Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1T-49-2017.pdf
PDF · 200.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/49/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Róberta Veterníka a prísediacich Kvety Učňovej a Jarmily Matúškovej na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde v Martin dňa 13.06.2024 takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B. C. D. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom a súčasne adresa na doručovanie písomností I. XX, okr. J.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
- od roku 2013 a naposledy 14.05.2016 svojej bývalej družke B. K., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou a deťmi býval v spoločnej domácnosti v B. – L., M. N. L. O. XX, predtým na ubytovni futbalového štadióna v B., vulgárne nadával, hovoril, že je neschopná, že sa nedokáže postarať o deti, vyhadzoval ju z bytu, vravel jej, že tam nemá čo robiť, že jej vezme ich dcéru mal. Veroniku a odíde s ňou, opakovane ju, najmä pod vplyvom alkoholu, fyzicky napadol, fackal ju, strkal do nej, dal jej aj hlavičku, spôsobil jej poranenie prsta na ruke, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, opakovane od nej požadoval sex napriek tomu, že ona ho odmietala, lebo sa jej sprotivil, vyhrážal sa jej zabitím; dňa 14.05.2016 v ranných hodinách ju naposledy fyzicky napadol tak, že ju fackal a škrtil, vulgárne nadával a vyhrážal sa jej smrťou, z vyhrážok mala strach o život a zdravie, t e d a
- pokračujúcim konaním sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
- pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť nahradiť poškodenej B. K., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom D., P. XX, okr. Q., škodu vo výške 85,80 € (osemdesiatpäť eur a osemdesiat centov).
Oproti tomu sa
obžalovaný
A. B. C. D. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom a súčasne adresa na doručovanie písomností I. XX, okr. J.,
podľa § 285 písm. a) Tr. por.
o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y
prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin pod č. 3Pv 198/16/5506-49 zo dňa 13.06.2017, Okresnému súdu Martin doručenej dňa 14.06.2017, pre v bode 1 zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a v bode 2 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorých sa mal podľa nej dopustiť na tom skutkovom základe, že:
1/ dňa 02.08.2012 v nočných hodinách v priestoroch futbalového štadióna v Martine, kde vtedy býval s vtedajšou družkou a jej dcérou mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá keď sa prehadzovala na posteli pred spaním, dal jej tabletku, potom zaspala, ale neskôr sa prebrala na to, že je vyzlečená a obžalovaný leží na nej iba v tričku, bola ako omámená, cítila, že ju škrtí, drží jej ruky nad hlavou, vnikal do nej penisom, tu zacítila aj bolesť v oblasti pošvy, chcela kričať, ale nedalo sa jej, lebo jej zapchal ústa, kopala, ale bol silnejší, ráno, keď vstala, obžalovaný jej povedal, aby to nikomu nehovorila, bála sa ho, konaním páchateľa neboli poškodenej mal. B. K. spôsobené žiadne zranenia,
2/ najmenej od roku 2013 do 14.05.2016 k dcére svojej bývalej družky B. K., ml. B. K., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou v tom čase býval v spoločnej domácnosti v B. - L., M. N. L. O. XX, vystupoval po celý čas ich spoločného spolužitia nepriateľsky, keď chodil domov, často pod vplyvom alkoholu, jej nadával, hovoril, že je pankhart, sprostá, aby vypadla, bezdôvodne na ňu kričal, robil jej rôzne schválnosti, viackrát ju fyzicky napadol, pričom jej týmto konaním spôsobil aj zranenia - rozbil nos a ústa, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie, následkom takého jeho konania sa v posledných štyroch rokoch podľa znalca z odboru psychológia vyskytli u B. K. známky traumatizácie, prežívala zvýšené psychické utrpenie, stala sa utiahnutou, nekomunikatívnou, mala problémy so spánkom, negatívne vplývalo na ňu násilie obžalovaného voči matke B. K., čoho bývala svedkom, mala výrazné suicidálne úvahy spojené aj s opakovanými suicidálnymi pokusmi, svoju situáciu vnímala bezvýchodiskovo, cítila sa bezmocná, mala pocit, že ju život už nebaví, nič ju netešilo, bývala často unavená, rýchlo sa hocičoho zľakla, bývala viac podráždená, sociálne sa izolovala, čo viedlo až k jej hospitalizácii na Psychiatrickej klinike v Martine v období od 23.03.2016 do 11.04.2016,
l e b o
nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresný súd Martin pod číslom 3Pv 198/16/5506-49 obžalobu na obv. A. B. pre v bode 1/ zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a v bode 2/ pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a v bode 3/ pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť skutkami v podstate uvedenými aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom svedkyne poškodenej B. K., výsluchmi svedkov D. H., R. S., B. D., Q. L., G. T., postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. s použitím § 135 ods. 2 Tr. por. bola čítaná výpoveď svedkyne poškodenej, osoby mladšej ako 18 rokov B. K., výsluchom znalkyne Mgr. Slávky Jašekovej a ňou vypracovaným
znaleckým posudkom č. 13/2016 vrátane jej výpovedí z prípravného konania, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol oboznámený znalecký posudok znalca MUDr. Juraja Kosorinského vrátane jeho výpovede z prípravného konania, postupom podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. bolo oboznámené odborné vyjadrenie znalca MUDr. Juraja Kosorinského a znalca MUDr. Petra Gémeša, postupom podľa § 269 Tr. por. boli oboznámené ďalšie listinné dôkazy ako ambulantný záznam zo dňa 14.05.2016, prepúšťacia správa Univerzitne nemocnice Martin k B. K., ambulantný záznam Univerzitnej nemocnice Martin Psychiatrickej príjmovej ambulancie, ďalšie ambulantné záznamy vrátane ambulantného záznamu UN Martin Pohotovostnej gynekologickej ambulancie zo dňa 14.05.2016, zápis o dychovej skúške, ďalšie správy UN Martin k B. K., postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bola oboznámená fotodokumentácia zranenia poškodenej B. K. z 14.05.2016, oboznámené boli aj priebežné správy probačnej a mediačnej úradníčky, lustrácie na obžalovaného a po prečítaní aj ostatného spisového a dokumentačného materiálu postupom podľa § 269 Tr. por. bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku s dospením súdu k záveru, že vo vzťahu k skutku pôvodne pod bodom 3/ obžaloby je na mieste rozhodnúť o uznaní viny obžalovaného A. B. zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s následným rozhodnutím o treste a uplatnenom nároku na náhradu škody, vo vzťahu však pôvodne k bodom 1/ a 2/ obžaloby, t. j. vo vzťahu k žalovanému zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a v bode 2/ pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., je na mieste aplikovať ustanovenie § 285 písm. a/ Tr. por. a obžalovaného A. B. spod obžaloby oslobodiť, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
Obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie o nevine zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. V podstate vypovedal, že 01.08.2012 sa mu s vtedajšou družkou B. K. narodila dcéra A. B., s ktorou bola v tom čase v pôrodnici. Doma bol s maloletou B. v priestoroch futbalového štadióna v B., kde obývali len jednu miestnosť. Obvinenie zo znásilnenia nie je pravdivé, žiadnu tabletku jej nedával, na jej posteli nikdy neležal. Mal s ňou v spolužití bežné konflikty, družka si ju chránila, ich vzťah nefungoval kvôli peniazom, nemali kde ísť, museli tak spolu žiť, pričom maloletá B. bývala svedkom ich hádok. Bežne chodil z práce na jedno až dve pivá, na alkohole nie je závislý. Maloletá B. brala viacero liekov, ktoré jej predpisovali, či boli medzi nimi lieky aj na spanie, to nevie, keď si nejaké lieky pýtavala, tak len od svojej matky, do tohto sa vôbec nestaral, s B. boli odmalička problémy so spánkom. Pravdou je, že po maloletej B. mohol kričať, kvôli domácnosti, kvôli tomu, že si napríklad neumyla tanier po sebe, že nechcel, aby mala rozhádzané topánky, teda robil to len z výchovných dôvodov, nepopiera, že nervozita v domácnosti bola, keďže mal záujem o výchovu maloletej B., nie je však pravda, že by ju fyzicky napadol, nevyhadzoval ju zo spoločného obydlia, neposielal do detského domova ani jej tým nehrozil, nevravel na jej adresu vulgárne slová. Potvrdil však, že sa stalo, že keď sa s družkou B. hádali, resp. aj pobili, a vložila sa do tohto medzi nich pri hádaní a bití aj maloletá B. s tým, aby sa nebili, nehádali. On bol na ňu prísnejší, aby sa maloletá venovala škole, aby sa správala riadne, aby si robila úlohy, družka B. mu však vykričala, že to nie je jeho dcéra a že sa nemá do toho starať, spáchanie zločinu týrania poprel. Vie, že kvôli nejakému úrazu bola družka Mária s maloletou na ošetrení, stalo sa to asi dva až trikrát, a ešte mu aj povedala, že keď ho niekedy „naserie“, tak to použije proti nemu. Nevie o tom, že by mala rozbitý nos a ústa. Vie, že raz volala políciu, keď prišiel z práce po nočnej, začala kričať, bola agresívna, volala políciu a vyšlo z toho to, aby sa išiel vonku prejsť, a keď sa družka B. ukľudní, aby sa vrátil domov, on tak urobil to, čo mu povedala polícia. Vie, že družka B. s maloletou B. navštevovala školskú psychologičku, vravela mu tiež, že s ňou chodila do nemocnice, nevedel však, či kvôli psychologičke alebo kvôli astme a liekom, ktoré užívala. Na začiatku bolo spolužitie medzi nimi dobré, zmenilo sa to ako maloletá B. začala chodiť do školy, kde raz chodila, raz nechodila, vzťah sa zhoršoval ešte aj tým, keď družka B. s ním otehotnela, na čo maloletá B. žiarlila, bolo toho na nich dosť, nemali peniaze, mali slabé bývanie. Najskôr bývali konflikty medzi maloletou B. a B., a keď na to poukazoval, aby družka B. bola na dcéru B. tvrdšia, čo však ona nechcela, tak vznikali rozpory medzi nimi a ním, ony sa postavili proti nemu, on už na to rezignoval. Všetko riadila družka Mária. I keď opitý nechodil, nevraví, že by nemal vypité jedno-dve pivá. Práve naopak, poškodená bývalá družka B. K. sa mu vyhrážala, že má vypadnúť, že ho zmláti alebo že ho dá zavrieť, aby mala od neho pokoj, fyzicky ho aj napádala, zbila, kolegovia mu vraveli, že čo chodí do roboty akýsi doškrabaný, domodrený, poukazoval na to, že to bolo pri hre s malou. Bývalá družka sa mu vyhrážala, chcela aby odišiel zo spoločnej domácnosti, pričom byt bol písaný na neho, poukazoval jej na to, že on má s A. kde bývať. K zraneniu prsta poškodenej došlo tak, že mu zobrala kľúče od bytu, ktoré on chcel, pritom ako jej ich bral, došlo k zraneniu prsta, nechcel to spraviť. 14.05.2016 mala ísť do práce, hádali sa, niekedy bol mesiac, že sa dennodenne hádali, inokedy bol kľud. Toho 14.05. sa
po okúpaní alebo osprchovaní zobrala z bytu, buchla vchodovými dverami, bol v tom, že išla do práce, následne prišla polícia. Proti jej vôli sex nikdy nepožadoval, práve naopak, ona mu vravela, že keď ho „naserie“, tak povie polícii, akože ju znásilnil, lebo žene vždy uveria, čo mu aj vravela. Nie je pravda, že by sa poškodenej vyhrážal zabitím, keby ona odišla, ale naopak, ona sa mu vyhrážala, že keby musela odísť, tak ho zabije, pripúšťa vulgárne nadávky, že pri hádkach mohlo padnúť niečo také ako „choď do riti“ alebo niečo podobné. Od 14.05. resp. 15.05.2016 prestali byť spolu, nie sú v kontakte, ak tak len kvôli maloletej A., kvôli výživnému a kvôli súdom.
