Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/42/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci navrhovateľky: I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. U. XXXX/XXA, S., zastúpená JUDr. Claude Trelaj, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, proti manželovi: H. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. U. XXXX/XXA, S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, P. Q., nar. XX. XX. XXXX a O. Q., nar. XX. XX. XXXX, všetky bytom J. U. XXXX/XXA, S., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky a o priznaní znalečnej odmeny súdnemu znalcovi PhDr. F. P., bytom T. 7, O. nad M., o odvolaní súdneho znalca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. januára 2020 č. k. -428, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že manželstvo účastníkov konania rozvádza. Výrokom II. súd zveril maloleté deti Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, P. Q., nar. XX. XX. XXXX a O. Q., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky počnúc právoplatnosťou rozsudku a otca zaviazal prispievať na ich výživu, na maloletú Y. vo výške 120 eur mesačne, na maloletého P. vo výške 100 eur mesačne a na maloletého O. vo výške 90 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk matky. Výrokom III. rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výrokom IV. súd rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi: Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, P. Q., nar. XX. XX. XXXX a O. Q., nar. XX. XX. XXXX, každý párny týždeň v roku v sobotu v čase od 10:00 hod do 18:00 hod. a každý párny týždeň v roku v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. Výrokom V. súd rozhodol, že otec je oprávnený maloleté deti v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku je povinný v určenom čase maloleté deti matke v mieste bydliska odovzdať. Výrokom VI. súd rozhodol, že Matka je povinná maloleté deti na tento styk pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ich otcovi odovzdať. Súd výrokom VII. priznal znalcovi F.. F. P., bytom T. 7, O. nad M. odmenu vo výške 822,87 eur. Výrokom VIII. Súd rozhodol, že navrhovateľka je povinná zaplatiť znalcovi PhDr. F. P., bytom T. 7, O. nad M. odmenu vo výške 411,44 eur na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a. s., Levice, IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 5/2019, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IX. Súd rozhodol, že manžel je povinný zaplatiť znalcovi F.. F. P., bytom T. 7, O. nad M. odmenu vo výške 411,44 eur na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a. s., Levice, IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 5/2019, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Súd výrokom X. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. až VI. a vo výroku X. dňa 11. 05. 2020. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami , , , , , a , Zákona o rodine a ust. , a ust. . Uviedol, že na základe

vykonaného dokazovania dospel súd k rozhodnutiu, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko vážne a trvalo narušené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, s poukazom na závery znaleckého posudku č. 5/2019. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil všetky relevantné okolnosti daného prípadu. Súd upravil styk otca s mal. deťmi tak, aby sa v čo najširšej miere mohli začať upravovať narušené vzťahy medi deťmi a otcom a zohľadniť i záujmové aktivity mal. detí. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením č. k. -169 zo dňa 25. 10. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2018 a ustanovil znalca z odboru psychológie za účelom zistenia a vyhodnotenia vôle mal. detí a ich zverení niektorému z rodičov, vyjadrenia sa k možnosti navrhovanej striedavej starostlivosti, ako aj ovplyvňovania mal. detí rodičmi. Znalec predložil znalecký posudok č. 5/2019 spolu s vyúčtovaním odmeny za súdnoznalecký psychologický posudok vo výške 755,68 eur. Znalec bol vypočutý na pojednávaní dňa 12.11.2019 a náklady za účasť na pojednávaní predstavujú sumu 67,19 eur. Súd priznal znalcovi odmenu vo výške 822,87 eur podľa , , , Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. , ktorá pozostáva z hodinovej odmeny (57 hodín a 13,28 eur), paušálnej odmeny (prevzatie a prvotné oboznámenie 19,92 eur), paušálnych výdavkov (písomné vyhotovenie znaleckého posudku 10,64 eur, vyhotovenie čierno-bieleho listu 8 eur) a cestovného (27,35 eur), cesta Kalná nad Hronom - Nové Zámky a späť osobným motorovým vozidlom pri priemernej spotrebe 5,7 l/100 km pri cene PH 1,317 eur/l a paušálna náhrada 0,193 eur/ km. Súd zdôrazňuje, že pri priznaní odmeny vychádzal jednak z vyúčtovania znalca, ako aj z upresnenia vyjadrenia znalca vo vzťahu k uplatnenej odmene za počet hodín pri vypracovávaní znaleckého posudku. Súd mal preukázané, že znalec pracoval s piatimi osobami, ktoré vypočúval, ktoré vypracovávali testy, boli použité projektívne techniky a všetky tieto materiály musel znalec spracovať. S poukazom na a , pretože s vykonaným znaleckým dokazovaním vznikli trovy konania, pozostávajúce z priznanej odmeny znalca, súd zaviazal oboch účastníkov konania zaplatiť priznanú odmenu znalcovi v rovnakej výške a to v jednej polovici s dôrazom na o trovách konania a predmet sporu. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku VII. a IX. podal v zákonnej lehote odvolanie súdny znalec, namietajúc, že na základe uznesenia Okresného súdu Nové Zámky súdny znalec vypracoval znalecký posudok vo veci mal. detí Q.. Súd znalcovi priznal odmenu vo výške 822,87 eur a rozhodol, že sumu vo výške 411,44 eur má uhradiť znalcovi navrhovateľka a sumu vo výške 411,44 eur manžel do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, s čím znalec nesúhlasí. Okresný súd Nové Zámky bol zadávateľom na vypracovanie znaleckého posudku, preto súdny znalec žiada, aby mu uvedenú sumu uhradil Okresný súd Nové Zámky z dôvodu, že odvolateľ nedisponuje potrebnými prostriedkami na to, aby si od účastníkov konania uplatňoval zaplatenie odmeny za vypracovanie znaleckého posudku.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu súdneho znalca uviedol, že vzhľadom na to, že obsah odvolania súdneho znalca nesúvisí s výkonom funkcie kolízneho opatrovníka, nie je možné sa k nemu vyjadriť.

4. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu súdneho znalca uviedla, že znalec bol vo veci pribratý uznesením Okresného súdu Nové Zámky a súd o jeho trovách v súlade so zákonom aj rozhodol, ako aj určením povinnosti účastníkov vykonať ich úhradu po právoplatnosti rozhodnutia. Právnym titulom pohľadávky znalca voči účastníkom bude práve rozsudok vo veci samej, ktorý nadobudne právoplatnosť a účinnosť v súlade so zákonom po ukončení odvolacieho konania. Navrhovateľka nesúhlasí s názorom znalca, že nebude mať právny titul na odmenu za znalecký posudok a z toho dôvodu navrhuje odvolanie zamietnuť.

5. Odvolateľ v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka k odvolaniu uviedol, že zadávateľom žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku je Okresný súd Nové Zámky, preto je toho názoru, že Okresný súd Nové Zámky by mal vyplatiť znalečné a účastníci konania by mali trovy uhradiť príslušnému Okresnému súdu. Navrhovateľka prostredníctvom advokáta uvádza, že svoje znalečné uhradí, manžel sa však k tomuto nevyjadril, preto jeho názor nemusí byť pozitívny a nemusí mi uhradiť poplatky za vypracovanie znaleckého posudku. Odvolateľ nemá inú možnosť ako vymáhať zaplatenie za vykonanú prácu, ktorá mu bola nariadená Okresným súdom Nové Zámky.

6. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa ust. ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný odvolacími dôvodmi ( a ) bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. ako vecne správny potvrdiť.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie o rozvod manželstva a úpravu práva povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a o priznaní znalečnej odmeny súdnemu znalcovi začalo dňa 23. 04. 2018 na základe návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáhala rozvodu manželstva. Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie uznesením č. k. -169 zo dňa 25. 10. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2018 a ustanovil znalca z odboru psychológie za účelom zistenia a vyhodnotenia vôle maloletých detí a ich zverení niektorému z rodičov, vyjadrenia sa k možnosti navrhovanej striedavej starostlivosti, ako aj ovplyvňovania maloletých detí rodičmi. Znalec predložil znalecký posudok č. 5/2019 spolu s vyúčtovaním odmeny za súdnoznalecký psychologický posudok vo výške 755,68 eur. Znalec bol vypočutý na pojednávaní dňa 12.11.2019 a náklady za účasť na pojednávaní predstavujú sumu 67,19 eur. Súd priznal znalcovi odmenu vo výške 822,87 eur podľa , , , Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. Súd s poukazom na a , pretože s vykonaným znaleckým dokazovaním vznikli trovy konania pozostávajúce z priznanej odmeny znalca, súd zaviazal oboch účastníkov konania zaplatiť priznanú odmenu znalcovi v rovnakej výške a to v jednej polovici s dôrazom na o trovách konania a predmet sporu.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 z. č. (ďalej aj len ako „CMP“), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

9. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. , účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

11. Podľa ust. , súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

12. Podľa ust. , spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

13. Podľa ust. , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

15. Podľa ust. , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa ust. , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

17. Podľa ust. , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa ust. (ďalej aj len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa ust. , ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

20. Podľa ust. , náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa .

21. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Podľa ust. z. č. Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej aj len ako „Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľov“), znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie ho spoločne a nerozdielne.

25. Podľa ust. § 2 ods. 8 písm. a) Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, znalec, tlmočník alebo prekladateľ môže od zadávateľa požadovať primeraný preddavok na znalečné alebo tlmočné.

26. Podľa ust. § 2 ods. 8 písm. a) Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, znalec, tlmočník alebo prekladateľ môže od zadávateľa požadovať primeraný preddavok na znalečné alebo tlmočné.

27. Podľa ust. § 16 ods. 7 Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, zadávateľ, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci, je povinný pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu, zistiť predpokladanú výšku ho a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa . Ak ide o zložitú vec, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania veci.

28. Podľa ust. § 12 ods. 3 Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname môže odmietnuť vykonanie úkonu, ak si súd alebo iný orgán verejnej moci nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 7 alebo § 22 ods. 3.

29. Podľa ust. § 51a ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej aj len ako „Spravovací a kancelársky poriadok“), pred ustanovením znalca je potrebné zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť mu obsah a rozsah znaleckého dokazovania a zistiť predpokladanú výšku ho. Ak je to možné, vyberie sa vždy primeraný preddavok na trovy tohto dokazovania. Ak ide o vec zložitú, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania veci. Je potrebné dbať na to, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky.

30. obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej úpravy trov konania v , pričom sa jedná aj o úpravu náhrady tzv. trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z a Civilného

mimosporového poriadku, a preto počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhodne z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. (rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 09.11.2017). Z uvedeného vyplýva, že ak súd v konaní podľa dospel do štádia, v ktorom bolo vzhľadom na vyšetrovací princíp nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci nariadiť (ustanoviť) znalecké dokazovanie (ex offo), v ktorom vznikli tzv. trovy štátu, je súd oprávnený, resp. povinný rozhodnúť podľa ust. a to v rozsahu náhrady trov štátu voči účastníkom konania podľa ust. ako spoločné trovy účastníkov konania, na náhradu ktorých sú povinní účastníci konania podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní, ktorý sa spravuje hmotným právom, s prihliadnutím na aplikovateľnosť ust. . Vyššie uvedené však platí v prípadoch, kedy došlo k faktickej úhrade tzv. ho podľa z. č. Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo strany súdu pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa predmetné konanie skončilo.

