Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-88-2015.pdf
PDF · 184.18 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/88/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1) Prof. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, D. V., 2) Doc. Dr. H. B., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 953 XX D. V., 3) Ing. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 8, A., 4) Ing. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 21, Zlaté V., všetci zastúpení: Mgr. Jana Hoksová, advokátka, J. Kalinčiaka 13 Volkovce, proti žalovanému: Mesto Zlaté Moravce, so sídlom Ul. 1. Mája 2, Zlaté Moravce, IČO: 00 308 676, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že novovytvorená parc. reg. „C“ č. XXXXX/XX ostatné plochy o výmere 1 470 m2, odčlenená z pôvodnej parc. reg. „C“ č. XXXXX/X ostatné plochy o výmere 73 183 m2, ako diel 2 a evidovanej na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zameranej geometrickým plánom č. X/XXXX, vypracovaným Ing. Štefanom Špačekom, súdnym znalcom, pre k. ú. Zlaté Moravce, ktorý je súčasťou rozsudku, patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. až 4. rade, a to každému v podiele 1.
II. Žalobcom v 1. až 4. rade priznáva nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 4. rade (ďalej ako žalobcovia) sa domáhali žalobou, doručenou na súd dňa 17.02.2015 určenia, že časť parc. CKN č. XXXXX/X ostatné plochy o výmere 1295 m2, chybne zidentifikovanej a zameranej geometrickým plánom (GP) č. 11760346-403/96, patrí k parc. určeného operátu (ďalej ako EKN) č. XXXX a 4129, LV č. XXXX, k.ú. D. V., a do podielového spoluvlastníctva žalobcov, každému v podiele 1. Uviedli, že žalovaný je evidovaný ako vlastník nehnuteľností, k.ú. Zlaté Moravce, parc. CKN č. XXXXX/X ostatné plochy o výmere 91 200 m2, ktoré nadobudol vydržaním podľa zápisnice Nz 92/97, N 93/97. Uvedená parcela bola sčasti vytvorená z pôvodnej parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 2284 m2, ktorej výlučným vlastníkom bol Q. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. V rámci ROEP došlo k rozdeleniu pôvodnej prac. č. XXXX na parc. EKN č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 960 m2 a XXXX orná pôda vo výmere 32 m2, evidované na LV č. XXXX, na žalobcov ako podielových spoluvlastníkov. Zvyšná výmera 1295 m2 bola začlenená do parc. CKN č. XXXXX/ X ako skládka komunálneho odpadu. Podkladom na osvedčenie dobromyseľnej držby a nadobudnutia vlastníckeho práva bolo vyhlásenie žalovaného, že ich nadobudol v roku 1960 neperfektnými zmluvami a potom prešli do jeho vlastníctva. Zároveň sa zaviazal k tomu, že pokiaľ sa prihlásia pôvodní vlastníci pozemkov pod skládkou, títo budú mimosúdne vyrovnaní za cenu podľa znaleckého posudku. Podľa dedičského rozhodnutia D 2767/01, Dnot 48/2002, po neb. Jozefovi Šindlerovi, nadobudli žalobcovia nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Podľa žalobcov nebola zo strany žalovaného
ani jeho predchodcu splnená podmienka dobromyseľnosti, pretože samotný žalovaný priznal spôsob nadobudnutia vlastníctva v rozpore so zákonom a mal záujem na vyplatení kúpnej ceny, s ktorou ale žalobca nesúhlasil pre podhodnotenie a nezodpovedajúcu cenu na realitnom trhu. Pretože k dohode medzi stranami sporu nedošlo, podali žalobu na súd, pričom prejavili aj záujem o súdny zmier.
2. Následne právny zástupca žalobcov upravil žalobný návrh a uviedol, že dôvodom na podanie žaloby je tá skutočnosť, že vlastníkom časti pozemku pod skládkou komunálneho odpadu bol pôvodne právny predchodca žalobcov. Neperfektnou notárskou zápisnicou Nz 92/97, N 93/97 zo dňa 30.10.1997 vrátene príloh, došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému vydržaniu vlastníckeho práva časti pôvodnej parc. EKN č. XXXX, pričom je zrejmé, že zápisnica neobsahuje neperfektnú kúpnu zmluvu z roku 1960. Poukázal na absenciu a nedostatok formálnych náležitostí notárskej zápisnice podľa § 47 zák. č. 332/1992 Zb. Pretože žalovaný začal iných občanov odškodňovať a uznal ich nárok ako pôvodných vlastníkov, potvrdil, že pozemky pod skládkou boli protizákonne vydržané a skutočnosti, na základe ktorých došlo k vydržaniu, sa nezakladali na pravde. Žalovaný v návrhu na mimosúdne urovnanie sám uvádzal, že neuzatvoril s pôvodným vlastníkom pozemku pod skládkou žiadnu zmluvu alebo dohodu o vyporiadaní vlastníckeho práva. Žalovaný nebol a ani nemohol splniť podmienku dobromyseľnosti pri vydržaní a ani 10 ročnú držbu. Právny predchodca žalobcov sa domáhal po roku 1989 vrátenia nehnuteľností a bývalý primátor mesta Zlaté Moravce odpovedal a reagoval na písomnú korešpondenciu, preto nemôže tvrdiť žalovaný, že existuje dobrá viera a poctivosť ohľadne držby spornej časti nehnuteľnosti (uzn. NS SR, sp. zn. 4Cdo 361/2012). Okrem toho uviedol, že keby všetko prebehlo v roku 1960 tak ako malo, tak by si štát previedol vlastnícke práva pod skládkou, tj. aj majetok p. Šindlera. Žalovaný zneužil inštitút vydržania a protizákonne prepísal bez existencie nadobúdacieho titulu na seba pozemky právneho predchodcu žalobcov. Žalobcovia už od roku 2008 sa snažia so žalovaným riešiť tento problém, ale všetky pokusy zostali bezúspešné. Aj v roku 2017 sa konalo spoločné stretnutie, žalobcovia navrhli cenu 50 eur/1 m2 ako cenu odškodnenia neoprávnenej okupácie pozemku vrátane nemajetkovej ujmy za celé roky nemožnosti užívania pozemku. Žalovaný podľa žalobcov nepreukázal, že v roku 1960 riadne odkúpil písomnou kúpnou zmluvou pozemky od Q. M.. Primátor mesta Zlaté Moravce si v roku 1997 uvedomoval, že pozemky nemôže previesť vkladom na katastri na základe neperfektnej zmluvy ako aj zavádzal v roku 1992 p. M., že na jeho pozemkoch nie je postavená skládka, a podľa žalobcov aj samotná notárska zápisnica je neperfektná pre absenciu náležitostí. 3. Uznesením súdu zo dňa 31.08.2018, č. k. 15C/88/2015-98 bola pripustená zmena žaloby, a to v znení, navrhnutom právnym zástupcom žalobcov podľa geometrického plánu č. X/XXXX, vyhotovenom Ing. Štefanom Špačekom.
4. Právny zástupca žalobca v priebehu konania poukázal na to, že pôvodne išlo pozemnoknižnú parcelu XXXX, zapísanú vo vložke XXX, k.ú. Zlaté Moravce, evidovanú pod B/3 vo vlastníctve neb. Q. M.. Nebohý Q. M. zomrel XX.XX.XXXX, podľa dedičského konania D 2767/01 dedili žalobcovia v 1. až 4. rade. Táto pozemnoknižná parcela 2049 bola po vykonaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) prečíslovaná na parcely 4129 a 4128, predmetom dedičského konania ohľadne LV č. XXXX boli len zvyšky tejto pôvodnej parcely. Predmetom sporu je určenie vlastníctva k časti parcely zapísanej na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného. Nerozporoval, že mesto užívalo túto skládku, spochybnil ale dobromyseľnosť užívania spornej parcely, nakoľko samotný žalovaný viacerými listinnými dôkazmi potvrdil, že túto parcelu vydržal neoprávnene a sám žalovaný mal záujem adekvátne odškodniť jednotlivých vlastníkov. V niektorých prípadoch žalovaný jednotlivých vlastníkov vyplatil, v prípade žalobcov k takejto dohode nedošlo, preto sa dovolávajú svojho vlastníckeho práva.
5. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť, namietal GP a súkromný znalecký posudok. Videl technický aj právny problém, lebo parcely XXXX a XXXX neexistovali, sú zapísané na LV č. XXXX. Žalobcovia si ale odvodzujú svoje vlastnícke právo podľa pozemnoknižnej parcely XXXX o výmere 636 siah, podľa pzkn. vl. č. XXX. Súkromný znalecký posudok a GP ale neobsahujú zmienku o pozemnoknižnej parcele 2049, tým pádom vôbec žalobcovia nepreukázali tvrdené skutočnosti. Zrejmé je len to, že parc. EKN č. XXXX a XXXX, zapísané na LV č. XXXX, sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a tak isto z GP vyplýva, že parcela XXXXX/XX, teda diel 2, je odčlenená z CKN parcely XXXXX/ X.
6. Znalec Ing. Štefan Špaček v rámci výpovede uviedol, že sa na neho obrátil právny zástupca žalobcov, aby vykonal identifikáciu parciel č.XXXX, XXXX registra EKN, k. ú. D. V. a vyhotovil GP. Za tým účelom vykonal geodetické práce v teréne a výsledky spracoval podľa určených technológii. Vyhotovil aj digitálne
súbory, ktoré môžu slúžiť na aktualizáciu písomného a grafického operátu katastra nehnuteľností. V čase merania tam boli intenzívne terénne úpravy buldozérmi, napriek tomu to vyriešil. Identifikoval pozemky parc. č. XXXX, XXXX registra EKN, LV č. XXXX. Výmery pozemkov sú pri parc. č. XXXX - 960 m2 a parc. č. XXXX - 32 m2. V GP č. 6/2018 zameral 4 pozemky, pričom riešil pôvodné pozemky ako sú evidované v pozemnoknižnom operáte. Zaoberal sa celými pozemkami. Podľa výkazu výmer diel 4 bol pričlenený k parcele č. XXXXX/XX výmera 255 m2 a tento diel 4 bol odčlenený od parcely XXXX. Diel 5 bol pričlenený k parcele XXXXX/X výmera 705 m2. Súčet parciel je: 255 m2 + 705 m2= 960 m2. Diel 6 bol odčlenený od parcely XXXX k parcele XXXXX/XX výmera 32 m2. Jeho úlohou bolo vykonať obhliadku predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Zlaté Moravce a vyhotoviť GP na identifikáciu pozemku parcela č. XXXXX/X k. ú. Zlaté Moravce ako aj obnoviť právne hranice pozemkov EKN parc. č. XXXX a XXXX. Parcela č. XXXXX/XX podľa jeho výkazu výmer má výmeru 1470 m2 a bola v pozemnoknižnom operáte súčasťou parcely XXXX. Ide o technický problém, ktorý riešia smernice a umožňujú v prípustných spoľahlivostiach určiť súčasnú presnú výmeru. Potvrdil, že parcela č. XXXXX/XX je časťou pôvodne knižnej parcely č. XXXX ako aj to, že parcely č. XXXX a XXXX boli vytvorené z pôvodnej parcely č. XXXX. Nevedel povedať, kedy parc. č. XXXX bola prečíslovaná na parc. č. XXXX a XXXX, túto vec neskúmal. Pod slovom register E treba rozumieť pôvodný pozemnoknižný stav a všetky parcely, ktoré nebol v teréne vyznačené. Musel vychádzať z pôvodnej pozemnoknižnej mapy. Novovzniknutá parcela XXXXX/XX je časťou parc. č. XXXXX/X, LV č. XXXX. W. neho parcela XXXXX/X bola vytvorená v 60.rokoch. Bolo to po roku 1964, keď sa prijal zákon 22/1964 Zb. Neskôr v rámci svojej doplňujúcej výpovede potvrdil, že geometrický plán bol overený katastrálnym odborom Okresného úradu Zlaté Moravce. Musel pozemno
- knižnú mapu digitalizovať a podľa neho po zidentifikovaní parciel na mape je potrebné vychádzať z nového GP, ktorý vyhotovil. Pod slovom raster treba rozumieť zoskenovanú pozemno-knižnú mapu (ide o obrázok, doslova fotografiu) a z toho vzniknú digitálne rasterové mapy.
7. Žalovaný v priebehu konania zotrval na tom, že je oprávneným vlastníkom pozemku CKN, č. XXXXX/ X, k. ú. Zlaté Moravce, a to na základe originárneho - zákonného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, vydržaním. Je spôsobilým subjektom vydržania a nehnuteľnosť - parc. č. XXXXX/X je spôsobilým predmetom vydržania. Tak žalovaný ako aj jeho predchodca po celú dobu predpokladal, že je vlastníkom pozemku, čo dokazuje aj skutočnosť, že na parcele vybudoval skládku, ktorú užíval a užíva v celosti, tj. správa sa k nehnuteľnosti tak, akoby mu patrila v celosti. Svoju dobrú vieru odvíjal od predchádzajúcej nerušenej držby svojho právneho predchodcu. Poukázal na to, že oprávnená držba a dobromyseľnosť sa nemusí opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby bol domnelý právny dôvod. Pokiaľ ide o dobu, nehnuteľnosť užíva od roku 1960 až dodnes. Princíp ochrany dobrej viery sa nadradil podľa nálezu ÚS SR I. ÚS 549/2015 nad princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Od roku 1960 bola na pozemku parc. č. XXXXX/X vybudovaná skládka, ktorá bola oplotená a riadne užívaná. V tom čase nadobudol nehnuteľnosti Českoslovesnký štát, pričom do užívania a vlastníctva žalovaného prešla nehnuteľnosť na základe zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (§2) a po celý čas užívania sa žalovaný ako aj jeho právny predchodca správali k pozemkom pod skládkou ako vlastníci.
8. Žalobcovia počas konania uviedli, že žalovaný predchádzajúcimi listinnými dokladmi nespochybňoval, že parcely EKN č. XXXX a XXXX boli vytvorené z pôvodnej parcely XXXX, pričom samotný žalovaný v návrhu zo dňa 14.09.2017, ktoré predkladal za účelom mimosúdnej dohody uviedol, že parcela č. XXXX trvalé trávne porasty v súčasnej výmere 960 m2 (pôvodne výmera 1576 m2) a parcela XXXX orná pôda o výmere 32 m2 (pôvodne 886 m2), sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. D. V.. Je isté, že pôvodná výmera celej parcely, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, predstavuje celkovú výmeru 2462 m2, pričom výmera pod skládkou TKO predstavuje výmeru 1 470 m2, čiže žalovaný v rámci mimosúdnych rokovaní, ktoré prebiehali so samotným žalovaným, už počas začatého súdneho konania nespochybňoval tento stav a nespochybňoval ani pôvodnú výmeru, ktorá by žalobcom mala patriť, a že ide o parcely z pôvodnej parcely č. 2049. Poukázali na dohody o vyrovnaní rovnako k nehnuteľnostiam pod skládkou TKO, ktorými jednotlivým účastníkom ako pôvodným vlastníkom boli ich nehnuteľnosti vydržané zo strany žalovaného rovnakou notárskou zápisnicou Nz 92/97, N 93/97 zo dňa 30.10.1997 a boli začlenené do CKN parcely č. XXXXX/X vo vlastníctve žalovaného. V každej jednej predloženej dohode v článku I. sa konštatuje, že Mesto, t.j. žalovaný neuzatvorilo s pôvodným vlastníkom dotknutých pozemkov žiadnu zmluvu, alebo dohodu, ktorej obsahom by bolo vysporiadanie vlastníckeho práva k dotknutým častiam pozemkov, ktoré boli začlenené do areálu skládky TKO. Predmetnými listinami preukazovali, že žalovaný ani v čase vydržania nebol dobromyseľným užívateľom uvedených pozemkov, tieto zabral neoprávnene za účelom vytvorenia skládky a následne, keďže nemal vysporiadané vlastníctvo, podvodným konaním vlastníctvo
vysporiadal vydržaním. Právny predchodca žalobcov Q. M. si už v roku 1992 uplatnil voči žalovanému svoje vlastnícke práva, avšak až následne žalovaný potvrdil, že pozemky vydržal neoprávnene a začal jednotlivých vlastníkov odškodňovať a poskytovať im za zabratú výmeru hodnotu pozemku, nakoľko mal záujem ich i naďalej užívať. Hodnota bola vyplatená v peniazoch. Keďže nedošlo k dohode medzi žalobcami o vyplatení adekvátnej náhrady ako protihodnote zabratej nehnuteľnosti, týmto sa dovolávajú určenia vlastníckeho práva, čo doposiaľ ani zo strany žalovaného nebola sporná otázka.