Maloletá B. K. v podstate vypovedala, že obžalovaný A. B. je bývalý druh jej matky. Na začiatku žitia v spoločnej domácnosti sa správal normálne, po pár mesiacoch, ako sa narodila maloletá A., sa zmenil, začal jej nadávať, vyhrážal sa jej (v spoločnej domácnosti s obžalovaným žila asi 4 roky), vyhrážal sa jej, že má vypadnúť, nadával jej, mával vypité, hovorieval jej to aj za triezva, počula to mama, hádali sa kvôli tomu, fyzicky ju napádal, nepáčilo sa mu skoro nič, bolo to približne raz za týždeň, viackrát to videla aj matka. Približne dvakrát boli so zraneniami aj na ošetrení, kedy to bolo, si nespomína. Jej matku vkuse ponižoval, nadával jej, obdobne aj jej, fyzicky napádal aj maloletú A., matka to neoznamovala. Keď matka odišla do nemocnice kvôli pôrodu maloletej A., bola doma iba on a obžalovaný, nemohla zaspať, dal jej tabletku na spanie, zaspala a zobudila sa na to, že ju začal škrtiť, obidve ruky mal na jej krku, nemohla sa nadýchnuť, celú dobu na nej ležal, spala v nohavičkách a tričku, keď sa zobudila, nohavičky na sebe nemala, stiahol jej ich, opätovne ju škrtil a druhou rukou jej stiahol nohavičky, cítila bolesť dole. Svojimi rukami držal jej ruky, ktoré mala nad hlavou, bránila sa pri tom, kopala, dal jej nohy od seba, vnikol do nej, zacítila bolesť, počas toho zaspala a pamätala si iba niečo. Myslela si, že to bol všetko iba sen. O tom, čo sa stalo, povedala doma matke, keď bola na priepustke doma z psychiatrie, matke to povedala a uverila jej z toho dôvodu, že sa rezala práve kvôli tomu znásilneniu. Rezanie začalo asi dva- tri týždne po znásilnení. Robila to zo strachu, keďže však už doma nie je, už nemá strach, je kľudnejšia, už sa nereže (uvedená časť jej výpovede je z 03.06.2016). Poukázala aj na to, že aj maloletej A. sa mal dotýkať pri sprchovaní „štekliť ju tam dole“, maloletá A. sa mala zmeniť, mať inú povahu, strašne nadávať, začala sa šúchať o hračky, dávať si ich medzi nohy, hovorila im, že sa „cickuje“, od obžalovaného sa odťahovala, nechcela ho. K tvrdenému znásilneniu naviac uviedla, že došlo k tomu v čase, keď matka odišla do nemocnice, nemohla zaspať, obžalovaný jej povedal, že jej dá tabletku, ktorú jej aj dal, bola okrúhla modrej alebo bielej farby, následne zaspala. Bolo leto, spala v tričku a nohavičkách. Zobudila sa na to, ako ju škrtí, niečo jej vravel, ale nerozumela, chytil jej ruky, ďalej sa však už k tomuto skutku vyjadriť nechcela a nevypovedala, potvrdila, že aj matka niekedy zbila obžalovaného, že sa navzájom hádali.
Svedkyňa poškodená B. K. k bodu 1/ na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že od maloletej B. vie, lebo jej to povedala, že obžalovaný ju chytil a že vraj ju znásilnil, v tom čase nechodil do práce, povedala jej to dcéra až po niekoľkých rokoch, tiež že spala, lebo jej dal nejakú pilulu, prebrala sa s tým, že ležal na nej, bolo jej veľmi zle. Zdôverila sa B. D., s ktorou si písala cez sociálne siete. O znásilnení sa dozvedela asi tri týždne predtým, pred 14.05., keď jej dieťa bolo na psychiatrii kvôli tomu, že sa reže a pre problémy, ktoré mali. V tom čase, keď sa to malo stať, nemali doma nejaké lieky ako sedatíva na upokojenie, dcéra užívala len astmatické lieky a vitamíny. Od maloletej B. nevie, či s ňou obžalovaný mal pohlavný styk, ale že keď sa prebrala, tak išla na záchod a krvácala. Povedala to aj ošetrujúcej lekárke psychiatričke, rozprávala sa o tom aj s touto lekárkou – psychiatričkou za prítomnosti dcéry v nemocnici a aj tá o tom vedela. K bodu 2/ na hlavnom pojednávaní v podstate uviedla, že dcéru maloletú B. stále napádal, vykrikoval, robil jej zle, nadával jej, psychicky to nezvládala dcéra a myslela si, že keď sa bude rezať, bude to dobré, bývali aj fyzické napádania, spôsobili jej aj zranenia, kvôli ktorým boli na pohotovosti, kopance do brucha, rozbitý nos, v nemocnici uvádzala, že ju otčim zbil. Maloletá B. zatajovala, že ju obžalovaný bije, lebo sa bála, povedal jej, že ich zabije alebo že zoberie deti do decáku. Takého správanie bývalo dosť často. Bola s ňou aj na ošetrení, keď jej rozbil nos a tiekla jej krv, zavolala políciu, oni to však neriešili, k rozbitiu nosa došlo tak, že sa hádali, maloletá nechcela, aby sa hádali, vošla medzi nich a on jej dal facku, čím jej rozbil nos, na pohotovosť išla o dva dni, povedala im, že ju zbil otčim. Býval dennodenne opitý, nedával jej jesť, nekupoval jej žiadne veci, neučil sa s ňou. Veľakrát bola svedkom, že maloletú B. napadol, väčšinou jej nadával. Keď aj šiel do práce, tak z práce šiel rovno do krčmy a domov prišiel opitý. Aj ona sama požívala alkohol. Maloletá B. mala výchovné problémy, lebo ju v škole od prvého ročníka šikanovali, mávala veľa vymeškaných hodín, mala s ňou výchovné problémy v škole, slabo sa učila, mala zlé známky, opakovala ročník. Potvrdila, že aj ona obžalovaného fyzicky napadla. K bodu 3/ obžaloby na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že obžalovaný sa jej neraz vyhrážal, fyzicky ju napádal, väčšinou, keď sa hádali, násilie bolo tak, že mala prst v dlahe, potom, keď ju škrtil, mala obviazaný krk, žiadal po nej sex. Zabitím sa jej vyhrážal 14.05.2016, tiež
vtedy, keď ju napadol a išla do nemocnice v súvislosti s bruchom, tiež keď sa vyhrážal, že maloletú A. zoberie so sebou a odíde s ňou. Lekárovi uvádzala, akým spôsobom a kým jej boli zranenia spôsobené. Keď ju fyzicky napádal, snažila sa odtiahnuť, dala mu facku, iný spôsob bránenia nebol, hádzala po ňom oblečenie, veci. Vytýkal jej, že je neschopná, že sa nevie o deti postarať, býval často pod vplyvom alkoholu, keď ju napádal. V prepúšťacej správe maloletej B. z nemocnice nie je písané o znásilnení, lebo o to poprosila psychiatričku, aby to tam nepísala, keďže sa o dcéru bála, že ona to vyrieši a že ho potom udá sama, psychiatričke povedala, že obžalovaný maloletú napáda a preto sa reže, nevládze žiť, vravela jej aj o sexuálnom napadnutí a pokiaľ uvádzala predtým, že sa to dozvedela už skôr od samotnej B. o znásilnení, tak k tomuto uviedla, že sa jej prvýkrát pýtala, či to je pravda, na čo ostalo ticho a nepovedala jej dcéra maloletá B. nič.
Vzhľadom k početným rozporom výpovede svedkyne poškodenej B. K. na hlavnom pojednávaní oproti jej výpovedi z prípravného konania bola s týmito konfrontovaná a vyjadrovala sa k nim nejednoznačným rozporným spôsobom. V prípravnom konaní tak vypovedala, že 14.05.2016 sa zobudila na to, ako cítila, že chce do nej vniknúť, bol v podnapitom stave, povedala mu, že s ním nechce sex, on prestal, mali konflikt ohľadom dcéry, dal jej tri facky na čelo, líce a nos, maloletú A. odsotil, potom jej znova dal dve facky na tvár, začal ju škrtiť, bránila sa, išla podať trestné oznámenia a neskôr išla na ošetrenie. Že v roku 2016 prišiel opitý, bol arogantný, hádali sa, dal jej viackrát facku, tiež hlavičku, kopol ju do brucha, navzájom sa trhali, fackovali, nadával jej. Udrel aj maloletú B., videla, že má rozbité ústa, z nosa jej išla krv, zavolala policajtov, trestné oznámenie nepodala a na ošetrenie išli až po dvoch- troch dňoch a odvtedy už nemala ona ani jej dcéry žiadne zranenia. Tiež vypovedala, že keď išla zaviezť maloletú B. späť do nemocnice, tak jej po ceste povedala, že keď bola v pôrodnici, tak jej obžalovaný povedal, že nech si zoberie pilulu na spanie, keď sa prebrala, obžalovaný bol na nej, držal jej ruku na ústach a miloval sa s ňou, ona bola pritom vyzlečená, že po príchode do nemocnice sa maloletá B. rozprávala s psychiatričkou sama, to znamená ona pri tom nebola (na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa rozprávali všetky tri), nešla s ňou na vyšetrenie ani túto vec oznámiť polícii, maloletá B. trpí závažným psychotraumatizujúcim zážitkom v domácom prostredí, bola opakovane šikanovaná v školskom prostredí. V prípravnom konaní taktiež k tvrdenému znásilneniu uviedla aj to, že v čase, keď bola jej dcéra na psychiatrii v UN Martin od 24.03.2016 do 11.04.2016, tak ju prepustili na dva dni domov a keď sa s ňou, t. j. s maloletou B. pred jej odchodom späť do nemocnice rozprávali doma, tak jej povedala, že jej dal obžalovaný pilule, aby sa jej lepšie spalo, zobudila sa na to, ako ju držal za krk a bol na nej, chcela sa mu brániť, ale sa nej nedalo, niečo jej hovoril, aby bola ticho, aby nekričala, povedala jej aj, že keď bol na nej, tak cítila v pošve bodavú bolesť, na druhý deň vraj krvácala, tvrdila, že nikdy predtým jej B. nenaznačila, že by ju obžalovaný znásilnil, až v ten večer, uviedla tiež, že maloletá B. sa o tom, čo jej urobil obžalovaný, bavila s B. D. ešte predtým, ako to vedela ona (svedkyňa poškodená B. K.), toto jej potvrdila aj samotná B. D., povedala jej, že sa do toho nechcela miešať a že nech jej to povie B.. Taktiež uviedla, že maloletá B. jej povedala, že obžalovaný jej dal ružovú tabletku.