31. Súd prvej inštancie mal optimálne v danom prípade postupovať podľa ust. a uložiť účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu (vypracovanie znaleckého posudku) s poukazom na ust. Spravovací a kancelársky poriadok. Avšak, nesplnenie si tejto povinnosti nemožno chápať „ipso facto“ ako procesné pochybenie s dôrazom na znenie ust. , ktoré ustanovuje podľa gramatického výkladu slova „môže“, len oprávnenie, a nie povinnosť súdu žiadať od účastníkov konania preddavok, ktorý hoc by nebol zo strany účastníkov poskytnutý, nezakladalo by to postup, podľa ktorého by súd od vykonania znaleckého dokazovania mohol upustiť ako je tomu v (porovnaj ust. a ) s dôrazom najmä na vyšetrovaciu zásadu vyplývajúcu z ust. a . S ohľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že súd nie je oprávnený odmietnuť vykonať znalecké dokazovanie v prípade, ak zo strany účastníkov konania nedošlo k zloženiu preddavku na trovy dôkazu, ak je pre naplnenie vyšetrovacieho princípu dôvodné nariadenie znaleckého dokazovania v predmetnej veci bez ohľadu na skutočnosť, že návrh na vykonanie znaleckého dokazovania navrhol v konaní niektorý z účastníkov. Aplikačná prax v obdobných situáciách predpokladá postup súdu spôsobom, že súd po vykonaných úkonoch v zmysle ust. Spravovacieho a kancelárskeho poriadku v nadväznosti na ust. Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch uznesením uloží účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. V tejto fáze môže nastať dvojaká situácia. V prvej eventualite účastníci zložia preddavok, ktorý súd poukáže súdnemu znalcovi a pred vydaním rozhodnutia ktorým sa predmetné konanie končí vyúčtuje zložené preddavky a podľa situácie, ak zložené preddavky nepostačujú na úhradu skutočnej výšky ho, súd zaviaže k náhrade zvyšnej časti ho priamo účastníkov konania podľa a 2 , ust. , ust. a s analogickou aplikáciou ust. . Ak by zložené preddavky prevyšovali skutočnú výšku ho, súd tento rozdiel v rámci vyúčtovania účastníkom refunduje. V druhej eventualite môže nastať situácia, kedy súd uznesením uloží účastníkom konania zložiť preddavok na trovy dôkazu, avšak účastníci konania uloženú povinnosť nesplnia. V takomto prípade sa musí súd vysporiadať so situáciou v priamej súčinnosti so znalcom, nakoľko ten je oprávnený odmietnuť vypracovať znalecký posudok, ak mu nebude poskytnutý preddavok. V prípade, ak si znalec nárokuje poukázanie preddavku a v aspekte vyšetrovacej zásady je potrebné vykonanie znaleckého dokazovania, je súd povinný z rozpočtových prostriedkov súdu tento preddavok zložiť vo svojej réžii. Následne vznik tzv. trov štátu v zmysle uvedenej situácie si bude súd nárokovať na náhradu v zmysle ust. .

32. Vyššie zmienené však neposkytuje vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, ktorá vyplýva zo situácie „in concreto“, kedy v konaní podľa ustanovení došlo zo strany súdu k splneniu povinnosti zabezpečenia vypracovania a vykonania znaleckého posudku vo vzťahu k predmetu konania bez faktickej úhrady súdnemu znalcovi v podobe preddavku, alebo hoc i parciálnej platby v čase od ustanovenia súdneho znalca do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, kedy súd priamo zaviazal na náhradu ho účastníkov konania. Spornou je tiež otázka či bol súd povinný zaplatiť súdnemu znalcovi znalečné v plnej výške v rámci zabezpečenia vyšetrovacieho princípu podľa aj napriek skutočnosti, že súdny znalec žiadnym spôsobom neapeloval na poskytnutie preddavku podľa ust. a Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a ktoré by si následne súd mal vymáhať podľa ust. od účastníkov konania ako trovy štátu.

33. Zaťažujúcou situáciou pre súdy bolo zrušenie a jeho nahradenie novými civilnými kódexmi (CSP, , ), ktorým sa vypustili pôvodné ustanovenia

a , ktoré stanovovali povinnosť súdu na náhradu trov dôkazu, ktoré neboli kryté preddavkom a následne regresné právo súdu na náhradu trov konania, ktoré súd takýmto spôsobom platil. Súdy sa vysporiadavali s danou zmenou spôsobom diferencujúcim sa podľa typov jednotlivých konaní.

34. V konaniach podľa sa pri platení trov konania vychádza z tzv. záujmovej zásady, čo znamená, že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne jemu alebo jeho zástupcovi. Trovami v tomto prípade rozumieme to, čo spadá pod dikciu ustanovenia , ako aj a . Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním toho-ktorého dôkazného prostriedku, platí v súlade s ustanovením ten, komu v konaní vznikajú. Výnimku predstavujú len trovy, ktoré v súlade s komentovaným ustanovením platí štát ( a , , ). Od vyššie uvedených prípadov musíme odlíšiť situácie, keď trovy konania síce platí štát, avšak v rozsahu ustanovenia môže žiadať o ich náhradu. Môže ísť napríklad o situácie, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, avšak ani jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu. Predtým ako dôjde k vykonaniu dôkazného prostriedku, môže súd uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu. Uvedené predstavuje fakultatívnu možnosť súdu uložiť túto povinnosť. Súd nemôže uložiť túto povinnosť účastníkovi, u ktorého sú podmienky pre oslobodenie od súdneho poplatku. (Smyčková R., Štefček M., Tomašovič M., Kotrecová A. a kol. . Komentár. 1. Vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 196 až 197 s.). Osobitný postupom je však situácia v prípade, že nedošlo zo strany súdu k uloženiu povinnosti účastníkom konania zložiť preddavok alebo zo strany účastníkov konania nedošlo k faktickému zloženiu preddavku na trovy dôkazu, kedy súd pre naplnenie vyšetrovacieho princípu je povinný zabezpečiť vykonanie takéhoto dôkazu, čo nevylučuje zaplatenie ho alebo len preddavku naň zo strany súdu, na základe čoho možno hovoriť o vzniku trov štátu, ktoré si je súd oprávnený nárokovať od účastníkov konania v zmysle ust. .

