Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-48-2019.pdf
PDF · 105.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v právnej veci žalobcov: 1. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 2. I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, žalobcovia v 1. - 2. rade zastúpení JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. 17. novembra 14, Stará Ľubovňa proti žalovanému: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX v konaní, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Levočská 1, Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. a 2. rade, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou na súde domáhali určenia vlastníckeho práva v režime bezpodielového spoluvlastníctva, k dielu 1 o výmere 179 m2 a k dielu 2 o výmere 70 m2, odčlenených od pozemku parcela č. KN C 2589/2 o výmere 933 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX kat. územia W., geometrickým plánom geodeta M. Gladiša pod č. 56/2015 zo dňa 17.11.2015 overený Okresným úradom, katastrálny odbor Stará Ľubovňa pod č. G1-575/2015 dňa 3.12.2015.
2. Žalobu dôvodili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených na LV XXXX (pozn. súdu správne má byť uvedené XXXX) a to parcely reg. E evidované na mape určeného operátu parcela č. 8018/1, parcela č. 8018/2, parcela č. 8021/1, parcela č. 8021/2. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených v katastrálnom území na LV č. XXXX parcela KN C 2589/2, a to titulom dedenia po nebohom manželovi W. S.. Predmetnú nehnuteľnosť parcelu KN C 2589/2 nadobudol nebohý manžel žalovanej v konaní o obnove evidencie (ROEP) na základe rozhodnutia vydaného dňa 5.8.2003 pod č. 2003/01989-396 vydržaním. Tvrdenia uvedené v predmetnom rozhodnutí, a to že sporné nehnuteľnosti užívali už právni predchodcovia W. S., manžela žalovanej, sa podľa názoru žalobcov nezakladá na pravde a správny orgán rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Je síce pravdou, že rodičia manžela žalovanej užívali v spornej lokalite ornú pôdu, nie však tak, ako bola zameraná a zakreslená v geometrickom pláne č. 64/2002. Pozemok, ktorý užívali reálne svokrovci žalovanej, bola parcela KN E 8019, pričom túto užívali spoločne s rodinou M. a tento sa nachádza v susedstve pozemok žalobcov. Ďalej žalobcovia uviedli, že čestné prehlásenia svedkov, ktoré sú súčasťou a boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, a to svedkyne X. M., rod. O. a B. B., žalobcu v 1. rade, boli učinené na základe nepravdivých informácií žalovanej a títo nevedeli, že takýmto vyhlásením budú dotknuté vlastnícke práva k ich nehnuteľnostiam. Žalobcovia sú tej mienky, že samotné potvrdenie vlastníctva vydržaním nepodpísal W. B., ale tento podpis učinila jeho manželka
H. B., pričom ani ona netušila, aký to bude mať dopad na vysporiadavaný pozemok. Žalovaná, resp. jej nebohý manžel ako žiadateľ v ROEP žalobcov nikdy neinformoval o navrhovanom priebehu hraníc pozemku KN C 2589/2, ku ktorému sa vlastníckeho práva domáhal W. S., manžel žalovanej na komisii a ktorá rozhodla o vydržaní jeho vlastníckeho práva. Žalobca v 1. rade si nie je vedomý toho, aby podpísal tlačivo čestného vyhlásenia, ktoré predložil W. S., manžel žalovanej ako prílohu svojho návrhu komisii. Toto tlačivo je navyše podpísané dňa 14.5.2000, pričom geometrický plán bol vyhotovený až v roku 2002. V čase vypracovania geometrického plánu, t.j. č. 64/2002, boli vlastníkmi, ako aj oprávnenými užívateľmi časti pozemkov - od parcely KN E 8018 odčleneného dielu 3 a dielu 6, žalobcovia v 1. a 2. rade a predtým boli vlastníkmi a súčasne užívateľmi ich právni predchodcovia W. B. (N.), ktorý na základe zaopatrovacej zmluvy spísanej dňa 17.8.1990 vo forme notárskej zápisnice previedol uvedené nehnuteľnosti na žalobcov. Žalobcovia sa o zmene zápisu v katastri nehnuteľností dozvedeli až v roku 2010 a hneď po tomto zistení sa domáhali nápravy. Podali viaceré podania na prokuratúru, políciu i súd. Za účelom zjednania nápravy dali žalobcovia vyhotoviť geometrický plán č. 56/2015 zo dňa 17.11.2015 overený Okresným úradom, katastrálny odbor Stará Ľubovňa pod č. G1-575/2015 za účelom