K uvedeným tvrdeniam na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že na hlavnom pojednávaní o fackách nepovedala tak ako v prípravnom konaní, nespomenula si na to, je možné, že boli nejaké facky, je pravda, že mávali medzi sebou hádky. Zotrvala na tom, že policajti odišli napriek tomu, že videli, že je dieťa zranené a že im vravela, že ich napáda, dcére tiekla krv z nosa, tvrdila, že priamo nevidela, že obžalovaný by ju udrel do nosa alebo do úst, zdá sa jej, že na pohotovosti boli aj kvôli poraneniu na ľavej nohe, pokiaľ uvádzala, že ju kopol, tak išlo o kopnutie do brucha a pokiaľ vypovedala, že odvtedy nemala ani ona ani dcéry žiadne zranenia, tak to nesúviselo s rokom 2013. Taktiež na hlavnom pojednávaní po konfrontovaní s výpoveďou z prípravného konania, keď na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že o znásilnení sa dozvedela od psychiatričky až na druhý až tretí deň v rámci hospitalizácie a k rozporom oproti tomu, čo predtým vypovedala, uvádzala, že si to nemôže pamätať, nevie upresniť, kde a kedy jej to dcéra povedala. Tabletky na spanie nepoužívala a pokiaľ na hlavnom pojednávaní nepopísala, ako k znásilneniu malo dôjsť, tak to nepopísala, vie len verziu od dcéry. Na jednej strane sa nevedela vyjadriť k tomu, či sa obžalovaný s ňou miloval, keď však bola jej znova čítané, že vypovedala, že sa s ňou miloval, poukázala na to, že jej to hovorila dcéra B.. Nejednoznačne aj vypovedala k tvrdenému dôvodu nejdenia na vyšetrenie a nenahlásenia znásilnenia na polícii, poukázala na svoje tvrdenie v prípravnom konaní. Nevie, či dcéra maloletá B. v čase tvrdeného znásilnenia mala ruku obžalovaného na ústach alebo na krku, nevie, či bola vyzlečená, či mala tričko na sebe a vyzlečené len gaťky, vypovedala inak preto, lebo sa o tom s maloletou B. rozprávala a ona jej to povedala inak, a preto je to vo výpovedi zmenené. Obdobne tak nejednoznačne a nedôveryhodne vypovedala vlastne k času, kedy sa mala dozvedieť o znásilnení, vyjadrila sa, že nevie a že možno jej to povedala aj v ten
večer, keď bola cez víkend doma a mala ísť následne do nemocnice v rozpornosti s tým, čo predtým vypovedala, že sa to dozvedela na druhý až tretí deň v nemocnici. Potvrdila, že maloletá B. povedala, že jej dal nejakú ružovú tabletku. Vo vzťahu k jej tvrdeniam ohľadom B. D. rozporuplne vypovedala, že o tom, čo jej urobil obžalovaný, maloletá B. povedala tejto svedkyni, bolo to predtým ešte, ako sa to dozvedela ona (svedkyňa poškodená B. K.), B. D. jej to však nechcela hovoriť, keďže chcela, aby jej to povedala sama B., čo jej aj B. D. potvrdila, následne však opravila aj túto svoju výpoveď s tým, že B. D. povedala maloletej B., aby jej to ona sama povedala a že ona, teda B. D., sa do toho nechce miešať, následne znova tvrdila, že až keď sa na to pýtala B. D., tak až potom jej B. D. potvrdila, a teda že to bolo až po tom, ako jej to hovorila maloletá B..
Treba tiež poznamenať, že svedkyňa poškodená B. K. v súvislosti s výpoveďou B. D., keď zistila, že táto vypovedala inak, tak už následne opravila svoje pôvodné vyjadrenie, kde uviedla, že B. D. vedela o znásilnení tak, že už uvádzala, že sa „pomýlila“.
Svedok D. H. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že býval v budove pri futbalovom štadióne, robil správcu štadiónu. Býval oproti obžalovanému, ktorý tam býval aj s ďalšou priateľkou a nejakými deťmi ženského pohlavia. Nemal s nimi žiadne nedorozumenia, nemá vedomosť o nejakom zvláštnom správaní obžalovaného voči jeho partnerke a deťom, nevidel a nebol svedkom žiadneho agresívneho správania obžalovaného, nepočul ani žiadny krik ani nič podobné, nevšimol si žiadne poranenia na bývalej partnerke ani na deťoch a keby také niečo bolo, tak by to bol vedel. Nepočul ani žiadne vyhrážky obžalovaného voči partnerke a deťom. Nepočul ani o žiadnych sexuálnych narážkach obžalovaného voči deťom a to ani voči iným osobám, takéto niečo vôbec nebolo a nemá žiadnu vedomosť o nejakom znásilnení malého dieťaťa a bol z toho prekvapený, vôbec nič o tom nevie, čuduje sa, prečo sa to tvrdí. Nevie o nejakom vytýkaní obžalovanému, že by sa nestaral o deti. Potvrdil, že B. K. do budovy, kde predtým bývali, chodila za nejakou O., pani D. bola O.. K bývalej priateľke obžalovaného B. K. uviedol, že vedúci toho objektu bol na ňu nahnevaný, pomaly ju chcel aj vyhodiť, s kamarátkou mala chodiť popíjať, od ľudí, ktorí tam vtedy bývali a ktorí sa často menili, mohlo ich byť aj päťdesiat, tak počul na B. K. veci, ktoré neboli dobré.
Svedkyňa R. S. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že bývalá družka obžalovaného pracovala v predajni CBA na mäsovom úseku, robila jej vedúcu. Bola aj v osobnom kontakte s obžalovaným, keď za ňou chodil na predajňu. Opísala situáciu, že obžalovaný bol kľudný, pošk. K. však do neho veľmi vyskakovala ako keby bola v nejakom ringu, tiež že obžalovaný jej aj telefonoval, že ide pre malú do škôlky, pošk. K. tvrdila, že má byť opitý, začala kričať, dala jej (svedkyni) telefón, aby si ho vypočula, čo robí, obžalovaný však bol kľudný, nebol opitý. B. K. vravievala v práci jedine o problémoch so staršou dcérou, že nechodí do školy, že berie antidepresíva, že nevláda vstať na vyučovanie, čo sú jediné problémy, ktoré uvádzala. Nikdy nepovedala o nejakých problémoch medzi ňou a obžalovaným. Vyjadrila sa k B. K. tak, že vedela, ako im zahrať na strunu, ako má ísť na nich. Vyšlo najavo, že aj ich klamala, mala veľa absencií, nechala im finančný dlh, brala si veci, za ktoré však nezaplatila, písala ich, čo si z obchodu berie bez platenia, brávala si alkohol, vie o nej, že alkohol požívala, bolo to na nej aj vídavať, keď chodila do práce. Aj keď B. K. o obžalovanom tvrdila, že je pod vplyvom, tak obžalovaný pod vplyvom alkoholu nebol, nejavil sa byť opitý, bola s ním verbálna komunikácia ako u triezveho človeka, opitý nebol. Keď sa vo všeobecnosti s ňou rozprávali, tak im povedala, že jej dcéra je agresívna, hyperaktívna, veľmi problémové dieťa. Táto dcéra za ňou často prišla do práce pre peniaze v čase, keď mala byť v škole a tento čas trávila s matkou v práci, chovali sa medzi sebou ako kamarátky, dcéra bola voči matke agresívna a nebol to vôbec vzťah medzi matkou a dcérou. Deti B. K. žili ako kočovní cigáni, mali byť v škôlke, aj keď v nej neboli, vravela jej napríklad, že videla jej deti na konečnej zastávke SAD, pričom ich matka bola v práci, ona im však povedala, že ich tam nechala, aby ju počkali, nemala o ne záujem, pričom sama svedkyňa im povedala, že však ak budú čakať až do záverečnej a z práce pôjde až okolo 19:30 hod., tak B. K. to brala zľahka. Mali s ňou problémy v práci, počas PNky nastúpila inde do práce, neplatila za veci, ktoré si z práce ako tovar brala. Naopak obžalovaný, keď chodil z roboty, tak chodil pre ňu, pre dcéru, ona (B. K.) furt, keď sa ukázal v predajni, tak do neho skákala, chcela dať najavo, že je dôležitá, že čo ona je. Uviedla, že osobnosť B. K. je určite rozdvojená, nesprávala sa normálne ako matka. Opísala situácie, že keď napríklad niečo povedala, potom odišla, a keď prišla, už to bolo inak. B. K. sa sťažovala len na dcéru a k obžalovanému jedine na to, že domov nenosí peniaze, pritom však on bol ten, ktorý za ňu platil dlžoby v ich predajni. V prípravnom konaní navyše vypovedala, že bola svedkom situácie, keď B. K. telefonovala so svojím druhom (obžalovaným), kde na neho do telefónu kričala a nakoniec jej telefón strčila do ruky, avšak obžalovaný hovoril slušne a ticho, oslovoval
ju miláčik, ona sa sťažovala, že pije a že si nepraje, aby išiel pre ich dcéru, nikdy nevidela na nej žiadne zranenia, keď bol obžalovaný za B. K. v práci, nejavil sa opitý, zdal sa jej slušný. Túto výpoveď potvrdila aj na hlavnom pojednávaní, práve B. K. bola tá, ktorá kričala, vyskakovala, pokiaľ mala vypovedať o tom, že obžalovaný má píjavať, tak to myslela tak, že B. K. tvrdila, že je opitý, bolo to v situáciách, keď B. K. vravela, že keď obžalovaný chcel ísť pre dcéru do škôlky a tvrdila, že je opitý, pritom však nebol opitý. B. K. bola manipulátorka, klamala, okrádala ich, nechala im dlhy. V čase prvej výpovede tieto veci o nej nevedeli, pretože s nimi manipulovala a robila to tak, aby verili jej.
Svedkyňa Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedla v podstate, že B. K. je jej sestra, so svojou neterou B. K. nebola od roku 2012 ani do roku 2016 v žiadnom kontakte, rovnako tak so sestrou B. K., ak tak, len vo veľmi malom kontakte tak raz za rok, neboli ani v písomnom kontakte. B. K. sa nechcela stretávať s rodinou, vlastnú rodinu odmietala. Nezdôverila sa jej so žiadnymi problémami s obžalovaným, naopak kontaktovala ju až po jej výsluchu na polícii. Kontaktovala ju kvôli tomu, aby zistila, čo sa jej pýtali na výsluchu na polícii a čo hovorila, na čo sestre B. K. povedala, že nech si to vyriešia medzi sebou. O trestnej veci sa nebavili, nerozprávali. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzala, že sa so sestrou B. K. veľmi nestretáva, nenavštevujú sa, že sa nevie vyjadriť, akým spôsobom nažívali, či mali nejaké problémy, až po podaní trestného oznámenia na svojho druha jej telefonovala a povedala jej, že tento ju zbil a že keď sa stretnú, tak jej povie bližšie, chcela jej niečo povedať aj o B., ako konkrétne a kedy ju mal zbiť to nevedela, tak k tomuto na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nepamätá, že by jej sestra B. ju kontaktovala, písavali si otcovi, k stretnutiu však po telefóne nedošlo.
