Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-83-2020.pdf
PDF · 179.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: D. G., miesto podnikania A. T. XXX/X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík, PhD. spol. s r.o., so sídlom M. R. Štefánika 11/1, 971 01 Prievidza, IČO: 36 869 121, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 18.06.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2019, (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 1.166,67 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2016, v podstate z dôvodu, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, t.j. že žalobca nenadobudol zdaniteľné plnenia (práce na traktore) od dodávateľa - spoločnosti AI Q., a.s.
2. Petitom správnej žaloby, nežiadajúc nariadenie pojednávania, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že skutkový stav, ktorý orgány verejnej správy vzali za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu.
3. Žalobca pripomenul, že už vo svojom vyjadrení podanom v rámci odvolacieho konania uviedol, že čo sa týka opráv traktorov, bolo to predmetom dohody žalobcu ako objednávateľa a spoločnosti AI Q., a.s. ako zhotoviteľa. Štatutárny zástupca dodávateľa Rastislav T. potvrdil, že všetky fakturované plnenia sa riadne vykonali, že žalobcovi osobne odovzdával faktúry, ktoré žalobca svedkovi uhrádzal v hotovosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo odpočítať si DPH.
4. Žalobca za zásadný nedostatok administratívneho konania považuje skutočnosť, že tvrdenia štatutárneho zástupcu dodávateľskej spoločnosti AI Q., a.s. - S. T. - správca dane vôbec nepreveroval, najmä neanalyzoval jeho výpovede zo dňa 04.10.2018 a 13.12.2018, z ktorých vyplýva, že účtovníctvo spoločnosti AI Q., a.s. nemôže predložiť z dôvodu, že ho má polícia. Hoci uvedený svedok pracovníčke správcu dane poskytol telefonický kontakt na príslušného policajta, správca dane podľa žalobcu nemal vôbec záujem zistiť, či účtovníctvo spoločnosti AI Q., a.s. má skutočne k dispozícii polícia, resp. za ktoré roky a s akým obsahom. Uvedený postup správcu dane je v rozpore s ustanovením § 2X ods. 4 daňového poriadku, z ktorého vyplýva správcovi dane povinnosť riadneho zistenia skutkového stavu. Okrem toho takýmto postupom správca dane neprimeraným spôsobom preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že S. T. odôvodnil nepredloženie účtovníctva spoločnosti AI Q., a.s. zmiznutím účtovníctva, k čomu malo dôjsť potom, ako v dôsledku neplatenia nájomného bol vyprataný z prenajatých kancelárskych priestorov na chodbu spolu s účtovníctvom, odkiaľ toto následne zmizlo, nemá podľa žalobcu oporu v dôkazoch, ktoré sú zabezpečené v spise.
5. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Zotrval na názore odmietajúcom tvrdenie žalobcu (v odvolaní aj v správnej žalobe), že sa správca dane nezaoberal vyjadreniami Rastislava T. ohľadom dokladov, ktoré sa mali údajne nachádzať na polícii, resp. že pán T. poskytol správcovi dane telefonický kontakt na príslušného policajta. Tieto tvrdenia žalobcu v odvolaní vyhodnotil žalovaný ako nepravdivé, lebo účtovníctvo spoločnosti AI Q., a.s. svedok nepredložil nie z dôvodu, že ho má polícia, ale z dôvodu, ako sa sám vyjadril, že ich nechal v prenajatých priestoroch firmy, ktorej neuhradil nájomné a ktorá mu tieto doklady vyložila na chodbu a následne doklady „zmizli“. Telefónne číslo na „príslušného policajta“, na ktoré sa odvolával žalobca, svedok správcovi dane neprisľúbil, ani ho dodatočne nepredložil. Tak isto nepredložil správcovi dane žiaden doklad z polície, ktorý by potvrdil nahlásenie zmiznutých dokladov.
6. Žalovaný pripomenul, že z hľadiska uplatnenia odpočítania dane je zásadná nielen skutočnosť, či zdaniteľné obchody uskutočnili osoby uvedené na faktúre, ale aj skutočnosť, či k vystaveniu faktúr nedochádza s úmyslom získať neoprávnený daňový prospech. Správca dane vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že žalobca nenadobudol zdaniteľné obchody od dodávateľa AI Q., a.s. tento dodávateľ bol do zdaniteľných obchodov umelo vložený z dôvodu zabezpečenia neoprávneného prospechu pre žalobcu. Zabezpečenie služieb, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, preukázateľne nebolo dodané spoločnosťou AI Q., a.s., ktorá nemala zamestnancov ani potrebnú techniku. Vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti malo za cieľ získať neoprávnený daňový únik tým, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z deklarovanej transakcie, z ktorej daň nebola odvedená v spoločnosti AI Q., a.s. Číslovanie účtovných dokladov dodávateľa a žalobcu, neexistencia úhrad na účte žalobcu, ako aj žalobcovho dodávateľa, negatívne daňové priznanie DPH podané spoločnosťou AI Q., a.s., ako aj neopatrnosť žalobcu pri zverení svojho majetku neznámym osobám, boli dôvodom, ktorý dôvodne spochybnil žalobcom uplatnený nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa AI Q., a.s.
