Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_14C-88-2007.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/88/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: F.. K. G., J.. X.XX.XXXX, G. N. XX proti žalovaným: 1/ Mesto Spišské Podhradie, so sídlom Mariánske námestie 37, Spišské Podhradie, IČO: 00329622, právne zastúpenom doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavná 25, Košice, 2/ Okresný súd Spišská Nová Ves, so sídlom Stará cesta 3, Spišská Nová Ves 3/ Krajský súd v Košiciach, so sídlom Štúrova 29, Košice, o zaplatenie 1 405,- Eur s príslušenstvom a určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovaným v 1., 2. 3. rade z a m i e t a .
II. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.8.2007 proti žalovanému mesto Spišské Podhradie sa žalobca spolu so žalobkyňou S. G. domáhali zaplatenia sumy 16 087,63 Eur (484 656,- Sk) so 14 % úrokom a náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 23.2.1998 spoločne s S. E. kúpil nehnuteľnosť rodinný dom I. s príslušenstvom č. XXX, ktorý stojí na parcele č. XX zastavaná plocha o výmere 735 m2 v katastrálnom území Spišské Podhradie, do podielového spoluvlastníctva s podielom 1/2. Podkladom kúpnej zmluvy bol znalecký posudok č. XX/XX zo dňa 10.2.1997 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Kaffanom. Ku kúpe tejto nehnuteľnosti došlo krátko po kúpe objektu O. I. tiež s S. E.. Rodinný dom v Spišskom Podhradí bol kúpený za účelom výroby a spracovania produktov živočíšnej výroby z objektu O. I., obchod, pohostinstvo a penzión. Krátko po kúpe objektu O. I. sa ukázalo, že bol podvedený. S. E. kúpu realizoval len za účelom založenia nehnuteľnosti na získanie podvodného úveru. Aj pri kúpe rodinného domu v Spišskom Podhradí sa ukázalo, že S. E. mal podvodnícke úmysly v rozpore s dobrými mravmi. Takmer súčasne kúpil aj iný objekt v Spišských Vlachoch „S. G.“. Po kúpe nehnuteľnosti spoluvlastník nemal záujem o spoločné užívanie nehnuteľnosti tak isto, ako nemal záujem o činnosť v hospodárskom objekte O. I.. Podľa bodu 7 kúpnej zmluvy všetky poplatky spojené s prevodom nehnuteľnosti mali zaplatiť kupujúci, v skutočnosti všetky poplatky zaplatil on, aj za mesto Spišské Podhradie. Celkové náklady na obstaranie nehnuteľnosti boli 603 477,- Sk. Z toho on zaplatil 378 150,- Sk t.j. 63 % a S. E. zaplatil 223 327,- Sk t.j. 37 %. Pri samotnom predaji na notárskom úrade, vtedajší primátor mesta Spišské Podhradie vzal od neho do ruky sumu 42 327,- Sk. Po ukradnutí jeho podielu 1/2 tejto nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 11.2.2002 Ing. Márie Rusnákovej, súdnymi exekútormi, čo schválil súd uznesením Er/2577/95 zo dňa 6.9.2002, na čom sa podieľalo aj mesto Spišské Podhradie, žalobca viackrát ústne aj písomne žiadal primátora mesta Spišské Podhradie o vrátenie vyplatenej sumy. Zo stanoviska mesta je zrejme, že do
budúcna nie je predpoklad dobrovoľného uhradenia dlhu. Ide preto o jediný prostriedok na zabezpečenie vrátenia peňazí. Žalovaný by mal stimulačne pôsobiť, aby dlh bol čo najskôr zaplatený, lebo každému vyplýva zo zákona všeobecná povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na úkor iného. Naliehavosť právneho záujmu na určení relatívnej neplatnosti zmluvy a vydania predmetu bezdôvodného obohatenia je daná značným rozsahom zmenšenia jeho majetku.