Svedkyňa B. D. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že čo si vybavuje, že mala byť predvolaná kvôli sexuálnemu obťažovaniu alebo znásilneniu, o týchto skutkoch však nevie absolútne nič, nevedela o tom a ani vtedy nepochopila, prečo vlastne bola predvolaná ako svedok. Obžalovaného a poškodené B. K. a B. K. pozná z ubytovne od roku 2012, kde bývala aj ona. S B. K. boli kamarátky, chodievali spolu na víno, prechádzky, vídavali sa denne. B. K. sa jej sťažovala iba na to, že obžalovaný nepracuje, na nič iné. Nevšimla si nikdy na B. ani B. žiadne známky násilia, ani zranenia. Nikdy nebolo počuť z ich izby krik, nebolo počuť ani nič podozrivé, nik sa nesťažoval. Bola svedkom toho, ako obžalovaný pije alkohol, to však chodila s nimi aj poškodená, teda B. K.. B. K. podľa nej mala kladný vzťah k alkoholu, brávala do pohostinstva so sebou aj maloleté deti, väčšinou pili víno s kolou a vedela vypiť aj tri pollitre, myslí si, že poškodená s obžalovaným mali normálny vzťah. Pokiaľ v prípravnom konaní, s čím bola konfrontovaná, vypovedala, že sa jej B. K. sťažovala, že obžalovaný je opitý, že nepracuje a že keď podala oznámenie na polícii, tak jej vravela, že ju napadol, že ju škrtil, myslí si, že jej spomínala, že napadol aj B., či je to však pravda, nevie, nebola pri tom, tak k tomuto uviedla, že po podaní trestného oznámenia sa jej sťažovala, že ju napadol a škrtil, pred oznámením sa sťažovala len na to, že ju napadol tak, že do nej strčil. Na hlavnom pojednávaní potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania a to, že B. K. ju kontaktovala a ovplyvňovala, čo má povedať pri výsluchu, písala jej pred jej prvým výsluchom, aby ich „nepotopila“, pochopila to tak, že mala povedať to, čo jej hovorila ona (B. K.) o znásilnení B., tiež o zneužívaní A., ona však vypovedala podľa svojho uváženia a o tom, že nič nevidela a nepočula, čo je aj pravda. Na hlavnom pojednávaní potvrdila, že sa o takéto konanie B. K. vo vzťahu k nej pokúsila.
Svedkyňa G. T. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že B. K. bola jej kolegyňa v práci v potravinách, odtiaľ poznala jej dcéru B., tiež mladšiu dcéru a obdobne obžalovaného, aké však mali vzájomné vzťahy, nevie. B. K. bola taká, že sa s kolegyňami nerozprávala, robila si svoju robotu zodpovedne, raz sa jej zdôverila, že má problémy s priateľom, že jej staršiu dcéru buď chcel znásilniť alebo znásilnil. B. K. bola iná ako ostatné predavačky, bola mimo, plakať ju nevidela, ani slzy na tvári. Staršia dcéra s mladšou za ňou chodili do práce. Ona (svedkyňa) z predajne odišla. Keď dcéry matku čakali, tak to malo byť preto, že sa báli ísť domov, bolo to však až potom, ako sa jej zdôverila, že jej druh buď chcel alebo znásilnil dcéru, že jej to povedala staršia dcéra a že ona dcére verila. B. K. nemala mať žiadne konflikty v práci, nevie povedať, či si kupovala alkohol domov. Potvrdila, že keď B. K. jej hovorila o tom znásilnení, tak už vtedy bežalo vyšetrovanie, jej sa to ale s vedúcou nechcelo veriť, neprišiel im obžalovaný na takéto veci. Potvrdila, že ju rozčúlilo, keď zistili, že B. K. je na PNke a pritom niekde inde v tom čase pracovala. K výpovedi z prípravného konania, kde v podstate poukazovala na to, že ju viackrát v práci videli, ako plače, hovorila o rodinných problémoch, ktoré nekonkretizovala, chodila unavená, roztrasená, nevšimla si na nej žiadne zranenia, že B. K. nepovedala žiadne informácie k skutku znásilnenia, tak k tomuto na hlavnom pojednávaní uviedla, že si na plakanie nespomína, potvrdila, že
o znásilnení nemala žiadne informácie, že si to už nepamätá, nemala s tým nič spoločné, keď bola na polícii, nechcela sa do toho zaťahovať, aj keď si to už nepamätá.
Znalkyňa B. Q. D. na hlavnom pojednávaní potvrdila správnosť a úplnosť podaného znaleckého posudku vrátane jej výpovedí z prípravného konania, zodpovedala taktiež kladené jej otázky. V znaleckom posudku v podstate poukázala na to, že svedkyňa poškodená B. K. v rámci celkovej úrovne rozumových schopností spadá do pásma podpriemernej inteligencie s prevahou v oblasti názorného myslenia, chápe základné sociálne a spoločenské normy, môžu jej v jednotlivých prípadoch unikať širšie súvislosti a v situáciách, s ktorými sa doteraz nestretla, častejšie volí náhodné a impulzívne riešenia, má povrchné myslenie, nie je vždy schopná dostatočne zvážiť následky a rozhodnutia môže častejšie robiť na základe momentálneho psychického stavu. Zachytené bolo výraznejšie oslabenie pamäťových schopností, čo môže negatívnym spôsobom ovplyvniť schopnosť vnímané informácie si správne zapamätať a neskôr ich aj správne reprodukovať, podobne tak intelektový podpriemer limituje u svedkyne poškodenej kvalitnejšie vnímanie, uloženie si prežitých udalostí do pamäte a následne aj ich presnú reprodukciu, má nezrelú, menej diferencovanú osobnosť s tendenciou k hyperkompenzáciám vlastných pocitov menejcennosti. Je zvýšene zaujatá sebou, má tendenciu preceňovať svoje schopnosti, čo častejšie vedie k zlyhávaniu pri dosahovaní cieľov apotencuje zážitky frustrácie. Je zvýšene subjektívna, má sklon k unáhleným reakciám, hlavne v emočne vypätých situáciách a vplyvom hnevu. Je menej pravdepodobné, že by v partnerských vzťahoch zastávala submisívnu rolu, sociálnym interakciám pravdepodobne úplne dobre nerozumie, môže mať neprimerané o čakávania a tým aj častejšie sklamania. Jej poznávacie funkcie, hlavne nedostatky na úrovni pamäti a exekutívnych funkcií popri intelektovom podpriemere oslabujú jej schopnosť správneho vnímania, uchovania si informácií v pamäti, a tiež ich následnej reprodukcie. Aj osobnostné charakteristiky, hlavne zvýšená subjektívnosť a rozhodovanie sa na základe momentálneho psychického stavu, znižujú všeobecnú vierohodnosť svedkyne poškodenej, vzhľadom k limitom v oblasti poznávacích funkcií je však nepravdepodobné, že by dokázala sa dopredu naučiť a cielene rovnako opakovať naučenú vymyslenú výpoveď. Zhoršenie vzťahu bolo pravdepodobne spôsobené aj stupňujúcimi sa konfliktami medzi ňou a obžalovaným, pričom vzhľadom k osobnostným charakteristikám B. K. nemožno vylúčiť, že tieto konflikty mohla vyvolávať aj ona. Je pravdepodobné, že v partnerskom vzťahu medzi B. K. a obžalovaným dochádzalo k prejavom partnerského násilia, ale roly násilnej a ohrozenej osoby neboli vždy jednoznačne odlíšené. V popredí prežívania B. K. voči obžalovanému je predovšetkým hnev. Psychologickým vyšetrením neboli zistené významnejšie prejavy poškodenia psychiky svedkyne poškodenej B. K.. Nezistila u nej známky týranej osoby ani príznaky spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu. Svedkyňa poškodená B. K. pomerne dobre chápe spoločenské pravidlá, jej mravný vývin je na konvenčnej úrovni morálky, výraznejšie oslabenie je na úrovni kvantitatívneho uvažovania, mierene oslabené sú tiež pamäťové funkcie, má sklon vystupovať nekonfliktne. Je emočne labilnejšia. Seba hodnotenie obsahuje negatívny, resp. poškodzujúci obraz seba pravdepodobne v dôsledku nahromadených negatívnych životných skúseností. Jej percepčno-kognitívne procesy sú menej zrelé, detskejšie vzhľadom k jej veku, čo môže oslabovať jej všeobecnú vierohodnosť. Neboli u nej zistené tendencie ku klamstvu alebo tendencie vypĺňať pamäťové medzery vymyslenými skutočnosťami. Jej výpoveď k veci, hlavne čo sa týka zločinu sexuálneho zneužitia, nedosahuje plne známky špecificky vierohodnej výpovede, je málo pravdepodobné, že by sa celú výpoveď dopredu naučila, resp. si ju vymyslela alebo by ju k tomu niekto naviedol. Prvotný dôvod, prečo došlo k výraznému zhoršovaniu, hodnotí ako čin sexuálneho zneužitia, zároveň citlivo vnímala negatívne správanie sa obžalovaného voči nej, nemožno však vylúčiť, že na zhoršovaní vzťahu k obžalovanému sa podieľalo aj to, že bola často svedkom násilia medzi jej matkou a obžalovaným, z ktorého vinila obžalovaného. Boli u nej zistené možné následky správania sa obžalovaného na jej psychike v zmysle zníženého sebavedomia, poškodzujúceho obrazu seba, nemožno vylúčiť, že správanie obžalovaného mohlo vzhľadom k predchádzajúcim negatívnym zážitkom potencovať ešte viac negatívne vnímanie seba, súčasne však nemožno vylúčiť, že poruchy sebahodnotenia, depresívne rozhľady a emočná labilita mohli byť aj dôsledok toho, že B. K. bola svedkom častého partnerského násilia medzi svojou matkou a obžalovaným. U B. K. nezistila znaky týranej osoby, vyskytli sa znaky traumatizácie, nemožno však vylúčiť, že traumatizujúco na ňu vplývalo aj násilie medzi jej matkou a obžalovaným, ktorého bola svedkom a ktoré si mohla podvedome klásť za vinu. Mala výrazné suicidálne úvahy spojené aj s opakovanými suicidálnymi pokusmi, tento stav trval až do jej hospitalizácie na psychiatrii, kde jej bola nasadená liečba. Maloletá A. B. bola vyhodnotená v tom čase ako detská osobnosť vo vývine, nechala sa ľahko zlákať zaujímavými vecami, z jej vyjadrení nemožno jednoznačne potvrdiť, že by sa obžalovaný voči maloletej