7. Žalovaný zdôraznil, že v daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti platiteľa) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby žalobca mohol (ale nemusel) v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti, priznanie odpočtu dane a pod. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené žalobcom, je tieto prejednať, umožniť žalobcovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi (pri DPH sú rigorózne stanovené), pričom sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť žalobca. Povinnosť správcu dane uvedená § 3 ods. 3 daňového poriadku (hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo) a povinnosť brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu uvedená v § 3 ods. 6 daňového poriadku, uplatnenie tejto zásady nenarušuje, predovšetkým nemení dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) a neumožňuje prehliadnuť absenciu dôkazov, ktoré zákon výslovne pre vznik nároku požaduje. Správca dane postupoval podľa § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku, pretože daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane viedol dokazovanie, pričom zistenia, ktoré zadovážil, boli zistené čo najúplnejšie a
nebol pritom viazaný iba návrhmi žalobcu. Správca dane preukazoval skutočnosti o úkonoch vykonaných voči žalobcovi, ktoré boli rozhodné pre správne určenie dane.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane získané dôkazy vyhodnotil tak, že dodávateľ AI Q., a. s., uvedený na faktúrach, ani ním označení poľskí dodávatelia fakturované služby vôbec neuskutočnili. Dodávateľská spoločnosť služby vyfakturovala ako platiteľ dane a žalobca si uplatnil odpočítanie dane. Teda celé konanie žalobcu sa javí ako konanie, ktorého cieľom je získanie vlastného prospechu, t.j. získania dane zo štátneho rozpočtu SR a u žalobcu aj s cieľom zníženia jeho vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní podnikateľských subjektov, mal byť pri uskutočňovaní svojich obchodných transakcií obozretný a vyberať si obchodných partnerov zodpovedne a s náležitou starostlivosťou. Správca dane dostatočne preveril všetky skutočnosti obchodnej transakcie, logicky ich vyhodnotil, pričom chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Bolo právom žalobcu uzatvoriť obchody so svojimi partnermi tak ako to považoval za vhodné a výhodné pre neho, ako aj pre jeho obchodných partnerov. Posúdenie uzatvorených obchodov však bolo povinnosťou správcu dane vo vzťahu k určeniu výšky dane a to v ich vzájomnej súvislosti najmä s ohľadom na to, či nešlo o uzatvorenie obchodov so snahou, v konečnom dôsledku, znížiť daňový základ. Výber obchodných partnerov s cieľom účelovo znížiť daňové povinnosti nemôže ísť na ťarchu štátu. Je povinnosťou správcu dane ustanovenej v § 3 ods. 6 daňového poriadku brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
9. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe zdôraznil, že žalobca bol so všetkými použitými dôkazmi riadne oboznámený a mal právo sa k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Uvedené ustanovenie ukladá správcovi dane prihliadať nielen na dôkazy získané v predmetnom daňovom konaní a pri daňovej kontrole, ale všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Správca dane je širší pojem ako daňová kontrola alebo daňové konanie, z uvedeného je zrejmé, že správca dane pri určení daňovej povinnosti žalobcu postupoval zákonným spôsobom.
10. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom správnej žaloby a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že správna žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko pojednávanie nepožadoval ani jeden z účastníkov konania, nevyžadoval to verejný záujem a vzhľadom na obsah žalobných námietok to správny súd nepovažoval za potrebné.
14. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2018. Daňová kontrola bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona o DPH.
15. Správca dane zistil, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2016 uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa AI Q., a.s., R. XXX, Q., IČO: XX XXX XXX, konkrétne:
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.06.2016, fakturovaná suma 4.000,- Eur, z toho DPH vo výške 666,67 Eur, za výmenu zadných náprav traktora 254, nové náplne olejov, výmenu semeringov spojovacej tyče, práca, dovoz;
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 24.06.2016, fakturovaná suma 3.000,- Eur, z toho DPH vo výške 500,- Eur, za práce na traktore 254, demontáž dielov, príprava na striekanie, oprava dielov, striekanie, zváranie, doprava.