9. Žalobca v 3. a 4. rade uviedli, že so žalovaným rokovali o uzatvorení dohody o urovnaní aj v roku 2017. Žalobca v 4. rade poukázal na to, že v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim bolo zistené, že predmetný geometrický plán č. 11760346-403/96 bol spracovaný na základe chybnej identifikácie parciel. Tento geometrický plán je súčasťou podvodnej notárskej zápisnice, na základe ktorej bol podvodným spôsobom vydržaný pozemok, ktorý bol vo vlastníctve ich otca Q. M.. Mesto Zlaté Moravce preto nemôže konať v dobrej viere a v dobrom úmysle.
10. Právny zástupca žalovaného namietol podaním zo dňa 29.01.2020 celé súdne konanie a znalecké dokazovanie pre rozpor so zásadami a ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Poukázal na rozpory záverov znalca, keď najskôr boli zamerané parc. č. XXXX a XXXX a neskôr tieto parcely zidentifikoval k úplne iným pôvodným pozemkom, a to parc. č. XXXX a XXXX. Z identifikácie pôvodných parciel podľa neho pôvodná parc. č. XXXX na pzkn, vl. nie je totožná s parc. EKN č. XXXX a XXXX. Preto je žaloba nedôvodná. Podľa dodatku Ing. Špačeka mal identifikáciu vykonať v prostredí počítača a uviedol, že musí byť vykonaná manuálne - graficky. Pôvodná parc. č. XXXX mala výmeru XXX štv. siah, ktoré prepočítal na m2 a vyšla mu výmera 2287 m2. Po súčte výmer EKN parc. č. XXXX a XXXX má ísť o výmeru 2462 m2 a nie ako uviedol Ing. Špaček 2442 m2. Ide o rozdiel 175 m2, čo je vysoká odchýlka a teda podľa neho ide o dôkaz, že parc. č. XXXX sa nerovná parc. č. XXXX a XXXX. Prevádzkovateľom skládky sú Technické služby mesta Zlaté Moravce, ktoré majú prevádzkový poriadok, v ktorom je uvedené, že prevádzka sa začala v r. 1960.
11. Súd vo veci pokračoval opätovným vypočutím znalca Ing. Špačeka, a to podľa uznesenia, prijatého na pojednávaní, konanom dňa 23.07.2019, tj. v čase, keď vec prejednával predchádzajúci zákonný sudca. Ten sa podrobne vyjadril k tomu, ako dospel k svojim záverom. Vo veci boli urobené dve mapovania a keď sa zakladali pzkn. vložky, išlo sa na inú mapu používanú na geodetické účely. (str.3,ods.b) dodatku). Išlo o mapu slúžiacu na založenie pozemkovej knihy, ktorá dostala prívlastok krokárska mapa. V tomto prípade bolo potrebné zidentifikovať parcelu na presne meranú mapu a súčasný stav. Vykonal takúto identifikáciu, prerokoval ju s odborom katastra, ktorý mu potvrdil, že postupoval správne, pričom mu poskytol aj výpisy z ich registra. (príloha 5 dodatku) Podľa týchto podkladov vyhotovil GP č. 6/2018, ktorý bol následne aj úradne overený. V rámci svojej činnosti si vyžiadal z katastra mapy pre reg. „E“ a predmetnú parcelu odčleňoval už z registra „C“, nakoľko bola evidovaná už aj v tomto registri. Predmetom konania je pôvodná parcela v reg. „E“ a GP bol vyhotovený tak, aby bol zapísateľný do súčasného katastra. Vo veci vypracoval jeden GP, posudok obsahoval len návrh GP a až následne bol tento GP úradne overený. Na úradné overenie chodia separátne výtlačky, a to pre prípad, ak by v nich bolo potrebné niečo zmeniť v rámci schvaľovania a až následne takto overený GP bol zaslaný súdu. Nepamätal si presne, aké nezrovnalosti vznikli v rámci schvaľovania, mohlo ísť len o drobné technické veci, ktoré boli odstránené a GP bol overený. Pri každom schvaľovaní sa odovzdáva na overenie grafická časť GP a technická správa s meraním, kde sa určujú jednotlivé body s mierou presnosti. Zároveň sa odovzdávajú aj digitálne súbory. Tam mohol byť nejaký problém, ale všetko sa odstránilo a plán bol overený. K dodatku, ktorý vyhotovil, uviedol, že v ňom bol asi uvedený nesprávny dátum jeho vyhotovenia, ide len o chybu v písaní. Je zrejmé, že bol vyhotovený až po pôvodnom posudku. K prílohe č. 5 uviedol, že mu boli odovzdané podklady priamo na úrade, nevedel, kto by mohol mať ešte takúto evidenciu. Poukázal na to, že v časti predloženej tabuľky sú uvedené viaceré parcely, preto nie je podľa neho možné, že by takúto evidenciu mala k dispozícii nejaká iná osoba ako úrad. Priamo pri parc. EKN č. XXXX je fajka a následne je zobrazený jej stav so všetkých prístupných údajov v katastri nehnuteľnosti. Kataster nehnuteľností je verejný, ale existujú v rámci neho aj informačné systémy, ktoré nie sú dostupné verejnosti. Tieto slúžia pre geodetov ako aj znalcov. Na základe toho mu bola aj poskytnutá kópia dokladov, ktorá tvorí prílohu 5 k dodatku posudku. K odchýlke 175 m2 uviedol, že v tomto prípade sa jednalo o krokársku mapu, ktorá nezohľadňovala rozmery, tvar a umiestnenie. Všetko bolo nakreslené tak, ako to našli v prírode. Táto neslúžila na vytyčovanie. Preto bolo potrebné použiť obe mapy na zidentifikovanie stavu CKN. Podľa neho vôbec nejde o veľkú odchýlku. Pri takýchto veciach sa inak postupuje tak, že pôvodná pzkn. mapa, ak existuje, sa zoskenuje. Táto má kartografické
zobrazenie a technologicky sa to v počítači urobilo tak, aby obrazne sa dali dať mapy na seba. To nie je ale tento prípad, pretože tu boli k dispozícii výlučne krokárske mapy. Opätovne uviedol, že on celú vec prejednával priamo s katastrom, ktorý sa zhodol s jeho záverom tak s evidenciou v katastri ako aj závermi ROEP. Trval na tom, že predložený GP vyčlenil spornú plochu, o ktorú sa jedná v tomto spore a podľa tohto overeného GP je potrebné v tomto spore vychádzať. Predmetné dokumenty boli vypracované, keďže bola spochybňovaná identifikácia k jeho GP č. 6/2018 oproti pôvodnému GP z r. 1996, ktorý nebol správny, bol chybný. Ním bola umiestnená parcela na úplne iné miesto. Snažil sa preukázať práve chybnosť pôvodného GP. K prílohám 2,3 uviedol, že tu je zobrazený práve ten sporný trojuholník, sútlač je správna. Robil to on, z týchto podkladov vychádzal, mal ich v počítači. Dôsledok toho, že je tam uvedená parc. 3011 a 3012, vychádza práve z toho, že ide už o spomínanú nepresnú krokársku mapu. Až po identifikácii a prerokovaní sa to celé zosumarizovalo. Je to veľmi ťažká a zložitá otázka. Za svojou identifikáciou si stál a považoval ju tak ako kataster za správnu. Krokárska mapa je nepresná. Mapy ako príloha 3 k posudku 2/2019 sú presnejšie. Prílohy č. 5 k dodatku 1 nemal k dispozícii od začiatku ako robil GP. GP urobil skôr ako mal tieto prílohy. Prílohy dostal až po overení GP, tvoria dodatok č. 1 k ZP.
