Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Ek/763/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Sellvano s.r.o., so sídlom Mostná 13, 949 01 Nitra, IČO 46 391 452, právne zastúpený Mgr. RNDr. Máriou Zacharovou, PhD., advokátkou, Forgáchova bašta 7, 940 02 Nové Zámky proti povinnému D.P. EKOPLAST, spol. s r.o., so sídlom Palárikova 1602/1, 069 01 Snina, IČO 31 669 042, právne zastúpený Mgr. Marekom Šmidom, advokátom, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, o vymoženie 110.251,25 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom, Exekútorský úrad Prešov, Slovenská 13, 080 01 Prešov, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.09.2020 takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.09.2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 666,90 eur.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 29.09.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov pod sp. zn. 317EX 240/20 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu v zmysle § 61 k ods. 1 písm. a), d) Exekučného poriadku, keď svoj návrh odôvodnil v prvom rade tvrdením, že exekučný titul nie je vykonateľný, pretože nespĺňa podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti, neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie sumarizoval svoju právnu argumentáciu, poukázal na podvodné konanie zo strany osôb podpisujúcich notársku zápisnicu, neplatnosť uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou, neplatnosť plnomocenstva, absenciu zákonom predpísaných náležitosti v notárskej zápisnici, otázku vzniku obligačného dlžníka voči veriteľovi ako aj otázku subsidiarity domnelého ručenia. Povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil.

3. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, keď vo vyjadrení podanom prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie a to ani v jej časti. Povinný nepreukázal existenciu dôvodov a splnenie zákonných podmienok na zastavenie exekúcie súdom. Oprávnený uviedol, že povinný nepreukázal dôvody zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a), d) Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že exekučný titul spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, na základe ktorého je prípustné viesť exekúciu proti povinnému, obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Oprávnený uviedol, že povinný nikdy nepoprel, že W. C., nar. XX.XX.XXXX udelil splnomocnenie, na základe ktorého ho

menovaný zastúpil pri spísaní notárskej zápisnice, teda aj pri právnych úkonoch v nej obsiahnutých. Povinný sám určil rozsah splnomocnenia, na základe ktorého W. C. nar. XX.XX.XXXX za neho konal. Povinný nepreukázal, že by splnomocnenie udelené W. C. nar. XX.XX.XXXX niekedy zrušil. Oprávnený poprel, že by záujmy Ladislava Pulíka konajúceho za povinného pri udelení súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice alebo pri iných právnych úkonoch v nej obsiahnutých boli v rozpore so záujmami povinného. K neplatnosti plnomocenstva oprávnený uviedol, že splnomocenenie, na základe ktorého W. C. nar. XX.XX.XXXX zastupoval povinného pri spísaní notárskej zápisnice a teda aj pri právnych úkonoch v nej obsiahnutých, mu udelil povinný v rozsahu v akom to považoval za potrebné. Povinný nikdy nespochybnil udelenie splnomocnenia a ani jeho rozsah a to napriek tomu, že bolo udelené pred viacerými rokmi. Oprávnený zároveň poprel tvrdenie povinného, že by notárska zápisnica neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti a je spôsobilým exekučným titulom. K neexistencii záväzku obligačného dlžníka v čase vzniku ručenia oprávnený uviedol, že notárska zápisnica je forma zaznamenania právneho úkonu notárom. Obsahom jednej notárskej zápisnice môže byť aj viac právnych úkonov. Obsahom predmetného exekučného titulu bolo uznanie dlhu (záväzku), dohoda o splátkach, dohoda o ručení a súhlas s exekúciou. Zo žiadneho ustanovenia notárskej zápisnice nevyplýva, že by malo vo vzťahu veriteľa a dlžníka ísť o privatívnu nováciu. Oprávnený považuje tvrdenie povinného, že v čase podpisu notárskej zápisnice povinným neexistovala ani len povinnosť dlžníka (lebo táto mala podľa neho vzniknúť privatívnou nováciou tiež podpisom notárskej zápisnice), je špekulatívne a je v rozpore s obsahom notárskej zápisnice. Oprávnený zastáva názor, že ani jedna zo skutočností uvedených povinným nie je takou skutočnosťou, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený navrhol, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Ako prílohy vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený predložil súdu dôkazy: dôkaz: 1. Faktúry za tovar dodaný povinným v mesiaci december 2019 (11x), 2. Kontakty zverejnené na webovej stránke povinného, 3. Výpis z obchodného registra SR povinného, 4. Výpis z obchodného registra ČR spoločnosti J&Š LES-DŘEVO, s. r. o., 5. Výpis zo ŽRSR Ladislav Paulík - RAMAON, 6. Výpis zo ŽRSR Jozef Pulík - PASPOL, 7. Zálohová faktúra

- objednávka transportu, certifikát o kvalite a faktúra pre obchod uskutočnený s povinným, 8. Zálohová faktúra - objednávka transportu, certifikát o kvalite a faktúra pre obchod uskutočnený so spoločnosťou J&Š LES-DŘEVO, s. r. o., 9. Zálohová faktúra - objednávka transportu, certifikát o kvalite a faktúra pre obchod uskutočnený s Ladislav Paulík - RAMAON, 10. Faktúra za sprostredkovanie obchodov s konkretizáciou jednotlivých dodávok (2x), 11. LV 6330, k. ú. Bratislava - Podunajské Biskupice.

4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

5. Súd preskúmal exekučný titul, na podklade ktorého sa predmetná exekúcia vedie, pričom mal za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice spísanej dňa 19.03.2019 v notárskej kancelárií notárom Mgr. Petrom Danczim N252/2019, NZ8552/2019, NCRls 8724/2019. Ako veriteľ v exekučnom titule je uvedený oprávnený, v ktorého mene konal konateľ, ako dlžník je uvedená spoločnosť J&Š LES-DŘEVO s. r. o., v mene ktorej koná konateľ a ako ručiteľ je uvedený povinný, t. j. spoločnosť D.P. EKOPLAST, spol. s r. o., Palárikova 1602/1, 069 01 Snina, IČO 31 669 042, ktorú na základe pnej moci zastupoval W. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX G., pričom preukázal že je oprávnený konať za ručiteľa, t. j. povinného samostatne. W. C., narodený 30.11.1970, bytom Mieru 800/77, 067 61 Stakčín preukázal notárovi oprávnenie konať za ručiteľa výpisom z obchodného registra ako aj udelenú plnú moc. Z obsahu notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že jej účastníkom je aj povinný a to v postavení ručiteľa, ktorý vyhlásil, že berie voči veriteľovi na seba povinnosť, že pohľadávku bližšie popísanú v notárskej zápisnici celkom v sume 127.251,25 eur a jej príslušenstvo uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Keďže dlžník splatnú pohľadávku neuspokojil, prešla

táto povinnosť na povinného. Povinný v bode 9 notárskej zápisnice výslovne a neodvolateľne súhlasil s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom pre exekúciu.

6. Exekučná notárska zápisnica je tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou v zmysle § 46 Notárskeho poriadku, t. j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisnica je zároveň verejnou listinou ( Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, je významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t. j. dôkazné bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú, v tomto prípade leží dôkazné bremeno na povinnom. Právny záväzok (či už jednostranný alebo dvojstranný) nemusí byť v exekučnej notárskej zápisnici priamo obsiahnutý, podstatné je len to, aby tento záväzok v exekučnej notárskej zápisnici bol špecifikovaný v rozsahu náležitostí podľa ust. Exekučného poriadku.

7. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t. j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, t. j. právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Súd zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote (upovedomenie o začatí exekúcie vydané dňa 18.05.2020 bolo povinnému doručené prostredníctvom ÚPVS dňa 19.05.2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s plnomocenstvom boli doručené dňa 02.06.2020 prostredníctvom ÚPVS a následne dňa 03.06.2020 prostredníctvom Slovenskej pošty a. s. do sídla exekútorského úradu). Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť materiálnu a formálnu. V prípade exekučnej notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v § 47 Notárskeho poriadku. Formálna vykonateľnosť nastáva však až vtedy, keď márne uplynie lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej obsiahnutá. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti sa na tejto zápisnici na rozdiel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 46 ods. 2 Exekučného poriadku). Materiálna vykonateľnosť exekučnej notárskej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje osobu oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v § 45 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, t. j. konkretizáciu právneho záväzku čo do jeho rozsahu a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je o. i. aj to, či osoby označené v zápisnici skutočne existujú (resp. či skutočne existovali v čase spísania zápisnice) a teda či nejde o tzv. „non subjekt". Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie a vymedzenie obsahu a rozsahu plnenia. Splnenie podmienky vykonateľnosti skúma exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2011 sp. zn. ). V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03.05.2011 č. k. -31). Exekučný súd je viazaný obsahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať. V rámci exekučného konania je teda súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučného titulu. Inak povedané exekučný titul nemôže byť exekučným súdom posúdený ako rozporný so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych pochybení. Jedinou výnimkou širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia sú spotrebiteľské zmluvy. Prekročenie prieskumnej právomoci exekučného súdu pri posudzovaní exekučného titulu, dôsledkom ktorého by bolo zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné zastavenie exekučného konania, by znamenalo odmietnutie spravodlivosti, t. j. porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa SR. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR sa výkon

exekučného titulu nepochybne považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle SR (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.07.2000 sp. zn. ).

8. Z uvedeného je zrejmé, že tak ako je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právomocou súdov v nachádzacom (základnom) konaní a právomocou exekučného súdu, je potrebné túto právomoc obdobným spôsobom rozlišovať aj vo vzťahu k exekučným notárskym zápisniciam napriek tomu, že týmto exekučným titulom nepredchádzalo základné konanie. Osobitným argumentom je nepochybne aj to, že notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, ktorá disponuje prezumpciu správnosti svojho obsahu. V prípade, že by exekučný súd skúmal exekučný titul z hľadiska hmotného práva, išlo by o výkon právomoci ultra vires, dôsledkom čoho by bolo zastavenie exekúcie nezákonné. Týmto postupom by tiež došlo k deformácii (znefunkčneniu) exekučnej notárskej zápisnice, ktorá má predstavovať nástroj garancie a istoty zmluvných vzťahov. Samotná skutočnosť, že dlh povinného nebol splatný v okamihu vyhotovenia exekučnej notárskej zápisnice, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, čo v praxi znamená, že splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť. Argument povinného, podľa ktorého nemožno súhlasiť s vykonateľnosťou v čase, kedy pohľadávka ešte nie je splatná, neobstojí najmä z dôvodu, že je ťažko predstaviteľné, že účastníci spíšu prostredníctvom notára notársku zápisnicu o uznaní dlhu bez súhlasu povinnej osoby s jej vykonateľnosťou a povinná osoba tento súhlas udelí až v čase, keď bude v reálnom omeškaní. Uvedené potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej: „Tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu, nemôže ani - z hľadiska hmotnoprávneho práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. (viď a tiež ). V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2013 sp. zn. ).

9. Súd následne preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný prostredníctvom právneho zástupcu a posúdil ho ako nedôvodný. Exekučný poriadok presne vymenúva dôvody, kedy je možné zastavenie exekúcie súdom. Súd zároveň preskúmal vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie ako aj jeho priložené dôkazy. K domnelému podvodnému konaniu osôb podpisujúcich notársku zápisnicu súd uviedol, že notár pri spisovaní notárskej zápisnice zo dňa 19.03.2019 dostatočne overil totožnosť účastníkov notárskej zápisnice na základe predložených dokladov totožnosti, výpisov z obchodného registra ako aj plnej moci, tak ako to zaznamenal na prvej strane notárskej zápisnice. Notár overil dostatočným spôsobom totožnosť účastníkov notárskej zápisnice a jej spísanie neodmietol, nakoľko neodporovalo žiadnemu zákonu. Účastníci notárskej zápisnice boli jednoznačne špecifikovaní a je nesporné, že kto bol účastníkom notárskej zápisnice. Za povinného konal na základe plnomocenstva zo dňa 03.02.2012 W. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX G.. Splnomocnenie je prílohou notárskej zápisnice a je v súlade s § 47 ods. 2 notárskeho poriadku. Povinný nikdy nepoprel, že W. C., nar. XX.XX.XXXX udelil splnomocnenie, na základe ktorého ho menovaný zastúpil pri spísaní notárskej zápisnice, teda aj pri právnych úkonoch v nej obsiahnutých. Povinný sám určil rozsah splnomocnenia, na základe ktorého W. C. nar. XX.XX.XXXX za neho konal. Povinný nepreukázal, že by splnomocnenie udelené W. C. nar. XX.XX.XXXX niekedy zrušil. Povinný si dobrovoľne neplnil svoje záväzky vyplývajúce z notárskej zápisnice. Z faktúr za tovar dodaný v mesiaci december 2019 mal súd za preukázané, že obchody s dlžníkom ako aj s povinným pokračovali aj po spísaní notárskej zápisnice. Súd mal za preukázané, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že zo strany osôb podpisujúcich notársku zápisnicu došlo k spáchaniu nejakého trestného činu, resp. k podvodnému konaniu zo strany podpisujúcich osôb.

10. K neplatnosti uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou súd uviedol, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozpor zo záujmami zastúpeného musí reálne existovať, nestačí iba potenciálna možnosť takéhoto rozporu, existencia rozporu sa musí preukázať. Povinný ani neuviedol, v čom by rozpor záujmov mal podľa neho spočívať a už vôbec ho nepreukázal. Povinný iba uviedol, že záujmy W. C., nar. XX.XX.XXXX sú v rozpore so záujmami povinného. Povinný nespochybňuje, že by W. C. nar. XX.XX.XXXX udelil splnomocnenie, ani jeho rozsah, tvrdí iba že právne úkony, ktoré na základe neho W. C. vykonal, sú neplatné z dôvodu rozporu záujmov splnomocneného zástupcu a povinného. Keďže rozpor neexistuje, povinný vlastne potvrdzuje, že splnomocnenie aj právne úkony na jeho základe sú platné. W. C. nar. XX.XX.XXXX pri podpisovaní notárskej zápisnice konal za dva rôzne subjekty, pričom preukázal, že je oprávnený za oba subjekty konať. Povinný doteraz nepoprel, že W. C. udelil splnomocnenie a ani nepreukázal, že by toto splnomocnenie zrušil. Povinný poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. , zo dňa 07.02.2017, ktoré sa však týka úplne iného skutkového stavu.

11. Ohľadne neplatnosti plnomocenstva súd uviedol, že preskúmal splnomocnenie zo dňa 03.02.2012, ktoré je prílohou notárskej zápisnice, pričom mal za preukázané, že povinný v zastúpení konateľom spoločnosti - W. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX G. splnomocnil W. C., narodeného XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX G. k zastupovaniu spoločnosti v plnom rozsahu. Povinný nespochybnil udelenie plnomocenstva a ani jeho rozsah ani potom, ako ho oprávnený vyzval na dobrovoľné splnenie záväzkov vyplývajúcich mu z notárskej zápisnice. W. C. nar. XX.XX.XXXX ako konateľ povinného mal pri udelení splnomocnenia W. C. nar. XX.XX.XXXX konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Povinný nepreukázal žiadny rozpor so zákonom, pre ktorý by malo byť plnomocenstvo udelené W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX Stakčín neplatné v zmysle . Splnomocnenie na zastupovanie povinného tvorilo prílohu exekučného titulu a zároveň pravosť podpisu splnomocniteľa bola úradne osvedčená. Súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého je prípustné, aby právnická osoba udelila splnomocniteľovi tzv. všeobecnú alebo generálnu plnú moc. Podľa názoru najvyššieho súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí plná moc môže byť všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom, okrem prípadov, keď zákon výslovne vyžaduje špeciálnu plnú moc k určitému právnemu úkonu. Je vecou splnomocniteľa, či ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť vykonaný v zastúpení, vystaví splnomocniteľovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí tzv. všeobecnú plnú moc. Súd zároveň uviedol, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 22.10.2019 vyslovil jednoznačný názor, že neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by obmedzovalo alebo vylučovalo zastúpenie právnickej osoby na základe tzv. všeobecnej plnej moci.

