Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Ing. G. J., bytom D. Č.. XX, D. G., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, ul. Masarykova 10, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 64968/2019, zo dňa 07. mája 2019, takto

rozhodol:

I. R u š í rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelárie Prešov č. , ČRZ: 64968/2019, zo dňa 07. mája 2019 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vrátane nároku na predbežné poskytnutie právnej pomoci v právnej veci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 07.03.2019. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca ako žiadateľ listom doručeným žalovanému dňa 18.03.2019 požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 07.03.2019. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.03.2019 prerušil správne konanie keďže žiadosť nebola podaná na predpísanom tlačive a vyzval žiadateľa na predloženie vyplneného tlačiva žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vrátane predloženia požadovaných dokladov, ktoré bolo žalovanému následne doručené dňa 23.04.2019. Žalobca vo formulári žiadosti požiadal aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že mu hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku. V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v časti označenej ako - Dátum, kedy bolo rozhodnutie doručené uviedol : „nie je možné uviesť, nakoľko mi nebol doručený.“ Túto skutočnosť taktiež uviedol aj vo svojom vyjadrení zo dňa 16.04.2019, ktoré bolo zaslané žalovanému spolu s vyplneným tlačivom a to tak, že: „ fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 07.03.2019 nie je možné zaslať, nakoľko určený advokát Centrom právnej pomoci JUDr. G. J. ho do dnešného dňa nedoručil klientovi.“ Žalovaný vo svojom odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na záznam z telefonického rozhovoru s ustanoveným advokátom JUDr. G. J., ktorý uviedol, že ani jemu ešte nebol v tejto veci doručený rozsudok, ako aj na záznam z telefonického rozhovoru s asistentkou sudcu Krajského súdu v Košiciach v sp. zn. , ktorá uviedla, že rozsudok v tejto veci bol vyhlásený dňa 07.03.2019, avšak ku tomuto dnešnému dňu ešte nebol doručovaný účastníkom konania, nakoľko nie je ani písomne vyhotovený. Taktiež poukázal aj na to, že z hmotnoprávneho hľadiska základným predpokladom na začatie plynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti je to, že rozhodnutie krajského súdu je doručené oprávnenému subjektu, čo však zo zistených skutočností je zrejmé, že v prípade žiadateľa ešte nenastalo a táto lehota mu začne plynúť až dňom doručenia. Na základe takto zistených skutočností vyhodnotil, že žiadateľovi nehrozí

nebezpečenstvo zmeškania lehoty ani bezprostredná ujma na jeho právach, preto o jeho žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci rozhodol žalovaný tak, že mu nárok nepriznal. Zároveň žalovaný skutočnosť, že rozsudok nebol ku dňu podania žiadosti doručený vyhodnotil tak, že žiadosť žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci sa z tohto dôvodu javí ako zrejme bezúspešná a keďže v tomto prípade nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, mal za to, že žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoci, čo malo za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 64968/2019 zo dňa 07. mája 2019 v celom rozsahu a vrátenia veci na nové konanie a rozhodovanie a zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, čo je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnom správy, ktoré má za následok nezákonné rozhodnutie. Podľa neho je rozhodnutie zmätočné, protirečivé a nesprávne. Ak žalovaný uvádza dátumy vynesenia rozsudku, lehotu na jeho vyhotovenie, ako aj lehotu na podanie kasačnej sťažnosti, nie je mu zrejmé, prečo vo svojom rozhodnutí neuvádza prečo sa tak nestalo a prečo neboli dodržané lehoty v zmysle zákona. Taktiež neuvádza, z akého dôvodu vynesený rozsudok Krajského súdu v Košiciach neurgoval, resp. neurguje určený advokát. Má za to, že žiadateľ o právnu pomoci má právo žiadať od centra právnej pomoci, aby centrum určilo právneho zástupcu aj napriek tomu, že nebol doručený rozsudok určenému právnemu zástupcovi, aby žiadateľ o právnu pomoc mohol udeliť plnú moc a ustanovený advokát na základe nej mohol nahliadnuť do spisu, čo bráni doručiť vynesený rozsudok zo dňa 07.03.2019. Uviedol, že žalovaný sa neriadi zákonom, ale sám si vymýšľa svoje vlastné zákony, ktoré si prispôsobuje danej situácii a danej právnej veci. Takéto konanie je úplne nezákonné a porušujúce všetky platné zákony vrátane .

3. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.01.2020 žalovaný zotrval na tom že v danej veci postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, dostatočne zistil vo veci skutočný stav a rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Keďže žalobca nesplnil zákonnú podmienku obsiahnutú v ustanovení o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, žalovaný mu nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane nároku na predbežné poskytnutie právnej pomoci a to z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Poukázal na to, že pre poskytnutie právnej pomoci je potrebné, aby žiadateľ preukázal, že spĺňa všetky zákonom kumulatívne stanovené podmienky pre priznanie nároku na právnu pomoc, ktorými sú preukázanie skutočností, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a že hodnota sporu prevyšuje aktuálnu hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, pričom tieto podmienky sú uvedené v . Podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu je žalovaný povinný vždy skúmať a bez jej splnenia nemôže priznať žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu pritom stále závisí od okolností konkrétneho prípadu a je v kompetencii žalovaného. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a mal za to, že vzhľadom na zistené skutočností a platnú právnu úpravu z dôvodu, že v tomto prípade ešte žalobcovi nezačala plynúť lehota na podanie kasačnej sťažnosti nakoľko rozhodnutie mu nebolo doručené, je právna vec, s ktorou žalobca obrátil na žalovaného z tohto dôvodu zrejme bezúspešná, a preto mu nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa . Zároveň mal za to, že v tom čase mu z tohto dôvodu ani nehrozilo nebezpečenstvo zmeškania lehoty ani bezprostredná ujma na jeho právach. Pokiaľ žalobca tvrdí v správnej žalobe, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, poukázal na to, že dňa 24.06.2019 žalobca opätovne žalovaného požiadal o poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci a jeho žiadosť bola zaregistrovaná pod č. s.: , ako aj na to, že žalobca prevzal rozsudok krajského súdu vo veci sp. zn. až dňa 14.06.2019.

4. Žalobca v replike zo dňa 17.02.2020 uviedol, že pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza bezúspešnosť sporu, neuvádza v čom má spočívať táto bezúspešnosť sporu a ako k nej dospel. Nesprávne je taktiež odôvodnenie žalovaného v rozhodnutí, ako aj jeho vyjadrenie, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podal predčasne, nakoľko má za to, že jeho žiadosť bola podaná

včas z dôvodu, že ak by správny súd dodržal lehotu na doručenie rozsudku 30 dní a žiadateľ o právnu pomoc podal žiadosť až po tomto doručení, tak žalovaný by opätovne nestihol lehotu na rozhodnutie o tomto nároku a žiadateľ o právnu pomoc by nestihol lehotu na podanie kasačnej sťažnosti. Tvrdenie žalovaného o zrejmej bezúspešnosti sporu neobstojí, lebo ako uvádza sám žalovaný nehrozilo zmeškanie lehoty, čo je jednou z možnosti, kedy ide o zrejmú bezúspešnosť podľa platných súdnych rozhodnutí. Podľa žalobcu žalovaný správny orgán nepostupoval v predmetnej veci zákonne a nevyužil svoje právo na prerušenie konania. Žalobca má za to, že ako žiadateľ o právnu pomoc splnil zákonnú podmienku, ale súd nedodržal zákonom stanovenú lehotu 30 dní a žalovaný napriek dostatku zadovážených podkladov nepostupoval v zmysle ustanovenia .

5. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia ( ďalej len ) na základe žiadosti žalobcu pojednávanie, ktoré vykonal a na ňom rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.07.2020, v ktorom uviedol, že sa ospravedlňuje z neúčasti na pojednávaní z rodinných dôvodov; z dôvodu výskytu epidémie COVID-19 v D. G.Í., odkiaľ mu ide spoj do Košíc a má doma syna s oslabenou imunitou a taktiež z dôvodu, že na krajskom súde pôsobí vo funkcii podpredsedu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ján Slovinský, ktorý bol bývalým predsedom Okresného súdu Spišská Nová Ves a voči jeho osobe bol vylúčený, čo samo o sebe zakladá dôvodnú obavu o nesprávnosti a nezaujatosti tohto súdu. Súd akceptoval jeho ospravedlnenie a pokiaľ ide o dôvod ospravedlnenia pre to, že na krajskom súde pôsobí vo funkcii podpredsedu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ján Slovinský, ktorý bol bývalým predsedom Okresného súdu Spišská Nová Ves a voči jeho osobe bol vylúčený, čo samo o sebe zakladá dôvodnú obavu o nesprávnosti a nezaujatosti tohto súdu vychádzajúc z obsahu sa javí, že ide o námietku zaujatosti, avšak keďže táto nespĺňa náležitosti podľa (V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie sa nepoužije. ) súd na ňu podľa neprihliadal. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil aj žalovaný a to písomným podaním zo dňa 30.06.2020 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti.

6. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a je namieste zrušiť rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia písmeno c) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným.

7. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca písomne listom zo dňa 13.03.2019, ktorý bol doručený žalovanému dňa 18.03.2019 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov pre podanie kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 07.03.2019. Z dôvodu, že podanie malo nedostatky, žalovaný rozhodnutím zo dňa 27. marca 2019 č. , ČRZ: 43674/2019 prerušil správne konanie o nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci a zároveň ho vyzval, aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia odstránil nedostatky podania a k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doplnil nasledujúce doklady, údaje a vyjadrenia: aby predložil podpísané tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a pre vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu aby predložil fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 07.03.2019 s vyznačenou právoplatnosťou a aby uviedol kedy rozsudok prevzal, aby zároveň uviedol dôvody, pre ktoré chce proti rozsudku podať kasačnú sťažnosť a v prípade, ak už kasačnú sťažnosť podal, aby ju predložil žalovanému vo fotokópii spolu s údajom kedy bola odoslaná na poštovú prepravu, resp. kedy bola doručená najvyššieho súdu. Zároveň ho poučil o tom, že správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správne poriadku konanie zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania. Predmetné rozhodnutie prevzal žalovaný dňa 15.04.2019. Dňa 23.04.2019 doručil žalobca ako žiadateľ žalovanému vyplnenú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, kde uviedol, že žiada aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci. V časti C tejto žiadosti uviedol, že žiada o poskytnutie právnej pomoci k vydanému súdnemu rozhodnutiu pod sp. zn. s tým, že pokiaľ ide o dátum kedy bolo rozhodnutie doručené uviedol, že nie je možné to uviesť, nakoľko mu rozsudok nebol doručený. Zároveň túto skutočnosť uviedol aj v písomnom podaní, ktoré pripojil k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci s tým, že rozsudok nie je možné zaslať, nakoľko určený advokát

centrom právnej pomoci ho do dnešného dňa nedoručil klientovi. Z tohto dôvodu nepozná ani jeho presné odôvodnenie a nie je možné uviesť ani všetky dôvody, pre ktoré je potrebné podať kasačnú sťažnosť. V administratívnom spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 26.04.2019 z telefonického rozhovoru pracovníčky žalovaného s ustanoveným advokátom JUDr. G. J. na zastupovanie v konaní pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. , ktorý uviedol, že jemu ešte nebol rozsudok pod sp. zn. doručený a v prípade, ak mu bude doručený, bude o tom informovať svojho klienta. Zo záznamu z telefonického rozhovoru zo dňa 30.04.2019 s asistentkou sudcu Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. vyplýva, že na súde bolo zistené, že rozsudok v tejto veci bol vyhlásený dňa 07.03.2019, pričom ku dňu tohto telefonického rozhovoru ešte nebol doručovaný účastníkom konania a ani nie je písomne vyhotovený. Na základe zistených skutočností a po preskúmaní podkladov vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktoré žalobca prevzal dňa 29.05.2019 a tohto dňa rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné.

8. Na základe žiadosti oznámil žalovaný súdu, že vo veci poskytnutia právnej pomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 07.03.2019 bola dňa 24.06.2019 žalobcom doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorá bola zaevidovaná pod č. sp.: , pričom vo veci bolo prerušené správne konanie rozhodnutím žalovaného zo dňa 01.07.2019 a dňa 26.09.2019 Centrum vydalo rozhodnutie č. , ČRZ: 142166/2019 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi v predmetnej právnej veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.10.2019.

9. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

10. Podľa ustanovenia Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

11. Podľa ustanovenia fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

12. Podľa ustanovenia podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

13. Podľa ustanovenia pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

14. Podľa ustanovenia na o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

15. Podľa ustanovenia o správnom konaní, ďalej len Správny poriadok Správny orgán zastaví, ak účastník na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia poučený.

16. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide aj vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom.

17. Pokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu vychádzajúc z gramatického a logického výkladu právnej normy ustanovenej v 6 ods. 1 písm. b/ je možné uzavrieť, že zákonodarca priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv a v právnej norme ustanovenej v tohto zákona príkladmo uvádza skutočnosti, na ktoré centrum prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu. Z uvedeného je zrejmé, že môže ísť aj o iné skutočnosti, ktoré by preukázali, že spor, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, je zrejme bezúspešný. V každom prípade však musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. -24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná.“

18. V konaní žalobca ako žiadateľ tvrdil, že ku dňu doručenia vyplnenej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci mu nebol doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach proti ktorému mienil podať sťažnosť. Túto skutočnosť si overil žalovaný tak u ustanoveného advokáta JUDr. J., ktorý potvrdil, že jemu samému nebol rozsudok doručený ako aj na súde, kde asistentka sudcu, ktorému bola pridelená vec potvrdila, že rozsudok nebol doručovaný účastníkom a nebol ešte ani písomne vyhotovený, pričom úradné záznamy z týchto zisťovaní sú súčasťou administratívneho spisu (bod 7 odôvodnenia tohto rozsudku).

19. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Pokiaľ v danej veci nepriznal žalovaný žiadateľovi nárok na bezplatnú právnu pomoc z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v v a teda z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmú bezúspešnosť sporu pre neexistenciu písomného vyhotovenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.: , správny orgán pochybil ak vyhodnotil nepredloženie tohto rozsudku žalobcom ako žiadateľom ako nesplnenie jednej z troch podmienok uvedených v ustanovení a teda nesplnenie podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, nakoľko nepredloženie rozsudku aj za situácie ktoré bola v tomto prípade daná t. j. z dôvodu jeho nevyhotovenia v zákonom stanovenej lehote je potrebné považovať za nedostatok podania žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci a nie za nepreukázanie vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Súd dáva do pozornosti ustanovenie , ktoré hovorí o tom, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne okrem iného na to , či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a preto nepredloženie predmetného rozsudku nemožno považovať za neoznačenie dôkazov a nepreukázanie vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, nakoľko žalobca ako žiadateľ jasne a zreteľne označil predmetný rozsudok ako dôkaz, z ktorého mal žalovaný vychádzať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. A zároveň súd poukazuje aj na samotné rozhodnutie žalovaného o prerušení číslo: , ČRZ: 43674/2019 zo dňa 27. marca 2019, ktorým bolo jednak prerušené a jednak bol žalobca ako žiadateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania, pričom za nedostatok podania žalovaný považoval aj

absenciu predloženia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: zo dňa 07.03.2019. Pre prípad neodstránenia nedostatkov podania poučil žalovaný žalobcu ako žiadateľa o tom, že v takomto prípade bude podľa písmeno d) o správnom konaní zastavené. Okamihom doručenia vyplneného tlačiva žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v zmysle o správnom konaní, ktorý sa vzťahuje na a rozhodovanie podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci odpadla prekážka, pre ktorú bolo prerušené o žiadosti žalobcu a zo zákona došlo k pokračovaniu v konaní. Nesprávny bol teda následný postup žalovaného v konaní keď vyhodnotil po právnej stránke nepredloženie rozsudku ako nepreukázanie vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, nakoľko správne mal postupovať v zmysle poučenia rozhodnutia o prerušení a zastaviť podľa písmeno d) správneho poriadku, prípadne zvážiť ešte možnosť opätovného prerušenia podľa správneho poriadku za účelom odstránenia nedostatkov podania a to predloženia rozsudku žiadateľom po jeho doručení zo strany súdu, nakoľko dôvodom nepredloženia rozsudku bolo jeho nevyhotovenie súdom v zákonom stanovenej lehote a preto nepredloženie rozsudku nebolo subjektívne zavinené žalobcom ako žiadateľom.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa písmeno d) .

21. Správny súd poukazuje zároveň na to, že v zmysle ust. prvá veta právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

22. Úlohou žalovaného tak bude po vrátení veci riadiť sa vyššie uvedeným názorom Krajského súdu v Košiciach a v jeho zmysle aplikovať na zistený skutkový stav zákon o správnom konaní a v jeho intenciách procesne rozhodnúť o žiadosti žiadateľa.

23. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe v súvislosti s ktorým nebolo napadnuté rozhodnutie zrušené, správny súd považuje za potrebné k nim zaujať svoje stanovisko.

24. V konaní nebolo zistené, aby žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, respektíve aby tento žalovaný nesprávne z administratívneho spisu vyvodil. Žalovaný dostatočne zisťoval skutkové tvrdenia uvedené žalobcom ako žiadateľom ohľadom nedoručenia rozsudku tak u jeho advokáta ako aj na súde a skutkový stav aj správne vyhodnotil zo získaných podkladov, preto v tomto smere niet čo vytknúť žalovanému a táto skutočnosť nebola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

25. Taktiež z pripojeného administratívneho spisu nebolo zistené, aby v konaní boli porušené také ustanovenia o konaní pred ním, ktoré by mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca ako žiadateľ bol riadne vyzvaný na doplnenie neúplného podania a taktiež bol poučený o následkoch jeho nedoplnenia ako aj o svojich procesných právach.

26. A napokon súd ani nevzhliadol u napadnutého rozhodnutia jeho nepreskúmateľnosť a po oboznámení sa s ním má za to, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné a je možné z neho jasne a zrozumiteľne zistiť, o čom a ako žalovaný rozhodol a prečo rozhodol práve tak.

27. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov , ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

28. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov .

29. O výške náhrady trov rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

30. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka ) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal procesnú subjektivitu, c) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo , e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi , aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).