Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-17-2021.pdf
PDF · 114.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: L.. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XX, Z. A. proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020 zo dňa 28.12.2020 takto
rozhodol:
I. R u š í rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelárie Prešov č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020 zo dňa 28. decembra 2020 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 01.02.2021 doručenou správnemu súdu dňa 11.02.2021 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020 zo dňa 28.12.2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci v zmysle ustanovení zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zák. č. 8/2005 Z.z. (ďalej len zák. č. 327/2005 Z.z. v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žiadateľa uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020.
I. Administratívne konanie
2. Dňa 27.11.2020 bol Centru doručený list žiadateľa zo dňa 24.11.2020 z obsahu, ktorého vyplývalo, že žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žiadateľa uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020.
3. Rozhodnutím Centra č. spisu KaPO/25690/2020 zo dňa 30.11.2020, ČRZ: 32551/2020 nebola žiadateľovi v predmetnej právnej veci predbežne poskytnutá právna pomoc. Rozhodnutím Centra č. spisu KaPO/25690/2020 zo dňa 30.11.2020, ČRZ: 132554/2020 bolo konanie o nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci prerušené a žiadateľ bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania a predloženie požadovaných dokladov a údajov. Vyplnené tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci spolu s prílohami bolo Centru doručené dňa 21.12.2020.
4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „Zo žiadateľom predložených dokladov vyplýva, že Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020 bol návrh žiadateľa na prerušenie dovolacieho konania zamietnutý. Dovolanie žiadateľa bolo odmietnuté a žalovaným v 1. až 3. rade bol priznaný nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 11Co/86/2018 zo dňa 29.03.2019 odmietol odvolanie žiadateľa (žalobcu) proti rozhodnutiu Okresného súdu Spišská Nová Ves vydanému v konaní sp. zn. 14C/88/2007 vo veci o 16.087,63 € s prísl. a o určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie odvolacieho súdu obsahovalo riadne poučenie o tom, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a že dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Proti uzneseniu odvolacieho súdu síce podal žiadateľ zastúpený advokátom dovolanie, avšak neskôr v priebehu konania advokát súdu oznámil, že žiadateľ mu podaním zo dňa 20.12.2019 vypovedal plnú moc. Advokát JUDr. Tomáš Tauber bol určený na zastupovanie žiadateľa v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/86/2018 zo dňa 29.03.2019 rozhodnutím Centra č. spisu KaPO/21724/2019 zo dňa 27.08.2019, ČRZ: 127549/2019. Po oznámení tejto skutočnosti dovolací súd žiadateľa poučil v zmysle ust. § 429 ods. 1 CSP o tom, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom s tým, že nesplnenie podmienky môže byť dôvodom na odmietnutie dovolania a vyzval ho na predloženie plnej moci udelenej advokátovi. Žiadateľ dovolaciemu súdu oznámil, že výzve nemôže vyhovieť z dôvodu prebiehajúceho konania o námietke zaujatosti voči Centru a navrhol dovolacie konanie prerušiť. Keďže dovolací súd nezistil okolnosti preukazujúce dôvodnosť návrhu žiadateľa na prerušenie konania o dovolaní, tento návrh zamietol a z dôvodu nesplnenia procesných podmienok podľa § 429 CSP dovolanie žiadateľa odmietol. Z odôvodnenia predmetného uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že žiadateľ napriek poučeniu odvolacieho ako aj dovolacieho súdu o náležitostiach dovolania a potrebe zastúpenia dovolateľa advokátom v dovolacom konaní zastúpený advokátom nebol, keď Centrom určenému advokátovi plnú moc vypovedal. Nedodržal tak osobitnú podmienku dovolacieho konania v zmysle § 429 ods. 1 CSP, následkom nedodržania ktorej je odmietnutie dovolania. Okrem vyššie uvedeného žiadateľ na výzvu