16. Správca dane v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania z vykonaných dôkazov zistil nižšie uvedené skutočnosti:
17. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 14.11.2017 uviedol, že hlavným predmetom jeho činnosti bol nákup a predaj malotraktorov a príslušenstva. Dovážal malotraktory V.-I., sám si ich montoval, keďže je vyučený automechanik, následne ich predával. Traktory dovážal priamo z Číny, odkiaľ nakupoval aj vyvažovačky a prezúvačky kolies, solárne lampy, led svietidlá. Tovar buď montoval alebo ho predával rôznym spoločnostiam aj fyzickým osobám. Opravoval aj osobné motorové vozidlá. Prevádzku mal na adrese XX B, U. vo vlastných priestoroch.
18. Na ústnom pojednávaní dňa 17.01.2018 žalobca uviedol, že okrem dodávateľa Číny bol jeho významným dodávateľom aj spoločnosť AI Q., a.s., ktorý mu opravoval budovy aj traktory. Dodávateľov si nepreveroval. O spoločnosti AI Q., a.s. ako takej nič bližšie nevedel. Čo potreboval, mu spravili. Za dodávateľskú spoločnosť jednal vždy len s S. T.. Jeho konkrétne postavenie v spoločnosti nepoznal, nazýval ho „vedúci“. Na spoločnosť AI Q., a.s. sa žalobca nakontaktoval cez inzerát na internete, mali dobrú cenovú ponuku na rôzne drobné práce, ktoré potreboval zrealizovať. Všetky činnosti sa robili v Handlovej na prevádzke H. 37 B. Žalobcovi poskytli murárske práce, úpravu pozemku, vo vnútri stavby zrealizovali kúrenie s elektrikou tak, ako je uvedené na faktúrach. K skutočnosti, že dodávateľ AI Q., a.s. nemal vo výpise z obchodného registra uvedenú v predmete činnosti aj stavebnú činnosť, sa žalobca vyjadriť nevedel. Práce vykonávali zamestnanci dodávateľa, ich mená nepoznal. Nevedel ani, či boli zamestnancami dodávateľa, resp. odkiaľ pochádzali. Prichádzali k žalobcovi každý deň na vlastnom aute, nestaral sa o nich. Žalobca všetky práce, ktoré sa mali vykonať, zadával T. a on následne zadával konkrétne pokyny pracovníkom, ktorí práce zrealizovali. Žalobca vykonané práce kontroloval vizuálne, t.j. či boli zrealizované podľa jeho zadania, zápisy o ich odovzdaní sa nerobili. Nevyhotovoval sa ani rozpis dodaných služieb či tovaru. Materiál na prestavbu dodávala spoločnosť AI Q., a.s., stroje a dopravu zabezpečoval T.. Cena bola stanovovaná dohodou, v kancelárii žalobca T. oznámil, čo chcel a T. to následne nacenil.
19. Na ústnom pojednávaní dňa 02.07.2018 žalobca v rámci oboznamovania sa s dôkazmi vykonanými správcom dane uviedol, že s dodávateľom AI Q., a.s. je ťažká spolupráca, nevie sa s ním na ničom dohodnúť. V roku 2016 nerobili opravu strojov a zariadení, ani zber oleja. Dôvodom toho, že si za dodávateľa vybral spoločnosť AI Q., a.s., bola podľa žalobcu skutočnosť, že urobili, čo chcel a vedeli zohnať všetko, čo od nich žiadal. Žalobca oslovil T. na inzerát na bazoši. Nepreveroval si ho. Následne spolupracovali od januára 2016 viac ako rok. Komunikovali telefonicky, osobne sa stretávali na prevádzke žalobcu. Žalobca si nepreveroval, či dodávateľská spoločnosť má v predmete činnosti lakýrnické, stavebné alebo opravárenské práce. Keď sa traktor pokazil, T. niekde zavolal, zobral traktor s tým, že to dokáže spraviť. Vždy priniesol traktor opravený. Žalobca pripomenul, že na výber veľmi nemal, nakoľko opravu takých traktorov tu nikto nerobí. Nevedel presne, kde sa traktory opravovali, asi to bolo podľa neho v Poľsku. Práce odpratávania snehu vykonávali dvaja T. ľudia pomocou UNC-ečka a tatrovky. Do areálu prevádzky ich vpustil žalobca, ich totožnosť nepreveroval. Upratovanie areálu a odvoz smetí či štrku vykonávali tiež dvaja T. ľudia. Vykonávali tiež práce odpratávania zosunutej pôdy, keď mu padol svah. Poschodia upratovali ručne, vynášali staré súčiastky, trubky, sadrokartóny, farby. Vozidlá patrili T.. Dôvodom realizácie stavebných prác bolo prispôsobenie na podnikanie. Išlo o jednoduché veci, vrátane vody a kúrenia. Stavbyvedúci na stavbe nebol. Materiál aj práce zabezpečoval dodávateľ. Ako a kým
bola zabezpečená preprava, žalobca neriešil. Vykonané práce kontroloval vizuálne. K zmluve o dielo žalobca uviedol, že so zmluvou, za zhotoviteľa už podpísanou, prišiel T. za žalobcom na jeho prevádzku, kde zmluvu žalobca podpísal. Aj faktúry Badin väčšinou osobne nosil žalobcovi už podpísané. Žalobca faktúry vyplácal T. do ruky.
