Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/53/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. , ČRZ: 39132/2021 zo dňa 29.04.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. , ČRZ: 39132/2021 zo dňa 29.04.2021 podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení (ďalej len ako „Zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení so o správnom konaní (ďalej len ako „Správny poriadok“) odmietol opätovne priznať žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 1.405 € s prísl. a určenie vlastníckeho práva, t. č. vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. .

2. V odôvodnení rozhodnutia sp. zn. , ČRZ: 39132/2021 zo dňa 29.04.2021 žalovaný uviedol, že dňa 22.02.2021 mu bola žalobcom ako žiadateľom doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. (ďalej len ako „Žiadosť“). Žalobca nešpecifikoval o akú právnu vec sa má jednať, uznesenie z uvedeného konania doručil neskôr dňa 14.04.2021 spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na predpísanom formulári. Žalovaný vlastnou činnosťou zistil, že žalobca prvýkrát požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o zaplatenie 16.087,63 € s prísl. a určenie vlastníckeho práva ešte dňa 09.10.2012. Žalovaný v uvedenej právnej veci dňa 28.10.2014 rozhodnutím sp. zn. -3122/14-KaPO, r. z. 57560/2014 priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci a na jeho právne zastupovanie určil advokáta JUDr. Jána Burociho. Keďže žalobca neposkytoval určenému advokátovi súčinnosť tým, že mu odvolal plnú moc, žalovaný rozhodnutím sp. zn. 1N 3494/12-23355/15-KaPO, r. z. 34511/2015 zo dňa 28.05.2015 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o poskytovaní právnej pomoci odňal žalobcovi poskytovanie právnej pomoci z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti určenému advokátovi. Žalobca toto rozhodnutie zo dňa 28.05.2015 napadol správnou žalobou a v rámci konania pred správnym súdom Krajský súd v Košiciach potvrdil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného sp. zn. KaPO, r. z. 34511/2015 zo dňa 28.05.2015 rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.05.2016, ktorý

následne potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím sp. zn. zo dňa 24.05.2017. Vec tak bola právoplatne skončená dňa 21.07.2017. V tejto súvislosti žalovaný v rozhodnutí citoval ust. § 10 ods. 7 Zákona o poskytovaní právnej pomoci s tým, že toto ustanovenie mu poskytuje možnosť odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci, ak už bola raz priznaná a došlo k jej odňatiu v dôsledku neposkytnutia súčinnosti zo strany oprávnenej osoby, resp. bol nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný na základe nepravdivých alebo neúplných údajov, prípadne oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania. Žalovaný mal za to, že je zrejmé, že ide o tú istú vec, keďže v prípade žiadosti zo dňa 09.10.2012, ako aj v prípade žiadosti zo dňa 22.02.2021, sa jedná o konanie o zaplatenie sumy s príslušenstvom od žalovaných (Mesto Spišské Podhradie, Okresný súd Spišská Nová Ves a Krajský súd v Košiciach), vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. . V danom prípade sa zmenila len výška žalovanej sumy, nie však predmet sporu. Záverom žalovaný skonštatoval, že v zmysle vyššie uvedeného odmietol priznať žalobcovi nárok na právnu pomoc napriek tomu, že žalobca žiadal určenie advokáta nie pre celú vec ale len na realizáciu uznesenia sp. zn. zo dňa 14.01.2021.

3. V zákonom stanovenej lehote dňa 11.06.2021 podal žalobca na poštovú prepravu správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. , ČRZ: 39132/2021 zo dňa 29.04.2021 a žiadal toto rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca podanie predmetnej správnej žaloby odôvodnil odkazom na ust. 182 ods. 1 písm. f) (ďalej len ako „SSP“) a uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného absolútne nezakladá rozhodnutie o odmietnutí opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci na základe ust. Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu chabé, postupy žalovaného pri poskytovaní právnej pomoci označil za nezákonné s tým, že svoju právomoc vykonáva spôsobom odporujúcim zákonu a naznačil, že v postupoch žalovaného vidí páchanie trestnej činnosti. Žalobca má za to, že v rámci právnej veci, v ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci, žalovaný disponuje dostatočným množstvom písomností, na základe ktorých je aplikácia Zákona o poskytovaní právnej pomoci neopodstatnená, dôvody na jeho aplikáciu neboli naplnené, nikdy neexistovali a postup žalovaného považuje za účelový. Žalobca ďalej spochybnil rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.05.2016 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.05.2017 a určenie JUDr. Burociho za jeho právneho zástupcu žalovaným označil za účelové. Žalovaný podľa žalobcu dávno opustil pozíciu zákonného rozhodovania o nároku na právnu pomoc. Podľa žalobcu v predmetnej veci nejde o tú istú právnu vec ako celú (pre celé konanie) ako účelovo prezentuje žalovaný, ide len o upresnenie a doplnenie podania zo dňa 29.12.2020 (sťažnosť proti zamietnutiu návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov a znalkyne a vykonaním obhliadky nehnuteľnosti) a mení sa tiež predmet sporu, ktorý nie je formulovaný tak, ako uvádza žalovaný. V súvislosti s uvedením žalobných dôvodov v správnej žalobe žalobca poukázal na dôvody podľa ust. , , , a . Nepriznaním nároku na právnu pomoc žalovaný podľa žalobcu konal v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu pomoc a ochranu garantovanú a Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.