35. Z uvedeného postupu podľa osobitnosti konania podľa však explicitne nevyplýva skutočnosť, že súd, resp. štát je povinný nahradiť trovy spojené s vykonaním dôkazu (znaleckého posudku) priamo znalcovi. Naopak sa implicitne javí stav, v ktorom predpokladá situáciu, kedy súd, resp. štát poskytne peňažné prostriedky znalcovi v určitej fáze konania v nevyhnutnej miere a v rozsahu zabezpečenia a vykonania dôkazov potrebných pre zistenie skutočného stavu veci. Ani samotný vyšetrovací princíp nie je dostatočným právnym základom, aby sa mohol súd prikloniť k extenzívnemu výkladu, ktorý by zakladal povinnosť súdu na náhradu trov ho súdnemu znalcovi nad rozsah povinnosti zabezpečenia a vykonania znaleckého posudku.

36. Vychádzajúc z podporného argumentu Krajského súdu v Bratislave č. k. -544 zo dňa 25. októbra 2018 je možné odvodiť režim riešenia spornej otázky, nakoľko Krajský súd v Bratislave, ktorý v obdobnej veci (konanie podľa ) riešil otázku úhrady trov ho, ktoré neboli hradené ani preddavkami, ani platbou zo strany štátu, rozhodol v súlade s citovaným článkom 4 ods. 1, 2 a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k záveru, že o trovách znaleckého dokazovania je potrebné rozhodnúť podľa analogického použitia ustanovenia , ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu trovám znalca. Nárok na náhradu trov konania sa aj v tomto prípade riadi zásadou úspechu v konaní, ktorá vyplýva z .

37. Kontra zmienenému postupu Krajského súdu v Bratislave č. k. -544 zo dňa 25. októbra 2018 sa stavia ust. Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch „Znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie ho spoločne a nerozdielne“, pričom výkladom poslednej časti vety predmetného ustanovenia by sme výkladom podľa výkladového pravidla „Argumentum a maiori ad minus“ mohli vysloviť názor, že ak ja viac zadávateľov zodpovedných za zaplatenie ho spoločne a nerozdielne, tak možno logicky usúdiť, že ak je len jen jeden zadávateľ, je ten (samostatne) zodpovedný za zaplatenie ho. V zmysle predmetného ustanovenia sa potom môže javiť povinnosť súdu viesť konanie takým spôsobom, aby došlo k riadnemu zaplateniu ho znalcovi. Avšak, k tomu záveru súd nemohol dospieť z dôvodu, že pri analýze predmetného ustanovenia aplikujúc gramatický, logický a systematický výklad právnej normy možno dôvodne konštatovať, že nejde o dostatočne jasnú, určitú právnu normu, ktorá by poskytovala dostatočný rozsah (určitosť) povinností v súvislosti s náhradou trov „znalečného“ na ťarchu súdu. Rovnako možno konštatovať, že aktuálne sa v právnom poriadku SR (najmä predpisy , , , Zákon o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch) nenachádza dostatočne explicitná právna úprava náhrady výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním, ktoré by zaväzovali súd resp. štát na ich úhradu v prospech znalca „in concreto“. (Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. -544 zo dňa 25. októbra 2018). V prípade konania podľa je výnimkou len situácia, kedy štát vopred, resp. do času vydania rozhodnutia ktorým sa konanie končí poskytne platby súdnemu znalcovi na vykonanie znaleckého dokazovania v rozsahu nezaplateného preddavku zo strany účastníkov, ktorým bola uložená takáto povinnosť, a to z dôvodu zabezpečenia vykonania znaleckého dokazovania v zmysle vyšetrovacej zásady, čo však nemožno stotožňovať s paušálnou povinnosťou súdu na náhradu trov dôkazu (znalečného) súdnemu znalcovi. Osobitnou kategóriou je ust. Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý pojednáva o povinnosti súdu zložiť preddavok do 30 dní od jeho zloženia na účet znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, ak súd uložil zložiť preddavok podľa osobitného predpisu.