12. K zákonom predpísaným náležitostiam notárskej zápisnice uvedeným v notárskej zápisnici súd uviedol, že notárska zápisnica spísaná v notárskej kancelárií notárom Mgr. Petrom Danczim dňa 19.03.2019 obsahuje všetky povinné náležitosti zakotvené v § 47 notárskeho poriadku. Je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepopiera, že je povinnou osobou uvedenou v notárskej zápisnici, namieta však že vo vzťahu k nemu (ako domnelému ručiteľovi) absentuje jednoznačné určenie času plnenia ako aj jednoznačné určenie záväzku a právneho dôvodu plnenia, toto jeho tvrdenie je však v rozpore s obsahom notárskej zápisnice. Povinný ako ručiteľ v bode 7. notárskej zápisnice jednoznačne vyhlásil, že berie na seba voči oprávnenému ako veriteľovi povinnosť, že pohľadávku bližšie opísanú v bodoch 2. až 6. celkom v sume 127.251,25 eur s príslušenstvom uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. V bodoch 2. až 6. notárskej zápisnice je jednoznačne a zrozumiteľne popísaná pohľadávka, ktorú sa povinný zaviazal uspokojiť, ak ju neuspokojí dlžník, zároveň je v bode 6. presne a jednoznačne určené, akým spôsobom má prísť k plneniu pohľadávky s tým, že ak sa dlžník dostane do omeškania s ktoroukoľvek splátkou alebo jej časťou, stane sa splatný celý dlh v nasledujúci pracovný deň po omeškaní s úhradou. Pre obsah ručiteľského záväzku je rozhodujúci obsah hlavného záväzku, ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Oprávnený vyzval dlžníka na splnenie jeho splatného záväzku výzvou zo dňa 27.02.2020, ktorý záväzok nesplnil, preto následne oprávnený vyzval na uspokojenie pohľadávky ručiteľa, t. j. povinného. Povinný na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, nespochybnil pohľadávku ani svoj ručiteľský záväzok uspokojiť ju. Aj keď v bode 7. notárskej zápisnice je uvedené : „Dohodli sme sa, že ručiteľom splnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi bude D.P.EKOPLAST ..." je z toho zrejmé, kto právny úkon realizuje. V notárskej zápisnici neabsentuje prejav vôle povinného. V dôvodovej správe k vyplýva, že vznik ručenia spočíva na jednostrannom písomnom vyhlásení ručiteľa, takže sa nevyžaduje

súhlas ani veriteľa, ani dlžníka. Ručenie však nemôže byť konštruované len na jednostrannom právnom úkone ručiteľa. Musí existovať dohoda medzi veriteľom a dlžníkom ako aj dohoda o akceptácii ručenia medzi veriteľom a ručiteľom. Takáto dohoda, resp. akceptácia sľubu ručiteľa nemá zákonom predpísanú formu ani náležitosti, a to ani v občianskom práve. Prejav vôle veriteľa nemusí byť ani písomný, ani výslovný. Veriteľ ho môže urobiť akýmkoľvek neformálnym spôsobom, to znamená, že aj konkludentne. Oprávnený dohodu o tom, že ručiteľom splnenia záväzku dlžníka bude povinný, zahrnul do obsahu notárskej zápisnice, pričom to žiadnym spôsobom nespochybňuje jednoznačnosť prevzatia ručiteľského záväzku povinným. Súd zároveň uviedol, že v notárskej zápisnici je dostatočne špecifikovaný právny záväzok ako aj právny dôvod voči dlžníkovi. Exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie preskúmal notársku zápisnicu a posúdil ju ako spôsobilý exekučný titul v zmysle Exekučného poriadku. Vznik celkového dlhu v sume istiny 127.251,25 eur a príslušenstvo sú podrobne popísané v bodoch 1. až 5 notárskej zápisnice s uvedením presného označenia faktúr, súm ako aj ich splatnosti - vždy je uvedený aj dôvod vystavenia jednotlivých faktúr.

13. K neexistencii záväzku obligačného dlžníka v čase vzniku ručenia súd uviedol, že obsahom notárskej zápisnice z 19.03.2019 v tomto konaní bolo uznanie dlhu (záväzku), dohoda o splátkach, dohoda o ručení a súhlas s exekúciou. Zo žiadneho ustanovenia notárskej zápisnice nevyplýva, že by malo vo vzťahu veriteľa a dlžníka ísť o privatívnu nováciu, teda o nahradenie doterajšieho záväzku novým záväzkom. Tvrdenie povinného, že v čase podpisu notárskej zápisnice povinným neexistovala ani len povinnosť dlžníka (lebo táto mala podľa neho vzniknúť privatívnou nováciou tiež podpisom notárskej zápisnice), je špekulatívne a je v rozpore s obsahom notárskej zápisnice. Ak by sme vychádzali z výkladu povinného, dospeli by sme k záveru, že nie je možné v jednej listine zachytiť vznik záväzku aj ručenie, teda nebolo by možné napr. uzatvoriť zmluvu o pôžičke a zároveň sa dohodnúť na ručení. Okrem toho umožňuje ručením zabezpečiť aj záväzok, ktorý ešte neexistuje. Dlžník uznal svoj záväzok uvedený v notárskej zápisnici čo do dôvodu ako aj výšky a zároveň sa s oprávneným dohodol uhradiť oprávnenému dlh v pravidelných mesačných splátkach, teda došlo k uznaniu existujúceho záväzku ako aj k dohode o splátkach, nedošlo k zániku existujúceho záväzku voči veriteľovi a k jeho nahradeniu iným záväzkom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku zamietol.

14. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. , a , , , a Exekučného poriadku a a o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

15. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie napáda ako nezákonné a nesprávne v celom rozsahu, a to z dôvodov, že (i) súd dospel na základe doposiaľ vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, (ii) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a (iii) zistený stav neobstojí, pretože z navrhovaných dôkazov vyplývajú nové skutočnosti. Povinný sťažnosť odôvodnil tým, že návrhom na zastavenie exekúcie sa domáhal zastavenie exekúcie a priori z dôvodu, že exekučný titul, na podklade ktorého je exekúcia vedená a ktorým je notárska zápisnica N 252/2019, Nz 8552/2019, NCRls 8724/2019 spísaná dňa 19.03.2019 notárom, ktorým je Mgr. Peter Danczi, notár so sídlom Turecká ulica č. 24, 940 61 Nové Zámky (ďalej len „notárska zápisnica"), nie je vykonateľný, pretože nespĺňa ani podmienky materiálnej vykonateľnosti a ani podmienky formálnej vykonateľnosti. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil a aj naďalej tvrdí, že notárska zápisnica nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože (okrem iného) neobsahuje ani len všetky zákonom predpísané náležitosti na to, aby mohla byť v danej veci exekučným titulom, minimálne vo vzťahu k povinnému. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný sumarizoval svoje tvrdenia a právnu argumentáciu tak, že poukázal na podvodné konanie osôb podpisujúcich notársku zápisnicu, neplatnosť uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, neplatnosť plnomocenstva, absenciu zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice a neexistenciu záväzku obligačného dlžníka v čase domnelého vzniku ručenia. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva a priori v tom, že vo veci konajúci vyšší súdny úradník vec nesprávne posúdil.