4. K správnej žalobe žalobcu sa po výzve správneho súdu písomným podaním zo dňa 10.02.2022 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonné a v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Žalovaný poukázal jednak na znenie ust. § 10 ods. 7 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktoré mu umožňuje za istých okolností odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci a keďže v danom prípade boli splnené podmienky na aplikáciu uvedeného ustanovenia, keďže žalobcovi bol odňatý nárok na právnu pomoc, čo potvrdili dva súdy, žalovaný túto možnosť využil, čo starostlivo zvážil a riadne zdôvodnil. Žalovaný rázne odmietol osočovanie žalobcu z účasti na akomkoľvek trestnom čine a toto osočovanie vidí ako následok neschopnosti žalobcu vecne argumentovať. V súvislosti so žalobnými námietkami žalobcu žalovaný uviedol, že napriek tomu, že žalobca žiadal o priznanie nároku iba na určitý úkon, stále sa jedná o rovnakú právnu vec (konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. ), v ktorej mu bol nárok na poskytnutie právnej pomoci odňatý. Nárok bol žalobcovi odňatý v právnej veci ako takej, v súdnom konaní ako celku, je teda v súlade so zákonom, ak dôjde k odmietnutiu priznať žalobcovi v predmetnej právnej veci nárok na poskytnutie právnej pomoci opätovne, hoci len na jednotlivý úkon v rámci súdneho konania. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca síce uviedol, žalobné body, ale žiadnym spôsobom ich neodôvodnil. V súvislosti s odkazom žalobcu na SR žalovaný uviedol, že žalobca zjavne odmieta vziať na vedomie posledné

štyri slová uvedeného článku SR: „za podmienok ustanovených zákonom“. Žalovaný ďalej konštatoval, že to, že žalobca nemá dostatok finančných prostriedkov na právnu pomoc na uplatňovanie a bránenie práv, automaticky neznamená, že má nárok na bezplatnú právnu pomoc. Zákonom o poskytovaní právnej pomoci je vytvorený systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenia jej poskytovania tým fyzickým osobám, ktoré pre materiálnu núdzu nemôžu využívať iné právne služby a prispieť tak k predchádzaniu súdnych sporov. Vzhľadom k tomu, že štát v prevažnej miere znáša náklady na poskytovanie právnej pomoci, stanovil tri základné podmienky, ktoré žiadateľ o právnu pomoc musí splniť kumulatívne, v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Aj po tom, čo je žiadateľovi priznaný nárok, Zákon o poskytovaní právnej pomoci, mu už ako oprávnenej osobe ukladá určité povinnosti, ktorých plnenie mu zabezpečí trvanie právnej pomoci až do skončenia právnej veci, v ktorej o právnu pomoc požiadal a aj ju dostal. Takou povinnosťou je napr. poskytovanie súčinnosti, nielen žalovanému, ale aj určenému advokátovi. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je dôsledkom konania žalobcu v minulosti, ktorým do budúcna poškodil sám sebe. Neschopnosť žalobcu niesť dôsledky vlastného konania je podľa žalovaného poľutovaniahodná a žalovaný nebude podporovať v jeho zneužívaní práva na úkor štátneho rozpočtu. Záverom žalovaný uviedol, že na vydanie napadnutého rozhodnutia boli splnené podmienky podľa Zákona o poskytovaní právnej pomoci, žalovaný postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, dostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi, obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a preto žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

5. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením žalobca nereagoval a k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa replikou nevyjadril, na základe čoho nedošlo ani k postupu podľa .

