Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v právnej veci žalobcu: ŽELEZARA SMEREDEVO D.O.O. - u stečaju, Izletnička 6/1, 11300 Smeredevo, Srbsko, reg. číslo: 7342691, zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto , IČO: 36 856 584, proti žalovanému: JUDr. Marián Páll, Teslova 2, 040 12 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Pikaro, s.r.o. v "konkurze", Bočiarska 28, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 674 079, zastúpený: KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18. decembra 2019, č.k. -436, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 18. decembra 2019, č.k.

- 436 v napadnutom výroku I. a III.

II. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 18. decembra 2019, č.k. - 436 v napadnutom výroku V. tak, že žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 96,60 %.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu, titulom nezaplatených faktúr vystavených na základe kúpnych zmlúv v celkovej sume 12.677.741,75 eur, z čoho suma 11.438.176,92 eur predstavuje istinu a suma 1.239.564,83 eur úroky z omeškania, v poradí inej pohľadávky. II. Konanie v časti určenia pohľadávky, titulom nezaplatených faktúr na základe kúpnej zmluvy vo výške 5.248,32 eur zastavil. III. Určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu, titulom nezaplatených trov arbitrážneho konania vedeného na Švajčiarskom arbitrážnom súde SCAI pod číslom konania 600477-2017 v celkovej sume 552.904,33 eur, v poradí inej pohľadávky. IV. Konanie v časti o určenia pohľadávky titulom nezaplatených trov arbitrážneho konania vedeného na Švajčiarskom súde arbitrážnom súde SCAI vo výške 228.667,28 eur zastavil. V. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 42 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 6.3.2019 sa domáhal určenia, že (i) je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného

konania úpadcu, titulom nezaplatených faktúr vystavených na základe kúpnych zmlúv v celkovej sume 12.682.990,07 eur, z čoho suma 11.442.892,92 eur predstavuje istinu a suma 1.240.097,15 eur úroky z omeškania, v poradí inej pohľadávky a (ii) je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu titulom nezaplatených trov arbitrážneho konania vedeného na Švajčiarskom arbitrážnom súde SCAI (Swiss Chambers' s arbitration institution) pod číslom konania 600477-2017, v celkovej sume 781.571, 61 eur, v poradí inej pohľadávky. V žalobe uviedol, že uznesením zo dňa 9.11.2018, zverejneným v Obchodnom vestníka dňa 16.11.2018 pod č. OV 221/2018, Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu ustanovil žalovaného. Žalobca dňa 31.12.2019 doručil žalovanému prihlášku č. 1, ktorou si prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku v celkovej sume 12.682.990,07 eur a prihlášku č. 2, ktorou si prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku v celkovej sume 781.571,61 eur. Listom zo dňa 31.1.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že prihlásené pohľadávky poprel čo do právneho dôvodu, výšky a aj poradia, pričom neuviedol žiadne dôvody na tento postup.

3. Žalobca k dôvodnosti prihlášok uviedol, že v priebehu rokov 2015 a 2016 úpadca predával žalobcovi železnú rudu a žalobca predával úpadcovi konečné výrobky z ocele. Na základe týchto kúpnych zmlúv mali voči sebe vzájomné pohľadávky. Dňa 15.11.2016 celkový dlh žalobcu voči úpadcovi predstavoval 40.907.938,39 eur a 335.446,10 USD, zatiaľ čo celkový dlh úpadcu voči žalobcovi predstavoval 8.216.190,38 eur a 23.817.285,06 USD. Listom zo dňa 15.11.2016 žalobca oznámil úpadcovi, že vzájomné pohľadávky jednostranne započítal. Po započítaní predstavovala zvyšná pohľadávka žalobcu voči úpadcovi 11.592.049,28 eur, ktorá bola znížená na základe dobropisov na 11.442.892,92 eur. Listom zo dňa 27.9.2018 žalobca zároveň odmietol faktúru úpadcu č. 2018700083 zo dňa 21.9.2018 na sumu 10.904.270,76 eur, titulom náhrady škody vzniknutej z dôvodu údajného nedodania tovaru, ktorý nárok je fiktívny. Žalobca z uvedeného dôvodu rozporoval zánik dlhu úpadcu započítaním. Žalobca na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky uplatnil pohľadávku v arbitrážnom konaní vo Švajčiarsku na SCAI pod číslom konania 600477-2017, ktoré nie je skončené. Žalobca vyčíslil ku dňu podania prihlášky náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s arbitrážnym konaním vo výške 781.571,61 eur.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v dôsledku vyhlásenia konkurzu na žalobcu dňa 31.1.2019. Uviedol, že prihlásené pohľadávky žalobcu poprel z dôvodu, že tieto neexistujú, resp. zanikli započítaním. Výpočet úrokov je zároveň nepreskúmateľný. Vzájomné pohľadávky strán sporu vznikli z obchodného styku, pričom žalobca si od júla 2016 voči úpadcovi neplnil svoje zmluvné povinnosti, keď svojvoľne, jednostranne, bezdôvodne a neplatne skončil plnenie uzavretých zmlúv (dodávok). Výzvy a reklamácie úpadcu žalobca bezdôvodne odmietol. Jednostranné započítanie pohľadávok žalobcu voči úpadcovi zo dňa 15.11.2016 považuje žalovaný za neplatné, keďže bolo vykonané v rozpore so srbským právom, ktoré nedovoľuje jednostranné započítanie pohľadávok v cudzej mene, v danom prípade v eur a USD. Započítanie pohľadávok bolo vykonané v rozpore s bežnou praxou medzi žalobcom a úpadcom, keď započítanie bolo vykonané vždy dohodou a s dohodnutým kurzom. Žalobca v jednostrannom započítaní zo dňa 15.11.2016 uplatnil výmenný kurz ku dňu splatnosti jednotlivých pohľadávok a záväzkov v cudzej mene, čím na jednej strane sa snažil eliminovať kurzový rozdiel a na strane druhej porušil Zákon o cudzích menách v Srbsku. Úpadca odmietol toto započítanie žalobcu, navrhol dvojstranné započítanie pohľadávok, resp. navrhol aj vysporiadanie vzájomných záväzkov a pohľadávok prostredníctvom priamych úhrad v dohodnutých menách. Potom, čo žalobca podal dňa 12.2.2017 voči úpadcovi návrh na začatie arbitrážneho konania na SCAI, o zaplatenie 11.442.892,92 eur s prísl., úpadca si na základe platne uzavretých zmlúv uplatňoval dodanie tovaru a plnenie záväzkov žalobcu. Dňa 30.8.2018 úpadca odstúpil od všetkých individuálnych kúpnych zmlúv so žalobcom. Podaním zo dňa 21.9.2018 a faktúrou č. 2018700083 si úpadca uplatnil u žalobcu spôsobenú škodu vo výške 10.904.270,76 eur, ktorú si dňa 27.9.2018 jednostranne započítal. Výsledkom započítania pohľadávok zo strany úpadcu bolo, že nie žalobca má pohľadávku voči úpadcovi, ale úpadca má pohľadávku voči žalobcovi vo výške 104.423,44 eur, ktorú si uplatnil v konkurze žalobcu v Srbsku. Aj pohľadávka žalobcu 781.571,61 eur, titulom nákladov v súvislosti s arbitrážnym konaním je nedôvodná a nepreukázaná úspechom žalobcu v arbitrážnom konaní. Žalobca preto poprel prihlásené pohľadávky ako neopodstatnené, nezákonné a nepreukázané.

5. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že uznesením zo dňa 9.11.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 16.11.2018 pod č. OV 221/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správcu bol ustanovený žalovaný. Správca dňa 29.1.2019 poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku č. 1 v celom rozsahu z dôvodu: pohľadávka uhradená, resp.

započítaná, nepreskúmateľnosť výpočtu úroku z omeškania a pohľadávku č. 2 v celom rozsahu z dôvodu: pohľadávka neopodstatnená, nezákonná a nepreukázaná.

6. Ďalej sud prvej inštancie uviedol, že žalobca v priebehu konania predložil dňa 11.11.2019 Koncový rozsudok rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní č. 600477-2017 Švajčiarskej obchodnej komory zo dňa 4.7.2019 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), ktorým rozhodcovský súd uložil úpadcovi povinnosť uhradiť žalobcovi 11.438.176,92 eur s tam špecifikovaným príslušenstvom, sumu 206.234,90 CHF ako náklady arbitrážneho konania a registračný poplatok, sumu 350.387,79 eur, 14.825,- CHF a 5.070,- GBP, titulom súdnych a iných trov, ktoré žalobca hradil v súvislosti s rozhodcovským konaním. Všetky ďalšie žiadosti a nároky boli zamietnuté.

7. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa a , , , , , , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), ktoré upravujú prihlasovanie pohľadávok, náležitosti prihlášky, popretie a zistenie pohľadávky, vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia a cezhraničných konkurzov mimo EÚ. Ďalej podľa článku III. vyhlášky č. ministerstva zahraničných vecí o Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje cudzí rozhodcovský rozsudok a podľa o medzinárodnom práve súkromnom procesnom, o posudzovaní procesnej spôsobilosti cudzinca. Ďalej podľa a zákona o konkurze Srbskej republiky, ktoré upravujú postavenie správcu konkurznej podstaty úpadcu a , ktorý upravuje započítanie pohľadávok.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávky žalobcu uplatnené prihláškou č. 1 a č. 2 v konkurznom konaní úpadcu pod poradovým číslom 9 vo výške 12.677.741,75 eur a č. 10 vo výške 552.904,33 eur sú nesporné čo do dôvodu a výšky v poradí inej pohľadávky.

9. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal dôvodnosť pohľadávky č. 1, ktorá vznikla neuhradením faktúr úpadcom. Žalovaný existenciu a dôvodnosť týchto faktúr ani nepoprel. Samotná istina prihlásenej pohľadávky žalobcu 11.438.176,92 eur bola podložená jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok a zároveň aj rozhodcovským rozsudkom v rozhodcovskom konaní, ktorý rozhodol o výške pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Zároveň rozhodcovský súd nepriznal a zamietol žiadosti a nároky žalovaného. Úpadca započítal pohľadávku žalobcu voči vlastnej

- fiktívnej pohľadávke, titulom náhrady škody. Vznik škody úpadcovi, ako ani porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu žalobcom nebola v konaní preukázaná. Žalobca listom zo dňa 27.9 2019 poprel pohľadávku úpadcu na náhradu škody za nedodaný tovar ako nepodloženú. Uvedené taktiež vyplynulo aj zo samotného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi vznikol aj nárok na náhradu trov vynaložených v rozhodcovskom konaní, ktoré mu boli priznané vo výške 552.904,33 eur, čo je zrejmé aj z rozhodcovského rozsudku.

10. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že dňa 8.2.2019 bol súdom v Srbsku na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty žalobcu bol ustanovený Željko Mijuškovič. Dňa 26.2.2019 správca konkurznej podstaty žalobcu udelil nové plnomocenstvo advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS s.r.o., čím splnil procesnú podmienku povinného zastúpenia ustanovenú v Taktiež podľa Srbského zákona o konkurze - účastníkom konania môže byť len spoločnosť v konkurze - žalobca (ako úpadca) a nie správca podstaty úpadcu, ktorý zastupuje úpadcu a vykonáva právne úkony v jeho mene. To znamená, že spoločnosť v konkurze koná vo svojom mene, pričom je uvedený dodatok - v konkurze. Označenie žalobcu v konaní je správne a taktiež je daná aj jeho aktívna legitimácia.

11. Súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu konanie pri prihláške č.1 vo výške 5.248,32 eur a prihláške č. 2 vo výške 228.667,28 eur zastavil.

12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , keď priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %, podľa pomeru úspechu a neúspechu (71 % úspech - 29 % neúspech).

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti výroku o nároku na náhradu trov konania a žalovaný proti I., III. a V. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti výrokom, ktorým súd žalobe vyhovel a proti výroku o nároku na náhradu trov konania.

