Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-88-2021.pdf
PDF · 106.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/88/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: F.. K. G., J.. X.XX.XXXX, G. N. Č.. XX proti žalovaným: 1/ Mesto Spišské Podhradie, so sídlom v Spišskom Podhradí, Mariánske námestie 37, IČO: 00 329 622, zastúpeného Doc. JUDr. Jozefom Tekelim, PhD. & Associates, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, 2/ Okresný súd Spišská Nová Ves, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Stará cesta 3, 3/ Krajský súd v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Štúrova 29, o zaplatenie 1.405,00 eur s prísl. a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.12.2020 č.k. 14C/88/2007-637 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobcu voči žalovaným v 1. až 3. rade. Žalovanému v 1. rade priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorom bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal.
2. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.8.2007 domáhal voči pôvodne žalovanému v 1. rade (Mesto Spišské Podhradie) spolu so žalobkyňou S. G. zaplatenia sumy 16.08763,00 eur s prísl. Podaním zo dňa 5.1.2010 žalobca navrhol pripustiť do konania ďalšie strany sporu na strane žalovaných a tiež požiadal o zmenu žaloby. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.6.2010 č.k. 14C/88/2007-205 rozhodol o pripustení ďalších strán sporu do konania a tiež o zmene žaloby, v zmysle ktorej sa okrem žaloby na plnenie domáhal žalobca aj určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. N. K., zapísaných na LV č. XX a to domu stojacom na parc. č. XX a pozemku parc. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 735 m2, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.1998, v podiele 1/2 v pomere k celku. Uznesením zo dňa 15.8.2011 č.k. 14C/88/2007-258 súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobkyne S. G. zastavil. Ďalším uznesením zo dňa 30.12.2014 č.k. 14C/88/2007-402 na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 14.682,63 eur s prísl. konanie v tejto časti zastavil.
3. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca žalobu oprel o tvrdenie, že kúpnou zmluvou zo dňa 23.2.1998 spoločne s S. E. kúpil nehnuteľnosť - rodinný dom „Varssanyi“ č. XXX, ktorý stojí na parc. č. XX v kat. úz. N. K. do podielového spoluvlastníctva vo veľkosti 1/2. Podkladom kúpnej zmluvy sa stal
znalecký posudok č. XX/XX zo dňa 10.2.1997 vypracovaný znalcom F.. Z. H.. Ku kúpe nehnuteľnosti došlo krátko po kúpe objektu Dobrá vôľa, tiež s S. E.. Predmetný rodinný dom bol zakúpený za účelom výroby a spracovania produktov živočíšnej výroby z objektu Dobrá vôľa, obchod, pohostinstvo a penzión. Krátko po kúpe objektu Dobrá vôľa sa ukázalo, že žalobca bol podvedený. S. E. kúpu realizoval len za účelom založenia nehnuteľnosti na získanie podvodného úveru. O kúpe predmetného rodinného domu sa ukázalo, že S. E. mal podvodnícke úmysly a konal v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne totiž kúpil aj iný objekt v Spišských Vlachoch „Mäsovýrobňa Branisko“. Po tejto kúpe nemal záujem o spoločné užívanie predmetnej nehnuteľnosti a ani záujem o činnosť v hospodárskom objekte Dobrá vôľa. Aj keď podľa kúpnej zmluvy všetky poplatky spojené s prevodom nehnuteľnosti mali zaplatiť kupujúci, v skutočnosti všetky poplatky zaplatil žalobca, a to aj za Mesto Spišské Podhradie. Celkové náklady na obstaranie predmetnej nehnuteľnosti činili 603.477,00 Sk. Z tejto sumy žalobca uhradil 378.150,00 Sk, t.j. 63% a S. E. uhradil 223.327,00 Sk, t.j. 37%. Pri predaji na notárskom úrade vtedajší primátor Mesta Spišské Podhradie prevzal od žalobcu na ruku sumu 42.327,00 Sk. V súvislosti s predajom tejto nehnuteľnosti prebiehalo exekučné konanie vedené súdnym exekútorom a bol vyhotovený znalecký posudok č. 8/2002 dňa 11.2.2002 F.. S. V.. Žalobca viackrát ústne aj písomne žiadal primátora Mesta Spišské Podhradie o vrátenie ním vyplatených súm. Zo stanoviska mesta vyplynulo, že dobrovoľne svoj dlh žalobcovi mesto neuhradí.
