Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: B. J., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O., A. XX a otca: A. B., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu S. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Martina Chorváthová, adresa sídla Martin, A. Kmeťa 28, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, za účasti prokurátora: JUDr. Ing. Milan Budjač, PhD., prokurátor Okresnej prokuratúry Senica, adresa sídla Senica, J. Kráľa 735, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. -214 zo 16. novembra 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. 1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia (doručeného súdu dňa 22.10.2020), ktorým otec maloletej žiadal o úpravu jeho styku s maloletou a to tak, že stretávanie sa bude predbiehať pred psychológom Centra pre deti a rodiny Skalica, v priestoroch Základnej školy v O., každý párny piatok od 13:00 hod. do 16:00 hod. a o týchto stretnutiach, aby boli podávané správy súdu.

1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že maloletá A. B. narodená X.X.XXXX je dcérou navrhovateľa a B. J., nar. XX.X.XXXX. Rodičia maloletej nežijú spolu. Maloletá A. žije spolu s matkou.

1.2.2 Práva a povinnosti rodičov k maloletej A. sú upravené rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 11.10.2017. Dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 100 eur mesačne. Styk otca s A. upravený nebol. Rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 16.5.2016 bol otcovi uložený zákaz styku s maloletou A., s matkou ako aj matkinou druhou dcérou B.. Jednalo sa o rozhodnutie v súvislosti s nevzatím otca do väzby. Následne bola na otca podaná obžaloba pre zločin znásilnenia druhej dcéry matky, B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a prečin nebezpečného vyhrážania. Konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. nie je doposiaľ právoplatne skončené. Uznesením zo dňa 15.5.2019 bolo ale na základe doposiaľ vykonaných dôkazov rozhodnuté o zrušení zákazu styku otca s maloletou A.. Súd uviedol, že ponechanie zákazu styku v platnosti by mohlo byť považované za neodôvodnený zásah do rodičovský práv otca, pričom súd sa stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne otca, že po zrušení zákazu styku v trestnom konaní bude príslušný súd skúmať vhodnosť formy a rozsahu styku s otca s maloletou A., a to v spolupráci s psychológom, pričom sa bude zisťovať, či je styk vôbec vhodný. Je teda zrejmé, že sama právna zástupkyňa si uvedomuje potrebu vykonania riadneho dokazovania za účasti psychológa s následným posúdením vhodnosti stretávania sa otca a s maloletou. Otcovi bol uložený aj zákaz požívania alkoholických nápojov, pričom viacerými vykonanými náhodnými kontrolami zo strany polície

bolo zistené, že otec tento zákaz dodržiava. Zároveň bolo zistené, že zákaz styku otca s matkou naďalej trvá.

1.2.3 Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. - 32 zo dňa 25.10.2019 bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku s maloletou A. z dôvodu, že v danej veci nejde o potrebu nevyhnutného zásahu zo strany súdu a neodkladnosť úpravy pomerov neodkladným opatrením. Medzičasom bola do spisu doručená správa Centra pre deti a rodiny Skalica, ktoré je ochotné poskytnúť v tejto veci odbornú pomoc, jedná sa teda o novú skutočnosť, preto novému návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni prekážka veci rozhodnutej v zmysle § 329 ods. 3 C.m.p..

1.2.4 Vo veci samej ohľadom úpravy styku otca s maloletou prebieha konanie na základe návrhu otca zo dňa 12.8.2019. Vec bola tunajšiemu súdu postúpená dňa 26.5.2020.

1.2.5 Vo veci samej súd v spolupráci s kolíznym opatrovníkom kontaktoval Centrum pre deti a rodiny Skalica, ktoré je ochotné zabezpečiť odbornú pomoc maloletej A. a asistovať pri príp. stretnutiach otca s A. s tým, že by sa stretávanie vykonávalo v priestoroch základnej školy, ktorú maloletá navštevuje. Vo veci samej je vytýčený termín pojednávania na 2.12.2020.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok na bezodkladnú úpravu pomerov - úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, podľa C.m.p. (zákon číslo v znení neskorších predpisov), , (zákon číslo v znení neskorších predpisov ) a dospel k záveru, že takýto návrh otca maloletej nie je dôvodný.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia uviedol, že o neodkladnom opatrení súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom tohto nariadenia je neodkladnosť súdneho rozhodnutia (súdnej ochrany). Znamená to, že pre prípad, ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, vzniknuté následky by výrazným spôsobom zhoršili pomery účastníkov, resp. ohrozili výkon rozhodnutia. V tejto súvislosti ďalej považoval za potrebné zdôrazniť, že inštitút neodkladného opatrenia je použiteľný v situáciách vyžadujúcich okamžitý zásah súdu.