12. Zástupca žalovaného - primátor mesta Zlaté Moravce PaedDr. Dušan Husár, uviedol, že mesto má na predmetnú parcelu LV a užíva ju od r. 1960 ako skládku. Nehnuteľnosť využívajú v celku, pričom bola už rekultivovaná a na túto časť skládky sa pravidelne realizuje monitoring prostredníctvom orgánom ochrany životného prostredia. Areál je oplotený a zo strany mesta užívaný. Mal vedomosť o tom, že so žalobcami, teda žalobcom 2. sa osobne stretol na ich podnet, pričom predmetom bolo riešenie finančnej náhrady za pozemok, ktorý podľa ich tvrdení patrí vlastnícky im. Rokovali o tejto veci, pričom žalobcovia požadovali náhradu za to, že tam mesto malo skládku. Návrh predkladal aj do zastupiteľstva, ale tento nebol schválený. Dôvodom neschválenia bol problém vo výške ceny, ktorú žalobcovia požadovali. Vedel o tom, že v r. 2015 bola podaná voči mestu aj žaloba. Pokiaľ ide o list z r. 2012, v tom čase nebol primátor, takže sa nevedel k nemu vyjadriť. Nemal vedomosť o tom, že by mesto prijalo rozhodnutie o odškodňovaní pôvodných vlastníkov pozemkov, kde sa nachádza skládka. Vedel, že mesto dalo vypracovať znalecký posudok na stanovenie hodnoty dotknutých pozemkov. Mesto v prípade sporových vecí, v snahe vyhnúť sa žalobám, podpisovalo so žiadateľmi dohody o urovnaní ohľadne nárokov vlastníkov pozemkov skládky. On osobne podpisoval takúto dohodu s p. Némovou asi v r. 2016 - 2017, s tým, že pravdepodobne predložila výmer z katastrálnej mapy. Vedel, že takéto dohody podpisovali aj jeho predchodcovia a len predpokladal, že žiadatelia deklarovali vzťah k pozemku nejakou katastrálnou mapou. Žiadateľom mohla byť iba osoba, ktorá tam mala pred r. 1960 pozemok a od r. 1960 ide o skládku mesta aspoň tak si to pamätal. Pokiaľ išlo o dohodu, ktorú podpisoval už on, táto nebola predmetom schôdze mestského zastupiteľstva. Mesto sa považuje za vlastníka nehnuteľností. S jednotlivými osobami boli uzatvárané dohody o finančnom odškodnení v záujme vyhnúť sa súdnym sporom, pričom neuznávali ich nárok. To, že bolo a je mesto vlastníkom skládky, vyplýva aj z toho, že boli vydané stanoviská na rekultiváciu skládky, a to priamo mestu ako jej vlastníkovi. Nemal vedomosť o tom, že by mesto v rámci zastupiteľstva prijalo uznesenie o krytí kapitálových výdavkov z rezervného fondu ohľadne tejto skládky, ale bolo prijaté uznesenie ohľadne výdavkov na rekultiváciu skládky. K uzneseniu č. 611/2017, prijatého zastupiteľstvom, nevedel uviesť, či sa to týka priamo tejto časti skládky, nakoľko v tom období sa už realizovala rekultivácia ďalšej skládky a pripravovala sa stavby novej kazety. Prípadnú dohodu so žalobcami nepodpísal z dôvodu, že požadovali inú výšku ako ostatní ľudia, ktorým bola vyplatená, išlo o sumu 2,50 eur/m2. Bolo to nad rámec jeho kompetencií, preto to bolo predložené na schválenie mestskému zastupiteľstvu. To je ten rozdiel, prečo dohodu s p. Némovou podpísal osobne bez schválenia zastupiteľstva a predmetnú dohodu so žalobcami nepodpísal. V prípade žalobcov sa tiež rokovalo o dohode, ale oni požadovali vyššiu cenu ako tí, s ktorými bola uzatvorená dohoda. Táto vec bola v zastupiteľstve dva krát, pričom s prvým uznesením žalobcovia nesúhlasili. Druhé uznesenie už poslanci neschválili, bola tam navrhnutá cena 50 eur/ m2. Je nevyhnutné a potrebné, aby skládka bola celistvá, a to aj vzhľadom na ochranu životného prostredia ako aj 30 ročný monitoring. Technické služby ako príspevková organizácia mesta realizujú monitoring na základe zmluvy, asi každý štvrťrok, pričom mesto im za to platí sumu cca 5 000 eur.
13. Právny zástupca žalobcov uviedol, že samotné mesto prijalo v minulosti rozhodnutie, kde uviedlo, že bude odškodňovať pôvodných vlastníkov, ktorí sa o nehnuteľnosti prihlásia, a to na základe toho, že došlo k neoprávnenému vydržaniu a chybným zameraniam GP, v dôsledku ktorých došlo k odňatiu vlastníctva. Mesto nikdy nebolo dobromyseľným vlastníkom a pokiaľ žalovaný tvrdí, že k odškodňovaniu došlo na základe akejsi prevencie vyhnutia sa sporom, jeho tvrdenie je nepravdivé, pretože záverom
sa vyjadril, že je v záujme mesta udržať vlastníckeho právo pod skládkou, aby táto bola celistvá ďalších 30 rokov. Rovnako uznalo vlastnícke práva aj samotným žalobcom, čo vyplýva z viacerých listín doložených v súdnom spise, nikdy mesto nespochybňovalo nároky na vlastníctvo a jediné, prečo nedošlo so žalobcami k odškodneniu a podpísaniu mimosúdnej dohody, bola cena. To, že žalobcovia si uplatňujú nárok na určenie vlastníctva, bolo podmienené aj závermi finančnej komisie, ktorej sa zúčastnili aj samotní žalobcovia, pričom jedna členka komisie dala vyjadrenie, že pokiaľ nebudú mať LV, mesto sa nebude zaoberať odškodnením. V konaní si uplatňujú žalobcovia určenie vlastníckeho práva len k jednej parcele, a to č. XXXXX/XX, nakoľko dve zvyšné parcely sú vo vlastníctve žalobcov ako parcely reg. „E“. Znaleckým posudkom, vypracovaným Ing. Štefan Špačekom, v zmysle jeho doplnení, bolo preukázané, že žalobcovia si odvodzujú vlastnícke práva od pôvodnej prac. 2049, ktorá následne bola v rámci konania ROEP prečíslovaná na parcely reg. „E“ 4128 a 4129, z ktorej časť vo výmere 1470 m2 bola zahrnutá pod skládku komunálneho odpadu neoprávneným vydržaním a chybným zameraním GP, vypracovaným Ing. Miroslavom Hatalom zo dňa 16.10.1996. To, že došlo k chybným záberom, potvrdilo aj mesto pri rozhodovaní a prijatí rozhodnutí o odškodňovaní, kde uznalo, že tieto pozemky boli zabraté neoprávnene. Týka sa to aj pozemkov vo vlastníctve žalobcov. V konaní bolo jednoznačne preukázané, v akej výmere a kde sa sporný pozemok nachádza. Pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach spochybnil závery súkromného znaleckého posudku ako aj tvrdení samotného znalca v rámci pojednávaní, mal tieto skutočnosti preukázať, tj. že sa nezakladajú na pravde, čo však splnené nebolo a takýto dôkaz zo strany žalovaného predložený nebol. V podstate by sa jednalo o dôkaz, ktorým by vyvrátil závery znalca. Žalovaný neuniesol ani dôkazné bremeno o tom, že by bol vlastníkom od r.1960, nakoľko práve z listinných dôkazov a to aj samotného listu z r. 2012 jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal tieto nároky z neoprávnene vydržaného vlastníctva. Preto navrhol v rámci záverečnej reči, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zároveň priznal náhradu trov konania.
14. Žalobca v 3. rade v rámci záverečnej reči uviedol, že v r. 1990 mesto neoprávnene prichádzalo k pozemkom, ktoré si vybralo a chcelo sa stať ich vlastníkom. Riešili sa tieto veci už za čias primátorky Ostrihoňovej, ktorá bola v súvislosti s tým aj odsúdená za spáchaný trestný čin. Zápisnicu o vydržaní podpísal p. Orbán. Chcelo sa to následne riešiť, ale k dohode medzi nimi s mestom, neprišlo.
15. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žalovaný mal za to, že je vlastníkom celého pozemku parc. č. XXXXX/X. Tento pozemok v kat. úz. Zlaté Moravce je ohraničený plotom, to znamená ,že vlastní to, čo aj skutočne užíva a má oplotené. Zápis vlastníctva k tejto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností ako vo verejnom registri je dôkaz, ktorým žalovaný preukazuje svoje vlastníctvo k parc. č. XXXXX/X. Vlastníctvo k pozemku žalovaný nadobudol vydržaním a upriamil pozornosť na právnu úpravu vydržania podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950 (§ 115, 116) ohľadne držania nehnuteľnej veci ako aj intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb. umožňujúce započítať aj čas pred 01.04.1964, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj § 872 ods. 6 zák. č. 509/1991 Zb. Občiansky zákonník držbu a vydržanie až do novelizácie zák. č. 131/1982 Zb. neupravoval, uvedená novela v § 132a, 135a novo upravila vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby. Žalovaný splnil všetky podmienky pre vydržanie - jednalo sa o spôsobilý predmet vydržania, držba bola oprávnená, k nadobudnutiu pozemku došlo ešte právnym predchodcom žalovaného. Na pozemku bola vybudovaná skládka a právny predchodca žalobcov o tejto skládke vedel. Pozemok užíval žalovaný ako vlastný v celosti, bol dobromyseľný v tom, že mu v celosti patrí, pričom stačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul patrí. Žalovaný bol presvedčený, že mu patrí pozemok, vybudoval skládku, užíval a užíva nehnuteľnosť v celosti. Vydržacia doba začala plynúť od r. 1960 a po jej uplynutí sa stal jej vlastníkom. Poukázal na zmysel právnej úpravy vydržania, spočívajúci v zaistení stability spoločenských vzťahov, smerujúci proti princípu absolútnej ochrany vlastníckeho práva. Odvolal sa na nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14.11.2018, podľa ktorého pri nadobúdaní vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného právo na ochranu vlastníctva považovať taký výklad § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Podľa toho treba za ústavne konformný považovať skorší výklad pojmu oprávnená držba, ktorého podstata vyplýva z veci sp. zn. 3Cdo 117/94. Okrem toho uviedol, že notárska zápisnica Nz 92/97, N 93/97 bola spísaná dňa 30.10.1997, pričom žaloba bola podaná až 17.02.2015, teda po takmer 18 rokoch. V tomto prípade, ak by súd nemal za
preukázané vlastníctvo žalovaného k pozemku parc. č. 14601/1 titulom vydržania, tak žalovaný druhý krát splnil podmienky vydržania najneskôr dňa 30.10.2007, teda po 10-tich rokoch od spísania notárskej zápisnice (napr. rozh. KS v Trenčíne, sp. zn. 4Co/19/2012). Samotné konanie označil za protiprávne (porušenie princípu nezávislosti, nestrannosti, spravodlivosti, princípu rovného postavenia strán sporu), petit žaloby za nesprávny a dôkazy ako nič preukazujúce. GP č. 6/2018 nevychádza z parcely, ktorú mali žalobcovia zdediť, tj. parc. č. XXXX z pzkn. vl. č. XXX, pozemok nie je GP vôbec identifikovaný a ani označený, preto je GP pre konanie nepoužiteľný. Podľa neho sa parc. č. XXXX nachádza inde a príloha č. 3 doplnenia znaleckého posudku identifikovala parc. č. XXXX a XXXX s pzkn. parc. č. XXXX a XXXX. Závery uvedené v znaleckom posudku a jeho dodatkoch nie sú závermi znaleckého dokazovania, čím žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno.
16. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, a to o najmä: pzkn. vl. č. XXX, k. ú. D. V., LV č. XXXX, XXXX, notárska zápisnica Nz 92/97, GP č. 11760346-403/96, osvedčenie o dedičstve Dnot 48/02, komunikáciou medzi stranami sporu, zápisnica Mesta Zlaté Moravce z 06.06.2017, znalecký posudok č. 6/2018 spolu s dodatkom a podkladmi, GP 6/2018, prevádzkový poriadok skládky, materiál na zasadnutie MsZ, dohody o vyrovnaní, výsluchom žalobcov, zástupcom žalovaného, znalca, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor takto právne posúdil:
17. Žalobcovia v 1. až 4. rade podľa osvedčenia o dedičstve, vydaného JUDr. Milošom Chválom, notárom dňa 20.06.2002, Dnot 48/02, D 2767/01, nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý podiel 1, k nehnuteľnosti, evidovanej vo pzkn. vl. č. XXX ako parc. č. XXXX roľa o výmere 2287 m2 (636 siah), k. ú. Zlaté Moravce, po svojom otcovi, Jozefovi Šindlerovi, nar. 15.03.1914, zomr. 01.11.2001. Podľa LV č. XXXX sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci parc. EKN č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 960 m2 a XXXX orná pôda o výmere 32 m2. Titulom nadobudnutia na LV č. XXXX je okrem dedičského rozhodnutia, aj PKV 784 a ROEP C19/2004.
18. Notárskou zápisnicou zo dňa 30.10.1997, Nz 92/97, N 93/97, spísanou u notára JUDr. Ota Koppana, bolo vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, a to podľa GP Ing. Miroslava Hatalu z 16.10.1996 č. 11760346-403/96, a to k parc.č. XXXXX/X ostatná plocha o výmere 91 200 m2, parc. č. XXXXX/X zastavané plocha o výmere 88 m2 a parc. č. XXXXX/X zastavané plocha o výmere 1 611 m2. Je v nej uvedené, že ich nadobudol už v r. 1960 právny predchodca žalovaného, a to Československý štát - MsNV Zlaté Moravce, titulom neperfektných kúpnych zmlúv. Od toho času ich dobromyseľne a nepretržite užívali bez toho, aby bol vo výkone vlastníckeho práva niekým rušený alebo dotknutý. Žalovaný predložil výpisy z pzkn. vložiek, GP a čestné vyhlásenie 2 svedkov. Zároveň vzal na vedomie, že vydanie osvedčenia nebráni pôvodným vlastníkom, aby sa domáhali svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prípade, že skutočnosti, ktoré uviedol, nie sú pravdivé. Na podklade tejto zápisnice bol podaný návrh na vykonanie záznamu pod č. Z 209/99, na Okresný úrad Zlaté Moravce, katastrálny odbor, dňa 10.02.1999. Parc. CKN č. 14160/1 ostatná plocha o výmere 73 183 m2, je evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. Zlaté Moravce, a to v prospech žalovaného.
19. Žalobca v 1. rade sa obrátil na žalovaného listom zo dňa 13.12.2011 ohľadne nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v časti skládky. Žalovaný mu listom zo dňa 03.01.2012 uviedol, že pôvodné parcely boli prevzaté v minulosti do užívania jednotnými roľníckymi družstvami a následne sa štát v zastúpení MNV Zlaté Moravce rozhodol o umiestnení skládky odpadu na tomto mieste, čo neskôr prešlo zákonom na mesto. Keďže skládka tam už bola a nebola štátom majetkoprávne usporiadaná na list vlastníctva štátu, žalovaný pristúpil k jej usporiadaniu formou vydržania, nakoľko štát a potom mesto užívalo tieto pozemky ako svoje vlastné už niekoľko desaťročí. Na skládku bol vyhotovený GP, ktorý chybne zidentifikoval, z ktorých pozemnoknižných parciel sa vytvoril pozemok pod skládkou. Žalovaný súhlasil, že v prípade, ak sa prihlásia pôvodní vlastníci, že ich mimosúdne vyrovná za cenu podľa znaleckého posudku (2,5 eur/1 m2). Ohľadne pozemkov mimo skládky mala byť žiadosť postúpená na ďalšie prerokovanie. Žalobcovia navrhli cenu 10 eur/ 1 m2, ktorú žalovaný pôvodne neakceptoval pre jej neprimeranosť.
