Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., M. R. XXXX/X, zastúpená JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Advokátske združenie, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 a G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., G. XXXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a Partneri, s. r. o., so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 3, o návrhu matky na zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. februára 2017 č. k. 11P/9/2016-99 v zamietajúcom výroku v časti tvorby úspor, ako aj vo výroku o trovách štátu a o odvolaní matky do výroku o trovách štátu takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, týkajúcom sa tvorby úspor, vo výrokoch, ktorými súd zaviazal matku a otca zaplatiť trovy štátu a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. 01. 2016 domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015 tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou posledný týždeň v mesiaci júl kalendárneho roka 2015 a to od 27. 07. 2015 každý deň od 16.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky a od 01.08. každého kalendárneho roka posledný týždeň kalendárneho mesiaca, a to v piatok od 10.00 hod. do 16.00 hod. a nasledujúcu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a 26. 12. každého kalendárneho roka od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie upravil styk otca G. D., nar. XX. XX. XXXX s maloletou K. D., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom posledný týždeň kalendárneho mesiaca a to v piatok od 10.00 hod. do 16.00 hod. a nasledujúcu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a 26. 12. každého kalendárneho roka od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015 v časti úpravy styku. Ďalším výrokom súd návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015 v časti tvorby úspor zamietol. Zároveň súd zaviazal otca zaplatiť trovy štátu v sume 187,92 eura na účet súdu prvej inštancie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal zaplatiť trovy štátu v sume 187,92 eura na účet súdu prvej inštancie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods.

1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3, ako aj ust. § 57, § 58, § 232 ods. 3, 4 a vykonaným dokazovaním. Mal za preukázané, že návrh matky je dôvodný v celom rozsahu, a to hlavne s poukazom na závery znalca, ktorý jednoznačne v záveroch svojho znaleckého posudku uviedol, že aktuálne doporučuje upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, že tento bude prebiehať za prítomnosti matky, pričom ani otec nenamietal závery znaleckého posudku a tieto nenamietala ani samotná matka, a preto súd, vzhľadom na tieto skutočnosti, upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015 v časti úpravy styku. V konaní si otec dňa 18. 05. 2016 podal návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/253/2014 v časti tvorby úspor, resp. nakladania s finančnými prostriedkami, ktorý návrh súd zamietol, nakoľko v predmetnom rozsudku je riadne špecifikovaný výrok ohľadne tvorby úspor, pričom súd v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine musí vo výroku rozhodnutia uviesť, aká časť vyrubeného výživného bude zasielaná do rúk osoby, ktorá sa o dieťa stará a aká konkrétne bude určená suma na tvorbu úspor. Povinného rodiča zaviaže posielaním tejto sumy na osobitný účet maloletého. Musí ísť o účet, ktorý dovtedy neexistoval a bol na tento účel zriadený rodičom, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druh účtu zákon neurčuje. Je zrejmé, že podľa gramatického a logického výkladu § 63 ods. 3 Zákona o rodine, že výrok súdu nemusí obsahovať výrok, kde sa uvádza, že na nakladanie s prostriedkami na účet maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu a predmetný výrok rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 06. 2015 sp. zn. 9P/253/2014 obsahuje všetky náležitosti, ktoré uvádza ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, súd preto návrh otca ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon nestanovuje inak. Súd zaviazal účastníkov, a to každého z nich, nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli vyplatením sumy 375,84 eura znaleckej organizácii Výskumnému ústavu detskej psychológie a patopsychológie a ktoré prostriedky boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, nakoľko u účastníkov nezistil dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho V. výroku, ktorým súd zaviazal matku zaplatiť trovy štátu vo výške 187,92 eura na účet súdu prvej inštancie, napadla v zákonnej lehote odvolaním matka, ktorá sa domáhala zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti tak, že na trovy štátu bude zaviazaný otec vo výške 375,84 eura. Namietala nesprávne právne posúdenie a je toho názoru, že je nespravodlivé, aby platila akékoľvek trovy štátu, ktoré vznikli s nadštandardným a nadbytočným dokazovaním, ktoré navrhol otec maloletej. Od počiatku tvrdila, že znalecké dokazovanie nie je potrebné. Chcela zachovať vzťah otca a dcéry, keďže videla, že maloletá K. svojho otca odmieta a vedela, že jediná cesta ako rozvinúť ich vzťah, je jej osobná prítomnosť. Musí podotknúť, že za ochladenie vzťahov otca s dcérou si môže otec sám, keďže na styk nechodil, rozsudok nedodržiaval, čo sa odzrkadlilo aj v správaní maloletej dcéry. Neostávalo preto nič iné, len sa zúčastňovať stykov, kde pre maloletú znamenala určitý „prístav“. Preto celé znalecké dokazovanie nebolo absolútne nepotrebné. Znalecké dokazovanie nenavrhovala, a preto si myslí, že finančne by mal tieto trovy znášať ten, kto tento dôkaz navrhol.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho III. výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2016 v časti tvorby úspor, ako aj vo výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť trovy štátu vo výške 187,92 eura na účet súdu prvej inštancie, napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd zmení rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015 v časti tvorby úspor na maloletú K. D. a to tak, že matka maloletého dieťaťa je povinná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zriadiť v prospech maloletej K. osobitný účet maloletého dieťaťa na tvorbu úspor pre maloleté dieťa v banke a v rovnakej lehote oznámiť otcovi maloletého dieťaťa identifikačné údaje nevyhnutné pre platby výživného na tvorbu úspor a zasielať mu tiež kópiu zmluvy o zriadení osobitného účtu pre maloleté dieťa. Na nakladanie s finančnými prostriedkami na osobitnom účte maloletého dieťaťa je potrebný predchádzajúci súhlas súdu. Ďalej sa domáhal rozhodnutia o trovách štátu tak, že náhradu nákladov na znalecké dokazovanie vo výške 187,92 eura Slovenskej republike nepriznáva. Dôvodil tým, že ešte v pôvodnom konaní matka oznámila súdu podaním zo dňa 07. 07. 2015 číslo vkladnej knižky maloletej vo H., a. s., s uvedením čísla, pričom toto podanie mu bolo oznámené dňa 14. 07. 2015. Poukázal na ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine a uviedol, že podľa jeho vedomosti a taktiež vyjadrenia matky sa u účtu oznámeného matkou nejedná o účet, na nakladanie s ktorým je potrebný súhlas súdu a nejedná sa ani o osobitný účet maloletej v zmysle Zákona o rodine. Matka potvrdila, že sa jedná o bežnú vkladnú knižku maloletej, ktorú jej zriadila a nakladanie s finančnými prostriedkami na tejto vkladnej knižke nie je ničím obmedzené. Z týchto dôvodov tvrdí, že sa nejedná o osobitný účet maloletej na nakladanie s prostriedkami, na ktorom je potrebný súhlas súdu. Navrhuje preto, aby odvolací súd