2. Pri výsluchu konanom dňa 15.10.2008 žalobca upresnil, že jeho matka S. G. sa spolupodieľala na kúpe nehnuteľnosti v podobe celoživotných úspor. Čo sa týka nákladov na obstaranie nehnuteľnosti suma 20 000,- Sk pozostáva z poplatkov za overovanie listín, daň z prevodu nehnuteľnosti, suma 87 000,- Sk bola vyplatená predávajúcim. Sumu 270 000,- Sk na kúpu nehnuteľnosti mu požičal Z. G., ktorú sumu požadoval vrátiť, čo bolo podkladom pre vydanie exekučného titulu.
3. Žaloba bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 12.11.2009. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.11.2009 uviedol, že S. G. nebola účastníčkou kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.1998 a teda nedisponuje aktívnou procesnou legitimáciou v konaní. Svoj podiel v nehnuteľnostiach žalovaný v podiele 3/20 odpredal za cenu 83 929,50 Sk. Kupujúci v zmluve prehlásili, že dohodnuté kúpne ceny predávajúcim boli vyplatené dňa 23.2.1998. Primátor mesta podpisom potvrdil, že prevzal od kupujúcich sumu 83 929,50 Sk. V zmluve sa účastníci dohodli, že všetky poplatky spojené s prevodom zaplatia kupujúci v celom rozsahu. Na základe zmluvy došlo k riadnemu prevodu vlastníckeho práva na kupujúcich. Vzhľadom na to, na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, zo zmluvy nemá žiadne podlžnosti. Žalovanému nie je zrejmý spôsob určenia výšky bezdôvodného obohatenia a titul bezdôvodného obohatenia. V predchádzajúcich obdobiach sa žalobcovia domáhali vydania sumy 42 327,- Sk, ktorú podľa ich tvrdenia pri podpise zmluvy prevzal do ruky bývalý primátor mesta F.. P. N. od F.. K. G.. O prevzatí takejto sumy doposiaľ žalobcovia nepredložili žiadne potvrdenie.
4. V replike zo dňa 25.1.2010 žalobca uviedol, že podľa kúpnej zmluvy nehnuteľnosti boli predmetom prevodu v celosti. Prevádzané nehnuteľnosti sú popísané a ocenené v znaleckom posudku č. XX/XXXX F.. H. zo dňa 10.2.1997, ktorého obsah pozná a nemá voči nemu výhrady, pripomienky. Do nehnuteľnosti vložila svoje financie S. G. ako spoločník, jej peniaze boli investované do poplatkov spojených s prevodom, čiže dala svoje peniaze pre mesto. Po podpise zmluvy primátor mesta skryte konal proti žalobcovi, ale aj otvorene sa vyhrážal, že o túto nehnuteľnosť príde. Mesto cez osobu primátora porušilo kúpnu zmluvu zo dňa 23.2.1998. Existuje dôvodná pochybnosť, či vôľa všetkých účastníkov zmluvy bola vážna. Na základe znaleckého posudku Ing. Márie Rusnákovej nedošlo k riadnemu prevodu vlastníckeho práva na S. E.. Preto neobstojí to, čo je uvedené v uznesení sp. zn. 14C/88/2007-125 zo dňa 6.11.2009 a to, že v liste vlastníctva č. XX katastrálne územie Spišské Podhradie nehnuteľnosti v celosti sú vo vlastníctve G. N.. Tento stav je nezákonný, nesprávny, podvodný, lebo nezákonný bol prevod na S. E.. Ním uplatnený nárok je dôvodný, opodstatnený.
5. Podaním zo dňa 5.1.2010, doručeným súdu dňa 3.2.2010, žalobca navrhol pripustiť do konania ďalšie strany sporu na strane žalovaných a zmenu žaloby. V podaní poukázal na príbuzenský pomer medzi sudcom Krajského súdu v Košiciach JUDr. Jánom Slebodníkom a bývalým primátorom mesta Spišské Podhradie P. N.H.. V podaní uviedol, že na podvod, ktorým mu bola ukradnutá predmetná nehnuteľnosť bol vopred upozornený predseda Krajského súdu v Košiciach. Súdmi boli vydané rozhodnutia v rozpore s verejným záujmom. Ďalej uviedol, že S. E. ako spoluvlastník nehnuteľnosti pri zrušení mal postupovať v zmysle zákona, nie podvodom. F.. G. dal súhlas na znehodnotenie svojich peňazí, svoju pohľadávku sa rozhodol riešiť protiprávnymi prostriedkami. S. E. nemohol nadobudnúť celý spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti žalobcu vzhľadom na znalecký posudok Ing. Márie Rusnákovej. Dražba dňa 4.7.2002 bola nezákonná, opierajúca sa o nezákonný znalecký posudok a preto aj ďalší prevod do vlastníctva G. N. bol nezákonný a preto kúpna zmluva medzi S. E. a G. N. je neplatná.