38. Vychádzajúc z princípu „lex specialis derogat legi generali“ podľa ust. , v zmysle ktorého možno aplikovať ustanovenia v prípadoch, ak danú otázku neupravuje , je možné ako dostačujúce stanovisko deklarovať rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 12. 09. 2019, sp. zn. , ktorý uviedol, že „skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. na rozdiel od účinného do 30. júna 2016 už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu , podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom, hradil štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa preddavkované. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa proti konkrétnej sporovej strane. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. To platí všeobecne, teda aj o trovách presahujúcich hodnotu zloženého preddavku “.

39. Vychádzajúc z primeranej aplikácie na konkrétny prípad v zmysle „lex specialis derogat legi generali“, kedy výslovne neupravuje riešenie spornej otázky, je možné „argumentum a simili“ odôvodniť aplikáciu postupu v obdobnom konaní ako to predikoval Ústavný súd SR rozhodnutím zo dňa 12. 9. 2019, sp. zn. aj na predmetné konanie podľa , kedy skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát, takže ak nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa proti konkrétnej sporovej strane (účastníkovi konania).

40. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na právne nástroje, ktorými znalec disponuje podľa Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (najmä ust. § 2 ods. 8 písm. a) a § 12 ods. 3), v rámci ktorých je znalec oprávnený domáhať sa zaplatenia preddavku pod sankciou odmietnutia vykonania požadovaného úkonu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva dostatočne určitá povinnosť, ktorá by odôvodňovala paušálnu povinnosť súdu nahrádzať trovy dôkazu znaleckého dokazovania. Výnimkou z tohto je povinnosť súdu zložiť znalcovi preddavok podľa § 2 ods. 8 písm. a) Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý v prípade, že by bol zložený, predstavoval a zabezpečoval by dostatočnú ochranu v prípade, že by súd na zvyšok trov dôkazu, ktoré nepokrýval zložený preddavok zaviazal účastníkov konania (strany) v prípade ich insolventnosti. Dôvodné v tomto konaní je poukázať aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt,“ podľa ktorej mal znalec právo domáhať sa ochrany svojich finančných záujmov (znalečného), a neuplatnením ktorého sa legitímne znižuje váha jeho argumentov o potenciálne finančne nákladovom exekvovaní ho na ťarchu účastníkov konania ako dôvodnosti podaného odvolania.

41. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade je záver súdu prvej inštancie, že na úhradu ho súdnemu znalcovi sú povinní účastníci konania (navrhovateľka, manžel) podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní ako vecne správny, a z toho dôvodu aj navzdory právnej argumentácie zo strany súdu prvej inštancie, s ktorou sa odvolací súd nestotožňuje, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správne potvrdil. V danej veci súd prvej

inštancie rozhodol o náhrade trov ho podľa ust. a . Odvolací súd, vychádzajúc z právneho posúdenia dospel k názoru, že optimálny právny postup v danej veci predstavuje postup súdu podľa a 2 , ust. , ust. a s analogickou aplikáciou ust. s aplikáciou , kedy však právna argumentácia súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nezakladá tak intenzívnu vadu, ktorá by zakladala nepreskúmateľnosť alebo inú vadu napadnutého rozhodnutia. Keďže znalec v priebehu súdneho konania nijakým spôsobom neaplikoval, resp. nedomáhal sa právnych inštitútov v zmysle Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch na poskytnutie preddavku ako formy zábezpeky, nemožno vysloviť názor, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím porušil právom chránené záujmy súdneho znalca na úhradu ho zo strany súdu, resp. štátu, nakoľko súdu takáto povinnosť v zmysle právneho poriadku SR v predmetnej veci nevyplýva.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).