Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/35/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu U. E., bytom Y. ul. V.. W. č. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Mariánom Meždejom, AK Humenné ul. Kudlovská č. 1, proti žalovanému Obec Kalinov, IČO: 323080, Kalinov, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Dribňákom, AK Medzilaborce, ul. Kpt. Nálepku č. 440/18, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Humennom č.k. -166 z 12.11.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 67,88 eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Michalovi Dribňákovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva. Žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 443,74 eur, ktorú zaviazal žalobcu zaplatiť na adresu právneho zástupcu žalovaného JUDr. Michala Dribňáka v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uplatnil podanou žalobou určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa k.ú. V. zapísaných na LV č. X parc. č. CKN 267 - záhrady o výmere 3582 m2 v diele 2 a parcely 264/2 - ostatné plochy vo výmere 829 m2 v podiele 3/8-iny, ktoré zodpovedajú geometrickému plánu č. 34810668-02/07 z 9.2.2007 geodeta Ing. R. C.. Zároveň žiadal určiť aj vlastníctvo k dielu 3 parc. č. CKN 267 - záhrada o výmere 714 m2 vytvorenej z pôvodnej parcely EKN č. 55/1 tak, že žiadal, že táto parcela patrí do dedičstva po nebohom otcovi T. E., ktorý zomrel X.XX.XXXX. Svoj nárok odôvodnil tým, že predmetné parcely patrili pôvodne jeho rodičom, ktorí sú už nebohí. Zapísané sú na LV č. X v prospech žalovaného na základe notárskej zápisnice N 28/2007, Nz 11515/2007, Ncris 11608/2007 z 26.3.2007. Touto notárskou zápisnicou bolo osvedčené vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, ktorý uviedol, že ešte od roku 1974 nehnuteľnosti užíval štát, ktorý nadobudol tieto vo vyvlastňovacom konaní a následne v zmysle zákona o prechode majetku štátu na obce prešlo toto vlastníctvo na žalovaného. Vychádzal zo zistenia, že nebohý T. E. zomrel X.XX.XXXX a nebohá Y. E. zomrela X.XX.XXXX. Okrem žalobcu dedičmi v 1. skupine boli aj jeho súrodenci. V roku 1974 bol na sporných parcelách umiestnený a vybudovaný pomník na počesť Obce V., ktorá bola prvou oslobodenou obcou na území bývalého Československa. Miesto, na ktorom sa pomník do súčasnej doby nachádza, zodpovedá novovytvorenej parc. č. 264/2 k.ú. V.. Vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam boli v roku 1974 v spoločenskom záujme vyvlastnené nehnuteľnosti, ktorých vlastníkmi okrem rodičov žalobcu boli aj iní vlastníci. Bolo vydané rozhodnutie bývalého ONV, odboru výstavby a územného plánovania, v súlade s ktorým boli tieto nehnuteľnosti vyvlastnené v prospech Československého štátu v správe MNV V.. Výška náhrady bola určená v súlade s vtedy platnou vyhláškou č. o cenách v osobnom vlastníctve a náhradách pri vyvlastnení. Okrem vyvlastňovacieho rozhodnutia existujú zápisy z roku 1974, z ktorých vyplýva, že proti rozhodnutiu bývalého ONV o vyvlastnení pozemkov bolo zvolané stretnutie účastníkov vyvlastňovacieho konania, zástupcov štátu, MNV V., matky žalobcu, ako aj samotného žalobcu. Títo potvrdili v tom zápise, že došlo k dohode týkajúcej sa nárokov žalobcu a jeho matky vo vzťahu k náhrade za vyvlastnené pozemky. Okrem finančnej náhrady boli za nehnuteľnosti, ktoré boli vyvlastnené a ku ktorým následne pribudla ešte ďalšia časť spornej parcely na základe rozhodnutia bývalého ONV v Humennom č. ÚP: z 27.8.1981, kde okrem umiestneného pomníka sa priestor upravil na priľahlý park ako náhradu matke žalobcu rozhodnutím bývalého MsNV v Medzilaborciach pridelený 2-izbový byt v Y. na ul. H. Q. a stavebný pozemok pre žalobcu, na ktorom si vybudoval rodinný dom v intraviláne mesta Y. na ulici L.. Zároveň zástupca ČSAD bol zaviazaný pomocou pri zbúraní a prevážaní materiálu z nehnuteľnosti, ktorá bola vyvlastnená, na určený stavebný pozemok v prospech žalobcu.