4. Skutkovo súd ustálil, že žalobca spolu s pôvodnou žalobkyňou S. G. uzavreli „dohodu o podielovom spoluvlastníctve a o založení f. SHR - samostatne hospodáriaci roľník“ dňa 20.4.1992, podľa ktorej táto firma bude v právnych, ekonomických a obchodných vzťahoch vystupovať pod obchodným menom Ing. Peter Berko, samostatne hospodáriaci roľník, Studenec 67.
5. Dňa 23.2.1998 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi 1/ Mesto Spišské Podhradie, 2/ L. P., 3/ M. A., 4/ S. F., 5/ S.. P. G., 6/ S.. S. X., 7/ S. Ž., 8/ S.V. I., 8/ Z. E., 10/ S. I., 11/ X. I.,12/ K.. S. I. a S. E. a F.. K. G. ako kupujúcimi. Podľa článku 1/ predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území N. K., a to dom č. XXX s prísl. stojací na parcele č. XX zastavaná plocha o výmere 735 m2, v celosti. Nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom č. XX/ XXXX zo dňa 10.2.1997, aktualizovaným dňa 2.2.1998, vypracovaným znalcom F.. Z. H.. Kupujúci podľa článku 4/ zmluvy nadobúdajú predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva v podiele každý 1/2. Zmluvné strany sa dohodli v článku 5/ zmluvy na kúpnej cene za prevádzané nehnuteľnosti 559 530,00 Sk, z toho podiel mesta Spišské Podhradie 3/20 predstavoval sumu 83 929,50 Sk. Predávajúci potvrdili svojimi podpismi v zmluve, že dohodnuté kúpne ceny boli jednotlivým predávajúcim vyplatené dňa 23.2.1998 a mesto Spišské Podhradie zastúpené primátorom mesta F.. N. potvrdilo prevzatie sumy 83 929,50 eur od kupujúcich. Podľa článku 7/ zmluvy, účastníci vyhlasujú, že sa dohodli o tom, že všetky poplatky spojené s prevodom zaplatia kupujúci v celom rozsahu.
6. Podľa oznámenia Notárskeho úradu JUDr. Ľubomíra Barabáša, poplatok za osvedčenie pravosti podpisov predávajúcich F.. P. N. a K.. S. I.J. dňa 23.2.1998 zaplatil S. E. vo výške 1 020,- Sk (pokladničný doklad č. XX/XXXX zo dňa 23.2.1998).
7. Podľa listu vlastníctva č. XX katastrálne územie N. K. vyhotoveného dňa 6.11.2009, vlastníkmi nehnuteľnosti, a to parcely č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 735 m2 a domu súpisné číslo XXX postavenom na parcele č. XX boli S. E. a K. G., obaja v podiele 1/2, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1998 podľa I. XXX/XX - XX/XX.
8. Podľa listu vlastníctva č. XX katastrálne územie N. K. vyhotoveného dňa 6.11.2009, výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to parcely č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 735 m2 a domu súpisné číslo XXX postavenom na parcele č. XX bol G. N. na základe kúpnej zmluvy I. XXX/XX - XXX/XX.
9. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C/636/1999-86 zo dňa 31.8.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2000 bol F.. K. G. zaviazaný zaplatiť Z. G. sumu 626 979,70 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 28.6.1999 do zaplatenia a trovy konania vo výške 30 148,00 Sk.
10. Súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku v zmysle § 137 C.s.p., § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 a § 132 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
11. Pokiaľ sa žalobca domáhal pôvodne voči žalovanému v 1. rade zaplatenia istiny vo výške 1.405,00 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie ustálil, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu a súd prvej inštancie uzavrel, že táto námietka je dôvodná. V danom prípade žalobca uplatnil voči žalovanému v 1. rade nárok titulom bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že ako jeden z podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou dňa 23.2.1998, uhradil žalovanému v 1. rade, resp. za neho sumu 1.405,00 eur z dôvodu poplatkov, ktorú žiada vrátiť.
12. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej, resp. 10- ročnej objektívnej premlčacej lehote. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih získania subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jej úkor obohatil. Obe lehoty sú nezávislé. Ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu lehotu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty platí zásada, že subjektívna lehota nemôže skončiť neskôr ako objektívna, ale končí najneskôr s touto objektívnou lehotou. V danej veci objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 23.2.1998, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva a kedy žalobca podľa jeho tvrdení uhradil sumu, vrátenia ktorej sa domáha voči žalovanému v 1. rade v tomto konaní. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty stanovil čas, kedy žalobca získal vedomosti o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Preukázateľne sa tak stalo najneskôr 17.6.2002, kedy žalobca listom vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie ním uhradených poplatkov v súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou dňa 23.2.1998. Je zrejmé, že sa takto domáhal vrátenia poplatkov v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti a notárskych poplatkov, ktoré sa stali aj predmetom tohto konania. Podľa vyjadrenia žalobcu išlo o sumu 560,00 Sk za kolky, 20.276,00 Sk za notárske poplatky, zvyšok za obed a časť sumy, ktorú odovzdal primátorovi mesta do ruky, celkovo vo výške 42.327,00 Sk. Subjektívna premlčacia lehota tak začala plynúť 17.6.2002 a márne uplynula dňa 17.6.2004. Žaloba bola na súde podaná (až) dňa 27.8.2007, teda zjavne po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť.