mal správať tak, ako to matka opisuje. Negatívne vyjadrenia maloletej A. na stranu obžalovaného môžu skôr súvisieť s vtedajšou rodinnou situáciou, kedy tak matka ako aj sestra B. hodnotili obžalovaného negatívne a maloletá A. prebrala toto vnímanie otca od osôb, ktoré sú pre ňu dôležité a blízke. To, že svojho otca (obžalovaného) odmieta, môže byť dôsledok jednak negatívnych skúseností s ním alebo toho, že mohla byť svedkom domáceho násilia medzi obžalovaným a jej matkou, môže to byť však aj dôsledok celkového aktuálneho negatívneho nastavenia voči otcovi zo strany matky a sestry B., pričom nie je vylúčené, že toto negatívne hodnotenie otca maloletá A. prijala za svoje. Neboli u nej zistené zjavné známky negatívneho prežívania v súvislosti s konaním obžalovaného, neboli u nej zistené znaky týranej osoby a ani prejavy traumatizácie. Vo vzťahu k rozpornosti tvrdení z prepúšťacej správy z detskej psychiatrie Univerzitnej nemocnice Martin z 24.03.2016 a vo vzťahu aj k ďalším tvrdeniam maloletej B. K. vo výpovedi, tak k tomuto uviedla, že sa nimi nezaoberala a s týmito rozpornosťami maloletú B. K. nekonfrontovala, osobitne v tej časti, kde v tejto prepúšťacej správe z 24.03.2016 je uvádzané, že problémy ohľadom jej zmeneného psychického stavu suicidálnymi úvahami začali pred rokom, že sa rezala kvôli tomu, že si našla priateľa cez internet a nemohli sa vidieť, tak kvôli tomu že sa rezala, nechcela jedávať, bola nervózna, agresívna , posielala mamu kade ľahšie, celý deň chcela spať, že jej matka si nevšimla, že by jej priateľ (obžalovaný) maloletej B. nadával, že rodičia sa medzi sebou hádajú, že sa hádajú kvôli nej, uviedla, že nemá rada obžalovaného, že sú zistené závažné psychotraumatizujúce zážitky v domácom prostredí s opakovanou šikanou v školskom prostredí. Čo sa týka negatívnych skúseností maloletej B. z predchádzajúceho života a šikanovania v školskom prostredí uviedla, že to mohlo práve spôsobiť vyššiu zraniteľnosť voči ďalším nepriaznivým životným situáciám a tieto zážitky šikany v školskom veku mohli podnietiť alebo prehĺbiť negatívne sebaprežívanie. K fotografii predloženej obhajobou, kde sa maloletá B. s kamarátkou chváli fotografiou, na ktorej majú aj s kamarátkou porezané ruky a uvádza tiež, že jej to chýba, pričom táto fotografia aj s týmto textom bola až po vyšetrení u znalkyne (k čomu došlo 11.08.2016), taktiež po tom, ako už maloletá B. nežila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, tak znalkyňa uviedla, že takéto správanie sa objavuje ako snaha o emočnú reguláciu nepríjemných pocitov, pričom ďalšie skúsenosti, hlavne ak sú negatívne, vyvolávajúce traumu, tak môže prestať primerane emočne regulovať, môžu to byť skúsenosti z nejakého domáceho násilia, zneužívania, hádky, bitky, šikana alebo všetko naraz, ide o celý komplex, snaží sa tak regulovať intenzitu vnútornej tenzie, preto aj ona, ak mala nejakú frustráciu a zistila, že to zabralo, používala to ako nástroj na znižovanie intenzity emočného napätia a takýmto konaním môžu citliví ľudia ventilovať svoje napätie. Stačí aj minimálny podnet na to, aby dochádzalo k uvoľneniu tenzie a tým regulovaniu emočnej situácie v takýchto prípadoch. Znalkyňa taktiež poukázala na to, že B. K. sa problematicky stavala ak jej úlohe ako znalkyne vypracovať znalecký posudok, keď sa napríklad nedostavila bez dopredu uvedeného dôvodu, na ďalšie vyšetrenie mala prísť sama, prišla však s hodinovým omeškaním, znova bez predchádzajúceho upozornenia, zobrala so sebou aj dcéry, a ani na ďalší termín nemohlo byť zrealizované psychologické vyšetrenie. Rovnako uviedla, v súvislosti s tým, že poznávacie funkcie B. K. vykazujú limity a že je nepravdepodobné, že by si celú udalosť jednoducho vymyslela, tak to uvádza v časti, kde išlo o situáciu, kedy ju druh (obžalovaný) napadol a škrtil ju. Znalkyňa súčasne pripustila, že celý incident sexuálneho zneužitia maloletej B. mohol byť aj istým druhom falošnej spomienky, ktorú si vytvorila, lebo spolužitie s matkiným druhom (obžalovaným) vnímala ako neznesiteľné a prípadný sexuálny útok na ňu mohol slúžiť ako dôvod pre matku, aby od neho odišla, i keď ide o hypotézu, keďže k tomuto malo dôjsť už pred štyrmi rokmi, prípadne by si v takomto prípade vytvorila spomienku bližšiu aktuálnej dobe, obdobne tak poukázala na to, že prichádza do úvahy aj možnosť, že maloletá B. sa s podobným správaním mohla stretnúť, ale násilníkom mohol byť niekto iný, možno v inom časovom období, ako uvádza, a mohlo sa jej to neskôr spojiť s osobou obžalovaného. Obdobne tak zo znaleckého posudku k maloletej A. poukazovala znalkyňa aj na to, že sa so svojou matkou (B. K.) o správaní otca opakovane rozprávala, matka jej povedala, že má znalkyni všetko povedať ako aj jej doma a maloletá A. mohla nadobudnúť dojem, že musí niečo „hnusné“ na otca povedať.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Juraja Kosorinského z vyšetrení duševného stavu a sexuologického vyšetrenia obžalovaného A. B. v podstate vyplýva, že u obžalovaného nezistil žiadne duševné ochorenie ani duševnú poruchu charakteru endogénnej psychózy, ide u neho o neharmonicky štruktúrovanú osobnosť, pričom v čase spáchania skutku išlo u neho o opitosť jednoduchú. Mohol rozpoznať protiprávnosť činu a nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť aj napriek skladbe osobnosti a vplyvu požitého alkoholu, jeho rozpoznávacie schopnosti boli v sledovanej dobe nenarušené, jeho ovládacia schopnosť v čase skutku bola v nepodstatnej miere znížená vplyvom
účinku požitého alkoholu. Navrhol obžalovanému nariadiť ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnou formou (táto však vzhľadom na odstup času a ďalšie zistenia vo vzťahu k správaniu sa a vedeniu života obžalovaného nosne z vykonaných viacerých probačných správ v rámci vykonávaného dohľadu je neaktuálna a nedôvodná). Súčasne znalec jednoznačne uviedol, že nezistil u obžalovaného žiadnu sexuálnu úchylku v sexuálnej aktivite ani k objektu, obžalovaný sexuálnou úchylkou (sexuálnou deviáciou) t. j. kvalitatívnou poruchou pohlavného pudu netrpí, jeho konanie nebolo motivované chorobne – sexuálnou úchylkou, jeho ovládacia schopnosť nebola chorobne (sexuálne – deviantne) narušená, konanie obžalovaného nebolo prejavom ani pod vplyvom sexuálnej úchylky, jeho konanie nebolo motivované chorobne – sexuálnou úchylkou, jeho ovládacia schopnosť teda nebola chorobne (sexuálne – deviantne) narušená. Je schopný chápať zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, trestná činnosť nebola chorobne motivovaná, z hľadiska sexuologického pobyt obžalovaného na slobode taktiež nie je nebezpečný, nie je indikovaná žiadna forma ochrannej sexuologickej liečby. K obžalovanému výslovne uviedol, že je u neho prítomná absencia sexuálneho vzrušenia (pedofilnej reaktivity), absencia tzv. pedagogicko-estetického komplexu v psychosexualite, čo je infantilne štruktúrovaná osobnosť s afinitou a preferenciou blízkeho kontaktu s infantilnými objektmi, vcítenie sa do role dieťaťa a podobne, u obžalovaného taktiež absentuje pedofilná proceptivita, t. j. emocionálne-erotická preferencia dieťaťa ako sexuálneho objektu pred objektom heterosexuálnym. U obžalovaného ide o sexuálnu identitu a rolu mužskú, orientáciu heterosexuálnu. Psychosexualita obžalovaného nevykazuje známky kvalitatívnych zmien sexuality, sexuálnej orientácie, sexuálnej preferencie ani kvalitatívne zmeny sexuálnej reaktivity. Nezistil u neho prítomnosť sexuálnej úchylky v zmysle pedofílie, nezistil ani iné sexuálne deviácie k objektu a v sexuálnej aktivite, v inkriminovanom čase nezistil ani žiadnu chorobnú motiváciu, ani žiadne patologické (chorobné) determinanty. Znalec vyslovene uviedol, že obžalovaný je normálne heterosexuálne orientovaný a nebola zistená žiadna sexuálna úchylka k sexuálnej aktivite ani k objektu (preferencii), nejednalo sa o chorobnú motiváciu. Znalec sa rovnako vyjadril, že u maloletej B. K. nie je potrebné vyšetriť jej duševný stav.
Znalec prim. MUDr. Peter Gémeš v podanom odbornom vyjadrení vo vzťahu k zraneniam B. K., B. K. a A. B.. Vo vzťahu k popísaniu zranení v rámci ošetrenia B. K. na Úrazovej ambulancii UN Martin dňa 11.11.2012 v súvislosti s pomliaždením predlaktia vľavo v oblasti dolného konca a v oblasti zápästia a pomliaždenie palca ľavej ruky uviedol, že objektívny nález bol bez opuchu, bez krvnej podliatiny a ligamentózny aparát vyšetrovanej končatiny bol v norme, neboli prítomné objektívne skutočnosti o poranení, nie je možné vyjadriť sa k mechanizmu úrazu, resp. možno konštatovať, že ak aj k nejakému fyzickému kontaktu došlo, išlo o takú intenzitu, ktorá nespôsobila žiadne zranenie. V súvislosti s jej ošetrením dňa 27.12.2013 pre pomliaždenie hrudníka vpravo znalec konštatoval, že objektívny nález je len zo subjektívne udávanou lokálnou bolestivosťou pri tlaku na hrudník bez bližšej špecifikácie a že lokálny nález je v celom rozsahu negatívny a keďže nie sú prítomné objektívne skutočnosti o poranení, nie je možné vyjadriť sa k mechanizmu úrazu, resp. možno konštatovať, že ak aj k nejakému fyzickému kontaktu došlo, išlo o takú intenzitu, ktorá nespôsobila žiadne zranenie. Vo vzťahu k ošetreniu na Úrazovej ambulancie UN Martin dňa 14.05.2016 pre pomliaždenie v oblasti krku, kde k tomuto malo dôjsť tak, že mala byť podľa vyjadrenia poškodenej napadnutá druhom večer pred vyšetrením, škrtená na krku, že dostala opakovane facky po tvári, tak je zaznamenaná krvná podliatina na koži, inde na telenie sú poranenia prítomné, okrem subjektívnych ťažkostí nepopisuje žiadne objektívne zmeny, vykonané neurologické vyšetrenie je s poúrazovou bolesťou krku bez neurologických ložiskových príznakov. V prípade hematómu na krku nie je nález špecifický, mohol vzniknúť tlakom predmetu veľkosti dva centimetre v priemere, nie veľkou intenzitou, išlo o nešpecifický nález, mohol vzniknúť akýmkoľvek predmetom, úderom či narazením, o ostatných poraneniach, kde nie sú prítomné objektívne nálezy nie je možné vyjadriť sa k mechanizmu úrazu, resp. možno konštatovať, že ak aj k nejakému kontaktu došlo, išlo o takú intenzitu, ktorá nespôsobila žiadne zranenie. Vo vzťahu k úrazom zo dňa 11.11.2012 a 27.12.2013 neboli diagnostikované žiadne poranenia a tak liečenie ani práceneschopnosť si stav nevyžaduje, úraz zo dňa 14.05.2016 si nevyžaduje liečbu ani práceneschopnosť, neobmedzoval poškodenú v obvyklom spôsobe života, lekárske nálezy nesvedčia o tom, že by išlo o syndróm týranej osoby. Vo vzťahu k bodovému hodnoteniu tento je možný len v súvislosti so zranením zo dňa 14.05.2016 pomliaždenie krku s počtom bodov 5, čo jest vo finančnom vyjadrení suma 85,80 eur na bolestnom. Vo vzťahu k maloletej A. B. s poukazom na jej ošetrenie na úrazovej ambulancii dňa 27.12.2013 uviedol, že pomliaždenie a odrenina v oblasti členka vľavo je nešpecifickým poranením malého rozsahu, nie je možné jednoznačne určiť mechanizmus úrazu, zranenie bolo spôsobené nevýrazným násilím, čo
mohlo byť nárazom a ťahom na akýkoľvek tuhší predmet nevýraznou silou, ide o nevýznamné poranenie nevyžadujúce si liečbu ani práceneschopnosť, neobmedzovalo poškodenú v obvyklom spôsobe života, nezanechalo trvalé následky, pričom v danom prípade lekárske nálezy nesvedčia o tom, že by išlo o syndróm týranej osoby, nie je ho možné ani bodovo ohodnotiť a vyčísliť v eurách. Vo vzťahu k maloletej B. K. v súvislosti so zraneniami a ošetrením na Úrazovej ambulancii UN Martin dňa 27.12.2013 s pomliaždením brucha a pomliaždením hlavy v spánkovej oblasti vľavo znalec uviedol, že zranenie tak, ako je uvedené v lekárskom náleze, je možné označiť za ľahké, nešpecifické poranenie charakteru pôsobenia tuhého násilia, nevýraznej sily v ľavej spánkovej oblasti, išlo o tupé poranenie nie veľkou silou, ktoré mohlo vzniknúť jednak pôsobením – nárazom tupého predmetu alebo naopak pádom na tupý predmet, pričom išlo o nevýznamné poranenie, ktoré si nevyžaduje žiadnu liečbu ani práceneschopnosť, stav nezanechá trvalé následky a lekárske nálezy nesvedčia o tom, že by išlo o syndróm týranej osoby.