určenia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, avšak žalovaná odmietala mimosúdne riešenie. Žalobcovia majú zato, že k vzniku vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovanej v spornej časti nehnuteľností, diel 3 a 6 podľa geometrického plánu č. 64/2002, resp. diel 1 a 2 podľa geometrického plánu č. 56/2015 vydržaním nedošlo. U právneho predchodcu žalovanej absentuje nielen dlhodobá a neprerušená držba, ale predovšetkým u neho chýba akýkoľvek relevantný právny titul, na základe ktorého by vstúpil on, resp. jeho právni predchodcovia, rodičia do oprávnenej držby predmetných častí nehnuteľností a títo mu nemohli ani darovať sporné nehnuteľnosti. Žalobcovia odôvodňovali naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva skutočnosťou, že správaním žalovanej, resp. jej právneho predchodcu boli priamo dotknutí na svojich vlastníckych právach, keďže v súčasnosti svedčí vlastnícke právo podľa katastra nehnuteľností v spornej časti pozemku osobe, ktorá nemala zákonný právny titul, resp. dôvod k nadobudnutiu tohto vlastníctva.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že spornú nehnuteľnosť nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve po svojom nebohom manželovi, ktorý sporný pozemok KN C 2589/2 nadobudol v roku 2004 na základe rozhodnutia Okresného úradu v Starej Ľubovni č. 2003/01989/396 zo dňa 5.8.2003. Komisia ROEP potvrdila vlastnícke právo k pozemkom KN C 2589/2 a 2676/20, ktorý tvorili jeden pozemok - hospodársku pôdu tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne č. 64/2002 a túto užívali právni predchodcovia nebohého manžela rodičia W. S. a I. S.ová. Problémy v súvislosti s užívaním sporných pozemkov, ktoré užívala žalovaná s manželom nerušene aj po roku 2004 nastali až po smrti manžela žalovanej. Do času smrti manžela nikto zo žalobcov nenamietal užívanie pozemkov a pozemky boli obhospodarované tak, ako je to zakreslené v katastrálnej mape. Žalovaná uviedla, že žalobcovia si začali uplatňovať neoprávnené nároky v čase, keď nastal problém v povodí potoka Jakubianka, keď mi eróziou a úpravou koryta sa zmenšoval pozemok. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako i svedkov navrhovaných stranami sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi doloženými v súdnom spise.
Právne normy, na základe ktorých súd rozhodol 5. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
6. Podľa § 119 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
7. Podľa § 36a zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil, a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti. Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú
v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam a) podľa výroku súdneho rozhodnutia, b) vyznačením stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou alebo inou právnou skutočnosťou, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo inej právnej skutočnosti, c) vyznačením stavu pred rozhodnutím o povolení vkladu, pred vykonaním záznamu alebo pred rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte, ak správny súd rozhodol o ich zrušení. Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri, okresný úrad záznam nevykoná a o vydaní súdneho rozhodnutia zapíše do katastra poznámku na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu. Okresný úrad zároveň vyzve toho, komu svedčí právo k nehnuteľnosti podľa súdneho rozhodnutia, aby v uvedenej dvojmesačnej lehote podal na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti. Počas vyznačenia poznámky podľa odseku 3 okresný úrad nemôže vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých sa súdne rozhodnutie týka, rozhodnúť o povolení vkladu alebo vykonať záznam. Po podaní žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd okresný úrad zmení poznámku podľa odseku 3 na poznámku o začatom súdnom konaní. Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa primerane použijú aj na zápis súdneho rozhodnutia, ktorým bolo na základe mimoriadneho opravného prostriedku alebo na základe sťažnosti podľa osobitného predpisu zrušené súdne rozhodnutie, na základe ktorého bol vykonaný záznam v katastri.