14. Žalobca v podanom odvolaní navrhol aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku V. zmenil tak, prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 98,30 %, alebo aby výrok V. rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie v napadnutom výroku V. je arbitrárne a nepreskúmateľné, pre absenciu akýchkoľvek výpočtov súdu prvej inštancie. Konanie má inú vadu (zrejmá chyba v počítaní), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / / a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže súd prvej inštancie mal z listín preukázané sumy o ktoré vzal žalobca návrh späť, ale pri výpočte pomerného úspechu žalobcu v spore na tieto sumy neprihliadal / /. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že neuviedol na základe akej úvahy, dospel k predmetnému výroku, neurčil pomer úspechu a neúspechu strán v spore z ohľadom na konkrétne sumy (s uvedením pomeru súm znejúcich v petite žaloby a merite rozsudku) a neuviedol ani postup, ktorým došlo k vyčísleniu vynaložených trov konania. Celková hodnota sporu predstavovala 13.459.313,36 eur a žalobca mal úspech 13.230.646,08 eur. Žalobcov úspech teda predstavuje 98,30 % (13.230.646,08 : 13.459.313,36) a neúspech 1,7 %.

15. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky / /; súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Žalovaný zotrval na námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ako jednej z procesných podmienok v konaní, v dôsledku vyhlásenia konkurzu na spoločnosť žalobcu. Aktívnu legitimáciu na podanie incidenčnej žaloby nemá samotná spoločnosť úpadcu, ale súdom ustanovený správca konkurznej podstaty. Úpadca takúto spôsobilosť jednoznačne nemá, keďže podľa , vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávneným konať za úpadcu vo veciach tohto majetku musí byť správca konkurznej podstaty a to rovnako či je žalovanou, alebo žalujúcou stranou. Žalujúcou stranou mal byť správca konkurznej podstaty a nie samotný úpadca, pretože na spoločnosť žalobcu bol rovnako vyhlásený konkurz v Srbsku, ako na žalovaného na Slovensku. Podľa obsahu spisu, splnomocnenie na právne zastupovanie advokátskej kancelárii udelil úpadca zastúpený správcom a nie správca samotný. Súd prvej inštancie aktívnu legitimáciu žalobcu vyvodzoval s poukazom na ustanovenia a zákona o konkurze Srbskej republiky, z ktorých vyplýva, že v súdnych konaniach týkajúcich sa majetku podstaty je aktívne i pasívne legitimovaný jedine správca, nie spoločnosť v konkurze a takto musia byť aj žalobca a žalovaný v žalobe označený. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, keďže mu nedoručil preklad rozhodcovského rozsudku do slovenského jazyka. Zároveň súd prvej inštancie napriek návrhu žalovaného neprerušil incidenčné konanie do právoplatného skončenia konania o odopretí uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie taktiež svoj rozsudok náležite neodôvodnil a jeho odpovede na základné a zásadné otázky sporu nie sú ničím podložené. Súd prvej inštancie bez ďalšieho akceptoval cudzí rozhodcovský rozsudok a tvrdenia žalobcu, no s námietkami žalovaného a to najmä ohľadom priznania úrokov z omeškania, trov rozhodcovského konania, včítane trov právneho zastúpenia ale predovšetkým ohľadom započítania pohľadávok žalobcu a žalovaného sa nijako nevyporiadal. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že má za to, že úpadca (žalovaný) započítal pohľadávku žalobcu voči vlastnej - fiktívnej pohľadávke z titulu náhrady škody, pričom návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedka Ing. Š. L. neakceptoval a v rozsudku sa s tým nevyporiadal. Odôvodnenie rozsudku tak nezodpovedá súdnej praxi a judikatúre, keď nedáva odpovede na základné a zásadné otázky sporu. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie jednej zo zásadných a základných otázok sporu, najmä či došlo k spôsobeniu škody žalobcom žalovanému a či došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok žalobcu a žalovaného. V tomto smere súd vôbec nevykonal listinné dôkazy predložené žalovaným a dôkaz výsluchom navrhnutého

svedka Ing. Š. L., ktorého výsluchom by žalovaný preukázal dôvodnosť škody a započítania pohľadávok žalobcu a žalovaného. Súd prvej inštancie prakticky žiadne dokazovanie nevykonával, o čom svedčí obsah zápisníc z pojednávaní i samotný napadnutý rozsudok. Rozsudok súdu prvej inštancie, ale aj celé konanie, ktoré mu predchádzalo, svedčí o tom, že súd prvej inštancie si osvojil skutkový stav tvrdený žalobcom, prakticky bez vykonaného dokazovania s tým, že nekriticky prevzal závery rozhodcovského rozsudku. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobca je veriteľom pohľadávok prihlásených do konkurzného konania. Výsledkom jednostranného započítania pohľadávok žalobcu bolo, že mu žalovaný dlhuje 12.677.741,45 eur, čo síce korešponduje zo záverom rozhodcovského konania, no žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že takéto jednostranné započítanie pohľadávok žalobcu je nesprávne a nedôvodné, keďže bolo vykonané v rozpore so srbským právom. Pri správnom kurze započítania, nepredstavovala istina pohľadávky žalobcu sumu 11.438.176,92 eur. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď prakticky nekriticky prevzal cudzí rozhodcovský rozsudok, ktorý nikdy nebol v Slovenskej republike uznaný, pričom žalovaný podal na Okresný súd Košice I žalobu o odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku. Jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi zo dňa 27.12.2018 nebolo predmetom rozhodcovského konania, čo súd prvej inštancie vôbec nezistil a len nekriticky prevzal závery - výroky cudzieho rozhodcovského súdu. Žalovaný opätovne namietal, že dňa 30.8.2018 odstúpil od všetkých individuálnych kúpnych zmlúv so žalobcom, čo vykonal oznámením zo dňa 30.8.2018. Podaním zo dňa 21.9.2018 a faktúrou č. 2018700083 si žalovaný uplatnil u žalobcu spôsobenú škodu postupom žalobcu vo výške 10.904.270,76 eur, ktorú žalobca nerešpektoval, preto žalovaný vykonal dňa 27.9.2018 jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré doručil žalobcovi dňa 1.10.2018. Na základe uvedeného započítania má úpadca pohľadávku voči žalobcovi 104.423,44 eur, ktorú uplatnil v konkurze žalobcu. Ďalej žalovaný poukázal, že podľa verzie v anglickom jazyku, arbitrážny tribunál označil žalovaného Pikaro, s.r.o., v konkurze, nie správne JUDr. Marián Páll, správca konkurznej podstaty úpadcu Pikaro, s.r.o. a z tohto dôvodu by nebolo možné v Slovenskej republike tento rozhodcovský rozsudok uznať, ani ho vykonať, pretože na obchodnú spoločnosť Pikaro, s.r.o. bol vyhlásený konkurz a oprávnenia v tomto smere prešli na ustanoveného správcu. Rozhodcovský rozsudok je potrebné považovať za právne irelevantný. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 7.12.2018 oznámil rozhodcovskému súdu, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, kto bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty a že podľa nesúhlasí s pokračovaním v konaní pred rozhodcovským súdom. V súlade so slovenským právnym poriadkom mal rozhodcovský súd rozhodcovské konanie prerušiť, čo žalovaný aj svojim konaním akceptoval, keď pohľadávku, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania si v konkurze žalobcu prihlásil. U žalovaného rozhodcovský súd neuviedol ani sídlo a IČO, čo samotné spôsobuje podľa súdnej praxe nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd rozhodol spor, na ktorý sa nevzťahuje rozhodcovská doložka, resp. ju presahuje z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Pikaro, s.r.o., pričom konkurz bol rovnako vyhlásený aj na majetok žalobcu. Súd prvej inštancie mal v konaní posúdiť započítanie pohľadávok žalobcu a úpadcu Pikaro, s.r.o. z obchodného styku, následne posúdiť započítanie pohľadávok žalobcu z obchodného styku s pohľadávkou úpadcu Pikaro, s.r.o. z titulu náhrady škody, na základe čoho by dospel k správnemu zisteniu skutkového stavu a dôvodnosti, či nedôvodnosti prihlášok pohľadávok žalobcu v konkurze úpadcu. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď sa stotožnil so závermi cudzieho rozhodcovského rozsudku, ktoré bez ďalšieho v celosti prevzal. Súd prvej inštancie mal buď konanie prerušiť a vyčkať na výsledok konania o návrhu žalovaného na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku, alebo mal sám vykonať všetky dôkazy, posúdiť jednostranné započítanie žalobcu a jednostranné započítanie žalovaného, keď by dospel k záveru, že žalobu má ako nedôvodnú zamietnuť, čo aj mohol a mal urobiť. Súd prvej inštancie v rozsudku nesprávne označil žalovaného, keď v súlade so zápisom v obchodnom registri má úpadca byť správne označený ako Pikaro, s.r.o. v „konkurze“, nie Pikaro, s.r.o.