6. Uznesením sp. zn. 14C/88/2007-205 zo dňa 17.6.2010 boli do konania na strane žalovanej pripustené ďalšie strany sporu a bola pripustená zmena žaloby, v zmysle ktorej sa, okrem žaloby na plnenie, domáha žalobca aj určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Spišské Podhradie zapísaných na liste vlastníctva č. XX a to domu s príslušenstvom, ktorý stojí na parcele č. XX a pozemku parcela č. XX zastavaná plocha o výmere 735 m2, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.1998, s podielom 1/2 v pomere k celku.
7. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.6.2011 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.
8. Uznesením sp. zn. 14C/88/2007-258 zo dňa 15.8.2011 bolo konanie o žalobe žalobkyne v 1. rade S. G. zastavené. Uznesením sp. zn. 14C/88/2007-402 zo dňa 30.12.2014 bolo konanie čiastočne čo do zaplatenia sumy 14 682,63 Eur so 14 % úrokom zastavené.
9. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Dohodou o podielovom spoluvlastníctve a založení firmy SHR zo dňa 20.4.1992, fotografiou nehnuteľnosti, výzvou zo dňa 21.3.2007, pokusom o zmier zo dňa 8.8.2007, výzvou zo dňa 17.6.2002, odpoveďou na výzvu zo dňa 20.7.2002, kúpnou zmluvou zo dňa 23.2.1998, výpismi z listu vlastníctva č. XX katastrálne územie Spišské Podhradie, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C/363/1999 a zistil nasledovne:
10. Žalobca predložil v konaní „Dohodu o podielovom spoluvlastníctve a o založení f. SHR - samostatne hosp. roľník“ zo dňa 20.4.1992 uzatvorenú medzi Ž. F.. K. G. a pôvodnou žalobkyňou v 1. rade S.Á. G., podľa ktorej firma bude v právnych, ekonomických a obchodných vzťahoch vystupovať pod obchodným menom F.. K. G., samostatne hospodáriaci roľník, N. XX. Základne imanie firmy pri jej vzniku činilo 40 000,- Sk (S. G.) a osobný automobil LADA 1600 ŠPZ: N. XX-XX.
11. Dňa 23.2.1998 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi 1/ Mesto Spišské Podhradie, 2/ L. P., 3/ M. A., X/ S. F., X/ S.. P. G., X/ S.. S. X., X/ S. Ž.Q., X/ S. I., X/ Z. E., XX/ S. I., XX/ X. I.,XX/ K.. S. I. M. S. E. M. F.. K. G. ako kupujúcimi. Podľa článku 1/ predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území Spišské Podhradie a to dom č. XXX s príslušenstvom stojací na parcele č. XX zastavaná plocha o výmere 735 m2, v celosti. Nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 10.2.1997, aktualizovaným dňa 2.2.1998, vypracovaným znalcom Ing. Jánom Kaffanom. Kupujúci podľa článku 4/ zmluvy nadobúdajú nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva v podiele každý 1/2. Zmluvné strany sa dohodli v článku 5/ zmluvy na kúpnej cene za prevádzané nehnuteľnosti 559 530,- Sk, z toho podiel mesta Spišské Podhradie 3/20 predstavoval sumu 83 929,50 Sk. Predávajúci potvrdili svojimi podpismi v zmluve, že dohodnuté kúpne ceny boli jednotlivým predávajúcim vyplatené dňa 23.2.1998 a mesto Spišské Podhradie zastúpené primátorom mesta F.. N. potvrdilo prevzatie sumy 83 929,50 Eur od kupujúcich. Podľa článku 7/ zmluvy, účastníci vyhlasujú, že sa dohodli o tom, že všetky poplatky spojené s prevodom zaplatia kupujúci v celom rozsahu.