8. Podľa § 42 ods. 2 písm. a/, b/, c/ Katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
9. Podľa § 7 Vyhlášky č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, súbor popisných informácií je spravovaný v papierovej podobe a elektronickej podobe a tvoria ho údaje o a) katastrálnych územiach, b) nehnuteľnostiach, 1. pozemkoch, 2. stavbách, 3. rozostavaných stavbách, 4. bytoch a nebytových priestoroch, 5. rozostavaných bytoch a nebytových priestoroch, c) právach k nehnuteľnostiam, d) vlastníkoch a iných osobách oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „vlastník alebo iná oprávnená osoba“), e) zmenách v súbore popisných informácií, f) sídelných a nesídelných názvoch.
10. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, Údaje o pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ obsahujú a) parcelné číslo, b) výmeru parcely, c) druh pozemku a kód druhu pozemku podľa prílohy č. 1, d) kód spôsobu využívania pozemku podľa prílohy č. 2, e) kód druhu chránenej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 3, f) kód právneho vzťahu podľa prílohy č. 4, g) kód umiestnenia pozemku podľa prílohy č. 5, h) kód spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 6, i) číslo listu vlastníctva, j) ďalšie identifikačné údaje.
11. Podľa § 9 ods. 2 Vyhlášky č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, Údaje o pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ obsahujú a) parcelné číslo, b) výmeru parcely, c) druh pozemku a kód druhu pozemku podľa prílohy č. 1, d) kód právneho vzťahu podľa prílohy č. 4, e) kód umiestnenia pozemku podľa prílohy č. 5, f) kód spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 6, g) údaj o pôvodnom katastrálnom území, h) číslo listu vlastníctva, i) ďalšie identifikačné údaje.
12. Podľa § 9 ods. 3 Vyhlášky č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, Údaje podľa odseku 1 písm. d), e), h) a j) a podľa odseku 2 písm. f), g) a i) sú evidované, ak sú známe.
Súd dospel k záveru
13. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva, a to konkrétne určenia vlastníckeho práva v režime bezpodielového spoluvlastníctva k dielu 1 o výmere 179 m2 a k dielu 2 o výmere 70 m2 odčlenených od parcely KNC 2589/2 o výmere 933 m2, druh pozemku orná pôda zapísaných na LV č. XXXX kat. územia W. podľa geometrického plánu geodeta M. V. č. 56/2015.
14. Takto formulovanú žalobu možno v zmysle § 137 písm. c/ CSP podriadiť pod žalobu, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ide o pozitívnu určovaciu žalobu, kde všeobecným predpokladom, aby súd takejto žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok po právnej stránke významný, čiže užitočný a mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo nízke alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok „naliehavý“ chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby.
15. V prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva, takáto žaloba má byť právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/179/2010).
16. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesným nástrojom ochrany práva žalobcu a či snáď po takomto rozhodnutí v určovacej žalobe nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.
17. Pri určovacích žalobách súd prvotne skúma naliehavý právny záujem, ktorý je základnou podmienkou pre ďalšie konanie a o žalobe v zmysle § 137 písm. c/ CSP, pričom v prípade jeho absencie nie je potrebné ďalšie dokazovanie a súd pri zistení nedostatku naliehavého právneho záujmu má bez ďalšieho dokazovania žalobu zamietnuť.
18. Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraní spôsobu využívania pozemku (§ 3 ods. 1 Katastrálneho zákona).
19. Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla (§ 3 ods. 2 Katastrálneho zákona).
20. Diel parcely možno vymedziť ako časť parcely, ktorá je ako diel označená v geometrickom pláne, ktorým sa tento diel pričleňuje k inej parcele alebo k iným dielom alebo dielmi vytvára novú parcelu (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2271/2006 zo dňa 27.6.2007 a sp. zn. 33Cdo/3309/2005 zo dňa 28.2.2006).