zmenil rozsudok v tejto časti a vyhovel jeho návrhu. Ďalej namietal výrok, ktorým bol zaviazaný zaplatiť trovy štátu. Uviedol, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa a bol predložený znalecký posudok č. 08/2016. Znalcovi bola priznaná odmena vo výške 375,84 eura. Keďže vypracovanie znaleckého posudku bolo najmä v záujme matky, pretože predmetom znaleckého posudku bolo najmä posúdenie vzťahu otca k maloletej, súd by mal na náklady znaleckého dokazovania zaviazať výlučne matku. Potreba vykonania znaleckého dokazovania vyplynula výlučne z konania matky, ktorá mu dlhšiu dobu neumožňovala stretávať sa s maloletou dcérou, ktorá sa mu tak postupne citovo vzdialila. Celé znalecké dokazovanie bolo výlučne len o skutočnosti, či sa má stretávanie uskutočňovať za prítomnosti matky, alebo bez jej prítomnosti. Táto skutočnosť sa riešila už v predchádzajúcom konaní na Okresnom súde Topoľčany vedenom pod sp. zn. 9P/253/2014.

5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že tvrdené skutočnosti v odvolaní matky nie sú pravdivé. Matka mu už počas konania na Okresnom súde Topoľčany č. k. 9P/253/2014 neumožňovala stretávať sa s dcérou, a preto i podal návrh na výkon rozhodnutia. Už v uvedenom konaní sa matka snažila dosiahnuť, aby sa s dcérou mohol stretávať len za jej prítomnosti. Tomuto však súd nevyhovel a stretávať s dcérou sa mal bez prítomnosti matky. Táto mu však stretávanie s dcérou neumožňovala, a preto aj vzťah k dcéry k nemu sa plynutím času zmenil. Podotkol, že prevažnú dobu žije v Anglicku a na Slovensko cestoval hlavne na stretnutia s dcérou, ktoré mu matka neumožňovala. Znalecké dokazovanie vo veci nariadil súd a toto len deklarovalo, že jeho vzťah s dcérou od poslednej úpravy sa zmenil, avšak k zmene došlo len a len konaním matky.

6. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že považuje odvolanie otca v časti tvorby úspor za nedôvodné a žiada v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Ďalej uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 9P/253/2014 bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 23. 06. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a ktorým bol tiež zaviazaný tvoriť úspory pre maloletú K.. Jej povinnosťou bolo oznámiť súdu účet, na ktorý má otec tieto úspory posielať. Na odporučenie a podľa pokynov kolíznej opatrovníčky zriadila maloletej vkladnú knižku s názvom K. D., pričom súdu oznámila aj číslo tohto účtu. Táto vkladná knižka sa volá Vkladná knižka dieťaťa. Otec na tento účet poslal v septembri 200 eur a viac nič. Budú to dva roky, čo si otec neplní svoju povinnosť, a preto sa nároky maloletej rozhodla vymáhať exekučnou cestou. Zo samotnej dikcie zákona nesporne vyplýva, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný predchádzajúci súhlas súdu. Je si teda vedomá, že nemôže svojvoľne nakladať s finančnými prostriedkami maloletej, ale na každý pohyb potrebuje súhlas súdu.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a to v dôsledku podaného odvolania otca v časti zamietnutia jeho návrhu týkajúceho sa tvorby úspor, ako aj v časti uloženia mu povinnosti zaplatiť trovy štátu a vo výroku v dôsledku podaného odvolania matkou, ktorým ju súd zaviazal zaplatiť trovy štátu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 až 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca v časti tvorby úspor (III. výrok) a (IV. a V. výrok) zaviazal obidvoch rodičov zaplatiť trovy štátu, je vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec správne posúdil po právnej stránke.

8. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Predmetom konania bol návrh matky doručený súdu prvej inštancie dňa 12. 01. 2016, ktorým sa domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015 tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou K. D. nar. XX. XX. XXXX posledný týždeň v mesiaci júl kalendárneho roka 2015 a to od 27. 07. 2015 každý deň od 16.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky a od 01. 08. kalendárneho roka posledný týždeň kalendárneho mesiaca a to v piatok od 10.00 hod. do 16.00 hod. a nasledujúcu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a 26. 12. každého kalendárneho roka od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky. Otec sa v priebehu konania k podanému návrhu vyjadril tak, že s týmto nesúhlasí a žiadal ho zamietnuť. Dôvodil, že o stretávanie s dcérou má záujem, avšak vzhľadom na skutočnosť, že matka sa chová agresívne a stretnutia mu neumožňuje, navrhuje, aby stretávanie s maloletou zostalo zachované tak, ako bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015, keď od tohto rozsudku nedošlo k žiadnej zmene. Keďže medzi rodičmi v konaní nedošlo k dohode ohľadne styku s maloletou, kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 09. 02. 2016 navrhol vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26. 05. 2016 pod č. k. 11P/9/2016-51 ustanovil v konaní Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie so sídlom Cyprichova 42, Bratislava, za znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Matka nemala pripomienky k znaleckému dokazovaniu a navrhla, aby súd rozhodol v súlade s jeho závermi. Rovnako otec akceptoval znalecký posudok a nemal problém so stretávaním sa za prítomnosti maloletej. Zároveň trval na tom, aby súd rozhodol o zmene rozhodnutia vo výroku tvorby úspor tak, ako to navrhol vo svojom návrhu zo dňa 18. 05. 2016 (č. l. 29) a žiadal, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej K. D. mesačne sumu 100 eur z titulu tvorby úspor na účet maloletého dieťaťa, číslu účtu: Sk XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo H., a. s., pričom nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je možné do dovŕšenia plnoletosti maloletej K. D. len so súhlasom súdu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 02. 2017 č. k. 11P/9/2016-99 tak, že upravil styk otca s maloletou K. D., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom posledný týždeň kalendárneho mesiaca, a to v piatok od 10.00 hod. do 16.00 hod. a nasledujúcu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a 26. 12. každého kalendárneho roka od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015 v časti úpravy styku. Ďalším výrokom súd návrh otca na zmenu uvedeného rozsudku v časti tvorby úspor zamietol. Zároveň rozhodol o trovách štátu tak, že zaviazal otca zaplatiť trovy štátu v sume 187,92 eura na účet súdu prvej inštancie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal aj matku zaplatiť trovy štátu v sume 187,92 eura na účet súdu prvej inštancie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním obaja rodičia, keď otec napadol III. výrok rozsudku, ktorým súd jeho návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015 v časti tvorby úspor zamietol a výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu, a matka napadla rozsudok súdu prvej inštancie v V. výroku, v ktorom bola zaviazaná zaplatiť trovy štátu. Z dôvodu, že v I. a II. výroku rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním, v tejto časti, ktorým bol upravený styk otca s maloletou, nadobudol právoplatnosť.

