Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-49-2020.pdf
PDF · 146.56 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkýň: 1. E. M., nar. XX. D. XXXX, trvale pobytom U. X, T., 2. O. E., nar. XX. E. XXXX, trvale pobytom A. Q. XX, H., obe zastúpené advokátom: JUDr. Dalibor Kuciaň, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 45 556 814 proti žalovanej: L. E., nar. XX. D. XXXX, trvale pobytom A. Q. XX, H., zastúpenej advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, so sídlom SNP 10, Hlohovec, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkýň a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 25. februára 2020 č.k. 6C/84/2018-160 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti trov konania m e n í tak, že žalobkyniam 1/ a 2/ priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkýň a žalovanej, u každej vo veľkosti 1/3, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, k bytu č. XX na 8. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX a orientačným č. XX postavenom na parcele registra „C" č. 10092 zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, na ktorej je bytový dom so súp. č. XXXX postavený, k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 9260/243822; výrokom II. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkýň a žalovanej, u každej vo veľkosti 1/3, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, k spoluvlastníckemu podielu k pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. 10092 o výmere 381 m2 vo veľkosti 9260/243822, u žalobkyni 1 vo veľkosti 9260/731466 vzhľadom k celku, u žalobkyni 2 vo veľkosti 9260/731466 vzhľadom k celku a u žalovanej vo veľkosti 9260/731466 vzhľadom k celku; výrokom III. Byt č . XX na 8. poschodí bytového domu so súp.č. XXXX a orientačným č. XX postaveného na parcele registra „C" č. 10092 zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, na ktorej je bytový dom so súp. č. XXXX postavený a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 9260/243822, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1,2, každej vo veľkosti 1/2-ica vzhľadom k celku; výrokom IV. spoluvlastnícky podiel k pozemku - zastavané plochy a nádvoria - parcela registra „C" č. 10092 o výmere 381 m2 vo veľkosti 9260/243822, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., vedeným Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1,2, každej
vo veľkosti 1/2-ica vzhľadom k celku, to znamená každej vo veľkosti 9260/487644 vzhľadom k celku; výrokom V. žalobkyniam 1, 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu vo výške 32.733,30 eur, titulom konečného vyporiadania podielového spoluvlastníctva, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom VI. žalobkyniam 1, 2 priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,46 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že je dôvodné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam, pričom za nesporné tvrdenia považoval existenciu podielového spoluvlastníctva, vôľu strán ako podielových spoluvlastníkov ďalej nezotrvať v tomto spoluvlastníckom vzťahu, ako aj spôsob vyporiadania a to prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanej do vlastníctva žalobkýň 1. a 2. za náhradu, ktorej výška sa bude rovnať 1/3 z hodnoty nehnuteľností. Sporným skutkovým tvrdením zostala výška hodnoty nehnuteľností a teda výška hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Dôvodil, že v prejednávanom spore sporové strany na preukázanie svojich tvrdení v súvislosti s hodnotou sporných nehnuteľností a teda s hodnotou spoluvlastníckeho podielu predložili viacero listinných dôkazov, mal tak k dispozícii posudky a vyjadrenia realitných kancelárií a znalecký posudok vypracovaný znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností. V rámci hodnotiacich úvah v súvislosti s vykonanými dôkazmi vychádzal súd prvej inštancie z potreby určenia ich relevantnosti vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu. Žalobkyne 1. a 2. v žalobe poukazovali na vyjadrenie k trhovej cene nehnuteľnosti z 30. apríla 2018, ktoré vypracoval Mgr. Z. G., konateľ spoločnosti Reality Galam a ktoré bolo podkladom k určeniu všeobecnej hodnoty majetku poručiteľky L. E., matky strán sporu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 6D/59/2018, z ktorého vyplýva hodnota spornej nehnuteľnosti 83.700,- eur. V priebehu konania žalobkyne reagujúc na žalovanou predložený posudok realitnej kancelárii predložili ďalšie dve