Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-12-2021.pdf
PDF · 89.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpení W.. Slavomírom Firmentom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. 17. novembra 14, Stará Ľubovňa proti žalovanému: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpená JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Levočská 1, Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 3C/48/2019-137 z 15.01.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a II. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal žalobcov.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva v režime bezpodielového spoluvlastníctva k dielu X o výmere XXX mX a k dielu X o výmere XX mX odčlenených od parcely I. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda zapísaných na LV č. XXXX k.ú. W. podľa geometrického plánu geodeta M. V. č. XX/XXXX a mal za to, takejto žalobe nebolo možné vyhovieť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti prípadného súdneho rozhodnutia, lebo rozhodnutie o tom, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dielu X o výmere o výmere XXX mX a k dielu X o výmere XX mX odčlenených od pozemku parcela č. I. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX k.ú., geometrickým plánom geodeta M. V. pod č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX overený L. úradom, katastrálny odbor O. D. pod č. V dňa XX.XX.XXXX, by nebolo zapísateľné v katastri nehnuteľností a teda by bolo materiálne nevykonateľné. V tomto upriamil pozornosť na základnú zásadu, a to, že pozemok označený v geometrickom pláne ako diel parcely môže byť predmetom právneho úkonu (nakladania), avšak predmetom evidencie v katastri nehnuteľností môže byť len pozemok označený ako parcela, teda nie časť (diel) tejto parcely. Okrem toho, podľa jeho názoru tu neprichádzal do úvahy ani postup podľa § 129 CSP, keďže žaloba žalobcov, ktorí boli v spore navyše zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom, mala všetky náležitosti v zmysle § 127 a § 128 CSP. Žalobcovia riadne označili strany sporu, predmet konania, opísali rozhodujúce skutočnosti a k návrhu pripojili listinné dôkazy. Z výroku petitu žalobného návrhu bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú. Žaloba bola teda jasná, úplná a zrozumiteľná. Žalobcovia aj napriek výzve súdu trvali na nimi naformulovanom petite,
hoc už neboli vlastníkmi okolitých pozemkov. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 137 písm. c/ CSP, § 119 Obč. zák., § 36a, § 42 ods. 2 písm. a/-c/ katastrálneho zákona č. 162/1995Z.z., § 7, § 9 ods. 1 -3 vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu č. 461/2009Z.z.; výrok o trovách konania podľa ustanovení § 255 a § 262 CSP.
3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalobcovia, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne poúdenie veci). Porušenie práva na spravodlivý proces videli odvolatelia v tom, že ak mal súd za to, že nimi naformulovaný petit je nesprávny, mal ich na túto skutočnosť upozorniť v rámci predbežného právneho posúdenie veci, ďalej v tom, že súd prvej inštancie vylúčil v ich veci postup podľa § 129 CSP ako i v tom, že k zamietnutiu žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu došlo až po vykonaní rozsiahleho dokazovania. Odvolatelia sa rovnako nestotožňujú s právnym posúdením zo strany súdu prvej inštancie o tom, že rozhodnutie na základe nimi naformulovaného petitu je materiálne nevykonateľné, tu na jednej strane tvrdiac, že k takto naformulovanému petitu došli po konzultácii s katastrom s tým, že formulácia petitu na určenia vlastníckeho práva k pozemku so samostatným parcelným číslom nebola možná, z dôvodu zákazu drobenia pozemkov, a na druhej strane tvrdiac, že rozhodnutie na základe nimi naformulovaného petitu by bolo spôsobilým k zápisu za predpokladu, že by boli v čase zápisu vlastníkmi okolitých pozemkov, ktoré po podaní žaloby previedli na syna, čo konzultovali s katastrom už v priebehu sporu a čo im po rozhodnutí súdu prvej inštancie aj kataster písomne potvrdil, pričom okolité pozemky im boli následne nepomenovanou zmluvou prevedené spätne od ich syna. Naliehavý právny záujem na tu požadovanom určení majú, lebo správaním žalovanej, resp. jej právneho predchodcu boli priamo dotknutí na svojich vlastníckych právach. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho konania. Mala za to, že súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. S odvolacou argumentáciou žalobcov nesúhlasila. Iné podania strán dané neboli.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli, na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
9. Ako plynie z obsahu spisu, ani jednou z dvoch tento spor prejednávajúcich sudkýň, nebolo stranám oznámené predbežné právne posúdenie veci. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/17/2017, v zmysle ktorého ku zhojeniu uvedeného nedostatku dochádza samotným rozhodnutím súdu prvej inštancie, v dôvodoch ktorého v zmysle § 220 ods. 2 CSP je súd povinný o.i. uviesť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalobcovia v predmetnej veci aj využili. Za správny, zákonný a náležite odôvodnený považuje odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý v súdenej veci vylúčil možnosť aplikácie ustanovenia § 129 CSP a opätovné zdôvodnenie jeho neopodstatnenosti v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Je ustálené, že ak súd zamieta žalobu na určenie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. V tomto potom súd prvej inštancie pochybil, lebo ak mal za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, nemal sa ďalej zaoberať žalobou z vecnej stránky a pristúpiť k rozsiahlemu dokazovaniu. Uvedené však samo o sebe nemožno hodnotiť ako porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces, lebo tento postup súdu prvej inštancie nemal v konečnom dôsledku vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. A contrario tento záver potvrdzuje i ustálená rozhodovacia prax, v zmysle ktorej ku porušeniu práva na spravodlivý proces (spravidla na strane žalovaného) dochádza, ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu.
10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, lebo procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Žalovaná je síce v katastri zapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností, avšak vyhovujúci rozsudok v tomto spore by neprivodil zosúladenie evidovaného a právneho stavu, čo bolo žalobcom známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a čo im nakoniec v písomnom stanovisku predloženom v odvolacom konaní potvrdil aj kataster, a to, že na základe
nimi naformulovaného petitu by bolo vyhovujúce súdne rozhodnutie spôsobilé k zápisu, no iba za predpokladu, že by v čase zápisu do katastra boli žalobcovia vlastníkmi aj okolitých pozemkov, pričom táto skutková stránka bola objasnená už na súde prvej inštancie a odvolací súd musel vychádzať zo skutkového podkladu, ktorý bol základom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd v tomto obiter dictum pripomína, že púhy nedostatok právneho záujmu nie je hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia žaloby, lebo ide o procesnú podmienku a jej nesplnenie má za následok iba procesné dôsledky. Preto úvaha súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tu požadovanom určení pre materiálnu nevykonateľnosť prípadného vyhovujúceho súdneho rozhodnutia, nemôže byť hodnotená ako zjavne neprimeraná a potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu ako také, ktorým by bola odmietnutá spravodlivosť žalobcom.
11. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalobcov v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti porušenia práva na spravodlivý proces a v časti nesprávneho právneho posúdenia veci, nemožno súhlasiť.
12. S poukazom na vyššie uvedené, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. zamietavom vecne správnom výroku, včítane II. závislého, odvolaním osobitne nespochybneného a taktiež správneho výroku o trovách konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na ďalšiu argumentáciu žalobcov, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech ich odvolaniu, nepovažoval odvolací súd reagovať špecifickou odpoveďou a pojať ju do dôvodov svojho rozhodnutia.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.
14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).