Centra, ktoré jeho základné práva a slobody mali byť predmetným uznesením Najvyššieho súdu porušené uviedol, že to uvedie Centrom určený kvalifikovaný právny zástupca. Z uvedeného teda vyplýva, že žiadateľ nevedel, resp. odmietol tieto skutočnosti špecifikovať. Centru sa preto javí, že v danom prípade ide zo strany žiadateľa iba o formálne využitie ďalšieho prostriedku nápravy bez toho, aby boli splnené objektívne predpoklady na jeho použitie. Na kvalifikované podanie ústavnej sťažnosti nemôže postačovať len subjektívny pocit žiadateľa, že v konaní, ktoré skončilo jeho neúspechom došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Na základe vyššie uvedených záverov, že odmietnutie dovolania pre nesplnenie podmienky povinného zastúpenia dovolateľa advokátom, nemôže zakladať porušenie základných práv a slobôd žiadateľa, nebola splnená podmienka, že spor nie zrejme bezúspešný, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, má Centrum za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu. Centrum sa tak ďalej nezaoberalo splnením ďalších dvoch podmienok. Žiadateľ spolu s predložením tlačiva žiadosti, ktoré bolo Centru doručené dňa 21.12.2020 opätovne požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, ktorá by mala uplynúť dňa 23.01.2021. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty môže zároveň so žiadosťou požiadať Centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci Centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Predbežná právna pomoc nebola žiadateľovi priznaná z dôvodu, že Centrum rozhodlo o nároku žiadateľa na právnu pomoc ešte pred uplynutím žiadateľom označenej lehoty, pričom vyššie spomenutom tlačive žiadateľ označil rovnaký dôvod na predbežné poskytnutie právnej pomoci ako v liste z 24.11.2020.“.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu
5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako nezákonného a taktiež priznania úplnej náhrady trov konania.
6. V správnej žalobe žalobca opísal doterajšiu prax Centra a uviedol: „Tvrdím, že ako účastník administratívneho konania som bol rozhodnutím správneho orgánu (Centra) ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). K uvedeným dôvodom nepriznania nároku na právnu pomoc uvádzam: O tom, či spor nie zrejme bezúspešný už z tohto slovného spojenia vyplýva, že táto argumentácia neobstojí, keďže ide o nie zrejme bezúspešný spor, čo z právnej stránky a z právneho hľadiska znamená, že toto konanie má úspech, čiže táto podmienka bola splnená (poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Sžo/13/2014 z 24.9.2015, 5Sžo/61/2013, 5Sžo/62/2013 z 31.1.2014, Krajského súdu v Košiciach 5Sp/13/2013 z 0.4.2015, 7S/33/2019 z 22.7.2020). Keďže žalovaný v úvode svojho odôvodnenia sa zaoberá právnym zastúpením dovolacieho konania a JUDr. Tomášom Tauberom je potrebné uviesť, že napriek včas podanej žiadosti žalovaný správny orgán opätovne nestihol vydať rozhodnutie na splnenie podmienky právneho zastúpenia v dovolacom konaní ako aj nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia 30 dní. Žiadosť bola podaná 24.06.2019 a rozhodnutie až 27.08.2019 a doručené dňa 20.09.2019. Uznesenie bolo doručené dňa 07.06.2019 a lehota na podanie dovolania uplynula 07.08.2019. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vydal rozhodnutie od podania žiadosti za dva mesiace a tri dni, čo je v rozpore so zákonom o poskytovaní právnej pomoci. Ďalej z uvedeného vyplýva, že lehota na podanie dovolania uplynula dňa 07.08.2019 a rozhodnutie bolo vydané dňa 27.08.2019, t.j. 20 dní po lehote. Čo sa týka uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 z 14.10.2020 dovolanie bolo odmietnuté z procesnej strany, t.j. z dôvodu nezastúpenia a nesplnenia podmienky právneho zastúpenia a nie tak ako uvádza žalovaný vo svojom odôvodnení na str. 3 ods. 1 a 2. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberá dovolacím konaním a snažením sa citácie Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR, ale nezaoberá sa predmetnou žiadosťou a ani nijak nezdôvodňuje túto žiadosť, čím preukázateľne a účelovo pokračuje v nezákonnom konaní.“.