odborné vyjadrenia, konkrétne ohodnotenie nehnuteľností z 25. októbra 2019 vypracované realitnou kanceláriou TU reality Piešťan, s.r.o. a odhad trhovej ceny nehnuteľností z 21. októbra 2019 vypracovaný realitnou kanceláriou R1 reality PN, s.r.o. V hodnotení z 25. októbra 2019 realitná kancelária TU reality Piešťany stanovila cenu bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu sumou 80.000,- eur a v hodnotení z 21. októbra 2019 realitná kancelária R1 reality PN v odhadovej cene nehnuteľnosti stanovila aktuálnu cenu sumou 83.340,- eur. Žalovaná za účelom preukázania svojho tvrdenia vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti predložila v priebehu konania dva listinné dôkazy, a to posudok realitnej kancelárie z 26. mája 2019 a znalecký posudok č. 75/2019 zo 7. novembra 2019. V posudku na trhovú hodnotu nehnuteľnosti vypracovanom dňa 26. mája 2019 realitnou kanceláriou AB kontakt, s.r.o. bola stanovená hodnota spornej nehnuteľnosti sumou 92.000,- eur a v znaleckom posudku znalkyne Ing. Romany Hronskej bola stanovená všeobecná hodnota bytu a spoluvlastníckeho podielu sumou 98.200,- eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska dôležitosti je potrebné považovať za rozhodujúci a podstatný dôkaz znalecký posudok č. 75/2019 zo 7. novembra 2019 vypracovaný znalkyňou Ing. Romanou Hronskou, keď tento znalecký posudok z hľadiska jeho komplexného hodnotenia vrátane prípravy, zadováženia podkladov, vierohodnosti teoretických východísk, ktoré znalkyňa odôvodnila svojimi závermi, spoľahlivosť použitých metód, ako aj spôsob vyvodzovania záverov možno považovať za vecne správny, presvedčivý, logický, vypracovaný osobou odborne znalou. Súd prvej inštancie skonštatoval, že uvedený znalecký posudok napomohol vyriešiť spornú otázku týkajúcu sa hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej a pokiaľ mali žalobkyne voči tomuto znaleckému posudku výhrady, nič im nebránilo, aby po doručení im znaleckého posudku vyjadrili svoje stanovisko. Žalobkyňa 1. predniesla svoj nesúhlas až na pojednávaní dňa 30. januára 2020a to len s hodnotou pozemku, avšak svoje tvrdenie o nesprávnosti nepreukázala, nepredložila, neoznačila ani nenavrhla žiaden dôkaz a preto na jej stanovisko súd prvej inštancie neprihliadal, nestotožnil sa s názorom žalobkyne 1., že pri hodnote pozemku pod bytovým domom nebola prepočítaná príslušná časť, ale že sa vychádzalo z hodnoty celej výmery 381 m2, pretože zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že znalkyňa hodnotu spoluvlastníckeho podielu 9260/243822 prepočítala na výmeru 14,47 m2 po 54,38 eur za 1 m2, čo činilo sumu 786,87 eur. Poukazujúc na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a zohľadniac právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX a prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1. a 2., každej vo veľkosti 1 vzhľadom k celku a titulom konečného vyporiadania zaviazal žalobkyne 1. a 2. povinnosťou zaplatiť žalovanej solidárne sumu 32.733,30 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri určení výšky vyporiadacieho podielu vychádzal zo všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností uvedenej v znaleckom posudku č. 75/2019 zo 7. novembra 2019, teda zo sumy 98.200,- eur, keď hodnota podielu žalovanej predstavuje
1/3, t.j. 32.733,30 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Dôvodil, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu, t.j. zo zásady úspechu ako základného meradla pre nárok na náhradu trov konania. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 8. marca 1973 sp. zn. Cpj 8/72 podľa ktorého pri rozhodovaní je smerodajný úspech v konaní. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania skonštatoval, že obe sporové strany zhodne prejavili súhlas so zrušením ich podielového spoluvlastníctva a tiež i so spôsobom jeho vyporiadania a teda každá strana bola v tejto časti procesne úspešná, spornou zostala výška, keď žalobkyne 1. a 2. sa domáhali, aby výška náhrady činila 27.900,- eur, pričom im bola uložená povinnosť na sumu 32.733,30 eur a teda neúspešné boli v časti 4.833,30 eur, teda hrubý úspech žalobkýň bol v rozsahu 85,23 eur a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 14,77 eur, čo predstavuje čistý úspech žalobkýň 70,46% a preto priznal právo na náhradu trov konania žalobkyniam 1. a 2. voči žalovanej len v rozsahu 70,46%.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku V. a VI. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a to tým, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje odpovede na argumenty, ktoré boli a sú pre rozhodnutie rozhodujúce a na ktoré sa vyžaduje špecifická odpoveď. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), keďže vychádzal výlučne zo znaleckého posudku bez zreteľa na trhovú hodnotu nehnuteľností, pričom tento bol vypracovaný za použitia nesprávnej metódy a nebol ako prostriedok procesnej obrany uplatnený včas. Ďalej namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), keď je chybná aplikácia práva na chybne zistený skutkový stav aplikovaním správnych ustanovení správneho právneho predpisu s ich nesprávnou interpretáciou a popretím doterajšej súdnej praxe a stabilizovanej judikatúry. Bližšie dôvodili, že skutkové tvrdenia vo vzťahu k hodnote nehnuteľností žalobkyne uviedli už v žalobe, hodnotu preukázali uznesením Okresného súdu Piešťany zo 16. júla 2018 sp. zn. 6D/59/2008, ktorého obsahom je vyjadrenie realitnej kancelárie, vypracované v rámci dedičského konania, v ktorom bola stanovená hodnota sporných nehnuteľností na sumu 83.700,- eur. Dodali, že žalovaná nesúhlasila s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pred podaním žaloby nesúhlasila ani s jeho zrušením a preto žalobkyne boli nútené obrátiť sa na súd, keď žalovaná zrušenie a vyporiadanie podmieňovala vyplatením sumy 50.000,- eur. Namietali, že nimi navrhovaná suma 83.700,- eur nebola nikdy výslovne popretá. Dodali, že na predbežnom prejednaní sporu súd uviedol, že vo vzťahu k sume konečného vyporiadania podielového spoluvlastníctva bude vychádzať z ustálenej súdnej praxe, pričom bude vychádzať z trhových cien a z uvedeného dôvodu nenariadi ani znalecké dokazovanie, pričom uvedené poprel práve tým, že ako rozhodujúci a podstatný dôkaz považoval znalecký posudok vypracovaný nesprávnou metódou polohovej diferenciácie. Uviedli, že žalobkyne si za účelom zistenia trhovej hodnoty zabezpečili ohodnotenie od dvoch realitných kancelárií a navrhli nariadiť znalecké dokazovanie a požiadali súd, aby zaviazal žalovanú ako i inú osobu zdržujúcu sa v byte na umožnenie vykonania znaleckej činnosti a vznesenie tohto znaleckého úkonu bez jeho zmarenia, pretože žalovaná bez súhlasu žalobkýň ubytovala v byte tretiu osobu, o tomto návrhu súd prvej inštancie nerozhodol a tento odignoroval. Žalovaná vyslovila vo svojom podaní nesúhlas s nariadením znaleckého dokazovania, predložila súdu znalecký posudok č.75/2019 a práve na tomto posudku súd založil svoje rozhodnutie a to v rozpore nielen s predbežný právnym posúdením veci, ale aj v rozpore s ustálenou súdnou praxou, takýto postup považujú za nesprávny. Tvrdili, že od právoplatného skončenia dedičského konania do ohodnotenia nehnuteľnosti nesprávnou metódou znalkyňou sa neudiala žiadna mimoriadna situácia, ktorá by zvýšila hodnotu nehnuteľnosti o 14.300,- eur. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 113/2000, publikovaný pod č. 25/2001 Zo súdnej praxe, v ktorom sa výslovne uvádza, že pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiada. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že námietka týkajúca sa stanovenia hodnoty nehnuteľnosti podľa cenového predpisu bez zreteľu na trhovú hodnotu je dôvodná, tzv. vyhlášková cena totiž dlhodobo nedosahuje úroveň cien nehnuteľností pri ich prevode medzi fyzickými a právnickými osobami. Namietali, že znalecký posudok nemožno považovať za dôkaz, keď i zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že na výpočet všeobecnej hodnoty nebola použitá porovnávacia metóda, keďže nie sú v mieste hodnoteného bytu k dispozícii preskúmateľné údaje o porovnateľných bytoch a nebytových priestoroch. V tejto súvislosti poukázali i na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 18. októbra 2011 sp. zn. 12Co/36/2011, z ktorého taktiež vyplýva, že pri stanovovaní ceny musí sa vychádzať z trhovej
hodnoty nehnuteľnosti v mieste a čase vyporiadania BSM. Mali za to, že tým, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne zo znaleckého posudku bez zreteľa na trhovú hodnotu nehnuteľnosti, poprel nielen doterajšiu súdnu prax a stabilizovanú judikatúru, ale porušil i zásadu rovnosti strán. Znalecký posudok bol len účelovou reakciou na predložené ohodnotenia zo strany žalobkýň a slúžil len na umelé zvýšenie ceny, ktorej hodnota je absolútne nereálna na trhu s nehnuteľnosťami. Poukázali, že i z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva jednoznačná jednostrannosť a taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Dodali, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie považujú za nelogické, arbitrárne, svojvoľné a nepreskúmateľné. Navrhli, aby odvolací súd výrok V. napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalobkyne 1. a 2. sú povinné žalovanej spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 27.900,- eur titulom konečného vyporiadania podielového spoluvlastníctva do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku VI. zmení tak, že žalobkyne 1. a 2. majú voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% a takisto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania, keď voči výroku VI. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila, že so žalobkyňami nebolo možné vec vyriešiť zmierne a preto pristúpila k tomu, že súdu doručila súkromný znalecký posudok Ing. Romany Hronskej a žiadala, aby jej súd priznal výšku v rozsahu 1/3 všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, v čom jej súd v plnom rozsahu vyhovel. Mala preto za to, že bolo dôvodné, aby jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. Poukázala, že vo svojich vyjadreniach sa vždy pridržiavala toho, že so zrušením ako i s navrhnutým vyporiadaním súhlasí, avšak výška vyporiadacieho podielu je nízka. Dodala, že sa snažila so žalobkyňami mimosúdne dohodnúť a to spôsobom, kedy žiadala, aby jej žalobkyne spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 30.000,- eur, avšak na tento jej návrh nereagovali.
4. K odvolaniu žalobkýň sa vyjadrila žalovaná majúc za to, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej správne, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a zodpovedal všetky argumenty, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym zisteniam, že medzi stranami nebolo sporné zrušenie ani spôsob vyporiadania, spornou bola len hodnota. Poukázala, že sa snažila opakovane so žalobkyňami dohodnúť mimosúdne. Dodala, že súd prvej inštancie správne stanovil hodnotu nehnuteľnosti, keď vychádzal zo súkromného znaleckého posudku. Uviedla, že využila svoje zákonné právo a to predkladať v konaní dôkazy, pričom žalobkyne 1. a 2. sa k doručenému znaleckému posudku písomne nevyjadrili, nepredložili iný znalecký posudok a snažili sa ho spochybňovať až na pojednávaní, resp. v odvolaní. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdiť, v časti trov v zmysle jej odvolania zmeniť a priznať žalovanej náhradu trov konania, alternatívne v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
5. K vyjadreniu žalovanej sa opakovane vyjadrili žalobkyne, ktoré uviedli, že nie je pravdou, že žalovaná sa snažila mimosúdne dohodnúť, keď to bola práve žalovaná, ktorá svojim správaním a postojom k veci dala primárnu príčinu na začatie súdneho sporu, keď z jej listu z 13. novembra 2018 je zrejmé, že nesúhlasí s predajom jej podielu za sumu 27.900,- eur, pretože odhadovaná cena nehnuteľnosti nemusí zodpovedať trhovej cene a svoj podiel je ochotná predať za 50.000,- eur a taktiež uviedla, že nesúhlasí s riešením, aby sa dohodou zrušilo a vyporiadalo podielového spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľnosti jednej alebo obom zo žalobkýň, žalobkyniam preto neostávalo iné, len obrátiť sa na súd. Až v konaní pred súdom prestalo byť sporné zrušenie a spôsob vyporiadania a spornou ostala výška konečného vyporiadania. Predložený znalecký posudok nepovažujú za relevantný, pričom dôvody uviedli vo svojom odvolaní. Opakovane navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobkyniam 1. a 2. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 27.900,- eur titulom konečného vyporiadania podielového spoluvlastníctva a žalobkyniam 1. a 2. priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi, stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň vo veci samej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny je dôvodné potvrdiť (§387 ods. 1 CSP) ale v časti trov konania je odvolanie žalobkýň dôvodné a je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť (§ 388 CSP).
7. Predmetom konania je požiadavka žalobkýň na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, k bytu č. XX na 8. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX a orientačným č. XX postavenom na parcele registra „C" č. 10092 zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, na ktorej je bytový dom so súp. č. XXXX postavený, k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 9260/243822.
8. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkýň je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a či na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, či vec správne právne posúdil a či nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyniam, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku žalobkýň ( s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkýň najmä sumu, ktorú sú povinné vyplatiť žalovanej titulom konečného vyporiadania), ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal navrhované dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľkám. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.
12. Ako prvú odvolaciu námietku žalobkyne uviedli, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a to tým, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje odpovede na argumenty, ktoré boli a sú pre rozhodnutie rozhodujúce a na ktoré sa vyžaduje špecifická odpoveď. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.
13. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobkyňami v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam práve spôsobom zvoleným preskúmavaným rozsudkom a pre ktoré pri konečnom vyporiadaní vychádzal zo všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností uvedenej v znaleckom posudku č. 75/2019 zo 7. novembra 2019, teda zo sumy 98.200,- eur, keď hodnota podielu žalovanej predstavuje 1/3, t.j. 32.733,30 eur.
14. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkýň bolo, že súd prvej inštancie na pojednávaní uviedol, že nebude vykonávať znalecké dokazovanie a bude vychádzať z trhových cien (preto žalobkyne takýto dôkaz ani nenavrhli) ale súd prvej inštancie v rozpore s týmto svojim tvrdením napokon pri určení výšky vyporiadacieho podielu vychádzal z ceny určenej v znaleckom posudku č.75/2019 zo 7. novembra 2019.
15. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyne v prvoinštančnom konaní voči znaleckému posudku s výnimkou nesprávnej hodnoty pozemku nič nenamietali, nenavrhli doplniť dokazovanie a ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP. Ak aj žalobkyne (mimo iného) v odvolaní poukazujú na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
16. Žalobkyne ďalej v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne vzal do úvahy len znalecký posudok č.75/2019 znalkyne Ing. Romany Hronskej a nie nimi predložené listinné dôkazy, posudky realitných kancelárií.
17. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).
18. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.
19. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, pričom v bodoch 32 a 33 odôvodnenia uviedol aké listinné dôkazy boli stranami sporu na preukázanie tvrdení v súvislosti s hodnotou sporných nehnuteľností predložené, prečo považoval za rozhodujúci a podstatný dôkaz znalecký posudok č.75/2019 zo 7. novembra 2019 vypracovaný Ing. Romanou Hronskou, znalkyňou z Odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Okolnosti namietané žalobkyňami v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Na doplnenie odvolací súd len dodáva, že z obsahu vyjadrení realitných kancelárií k cene nehnuteľností hodnoverne nevyplýva, že by išlo o cenu , za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase vec realizovať na trhu, ide len o všeobecný odhad bez relevantného preukázania, že v danom mieste a čase sa obdobná vec realizovala, predala na trhu. K žalobkyňami predloženému vyjadreniu Mgr. Z. G., konateľa spoločnosti Reality Gala s.r.o. z 30.apríla 2018 vypracovanému k dedičskému konaniu po poručiteľke L. E. odvolací súd pre úplnosť poukazuje, že pri stanovení výšky primeranej náhrady je potrebné vychádzať zo stavu veci v čase zrušenia podielového spoluvlastníctva a z jej ceny v čase jeho vyporiadania (viď rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo 9/20005).
20. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkýň, v ktorej namietali okolnosť, že súd prvej inštancie uviedol, že znalecké dokazovanie nebude vykonávať je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyne navrhli vykonať znalecké dokazovanie a navyše nič im nebránilo predložiť súkromný znalecký posudok (§ 209 ods.1 a 2). I na poslednom pojednávaní žiadna zo strán sporu pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania nenavrhla už vykonanie žiadnych dôkazov. Odvolacia námietka žalobkýň, že súd prvej inštancie konštatoval, že nevykoná znalecké dokazovania a preto na ňom netrvali je neopodstatnená.
21. K odvolacej námietke žalobkýň, že skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, odvolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje zákonnému ustanoveniu § 191 CSP Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Odvolacia námietka žalobcu o neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.
22. Napokon žalobkyne namietali i nesprávne právne posúdenie, avšak bez bližšej konkretizácie a preto i odvolací súd k tejto námietke len všeobecne uvádza, že Žalobkyne 1) a 2) sa žalobou vo veci samej domáhali vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 142 ods. 1 OZ .
23. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
24. Citované ustanovenie taxatívnym spôsobom stanovuje možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a) reálnym rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov. Zákon v druhej vete ustanovenia § 142 ods. 1 pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov a účelnému využitiu veci.
25. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí riadne právne odôvodnil spôsob vyporiadania, výšku hodnoty spoluvlastníckeho podielu, za ktorú bola vec prikázaná do spoluvlastníctva žalobkýň. Odvolací súd len na doplnenie uvádza, že prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 102/94). Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (ČR R 15/99, stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Cpj 30/97).Čo treba považovať za primeranú náhradu, zákon výslovne neuvádza. Prihliada sa predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/885/2001). Ak má byť poskytnutá primeraná náhrada je potrebné vziať do úvahy všetky významné okolnosti, ktoré majú vplyv na stanovenie obvyklej ceny, ktorá je aj cenou „trhovou". Stanovenie obvyklej ceny veci tvorí základ pre určenie výšky primeranej náhrady v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom predstavuje otázku skutkovú, nie právnu (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/4185/2008). Vychádza sa pritom zo stavu nehnuteľnosti v dobe zrušenia spoluvlastníctva a z ceny v čase vyporiadania. Stanovenie výšky primeranej náhrady je potom súčasťou právneho posúdenia veci.
26. Pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti je potrebné prihliadať predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít, takéto ceny jednoznačne stranami sporu preukázané neboli. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá aj na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby a i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí teda ísť o náhradu predstavujúcu objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne, plne v súlade s § 187, § 191, tiež § 208 ako i § 153 CSP vykonal dokazovanie práve súkromným znaleckým posudkom, ktorý posudok predložila súdu prvej inštancie žalovaná a v tejto súvislosti odkazuje na body 32 a 33 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, v ktorých sa prvoinštančný súd vysporiadal s tým, prečo vychádzal práve zo súkromného znaleckého posudku, ktorý postup odvolací súd zároveň považuje za hospodárny (pozri čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Všeobecne pritom platí, že pri hodnotení znaleckého posudku (rešpektujúc jeho zvláštnosti) sa musí súd zaoberať tým, či posudok znalca má všetky formálne náležitosti (tu bol znalecký posudok na upozornenie súdu doplnený o chýbajúcu osobitnú náležitosť, ktorou bola doložka podľa § 209 ods. 2 CSP), či jeho závery sú náležite odôvodnené a podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal zadanie mu vymedzené a či bral do úvahy všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať a či jeho závery zodpovedajú výsledkom konania a nie sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd však pritom nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, keďže sudcovia na to nemajú odborné vedomosti, alebo ich nemajú v takom rozsahu, aby mohli takéto preskúmanie vykonať. Len keď existujú pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, možno pokračovať v posudzovaní jeho správnosti. Tu pritom odvolací súd, zhodne s prvoinštančným súdom pochybnosti o formálnej a vecnej správnosti posudku nemá.
27. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobkýň s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017).
28. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
30. Žalovaná i žalobkyne napadli rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 z.č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok (ďalej len „ OSP"), ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo), alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Za základné sa považuje rozhodnutie, že v danej veci došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva žalobkyňami navrhnutým spôsobom, ktorý žalovaná pred podaním žaloby žalobkyňami odmietala. Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom (prípadne aj viacerými znalcami) môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá výšku finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel „iba odhaduje", prípadne podloží len vlastným dôkazom. Je nesporné, že v rámci tohto konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po podaní žaloby spornou bola suma vyporiadania, ktorá však závisela od úvahy súdu. Priznanie plnej náhrady trov konania je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci" (§ 255 CSP), keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu, a nie čo do výšky vyrovnávacieho podielu. Žalobkyne boli v tomto konaní nepochybne plne procesne úspešné čo do základu, výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej závisela od úvahy súdu i znaleckého posudku, ktorú skutočnosť nemohol nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné aj vzhľadom na pohyb cien na realitnom trhu. Žalobkyne je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešné, ak mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo znaleckého posudku). (K tomu pozri bližšie Civilný sporový poriadok komentár autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, nakladateľstvo C. H. BECK v Prahe, 2016, str. 926- 927.) Z uvedeného dôvodu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobkyniam priznal voči žalovanej právo na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 CSP a vzhľadom na úspech žalovanej vo veci samej a úspech žalobkýň v časti trov konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).