6. Správny súd v konaní podľa a nasl. , rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu a písomných podaní žalobcu a žalovaného v konaní pred správnym súdom, nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.02.2023. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca a žalovaný. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, avšak súhlasil aby bola vec prejednaná a rozhodnutá bez jeho prítomnosti. Žalobca písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.02.2023 ospravedlnil svoju neúčasť rodinnými, zdravotnými a finančnými dôvodmi, ktoré nijako bližšie nešpecifikoval a zároveň žiadal pojednávanie odročiť. Keďže odročenie pojednávania zhodne nenavrhli účastníci konania a žalobca ním tvrdené dôvody neprítomnosti žiadnym spôsobom nepreukázal, správny súd tieto žalobcom prezentované dôvody nemohol vyhodnotiť ako závažné tak, aby bolo možné konštatovať, že boli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa . Na základe uvedených dôvodov správny súd postupom podľa ust. konal v neprítomnosti účastníkov konania a postupom podľa vyhlásil rozsudok, ktorým predmetnú správnu žalobu podľa zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

7. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

8. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

9. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo na základe podanej správnej žaloby preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného sp. zn. , ČRZ: 39132/2021 zo dňa 29.04.2021, ktorým žalovaný odmietol opätovne priznať žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , ktoré rozhodnutie žalovaný založil na aplikácii ust. § 10 ods. 7 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, keďže mal za to, že v rámci konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. už raz bol žalovaným žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, ktorý mu však bol následne rozhodnutím žalovaného, ktoré po podaní správnej žaloby potvrdil krajský ako aj najvyšší súd, odňatý, na základe čoho dospel žalovaný k záveru splnení podmienok uvedeného ust. § 10 ods. 7 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorý žalovanému poskytuje možnosť odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.

10. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobcom bola podaná žiadosť o ustanovenie advokáta na realizáciu uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 14.01.2021, ktorým Okresný súd Spišská Nová Ves vyzval žalobcu na upresnenie a doplnenie jeho podania. Žalovaný najprv rozhodnutím zo dňa 11.03.2021 konanie prerušil a vyzval žalobcu ako žiadateľa na odstránenie nedostatkov podania. Žalobca odstránil nedostatky podaním doručeným žalovanému dňa 14.04.2021. Následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.04.2021 rozhodol o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného sú tiež kópie ním vydaných rozhodnutí č. -3122/14-KaPO, r. z. 57560/2014 zo dňa 28.04.2014, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 16.087,63 € s príslušenstvom a určenie vlastníckeho práva vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. a č. 1N 3494/12-23355/15-KaPO, r. z. 34511/2015 zo dňa 28.05.2015, ktorým bol žalobcovi odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci a v neposlednom rade kópia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.05.2017, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -40 zo dňa 30.05.2016, ktorým krajský súd potvrdil vyššie spomenuté rozhodnutie žalovaného č. 1N 3494/12-23355/15-KaPO, r. z. 34511/2015 zo dňa 28.05.2015.

11. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa , Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 1 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).

16. Podľa § 10 ods. 6 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

17. Podľa § 10 ods. 7 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak v dôsledku neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby alebo priznania nároku na právnu pomoc na základe nepravdivých alebo neúplných údajov bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.

18. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť,

sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté, oprávnená osoba do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci neuzavrie s centrom alebo určeným advokátom dohodu, alebo s určeným mediátorom dohodu o začatí mediácie, alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi a nejde o prípad preukázanej nečinnosti advokáta alebo jeho vzťahu k protistrane, vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo oprávnená osoba nevyhovie výzve podľa § 13 ods. 3.

19. Z ust. § 10 ods. 7 Zákona o poskytovaní právnej pomoci vyplýva, že jeho aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak je v rámci jednej právnej veci žiadateľovi právoplatne priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, žiadateľ sa tak stáva oprávnenou osobou, ktorej je však následne rozhodnutím po splnení zákonných podmienok nárok na poskytnutie právnej pomoci v danej právnej veci odňatý a táto osoba neskôr v totožnej právnej veci požiada opätovne o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Správny súd má bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že žalobcovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci č. -3122/14-KaPO zo dňa 28.10.2014 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 16.087,63 € s príslušenstvom a určenie vlastníckeho práva vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , tento nárok bol žalobcovi odňatý rozhodnutím Centra právnej pomoci č. 1N 3494/12-2355/15-KaPO zo dňa 28.05.2015 a uvedené rozhodnutie bolo potvrdené tak rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -40 zo dňa 30.05.2016, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.05.2017. Jedinou potenciálne spornou otázkou v danom prípade teda je, uvedené namieta aj žalobca v podanej správnej žalobe, či sa žalobcova žiadosť o ustanovenie advokáta na realizáciu uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 14.01.2021 týka tej istej právnej veci, v súvislosti s ktorou bol už raz žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný a neskôr bol odňatý. V danom prípade je nepochybné, čo nerozporoval ani žalobca, priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, odňatie tohto nároku, ako aj opätovná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci súvisia s právnou vecou vedenou na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. (ďalej len ako „právne vec “). Súdne konanie podľa je vo všeobecnosti ohraničené momentom podania návrhu strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom ( ) a končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V danom prípade správny súd považuje za preukázané, že bolo iniciované súdne konanie pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, ktorému bola pridelená spisová značka , v ktorom bol určený predmet tohto konania, ktorý sa ale evidentne, vzhľadom na časový odstup od začatia konania, nejakým spôsobom z bližšie nezistených dôvodov zmenil. Z obsahu administratívneho spisu ani podaní účastníkov konania nemal správny súd preukázané, že by predmetné konanie v právnej veci skončilo. Skutočnosť určitej zmeny predmetu konania, najmä vzhľadom na totožnosť spisovej značky, pod ktorým je uvedené konanie vedené, nemôže znamenať, že v danom prípade ide z pohľadu prislúchajúcich procesných zákonných ustanovení o inú právnu vec a už vôbec nie z pohľadu a pre potreby aplikácie ust. Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru,