16. Žalovaný podaním zo dňa 14.2.2020 doplnil podané odvolanie, kde poukázal, že pohľadávka č. 2 vo výške 552.904,33 eur, titulom neuhradených nákladov vynaložených veriteľom v arbitrážnom konaní (výrok III. rozsudku) nebola v prihláške pohľadávky označená ako podmienená a ani nebola takto uplatnená ako pohľadávka, ktorej podmienkou vzniku je výsledok rozhodcovského konania. Tento právny dôvod bol žalovaným popretý, pretože žiadna zo sporových strán nemá nárok na úhradu ňou vynaložených nákladov na konanie a to až do času právoplatného rozhodnutia rozhodcovského orgánu o tejto otázke. Žalobca ako podmienku vzniku svojho nároku neuviedol rozhodcovský rozsudok, ale svoj nárok oprel o čestné vyhlásenie o nákladoch, preto tieto náklady konania nemožno priznať v incidenčnom spore.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu poukázal, že žalobca nie je slovenskou spoločnosťou a slovenské konkurzné právo sa (na jeho vlastný konkurz) vôbec neuplatňuje. Dodatok k obchodnému menu žalobcu „u stečaju“ znamená „v konkurze“. Konkurzný správca koná v mene a na účet žalobcu. Žalobca predložil úradný preklad Zákona o konkurze Srbskej republiky č. 612/2019, ktorého aplikácia je jednoznačná, keďže podľa srbského práva môže byť účastníkom konania iba spoločnosť v konkurze a nie jej správca, ktorý ju zastupuje a vykonáva právne úkony v jej mene. Žalobca ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 18.12.2019 predložil úradný preklad rozhodcovského rozsudku, ktorý dôkaz sa riadne vykonal, pričom k jeho obsahu sa žalovaný aktívne vyjadroval. Z článku II rozhodcovského rozsudku vyplýva, že spoločnosť Pikaro s.r.o. zastupoval konkurzný správca, teda žalovaný bol informovaný o priebehu rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok mu bol doručený aj rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie správne nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania o odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku a to v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Namietaná otázka vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nepredstavuje otázku, ktorú by súd rozhodujúci o incidenčnej žalobe nebol oprávnený sám vyriešiť a tým by bol daný dôvod na prerušenie konania podľa Súd prvej inštancie si túto otázku vyriešil a na rozhodcovský rozsudok a jeho závery v konaní prihliadal. Ďalej žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky relevantné námietky prezentované žalovaným a s týmito sa náležite vysporiadal. Žalovaný poprel pohľadávky žalobcu výlučne z titulu údajného zániku pohľadávok započítaním s pohľadávkami žalovaného. Existencia pohľadávok žalobcu v konaní nebola popretá a nebola ani sporná. Žalobca poprel existenciu akýchkoľvek pohľadávok žalovaného a žalovaný v tomto smere žiadne relevantné dôkazy nepredložil a dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Žalovaný vznik a výšku škody ani porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalobcu nepreukázal. Rozhodcovským rozsudkom boli nároky medzi stranami právoplatne rozhodnuté a to s poukazom na ustanovenie V zásade identické námietky, okrem iného započítania pohľadávok žalovaného, boli vznesené aj v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie ani nemal inú možnosť, ako prevziať závery rozhodcovského rozsudku a jeho závery, na ktoré vo svojom rozsudku odkazuje. Žalobca zároveň poukázal, že k započítaniu sú spôsobilé iba existujúce pohľadávky, pričom žalobca existenciu akýchkoľvek pohľadávok žalovaného na náhradu škody poprel. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že má voči žalobcovi pohľadávku 104.423,44 eur, ktorú si uplatnil v konkurze žalobcu. Ďalej žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozhodcovský rozsudok nebol v Slovenskej republike uznaný a preto na neho nemožno prihliadnuť, keďže podľa o rozhodcovskom konaní, uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Na doručený zahraničný rozhodcovský rozsudok je súd povinný prihliadať, nakoľko na základe tohto rozsudku by nepochybne bolo možné vykonať exekúciu, ak by úpadca Pikaro s.r.o. nebol v konkurze. Argumenty žalovaného o údajnej nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sú bez právneho významu. Rozhodcovský súd si bol vedomý vyhlásenia konkurzu na úpadcu Pikaro s.r.o. a oprávnenia správcu zastupovať žalovaného, s ktorým riadne konal. Rozhodcovský súd konštatoval, že obe spoločnosti sú v súčasnosti riadené príslušnými konkurznými správcami. Rozhodcovský súd sa zaoberal otázkou hmotného a procesného práva, pričom konštatoval, že rozhodcovské konanie sa upravuje pravidlami 12. Kapitoly PILA (v súlade s článkom 176 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom „PILA“ lex arbitri, ktorým sa upravuje rozhodcovské konanie); Švajčiarskymi pravidlami; charakteristickými procesnými pravidlami, ktoré zverejnil rozhodcovský súd ako Procesný príkaz č. 2 a všetkými dodatočnými procesnými pravidlami, v súvislosti s ktorými strany súhlasili alebo ktoré ak neexistuje taká dohoda, uložil rozhodcovský súd počas vedenia konania. Rozhodcovský súd sa zároveň venoval vplyvu vyhlásenia konkurzu na oboch účastníkov, keď konštatoval, že Švajčiarske zákonodarstvo ako lex arbitri dovoľuje pokračovaniu v rozhodcovskom konaní napriek skutočnosti, že voči úpadcovi Pikaro s.r.o. prebieha konkurzné konanie na Slovensku. Žalobca ďalej poukázal, že v rozhodcovskom rozsudku je uvedené obchodné meno a sídlo úpadcu. Uvedenie IČO nie je povinnou náležitosťou exekučného titulu a ani podmienkou jeho materiálnej vykonateľnosti, keďže materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia) a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu“. Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Rozhodcovský rozsudok zároveň uvádza priamy odkaz na zápis úpadcu v slovenskom