20. Dňa 14.08.2018 správca dane vykonal miestne zisťovanie na prevádzke žalobcu na adrese H. XXB, U.. Žalobca využíval predmetné priestory až do 01.09.2017, kedy pozastavil podnikateľskú činnosť. V priestoroch sa nachádza malopredajňa, autoservis, pneuservis, predaj malotraktorov, stavebného reziva, peletiek a skladové priestory. Areál poskytuje žalobca svojim spoločnostiam bezodplatne. Preverovaná budova je majetkom fyzickej osoby a je vložená do podnikania.
21. Podľa informácií z Obchodného registra spoločnosť AI Q., a.s. dňa 04.04.2XX6 zmenila sídlo z adresy R. XXX, Q. na adresu R. XX, XXX 01 T.. Predsedom predstavenstva je od 30.06.2014 Rastislav T.. Predseda predstavenstva koná v mene spoločnosti samostatne.
22. Správca dane dožiadaním preveril dodávateľskú spoločnosť. Daňový úrad Bratislava v odpovedi na dožiadanie zo dňa 16.05.2018 uviedol, že spoločnosť AI Q., a.s. výzvu na predloženie dokladov prevzala, ale nereagovala na ňu. Ani štatutár S. T. nereagoval na predvolanie, ktoré si prevzal. Zásielky s opakovanými predvolaniami S. T. už nepreberal. Správca dane zistil, že spoločnosť AI Q., a.s. sídli na virtuálnom sídle, na ktorom sa nenachádzajú žiadne kancelárske priestory. Spoločnosť nespolupracuje so správcom dane už od roku 2017.
23. Správca dane z údajov uvedených v informačnom systéme finančnej správy zistil, že spoločnosť AI Q., a.s. podala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 s nulovými hodnotami, daňová licencia nebola uhradená. Za zdaňovacie obdobia január 2016, október 2016, november 2016 a december 2016 podala negatívne daňové priznania k DPH, za zdaňovacie obdobie apríl 2016 uviedla daňovú povinnosť 1.461,07 Eur, za máj 2016 v sume 191,89 Eur, ktorá však uhradená nebola. Za zdaňovacie obdobia február 2016, marec 2016, jún 2016 až september 2016 daňové priznania k DPH nepodala. Dňa 29.04.2016 spoločnosť AI Q., a.s. ukončila registráciu na dani z príjmov zo závislej činnosti. Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov právnických osôb zo závislej činnosti od roku 2011 podané nebolo. Na dani z motorových vozidiel spoločnosť AI Q., a.s. registrovaná nebola.
24. Svedok S. T. na ústnom pojednávaní dňa 04.10.2018 uviedol, že hlavnou ekonomickou činnosťou spoločnosti AI Q., a.s. v roku 2016 bol obchod s granulátom na výrobu plastov, riešili aj drobné stavebné činnosti v subdodávkach a dodávky tovarov a materiálov. Spoločnosť v roku 2016 nemala splnomocneného zástupcu, svedok bol jej jediným zamestnancom. Spoločnosť AI Q., a.s. mala prevádzkové priestory na adrese Z. XXXX, Q.. Boli to skladové priestory, nachádzali sa tam aj kancelárske priestory a boli prenajaté od firmy E. D. H., F. na Z.. V súčasnej dobe si spoločnosť tieto priestory neprenajíma, nevyvíja ekonomickú činnosť. J. AI Q., a.s. používala v roku 2016 na prepravu prenajaté vozidlá. Podľa potreby buď kamióny alebo vozidlá s prepravnou plošinou, väčšinou od Poliakov. Prenajímatelia vozidiel sa striedali, jedným z nich bola napr. spoločnosť R. B. Sp. zoo. Svedok uviedol, že žiadne účtovné ani iné doklady spoločnosti AI Q., a.s. správcovi dane predložiť nevie, nakoľko tieto boli uložené v kancelárskych priestoroch spoločnosti v Q., odkiaľ ich zo dňa na deň vyhodil majiteľ priestorov pre nezaplatenie nájomného. Prístup k dokladom žiadal svedok aj cez políciu, pričom dostal informáciu, že majiteľ priestorov všetky veci patriace spoločnosti AI Q., a.s. vyložil na chodbu, keďže priestory znovu prenajal. Z chodby to následne zmizlo. Svedok uviedol, že záznamy o tom, že sa zisťovalo, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti AI Q., a.s., sú súčasťou spisu o daňovej kontrole inej spoločnosti svedka - C. s.r.o.