že žalovaný postupoval správne ak žiadosť žalobcu o ustanovenie advokáta na realizáciu uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 14.01.2021 vyhodnotil ako opätovnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci , na základe čoho, s ohľadom na vyššie uvedený skutkový stav, boli splnené podmienky na aplikáciu § 10 ods. 7 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorý poskytuje žalovanému možnosť rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. V danom prípade je podstatné, že sa jedná o možnosť, nie povinnosť, na základe čoho má žalovaný v prípade aplikácie ust. § 10 ods. 7 Zákona o poskytovaní právnej pomoci priestor na úvahu, či možnosť, ktorú mu zmienené ustanovenie poskytuje využije, alebo nie.

20. Správny súd má s ohľadom na vyššie uvedené za to, že v prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na Komentár k , Baricová a kol., 2018, konkrétne komentár k ust. , v rámci ktorého je okrem iného uvedené: „Za správnu úvahu je pritom potrebné pokladať „autonómne pásmo“, v rámci ktorého sa orgán verejnej správy pohybuje v administratívnom konaní, resp. pri výkone verejnej správy. Inak povedané, správna úvaha umožňuje orgánu verejnej správy, aby si v rámci určitého právneho priestoru a podľa možností vybral tú cestu, ktorú považuje za najefektívnejšiu, pre úpravu príslušných právnych vzťahov rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. Správna úvaha je pritom typickým manévrovacím prostriedkom orgánu verejnej správy pri realizácii exekutívnej moci v štáte. Je totiž výlučným oprávnením orgánov výkonnej moci, medzi ktoré patria aj orgány verejnej správy, aby v rámci normatívne určených mantinelov pri svojej verejnosprávnej pôsobnosti rozhodli alebo upravili určitú vec.

21. Správny súd ďalej považuje za nevyhnutné uviesť, že konanie pred správnym súdom je založené na preskúmavaní zákonnosti príslušných správnych aktov a nie na pokračovaní v začatom administratívnom konaní. Prieskum správneho súdu preto primárne neslúži na nahrádzanie rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy. Opísané skutočnosti determinujú aj medze súdneho prieskumu pri správnej úvahe, kedy správny súd nie je oprávnený posudzovať, či orgán verejnej správy aplikoval svoju diskrečnú právomoc vhodným spôsobom, ale predmet prieskumu sa bude vzťahovať na to, či preskúmavané rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

22. V nadväznosti na uvedené sa správny súd v prejednávanej veci zameral na to, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje prostredníctvom Zákona o poskytovaní právnej pomoci, v ktorom sú stanovené podmienky, za ktorých sa takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám poskytne. Zákonodarca sa snažil vylúčiť zneužitie tejto právnej úpravy, okrem iného i v tejto veci relevantným ustanovením § 10 ods. 7 Zákona o poskytovaní právnej pomoci.

23. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí pomerne presne a jasne odôvodnil splnenie podmienok na aplikáciu ust. Zákona o poskytovaní právnej pomoci v súlade s ust. o správnom konaní. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale aj z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe je možné vyvodiť, že dôvodom na prijatie rozhodnutia o odmietnutí opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci bolo predchádzajúce konanie žalobcu, kvôli ktorému mu bol skôr priznaný nárok na právnu pomoc odňatý. Absenciu širšieho odôvodnenia tohto rozhodnutia správny súd nevyhodnotil ako natoľko významnú, aby bola spôsobilá dosiahnuť splnenie podmienok, za ktorých správny súd zruší správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného.

24. Správny súd pri súdnom prieskume rozhodnutia žalovaného nezistil žiadne procesné pochybenia v jeho procesnom postupe, ktoré by prípadne mohli mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. S poukazom na uvedené považoval správny súd jednotlivé námietky žalobcu, obsiahnuté v žalobe za nedôvodné a po dôkladnom zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal vo veci úspech celkom, ani sčasti a

žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

26. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).