12. Podľa oznámenia Notárskeho úradu JUDr. Ľubomíra Barabáša, poplatok za osvedčenie pravosti podpisov predávajúcich F.. P.H. N. M. K.. S. I. dňa 23.2.1998 zaplatil S. E. vo výške 1 020,- Sk (za 2 krát 17 podpisov), pokladničný doklad č. XX/XXXX zo dňa 23.2.1998.
13. Listom zo dňa 17.6.2002 adresovaným Z.. S. G., hlavnej kontrolórke mesta Spišské Podhradie, žalobca a S. G. zaslali výzvu na uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu a výzvu na vrátenie sumy, ktorú pri kúpe nehnuteľnosti zaplatil za mesto primátorovi ako notárske poplatky. V liste poukázali na nezákonnosť rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C/636/1999 zo dňa 31.8.2000. Žiadali, aby ako hlavná kontrolórka preštudovala a porovnala znalecký posudok Ing. Kaffana č. XX/XX a znalecký posudok Ing. Márie Rusnákovej č. X/XXXX z 11.2.2002, ich námietky proti tomuto posudku a uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. Er/2577/01-54. Pri podpise kúpnej zmluvy primátor mesta žiadal, aby zaplatil za mesto notárske poplatky. Osobne mu dal peniaze do ruky a žiadal, aby po preverení tejto skutočnosti mu boli peniaze vrátené.
14. Odpoveďou na výzvu na vrátenie sumy za notárske poplatky a neprípustnosť dražby zo dňa 20.7.2002 mesto Spišské Podhradie oznámilo žalobcovi v tomto konaní, v podaní neuviedol kedy poskytol finančnú sumu, v akej výške a spôsob preukázania jej prevzatia. Ďalej poukázalo na to, že posúdenie znaleckých posudkov nespadá do pracovnej činnosti hlavného kontrolóra, ani ostatných zamestnancov, taktiež do ich kompetencie nespadá vykonanie exekúcie a neprípustnosť dražby nehnuteľnosti, ani preskúmavanie rozhodnutí súdu.
15. Výzvou zo dňa 21.3.2007 žalobca spoločne s S. G. vyzvali mesto Spišské Podhradie na vyrovnanie dlhu, keďže primátor mesta prevzal od žalobcu sumu 42 737,- Sk dňa 23.2.1998 pri podpise kúpnej
zmluvy. Tieto peniaze boli zaplatené za mesto Spišské Podhradie. Uvedenú sumu žiadali vrátiť do 27.3.2007. Dňa 8.8.2007 bol mestu Spišské Podhradie zaslaný pokus o zmier, ktorým opätovne bolo mesto vyzvané na zaplatenie požadovanej sumy 42 737,- Sk a to v lehote do 15.8.2007.
16. Podľa listu vlastníctva č. XX katastrálne územie Spišské Podhradie vyhotoveného dňa 6.11.2009, vlastníkmi nehnuteľnosti a to parcely č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 735 m2 a domu súpisné číslo XXX postavenom na parcele č. XX boli S. E. M. K. G. obaja v podiele 1/2 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1998 podľa I. XXX/XX - XX/XX.
17. Podľa listu vlastníctva č. XX katastrálne územie Spišské Podhradie vyhotoveného dňa 6.11.2009, výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 735 m2 a domu súpisné číslo XXX postavenom na parcele č. XX bol G. N. na základe kúpnej zmluvy I. XXX/ XX - XXX/XX.
18. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.5.2013 uviedol, že všetky poplatky v súvislosti s kúpnou zmluvou z roku 1998 uhrádzal on, o čom mu JUDr. Barabášová odmietla vydať potvrdenie. Jednalo sa o sumu 560,- Sk za kolky, sumu 20 276,- Sk za notárske poplatky a zvyšok za obed a časť primátorovi mesta do ruky, celkove suma 42 327,- Sk. Ďalej uviedol, že v exekučnom konaní na návrh oprávneného Z. G. bol predmetom exekúcie len dom, nie celá nehnuteľnosť s príslušenstvom, ktoré nebolo ocenené. Preto znalecký posudok Ing. Rusnákovej je nezmysel, znalkyňa v nehnuteľnosti ani nebola. Pri dražbe nehnuteľnosti bola prítomná aj zástupkyňa mesta Spišské Podhradie, čím sa aj mesto spolupodieľalo na predmetnej exekúcii. Mesto sa bezdôvodne obohatilo, keďže bolo jedným z predávajúcich a okrem toho v rámci exekučného konania si voči nemu uplatnilo zaplatenie sumy na základe výmerov, ktorými mu boli účtované dane a poplatky za celú nehnuteľnosť, hoci bol jej podielovým spoluvlastníkom.
19. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C/636/1999-86 zo dňa 31.8.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2000 bol žalobca v tomto konaní F.. K. G. zaviazaný zaplatiť Z. G. sumu 626 979,70 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 28.6.1999 do zaplatenia a trovy konania vo výške 30 148,- Sk.
20. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Civilný sporový poriadok), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
24. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia istiny vo výške 1 405,- Eur s príslušenstvom. Istinu požadoval titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaná suma mala pozostávať z poplatkov, ktoré žalobca mal uhradiť na notárskom úrade pri uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 23.2.1998, ako aj ďalších výdavkov, ktoré v uvedený deň mal vyplatiť k rukám vtedajšieho primátora mesta Spišské Podhradie.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 23.2.1998 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie Spišské Podhradie, kde jedným z predávajúcich ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v podiele 3/20 bol žalovaný v 1. rade a žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. V článku 7. uvedenej kúpnej zmluvy účastníci vyhlásili, že sa dohodli o tom, že všetky poplatky spojené s týmto prevodom zaplatia kupujúci v celom rozsahu.
30. Žalovaný v 1. rade uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu, preto sa súd zaoberal v prvom rade otázkou, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný, teda či je námietka premlčania uplatnená žalovaným opodstatnená. V súvislosti s namietaným premlčaním žiadaného nároku žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na to, že účelom tohto inštitútu je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na vynútiteľnosť uplatneného práva.
31. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3 resp. 10- ročnej premlčacej lehote. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih získania subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jej úkor obohatil. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Obe lehoty sú nezávislé a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu lehotu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty však platí zásada, že subjektívna lehota nemôže skočiť neskôr ako objektívna lehota, ale končí najneskôr s touto objektívnou lehotou.
32. V danej veci objektívna premlčacia doba nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní začala plynúť dňom 23.2.1998, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva a kedy žalobca, podľa jeho vyjadrenia, uhradil sumu, úhrady ktorej sa domáha v tomto konaní. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.9.2011, spis. zn. 25Cdo 1960/1999). Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. V danom prípade je nepochybné, že žalobca ako oprávnený mal takéto vedomosti preukázateľne najneskôr 17.6.2002, kedy listom z uvedeného dňa vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu sumy pozostávajúcej z poplatkov uhradených v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 23.2.1998. Aj keď v uvedenom liste žalobca konkrétnu sumu neuviedol, je zrejme, že sa malo jednať o sumu, ktorú on zaplatil pri kúpe nehnuteľnosti za mesto ako notárske poplatky, a o ktorej výške nepochybne preto mal vedomosť. Podľa vyjadrenia žalobcu sa totiž jednalo o sumu 560,- Sk za kolky, sumu 20 276,- Sk za notárske poplatky a zvyšok za obed a časť sumy, ktorú odovzdal primátorovi mesta do ruky, celkove suma 42 327,- Sk.
33. Subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná, tak začala plynúť najneskôr dňa 17.6.2002 a márne uplynula dňa 17.6.2004. Ak márne uplynula aspoň jedna z kombinovaných premlčacích lehôt, v danom prípade subjektívna, námietka premlčania bola vznesená dôvodne a nie je možné oprávnenému právo priznať. Žalobca podal na súd žalobu dňa 27.8.2007, teda po uplynutí premlčacej doby. Z uvedených dôvodov bola žaloba pokiaľ sa týka vydania bezdôvodného obohatenia zamietnutá.
34. Súd už len poukazuje na to, že aj v prípade, ak by nebola žalovaným uplatnená námietka premlčania nároku žalobcu na plnenie, bolo by nevyhnutné v tejto časti žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania uplatneného nároku žalobcom. Sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, kde ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú strany sporu. Medzi povinnosti strán sporu v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Strana sporu, ktorá tvrdí rozhodné skutočnosti je povinná na podporu svojich tvrdení súdu predložiť dôkazy, resp. súdu navrhnúť vykonanie konkrétneho dôkazu.
35. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor a výšku tohto bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci mal teda žalobca bremeno tvrdenia, že žalovanému v 1. rade resp. za žalovaného v 1. rade vyplatil dňa 23.2.1998 žalovanú sumu 1 405,- Eur a z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať, že žalovanému reálne predmetnú sumu aj vyplatil a že túto vyplatil za žalovaného resp. že žalovaný je povinný mu uvedenú sumu vydať. Táto skutočnosť však zo strany žalobcu v konaní nebola preukázaná a v tomto smere neboli z jeho strany v konaní ani navrhnuté žiadne dôkazy. Žalobca u svedkov, ktorých navrhol vypočuť v tomto konaní, neuviedol na aké skutočnosti majú byť vypočutí. Ním navrhovaní svedkovia F.. S. V., F.. X. Z., Z. G. M. Z.. O. K. pri uzavretí kúpnej zmluvy prítomní ani neboli. S. E. bol spolu so žalobcom kupujúcim, avšak podľa uzatvorenej zmluvy všetky poplatky mali uhrádzať kupujúci a poplatky na notárskom úrade uhrádzal práve S. E., čo je zrejme z oznámenia príslušného notárskeho úradu. Žalobca odvodzoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od neplatného prevodu nehnuteľnosti v rámci exekučného konania, čo žalobcom navrhovanými dôkazmi by nebolo preukázané. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že udelenie príklepu pri dražbe v rámci exekučného konania bolo schválené rozhodnutím exekučného súdu. Pokiaľ žalobca zdôvodňoval žalobu vadami, ku ktorým došlo v exekučnom konaní, súd poukazuje na rozsudok Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2005, sp. zn. 1 Obdo V 2/2004, podľa ktorého vydražiteľ, ktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam. Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania.
36. Žalobca sa podanou žalobou domáha aj určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Jedná sa o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, kde ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z hľadiska procesného splnené dve podmienky : 1. že účastníci konania majú vecnú legitimáciu, a 2. že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vecná legitimácia ako aj naliehavý právny záujem na strane žalobcu musia existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.
37. Otázka existencie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie teda bezprostredne súvisí aj s otázkou naliehavého právneho záujmu. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Z hľadiska posúdenia pasívnej vecnej legitimácie v konaní o určenie vlastníckeho práva sa za pasívne legitimované považujú osoby, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako vlastníci resp. spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania.
38. Pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na predmetnej žalobe, bolo preto rozhodujúce zistenie, či nehnuteľnosť, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha, je
vo vlastníctve žalovaných. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010). V posudzovanej veci nie je ako vlastník resp. spoluvlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti vedený ani jeden zo žalobcom označených žalovaných v 1. až 3. rade. Preto žalovaní v 1., 2. a 3. rade nie sú, pokiaľ sa týka určovacej žaloby pasívne vecne legitimovaní a preto súd žalobu aj v časti určenia vlastníckeho práva zamietol.
39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami. Vychádzajúc z toho, že žalovaný v 1. rade mal vo veci plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaní v 2. a 3. rade mali vo veci rovnako plný úspech, avšak v konaní im žiadne trovy nevznikli a preto im súd náhradu trov nepriznal. O výške náhrady trov konania žalovaného v 1. rade rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.