25. Z výpovede svedka S. T. na ústnom pojednávaní dňa 04.10.2018 ďalej vyplynulo, že potvrdil vykonanie stavebných prác a dodanie materiálov pre žalobcu, subdodávateľsky prostredníctvom troch poľských spoločností. Doklady k tomu žiadne nepredložil. Potvrdil, že pre žalobcu v roku 2018 vystavil na požiadanie dodacie listy. K odvedeniu dane z faktúr uviedol, že niečo sa odviedlo a niečo nie, keďže bol problém s účtovníčkami. Opravy sa vykonávali v Poľsku vo firme C. sp. z o.o. P. konkrétne práce vykonal, nevedel. So žalobcom sa dohodli, čo treba urobiť a svedok to dal opraviť v Poľsku. Faktúru vystavenú poľskou spoločnosťou svedok následne prefakturoval žalobcovi. Materiál na opravu strojov dodávala spoločnosť C. sp. z o.o., ktorá realizovala aj prepravu. Prišli pre traktory do Handlovej, svedok bol pri nakládke. Komu patrili vozidlá, nevedel. Nepoznal ani mená vodičov. O vykonaných opravách sa
nerobili žiadne protokoly, bolo to na dôvere medzi nimi. Svedok si dodávateľov nepreveroval, postačila mu vedomosť, že stroje vedia opraviť vo vlastnej réžii. Po oprave si žalobca stroje skontroloval. Keď bolo všetko v poriadku, vystavila sa faktúra pre žalobcu. Pokiaľ ide o stavebné práce, tieto tiež realizovala poľská firma. Doklady o nákupe materiálu svedok k dispozícii nemal. Cena za vykonané práce bola stanovená ústne, nerobili sa žiadne zápis. Všetky práce boli vykonané subdodávateľsky. Aj odvoz olejov a odpadu robila subdodávateľská spoločnosť. Prenájom lešenia bol dodaný s montážou aj demontážou. K nepodaným daňovým priznaniam k DPH za spoločnosť AI Q., a.s. a negatívnemu daňovému priznaniu k dani z príjmov právnických osôb svedok S. T. uviedol, že došlo k chybe na strane účtovníčky. Musí urobiť rekonštrukciu účtovníctva a podať daňové priznania, ktoré zatiaľ nepodal.
26. Dňa 13.12.2018 svedok S. T. na ústnom pojednávaní správcovi dane uviedol, že účtovníctvo spoločnosti AI Q., a.s. by mohlo byť zrekonštruované do 3 až 4 mesiacov. Či zo zdaniteľných obchodov uskutočnených v roku 2016 bola odvedená DPH, sa svedok vyjadriť nevedel, nakoľko nemal účtovníčku. Doklady, ktoré správcovi dane prisľúbil predložiť do 12.10.2018, nepredložil. Mená fyzických osôb realizujúcich zdaniteľné obchody uviesť nevedel. Opravy traktorov, ich prepravu, prepravu materiálov na stavbu, odvoz olejov a odpadu, úpravy interiéru, kúrenie ako aj ostatné práce realizovali poľské spoločnosti C. sp. z o.o. alebo C. sp. z o.o.
27. Z informácií poskytnutých Q. bankou, a.s. vyplýva, že s účtom spoločnosti AI Q., a.s. disponovali H. W. (do 24.09.2016) a S. T. (do 24.10.2018). V roku 2016 bolo na účte uvedenej spoločnosti uskutočnené veľké množstvo vkladov a výberov hotovosti vo vysokých čiastkach, ako aj menšie množstvo prevodov. Ani jedna inkasovaná platba na účte nie je od žalobcu a ani jedna platba z účtu nie je pre svedkom S. T. označené poľské spoločnosti C. sp. z o.o. či C. sp. z o.o.
28. Poľská finančná správa prostredníctvom výmeny informácií oznámila správcovi dane, že nepotvrdzuje adresu sídla spoločnosti C. sp. z o.o., kontakt s uvedeným subjektom nemá. Spoločnosť na sídle ani prevádzke nemá registrovanú kanceláriu, nevykonáva tam aktivitu a nepredložila priznania, z ktorých by vyplývalo, že zamestnávala zamestnancov. Zo zistení k spoločnosti C. sp. z o.o. vyplynulo, že táto spoločnosť bola vyňatá z registra DPH z dôvodu pochybnej existencie. Na mieste uvedenom ako sídlo spoločnosti nie sú znaky vykonávania aktivity. Poľská finančná správa nemá kontakt s uvedenou spoločnosťou.
29. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2019 správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.166,67 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, konštatujúc, že zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX neboli dodané deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou AI Q., a.s. Hoci uvedená spoločnosť vystupovala ako dodávateľ žalobcu, nemala žiadne personálne ani materiálno-technické zázemie, t.j. nemala žiadnych zamestnancov, žiadne stroje či nástroje na výkon poskytnutých prác, či už stavebných alebo opravárenských, z čoho vyplýva, že dodávateľská spoločnosť nemohla vo vlastnej réžii reálne nič vykonať ani dodať. Aj keď svedok S. T. označil subdodávateľské spoločnosti, správca dane ďalším preverovaním zistil, že poľské spoločnosti sú nekontaktné a nevykonávajú žiadnu činnosť. Podľa správcu dane sa nepreukázalo tvrdenie štatutára dodávateľa, že práce reálne vykonali ním označení subdodávatelia.
30. Žalovaný pripomenul, že každý daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. To, že pri samotnej daňovej kontrole a vyrubovacom konaní dodávateľ AI Q., a.s. nepreukázal skutočné dodanie, ktoré deklaroval na faktúrach, nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav žalobcovi, spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti priznanej a odpočítanej dane. Prísľuby svedka S. T., dané správcovi dane pri ústnych pojednávaniach, že predloží dodatočne dôkazy a potrebné doklady, zostali nenaplnené.
31. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Zdôraznil, že na preukázanie svojich tvrdení predložil všetky potrebné dôkazy, ktoré mal k dispozícii. Všetky fakturované tovary a služby boli riadne dodané a on za ne riadne v hotovosti zaplatil. Dodanie zdaniteľných plnení potvrdil aj štatutár dodávateľa. Správcovi dane žalobca vytkol, že nepreveroval tvrdenia S. T. o účtovníctve spoločnosti AI Q., a.s., t.j. že ho má polícia, pričom svedok poskytol aj kontakt na príslušného policajta. Žalobca
vyjadril názor že prijal všetky rozumne od neho požadované opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Nestotožnil sa s tvrdením, že nekontaktnosť subdodávateľov je dôkazom o nereálnosti obchodov.
32. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Stotožnil sa s rozsahom dokazovania vykonaného správcom dane aj právnym posúdením veci. Oponoval námietke žalobcu, že sa mal nedostatočne vysporiadať s tvrdeniami svedka T. ohľadom nedostupného účtovníctva spoločnosti AI Q., a.s. Tvrdenia žalobcu v odvolaní označil žalovaný ako nepravdivé, nakoľko účtovníctvo svedok T. nepredložil nie z dôvodu, že ho má polícia, ale z dôvodu, ktorý sám svedok správcovi dane uviedol, a to že účtovníctvo bolo v prenajatých priestoroch patriacich firme, ktorej neuhradil nájomné a ktorá mu tieto doklady vyložila na chodbu a následne doklady „zmizli“. Telefónne číslo na „príslušného policajta“, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, svedok T. správcovi dane neprisľúbil, ani ho dodatočne nepredložil. Taktiež nepredložil správcovi dane žiadny doklad z polície, ktorý by potvrdil nahlásenie zmiznutých dokladov.
33. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nespochybnil nákup tovaru - malotraktorov z tretích štátov
- a jeho reálnu existenciu, avšak preveroval, či deklarovaný dodávateľ fakturovaný tovar (náhradné súčiastky na opravu malotraktorov) a služby (oprava malotraktorov) skutočne nadobudol, ďalej dodal a či mu vznikla zo zdaniteľného obchodu daňová povinnosť. Uvedené sa vykonaným dokazovaním nepotvrdilo.
34. Podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
35. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
36. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
37. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
38. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
39. Podľa § 24 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
40. Podľa § 24 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
41. Podľa § 24 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
42. Podľa § 24 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
43. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
44. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 45. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
46. Podľa § 19 ods. 2 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
47. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
48. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
50. V prejednávanej veci možné ako sporné body vnímať otázku dôkazného bremena v daňovom konaní, či žalobca na základe vykonaného dokazovania uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr, otázku korektnosti a dostatočnosti správcom dane vykonaného dokazovania a či skutkový stav, ako ho ustálil správca dane, má oporu v obsahu administratívneho spisu.
51. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania služieb dodávateľom AI Q., a.s. prostredníctvom deklarovaných poľských subdodávateľov. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH potom daňové orgány vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na
odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou a subdodávateľskými spoločnosťami tak, ako je deklarované na sporných faktúrach. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno- technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.
52. Správny súd poukazuje na to, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K námietkam týkajúcim sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a za dobromyseľnosti daňového subjektu (žalobcu). Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
53. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane.
54. Vyššie uvedené závery správny súd vyvodil z početnej judikatúry NS SR týkajúcej sa podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH, rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázok dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Aj NS SR v jednom zo svojich nedávnych rozsudkov sp. zn. 10Sžfk/43/2018 zo dňa 19.06.2019 sám skonštatoval, že „judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. Aplikácia v kasačnej sťažnosti sťažovateľkou citovaného rozhodnutia vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej.“
55. V rozsudku sp. zn. 10Sžfk/3/2019 zo dňa 19.06.2019 poukázal NS SR na stále platné judikáty vo veciach sp. zn. 8Sžf/36/2010 a sp. zn. 2Sžf/52/2010 týkajúcich sa podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH. V rozsudku sp. zn. 8Sžf/36/2010 zo dňa 28.04.2011 vyslovil NS SR, že „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ Rovnako aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011 konštatuje NS SR, že „z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“ Potrebu jednoty identity deklarovaného dodávateľa tovarov a služieb a skutočného dodávateľa tovarov a služieb ako jednu zo základných podmienok pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH postuluje NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/27/2018 zo dňa 11.06.2019.
56. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa správcom dane v daňovom konaní aj so zreteľom na judikatúru SD EÚ považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/94/2014 zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD E. kft. a Pétér C. č. C-80/11 a C-142/11, ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostrední dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.“
57. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými podnikateľskými subjektmi, správny súd považuje za vhodné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžfk/4/2019 zo dňa 03.12.2019, ktorý po konštatácii splnenia formálnej stránky ako nutnej podmienky pre uznanie práva na odpočítanie DPH, nie však absolútnej, zdôrazňuje, že „každý subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“ V inom rozsudku sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015 zdôraznil NS SR, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“ Uvedenú líniu v rozhodovacej činnosti potvrdzuje NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je
každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.“
58. K rozsahu dokazovania v daňovom konaní sa NS SR vyslovil už v rozsudku sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, v ktorom uviedol, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ K otázke, kto nesie v daňovom konaní dôkazné bremeno, sa NS SR vyslovil v rozsudku sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom ÚS SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Obdobne judikoval NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ K totožným záverom dospel NS SR aj v rozsudku sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017.
59. Z ďalších výsledkov rozhodovacej činnosti NS SR k otázke dôkazného bremena a jeho prípadného presúvania medzi daňovým subjektom a správcom dane upriamuje správny súd pozornosť na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ...“ V rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 vyslovil NS SR, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu
o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.“ Možno odkázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017, podľa ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi.“
60. Z vyššie citovaných ako aj ďalších rozhodnutí NS SR vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov na zahraničné subjekty, nekontaktnosť nedostupných štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a jej následné zlúčenie s ďalšou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť, aj keď nastala až po realizácii spornej transakcie, presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016).
61. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o identite skutočného dodávateľa a deklarovaných subdodávateľov na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postupy správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.