Obsahom spisu sú aj lekárske správy a ambulantné záznamy, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania. Z ambulantného záznamu zo dňa 14.05.2016 je zaznamenané vyjadrenie poškodenej, že bola napadnutá priateľom, škrtená s opakovanými fackami na tvári, oboznámená bola aj prepúšťacia správa maloletej B. K. z UN Martin Psychiatrickej kliniky kde bola od 24.03.2016 do 11.04.2016 hospitalizovaná.
Z vyšetrenia maloletej B. K. v UN Martin obdobne tak z už rozvedenej prepúšťacej správy nevyplývajú žiadne zistenia v súvislosti s tvrdeným znásilnením maloletej B. K.. Z vyšetrenia maloletej B. K. v UN Martin Pohotovostnej gynekologickej ambulancie zo dňa 14.05.2016 zameraným práve na podozrenie z trestného činu pohlavného zneužitia spred štyroch rokov zistené z vyjadrení maloletej B. K., že odvtedy nemala pohlavný styk a ani nepoužíva techniky sexuálneho uspokojovania, pričom gynekologické vyšetrenie bolo vykonané v prítomnosti aj matky s objektívnym vyšetrením a zistením, že oblasť pošvového vchodu je bez čerstvých poranení, že panenská blana je okrúhleho tvaru bez známok trhlín s pravidelnými okrajmi, že pošvový vchod je voľne prestupný na 2,5 centimetra so záverovaním fyziologického, t.j. v norme, gynekologického nálezu. Fotodokumentačne bolo oboznámené zadokumentované zranenie poškodenej B. K. v súvislosti s tvrdeným škrtením skutkom zo dňa 14.05.2016, kde je badateľná stopa, ktorá bola i vyhodnotená znalcom. Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 14.05.2016 v čase o 7:15 hod. vyplýva, že u obžalovaného bola nameraná hodnota 0,59 mg/l. Ďalším obsahom spisu sú aj rôzne správy a zistenia vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania a ním aj vyhodnocované v rámci komplexne podaných znaleckých vyjadrení.
K osobe obžalovaného súd zistil, že po 14.05.2016 a to konkrétne od 27.05.2016 bol klientom zariadenia zvaného Dobrý Pastier, kde bol nekonfliktný, správal sa slušne, aktívne sa zapájal do života v komunite, do pracovných aktivít, vykonával ich v rámci terapie prácou, dodržiaval pravidlá poriadku zariadenia. Obžalovaný nemá žiaden záznam v registri priestupkov, nemá žiaden záznam v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, až na aktuálnu trestnú vec nemá žiadny záznam v lustrácii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v rámci trestných konaní ani v rámci vykonanej lustrácie v databáze súdov, kde sú však uvedené tzv. netrestné veci, nemá žiaden záznam v lustrácii ZVJS. Z priebežných správ probačného a mediačného úradníka v rámci vykonávaného dohľadu vyplýva, že obžalovaný od prvého kontaktu, t. j. od 17.05.2016 dôsledne dodržiava podmienky probačného dohľadu ako aj uložené obmedzenia a povinnosti, žije v obci Bzovík, je riadne zamestnaný, je spoľahlivý, zodpovedný, aktívne spolupracuje a komunikuje s probačným a mediačným úradníkom, oznamuje zmeny, ktoré v jeho životnej situácii nastanú a dôsledne dodržiava všetky podmienky probačného dohľadu, nepreukázalo sa porušovanie zákazu styku a zákazu priblíženia k poškodeným, dychové skúšky boli vykonávané pravidelne v súčinnosti s políciou, celkovo bolo vykonaných 26 dychových skúšok vždy s negatívnym výsledkom. Obžalovaný nepredchádza ani žiadnymi lustráciami v súvislosti s prípadnými priestupkami alebo trestnými činmi. Obsahom spisu je aj potvrdenie o zamestnaní obžalovaného, na základe pracovnej zmluvy, tiež poberaní príjmu a náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Oboznámený bol aj dôkaz v súvislosti s facebookovou komunikáciou B. K. datovanou od 12.12.2016 a následne, kde vystupujú dve ženy s ukazovaním predlaktia rúk s porezaním a s pravdepodobne krvácaním i s textovými správami reagujúcimi na túto fotografiu typu „Mne to tiež chýba“, vyjadrenie na to „Už aj mne“, výraz smutného smailíka, z 13.12.2016, ďalšia reakcia „Bože, dievky, prestaňte, mne to nechýba (možno iba trošku, ale to len lebo tá krv bola fakt peknej farby... a dobre sa pozeralo na ten červený potôčik, smailík, škoda paprčiek, lepšie je piť jak toto).
V súvislosti s bodmi 1/ a 2/ obžaloby t. j. vo vzťahu k žalovanému zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a v bode 2/ zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., je na mieste aplikovať ust. § 285 písm. a/ Tr. por. a obžalovaného A. B. spod obžaloby oslobodiť, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, keďže v danej trestnej veci vo vzťahu k týmto žalovaným dvom skutkom a v ňom aj k osobe obžalovaného, vykonané dôkazy nevyznievajú jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností o tom, že sa tieto skutky stali, tak ako na ne obhajoba poukazovala v tom nosnom, nie je tak daná ucelená reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol jednoznačne a bezpečne vyvodiť záver, že sa tieto skutky stali, ktoré sú predmetom trestného stíhania v konaní na súde po podaní obžaloby, preto musel súd obžalovaného postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. riadiac sa prísne zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ho spod obžaloby oslobodiť. Boli dve roviny a dve skupiny dôkazov a v tomto je daná úloha súdu, aby tieto dôkazy vyhodnotil, posúdil, aby vykonal dokazovanie a po takomto postupe rozhodol.Ohľadom těchto dvoch bodov obžaloby je množstvo nezrovnalostí, pochybností, nesúladných tvrdení, časových rozporností, skutkových rozporností.
V tom čase mal. B. bývala svedkom hádok medzi obžalovaným a jej matkou, brala viacero liekov, ktoré jej predpisovali, obžalovaný najviac pripustil kričanie, a to kvôli domácnosti a z výchovných dôvodov k mal. B., potvrdil nervozitu v domácnosti, že bol na ňu prísnejší, poukazoval na to, že sama sa mu vyhrážala, upozorňovala na to, že keď ju niekedy „naserie“ tak to použije proti nemu, tiež poukazovanie na to, keď jeho vtedajšia družka B. K. s ním otehotnela, tak maloletá B. žiarlila, tiež že keď obžalovaný sám, vzhľadom ku konfliktom medzi mal. B. a B. K., chcel, aby bola jeho družka na ňu tvrdšia, to však ona nechcela, vznikali tak rozpory medzi nimi a ním, pričom oni sa postavili proti nemu. Poškodená, bývalá družka, sa mu vyhrážala, že má vypadnúť, že ho zmláti, alebo, že ho dá zavrieť, aby mala od neho pokoj, tiež ho fyzicky napádala, bila, pripustil vulgárne nadávky, pritom od 14.05., resp. 15.05.2016 už nie sú spolu, nie sú v kontakte a ak, tak len kvôli súdom a výživnému.
Nepreukázané, resp. otázne ostali aj okolnosti v súvislosti s tvrdením o údajne sexuálnom správaní sa mal. A., ktorá sa mala začať šúchať o hračky, dávať si ich medzi nohy, hovoriac, že sa cickuje a to v dôsledku kontaktov obžalovaného s ňou, čo vypovedala v tom čase mal. B. K., oboznámené už boli rozpornosti vo vzťahu k použitiu tabletky aj farby, táto svedkyňa tiež potvrdila, že aj jej matka, t. j. B. K., bila obžalovaného, že sa navzájom hádali. V rozpornosti tiež ostalo, že samotná matka mal. B. B. K. vie o údajnom znásilnení len od nej samotnej, tiež, že jej to povedala až po niekoľkých rokoch. B. K. uviedla, že sa o tomto jej dcéra zdôverila B. D., potvrdila tiež, že jej dcéra tvrdila, že keď sa prebrala, tak išla na záchod a krvácala, že sa o tom rozpráva so psychiatričkou v nemocnici, aj tá o tom vedela. Spornými a nie preukázanými sa javia vyjadrenia o tom, že polícia vo veci po oznámeniach nemala riešiť věc vo vzťahu k obžalovanému. Na druhej strane i samotná poškodená B. K. potvrdila požívanie alkoholu, o tom, že mala s mal. B. výchovné problémy, že aj ona obžalovaného fyzicky napádala. Nevierohodne vyplývajú tvrdenia poškodenej, zistiac procesný postup a pochybnosti v preukázaní jej výpovede, resp. tvrdení o ktorých sa malo zistiť, že ani v prepúšťacej správe mal. B. z nemocnice nie je nič písané o znásilnení, s následným aj odôvodnením matky poškodenej B. K., že o toto mala prosiť samotnú psychiatričku, pretože z inej činnosti, aj pochopiteľne ľudsky je vysoko nepravdepodobné až nemožné, aby za takejto situácie pri zdravotnom stave mal. B., pri sebapoškodzovaní sa, po zistení, že malo dôjsť k znásilneniu, a to druhom matky mal. B., aby uvedené táto psychiatrička neriešila zákonným spôsobom, s následným postupom orgánov činných v trestnom konaní. Súd poukazuje aj na to, že ak teda matka poškodenej vypovedala o tom, že sa o znásilnení dozvedela už skôr od samotnej mal. B., že keď sa jej na to pýtala, či to je pravda, tak samotná mal. B. ostala ticho a nepovedala svojej vlastnej matke k tomu nič.