Súd prvého stupňa sa zaoberal naliehavosťou právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k dielu 2,3 parc. č. CKN 267 k.ú Kalinov. Dospel k záveru, že vzhľadom na to, že tieto diely zamerané priloženým geometrickým plánom neboli špecifikované č. parcely, druhom kultúry a výmerou na určení takéhoto výroku, nemá žalobca naliehavý právny záujem, pretože tento výrok by bol nevykonateľný. Vo vzťahu k tejto parc. č. CKN 267 a k parc. č. CKN 264/2 sa súd prvého stupňa zaoberal, ale aj vecou samotnou s tým, že zamietol žalobu z dôvodu jej nedôvodnosti. Z listinných dôkazov, ktoré boli predložené v priebehu konania, ktoré bolo možné zabezpečiť z archívu žalovaného, prípadne Okresného štátneho archívu, bolo zistené, že tak v roku 1974, ako i v roku 1981 došlo k vyvlastneniu pôvodnej parc. č. 50 a 55/1, ktorá patrila vlastnícky právnym predchodcom žalobcu. Uvedené vyvlastňovacie konanie bolo zavŕšené vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalým ONV v Humennom a na týchto nehnuteľnostiach sa od roku 1974 následne od roku 1981 nachádza umiestnený vystavaný pomník na počesť oslobodenia Obce V. na území ČSR ako prvej obce v druhej svetovej vojne. Zároveň okolo pomníka bol zriadený park a v súčasnej dobe je vo výstavbe aj dom smútku. Napriek tomu, že boli vydané vyvlastňovacie rozhodnutia, v ktorých bola určená aj náhrada, zo zápisnice o jednaní medzi vlastníkmi matkou žalobcu a žalobcom, ktorý bol jeden z dedičov po nebohom T. E. a vyplýva dojednanie náhrady v podobe 2-izbového bytu v Y. a jedného stavebného pozemku než nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech Československého štátu. Následne žalovaný požiadal po roku 1991, kedy nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. príslušných obcí v zmysle Zákona o majetku obcí prešli zo štátu na konkrétne obce a v tomto prípade na žalovaného. V súvislosti zo zistením, že nehnuteľnosti nie sú evidované na liste vlastníctva žalovaného požiadal na základe predložených listinných dôkazov o vyvlastnenie nehnuteľností a poskytnutých náhradách, Notársky úrad o vydanie notárskej zápisnice o vydržaní vlastníctva podľa Nehnuteľnosti boli užívané štátom a neskôr Obcou Kalinov od roku 1974, resp. 1981 až doposiaľ. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý odôvodnil svoj nárok tým, že je dedičom po nebohých T. a Y. E.. Podľa žalobcu súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil nárok, nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru vo veci. Žalovaný v žiadnom prípade nemohol nadobudnúť sporné nehnuteľnosti z toho dôvodu, že nesplnil podmienky stanovené zákonom. Predovšetkým išlo o dobromyseľnosť, ktorú nemožno odvodzovať od zápisu z 16.7.1974, na ktorom zasadnutí sa zúčastnila jeho matka, on a zástupcovia štátu. Predmetom tohto rokovania síce bola otázka vykúpenia, respektíve vyvlastnenia sporných nehnuteľností, ale matka nesúhlasila s týmto postupom. Bol na ňu vytváraný politický tlak a bola postavená pred vyhrážku toho, že bude bývať na ulici. Následne bol jej pridelený byt a veľmi skoro v rozpätí dvoch dní za pomoci armády bol ich rodinný dom zbúraný a boli presťahovaní do Y.. Pokiaľ sa poukazovalo na jednania o dohodu z roku 1967, v tom čase išlo o jednania rokovania zástupcov štátu s jeho rodinnou a žalovaný - obec nestala sa právnym nástupcom štátu, a preto nemožno započítať držbu právneho predchodcu žalovaného v jeho prospech. Notár, ktorý vydal túto notársku zápisnicu o osvedčení vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, JUDr. Vladimír Telepčák mal vedomosť o tom, že žijú dedičia po nebohých Y. a T. E. a nemohol vychádzať zo záveru, že jeho matka Y. E. nežije a dedičstvo po nej nebolo prejednané. Rovnako preukázal na predloženú listinu, ktorá svedčí o tom, že proti rozhodnutiu o vyvlastnení z roku 1974 podala ešte vtedy žijúca jeho matka odvolanie, a preto toto rozhodnutie ani nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Nebola im poskytnutá finančná náhrada, a preto si myslí, že žalovaný vedome uviedol v notárskej zápisnici, ktorá bola podkladom pre zápis jeho vlastníckeho práva, nepravdivé údaje. Preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Voči rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie aj žalovaný, ktorý poukázal na to, že mu nebola priznaná náhrada trov konania za 4 úkony, a to je vyjadrenie z 24.9.2010, návrh na vydanie predbežného opatrenia z 15.8.2011, poradu s klientom dňa 7.2.2012 a za úkon štúdium listín v štátnom archíve v Humennom. Žiadal, aby za tieto úkony mu bola priznaná plná náhrada trov a teda, aby bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené a aby mu bola priznaná náhrada trov v celom rozsahu podľa vyúčtovania. Zároveň uplatnil nárok aj na náhradu odvolacích trov.

Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný žiada potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne s odôvodnením, že vo vzťahu k vyvlastneniu na základe predložených zápisov došlo k dohode medzi matkou žalobcu, žalobcom a štátom zastúpených bývalým ONV v Humennom a MNV v V. tak, že bola poskytnutá za uvedené nehnuteľnosti tak finančná náhrada ako náhradný byt a stavebný pozemok pre žalobcu. Od roku 1974 a následne aj od roku 1981, kedy došlo k vyvlastneniu ešte ďalšej časti parcely pôvodnej npč. 50, nehnuteľnosť v užívaní Československého štátu v správe MNV V. a neskôr v súlade so zákonom o majetku obci prešlo toto vlastníctvo do vlastníctva žalovaného. Predmetné nehnuteľnosti sú nerušene dobromyseľne užívané až do súčasnosti, na týchto sa nachádza Pomník podlých hrdinov 2. svetovej vojny, skolaudovaný Dom smútku a vybetónovaná a vyasfaltovaná plocha na spoločenské akcie konajúce sa v obci bezprostredne nachádzajúca sa pri tomto pomníku padlých hrdinov. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec v súlade s ustanovením , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je podľa priloženého geometrického plánu žalobcom parc. č. CKN 264/2 a parc. č. 267. Uvedené nehnuteľnosti vznikli z pôvodných npč. parc. č. 50 a 55/1 k.ú. V.. Uvedené nehnuteľnosti pôvodne vlastnili rodičia žalobcu T. E. a manželka Y. E., v súčasnej dobe obe nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. X k.ú. V. a vlastníkom je v celosti vedený žalovaný. K nehnuteľnostiam bola vydaná dňa 26.3.2007 notárska zápisnica, ktorej predmetom bolo osvedčenie, vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti na požiadavku žalovaného podľa Na základe tohto osvedčenia žalovaný vyhlásil, že obec tieto nadobudla v roku 1974 vyvlastnením za náhradu a túto okolnosť osvedčili dvaja svedkovia, U. V. a Y. Q..

Z rozhodnutia bývalého ONV v Humennom č.6167-2468 z roku 1973 z 20.5.1974 vyplýva, že bola vyvlastnená parc. č. npč. 50 vo verejnom záujme na účely výstavby pomníku padlých hrdinov. Stanovená bola náhrada v súlade s vyhláškou č. o cenách v osobnom vlastníctve. Rovnako bolo vydané rozhodnutie bývalého ONV v Humennom č. ÚP 1158- 515/81- Got. Z 27.8.1981, ktorým bola medzi inými vyvlastnená aj npč. 50/1 a 50/2. Uvedené vyvlastnenie sa konalo jednaním v Obci V. na bývalom MNV dňa 27.8.1981. Dňa 16.7.1974 žalobca oznámil bývalému Východoslovenskému KNV Košice, že berie späť svoje odvolanie voči rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov z roku 1974. Z výsluchu účastníkov je zrejmé, že na nehnuteľnosti sa nachádza pomník padlých hrdinov, vyasfaltované priestranstvo, skolaudovaný Dom smútku s parkom. Zo zápisu zo 16.7.1974 je zrejmé, že medzi zástupcami ONV Humenné, MNV V., MsNV Medzilaborce a žalobcom bola dohodnutá finančná náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti, ktoré finančné prostriedky boli zložené na účet do Slovenskej štátnej sporiteľne, 2-izbový byt v Y. a stavebná parcela v prospech žalobcu.

Podľa platného k 26.3.2007, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať:

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá

1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,

c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Námietky žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa pozostávajú predovšetkým z toho, že notárska zápisnica nesvedčí o tom, že žalovaní splnili zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania tak, ako to vyžaduje zákon. Žalovaný nikdy nehnuteľnosti v súlade so zákonom nenadobudol, a preto ani nebolo možné, aby bola notárska zápisnica podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného.

Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva žalobca, síce patrili pôvodne vlastnícky jeho rodičom, ale k sporným nehnuteľnostiam prebehli dve vyvlastňovacie konania v roku 1974 a v roku 1981. Z rozhodnutí o vyvlastnení nehnuteľnosti vyplýva, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené v súlade so zákonom, ktorý platil v tom období, teda stavebný zákon vzhľadom k tomu, že išlo o spoločenský záujem na vyvlastnení týchto nehnuteľnosti, ktorým predchádzala ponuka na kúpu nehnuteľnosti zo strany bývalého Československého štátu v zastúpení ONV v Humennom. Vzhľadom k tomu, že vlastníci nehnuteľnosti, vtedy žijúca matka žalobcu a žalobca nesúhlasili s odpredajom nehnuteľností, štát pristúpil k vyvlastneniu a vydal vo veci rozhodnutie. Tvrdenie žalobcu, že matka voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z roku 1974 podala odvolanie, nemá vplyv na posúdenie veci, keďže zo zápisu, ktorý je obsahom spisu, z 16.7.194 vyplýva, že za účasti samotného žalobcu, ale aj jeho matky došlo k dohode o podmienkach, za ktorých nehnuteľnosti boli vyvlastnené, vrátane oznámenia, že odvolanie, ktoré bolo podané na bývalom KNV v Košiciach bolo vzaté späť. Týmto spôsobom bolo zo strany pôvodných vlastníkov akceptované vyvlastňovacieho rozhodnutie. Účasť matky na tomto jednaní je zrejmá zo samotného zápisu a okolnosť, že zápis ňou podpísaný nebol, ale bol podpísaný samotným žalobcom, nemá vplyv na toto rozhodnutie. Naviac podmienky, ktoré sú uvedené v zápise zo 16.6.1974 v podobe finančnej náhrady zloženej na účet vlastníkov do Slovenskej štátnej sporiteľne, pridelenie 2-izbového bytu v Y. a pridelenie stavebného pozemku v intraviláne mesta Y. boli zo strany štátu splnené. Tvrdenia žalobcu, že finančné prostriedky mu neboli vyplatené, neboli nijako v priebehu konania preukázané. Vydané vyvlastňovacie rozhodnutia v prospech Československého štátu v správe MNV V. pre účely spoločenské, ktoré následne na týchto nehnuteľnostiach boli aj realizované, dodnes pretrvávajú nerušene, svedčia o dôkaze, že tak po objektívnej stránke, teda vo vzťahu k vonkajšiemu okoliu, ale aj v subjektívnej stránke žalovaného boli splnené predpoklady pre dobromyseľnosť užívania nehnuteľností od roku 1974, respektíve 1981. Takto nadobudnutý titul v prospech Československého štátu v súlade s prijatým Zákonom o vlastníctve majetku obcí preukazuje dôvodnosť presvedčenia žalovaného, že nehnuteľnosti mu vlastnícky patria, keďže nastal zákonom predpísaný prechod z vlastníctva zo strany štátu na obec a túto okolnosť je možné vnímať aj ako dobromyseľnosť v podobe zákonnej držby pozemkov aj po prechode vlastníctva zo štátu na obec počnúc rokom 1992. Túto okolnosť upravoval o majetku obci. Následne uplynula doba ďalších 15 rokov do roku 2007, kedy bolo vydané v prospech žalovaného osvedčenie notárom v súlade s platným .

Vo vzťahu k námietkam žalovaného proti rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že dôvody, prečo súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov za 4 úkony právnej služby advokátovi žalovanej strany sú riadne a výstižne odôvodnené v rozhodnutí prvého stupňa. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd vzhľadom k tomu, že skutočne podanie z 24.9.2010 je len podaním bez náležitého právneho skutkového zdôvodnenia. Návrh na vydanie predbežného opatrenia vypracoval samotný žalovaný nie jeho právny zástupca. Ďalej porada s klientom 7.2.2012 nebola dôvodná vzhľadom k tomu, že od poslednej porady s klientom a ani priebeh konania neodôvodňoval nijakým spôsobom zmenu, či už právneho kvalifikácie skutkového stavu alebo dôvodov, ktoré bolo potrebné s klientom prejednať, prípadne zvažovať ďalší návrh na doplnenie dokazovania, keďže tieto už boli v tom čase vykonané. Úkon za oboznámenie sa so spisom v štátnom archíve pokiaľ štátny archív iné podklady ako tie, ktoré žalovaný k dispozícii mal nepredložil, nemôže považovať za účelne vynaložený. Preto rozhodnutie tak vo veci samej s tým, že bola žaloba zamietnutá, ale aj o trovách konania, považoval odvolací súd za vecne správne a posúdil ho postupom podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a , kedy priznal súd úspešnému účastníkovi teda žalovanému, náhradu trov odvolacieho konania. Konkrétne išlo o vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty sporu za 1 úkon vo výške 30,04 podľa a vyhl. č. a režijný paušál 7,81 Eur podľa vyhl. č. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.