21. Základnou zásadou je, že pozemok označený v geometrickom pláne ako diel parcely môže byť predmetom právneho úkonu (nakladania), avšak predmetom evidencie v katastri nehnuteľností môže byť len pozemok označený ako parcela, teda nie časť (diel) tejto parcely.
22. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti prípadného súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie o tom, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dielu 1 o výmere o výmere 179 m2 a k dielu 2 o výmere 70 m2 odčlenených od pozemku parcela č. KNC 2589/2 o výmere 933 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX kat. územia W., geometrickým plánom geodeta M. V. pod č. 56/2015 zo dňa 17.11.2015 overený Okresným úradom, katastrálny odbor Stará Ľubovňa pod č. G1-575/2015 dňa 3.12.2015, by nebolo zapísateľné v katastri nehnuteľností a teda by bolo materiálne nevykonateľné.
23. Súd na pojednávaní dňa 17.12.2020 vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby sa vyjadril k navrhovanému zneniu výroku rozhodnutia súdu, a to, že má byť určené vlastnícke právo k odčleneným dielom z parcely KNC 2589/2, ktorý uviedol, že má zato, že takto formulovaný petit je správny a je možné zapísať takýto geometrický plán, aj keď žalobcovia už nie sú vlastníkmi okolitých parciel, a to spolu s darovacou zmluvou, ktorou zároveň darujú tieto diely vlastníkovi okolitých pozemkov, teda ich synovi.
24. Súd poukazuje na ust. § 34 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikli, zmenili sa alebo zanikli rozhodnutím Štátneho orgánu sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisujú nielen práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z konštitutívnych súdnych rozhodnutí, napríklad rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka o prikázaní stavby do vlastníctva podľa § 135c ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale i z deklaratórnych súdnych rozhodnutí, napr. rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva podľa § 137c CSP. Pre vykonanie záznamu je rozhodujúci výrok rozhodnutia vymedzením nehnuteľností vo výroku rozhodnutia by malo byť nezameniteľné a vychádzať z § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/122/2011 zo dňa 28.5.2012).
25. Na základe uvedeného sa súd nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcov o správnosti navrhovaného výroku rozhodnutia. Súd má rozhodnúť v konaní o určení vlastníckeho práva bez toho, aby boli potrebné ďalšie právneho úkony (uvádzaná darovacia zmluva, ktorá ani nebola súdu predložená) a aby výrok rozhodnutia bol priamo zapísaný v katastri nehnuteľnosti - viď už vyššie uvádzané.
26. V danom prípade podľa názoru súdu neprichádza do úvahy ani postup podľa § 129 CSP, keďže žaloba žalobcov mala všetky náležitosti v zmysle § 127 a § 128 CSP. Teda žalobcovia riadne označili strany sporu, predmet konania, opísali rozhodujúce skutočnosti a k návrhu pripojili listinné dôkazy. Z výroku petitu žalobného návrhu bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú. Žaloba bola teda jasná, úplná a zrozumiteľná. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/125/2001: „ak účastník (navyše v konaní zastúpený advokátom) vymedzil nesprávne predmet konania a na základe tohto naformuloval aj znenie petitu, nebolo možné žalobcov poučiť ohľadne naformulovaného správneho znenia petitu žaloby tak, aby táto bola vykonateľná a teda vymedziť inak predmet tohto konania, ktoré poučenie by presahovalo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.“
27. Pre úplnosť a na podporu uvedeného právneho názoru súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/92/2010 a rozhodnutie Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/166/2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/35/2013.
28. Poukazujúc na vyššie uvedené súd žalobu zamietol bez skúmania a vyhodnocovania ďalších tvrdení uvádzaných v konaní.
O trovách konania súd rozhodol takto: 29. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, nakoľko žalovaná bola v spore plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.