7. V ďalšom žalobca vyjadril svoj názor na konanie Centra citoval § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z., článok 46 ods. 1 Ústavy SR a vyjadroval svoj názor ako malo Centrum v tejto veci postupovať. Ďalej namietal, že v porovnaní s odôvodnením rozhodnutia preukázateľne žalovaný správny orgán opätovne porušuje práva žalobcu vydaním nezákonného a nesprávneho rozhodnutia. Namietal, že v odôvodnení rozhodnutia sa neuvádza, že ide o žiadosť na Ústavný súd a aká podmienka nebola v tejto žiadosti splnená. Na základe uvedeného sa dá konštatovať, že napadnuté rozhodnutie Centra
- vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- zistenie (resp. nezistenie) skutkového stavu Centra bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
- skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi v tejto veci alebo v nich nemá oporu,
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov žiadal žalobca rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
8. Listom č. ČRZ: 70241/2021 zo dňa 09.07.2021 sa vyjadril k žalobe žalovaný správny orgán, ktorý uviedol: „Napadnutým rozhodnutím žalovaný žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti, pre porušenie základných práv a slobôd žiadateľa uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020. Žalovaný má za to, že rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi je zákonné a žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených odôvodnení rozhodnutia. K zachovaniu lehoty žalovaný uviedol, že v zmysle § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. je žalovaný povinný do 30 dní rozhodnúť o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorá spĺňa náležitosti podľa ods. 1 a teda obsahuje údaje a doklady týkajúce sa skutočnosti rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vo vzťahu k ďalším bodom žaloby žalovaný zotrváva na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a teda, že v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu možno konštatovať, že nesplnenie podmienky povinného zastúpenia dovolateľa advokátom a následné odmietnutie dovolania a teda zákonný postup súdu nemôže zakladať porušenie základných práv a slobôd žiadateľa. Vo vzťahu k posúdeniu statusu žalobcu ako žiadateľa o právnu pomoc v intenciách § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. žalovaný konštatuje, že nepristúpil k aplikácii tohto ustanovenia, ale žiadosť žalobcu posúdil v intenciách ust. § 1 a § 6 citovaného zákona, a vyhodnotil, že žiadateľ nespĺňa podmienku na poskytovanie právnej pomoci podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 327/2005 Z.z.. Ako vyplýva z dôvodovej správy k ust. § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z., zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia reagoval na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť
prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti Centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv alebo žiadosť právnickej osoby o právnu pomoc). Nakoľko v danom prípade išlo o vec, ktorá patrí do pôsobnosti žalovaného a žiadateľom o právnu pomoc bola fyzická osoba, žalovaný nepristúpil k aplikácii predmetného ustanovenia. Zároveň predpokladom priznania právnej pomoci podľa vyššie citovaného ustanovenia je kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a teda ide o vec, kde je poskytnutie právnej pomoci celospoločensky žiaduce. V predmetnom prípade, keď sám žalobca nevedel, resp. odmietol žalovanému uviesť, ktoré jeho základné práva a slobody mali byť porušené a pre ktoré konkrétne dôvody považuje za potrebné podať ústavnú sťažnosť, nebolo možné túto vec posúdiť ako vec celospoločenského významu. Žalovanému sa tak javí ako to vyslovil aj v napadnutom rozhodnutí, že zo strany žalobcu išlo iba o jeho subjektívny pocit, že v konaní, ktoré skončilo jeho neúspechom došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Žalovaný má za to, že v konaní o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný má za to, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nesplnil zákonnú podmienku obsiahnutú v ust. § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.“.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu zamietol.