12. Predmetom odvolacieho konania tak zostali výroky III., IV., V. napadnutého rozsudku, ktorými súd návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 18. 06. 2015 v časti tvorby úspor zamietol a vo výrokoch (IV., V.), ktorými boli obaja rodičia zaviazaní, každý v rovnakej výške, zaplatiť trovy štátu na účet súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takomto prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

14. V zmysle súčasnej právnej úpravy možno za odôvodnené potreby dieťaťa (maloletej, plnoletého) považovať okrem výživného i tvorbu úspor pri splnení podmienky, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú. Sú cieľom rozlíšenia úspor od bežného výživného vo výroku rozhodnutia presne určí sumu bežného výživného na dieťa, ktoré bude povinný rodič poukazovať k rukám rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti a čiastku výživného, teda sumu určenú na tvorbu úspor, ktorú bude tento poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinný v prospech dieťaťa v stanovenej lehote zriadiť rodič, ktorý má toto dieťa v osobnej starostlivosti. Zároveň je tento povinný

oznámiť povinnému rodičovi banku a číslo účtu, na ktoré má tento poukazovať určenú čiastku výživného z titulu tvorby úspor. Z predmetných úspor, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve maloletého dieťaťa môže dieťa v budúcnosti po nadobudnutí plnoletosti (pred nadobudnutím plnoletosti s ním možno nakladať len po odsúhlasení súdom) čerpať napríklad pri zabezpečení bytovej otázky, pri ďalšom vzdelávaní, pri sporení. Zákon nevylučuje, aby z vytvorených úspor bolo možné pokryť i bežné výživné v čase, keď majetkové pomery povinného rodiča tomuto načas neumožňujú hradiť výživné v takej výške, aby táto pokryla všetky odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.

15. Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 06. 2015 č. k. 9P/253/2014-143 vyplýva, že súd schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že maloletú K. D., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky B. G. a otca G. D. zaviazal prispievať na výživu maloletej K. mesačne sumou 100 eur vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej K. mesačne sumou 100 eur z titulu tvorby úspor na účet maloletého dieťaťa s tým, že matka oznámi v lehote 10 dní prvoinštančnému súdu číslo účtu maloletej K. D.. Ďalším výrokom potom súd upravil styk otca s maloletou K. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom posledný týždeň v mesiaci júl kalendárneho roka 2015, a to od 27. 07. 2015 každý deň od 16.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky a od 01. 08. každého kalendárneho roka posledný deň kalendárneho mesiaca, a to v piatok od 10.00 hod. do 16.00 hod. a nasledujúcu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a 26. 12. každého kalendárneho roka od 09.00 hod. do 13.00 hod. bez prítomnosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 06. 2015. Z obsahu spisu vyplynulo, že matka si splnila povinnosť a dňa 07. 07. 2015 oznámila súdu prvej inštancie číslo vkladnej knižky, ktorá bola založená na meno maloletej K. D., rodné číslo: XXXXXXXXXX, číslo účtu: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, H., BIC: SUBASKBX. Otec sám v podanom odvolaní uviedol, že mu toto oznámenie matky o čísle vkladnej knižky maloletej bolo oznámené dňa 14. 07. 2015. Otec sa návrhom na súde prvej inštancie zo dňa 18. 05. 2016 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/253/2014-143 v časti nakladania s finančnými prostriedkami podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej K. D. mesačne sumou 100 eur z titulu tvorby úspor na účet maloletého dieťaťa, číslo účtu: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo H., a. s., pričom nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je možné do dovŕšenia plnoletosti maloletej K. D. len so súhlasom súdu. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine správne uviedol, že zákon ukladá rodičovi, ktorému bolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti, zriadiť v prospech maloletého dieťaťa osobitný účet, pričom na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Oboznámiac sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 06. 2015 č. k. 9P/253/2014-143, právoplatného dňa 23. 06. 2015, ale aj podaním matky zo dňa 07. 07. 2015, doručeným osobne súdu prvej inštancie dňa 07. 07. 2015, je nesporné, že matka splnila povinnosť uloženú jej rozsudkom súdu prvej inštancie, zriadila v prospech maloletej vkladnú knižku na meno K. D., číslo účtu: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo H., a. s. a túto skutočnosť oznámila súdu, ako aj otcovi. Z uvedeného teda je nesporné, že osobitný účet, ktorým môže byť aj vkladná knižka, bol zriadený v prospech maloletej, na ktorú vkladnú knižku bude poukazovaná časť výživného určená na tvorbu úspor otcom maloletého dieťaťa. Keďže samotné ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine uvádza, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu, túto skutočnosť nebolo potrebné dávať do výrokovej časti rozsudku, pretože táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona a obmedzuje matku s nakladaním s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa, iba ak by s nakladaním s takýmito prostriedkami dostala súhlas súdu. Uvedené finančné prostriedky, ktoré sa budú nachádzať na takomto osobitnom účte maloletého dieťaťa budú tvoriť výlučné vlastníctvo maloletého dieťaťa, ktoré môže dieťa v budúcnosti po nadobudnutí plnoletosti použiť podľa svojich potrieb. Skutočnosť, že citácia zákonného ust. § 63 ods. 3 (na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu) nebola uvedená vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 06. 2015 č. k. 9P/253/2014-143, nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia, keďže to, že na nakladanie s finančnými prostriedkami vo výlučnom vlastníctve maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu, vyplýva priamo zo zákona. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie otca v tejto časti za dôvodné.