16. K podvodnému konaniu osôb podpisujúcich notársku zápisnicu povinný tvrdil a tvrdí, že jeho domnelé právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici, in concreto prevzatie ručenia, uznanie dlhu povinným a súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie sú právnymi úkonmi povinného, keďže

povinný nikdy záväzok ručenia (ako je opísaný v notárskej zápisnici) neprevzal a ani prevziať nemohol, pretože nikdy nemal ani úmysel a nikdy neprejavil ani vôľu toto ručenie prevziať. Notársku zápisnicu podpisoval v mene a za povinného domnelý splnomocnenec, W. C., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX G. (ďalej len „Ladislav Paulík"), ktorému, odhliadnuc od absolútnej neplatnosti plnomocenstva, nikdy nebol zo strany povinného udelený pokyn k uskutočneniu vyššie uvedených právnych úkonov. Tvrdia, že podpísaním notárskej zápisnice bol minimálne W. C. (ako osobou konajúcou pri podpisovaní notárskej zápisnice súčasne tak za ručiteľa [povinného], ako aj za obligačného dlžníka [spoločnosti J&Š LES-DŘEVO, s.r.o.]) spáchaný trestný čin podvodu podľa , .

17. K neplatnosti uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou odhliadnuc od vyššie uvedeného povinný tvrdil a tvrdí, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, pretože súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného W. Paulík, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami Povinného ( ). Právny úkon uznanie dlhu v mene povinného urobený takýmto „zástupcom" je v zmysle OZabsolútne neplatný, a to z dôvodu rozporu so zákonom, in concreto ust. . Vzhľadom na to notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul. Pre úplnosť uvádzajú, že W. C., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX G. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J&Š LES-DŘEVO, s.r.o., so sídlom Zahradní 1242, 264 01 Sedlčany, Česká republika, IČ: 045 37 114, zapísanej v obchodním rejstříku vedenom Městským soudem v Prahe, oddiel C, vložka číslo 249316. Notársku zápisnicu pritom W. C. podpisoval tak v mene obligačného dlžníka (spoločnosti J&Š LES-DŘEVO, s.r.o.), ako aj v mene povinného ako ručiteľa. Citujúc a povinný v sťažnosti uviedol, že je nepochybné, že v mene povinného neplatne ( a ) uznal dlh v notárskej zápisnici zástupca, ktorý pre konflikt záujmov nebol spôsobilý povinného zastupovať. V tejto súvislosti poukazujú napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 07.02.2017.

18. K neplatnosti plnomocenstva odhliadnuc od vyššie uvedeného tvrdia, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, pretože súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného W. C. na základe plnomocenstva, ktoré je neplatným právnym úkonom. Plnomocenstvo, ktorým sa W. C. pri spisovaní a podpisovaní notárskej zápisnice prezentoval a preukázal a na základe ktorého mal v mene a za povinného uznať dlh a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, je samo o sebe absolútne neplatným právnym úkonom, a to pre jeho rozpor so zákonom; jedná sa o splnomocnenie zo dňa 03.02.2012 (ďalej len „plnomocenstvo"). Odhliadnuc od skutočnosti, že predmetné plnomocenstvo nie je podľa ich názoru úplné z formálneho hľadiska, a priori tvrdia, že takéto plnomocenstvo je podľa neplatné pre rozpor so zákonom ( ), pretože malo byť udelené ako tzv. generálne. V plnomocenstve je výslovne uvedené: „Týmto splnomocňujeme p. W. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/ XXXX, OP G bytom ul. I. XXX/XX, XXX XX G. zastupovaniu spoločnosti v plnom rozsahu." Povinný tvrdil a tvrdí, že náš právny poriadok sankcionuje generálne plnomocenstvo udelené právnickou osobou, teda plnomocenstvo udelené v rozsahu robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach absolútnou neplatnosťou v zmysle v nadväznosti na , pretože zo zákona ( , ktorý povinný citoval) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľovi. V tejto súvislosti poukazujú napr. na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01. 08. 2012 sp. zn. -17.

19. K otázke zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice odhliadnuc od vyššie uvedeného povinný tvrdil a tvrdí, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, pretože neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom v notárskej zápisnici absentuje vo vzťahu k povinnému (ako domnelému ručiteľovi) jednoznačné určenie času plnenia, teda času, kedy sa notárska zápisnica stane vykonateľnou voči povinnému. Súčasne v notárskej zápisnici absentuje, vo vzťahu k povinnému jednoznačné určenie právneho záväzku a právneho dôvodu plnenia. Citujúc § 45 ods. 2 Exekučného poriadku právny zástupca povinného uviedol, že v notárskej zápisnici sa v bode 7. uvádza: „Dohodli sme sa, že ručiteľom splnenia záväzku voči veriteľovi bude D.P. EKOPLAST, spol. s r.o., sídlo 069 01 Snina, Palárikova 1602/1, IČO 31 669 042, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka číslo 994/P." V nasledujúcom odseku toho istého bodu notárskej zápisnice sa uvádza: „Podpísaný ručiteľ D.P. EKOPLAST, spol. s r.o., sídlo 069 01 Snina, Palárikova 1602/1, IČO 31 669 042 týmto vyhlasuje, že berie na seba voči veriteľovi Sellvano, s.r.o., so sídlom 949 01 Nitra, Mostná 13, IČO 46 391 452, povinnosť, že pohľadávku, bližšie opísanú vyššie v bodoch 2. až 6. celkom v sume 127.251,25 eur s príslušenstvom uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník J&Š LES-DŘEVO, s.r.o., sídlo 264 01 Sedlčany, Zahradní 1242, IČ 045 37 114, zapísaný v Obchodnom rejstříku vedenom Městským

soudem v Praze, oddiel C, vložka číslo 249316." Nakoniec v bode 9. notárskej zápisnice sa uvádza: „Ručiteľ D.P.EKOPLAST, s.r.o. vyhlasuje, že uznáva všetky svoje záväzky v tejto notárskej zápisnici a v prípade nesplnenia ktoréhokoľvek zo svojich záväzkov uvedených v tejto notárskej zápisnici výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom pre exekúciu podľa (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov." Citujúc ust. a ObchZ povinný uviedol, že notárska zápisnica vo vzťahu k nemu (ako domnelému ručiteľovi) neurčuje jednoznačne čas plnenia nepochybne a určito, keďže v notárskej zápisnici nie je určené, v akej lehote po nesplnení záväzku hlavným dlžníkom (J&Š LES- DŘEVO, s.r.o.) je povinný plniť povinný. Zo žiadneho ustanovenia notárskej zápisnice pritom nevyplýva vylúčenie postupu podľa ObchZ, v zmysle ktorého je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho veriteľ písomne vyzval. Súčasne, čas plnenia nie je v notárskej zápisnici stanovený jednoznačným spôsobom. Z notárskej zápisnice tak nie je možné identifikovať/určiť čas plnenia a teda čas, kedy sa notárska zápisnica stala vykonateľnou vo vzťahu k povinnému. V tejto súvislosti poukazujú aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -33 zo dňa 14.02.2017. Tvrdia, že identický záver je možné dovodiť aj vo vzťahu k absencii vyznačenia právneho dôvodu plnenia povinného v notárskej zápisnici, ako aj identifikácii právneho záväzku povinného. Z hľadiska definovania essentialia negotii právneho úkonu, ktorým je ručenie, je rozhodujúce ust. ObchZ. Tvrdia, že z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle povinného je bod 7. notárskej zápisnice absolútne nedostatočný. V prvom rade absentuje samotný prejav vôle, keďže zo slovného spojenia „...dohodli sme sa..." nie je zrejmé, ani len kto právny úkon realizuje (keďže notársku zápisnicu podpisovali dve osoby v mene troch právnických osôb), pričom ale ručenie je v zmysle ObchZ jednostranným právnym úkonom ručiteľa. Rovnako v bode 7. notárskej zápisnice sa uvádza, že povinný berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku, bližšie opísanú v bodoch 2. až 6. uspokojí, avšak v príslušných bodoch 2. až 6. absentuje akákoľvek definícia právneho dôvodu vzniku záväzku obligačného dlžníka voči veriteľovi. Na právny dôvod vzniku záväzku obligačného dlžníka (J&Š LES-DŘEVO, s.r.o.) voči veriteľovi (Sellvano, s.r.o.) iba akýmsi opisným spôsobom odkazuje bod 1. notárskej zápisnice, čo je však vzhľadom na požiadavku na určité, presné a zrozumiteľné vymedzenie právneho záväzku a právneho dôvodu v zmysle Exekučného poriadku nedostatočné. V tejto súvislosti povinný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí ako R 58/1997). Mutatis mutandis podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 03.10.2001 z hľadiska materiálneho sú rozhodnutia alebo iné tituly uvedené v ustanovení o.s.ř. (pozn. u nás , Exekučného poriadku), vykonateľné len vtedy, ak obsahujú presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na splnenie, presný rozsah a obsah plnení a presne stanovenú lehotu na splnenie. Doba plnenia uvedená v notárskej zápisnici musí presne a určito stanoviť dobu, do ktorej je povinná osoba povinná predmet plnenia poskytnúť oprávnenej osobe a tým súčasne vymedziť dobu, po ktorej márnom uplynutí môže oprávnená osoba dôvodne podľa notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou navrhnúť na súde nariadenie výkonu rozhodnutia. Mutatis mutandis podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 22.07.2004 notársky zápis je titulom pre súdny výkon rozhodnutia, ak splňuje formálne náležitosti stanovené pre spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch a obsahuje dohodu osoby oprávnenej zo záväzkového právneho vzťahu s osobou zo záväzkového právneho vzťahu povinnou, v ktorej sú presne individualizované oprávnená a povinná osoba a vyznačené právny dôvod plnenia, predmet plnenia (presný obsah a rozsah plnenia) a doba plnenia (presne a určite určená doba, do ktorej sa osoba povinná zaväzuje predmet plnenia poskytnúť oprávnenej osobe) a ak povinná v ňom súhlasila s vykonateľnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že určitosť vyhlásenia je základnou podmienkou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Určitosť (konkretizácia) vyhlásenia je dôležitá nielen z hľadiska toho, aby povinný vedel, akú konkrétnu povinnosť má plniť, ale aj z hľadiska toho, aby v prípade výkonu rozhodnutia bolo zrejmé, aká povinnosť a ako sa nútene vymáha. Ak je vyhlásenie povinného neurčité, exekučný titul je materiálne nevykonateľný a exekúcia nie je prípustná.