Obdobne tak vykonaným dokazovaním neboli preukázané tvrdenia poškodenej, matka mal. B., vo vzťahu k B. D., v súvislosti s tým, čo sa malo udiať a o čom mala mať táto svedkyňa vedomosť. Poškodená tvrdila, že jej to potvrdila B. D., následne však túto svoju výpoveď opravila s tým, že práve B. D. povedala mal. B., aby o tom sama matke povedala a, že sa do toho nechce miešať, následne zmenila výpoveď a už tvrdila, že až keď sa na to opýtala B. D., tak až potom jej táto potvrdila, že to bolo až po tom, čo jej to hovorila mal. B., následne keď bývalá družka obžalovaného B. K. zistila výpoveď a vyjadrenie B. D., ktorá poprela, že by o tomto mala nejakú vedomosť, keďže o sexuálnom obťažovaní alebo znásilnení nevedela povedať absolútne nič, ani nechápala prečo už prvotne je vlastne volaná na výpoveď ešte na políciu, tak bývalá družka obžalovaného už uviedla, v súvislosti so svojimi pôvodnými vyjadreniami, ktoré
mali byť potvrdené práve svedkyňou B. D. po obsahovej stránke, tak uvádzala, že sa „pomýlila“. V tomto je významná aj výpoveď samotnej svedkyne B. D., ktorá naviac uviedla, že bola svedkom síce toho ako aj obžalovaný pil alkohol, rovnako však chodila popíjať alkohol aj samotná poškodená B. K., mala kladný vzťah k alkoholu, dokonca do pohostinstva brávala so sebou aj maloleté deti. Svedkyňa B. D. potvrdila, že bývalá družka obžalovaného B. K. ju kontaktovala a ovplyvňovala čo má povedať pri výsluchu, že jej písala pred prvým výsluchom, aby ich „nepotopila“, čo aj chápala táto svedkyňa tak, že má povedať to, čo jej hovorila B. K. o znásilnení B., tiež o jej zneužívaní, svedkyňa však priamo na hlavnom pojednávaní potvrdila, že vypovedala tak, že nič nevidela a nepočula, lebo je to pravda a rovnako tak potvrdila, že bývalá družka obžalovaného B. K. sa vo vzťahu k nej o uvedené pokúsila.
Aj z ďalšieho vykonávaného dokazovania, ktoré už je podrobne rozoberané v skoršej časti odôvodnenia, vyplývajú negatívne a nepriateľské zamerania bývalej družky obžalovaného voči samotnému obžalovanému, ku ktorým chcela získať ďalších svedkov, ďalšie osoby, ktoré jej toto mali potvrdzovať, tieto však uvedené vylučovali a preukazovali, že takéto jej snahy boli manipulatívne, že aj v iných veciach klamávala a robievala veci tak, aby sa verilo jej, osobitne bola zaznamenaná už časť v súvislosti s jej problémami v práci, problémami s deťmi, požívaním alkoholu, naopak správanie sa obžalovaného, ktoré preukázateľne nebolo také, ako sa to snažila bývala družka obžalovaného navodiť. Z hľadiska dôvodov oslobodenia tak, ako už bolo rozvedené, by bolo len opakovaním to, čo uviedla znalkyňa priamo pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní podporne poukazujúc aj na správnosť a úplnosť podaného znaleckého posudku vo vzťahu k pochybnostiam o tom, že by malo byť dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný v bode 1/ a 2/, opakom povedané, nebolo dokázané, že tieto skutky sa stali, pre ktoré je obžalovaný v bodoch 1/ a 2/ a poukazujúc teda už len stručne a v závere v súhrne, že poškodená B. K. volievala náhodné a impulzívne riešenia, že jej intelektový podpriemer limituje u nej kvalitnejšie vnímanie, uloženie si prežitých udalostí do pamäte a následne aj ich presnú reprodukciu, že je zvýšene zaujatá sebou, že je menej pravdepodobné, že by v partnerských vzťahoch zastávala submisívnu rolu, že jej poznávacie funkcie popri intelektovom podpriemere oslabujú jej schopnosť správneho vnímania, uchovania si informácií v pamäti a tiež ich následnej reprodukcie, že aj jej osobnostné charakteristiky, hlavne zvýšená subjektívnosť a rozhodovanie sa na základe momentálneho psychického stavu, znižujú jej všeobecnú vierohodnosť. Taktiež konštatovala znalkyňa, že nie je možné vylúčiť, že konflikty mohla vyvolávať aj samotná poškodená a že je pravdepodobné, že v partnerskom vzťahu medzi ňou a obžalovaným dochádzalo k prejavom partnerského násilia, avšak, čo je významné z pohľadu rozhodovania súdu o roli násilnej a ohrozenej osoby, neboli vždy tieto jednoznačne odlíšené, a že v popredí prežívania poškodenej B. K. práve voči obžalovanému bol predovšetkým hnev. Naviac nezistila u nej známky týranej osoby ani príznaky spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu. U, v tom čase maloletej, B. K. konštatovala, že jej percepčno- kognitívne procesy sú menej zrelé, detskejšie, čo môže oslabovať jej všeobecnú vierohodnosť, že jej výpoveď k veci nedosahuje plne známky špecificky vierohodnej výpovede, že na zhoršovaní jej vzťahu k obžalovanému sa podieľalo aj to, že bola často svedkom násilia medzi jej matkou a obžalovaným, z ktorého práve vinila obžalovaného, rovnako tak znalkyňa poukázala na to, že nemožno vylúčiť, že správanie obžalovaného mohlo vzhľadom k predchádzajúcim negatívnym zážitkom potencovať ešte viac negatívne vnímanie seba, nemožno vylúčiť ani to, že poruchy sebahodnotenia, depresívne rozhľady a emočná labilita mohli byť aj dôsledok toho, že bola svedkom častého partnerského násilia medzi jej matkou a obžalovaným. Súčasne je významné, že ani u nej nezistila znaky týranej osoby, aj keď zistila znaky traumatizácie, nemožno vylúčiť, že na ňu vplývalo aj násilie medzi jej matkou a obžalovaným, ktorého bola svedkom, a ktoré si mohla podvedome klásť za vinu. Obdobne tak sú významnými zistenia znalkyne vo vzťahu k, v tom čase maloletej, A. B., kde takisto boli snahy o ňou potvrdenie správania sa obžalovaného, čo však znalkyňa nezistila, naopak uviedla, že nemožno jednoznačne potvrdiť, že by sa obžalovaný voči maloletej mal správať tak, ako to jej matka opisuje, že práve negatívne vyjadrenia maloletej A. na obžalovaného môžu súvisieť s vtedajšou rodinnou situáciou, kde jej matka a sestra B. hodnotili obžalovaného negatívne a maloletá A. prebrala toto vnímanie otca práve od týchto osôb, lebo tieto osoby boli pre ňu dôležité a blízke. Rovnako tak ani u tejto maloletej sa nezistili zjavné znaky negatívneho prežívania v súvislosti s konaním obžalovaného, ani znaky týranej osoby a ani prejavy traumatizácie. K maloletej A. znalkyňa ešte poukázala aj na tú skutočnosť, že matka tejto maloletej t. j. B. K. jej povedala, že má znalkyni všetko povedať, ako aj jej doma, a pri tomto práve maloletá A. mohla nadobudnúť dojem, že musí niečo „hnusné“ na otca povedať. Znalkyňa súčasne poukázala na to, že vo vzťahu k zisteniu rozpornosti tvrdení v tom čase maloletej B. oproti jej tvrdeniam vyplývajúcim z prepúšťacej správy z detskej psychiatrie UN Martin ešte zo dňa 24.03.2016 v nadväznosti aj na ďalšie jej tvrdenia, tak k tomuto znalkyňa uviedla, že sa nimi nezaoberala a maloletú s tým ani nekonfrontovala,
pričom v tejto prepúšťacej správe sú uvádzané jej problémy ohľadom zmeneného psychického stavu, suicidálnymi úvahami, ktoré mali začať ešte pred rokom, že sa kvôli tomu rezala, že mohlo ísť o iné dôvody, že si mala nájsť priateľa cez internet, že sa nemohli vidieť a že kvôli tomu sa rezala, že nechcela jedávať, že bola nervózna, agresívna, že mala konflikty s matkou, čo sú závažné psychotraumatické zážitky v spojení aj s opakovanou šikanou v školskom prostredí, pritom tieto zážitky mohli u nej podnietiť alebo prehĺbiť negatívne sebaprežívanie. Rovnako tak sa znalkyňa vyjadrila k fotografiám k záznamu z facebooku, kde je zrejmé, že až následne po ukončení ich spolužitia s obžalovaným do 12.12.2016 mala B. K. praktizovať znova praktiky porezania predlaktia rúk i s pravdepodobne krvácaním, s vyjadreniami o smutnom smailikovi, že jej to tiež chýba, o tom, že tá krv bola fakt peknej farby a podobné vyjadrenia, o červenom potôčiku, tak k tomuto tiež znalkyňa uviedla, že ide o obdobie, kedy už B. nežila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, takže ide o snahu o emočnú reguláciu nepríjemných pocitov preukázateľne v neskoršom období bez kontaktu s obžalovaným, pričom len minimálny podnet stačí na to, aby k takému spôsobu uvoľňovania tenzie a tým regulovaniu emočnej situácie dochádzalo. Vo vzťahu k sexuálnemu zneužívaniu, resp. znásilneniu, znalkyňa pripustila, že celý tento incident mohol byť aj istým druhom falošnej spomienky, ktorú si v tom čase maloletá B. vytvorila, lebo spolužitie s obžalovaným vnímala ako neznesiteľné a prípadný sexuálny útok na ňu mohol slúžiť ako dôvod pre jej matku, aby od neho odišla. Nevylúčila tiež a pripustila vziať do úvahy aj možnosť, že maloletá B. sa s podobným správaním mohla stretnúť, ale násilníkom mohol byť niekto iný, možno v inom časovom období, a mohlo sa jej to neskôr spojiť s osobou obžalovaného. Opätovne treba poukázať aj na samotné zistenia znalca sexuológa, ktorý u obžalovaného nezistil žiadnu sexuálnu úchylku v sexuálnej aktivite a to ani k objektu, obžalovaný sexuálnou deviáciou netrpí, nemá kvalitatívnu poruchu pohlavného pudu, bola u neho prítomná absencia sexuálneho vzrušenia v zmysle pedofílnej reaktivity, absentoval tzv. pedagogicko-estetický komplex v psychosexualite, u obžalovaného absentuje, t. j. chýba pedofilná proceptivita, t. j. jeho preferencia dieťaťa ako sexuálneho objektu pred objektom heterosexuálnym, obžalovaný má jednoznačne v rámci sexuálnej identity rolu mužskú a orientáciu heterosexuálnu. Taktiež je potrebné poukázať aj na zistenie znalca prim. MUDr. Petra Gémeša v už podrobne rozobranom podanom odbornom vyjadrení pri zisteniach o neprítomnosti takých skutočností o poraneniach, ktoré by bolo možné bližšie špecifikovať, vyjadriť sa k intenzite, ktorá nemala spôsobiť zranenie, resp. nálezy boli negatívne, a že neboli prítomné aj objektívne skutočnosti o poraneniach, teda nebolo možné sa k mechanizmu úrazu vyjadriť a ak by, tak išlo o také intenzity, ktoré nespôsobili žiadne zranenia, resp. išlo o nevýznamné poranenia nešpecifické poranenia, ktoré mohli vzniknúť rôznym, a to aj iným, spôsobom. Vrátane konštatovania aj keď v rámci jeho odboru, že lekárske nálezy nesvedčili o tom, že by išlo u nich o syndróm týranej osoby, s výnimkou zistení zranení, ktoré však súd použil v súvislosti s rozhodnutím o vine obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania. Významným bolo aj samotné konanie obžalovaného a jeho prejavovanie sa po dlhú dobu vedeného celého trestného stíhania, keď vo vzťahu k jeho osobe neboli zistené absolútne žiadne pochybenia v zmysle vedenia riadneho života, ktoré bolo u neho podrobne a dlhú dobu sledované a kontrolované probačnou a mediačnou úradníčkou, nemá žiaden záznam v registri trestov, v registri priestupkov, podmienky probačného dohľadu dodržiaval dôsledne a bez akéhokoľvek porušenia, ani jedna z násobne vykonaných dychových skúšok nebola pozitívna, naopak všetky boli s negatívnym výsledkom, obžalovaný je riadne zamestnaný, je spoľahlivý, zodpovedný, aktívny, spolupracujúci a komunikujúci.