obchodnom registri. Ďalej žalobca uviedol, že námietka žalovaného o použití nesprávneho kurzu pri započítaní pohľadávok žalobcu použil žalovaný aj v rozhodcovskom konaní, kde rozhodcovský súd sa s touto námietkou riadne vysporiadal. K námietke žalovaného, že pohľadávka č. 2 nebola prihlásená ako podmienená pohľadávka žalobca uviedol, že predmetom incidenčnej žaloby je výlučne preskúmanie dôvodov popretia uvedených správcom, pričom žalovaný tento dôvod popretia pohľadávky uviedol až v odvolaní a nie v popieracom prejave. Súd prvej inštancie sa preto touto námietkou ani len nemohol zaoberať.

18. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na skutočnostiach uvádzaných v priebehu konania na súde prvej inštancie a podanom odvolaní. Uviedol, že obidva zákony, tak srbský podľa ako aj slovenský podľa , upravujú rovnaké účinky vyhlásenia konkurzu ohľadom oprávnenia nakladania s majetkom podliehajúcim konkurzu a prechodom oprávnenia konať za úpadcu vo veciach tohto majetku a to v mene a na účet úpadcu. Napriek uvedenému, žalobca v celom konaní i v žalobe samotnej už strany označuje rôzne (odlišne) a to u žalobcu spoločnosť „ŽELEZARA SMEDEREVO D.O.O. - u stečaju“, a u žalovaného „JUDr. Marián Páll, správca konkurznej podstaty úpadcu Pikaro, s.r.o.“, pričom podľa obidvoch národných zákonov platí, že správca koná v mene a na účet žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že jedno označenie strany v konaní je zrejme nesprávne a znamená absenciu vecnej legitimácie na konanie. Predložený listinný dôkaz v konaní, vyhlásenie srbského advokáta Mladana D. Marjanoviča považuje žalovaný za právne irelevantný. Žalobca v snahe úspešnosti v spore ospravedlňuje nesprávne postupy a rozhodnutia tak slovenského súdu prvej inštancie, ako aj švajčiarskeho rozhodcovského súdu. Žalovaný od začiatku tvrdil, že žalobca a úpadca Pikaro, s.r.o. mali voči sebe pohľadávky z obchodného styku, rozhodcovský súd posúdil započítanie vzájomných pohľadávok nesprávnym kurzom, v rozpore so zaužívanou praxou žalobcu a úpadcu Pikaro, s.r.o., že rozhodcovský súd nesprávne rozhodol o priznaní úrokov z omeškania a v prípade aktívnej legitimácie žalobcu sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal, resp. vôbec nevysporiadal so zánikom týchto pohľadávok žalobcu započítaním s pohľadávkami úpadcu Pikaro, s.r.o., keďže v konaní bolo preukázané, že tak žalobca, aj úpadca Pikaro, s.r.o. ešte pred podaním prihlášky pohľadávok žalobcu do konkurzu, vykonali jednostranné započítanie svojich vzájomných pohľadávok. Rozhodcovský súd vo svojom rozsudku použil nesprávny kurz započítania pohľadávok žalobcu a žalovaného a nesprávne rozhodol aj o úrokoch z omeškania. Žalovaný v rámci procesnej obrany predložil jednostranné započítanie jeho pohľadávok zo dňa 27.9.2018, odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 30.8.2018 (ktoré nebolo predmetom rozhodcovského konania), čo všetko súd prvej inštancie nebral do úvahy a obmedzil sa iba na ničím nepodložený záver, že úpadca (žalovaný) započítal pohľadávku žalobcu voči vlastnej - fiktívnej pohľadávke na náhrady škody, čo údajne vyplynulo z cudzieho rozhodcovského rozsudku (pričom toto nie je v rozhodcovskom rozsudku uvedené) a odmietol návrh žalovaného na preskúmanie dôvodnosti zániku vzájomných pohľadávok výsluchom svedka Ing. Š. L.. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že v spore ide o tzv. res iudicata, lebo v incidenčnom konaní nejde o konanie medzi tými istými stranami a nejde ani o ten istý nárok. V rozhodcovskom konaní mal rozhodcovský súd rešpektovať ohľadom oprávnenia správcu konať za spoločnosť úpadcu v majetkových veciach a určite mal rešpektovať podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne i iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúce konkurzu patriaceho úpadcovi. Žalovaný neakceptoval tvrdenie žalobcu, že „švajčiarske zákonodarstvo, dovoľuje pokračovať v rozhodcovskom konaní, aj po vyhlásení konkurzu.“ Rozhodcovský súd nemôže nebrať do úvahy slovenský zákon o konkurze a reštrukturalizácii, najmä ohľadom vyhlásenia konkurzu a jeho účinkov, predovšetkým ohľadom nakladania s majetkom úpadcu, prerušenia súdnych a iných konaní, výkonu rozhodnutí alebo exekučných konaní. Nesprávne sú aj tvrdenia žalobcu ohľadom nárokov úpadcu Pikaro, s.r.o. voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní, lebo tieto si neuplatnil, resp. zobral späť a neboli predmetom rozhodcovského konania. Žalovaný poprel pohľadávku č. 2, titulom trov rozhodcovského konania z dôvodov, že pohľadávka žalobcu je neopodstatnená, nezákonná a nepreukázaná, čo zahrňuje aj podriadenosť pohľadávky.

19. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolacej replike mu bola doručená dňa 5.8.2020.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné a odvolanie žalovaného voči výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

23. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

24. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

25. Žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie v zásade napáda z rovnakých dôvodov, ktoré už uvádzal aj pred súdom prvej inštancie.

26. Kto je stranou konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.

27. K námietke žalovaného, že žalobcovi označenému v žalobe ako ŽELEZARA SMEREDEVO D.O.O. - u stečaju, nesvedčí aktívna legitimácia v spore z dôvodu, že na žalobcu po podaní žaloby bol vyhlásený konkurz v Srbskej republike, v dôsledku čoho namiesto úpadcu mal ako žalobca v konaní vystupovať správca konkurznej podstaty úpadcu, odvolací súd udáva, že platí všeobecná zásada, že konkurzné konanie sa riadi právom štátu, na území ktorého sa toto konkurzné konanie začalo (lex fori concursus). Účinky slovenského (pokiaľ tento zákon, medzinárodná zmluva, resp. Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní nestanovuje inak, ktoré nariadenie v spore nie je možné aplikovať z dôvodu, že Srbská republika nie je členom Európskej únie) sa vzťahujú iba na konkurzné konanie úpadcov, ktoré bolo vyhlásené slovenskými konkurznými súdmi. V prípade úpadcov, na ktorých bol vyhlásený konkurz v inom štáte (zahraničné konkurzné konanie), platia príslušné právne predpisy tohto (tretieho) štátu, v posudzovanom prípade Srbskej republiky.

28. Podľa , aktívna legitimácia na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky svedčí veriteľovi popretej pohľadávky a pasívna legitimácia tomu, kto pohľadávku poprel, v posudzovanom spore správcovi konkurznej podstaty úpadcu.

29. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobu o určenie popretej pohľadávky podal zahraničný úpadca (ako veriteľ) a nie správca konkurznej podstaty zahraničného úpadcu.

30. Podľa odvolacieho súdu by bola námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní dôvodná v prípade, že by na žalobcu ako úpadcu bol vyhlásený konkurz podľa slovenského

, podľa ktorého správca konkurznej podstaty je oprávnený viesť miesto úpadcu súdne spory a iné konania a samostatne v nich vystupovať ako účastník konania na aktívnej i pasívnej procesnej strane. Ustanovenie však v posudzovanom spore nie sú aplikovateľné, keďže v prípade žalobcu ako zahraničného úpadcu ide o konkurz vyhlásený v Srbskej republike, teda oprávnenie konať za úpadcu vo vzťahu k jeho majetku, ktorý patrí do podstaty, sa posudzuje v súdnom konaní vedenom na Slovensku s poukazom na o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, teda podľa srbského práva, ktoré v a Zákona o konkurze Srbskej republiky uvádza, že správca konkurznej podstaty iba zastupuje úpadcu v súdnych konaniach, teda nevystupuje ako účastník konania samostatne.

31. Tvrdenia žalovaného, že žalobu v konaní bol oprávnený podať iba zahraničný správca neobstoja ani s poukazom, že definuje správcu konkurznej podstaty ako osobu zapísanú do zoznamu správcov podľa zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

32. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zahraničný úpadca ako žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

33. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

34. Započítaním úpadca Pikaro s.r.o. prejavil vôľu plniť záväzok žalobcovi, čo možno považovať za uznanie dlhu (skutkového a právneho dôvodu nároku protistrany), keďže z jeho prejavu je zrejmé, že veriteľovi poskytuje plnenie. Aj keď započítanie je zaradené medzi spôsoby zániku záväzku inak, než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, pretože veriteľov nárok sa uspokojí. Započítanie teda splnenie nahradzuje, je vlastne zaplatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním - odpočtom. Úloha súdu sa tým mení, keďže spornou už nie je pohľadávka žalobcu, ale pohľadávka, ktorou sa započítava. Súd posudzuje skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky, ktorá sa započítava. V prípade, ak by súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že započítavaná pohľadávka úpadcu Pikaro s.r.o. nie je dôvodná, tak účinky uplatnenia započítania by nenastali.

35. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

36. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce zotrval v konaní na dôvodnosti popretia prihlásených pohľadávok žalobcu z dôvodu ich zániku na základe započítania úpadcu Pikaro s.r.o., na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

37. Konkurzné konanie a aj jeho účinky sa síce riadia právom štátu, na území ktorého sa toto konkurzné konanie začalo (lex fori concursus), ak však konanie, ktorého predmetom je majetok podliehajúci konkurznému konaniu, prebieha v inom štáte, ako je štát v ktorom sa začalo konkurzné konanie, účinky konkurzného konania na prebiehajúce konanie sa nebudú spravovať podľa legis fori concursus, ale budú sa riadiť právnym poriadkom štátu, v ktorom prebieha konanie (lex fori processus, resp. lex arbitri). Právo štátu, v ktorom prebieha konanie, upravuje, či sa dané konanie preruší, zastaví alebo sa v ňom pokračuje. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani námietka žalovaného, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok a ktoré prebiehalo v zahraničí malo byť podľa prerušené, keďže z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že švajčiarske zákonodarstvo dovoľuje pokračovať v rozhodcovskom konaní napriek skutočnosti, že voči úpadcovi Pikaro s.r.o.

prebieha konkurzné konanie. Keďže sa rozhodcovské konanie spravovalo švajčiarskymi procesnými predpismi, sú bez právneho významu aj ďalšie námietky žalovaného, týkajúce sa označenia strán sporu v tomto rozhodcovskom konaní. Z rozhodcovského rozsudku pritom vyplýva, že rozhodcovský súd konal a zohľadnil v rozhodcovskom rozsudku existenciu úpadku strán rozhodcovského konania ako aj postavenie a funkciu príslušných správcov konkurzných podstát.