20. K neexistencii záväzku obligačného dlžníka v čase domnelého vzniku ručenia povinný uviedol, že osobitnou otázkou z hľadiska vykonateľnosti notárskej zápisnice minimálne vo vzťahu k nemu je potom otázka vzniku obligačného dlžníka (J&Š LES-DŘEVO, s.r.o.) voči veriteľovi (Sellvano, s.r.o.) a s tým súvisiaca otázka subsidiarity domnelého ručenia. Povinný tvrdil a tvrdí, že dohoda medzi obligačným dlžníkom (J&Š LES-DŘEVO, s.r.o.) a veriteľom (Sellvano, s.r.o.) obsiahnutá v notárskej zápisnici predstavuje vo vzťahu k ich pôvodnému právneho vzťahu / právnym vzťahom privatívnu

nováciu. K vzniku tohto záväzku medzi účastníkmi J&Š LES-DŘEVO, s.r.o. ako dlžníkom na strane jednej a Sellvano, s.r.o. ako veriteľom na strane druhej, predmetom ktorého mala byť (zrejme) povinnosť zaplatiť peňažné plnenia definované v bodoch 1. až 6. notárskej zápisnice, tak mohlo dôjsť najskôr až podpísaním notárskej zápisnice dlžníkom (J&Š LES-DŘEVO, s.r.o.) a veriteľom (Sellvano, s.r.o.). Ručiteľský záväzok povinného by tak ani hypoteticky nemohol byť perfektný a platný, vzhľadom na subsidiárnu povahu ručenia pred tým, ako došlo k vzniku dlhu. V dôsledku privatívnej novácie právneho vzťahu medzi dlžníkom (J&Š LES-DŘEVO, s.r.o.) a veriteľom (Sellvano, s.r.o.), ku ktorej došlo až dňa 19.03.2019 podpísaním notárskej zápisnice, ani len nemohlo dôjsť k vzniku takého ručenia, ktorý mal byť predmetom uznania v notárskej zápisnici, pretože v čase podpisu notárskej zápisnice domnelým splnomocnencom povinného ešte neexistovala ani len povinnosť dlžníka.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené povinný navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.09.2020) postupom podľa zmenil a exekúciu postupom podľa Exekučného poriadku zastavil.

22. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal, aby súd posúdil, či bola sťažnosť podaná v zákonnej lehote, keďže z informácií zverejnených v elektronickom súdnom spise vyplýva, že napriek tomu, že sťažnosť je datovaná 14.10.2020, súd túto zaevidoval až 15.10.2020. Sťažnosť povinného nie je dôvodná a preto žiada, aby ju súd zamietol. Citujúc oprávnený uviedol, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia je sťažovateľ povinný v sťažnosti uviesť, akých chýb v rozhodnutí a v postupe sa súdny úradník pri svojom rozhodovaní dopustil a tieto musí náležite konkretizovať a sťažnosť odôvodniť. Takéto konkretizovanie a riadne odôvodnenie v sťažnosti povinného absentuje. Povinný v sťažnosti síce uviedol, že napadá rozhodnutie exekučného súdu ako nezákonné a nesprávne, a to z dôvodov, že súd mal podľa neho dospieť na základe doposiaľ vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že napadnuté rozhodnutie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený stav podľa povinného neobstojí, pretože z navrhovaných dôkazov majú podľa povinného vyplývať nové skutočnosti, tieto svoje tvrdenia však povinný žiadnym spôsobom neodôvodnil a nekonkretizoval, neuviedol k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd podľa neho dospieť a na základe akých dôkazov. Povinný neuviedol v čom by malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci, teda ktorú príslušnú právnu normu podľa neho súd neaplikoval, resp. aplikoval nesprávne alebo ju nesprávne interpretoval. Povinný neuviedol a nepredložil žiadne nové dôkazy (a to ani v návrhu na zastavenie exekúcie), z ktorých by mali vyplývať nové skutočnosti. V doručenej sťažnosti povinný iba opakuje dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa podrobne vyjadrili podaním zo dňa 24.06.2020, tohto vyjadrenia sa pridržiavajú v celom jeho rozsahu. Náležite sa k jednotlivým dôvodom uvádzaným povinným vyjadril aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

23. Ďalej právna zástupkyňa oprávneného uviedla, že konanie o zastavení exekúcie súdom je návrhovým konaním. Súd rozhoduje na základe návrhu povinného, pričom ide o procesný prostriedok, ktorým nie je možné napadnúť samotný exekučný titul. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu padania návrhu uplatniť. Iba odôvodnený návrh má odkladný účinok. Uvedené zákonné ustanovenie zabezpečuje uplatňovanie koncentračnej zásady v exekučnom konaní a slúži zabráneniu účelovým podaniam povinného. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený, pričom dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je súdu povinný predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Povinný mal povinnosť v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť všetky skutočnosti, ktoré mu boli v čase podania návrhu známe a ktoré podľa neho nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku (§ 61k ods. 1 písm. a) EP), ako aj všetky skutočnosti, ktoré podľa neho mali brániť vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d) EP), takéto tvrdenia a dôkazy v návrhu povinného na zastavenie exekúcie však absentujú. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, teda nepreukázal existenciu dôvodov a splnenie zákonných podmienok na zastavenie exekúcie súdom. Exekučný súd správne návrh na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný a vydal rozhodnutie, ktorým ho zamietol.

24. K dôvodom sťažnosti oprávnený uvádza, že popiera tvrdenie povinného, že Notárska zápisnica č. N252/2019, , NCRls 8724/2019 zo dňa 19.03.2019 (ďalej aj ako „notárska zápisnica") nie je vykonateľným exekučným titulom. V zmysle § 45 ods.2 Exekučného poriadku je exekučným

titulom aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Exekučný poriadok nevyžaduje iné potvrdenie vykonateľnosti notárskej zápisnice ako vyhlásenie povinnej osoby, že v prípade nesplnenia záväzkov z nej vyplývajúcich, súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom exekúcie. Notárska zápisnica spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, na základe ktorého je prípustné viesť exekúciu proti povinnému, čo potvrdil aj exekučný súd tým, že na jej základe vydal poverenie na vykonanie exekúcie a opätovne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Exekučný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, že z obsahu notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že jej účastníkom je aj povinný a to v postavení ručiteľa, ktorý vyhlásil, že berie voči veriteľovi (oprávnenému) na seba povinnosť, že pohľadávku bližšie špecifikovanú v notárskej zápisnici uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Keďže dlžník splatnú pohľadávku neuspokojil, prešla táto povinnosť na povinného (toto oprávnený náležite preukázal). Povinný zároveň v notárskej zápisnici výslovne a neodvolateľne súhlasil s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom pre exekúcii. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobilého na nútený výkon povinností (záväzkov) v nej uvedených. V bode 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd správne poukazuje na to, že exekučná notárska zápisnica je tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Tak ako už vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, notárska zápisnica je verejnou listinou, pri ktorej platí prezumpcia správnosti. V zmysle verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Dôkaz opaku skutočností prezumovaných v notárskej zápisnici nepatrí do právomoci exekučného súdu, povinný okrem toho ani neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici. Opätovne poukazujú na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 13.12.2018.

25. Pokiaľ ide o povinným tvrdené podvodné konanie osôb podpisujúcich notársku zápisnicu, popierajú tvrdenie povinného, že právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici nie sú právnymi úkonmi povinného. K povinným tvrdenému domnelému konaniu osôb podpisujúcich notársku zápisnicu sa podrobne vyjadrili vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný ani v sťažnosti nepreukázal svoje tvrdenia o domnelom konaní. Notár pri podpisovaní notárskej zápisnice v zmysle zákona dostatočne overil totožnosť jej účastníkov a účastníci boli jednoznačne špecifikovaný tak, že je nesporné kto je účastníkom notárskej zápisnice. Notár neodmietol spísanie notárskej zápisnice, keďže neodporovalo žiadnemu zákonu. Za povinného konal na základe splnomocnenia W. C., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnenie je prílohou notárskej zápisnice. Povinný nikdy nepoprel (ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v sťažnosti), že W. C., nar. XX.XX.XXXX udelil splnomocnenie, na základe ktorého ho menovaný zastúpil pri spísaní notárskej zápisnice, teda aj pri právnych úkonoch v nej obsiahnutých. Povinný sám určil rozsah splnomocnenia, na základe ktorého W. C. nar. XX.XX.XXXX za neho konal. Povinný nepreukázal, že by splnomocnenie udelené W. C. nar. XX.XX.XXXX niekedy zrušil. Teda nie je dôvod o ňom pochybovať. W. C. nar. XX.XX.XXXX bežne aj v iných obchodných veciach vystupoval v mene povinného, čo povinný nepoprel. Povinného písomne vyzvali na dobrovoľné splnenie si záväzku, povinný však na výzvu vôbec nereagoval, obsah výzvy, splnomocnenia a ani notárskej zápisnice žiadnym spôsobom nespochybnil. Popierajú tvrdenie povinného, že záväzok ručenia neprevzal a ani prevziať nemohol, pretože nikdy nemal ani úmysel a nikdy neprejavil ani vôľu toto ručenie prevziať. Vôľa povinného je jasne vyjadrená v notárskej zápisnici. Tvrdenie povinného, že podpísaním notárskej zápisnice mal byť spáchaný trestný čin podvodu, považujú iba za účelovú obranu povinného, ktorý si dobrovoľne nesplnil svoje záväzky vyplývajúce mu z notárskej zápisnice. Konateľ oprávneného a ani oprávnený nikdy nekonal protizákonne, neuviedol povinného do omylu a nespôsobil mu škodu. Účelové, ničím nepodložené tvrdenie povinného, že malo prísť k spáchaniu nejakého trestného činu, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Ručenie je v obchodných vzťahoch bežným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý posilňuje postavenie veriteľa. Oprávnený preukázal, že dlžník aj ručiteľ (povinný) mali záujem na pokračovaní ich obchodných vzťahov aj po spísaní notárskej zápisnice.

26. Pokiaľ ide o neplatnosť uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou, popierajú, že by záujmy W. C. konajúceho za povinného pri udelení súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice alebo pri iných právnych úkonoch v nej obsiahnutých boli v rozpore so záujmami povinného. Vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedli a preukázali, že prevzatie ručiteľského záväzku bolo aj v

záujme povinného. Podľa ustálenej judikatúry musí rozpor so záujmami zastúpeného reálne existovať, nestačí iba potenciálna možnosť takéhoto rozporu, existencia rozporu sa musí preukázať. Povinný nepreukázal a ani neuviedol, v čom by rozpor záujmov mal podľa neho spočívať. Opakujú, že povinný nikdy nespochybnil, že by Ladislavovi C. nar. XX.XX.XXXX udelil splnomocnenie ani jeho rozsah, tvrdí iba že právne úkony, ktoré na základe neho W. C. vykonal, sú neplatné z dôvodu rozporu záujmov splnomocneného zástupcu a povinného. Keďže rozpor neexistuje, povinný vlastne potvrdzuje, že splnomocnenie aj právne úkony na jeho základe sú platné. Zákon žiadnym spôsobom nezakazuje, aby v rámci jedného právneho úkonu vystupovala jedna fyzická osoba konajúca za rôzne subjekty. W. C. nar. XX.XX.XXXX pri podpisovaní notárskej zápisnice konal za dva rôzne subjekty, pričom preukázal, že je oprávnený za oba subjekty konať. Povinný opätovne poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. , zo dňa 07.02.2017, ktoré sa však týka úplne iného skutkového stavu, tak ako to už uviedli vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie a ako to uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

27. K neplatnosti plnomocenstva popierajú, že splnomocnenie udelené povinným W. C. nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorého W. C. nar. XX.XX.XXXX zastupoval povinného pri spísaní notárskej zápisnice a teda aj pri právnych úkonoch v nej obsiahnutých, bolo neplatné. Dané splnomocnenie udelil povinný v rozsahu v akom to považoval za potrebné. Povinný nikdy nespochybnil udelenie splnomocnenia a ani jeho rozsah, a to ani potom, ako ho vyzvali na dobrovoľné splnenie záväzkov vyplývajúcich mu z notárskej zápisnice. Toto konanie povinného vzbudzuje podozrenie o serióznosti jeho konania, prečo by inak udelil niekomu splnomocnenie, o ktorom teraz tvrdí, že je neplatné a nechal splnomocnenca za seba celé roky konať. Konanie povinného možno považovať prinajmenšom za neetické a ako také nemá nárok na súdnu ochranu. Rovnako ako exekučný súd sa nestotožňujú s tvrdením povinného, že by náš právny poriadok sankcionoval tzv. generálne plnomocenstvo absolútnou neplatnosťou. Povinný poukazuje na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. -17 zo dňa 01.08.2012, v ktorom sa súd k problematike splnomocnenia vyjadril iba „obiter dictum" (len okrajovo), nešlo o rozhodovanie vo veci samej, teda ide o nezáväzný názor súdu. K danému rozhodnutiu Ústavného súdu sa podrobne vyjadrili už vo vyjadrení zo dňa 24.06.2020. Notársky poriadok v prípade, ak sa notárska zápisnica spisuje s účastníkom, ktorý je zastúpený na základe plnomocenstva a zástupca (splnomocnenec) nie je advokát, vyžaduje, aby pravosť podpisu splnomocniteľa bola úradne osvedčená, takéto splnomocnenie musí byť prílohou notárskej zápisnice ( Notárskeho poriadku). Obe tieto podmienky boli v ich prípade splnené rovnako ako zákonné podmienky udelenia splnomocnenia v zmysle . Opätovne poukazujú na rozhodnutia NS SR sp. zn. a sp. zn. zo dňa 22.10.2019.

28. K otázke zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice popierajú tvrdenie povinného, že by notárska zápisnica neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Obligatórne náležitosti notárskej zápisnice zakotvuje ustanovenie § 47 notárskeho poriadku, pričom ani jedna v predmetnej notárskej zápisnici neabsentuje. K rovnakému záveru dospel aj exekučný súd v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Notárska zápisnica je zároveň spôsobilým exekučným titulom, keďže je v nej vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Pre obsah ručiteľského záväzku je rozhodujúci obsah hlavného záväzku, ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Ručením možno zabezpečiť každú pohľadávku s peňažným plnením. Ručiteľ je povinný splniť veriteľovi pohľadávku v takom istom rozsahu ako dlžník, ak sa s veriteľom nedohodol že bude ručiť iba v užšom rozsahu. V zmysle ustanovení je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval, ide teda o zákonnú podmienku. Súdu dôkazmi priloženými k návrhu na vykonanie exekúcie preukázali, že dlžník sa dostal do omeškania a svoj záväzok nesplnil, a to ani potom ako ho písomne vyzvali na splnenie jeho splatného záväzku. Následne na dobrovoľné plnenie vyzvali povinného. Povinný na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, nespochybnil pohľadávku ani svoj ručiteľský záväzok uspokojiť ju. Povinný opätovne poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -33 zo dňa 14.02.2017, ku ktorému sa už vyjadrili v podaní zo dňa 24.06.2020, rovnako aj k ostatným rozhodnutiam uvádzaným povinným. Popierajú, že by v notárskej zápisnici absentoval prejav vôle povinného, iba preto že v prvom odseku bodu 7. notárskej zápisnice je uvedené: „Dohodli sme sa, že ručiteľom splnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi bude D.P.EKOPLAST ...", a preto by nemalo byť jasné kto právny úkon realizuje. Z druhého odseku bodu 7. notárskej zápisnice, v ktorom je obsiahnutý ručiteľský záväzok povinného, jednoznačne a nepochybne vyplýva, kto tento právny úkon realizuje - povinný. Popierajú

tvrdenie povinného, že by v notárskej zápisnici absentovala definícia právneho záväzku a právneho dôvodu voči dlžníkovi, čo by malo brániť vykonateľnosti exekučného titulu. Vznik celkového dlhu v sume istiny 127.251,25 eur a príslušenstvo sú v notárskej zápisnici podrobne popísané. Opakujú, že podmienky vykonateľnosti musí exekučný súd skúmať pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúciu, avšak bez zreteľa na hmotnoprávny základ, ktorý notárska zápisnica obsahuje (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 13.12.2018).

29. K neexistencii záväzku obligačného dlžníka v čase vzniku ručenia oprávnený uviedol, že popierajú tvrdenie povinného, že dohoda medzi obligačným dlžníkom a oprávneným obsiahnutá v notárskej zápisnici predstavuje vo vzťahu k pôvodnému právnemu vzťahu privatívnu nováciu. Obsahom jednej notárskej zápisnice môže byť aj viac právnych úkonov. Obsahom notárskej zápisnice z 19.03.2019 bolo uznanie dlhu (záväzku), dohoda o splátkach, dohoda o ručení a súhlas s exekúciou. Zo žiadneho ustanovenia notárskej zápisnice nevyplýva, že by malo vo vzťahu veriteľa a dlžníka ísť o privatívnu nováciu. V ich prípade dlžník uznal svoj záväzok voči nim čo do dôvodov aj výšky, zároveň sa dohodli, že dlžník sa zaväzuje existujúci dlh uhradiť v pravidelných mesačných splátkach. Neprišlo teda k zániku existujúceho záväzku dlžníka voči veriteľovi a k jeho nahradeniu iným záväzkom, prišlo k uznaniu existujúceho záväzku a k dohode o splátkach. Samotnému podpisovaniu notárskej zápisnice predchádzal dohoda zmluvných strán, vrátane dohody o ručení. Tvrdenie povinného, že v čase podpisu notárskej zápisnice povinným neexistovala ani len povinnosť dlžníka, je špekulatívne a je v rozpore s obsahom notárskej zápisnice. Okrem toho umožňuje ručením zabezpečiť aj záväzok, ktorý ešte neexistuje. Povinný v sťažnosti poukazuje na rovnaké skutočnosti ako v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom si v niektorých tvrdeniach odporuje. Ani jedna zo skutočností uvedených povinným nie je však takou skutočnosťou, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný tvrdí, že z navrhovaných dôkazov by mali vyplývať nové skutočnosti, v skutočnosti žiadne dôkazy nepredložil a ani nenavrhol na rozdiel od oprávneného. Exekučný súd pred vydaním poverenia preskúmal exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a prišiel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky konania, že exekučný titul aj návrh sú v súlade so zákonom, nie sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená a že notárska zápisnica spĺňa zákonné náležitosti a záväzok v nej obsiahnutý neodporuje zákonu a nie je v rozpore ani s dobrými mravmi, preto vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný nepreukázal, že by boli dané ním tvrdené dôvody na zastavenie exekúcie, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný správne zamietol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Sťažnosť povinného je iba účelovým podaním bez konkretizácie a odôvodnenia, akých chýb sa podľa povinného mal súd (vyšší súdny úradník) v rozhodnutí a v postupe pri svojom rozhodovaní dopustiť. Absencia základných náležitostí sťažnosti je dôvodom na jej zamietnutie. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol. Zároveň žiada, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to tak za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie ako aj za vyjadrenie v konaní o sťažnosti povinného.

30. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

31. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

32. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

33. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

34. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

35. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

36. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

37. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

38. Podľa ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

39. Podľa ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

40. Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, pričom vyšší súdny úradník sa so všetkými skutočnosťami v dostatočnej miere a vecne správne vysporiadal a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinný v sťažnosti síce uviedol, že napáda rozhodnutie z dôvodov ním uvedených, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom neodôvodnil a nekonkretizoval, keď v sťažnosti zopakoval len tie isté argumenty (takmer doslovné znenie návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnosti), ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a teda neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považujú napadnuté uznesenie za nesprávne, resp. pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená.

42. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že základnou otázkou v prejdnávanom opozičnom spore je, či predložená notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom, a to tak z hľadiska splnenia predpokladov po stránke materiálnej ako aj formálnej vykonateľnosti. Pokiaľ ide o dodržanie formálnych podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice, tak tie vyplývajú z ustanovenia § 47 Notárskeho poriadku. Podmienky materiálnej vykonateľnosti sú predpísané priamo zákonom, a to Exekučným poriadkom v § 45 ods. 2 písm. c) a § 45 ods. 3, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod (uvedenie rozhodnej skutočnosti, ktorá zakladá plnenie), predmet (presný obsah a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba, v ktorej sa povinná osoba zväzuje poskytnúť plnenie oprávnenej osobe) a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Nesplnenie náležitostí notárskej zápisnice, ktoré povinný vytýka nemožno akceptovať, pretože nie je povinnosťou notára pri spisovaní právnych úkonov vo forme notárskej zápisnice vrátane exekučnej notárskej zápisnice explicitne v nej uvádzať náležitosti v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Rozhodujúce je, že tieto náležitosti bez akýchkoľvek pochybností vyplývajú zo samotného obsahu notárskej zápisnice. Exekučný súd sa síce pri svojej činnosti stretáva pri exekučných notárskych zápisniciach stretáva so sumárnym záverom, kde notár tieto náležitosti vyslovene zhrnie, avšak ak tak notár neučiní a z notárskej zápisnice vyplývajú a presne sú identifikovateľné náležitosti, aj takúto notársku zápisnicu je potrebné považovať za spôsobilý exekučný titul. Súd má za to, že notárska zápisnica N 252/2019, NZ 8552/2019, NCRls 8724/2019 spísaná na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho dňa 19.03.2019, na podklade ktorej je vedené toto exekučné konanie, je spôsobilým exekučným titulom spĺňajúci všetky formálne i materiálne podmienky a obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné

vymedzenie práv a povinností na plnenie. Požiadavka oprávnenej osoby (Sellvano s.r.o.) a povinnej osoby (D.P. EKOPLAST, spol. s r.o.) sú vyjadrené v úvodných ustanoveniach notárskej zápisnice písm. a) a písm. c), predmetu (povinnosť uspokojiť uznanú pohľadávku s príslušenstvom v prípade, ak ju neuspokojí dlžník) je vyjadrená v bodoch 2 a 6 v spojení s bodom 7 notárskej zápisnice a času (v splátkach do 31.07.2020 pod stratou výhody splátok) plnenia je vyjadrená v bode 6 notárskej zápisnice, pričom exekučný súd zdôrazňuje, že splatnosť dlhu je pre dlžníka a ručiteľa rovnaká a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou je vyjadrený v bode 9. Pokiaľ povinný má za to, že v jeho prípade absentuje právny dôvod, tak ten je vyjadrený v bodoch 7 a 9 a je ním ručenie povinného K námietke povinného o neexistencie záväzku obligačného dlžníka v čase domnelého vzniku ručenia súd k odôvodneniu vyššieho súdneho úradníka dodáva, že ručenie môže vzniknúť súčasne so vznikom záväzku dlžníka a platnosť ručiteľského vyhlásenia nie je podmienená uplynutím určitého časového obdobia od vzniku záväzku. Inými slovami povedané ručenie nemôže vzniknúť pred vznikom hlavného záväzku ale súčasne s ním môže. Aj z výkladu ust. , ktorý umožňuje ručenie k budúcim alebo podmieneným záväzkom, vyplýva, že pre platnosť vzniku ručenia je potrebná platná existencia právneho základu (napr. aj privatívna novácia, ale aj zmluva, resp. iná právna skutočnosť) vzniku hlavného záväzku. Vznik a existencia tohto právneho základu v prejednávanej veci bola preukázaná, čo ani sám povinný nepopiera. Preto neobstoja žiadne námietky povinného týkajúce sa náležitosti a obsahu notárskej zápisnice.

43. K námietke povinného o podvodnom konaní osôb podpisujúcich notársku zápisnicu súd nad rámec skutočností uvedených vyšším súdnym úradníkom dodáva, že exekučný súd ale ani žiaden iný orgán verejnej moci okrem trestného súdu nemôže a to ani predbežne určiť či bol alebo nebol spáchaný podvod zo strany konkrétnej osoby, keďže súd je v zmysle viazaný rozhodnutím príslušného orgánu (trestný súd) o tom, že bol spáchaný trestný čin, príp. priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu. Nakoľko do dnešného dňa nebolo exekučnému súdu predložené právoplatné rozhodnutie o uznaní osôb podpisujúcich notársku zápisnicu vinných zo spáchania nejakého skutku, t. j. ani trestného činu podvodu, súd nemôže brať uvedenú obranu povinného na zreteľ.

44. Pokiaľ ide o námietku povinného o neplatnosti uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou z dôvodu konfliktu záujmov, s ktorou sa vyšší súdny úradník dostatočne vysporiadal v bode 24 odôvodnenia, exekučný súd dodáva, že v zmysle ust. nestačí iba možnosť stretu záujmov, ale tento rozpor musí reálne existovať a súčasne musí byť v konaní aj preukázaný. V prejednávanej veci však nebol zistený objektívny rozpor medzi záujmami povinného a zástupcom povinného Ladislavom C., ktorému povinný dobrovoľne udelil plnomocenstvo, a povinný si musel byť vedomý, že na jeho základe môže zástupca realizovať v jeho mene akýkoľvek úkon (aj uznanie dlhu, ručiteľské vyhlásenie, či udelenie súhlasu s vykonateľnosťou) okrem úkonov, keď zákon výslovne vyžaduje špeciálnu plnú moc k určitému právnemu úkonu, čo však tento prípad nie je.

45. K námietke povinného o neplatnosti plnomocenstva z dôvodu, že malo byť udelené ako tzv. generálne, súd k odôvodneniu vyššieho súdneho úradníka v bode 25, s ktorým súhlasí, navyše k oprávneniu právnickej osoby udeliť tzv. generálnu plnú moc dodáva, že a pri možnosti udeliť generálne plnomocenstvo nerozlišuje medzi fyzickou a právnickou osobou a naopak výslovne počíta s tým, že každý sa môže dať zastúpiť aj generálnym plnomocenstvom, keďže používa slovné spojenia ako „možno sa dať zastúpiť" () či „plnomocenstvo sa musí udeliť" (). Súčasne z gramatického výkladu ustanovení o zmluvnom zastúpení a konaní štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby nevyplýva, že by právnická osoba nemohla tretej osobe platne udeliť generálne plnomocenstvo na právne úkony právnickej osoby. Všeobecnú plnú moc môže totiž udeliť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba, pričom sa vychádza z premisy, že každý subjekt práva, či už právnická alebo fyzická osoba, je oprávnený sa nechať zastúpiť inou osobou, pričom toto oprávnenie zahŕňa aj slobodné rozhodnutie, v akom rozsahu sa bude toto zastúpenie realizovať a teda rozsah tohto zastúpenia je na rozhodnutí tohto subjektu práva. K poukazu povinného na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -17 zo dňa 01.08.2012 súd uvádza, že ústavný súd v danej veci odmietol ústavnú sťažnosť zo strany spoločnosti ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, avšak právny názor ústavného súdu, na ktorý povinný poukazuje (že ide o právny úkon absolútne neplatný podľa pre rozpor so zákonom), nebol dôvodom, pre ktorý odmietol ústavnú sťažnosť ale tento právny názor vyslovil len ako „obiter dictum", v dôsledku čoho je táto časť rozhodnutia bez precedenčnej viazanosti. Súčasne v uvedenom

rozhodnutí ani sám ústavný súd nespochybnil, že by fyzická osoba mohla udeliť komukoľvek tzv. generálnu plnú moc a ak môže fyzická osoba udeliť generálnu plnú moc, môže tak urobiť aj právnická osoba, lebo aj pre ňu platia rovnaké zákonné ustanovenia o plnomocenstvách ako pre fyzickú osobu. Opačný výklad by bol nelogický a nedôvodne reštriktívny pre právnické osoby. A napokon na rozdiel od ústavného súdu má exekučný súd za to, že aj pri konaní zmluvného zástupcu za právnickú osobu existuje princíp publicity, ktorý je vyjadrený v normatívnom texte, keďže z ust. vyplýva požiadavka, aby zástupca v rámci konania za zastúpeného dal tretím osobám najavo, že nekoná vo svojom mene, ale jeho konanie je konaním v mene inej osoby. V prejednávanej veci je uvedená požiadavka splnená, keďže pri spisovaní notárskej zápisnice sa splnomocnenec (zástupca) pred notárom preukázal oprávnením konať za splnomocniteľa na základe plnomocenstva, na ktorom bola pravosť podpisu splnomocniteľa úradne osvedčená a splnomocnenie je súčasťou notárskej zápisnice.

46. K žiadosti oprávneného o posúdenie, či bola sťažnosť podaná v zákonnej lehote, súd uvádza, že nebol dôvod na zamietnutie sťažnosti povinného ako oneskorene podanej z dôvodu, že z elektronického súdneho spisu mal súd preukázané, že povinný podal sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky dňa 14.10.2020, t. j. v posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie sťažnosti, keďže napadnuté uznesenie bolo doručené povinnému (do elektronickej schránky právneho zástupcu povinného) dňa 29.09.2020 o 11:55 hod., pričom lehota na podanie sťažnosti začala plynúť nasledujúci deň.

47. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcu význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

48. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.09.2020 zamietol.

49. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

50. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

51. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

52. Podľa odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

53. Súd v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 322,83 eur, a to písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie a vyjadrenie k sťažnosti a k tomu prináležiaci režijný paušál

vo výške 2 x 10,62 eur, spolu suma 666,90 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.