Vyjadrenie v tom čase maloletej B. K. vo vzťahu k tvrdenému zločinu znásilnenia poukazujúc zo strany obžaloby i dôkazov na jej strane, že mal byť popísaný, ako sa stal tento skutok, kde bolo uvedené, že obžalovaný mal do nej vniknúť, teda vykonať dokonaný pohlavný styk s upresnením, že pri tom aj cítila bolesť, je však v absolútnom rozpore s výsledkom gynekologického vyšetrenia ešte zo dňa 14.05.2016, kde je konštatované nepoškodenie panenskej blany, je bez známok trhlín, a že teda ani do tohto času nemala pohlavný styk, pričom k skutku malo dôjsť ešte dňa 02.08.2012, t. j. takmer štyyri roky spätne. Nie je možné vylúčiť obhajobu obžalovaného, že práve tvrdené použitie tabletky na spanie, má byť špekuláciou v snahe vysvetliť chýbajúce pamäťové stopy svedkyne, na ktoré poukazovala, i z vykonaného dokazovania vo vzťahu k opisu samotného skutku znásilnenia, chýba v ňom množstvo detailov, skutok nemá jasne vo vedomí, tvrdenia poškodenej o znásilnení môžu byť podľa vyhodnotenia znalkyne vyvodzovacou operáciou poškodenej, ktorá neodkazuje na informácie, ktoré svedkyňa má v pamäti ale na domyslenie sa, čo špecifickú vierohodnosť výrazne u svedkyne znižuje, rovnako tak tento skutok mohol byť aj istým druhom falošnej spomienky tejto svedkyne, resp. že s takýmto konaním sa mohla stretnúť počas svojho života s tým, že násilníkom mohol byť niekto iný. Obhajoba poukazovala na množstvo rozporov vo výpovediach svedkýň, že sa mala zdôveriť o znásilnení psychiatričke v UN Martin, pričom z prepúšťacej správy, kde bola hospitalizovaná, takáto okolnosť
uvedená nie je, že boli snahy uvedené na hlavnom pojednávaní vysvetliť údajnou dohodou s lekárkou, čo je nedôveryhodné tvrdenie, že by sa psychiatrička takto postavila k tak závažnej skutočnosti. I k bodu 2/ obhajoba poukazovala na množstvo a početnosť rozporov v ich vyjadreniach a výpovediach, ktoré boli v rozpore či už s lekárskou správou ešte z 27.12.2013 vo vzťahu k spôsobeným zraneniam, tvrdeniam o krvácaním z nosa a úst, ktoré z týchto správ ale vôbec nevyplývajú, nezistenie žiadnych objektívnych známok zranenia u poškodenej, že mala byť volaná polícia, pričom však hliadka v skutočnosti žiadnym spôsobom nezasiahla a vec sa mala riešiť iba pohovorom s obžalovaným, pritom ak by príslušníci polície naozaj videli takéto známky zranenia, určite by takýmto spôsobom vec neriešili. Obhajoba poukázala na odborné vyjadrenia a zistenia znalca prim. MUDr. Petra Gémeša tak, ako to už konštatoval a rozviedol aj súd, obdobne tak obhajoba poukazovala na zistenia znalkyne Mgr. Slávky Jašekovej, ktoré sú už podrobne v odôvodnení rozsudku rozvedené, poukazujúc na to, že poruchy sebahodnotenia, depresívne rozlady ako aj emočná labilita mohli byť dôsledkom neharmonického rodinného prostredia a častých hádok medzi obžalovaným a jej matkou vo vzťahu aj k ďalším zisteniam u v tom čase maloletej B. K., s poukazovaním aj na možný dôsledok šikany v škole, ktoré dlhší čas zažívala a ktorú obe tieto svedkyne popisovali. Obhajoba takisto poukazovala na to, že podľa samotných tvrdení proti obžalovanému mala v tom čase maloletá B. so sebapoškodzovaním začať po skutku tvrdeného znásilnenia, čo by malo byť v auguste, resp. septembri 2012, čo je však v rozpore s prepúšťacou správou z UN Martin, kde samotná v tom čase maloletá B. uviedla, že so sebapoškodzovaním začala rok pred hospitalizáciou, t.j. v marci 2015, a rovnako tak uvádzala iné dôvody, pre ktoré sa začala rezať, nie tie, ktoré mali spočívať v tvrdenom znásilnení, s poukazovaním aj na dôvody zhoršenia psychického stavu u poškodenej, ktoré sú uvedené v tejto prepúšťacej správe a to aj opakovaná šikana v školskom prostredí. Obhajoba k bodu 1/ a 2/ konštatovala, že protirečivosť výpovedí svedkýň, špecifická a všeobecná nedôveryhodnosť svedkýň, zdravotné záznamy, závery odborného vyjadrenia ako aj znalecké posudky sú takého charakteru, že nemožno skonštatovať bez pochybností preukázanie viny obžalovaného. (tu poukazujem na to, že ide o obhajobné tvrdenia, ktoré neboli jednoznačne a bez pochybností. Obhajoba nebola vyvrátená obžalobou a vykonaným dokazovaním v takom smere, aby mohlo byť jednoznačne a bez pochybností konštatované preukázanie viny v bodoch 1/ a 2/ obžaloby.
Vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd opätovne poukazuje, aj keď nie v zmysle priznania sa a oľutovania trestnej činnosti, ale predsa len aj vyjadrenia samotného obžalovaného ku konfliktom a k situácii, ktoré v tom čase medzi nimi vo vzájomnom spolužití s vtedajšou družkou B. K. boli. Aj keď sa v tom nosnom a trestnoprávne významnom obžalovaný k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti nepriznal, je dostatočne usvedčovaný výpoveďou samotnej poškodenej B. K., ktorej v rámci tohto prečinu nasvedčujú ďalšie súdom vykonané dôkazy, a to nespochybniteľný fakt zaznamenania fotodokumentačne zranenia poškodenej na krku, pričom k tomuto priamo vypovedala, že je to následok škrtenia, čomu zodpovedá aj odborné vyjadrenie vypracované znalcom, podporne dôkazným je aj preukázané bezprostredné konanie poškodenej v rámci privolania polície a následných úkonov. Z odborného vyjadrenia a listín zdravotného charakteru vyplýva, že v súvislosti so zranením poškodenej zo 14.05.2016 je zrejmé pomliaždenie jej oblasti krku so zaznamenanou krvnou podliatinou na koži, s neurologickým vyšetrením s poúrazovou bolesťou krku, pričom zranenie mohlo vzniknúť tlakom predmetu veľkosti 2 cm v priemere, avšak nie veľkou intenzitou, pričom toto zranenie si nevyžaduje liečbu ani práceneschopnosť, poškodená nebola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, z ambulantného záznamu ešte zo dňa 14.05.2016 vyplýva samotné vyjadrenie poškodenej, že bola napadnutá priateľom, že bola škrtená s opakovanými fackami na tvári, z fotodokumentačného zaznamenania zranenia poškodenej v súvislosti s tvrdeným škrtením skutkom zo dňa 14.05.2016 je zrejmá badateľnosť stopy, ktorá bola i týmto znalcom vyhodnotená ako možné škrtenie. Obžalovaný bol pod významným vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 0,59 mg/l alkoholu, a to ešte dňa 14.05.2016 v čase o 7:15 hod. a rovnako tak preukázanosť tohto skutku, ako už znova bolo rozvedené, na jednej strane bolo dôvodmi, pre ktoré nebolo možné bez pochybnosti a jednoznačne uznať vinu zo spáchania pôvodne bodu 2/ obžaloby, na druhej strane však práve táto situácia veľmi dobre zapadá do ustálenia skutkových zistení a tvrdení tak, ako sú pod bodom 3/ obžaloby v rámci úpravy skutku tak, ako zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania.
Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností v súvislosti so skutkom pod bodom 3/ obžaloby, t. j. vo výroku rozsudku v súvislosti s uznaním viny obžalovaného zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súčasne tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a následne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnutku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, tiež jeho pomery a možnosti nápravy. Okrem už uvedených skutočností rozvedených v odôvodnení tohto rozsudku súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že doposiaľ viedol riadny život, významne pôsobilo aj to, že za celú dobu vedeného trestného stíhania viedol riadny život, nedošlo k žiadnemu pochybeniu v zmysle vedenia riadneho života či už na priestupkovej alebo v trestnej rovine alebo v rámci vykonávania probačného dohľadu, tiež s poukazom na faktor času, ktorý uplynul od páchania trestnej činnosti, boli u neho splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., kde tak bolo možné uložiť mu peňažný trest v primeranej výmere 300,-€, keďže ho ukladal za prečin a vzhľadom na povahu jeho spáchania a tiež možnosti nápravy obžalovaného neukladal trest odňatia slobody. Súčasne však v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. musel obžalovanému ustanoviť pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v primeranej výmere k uloženému peňažnému trestu a k trestnej sadzbe, t. j. vo výmere 2 mesiace.
V adhéznom konaní súd rozhodoval aj o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou B. K., pričom z vykonaného dokazovania, v tom smere odborného vyjadrenia, vo vzťahu k znalcom ustáleniu bolestného vo výške 85,80 eur jej tento nárok priznal a obžalovanému uložil, aby poškodenej v tejto výške škodu nahradil. Škoda zodpovedá bodovému ohodnoteniu znalcom s priznaným počtom bodov 5 za pomliaždenie krku, č. j. vo finančnom vyjadrení práve suma 85,80 eur na bolestnom. Obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodenej v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého súd obžalovaného zaviaže k náhrade spôsobenej škody, ak bol nárok poškodenou riadne a včas uplatnený a obžalovaného odsudzuje pre trestnú činnosť, ktorou práve poškodenej bola spôsobená táto škoda v zmysle ustanovení § 46 ods. 1 Tr. por., čo je aj prípad tejto trestnej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.