť v hotovosti na základe toho, že odplatne odkúpil od poškodeného pohľadávku, ktorou poškodený disponoval proti poisťovni. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. Poškodený tak formou započítania zaplatil žalobcovi 453,60 eur za prenajatie náhradného vozidla, čo znamená že v jeho majetkovej sfére vznikla škoda. Ak pohľadávku na náhradu tejto škody v rozsahu 453,60 eur postúpil na žalobcu, tak je následne žalobca oprávneným z pohľadávky na náhradu škody voči poisťovni, takže v právnom spore o zaplatenie náhrady škody žalobca disponoval aktívnou vecnou legitimáciou.

29. Pri komplexnom posudzovaní všetkých okolností zisteného skutkového stavu treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že sám žalovaný zrejme uznal, že žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia z titulu používania náhradného vozidla vznikol, keďže čiastočné poistné plnenie poskytol priamo žalobcovi.

30. Ako dôvodnú súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobcu aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania a uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 453,60 eur od 16.1.2018 do zaplatenia.

31. K tvrdeniu žalovaného o ústavnej nekonformnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že vydaniu súdneho rozhodnutia musí predchádzať zákonné konanie, t. j. taký postup, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Na zabezpečenie tejto

ochrany priznáva strane sporu procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, vrátane práva uviesť skutkové tvrdenia, poprieť skutkové tvrdenia protistrany, navrhovať dôkazy a namietať k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania nepochybne patrí aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

32. V prejednávanej veci sa žalobca, ako aj žalovaný, už v konaní na súde prvej inštancie vyjadrili k otázke aktívnej legitimácie žalobcu, na základe čoho súd prvej inštancie ustálil, že zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky preukázané. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.3.2017 a žalovaný, zhodne s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní, aj v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že predmetom Zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Aj keď sa súd prvej inštancie s týmito tvrdeniami v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, na základe vykonaného dokazovania dospel správne k záveru, že postúpenie pohľadávky bolo preukázané, čo uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je síce stručné, dalo však odpoveď na argument, ktorý je pre spor rozhodujúci, t. j. že postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo preukázané, a teda žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Judikatúra, na ktorú v odvolaní poukazoval žalovaný, pre povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nevyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Vyžaduje špecifickú odpoveď práve na argument, ktorý je pre vec rozhodujúci. Navyše, žalovaný v odvolaní a aj v konaní na súde prvej inštancie uvádzal rovnaké tvrdenia, pre ktoré mal za to, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a keďže sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito podstatnými vyjadreniami žalovaného nevysporiadal, zaoberal sa s nimi odvolací súd podľa . Nie je preto možné prisvedčiť námietke žalovaného, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo natoľko arbitrárne a nedostatočné, že by tým bolo popreté jeho právo na spravodlivý súdny proces.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie podľa .

35. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).