16. Predmetom odvolacieho konania boli aj výroky IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd zaviazal tak otca, ako aj matku zaplatiť trovy štátu, každého v sume 187,92 eura na účet súdu prvej inštancie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z rozsahu spisu nesporne vyplynulo, že ustanovený znalec: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa, Bratislava, Cyprichova 42, podal na základe ustanovenia ako znalca do konania súdom znalecký posudok č. 08/2016. Za vypracovaný znalecký posudok súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17. 01. 2017 č. k. 11P/9/2016-88

priznal znaleckej organizácii znalečné spolu vo výške 375,84 eura, ktoré boli vyplatené preddavkom zo štátnych prostriedkov. Napadnutým rozsudkom súd zaviazal oboch účastníkov na zaplatenie trov štátu, a to každého v 1 z dôvodu, že nezistil dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

17. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa článku 3 ods. 1 základných princípov CMP, ak sa právna vec nedá prejednať, rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu, najbližšiu v posudzovanej právnej veci.

19. Podľa článku 3 ods. 2 CMP, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prerokuje a rozhodne vec podľa normy, ktorú by prijal, aby bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných návrhov zohľadňujúce stav a poznatky právnej vedy a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

20. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktoré navrhol, alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

21. Podľa § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

22. Civilný mimosporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej úpravy trov konania v CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady tzv. trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 Civilného mimosporového poriadku, a preto Civilný mimosporový poriadok počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhodne z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov štátu, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá vyplývala z ust. § 148 OSP, je potrebné v súlade s vyššie citovaným článkom 3 ods. 1 a 2 princípov i na rozhodovanie o trovách štátu aplikovať ustanovenia CMP, ktoré sú do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Vzhľadom na to, že v mimosporových konaniach nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní, ktorý pomer v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký, teda v pomere 1. Aj v prípade rozhodovania o náhrade trov konania štátu je možné použiť ust. § 55 CMP, a teda posúdiť vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy konania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci, alebo len niektorý z nich.

23. V preskúmavanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie na návrh matky rozhodoval o zmene úpravy styku otca s maloletou K. D., nar. XX. XX. XXXX, ktorá pochádza zo vzťahu rodičov. Súd prvej inštancie, vzhľadom na posúdenie vhodnosti realizácie styku vo veci nariadil znalecké dokazovanie, čo je v každom prípade v záujme všetkých účastníkov konania a sleduje riadne zistenie skutočného stavu vo veci. Matka sa domáhala úpravy styku otca s maloletou za jej prítomnosti, pričom otec navrhoval takýto návrh matky zamietnuť. Až po podaní znaleckého posudku, voči ktorému nemali účastníci námietky a tento akceptovali, súd prvej inštancie rozhodol a upravil styk otca s maloletou za prítomnosti matky, pričom v tejto časti rozsudku odvolanie nebolo podané a je tento výrok právoplatný. Vzhľadom na to, že nariadené znalecké dokazovanie je v prospech všetkých účastníkov, tak rodičov, ako aj maloletej K. a ani jeden z účastníkov, a teda rodičov maloletého dieťaťa nespĺňa podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, odvolací súd aj v súlade s § 55 dospel k rovnakému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že je spravodlivé, aby na úhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním, boli zaviazaní obaja rodičia, každý v rovnakom diele.

24. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, dospel odvolací súd k názoru, že odvolania otca a matky proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach nie sú dôvodné, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa tvorby úspor, ako aj vo výrokoch, v ktorých súd zaviazal matku a otca zaplatiť trovy štátu, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .