Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: C. T., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., T. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom so sídlom Michalovce, Sama Chalupku 6912/16C, IČO: 31 976 204, proti žalovanému: Ošetrovateľské centrum s. r. o., so sídlom Humenné, Lipová 32, IČO: 36 505 129, zastúpené Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 50, IČO: 50 003 500, o zaplatenie náhrady mzdy s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -210 zo dňa 28.03.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX. do XX.XX.XXXX.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov mal za preukázané, že žalobkyňa vykonávala prácu u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom v súdnom konaní XX.XX.XXXX nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bola určená neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy za 36 mesiacov od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , kde strany sporu uzavreli zmier a konanie je právoplatne skončené. Žalovaný žalobkyňu nekontaktoval a nevyzýval na nástup do práce, pričom táto sa na pracovisko sama nedostavila. Od XX.XX.XXXX jej bol priznaný nárok na starobný dôchodok.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle článku 5, , , , , , článku 6, 8 a , pričom poukázal aj na zásadu spravodlivosti. Uviedol, že spornou skutočnosťou bolo posúdenie nároku žalobkyne na náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX, kedy súd právoplatne rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Následne sa žalobkyňa nedostavila na pracovisko za účelom, aby jej bola prideľovaná práca. Pokiaľ sama sa nedostavila na pracovisko a nesplnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle , teda byť na pracovisku na začiatku pracovného času a využívať pracovný čas, nemal zamestnávateľ možnosť plniť svoju povinnosť a prideľovať jej prácu. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa síce domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda zrejme mala záujem o prideľovanie práce, avšak o jej reálne pridelenie sa bezdôvodne nezaujímala a na pracovisko sa nedostavila po dobu viac ako troch rokov od právoplatnosti rozsudku. Žiadny právny predpis neukladá žalovanému

povinnosť vyzvať žalobkyňu na nástup do práce, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. bola žalobkyňa pánom sporu a bolo v jej záujme sa zaujímať kedy a ako bol spor právoplatne skončený a kedy môže nastúpiť do práce. V danom prípade nešlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, nakoľko nebola splnená podmienka, že táto prekážka nastala bez vplyvu zo strany zamestnanca. Práve naopak, neprítomnosťou zamestnanca je vylúčená možnosť prideľovať mu prácu. Súd prvej inštancie poukázal aj na judikatúru súdov, podľa ktorej po právoplatnom skončení konania o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru sa vzájomné práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru spravujú pracovnou zmluvou a až pokiaľ by organizácia po právoplatnom skončení konania opätovne nepripustila pracovníka k práci, mohol by mu vzniknúť nárok na náhradu mzdy. Nakoľko nebolo preukázané, že žalobkyňa nemohla vykonávať prácu pre prekážku na strane zamestnávateľa a táto ani netvrdila a nepreukazovala existenciu takýchto prekážok na strane zamestnávateľa, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. , keď boli priznané trovy konania úspešnému žalovanému.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovanej s poukazom na dôvody uvedené v a .

6. Žalobkyňa poukázala na bod 24 odôvodnenia rozsudku, ako aj 25, pričom nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že sa bezdôvodne nezaujímala o pridelenie práce a na pracovisko sa nedostavila. Uviedla, že súd sám v rozhodnutí uviedol, že sporným je nárok žalobkyne za obdobie od XX.XX.XXXX, teda od právoplatného dátumu skončenia konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uviedla, že toto konanie však netrvalo do XX.XX.XXXX, ale do XX.XX.XXXX, kedy rozhodoval vo veci Najvyšší súd SR na základe dovolania podaného žalovaným a svojim uznesením odmietol dovolanie. Ak sám súd prvej inštancie uviedol, že sporný je nárok za obdobie od XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX, potom nie je zrejmé prečo nepriznal žalobkyni aspoň časť uplatneného nároku, nakoľko žalované obdobie bolo od XX.XX.XXXX. Ak súd považoval nárok žalobkyne za sporný od XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX, potom mal priznať žalobkyni nárok minimálne za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX. Je nesporné, že žalobkyňa listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala žalovaného na prideľovanie práce, čo tento odmietol listom z XX.XX.XXXX a následne bolo vedené konanie ohľadom nároku na náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bol priznaný maximálny nárok v rozsahu 36. mesiacov. Nakoľko súdny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nebol skončený, z uvedeného dôvodu nebolo možné, aby žalobkyňa pracovala do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, teda do XX.XX.XXXX. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie mal za obdobie od XX.XX.XXXX žalobkyni priznať náhradu mzdy do XX.XX.XXXX, teda do skončenia sporu na Najvyššom súde SR.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s argumentami, ktoré opakovala žalobkyňa aj v odvolacom konaní a rozsudok je presvedčivý, správny a s ním sa stotožňuje. Naopak odvolanie žalobkyne je zmätočné, keď pripúšťa správnosť napadnutého rozsudku v časti a namieta iba obdobie pred XX.XX.XXXX s nesprávnou argumentáciou, že konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bolo právoplatne skončené až rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Toto konanie právoplatne skončilo rozhodnutím Krajského súdu v Prešove. Nárok uplatnený žalobkyňou za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX je zjavne nedôvodný a nesprávny, nakoľko dané obdobie spadá pod nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru podľa , , maximálne za obdobie 36 mesiacov. Z uvedeného dôvodu je názor žalobkyne nesprávny a je v rozpore so . Zároveň po právoplatnom skončení súdneho konania zamestnávateľ nemá povinnosť vyzývať zamestnanca na nástup do práce a logicky po XX.XX.XXXX neexistoval spor o tom, či skončenie pracovného pomeru žalobkyňou bolo platné alebo neplatné, nakoľko toto vyriešili súdy s tým, že tento výrok je záväzný pre obe strany. Pokiaľ žalobkyňa sa nedostavila do práce, čo žalovaný očakával, nemohol jej prideliť prácu v zmysle pracovnej zmluvy a pokiaľ zamestnávateľ nemá povinnosť vyzývať zamestnanca na nástup do práce po právoplatnom skončení súdneho konania, žalovaný nič neporušil, nakoľko mu takúto povinnosť neukladá ani , ako ani iný právny predpis. Žalobkyňa neučinila žiaden úkon, ktorým by prejavila záujem pracovať, naopak po troch rokoch uplatnila nárok na náhradu mzdy titulom prekážok v práci. Žalobkyni nič nebránilo, aby sa domáhala prideľovania práce s tým, že zamestnávateľ jej nebránil, ani nezamedzil vstup na pracovisko, pričom len pred ukončením premlčacej doby, žalobkyňa uplatnila svoj domnelý

nárok. Z uvedeného je zrejmé, že má len záujem sa bezdôvodne obohatiť na úkor zamestnávateľa. Poukázal na ust. , týkajúceho sa povinností zamestnanca, pričom po XX.XX.XXXX pre ňu platila povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času a používať pracovný čas na prácu, odchádzať z neho až po skončení. Nakoľko tak neučinila, nebolo možné jej prideliť prácu. Jedná sa o nemožnosť plnenia, kedy zaniká povinnosť dlžníka plniť v zmysle . Nakoľko sa žalobkyňa nedostavila na výkon práce a nesplnila povinnosti z pracovnej zmluvy, nemôže sa domáhať s úspechom náhrady mzdy z titulu prekážok na strane zamestnávateľa. Na strane žalovaného neboli dané žiadne prekážky v práci v zmysle , preto je žaloba žalobkyne nedôvodná a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa netvrdila, že by urobila čo len jeden úkon v snahe pracovať podľa pracovnej zmluvy a zároveň je zrejmé, že od XX.XX.XXXX je poberateľkou starobného dôchodku. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ods. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

15. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

17. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením, žalobkyňa nijakým spôsobom neprejavila aktivitu a ani ochotu pracovať naďalej u žalovaného s tým, že nedostavila sa na pracovisko, nežiadala o pridelenie práce. Tieto skutočnosti neboli spornými.

18. Správne preto súd prvej inštancie posúdil nároky žalobkyne v zmysle ust. § 142 Zákonník a práce, pričom bolo nepochybne povinnosťou zamestnávateľa umožniť zamestnancovi pokračovať v práci po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa určilo, že rozviazanie pracovného pomeru bolo neplatné. Aj v tomto prípade však je nepochybné, že zamestnávateľovi vzniká takáto povinnosť po predchádzajúcom právoplatnom skončení konania. Len v prípade, že tento neumožní zamestnancovi pokračovať v práci, ani po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia by išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. V danom prípade z vykonaného dokazovania nebola preukázaná skutočnosť, že by zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci, nakoľko je nepochybné, že tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, z individuálnych okolností prípadu vyplýva, že samotná žalobkyňa sa nijakým spôsobom nedomáhala prideľovania práce po právoplatnom skončení konania. Nedostavila sa na pracovisko žalovaného po dátume právoplatnosti rozhodnutia súdov, pričom aj individuálne okolnosti prípadu, kedy žalobkyni už medzičasom bol priznaný starobný dôchodok a predtým bola evidovaná ako nezamestnaná uchádzačka o zamestnanie, ako aj to, že v konaní o náhradu mzdy bol medzi stranami sporu uzavretý zmier ohľadom celého predmetu konania, sú okolnosťami, ktoré nepochybne na strane zamestnávateľa vyvolali presvedčenie, že žalobkyňa nemá záujem o výkon práce, pričom nebolo povinnosťou zamestnávateľa vyzývať osobne žalobkyňu na nástup do práce.

19. Len v prípade, ak by zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci, bol by nárok zamestnanca dôvodný, a to v zmysle nárokov podľa . V danom prípade o takúto situáciu nešlo, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne.

20. K odvolacím námietkam žalobkyne, že jej mala byť priznaná časť uplatneného nároku, a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX uvádza odvolací súd, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú tieto odvolacie námietky irelevantné. Ust. , ktorý

upravuje náhradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa okrem nepriaznivých poveternostných vplyvov, či prevádzkových dôvodov na strane zamestnávateľa, sa na prejednávanú vec nevzťahuje. počíta aj s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa, ktoré nie sú výslovne uvedené v , no okolnosti tohto prípadu nie sú dôvodom pre existenciu týchto iných prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Takýmto prípadom je situácia, ak bol napr. odvolaný z funkcie vedúci zamestnanec a medzi stranami chýba dohodnutý druh práce, tak v takomto prípade sa jedná o inú prekážku v práci (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. z 21.10.2010).

21. Z obsahu spisu je nepochybné, že nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru, teda nároky za obdobie, odkedy zamestnankyňa žiadala o pridelenie práce po skončení pracovného pomeru až do právoplatnosti tohto rozhodnutia, teda do XX.XX.XXXX boli vyriešené v konaní vedenom na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. zo 06.04.2022, kde bol schválený zmier v konaní.

22. Z týchto dôvodov nároky za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nemôžu byť posudzované podľa a toto obdobie bolo vyriešené v konaní medzi stranami zmierom.

23. Za nasledujúce obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX tento nárok v zmysle týchto ustanovení nevznikol.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. .

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).