38. Odvolací súd udáva, že cudzí rozhodcovský rozsudok je rozsudok vydaný mimo územia Slovenskej republiky. V kontexte vymedzenia cudzieho rozhodcovského rozsudku je potrebné reflektovať aj o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), v zmysle ktorého sa rozhodcovský rozsudok posudzuje ako tuzemský bez ohľadu na to, kde bol podpísaný, odkiaľ bol odoslaný alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený.

39. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Následne sa cudzí rozhodcovský rozsudok vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok, teda s účinkami ako rozsudok všeobecného súdu vydaný podľa .

40. Zákon o rozhodcovskom konaní v záujme ochrany účastníkov rozhodcovského konania upravuje dôvody, pre ktoré môže súd odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku. Takto urobiť však môže súd len na podnet zo strany účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje a výlučne z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.

41. V tomto spore sa pri posudzovaní dôvodnosti žaloby o určení popretej pohľadávky riešia zhodné otázky, ktoré už boli prerokované v konaní, v ktorom došlo k vydaniu cudzieho rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu nič nebránilo súdu prvej inštancie, pri posudzovaní dôvodnosti žaloby, prihliadať aj na vydané rozhodcovské rozhodnutie a závery v ňom uvedené, ktoré boli premietnuté do výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým bola úpadcovi uložená povinnosť na tam uvedené peňažné plnenie v prospech žalobcu. Vydaniu tohto rozhodcovského rozsudku predchádzalo konanie, kde bolo žalovanému umožnené realizovať jeho procesné práva a rozhodcovský súd rozhodoval na náklade vykonaného dokazovania, ktoré bolo podkladom rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho možno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie nepochybil, keď pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj tento dôkaz, ktorý vyhodnotil v neprospech žalovaného, resp. priznal mu určité účinky prejudiciality podľa Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím.

42. Odvolací súd zároveň udáva, že ak strana splní predpoklady pre aplikáciu vysvetľovacej povinnosti a ak druhá strana túto povinnosť nesplní, teda nepredloží substancované vysvetlenie a v dôsledku toho aj relevantný protidôkaz, hoci tak urobiť mohla, bude súd spravidla musieť hodnotiť existujúce dôkazy v jej neprospech.

43. Žalovaný v konaní namietal, že výška pohľadávky žalovaného bola vyčíslená nesprávne z dôvodu, že žalobca pri svojom zápočte nesprávne určil výmenný kurz, ktorým prepočítaval vzájomné pohľadávky. Tieto svoje skutkové tvrdenia však odôvodnil iba všeobecne, neuviedol ani sumu ktorá by mala predstavovať kurzový rozdiel a nadhodnotenie pohľadávky žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení zároveň neoznačil žiadne dôkazy. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Z obsahu rozhodcovského rozsudku pritom vyplýva, že žalobca použil pri svojom započítaní správny konverzný kurz, rozhodný v čase keď sa splatnou stala neskoršia pohľadávka a preto žalobcovi vznikol aj nárok na požadované úroky z omeškania.

44. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že podľa môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

45. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie navrhnutých dôkazov a to výsluch svedkov. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu sú totiž povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. O tom,

ktoré z navrhnutých dôkazov, ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli, budú vykonané, rozhoduje však súd. Právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, nebol týmto postupom žalovaného vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí.

46. Súd prvej inštancie nevykonanie navrhovaného dokazovania a to výsluchu zamestnanca úpadcu Ing. Š. L. až na pojednávaní dňa 18.12.2019 „pre započítanie zo strany žalovaného“ riadne a logicky odôvodnil tým, že výsledky dokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a to aj vzhľadom k názoru, že výsluch označeného svedka bol neúčelný, keďže započítací prejav úpadcu Pikaro s.r.o. bol vtelený a zachytený v písomnom právnom úkone zo dňa 27.9.2018. Žalovaný pritom nenavrhol výsluch svedka na preukázanie dôvodnosti tvrdenej vzájomnej pohľadávky voči žalobcovi, titulom náhrady škody, teda na preukázanie porušenia povinnosti žalobcu, vzniku škody a príčinnej súvislosti. Súd totiž nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať.

47. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.10.2019 vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu jednotlivých podaní strán sporu a ich príloh, ktoré odpisy boli zároveň protistranám doručované, teda v súlade s Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal písomné dôkazy navrhnuté žalovaným je preto nedôvodná.

48. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že mu nebol v konaní pred súdom prvej inštancie doručený preklad rozhodcovského rozsudku do slovenského jazyka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 22.8.2019 doložil do spisu rozhodcovský rozsudok zo dňa 8.7.2019 v anglickom jazyku a jeho slovenský preklad dňa 11.11.2019. Žalobca zároveň uviedol, že v totožný deň zaslal preklad rozhodcovského rozsudku priamo žalovanému. Súd prvej inštancie doručoval preklad rozhodcovského rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného dňa 17.12.2019 /č.l. 425/. Právny zástupca žalovaného, prítomný na pojednávaní dňa 18.12.2019, nespomína akúkoľvek vadu, resp. absenciu, prípadne oneskorené doručenie tohto prekladu rozhodcovského rozsudku a odročiť pojednávanie z tohto dôvodu ani nežiadal. Z uvedeného dôvodu nedošlo k porušenie procesných práv žalovaného zakladajúce odvolací dôvod podľa Z rozhodcovského rozsudku pritom vyplýva, že úpadca Pikaro s.r.o. bol stranou rozhodcovského konania, resp. po vyhlásení konkurzu na úpadcu rozhodcovský súd následne konal so žalovaným.

49. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

50. Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia predpokladá, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka, od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania na mieste. V takomto prípade by prerušením konania išlo o postup súdu v rozpore s a so

zákonnou požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv strán v súdnom konaní. V konečnom dôsledku ide o odmietnutie vykonať spravodlivosť účinne a rýchlo.

51. Žalovaný navrhol prerušiť incidenčné konanie do právoplatného skončenia konania o odopretí uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku. K tomuto odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie konal správne, ak konanie neprerušil, vzhľadom k tomu, že konanie o odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku nerieši otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v incidenčnom konaní, keďže podľa § 50 Zákona o rozhodcovskom konaní sa v konaní o odopretí uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku preskúmava existencia vád rozhodcovského konania, nie vecná správnosť rozhodcovského rozsudku. Existenciu taxatívne stanovených vád rozhodcovského konania podľa § 50 Zákona o rozhodcovskom konaní žalovaný ani netvrdil.

52. Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

53. Ustanovenie vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Postup súdu v intenciách je výsledkom procesu tvorby jeho vlastného právneho názoru na prejednávanú vec a len v prípade, ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, prípadne rozhodnutia o určitej právnej otázke v intenciách písm. a), b) alebo c), obligatórne preruší konanie a iniciuje ďalší procesný postup. Pokiaľ k takémuto záveru nedospeje, hoci bol podaný návrh niektorou sporovou stranou, neodníma prípadným zamietnutím návrh na prerušenie konania možnosť sporovej strane konať pred súdom.

54. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa C.s.p je nevyhnutné vykladať v intenciách Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, že určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutiami ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Súd je ďalej viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (tzv. prejudicialita). Ak bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia ( ).

55. Odvolací súd udáva, že prípadné podanie návrhu na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku, v posudzovanom prípade nevyvoláva konanie podľa a následne dôvod na obligatórne prerušenie konania podľa Napokon žalovaný a to ani v odvolacom konaní nepreukázal, že takýto návrh bol vôbec podaný.

56. Je pravda, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o návrhu žalovaného na prerušenie konania nerozhodol. Nejde však o také procesné pochybenie, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže je zrejmé, že takémuto návrhu nemienil vyhovieť a to z dôvodu, že vo veci samej meritórne rozhodol. Ak by aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, proti takejto výrokovej vete by odvolanie prípustné nebolo ( a contrario). Pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol o (nedôvodne podanom) návrhu žalovaného na prerušenie konania pred rozhodnutím vo veci samej; teda meritórne rozhodol bez vyčkania právoplatného vyriešenia otázky prerušenia konania; nejde o vadu konania, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia a takýmto postupom nebola ani žalovanému znemožnená realizácia jeho procesného práva podať proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania riadny opravný prostriedok.

57. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neúplne označil žalovaného, keď v súlade so zápisom v obchodnom registri má úpadca byť správne označený ako Pikaro, s.r.o. v „konkurze“, nie Pikaro, s.r.o., odvolací súd udáva, že žalovaným nie je úpadca ale správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je v záhlaví rozsudku dostatočne identifikovaný. Púhe neuvedenie dodatku pri označení úpadcu „v konkurze“, ktorý je taktiež dostatočne identifikovaný obchodným menom, adresou sídla a IČO-m, samo o sebe nespôsobuje vadu rozsudku v podobe jeho neurčitosti, resp. nevykonateľnosti.

58. K ďalšej námietke žalovaného, že v prihláške č. 2 nebola pohľadávka označená ako podmienená a ani nebola takto uplatnená ako pohľadávka, ktorej podmienkou vzniku je výsledok rozhodcovského konania, odvolací súd udáva, že tento dôvod uviedol žalovaný až v odvolacom konaní, pričom jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky.

59. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako dôvod popretia pohľadávky č. 10 (uplatnenej prihláškou č. 2) uviedol: „pohľadávka popretá čo do dôvodu a výšky a preto popreté aj poradie, nie je uvedené žiadne poradie“. Konkurzný súd tak nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nebol oprávnený prihliadať na tento nový dôvod popretia prihlásenej pohľadávky, ktorý žalovaný uvádzal až po uplynutí prekluzívnej lehoty.

60. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol aj o prihlásenej pohľadávke žalobcu titulom trov arbitrážneho konania, keď vychádzal z arbitrážneho rozsudku, v ktorom boli tieto trovy konania priznané úspešnému žalobcovi.

61. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ). K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd odkazuje aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 3.12.2015 pod R 2/2016, podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

62. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik

proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

63. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre spor podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

64. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

65. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak dospel k záveru o nespornosti prihlásených pohľadávok žalobcu do konkurzného konania úpadcu, tak ako to vyplýva z výroku I. a III. napadnutého rozsudku, keď žalobca uplatnený nárok, titulom nezaplatenej kúpnej ceny, úrokov z omeškania a trov arbitrážneho konania preukázal v konaní dostatočným spôsobom a naopak, tvrdenia žalovaného ostali v rovine dôkazmi nepodložených tvrdení a z uvedených dôvodov žalobe žalobcu v rozsahu jej späťvzatia vyhovel.

66. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. ako vecne správny.

67. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 42 %.

68. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

70. Predmetom konania bolo určenie popretej pohľadávky žalobcu v celkovej výške 13.464.561,68 eur. V priebehu konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v celkovej výške 233.915,60 eur. V tejto časti teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania a z pohľadu to znamená, že žalobca nemal v tomto rozsahu vo veci úspech. Platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal

ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

71. Súd prvej inštancie žalobe o určenie popretej pohľadávky žalobcu v celkovej výške 13.230.646,08 eur vyhovel. Úspech žalobcu bol teda 98,3 % a úspech žalovaného bol 1,7 % Pomer úspechu žalobcu podľa teda predstavuje 96, % (98, % - 1, %).

72. Súd prvej inštancie nesprávne určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu, preto neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého výroku V. rozsudku - výroku o náhrade trov konania, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania v rozsahu 96,60 %.

73. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

74. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).