20. Medzi stranami sporu prebehlo rokovanie dňa 06.06.2017 za účelom možnosti ukončenia sporu s možnosťou vyplatenia kúpnej ceny za vydržanie. Riešila sa výška prípadnej finančnej náhrady, pričom p. M. poukazoval na to, že jeho otec už od r. 1990 žiadal vrátenie pozemku. Zo strany primátora mesta Zlaté Moravce bol predložený na zasadnutie mestského zastupiteľstva návrh na schválenie dohody o vyrovnaní medzi stranami sporu, kde bola určená cena 50 eur/ m2 ako náhrada za parc. EKN č. 4128
o výmere 1 576 m2 a 4129 o výmere 855 m2, spolu s dôvodovou správou. V nej bolo uvedené, že z pôvodnej parc. č. XXXX boli vytvorené parc. EKN č. 4128 trvalé trávne porasty o výmere 960 m2 (pôvodne 1 576 m2) a č XXXX orná pôda o výmere 32 m2 (pôvodne 886 m2), ktoré sú vedené na LV č. XXXX, výmera pod skládkou je 1 470 m2. V roku 2008 bola podaná žiadosť o mimosúdne vyrovnanie zo strany žalobcov. Mesto Zlaté Moravce sa snažilo splniť povinnosť podľa notárskej zápisnice Nz 92/97, (že v prípade, ak sa prihlásia pôvodní vlastníci pozemkov pod skládkou, vyrovná ich za cenu podľa znaleckého posudku), ale k dohode od roku 2008 nedošlo. Ďalej sa to riešilo v r. 2011, 2014. V roku 2017 mestské zastupiteľstvo schválilo finančné vyrovnanie v sume 10 eur/ m2, uznesením č. 611/2017, ale žalobcovia žiadali už viac, tj. 20 eur. Dňa 06.06.2017 sa uskutočnilo spoločné stretnutie, ktorého výsledkom bola suma 50 eur/ m2 za celkovú výmeru 2462 m2, nielen tú, ktorá je pod skládkou. V prepočte išlo o sumu 123 100 eur, s tým, že takto stanovená cena je v súlade s čl. 6 bod 2 zásad hospodárenie a nakladania s majetkom mesta, účinnými od 01.01.2017. Uvedené podmienky boli uvedené aj v návrhu dohody o vyrovnaní, k podpisu ktorej už ale nedošlo. V dohode bolo uvedené, že v rokoch 1996 -1999 prebiehalo majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod skládkou TKO v k. ú. Zlaté Moravce, na základe GP č. 11760346-403/97 a pozemky boli predmetom vydržania. V rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov došlo k opätovnému zameraniu pozemkov pod skládkou mesta a následne k zápisu vlastníckeho práva predmetných pozemkov do katastra nehnuteľností. V dôsledku uvedených skutočností v čase usporiadania pozemkov mesto neuzatvorilo s pôvodným vlastníkom dotknutého pozemku žiadnu zmluvu alebo dohodu, ktorej obsahom by bolo vysporiadanie vlastníckeho práva k dotknutej časti pozemku, ktorá bola začlenená do areálu skládky. Žalobcov označil návrh dohody ako podielových spoluvlastníkov pozemkov parc. EKN č. XXXX a XXXX.
21. Žalovaný uzatvoril dohody o vyrovnaní s osobami, ktoré preukázali, že sú vlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú v areáli skládku odpadu, a to tak v r. 2015, 2017, pričom článok I týchto dohôd bol podobný, prípadne totožný s návrhom dohody, ktorá mala byť podpísaná po prípadnom schválení mestským zastupiteľstvom, aj žalobcami, čo sa ale nestalo.
22. Ing. Štefan Špaček, znalec z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, na podnet žalobcov vyhotovil podľa § 209 Civilného sporového poriadku súkromný znalecký posudok č. 6/2018 dňa 23.04.2018, predmetom ktorého bolo vyhotovenie GP na identifikáciu časti pozemku parc. č. XXXXX/ X, k. ú. D. V. a obnovenia právnych hraníc pozemkov EKN č. XXXX a XXXX. Vyhotovil GP č. 6/2018, v ktorom vychádzal z parc. CKN č. 14160/1 (LV č. XXXX) a parc. EKN č. XXXX a XXXX, pričom vytvoril parc. č. XXXXX/XX o výmere 1 470 m2, ako diel 2, odčlenený od parc č. XXXXX/X. Ku GP, ktorý inak nebol v tom čase úradne overený, priložil záznam podrobného merania zmien, technickú správu. Následne bol súdu predložený GP č. 6/2018 zo dňa 19.04.2018, overený Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor, dňa 14.05.2018 pod č. XXX/XXXX. Znalec následne vypracoval dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 6/2018, ktorým vyhotovil identifikáciu parcely vedenej v PKN č. 784 ako parc. č. 2049 o výmere 636 štvorcových siah a pozemkov parc. EKN č. 4128 a 4129 ako zostatkové parcely, k. ú. Zlaté Moravce. V posudku uviedol, že k. ú. Zlaté Moravce má rôznorodé podklady, boli vyhotovené rôzne katastrálne mapy, ale neboli riešené vlastnícke vzťahy k zobrazeným pozemkom. Neskôr boli zakladané vlastnícke vzťahy k pozemkom na mape, ktorá nemala technickú kvalitu. Bola bez mierky a dostala prívlastok krokárske mapy, resp. lokalizačné škice. Mapa slúžila na zobrazenie parciel a nebola využívaná na ďalšie technické účely. Preto katastrálny stav má v k. ú. Zlaté Moravce, nezjednotený operát. Identifikácia parc. podľa PKN vl. č. 784, č. 2049 o výmere 636 štvorcových siah bola identifikovaná v rámci spracovania ROEP na parcely č. XXXX a XXXX, v prepočte ide o výmeru 2287 m2. Súčet výmer parc. č. XXXX a XXXX po identifikácii získané grafickou časťou je 2 462 m2, preto podľa EKN zostatok parc. č. 4128 má výmeru 960 m2 a XXXX má výmeru 32 m2. Zostatok výmery 1470 m2 vyčlenil GP. Rozdiel o výmere 175 m2 je identifikovanie lokalizačnej škice s katastrálnou a tiež tým, že priebeh hraníc je v rôznych časových obdobiach rôzny. ROEP bol vypracovaný v roku 2004 a schválený do katastrálneho operátu v roku 2011, pričom náročná identifikácia bola vykonaná práve v rámci spracovania ROEP. GP č. 11760346-403/96, ktorým vznikli aj parc. č. XXXXX/X-X je v identifikácii chybný na protokoly pozemkovej knihy, pričom hranice parciel, evidované v CKN operátu sú právne účinné. Súdu predložil identifikáciu parc. č. XXXX na parc. č. XXXX a XXXX ako aj na zostatkové parc. č. XXXX a XXXX, identifikáciu parc. z PKN 784 na parcelu EKN a parcelu CKN. GP vytvoril pozemky CKN č. XXXXX/XX ostatné plochy o výmere 1 470 m2, XXXXX/XX orná pôda o výmere 255 m2, XXXXX/ X trvalé trávne porasty o výmere 705 m2 a XXXXX/XX orná pôda o výmere 32 m2.
23. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
24. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
25. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
29. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
31. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
32. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
33. Podľa § 134 od. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
34. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.
35. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
36. Podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), účinný v čase vydania notárskej zápisnice, Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.
37. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
38. Podľa § 3 ods. 9 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia.
39. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, na účely konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, sa katastrálne územia členia na katastrálne územia, v ktorých operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich uvedené možno identifikovať.
40. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne evidovaná v pzkn. vl. č. 784, k. ú. Zlaté Moravce, ako parc. č. 2049. Na základe toho súd musel skúmať okrem naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, vecnej legitimácii strán sporu aj identickosť parc. č. 2049 s časťou parc. CKN č. 14160/1, ktorej vlastníkom je žalovaný, ako aj opodstatnenosť vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo strany žalovaného.
41. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúcej k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor sa musí rozhodnúť v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť prípadný sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený. Preto podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným postupom ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Teda žalobcovia majú naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.
42. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu účastníkov, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom konaní. Aktívna legitimácia žalobcov vyplýva z pzkn. vl. XXX, k. ú. Zlaté V., ide o parc. č. XXXX, pričom túto nehnuteľnosť nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalobcovia po právnom predchodcovi Q. M., a to v zmysle osvedčenia o dedičstve D2767/01, Dnot 48/2002. Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva zo skutočnosti, že je evidovaný na LV č. XXXX ako vlastník parcely, ktorá je predmetom súdneho sporu (parc. CKN 14160/19, vytvorená z parc. č. XXXXX/X, ktorej súčasťou je i pôvodná parc. č. XXXX).
43. Katastrálne operáty boli rozdelené v minulosti podľa stupňa súladu s pozemkovou knihou do dvoch skupín: 1) katastrálne územia, kde sú vyhotovené nové pozemkovoknižné vložky - zjednotený operát, 2) katastrálne územia, kde ešte nebola založená nová pozemková kniha - nezjednotený operát. Nezjednotený katastrálny operát je taký operát, v ktorom katastrálna mapa sa nestala podkladom pre pozemkovú knihu. Náprava pozemkového katastra sa vykonávala v katastrálnych územiach, kde nebola založená nová pozemková kniha. Evidencia nehnuteľností založená v roku 1964 prevzala z
predchádzajúcej evidencie faktické a technické údaje a začala budovať aj evidenciu právnych vzťahov formou zakladania listov vlastníctva, avšak s významnou výnimkou pozemkov v extraviláne zlúčených do honov poľnohospodárskych a lesných organizácií, ktorých vlastnícke vzťahy neboli evidované ani v písomných ani v mapových operátoch evidencie nehnuteľností. Zápisy do pozemkovej knihy sa od roku 1964 prestali vykonávať; výpisy z nich sa vydávajú dodnes a to až do času založenia listov vlastníctva v katastri nehnuteľností na nehnuteľnosti vedené v pozemkovoknižnej vložke. Od roku 1990 dochádza postupne k aktualizácii a obnove pozemkového vlastníctva a k obnove jeho výkonu. Štátna správa na úseku katastra nehnuteľností začala zakladať evidenciu právnych vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam v extraviláne a právnych vzťahov k nim a to počnúc prípadmi, keď prišlo k zmene vlastníckeho práva alebo k zmene pôvodného pozemku po 1.1.1991. Evidencia vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam sa zakladala postupne. Štátna správa na úseku katastra nehnuteľností určila pre každé katastrálne územie a v prípade potreby aj pre jeho časť z existujúcich operátov jeden, podľa ktorého sa mala zakladať evidencia pôvodných nehnuteľností a evidencia vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam. Určený operát mal v najväčšej miere spĺňať podmienku zobrazenia pôvodných nehnuteľností v meračskej časti operátu a príslušných údajov (parc. číslo, výmera, druh pozemku) v písomnej časti operátu. V prípadoch zjednoteného operátu pozemkového katastra s operátom pozemkovej knihy určeným operátom bol operát pozemkového katastra. V prípadoch nezjednoteného operátu pozemkového katastra s operátom pozemkovej knihy, ak je operát novomeračský alebo po reambulácii, resp. po komasácii, určil sa tento. Ak v ďalších prípadoch nezjednoteného operátu bol k dispozícii len pozemkovoknižný operát alebo pôvodný katastrálny operát (založený v r. 1858 až 1885), alebo operát katastrálnych náčrtov, vykonala sa voľba z týchto, alebo operátu náhradného (vyhotoveného v rokoch 1954 až 1960). V takomto prípade sa mohol určený operát dopĺňať z častí ostatných operátov, ktoré boli k dispozícii s potrebou prečíslovania parcelných čísiel tak, aby zachovávali jednotný číselný rad a vylučovali duplicitu. Úplnosť údajov o pôvodných nehnuteľnostiach a vlastníkoch sa zistila identifikáciou, pričom pod identifikáciou pôvodnej nehnuteľnosti sa rozumie porovnanie údajov uvádzaných v pozemkovoknižnej vložke, zápisnici, protokole alebo v listine s údajmi obsiahnutými v operáte určenom ako podklad pre vedenie pôvodných nehnuteľností a vlastníctva k pôvodným nehnuteľnostiam. Spravidla to bola identifikácia stavu pozemkovoknižného na stav pozemkového katastra. (Ing. Jozef VANEK, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, odbor pozemkových úprav, Usporiadanie pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike, 2002).
44. Katastrálne územie D. V. je nezjednotený operát podľa § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z. z., t. j. taký, v ktorom sa číslovanie parciel v pozemnoknižných vložkách a krokárskych mapách nezhoduje s číslovaním parciel v mapách pozemkového katastra. Preto v konaní bolo potrebné skúmať, či pôvodne evidovaná parc. č. XXXX na pzkn. vl. XXX, k. ú. D. V., je totožná s parc. EKN č. XXXX a XXXX, evidovanými na LV č. XXXX ako aj sčasti s parc. CKN č. XXXXX/X. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že ide o totožný pozemok. Uvedená skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku v znení jeho dodatku, keď porovnaním všetkých dostupných dokladov, tj. GP, vytyčovacích nákresov, analógových a vektorových katastrálnych máp, technických údajov, záznamov podrobného merania ako aj prerokovania pokladov, slúžiacich na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), bolo preukázané, že pôvodná parc. č. XXXX bola v rámci spracovania ROEP identifikovaná ako parc. EKN XXXX a XXXX. Uvedené závery znalca podporuje a potvrdzuje aj samotný list vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. V., v ktorom ako titul nadobudnutia okrem dedičského rozhodnutia D2767/1, Dnot 48/02, je uvedená okrem iných pozemnoknižných vložiek aj vl. č. XXX, na ktorej bola evidovaná výlučne parc. č. XXXX, ako aj ROEP C19/2004. Práve v dôsledku ROEP došlo tak, ako je to uvedené aj v samotnej teórii, k zmene číslovania pôvodných parciel. Na základe toho súd mal dostatočne preukázané, že ide o totožný pozemok. Svedčia o tom aj prílohy k znaleckému posudku, v ktorých parc. č. XXXX a XXXX, na ktoré poukazoval žalovaný, boli nepresné, určené podľa krokárskej mapy. Pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k výmere 175 m2, tento rozdiel vo výmere vznikol práve v dôsledku toho, že sa jednalo o krokársku mapu, ktorá nezohľadňovala rozmery, tvar a umiestnenie nehnuteľnosti. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov EKN č. XXXX a XXXX, spolu vo výmere 992 m2 (960 + 32), pričom zvyšná výmera 1470 m2 bola zameraná práve GP č. 6/2018 a je predmetom tohto konania. Predmetným GP bola vykonaná identifikácia parcely z pzkn. vl . č. XXX tak na parc. EKN ako aj CKN, keďže medzičasom sa sčasti stali súčasťou parc. CKN č. XXXXX/X. Pôvodná parc. č. XXXX mala výmeru 636 štvorcových siah (Xštv. siaha = 3,596652 m2), čo po prepočte na m2 predstavuje výmeru 2287 m2 (636 x 3,596652). Identifikáciou geodet vytvoril 4 pozemky CKN, a to parc. č. XXXXX/XX - výmera 1 470 m2, XXXXX/ XX - výmera 255 m2, XXXXX/X - výmera 705 m2 a XXXXX/XX - výmera 32 m2, tj. spolu ide o výmeru
2462 m2 (čl. 233). Rozdiel medzi takto určenými výmerami po identifikácii predstavuje 175 m2. Ide práve o výmeru, ktorá vznikla pri zidentifikovaní stavu CKN. Na základe toho súd mal preukázané, že predmetom sporu je parc. č. XXXXX/XX ostatné plochy o výmere 1 470 m2, vytvorená GP č. 6/2018 z parc. č. XXXXX/X. Zostávajúce zvyšky parc. EKN č. XXXX a XXXX boli tiež zamerané predmetným GP, ale nie sú predmetom konania, pretože sú naďalej vo vlastníctve žalobcov a budú ako parc. CKN č. XXXXX/XX, XXXXX/X a XXXXX/XX zaznamenané na žalobcov v CKN registri podľa GP č. 6/2018.