62. Správny súd v zhode s daňovými orgánmi poukazuje na to, že okrem vyjadrení žalobcu majúcich preukázať oprávnenosť odpočtu DPH zo sporných faktúr sú tieto podporené v podstate iba výpoveďou štatutára dodávateľskej spoločnosti I., a.s. - S. T.. Hoci uvedený svedok formálne potvrdil uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných plnení a podal k nim aj bližšie vysvetlenia, správca dane zistil skutočnosti, ktoré generovali potrebu zadováženia ďalších dôkazov na preverenie tvrdení svedka. Medzi tieto skutočnosti možno zaradiť, že dodávateľská spoločnosť sídli na virtuálnom sídle, že nemala žiadne personálne ani materiálno-technické zázemie, t.j. nemala žiadnych zamestnancov, žiadne stroje či nástroje na výkon poskytnutých prác, či už stavebných alebo opravárenských, čiže nemohla vo vlastnej réžii reálne nič vykonať ani dodať, že podala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 s nulovými hodnotami, daňová licencia nebola uhradená, že za zdaňovacie obdobia január 2016, október 2016, november 2016 a december 2016 podala negatívne daňové priznania k DPH, že za zdaňovacie obdobia február 2016, marec 2016, jún 2016 až september 2016 daňové
priznania k DPH nepodala. Nakoľko štatutár dodávateľa deklaroval realizáciu zdaniteľných plnení prostredníctvom subdodávateľských poľských spoločností, možno postup správcu dane, ktorým sa zameral na preverenie subdodávateľov, považovať za súladný s judikatúrou týkajúcou sa rozsahu dokazovania v daňovom konaní. Poľská finančná správa prostredníctvom výmeny informácií oznámila správcovi dane, že nepotvrdzuje adresu sídla spoločnosti C. sp. z o.o., kontakt s uvedeným subjektom nemá. Spoločnosť na sídle ani prevádzke nemá registrovanú kanceláriu, nevykonáva tam aktivitu a nepredložila priznania, z ktorých by vyplývalo, že zamestnávala zamestnancov. Zo zistení k spoločnosti C. sp. z o.o. vyplynulo, že táto spoločnosť bola vyňatá z registra DPH z dôvodu pochybnej existencie. Na mieste uvedenom ako sídlo spoločnosti nie sú znaky vykonávania aktivity. Poľská finančná správa nemá kontakt s uvedenou spoločnosťou. Správca dane tiež zistil, že v roku 2016 bolo na účte spoločnosti AI Q., a.s. uskutočnené veľké množstvo vkladov a výberov hotovosti vo vysokých čiastkach, ako aj menšie množstvo prevodov. Ani jedna inkasovaná platba na účte nie je od žalobcu a ani jedna platba z účtu nie je pre svedkom S. T. označené poľské subdodávateľské spoločnosti C. sp. z o.o. či C. sp. z o.o. Ak za takejto dôkaznej situácie, ktorá podľa názoru správneho súdu relevantne spochybnila dôveryhodnosť celého deklarovaného dodávateľsko-odberateľského vzťahu (1Sžf/81/2015), správca dane konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom, nastúpila procesná povinnosť žalobcu obnoviť dôveryhodnosť celej deklarovanej transakcie (3Sžf/26/2016), a to nielen na úrovni vzťahu žalobca-dodávateľ, ale aj na úrovni vzťahu dodávateľ-subdodávatelia. Zistená nemožnosť dôsledného preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení u dodávateľa pre nedostupnosť pravdepodobne strateného účtovníctva a nemožnosť akéhokoľvek preverenia u deklarovaných poľských subdodávateľov pre ich nekontaktnosť a korešpondenčnú nedostupnosť nesťažila dôkaznú situáciu správcovi dane, ale ju sťažila žalobcovi (1Sžf/4/2016).
63. V správnej žalobe vytkol žalobca daňovým orgánom, že správca dane sa dôsledne nevysporiadal s výpoveďami svedka S. T. zo dňa 04.10.2018 a 13.12.2018, z ktorých podľa žalobcu má vyplývať, že účtovníctvo spoločnosti AI Q., a.s. nemožno predložiť z dôvodu, že ho má polícia. Uvedený svedok mal tiež pracovníčke správcu dane poskytnúť telefonický kontakt na príslušného policajta, správca dane podľa žalobcu nemal vôbec záujem zistiť, či účtovníctvo spoločnosti AI Q., a.s. má skutočne k dispozícii polícia, resp. za ktoré roky a s akým obsahom. Po preskúmaní tejto časti námietkového spektra správnej žaloby a jeho porovnaní s obsahom administratívneho spisu, najmä s obsahom zápisníc o ústnych pojednávaniach zo dňa 04.10.2018 a dňa 13.12.2018, musí správny súd prisvedčiť vysvetleniu žalovaného, že zo strany žalobcu ide o tvrdenia nesúladné so skutočnosťou. Aj správny súd sa prečítaním príslušných zápisníc dozvedel, že účtovníctvo spoločnosti AI Q., a.s. svedok S. T. nepredložil nie z dôvodu, že ho má polícia, ale z dôvodu, ktorý sám svedok správcovi dane uviedol, a to, že účtovníctvo bolo v prenajatých priestoroch patriacich firme, ktorej neuhradil nájomné a ktorá mu tieto doklady vyložila na chodbu a následne doklady „zmizli“. Telefónne číslo na „príslušného policajta“, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, svedok T. správcovi dane neprisľúbil, ani ho dodatočne nepredložil. Taktiež nepredložil správcovi dane žiadny doklad z polície, ktorý by potvrdil nahlásenie zmiznutých dokladov. Iná interpretácia výpovede svedka S. T. sa z obsahu zápisníc zo dňa 04.10.2018 a 13.12.2018 nepodávala. 64. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, resp. sa s ním stotožnil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.
65. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali dostatočné dokazovanie a prihliadli na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v celom daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
66. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168
SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
67. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.