1.5 V danom prípade bolo zistené, že ide o veľmi špecifický prípad, kedy otec maloletej je obžalovaný zo znásilnenia a týrania sestry maloletej a zároveň z nebezpečného vyhrážania voči matke maloletej, pričom trestné konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Otec okrem toho požíval alkoholické nápoje v nadmernom množstve. Až do mája 2019 mal otec v súvislosti s uvedeným trestným konaním zakázaný styk okrem matky maloletej a matkinej staršej dcéry aj s maloletou A.. Aj napriek tomu, že tento zákaz bol v máji 2019 zrušený a styk otca s maloletou môže byť upravený, podľa názoru súdu nemožno o styku otca s maloletou rozhodovať formou neodkladného opatrenia. V záujme maloletej A., ktorá otca nevidela viac ako štyri roky a tohto zrejme už ani nepozná, aj vzhľadom k tomu, že spolužitie rodičov počas zdieľania spoločnej domácnosti bolo disharmonické, pričom je tu podozrenie z vyššie uvedených závažných trestných činov, je potrebné za účelom zodpovedného rozhodnutia v otázke styku otca s maloletou vykonať vo veci riadne dokazovanie, v úzkej spolupráci s detským psychológom, v danom prípade psychológom z Centra pre deti a rodiny Skalica. V prípade odporúčania styku následne treba vyhodnotiť jeho najvhodnejšiu formu a rozsah tak, aby neprišlo k poškodeniu záujmov maloletého dieťaťa, pričom treba zohľadňovať aj skutočnosť, že stretávanie sa otca s matkou možné nie je. Uvedené však nie je možné vykonať bez dokazovania, čoho si je vedomá aj sama právna zástupkyňa otca, vychádzajúc z jej vyjadrenia v rámci trestného konania. Navyše, súd má za to, že sa nejedná o vec, kde nevyhovením návrhu otca na okamžitú úpravu styku by hrozilo výrazné zhoršenie pomerov účastníkov. O styku preto bude rozhodnuté až vo veci samej na základe podrobného vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

2.1 Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním len otec, s návrhom na jeho zmenu nariadením predbežného opatrenia v zmysle jeho návrhu, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( a ).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že toho času otec nemá uložený zákaz styku s maloletým dieťaťom, a nakoľko doposiaľ nie je právoplatne odsúdený zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, je potrebné naň hľadieť na neho ako na nevinného.

2.3 Nie je možné viniť ho ani za to, že vec nie je právoplatne skončená, nakoľko dĺžku konania v tejto trestnej veci svojím konaním nezavinil.

2.4 Je pravdou, že maloleté dieťa svojho otca nevidelo viac ako 4 roky, ale práve preto otec navrhoval, aby sa stretávanie uskutočnilo za prítomnosti psychológa na základnej škole, ktorú maloleté dieťa navštevuje. Situáciu, v ktorej sa dieťa nachádza otec na jednej strane chápe a nechce dcéru zbytočne traumatizovať, ale na druhej strane nechce, aby vyrastala bez toho, aby mala možnosť poznať svojho otca. Potvrdzuje, že spolužitie otca maloletého dieťaťa s jeho matkou bolo disharmonické a vyústilo do podania trestného oznámenia, avšak otec odvtedy svoj život zmenil. Nepožíva alkohol, našiel si priateľku s ktorou užije niekoľko rokov v harmonickom vzťahu. Bývajú v rodinnom dome, otec má stálu prácu a pravidelne platí súdom určené výživné vo výške 100 eur mesačne.

2.5 Hrozbu bezprostrednej ujmy vidí v tom, že ďalším odkladaním úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa títo stále hlbšie odcudzujú a čím dlhší čas uplynie, tým ťažšie bude ich vzťah obnoviť.

2.6 Ak súd považoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom psychológa, mohol to vykonať i pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Matka a z kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali a k odvolaniu otca sa nevyjadrili.

4. Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť dôvodiac, že predmetné rozhodnutie zohľadňuje osobitosti prípadu starostlivosti o maloletú A. a možno sa stotožniť aj so záverom konajúceho súdu, že s ohľadom na okolnosti veci nie je splnený predpoklad potreby okamžitého zásahu súdu a vzhľadom na značnú absenciu kontaktu maloletej s otcom nie je možné nad akúkoľvek pochybnosť, za stavu absencia náležitého dokazovania, uzavrieť, že nariadenie odkladného opatrenia je v záujme maloletej. Sám otec maloletej ako navrhovateľ neodkladného opatrenia uznáva potrebu realizácie dokazovania, túto však spája s procesom konania o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje pochybnosti o vhodnosti usporiadania pomerov opatrením predbežného charakteru, ktorému nepredchádza dokazovanie v rozsahu dokazovania realizovaného vo veci samej. Vzhľadom na tieto skutočnosti a potrebu prípravy maloletej aj po stránke psychologickej na styk s otcom nemožno vylúčiť, že by prípadné urýchlenie realizácie styku mohlo v konečnom dôsledku viesť aj k skomplikovaniu meritórneho usporiadania pomerov a realizácii styku otca s maloletou .

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. 1 Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp.zn. je návrh otca na úpravu styku s maloletou A. B., nar. X. X. XXXX, v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletou. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že nemal za osvedčené, že je potrebné navrhovateľom navrhnutým spôsobom bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, pričom o úprave styku otca s maloletou je možné rozhodnúť až po riadne vykonanom dokazovaní v konaní vo veci samej, za účelom zistenia v prvom rade odôvodneného záujmu maloletej na takomto stretávaní sa s otcom a následne v kladnom prípade aj zistenia všetkých okolností dôležitých pre záver súdu o určení najvhodnejšie formy a rozsahu styku otca s maloletou, rešpektujúc najlepší záujem maloletej.

6.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca na dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. neodkladným opatrením zamietol.

7. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9.1 Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

9.2 Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9.3 Podľa § 111 písm. b) C. m. p., v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

9.4 Podľa § 111 písm. d) C. m. p., v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.

9.5 Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9.6 Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

9.7 Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.8 Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

9.9 Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

9.10 V zmysle čl. 24 ods.2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

9.11 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9.12 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli

vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe ( ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

9.13 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

9.14 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

9.15 Podľa ZoR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, avšak vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

9.16 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že § 25 ods. 1 ZoR uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti na tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne.

9.17 Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi rodičmi dlhodobo pretrváva mimoriadne konfliktná situácia, ktorá znemožňuje vzájomnú spoluprácu rodičov pri výkone práv a povinností k maloletej A.. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie odkladného opatrenia a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov rodičov k maloletej A. bola vzhľadom na vyššie uvedené súdom prvej inštancie správne právne posúdená. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vzal do úvahy najmä špecifickosť práve prejednávaného prípadu, kedy otec maloletej je obžalovaný zo znásilnenia sestry maloletej a zároveň z nebezpečného vyhrážania sa matke maloletej, pričom trestné konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, ako aj samotnú skutočnosť, že až do mája 2019 mal otec súvislosti s uvedeným trestným konaním zakázaný styk okrem matky

maloletej a matkinej staršej dcéry aj s maloletou A. a tento zákaz bol v máji 2019 zrušený s tým, že styk otca s maloletou môže byť upravený podľa názoru súdu až po riadne vykonanom dokazovaní ( v civilnom konaní) za účelom zistenia všetkých okolností umožňujúcich prijať záver súdu o existencii odôvodneného záujmu maloletej na takomto stretávaní sa s otcom a následne v kladnom prípade, aj zistenia všetkých okolností dôležitých pre záver súdu o určení najvhodnejšie formy a rozsahu styku otca s maloletou, rešpektujúc najlepší záujem maloletej A., zohľadňujúc rozhodujúce okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne mimoškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že sa nejedná o vec, kde nevyhovením návrhu otca na okamžitú úpravu styku by hrozilo výrazné zhoršenie pomerov účastníkov.

11. Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že nariadené neodkladné opatrenie je len dočasného charakteru a o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k otcom navrhovanej úprave, rešpektujúc najlepší záujem maloletej A..

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím a ako vecne správne potvrdil.

13. Ďalšie odvolacie argumenty otca ( že toho času otec nemá uložený zákaz styku s maloletým dieťaťom, že pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho vine, je potrebné na neho hľadieť ako na nevinného, že nezavinil dĺžku trestného konania, že aj on sám sleduje najlepší záujem maloletej, ako aj že doplnenie dokazovania výsluchom psychológa bolo možné vykonať aj v rámci konania o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pod.) odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa o ňom bude rozhodovať v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).