10. Replikou zo dňa 20.08.2021 sa vyjadril žalobca, v ktorej zotrval na doterajšej argumentácii a dôvodoch. V širších súvislostiach vyjadril svoje výhrady k pracovnej činnosti Centra, najmä k časti jeho vyjadrenia k žalobe. Podotkol, že ako žiadateľ o právnu pomoc neodmietol žalovanému uviesť aké jeho práva a slobody boli porušené, iba mu dostatočne jasne, zrozumiteľne uviedol, že ako neprávnik sa k tomu nebude vyjadrovať, ale vyjadrí sa kvalifikovaný určený advokát. Mal za to, že zo zákona jasne vyplýva, že žalovaný správny orgán má sám, na základe doručených materiálov posúdiť, o aké porušenie práva a slobody došlo vydanými súdnymi rozhodnutiami. Vyjadril svoj názor o nekompetentnosti, neschopnosti a účelovosti zo strany žalovaného, kde ide iba o jeho subjektívny pocit, že o podanej žiadosti rozhodol v zmysle zákona. Uzavrel, že splnil všetky zákonné podmienky obsiahnuté v § 6 ods. 12 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z., ale žalovaný správny orgán nesplnil ani jednu podmienku obsiahnutú v tomto zákone.
III. Právny názor správneho súdu
11. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na základe žiadosti žalobcu pojednávanie, ktoré vykonal a na ňom rozhodol v neprítomnosti žalobgcu a žalovaného. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo dňa 10.10.2022, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.10.2022, ktorým zároveň požiadal o odročenie pojednávánia z rodinných dôvodov, ako aj zdravotných dôvodov manželky , ktorú sprevádza na lekárskych vyšetreniach. Uvedené tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 21.09.2022, ktoré bolo súdu doručené 23.09.2022 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. O odročenie pojednávania nežiadal.
12. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasled. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
13. Správny súd overil skutkový stav z administratívneho spisu a konštatuje, že z predložených dokladov v administratívnom spise vyplýva, že žalobca písomne listom zo dňa 24.11.2020, ktorý bol doručený žalovanému 27.11.2020 požiadal o ustanovenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radu advokátov na právne zastupovanie vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020, doručeného dňa 23.11.2020. Žiadal Centrum, aby pri
výbere advokáta zohľadnil informácie Slovenskej advokátskej komory, ktorá má prehľad o advokátoch zameraných na ústavné právo, ktorému sa advokát venuje.
14. Predmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie žalovaného č. spisu KaPO/25690/2020 zo dňa 28.12.2020, právoplatné 26.01.2021, ktorým žalovaný žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žiadateľa uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020 z dôvodu nesplnenia podmienky, že v prípade sporu žalobcu sa jedná o zrejmú bezúspešnosť podľa § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 327/2005 Z.z..
15. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, t.j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
17. Podľa § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov Centra.
18. Podľa ust. § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spája náležitosti podľa ods. 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
19. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
20. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide aj vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny predpis alebo síce použil správny predpis, no tento chybne vyložil v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom.
21. Vadou konania, pre ktorú správny súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je aj pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci. Pretože rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania musí vychádzať zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť buď nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Nedostatočné zistenie skutkového stavu sa tiež uvádza ako následok nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Pokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu vychádzajúc z gramatického a logického výkladu právnej normy ustanovenej v 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je možné uzavrieť, že zákonodarca priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv a v právnej norme ustanovenej v § 8 tohto zákona demonštratívne uvádza skutočnosti, na ktoré centrum prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu. Z uvedeného je zrejmé, že môže ísť aj o iné skutočnosti, ktoré by preukázali, že spor, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, je zrejme bezúspešný. V každom prípade však musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že: „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná.“
23. Vo vyššie naznačenom kontexte a vymedzenom ústavnom rámci správny súd považuje rozhodnutie žalovaného č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020 zo dňa 28.12.2020 za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Pokiaľ v danej veci nepriznal žalovaný žiadateľovi nárok na bezplatnú právnu pomoc z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. b) v zákone č. 327/2005 Z. z. a teda z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu pre žalobcom označené a predložené dôkazy, ktoré nepreukazujú možné porušenie práv žalobcu, správny súd považuje tento záver správneho orgánu za meritórne vyhodnocovanie právneho nároku žalobcu, ktoré patrí vyhodnocovať iba príslušnému súdu.
24. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že správny orgán vyhodnocoval nárok žalobcu, pričom ho posudzoval čo do úspešnosti alebo neúspešnosti a právne uzatváral nastolené otázky, ktoré vyplynuli z podaní a nárokov, ktoré si uplatňoval žalobca v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020. Takýto postup nemožno považovať za formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., resp. o zákonnú aplikáciu správnej úvahy, ktorú správny orgán v danom prípade má.
25. Správny súd pripomína, že hodnotenie podmienky § 6 ods. 1 pís. b/ zákona č. 327/2005 Z. z., že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci na základe žiadosti žalobcu je nezákonné a v rozpore s právom žalobcu byť právne zastúpený v konaní pred súdom, kde sa predpokladá povinné právne zastúpenie (dovolanie, ústavná sťažnosť). Hodnotenie zrejmej bezúspešnosti sporu je jediným z kritérií, ktoré žalovaný posudzoval a vyhodnotil ako nesplnené žalobcom a preto jeho žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zamietol. V tejto súvislosti nesplnenie podmienky povinného právneho zastúpenia môže viesť k porušeniu práva žalobcu na právnu pomoc a súčasne odňatie práva na súdnu a inú právnu ochranu pre prípad, že žalobca spĺňal kritériá prístupu k poskytnutiu bezplatnej právnej pomoci aj z pohľadu jeho zárobkových a majetkových pomerov a hodnoty sporu podľa § 6 ods.1 zákona /podľa § 6 ods.1 písm. a/, c/ zákona 327/2005 Z. z./ čo už žalovaný neposudzoval. Žalovaný konštatoval povinnosť kumulatívne splniť všetky podmienky podľa § 6 ods. 1 zákona 327/2005 Z. z., pričom právne posudzoval ne/dôvodnosť porušenia základných práv a slobôd žiadateľa (žalobcu), odmietnutím dovolania pre nesplnenie podmienky povinného zastúpenia dovolateľa (žalobcu), z ktorej právnej úvahy vyplýva, že žalovaný svojim postupom de facto rozhodol o nároku žalobcu, o ktorom má právo rozhodnúť Ústavný súd, keďže vyhodnotil, že tento nárok je zjavne bezúspešný. Na takéto posúdenie nároku nemá žalovaný kompetenciu o to viac, ak tento nárok závisí od voľnej úvahy súdu. Týmto posúdením prekročil žalovaný správny orgán rámec svojej správnej úvahy, ktorú mu do istej miery dáva dikcia § 8 zák. č. 327/2005 Z.z..
26. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR je predovšetkým úlohou správneho súdu poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov konania v oblasti verejnej správy. V posudzovanej veci je nezákonné rozhodnutie žalovaného, ktorým ako orgán verejnej správy poverený rozhodovaním o
otázkach bezplatnej právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, i v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písmeno c) SSP.
28. Správny súd poukazuje zároveň na to, že v zmysle ust. § 191 ods. 6 prvá veta SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
29. Úlohou žalovaného tak bude po vrátení veci riadiť sa vyššie uvedeným názorom Krajského súdu v Košiciach a v jeho zmysle aplikovať na zistený skutkový stav zákon č. 327/2005 Z. z. a v jeho intenciách procesne rozhodnúť o žiadosti žiadateľa.
30. Podľa § 167 ods.1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
31. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania .
32. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP)
33. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (správnych žalobách v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).