13. Súd prvej inštancie na doplnenie uviedol, že žalobca v danom prípade ani nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca síce tvrdil, že žalovanému v 1. rade vyplatil dňa 23.2.1998 sumu 1.405,00 eur, v konaní však túto skutočnosť nepreukázal, keďže nepredložil a ani nenavrhol v tej súvislosti vykonať žiadne dôkazy. Žalobca navrhol v konaní vypočuť svedkov F.. S. V., F.. X. Z., Z. G. a Z.. O. K., neuviedol však, ku ktorým skutočnostiam by sa mali títo svedkovia vyjadriť, keďže neboli prítomní pri uzavretí kúpnej zmluvy. S. E. bol spolu so žalobcom kupujúcim, avšak v zmysle znenia uzatvorenej kúpnej zmluvy všetky poplatky mali uhrádzať kupujúci a poplatky na notárskom úrade uhradil S. E., čo vyplynulo z oznámenia príslušného notárskeho úradu. Pokiaľ žalobca odvodzoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného prevodu nehnuteľnosti v rámci exekučného konania, nárok ani z tohto pohľadu nebol žalobcom preukázaný. Udelenie príklepu pri dražbe v rámci exekučného konania bolo schválené rozhodnutím exekučného súdu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v rámci exekučného konania došlo k vadám, súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.5.2005 sp.zn. 1Obdo/V2/2004, podľa ktorého vydražiteľ, ktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam. Preto konštatoval, že ani z tohto dôvodu nemôže žaloba obstáť.
14. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ide o určovaciu žalobu. Úlohou žalobcu tak bolo preukázať, že v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností (uznesenie NS SR sp.zn. 5MCdo/1/2010). V posudzovanej veci ani jeden zo žalovaných nie je vedený ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, preto žalobcom označení žalovaní, pokiaľ sa týka určovacej žaloby, nie sú pasívne vecne legitimovaní. Súd prvej inštancie preto žalobu aj v tejto časti o určenie vlastníckeho práva, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných, zamietol.
15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v 1. rade priznal plný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaným v 2. a 3. rade trovy konania nevznikli, aj keď boli v konaní úspešní, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že na pojednávaní neoveril totožnosť účastníkov konania, nesprávne uviedol údaje v zápisnici, pričom ani opravné uznesenie nedostatky neodstránilo. Zápisnica nepojednáva obsah konania a jeho priebeh, ide o „súdnu frašku s vopred určeným koncom“. Pojednávania sa ako verejnosť zúčastnila koncipientka advokátskej kancelárie z Košíc, čo zákon neumožňuje. Táto údajná koncipientka nebola účastníčkou konania a nie je zrejmé, akým spôsobom sa dostala do pojednávacej miestnosti. Je otázne, či veľkosť priestoru (pojednávacej miestnosti) zodpovedá normám 15 m2/ osoba v súvislosti s protiepidemiologickými opatreniami. Na žiadosť splnomocnenej zástupkyne žalobcu S. G. z dôvodu jej ťažkostí, ktoré sa prejavili na pojednávaní, súd pojednávanie neodročil. Zápisnica nekorešponduje s rozsudkom, jeho odôvodnením ani so záhlavím rozsudku. Záhlavie rozsudku neobsahuje meno splnomocnenej zástupkyne S. G.. Rozsudok nespĺňa náležitosti vyplývajúce z § 220 ods. 1 C.s.p. Súd o žalobe, ktorá bola zmenená uznesením nekonal. Žalobca cestou splnomocnenej zástupkyne podaním zo dňa 12.12.2020 požiadal o odročenie pojednávania. Súd však dôvod uvedený žalobcom nepovažoval za dôležitý a pojednávanie neodročil. Žalobcovi nebolo doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach. Sudkyňa túto skutočnosť ignorovala napriek tomu, že žalobca na to poukázal. Sudkyňa na viaceré výtky a dotazy žalobcu a jeho splnomocnenej zástupkyne nedokázala a nevedela odpovedať, čo zakladá konflikt záujmov. Nesúhlasí s vybavením jeho sťažnosti. Vytkol súdu prvej inštancie, že uznesenie zo dňa 30.12.2014, ktorým zamietol návrh žalobcu na pripustenie zmeny žalobného petitu nemožno považovať za správne. Konštatoval, že odôvodnenie uznesenia nie je spôsobilé rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Súd zrejme „vystrašil zmenený žalobný petit, keď už boli rozbehnuté aj zrealizované finančné kšefty“. Vytkol súdu prvej inštancie, že prvýkrát vytýčil pojednávanie až 28.2.2012, t.j. 5 rokov od podania žaloby. Podľa žalobcu súd nesprávne viedol pojednávanie. Postupom súdu bolo porušených viacero práv žalobcu. Súd nevysvetlil, akými konkrétnymi nedostatkami trpí podanie žalobcu (žaloba). Pri odstraňovaní vád nepostupoval dôsledne v zmysle zákona. Súd nekonal voči žalovaným v 2. a 3. rade, teda týmto postupom došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy (výsluchy svedkov, ktorých navrhol). Súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, z akých dôvodov zamietol žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade. Dospel k nesprávnemu názoru, že nárok žalobcu je premlčaný. Nesúhlasí ani s rozhodnutím o trovách konania. Žalobca v žalobe ozrejmil skutočnosti, na základe ktorých založil svoj nárok voči žalovaným.
17. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Súd dospel k správnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 3. rade v konaní o určenie vlastníckeho práva, keďže nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, vrátane jeho dôvodov.
18. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v 3. rade zotrval na svojej odvolacej argumentácii.
19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
20. Rozsudok je vo svojom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.2.2022 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 8.2.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
22. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
23. Odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 C.s.p., preto sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že trpí nepreskúmateľnosťou.
24. Nemožno sa stotožniť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že by súd nekonal so žalovanými v 2. a 3. rade a týmto postupom by došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Žalobca na základe žiadosti o pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných, ktorému návrhu súd vyhovel, označil na strane žalovaných, okrem žalovaného v 1. rade aj žalovaných v 2. a 3. rade, voči ktorým súd konal a žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Odvolací súd považuje tieto úvahy súdu prvej inštancie za správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje s bodom 38. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalovaní v 2. a 3. rade nie sú, pokiaľ sa týka určovacej žaloby, pasívne vecne legitimovaní, keďže nie sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností, preto správne súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva voči žalovaným zamietol.
25. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobcu, pokiaľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 1. rade tvrdiac, že bez právneho dôvodu, resp. za žalovaného v 1. rade uhradil sumu 1.405,00 eur, ktorú žiada vrátiť v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu je možné jednoznačne ustáliť, že žalobca tento nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. Správne sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neuplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 1. rade v subjektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňa 17.6.2002 a márne uplynula dňa 17.6.2004. Žaloba bola na súde podaná (až) dňa 27.8.2007, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov neostávalo iné, len žalobu v tejto časti z dôvodu jej premlčania zamietnuť.
26. Za neopodstatnené odvolací súd považuje odvolacie námietky žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie procesné pochybenia. Po oboznámení sa s obsahom spisu nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie neoveril totožnosť účastníkov konania na pojednávaní. Pokiaľ žalobca uvádza, že súd nesprávne uviedol údaje v zápisnici a ani opravné uznesenie nedostatky neodstránilo, v odvolaní neuvádza, o aké nesprávne údaje by malo ísť. Akékoľvek úvahy odvolateľa o tom, že v danom prípade ide o „súdnu frašku s vopred určeným koncom“ nemajú žiadne reálne opodstatnenie. Pojednávania sú verejné, preto sa pojednávania môže zúčastniť verejnosť, pokiaľ z účasti na pojednávaní nie je vylúčená (§ 176 C.s.p). Preto skutočnosť, že pojednávania sa ako verejnosť zúčastnila koncipientka advokátskej kancelárie z Košíc nie je vadou konania. Bez akéhokoľvek právneho významu pre rozhodnutie vo veci samej je skutočnosť, či na pojednávaní boli dodržané protiepidemiologické opatrenia. Samotná skutočnosť, že v záhlaví nie je uvedená splnomocnená zástupkyňa žalobcu nemení nič na vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Žalobca naviac odvolal plnú moc udelenú splnomocnenej zástupkyni S. G., ktorú skutočnosť oznámil súdu 11.2.2021 (viď čl. 676 spisu).
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovaní v 2. a 3. rade boli síce v odvolacom konaní úspešní, avšak trovy konania im nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že týmto žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).