45. Pokiaľ žalovaný namietal nepreukázanie správnej identifikácie spornej nehnuteľnosti, súd uvádza, že mal možnosť predložiť na preukázanie svojho tvrdenia hodnoverný dôkaz (napr. geometrický plán), ktorým by vyvrátil skutočnosti, potvrdené v GP č. 6/2018 a znaleckom posudku. Predmetný GP č. 6/2018 bol úradne overený, čím bolo potvrdené, že je použiteľný na ďalšie úkony. Keďže žiadny prostriedok procesnej obrany predložený zo strany žalovaného nebol a súd vyhodnotil GP č. 6/2018 ako dôkaz, preukazujúci totožnosť parcely pzkn. vl. č. 2049 s časťou parc. č. XXXXX/X (označenej ako 14160/19), neuniesol žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno.
46. S poukazom na to, súd sa zaoberal ďalej tvrdeniami žalovaného, ktorý sa považoval za vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, a to titulom vydržania. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri spoločnom splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Druhým je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci s vôľou nakladať s vecou ako so svojou, pričom držiteľ musí byť dobromyseľný v tom, že vec držiteľovi patrí. Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej doby.
47. Prvý predpoklad - spôsobilý predmet vydržanie, bol splnený, pretože ide o nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v areáli skládky TKO. Pri druhom predpoklade - oprávnenosť držby, tak oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, ale vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, respektíve nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu veci alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dôkazné bremeno nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania je na účastníkovi, ktorý právo uplatňuje. Podmienkou je preukázanie právneho titulu vstupu do oprávnenej držby.
48. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný, teda konkrétne zástupca žalovaného ako primátor mesta dňa 31.10.1997 požiadal notára o spísanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mal nadobudnúť už jeho právny predchodca - Československý štát - MsNV Zlaté Morave, titulom neperfektných kúpnych zmlúv. Súd dospel k záveru, že žalovaný žiadnym hodnoverným dôkazom a ani len tvrdením nepreukázal, na základe akého konkrétneho prevodu, od koho (akého subjektu) nadobudol sporné nehnuteľnosti on, resp. jeho predchodca, tak ako to vyhlásil do Notárskej zápisnice Nz 92/97, N 93/97 u notára JUDr. Ota Koppana. Naviac ani zo samotnej notárskej zápisnice špecifikácia žiadneho prevodu nevyplýva a ani sa na ňu zápisnica neodvoláva. Súd poukazuje i na skutočnosť, že k návrhu na vydanie osvedčenia mal žalovaný predložiť výpisy z pzkn. vložiek, k. ú. Zlaté Moravce, pričom medzi nimi nie je uvedená pzkn. vl. č. 784, tj. žalovaný nemohol byť dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosť užíva oprávnene, a to i napriek tomu, že sa nachádzala v areáli skládky TKO. Žalobcovia tvrdili, že ich právny predchodca (otec žalobcov) nikdy pozemok nepredal ani inak nepreviedol na tretiu osobu a už v roku 1991 žiadal pozemky vrátiť. V jeho prospech svedčí i zápis v pzkn. vl. 784, k. ú. Zlaté Moravce, so zápisom k 07.06.1949, podľa ktorého dedičským vysvedčením D 235/48, vložilo sa vlastnícke právo na p. Q. M. v celosti. Pritom aj predchádzajúcimi vlastníkmi boli práve jeho právni predchodcovia. Nikde nie je na predmetnej pzkn. vl. 784 zmienka o tom, že by mal nehnuteľnosť nadobudnúť žalovaným uvádzaná Československý štát. Ak by tomu tak bolo, nebolo by
potrebné spisovať notársku zápisnicu, pretože predmetná nehnuteľnosť mala byť evidovaná na liste vlastníctve, prípadne by existovali úradné listiny, ktoré by preukazovali vlastníctvo štátu a následne po prijatí zák. č. 138/1990 Zb. by takto prešli do vlastníctva žalovaného. V konaní bolo preukázané, že GP č. 11760346-403/96 zo dňa 16.10.1996 je chybný vo svojej identifikácii na protokoly pozemkovej knihy, keď chybnú identifikáciu potvrdil aj samotný žalovaný, a to v liste zo dňa 03.01.2012 a zároveň na ňu poukázal aj v dohodách o vyrovnaní, ktorými boli riešené s tretími osobami finančné vyrovnania za nehnuteľnosti, ktoré sú súčasťou skládky. Napriek tomu, že žalovaný so žalobcami nepodpísal dohodu o vyrovnaní, súd poukazuje na to, že sám žalovaný uviedol, že s pôvodným vlastníkom neuzatvoril žiadnu zmluvu alebo dohodu, ktorej obsahom by bolo usporiadanie vlastníckeho práva k dotknutej časti pozemku. Z tohto jednoznačne vyplýva, že žalovaný ale ani jeho právny predchodca, neboli a ani nemohli byť dobromyseľní v tom, že im tento pozemok, ktorý je predmetom konania, patrí. Samotný žalovaný musel mať už pri spísaní osvedčenia o vydržaní tiež pochybnosť o výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti, zameranej GP č. 11760346-403/96 ako 14160/1 ostatné plochy o výmere 91 200 m2, keď sám v nasledujúcom období priznal, že ak sa prihlásia pôvodní vlastníci pozemkov pod skládkou, mimosúdne ich vyrovná, čo aj realizoval. Ak sa aj žalovaný snažil preukázať opodstatnenosť a oprávnenosť držby pozemku aj predložením prevádzkového poriadku a iných dokladov, súd konštatuje, že tieto nie sú hodnovernými dôkazmi o dobromyseľnosti žalovaného.
49. Na základe uvedeného žalovaný teda nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí, pretože sám uznal, že nikdy k uzatvoreniu zmluvy neprišlo, a to i napriek tomu, že pôvodne uviedol, že malo ísť o neperfektnú kúpnu zmluvu. Vzhľadom na to nebol preukázaný súdu právny titul vydržania, hlavne ale dobromyseľnosť žalovaného, ktorý sa pri bežnej opatrnosti nemohol domnievať, že mu nehnuteľnosť patrí, pretože si mal dôkladne preveriť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. To, že nebol presvedčený o oprávnenosti držby, svedčí aj postoj žalovaného k riešeniu veci, keď počítal s tým, že bude s pôvodnými vlastníkmi pozemkov pod skládkou riešiť finančné vyrovnanie za užívanie nehnuteľností, ktoré mu skutočne nepatria, napriek tomu, že ich užíva.
50. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Vo vzťahu k tomu súd konštatuje, že pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Práve v tomto prípade existuje dôvodná pochybnosť o dobromyseľnosti držby žalovaného. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 484/2015, pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Tieto skutočnosti ale tiež žalovaný nepreukázal, preto v jeho prípade nešlo ani o poctivý spôsob nadobudnutia veci.
51. Z vykonaného odkazovania súd nemal preukázané, že by žalovaný preukázal dobromyseľnosť držby, a to aj s poukazom na vyššie uvedený právny záver. Preto z dôvodu, že nebola splnená táto podmienka, vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, keďže žalovaný nepreukázal, že by vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním.
52. Pokiaľ išlo o námietky žalovaného vo vzťahu k protiprávnemu súdnemu konaniu, porušeniu princípov súdneho konania, súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalovaného. V priebehu konania súd uznesením, prijatým na pojednávaní dňa 12.02.2019, uložil žalobcom povinnosť zaslať doplnok posudku. Na základe toho samotný znalec doručil súdu podklady, ktoré použil pri vyhotovení posudku vrátane GP. Zároveň znalec v rámci svojej výpovede uviedol, že vypracuje doplnok k posudku, z ktorého bude zrejmé, že parc. CKN č. XXXXX/XX vznikla z pôvodnej parc. č. XXXX, k. ú. D. V.. Okrem toho súd
uvádza, že CSP nevylučuje, aby súd kládol otázky vypočúvanej osobe, preto súd nie je toho názoru, že by konal v rozpore so zákonom.
53. S poukazom na to, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pretože mal preukázané, že je dôvodná. Pretože predmetom konania bola parcela, ktorá vznikla vyhotovením GP č. 6/2018, je tento súčasťou rozsudku.
54. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pretože mali vo veci plný úspech. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcom nepriznať.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .