Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/17/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, A., o zaplatenie 10.394,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 28. októbra 2019, č.k. -98, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a výrokom III. vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , , , , až 3, , , ako aj ust. a , , , , a , a , tiež ust. , , a , , a a ( ďalej len ), vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, preto súd žalobu zamietol. Súd dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 10.394,43 eur s príslušenstvom na základe zmluvy uzavretej s jeho právnym predchodcom a žalovanou. Súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby v lehote 15 dní s uvedením údajov, ktoré má žalobca doplniť. Žalobca doplnil žalobu podaním zo 6.8.2018 a v prílohe tohto podania doručil ďalšie dôkazy. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súd vytýčil pojednávanie na deň 30.9.2019, na ktoré sa nikto nedostavil sa splnomocnenec žalobcu ani žalovaná nedostavili, ospravedlnenie žalobcu bolo zmätočné a žalovanou doložené potvrdenie o jej dočasnej práceneschopnosti podané na súde dňa 27.9.2019 sa v spise v čase pojednávania nenachádzalo. Súd preto pojednával za ich neprítomnosti, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vychádzal zo skutkových tvrdení o uzavretí zmluvy o úvere, z preukázaného žalobcom, že sa stal novým veriteľom žalovanej, z toho, že na základe vyhlásenia predchodcu žalobcu žalobca žaluje splatnú pohľadávku. Nárok po právnej stránke súd kvalifikoval ako nárok zo zmluvy úverovej, uzavretej medzi podnikateľmi. Súd ale mal za to, že žalobca v konaní ani na základe výzvy súdu neuniesol dôkazné bremeno, keď nedoplnil žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa výšky žalovanej pohľadávky, jej príslušenstva, poplatkov. Zo skutkových tvrdení žalobcu nemal súd preukázané, v akej výške skutočne bol úver žalovanej poskytnutý, v akej výške splatený, kedy a do akej výšky zanikol záväzok žalovanej vrátiť predchádzajúcemu veriteľovi to, čo od neho obdržala na finančných prostriedkoch, ani kedy zanikol jej záväzok a do akej výšky zanikla povinnosť vrátiť úrok, kedy a s akým nesplneným záväzkom sa

žalovaná dostala do omeškania, majúcim jej vyplývať zo zmluvy. Zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ). Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (s. 1 ), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané. Žalobca žaluje sumu 10.394,43 eur, označujúc jej časť do výšky 5619,17 eur za istinu. Koľko skutočne žalovaná, akú sumu vyčerpala sa súd zo žiadneho dôkazu nedozvedel. Nie je ani z prehľadu zrejmé, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky vo výške 12.000,- EUR. prehľad na účte začína mesiacom 5/ 2011 a sú uvedené údaje o čerpaní sumy 12.000,- eur zostatok je 12.000,- eur, zaplatené malo byť v tomto mesiaci celkom 176,92 eur, na istine 0,- eur, na úrokoch 50,27 eur na poplatkoch 126,65 eur. Podľa prehľadu k účtu v 6/2011, podľa zmluvy o úvere k 20. dňu kalendárneho mesiaca mala žalovaná zaplatiť 250 eur, uvádza sa zostatok 11.750 eur, zaplatené celkom 343,22 eur, istina je zaplatená vo výške 250 eur, úroky 86,57 eur, poplatky 6,65 eur. Prečo už v máji 2011 platila žalovaná úroky, ktoré sú podľa príslušenstvom pohľadávky a akej pohľadávky, zo zmluvy o úvere zo dňa 29.4.2011 zostalo neobjasnené, následne žalobca neuviedol skutkové tvrdenia ani k tomu, ako dospel k sume ním tvrdenej istiny (5619,17 eur), ako dospel v výške úrokov z omeškania 4.710,31 eur, za aké obdobie a z akých súm ho uplatňuje, počas akého obdobia bola žalovaná v omeškaní a splnením akého záväzku, či na úrokoch, poplatkoch, na sume, ktorú má povinnosť vrátiť, tiež chýbali skutkové tvrdenia k žalovanej výške poplatkov 64,95 eur. Žalobca neprípustne u nárokov, uplatnených žalobou odkazuje na dôkazy, pri ich výpočte v jeho podaní na vzorec, ktorý používal jeho predchodca, na časti zmluvy o úvere a na prehľad k účtu, bez splnenia povinnosti uviesť, doplniť v žalobe chýbajúce tvrdenia v zmysle výzvy súdu. Žalobca si musí byť vedomý toho, že žaluje úrok, úrok z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky. Úrok bol podľa zmluvy o úvere dohodnutý vo výške 6,25% ročne spôsobom, ktorý sám žalobca uviedol v žalobe a súd zistil zo zmluvy. Úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzou s prechodnou fixáciou. Z akých súm došlo k výpočtu úroku a za aké obdobie, žalobca ani v jeho podaní zo 6.8.2018 neuviedol. Prehľad na účte je vyhotovený od 5/2011 do 12/2016 bez uvedenia odôvodnenia časového obdobia, prečo bol právnym predchodcom žalobcu vedený až do tejto doby a tieto skutkové tvrdenia žalobca nedoplnil. Žalobca porušil povinnosť v zmysle pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a toto opísanie nahradil odkazom na označené dôkazy. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Súd teda postupoval tak, ako v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad ( neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej viedli súd k zamietnutie žaloby. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s . V konaní bola stranou úspešnou žalovaná, preto jej súd oproti žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaná ku dňu rozhodnutia súdu vo veci nárok uplatnený žalobou nespochybnila. V zmysle skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení, tieto si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádza. Vzhľadom na vyššie uvedené je treba považovať tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovanej neboli spochybnené, za nesporné. Súd nemôže suplovať pasivitu žalovanej v konaní. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. -97 zo dňa 04.12.2018, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ak žalovaný sa k žalobe nevyjadril, t.j. nevyjadril sa k jednotlivým skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré navrhuje vykonať vo vzťahu k prípadným svojim tvrdeniam, je neprípustné, aby súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, tieto sám svojou vlastnou činnosťou spochybňoval. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, odvolateľ poukazuje na listinu „Špecifikácia pohľadávky - platobná história“, ktorá je súčasťou spisu a bola prílohou vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.08.2018, v

ktorom žalobca špecifikoval žalovanú pohľadávku, a z ktorej je zrejmé, v akej výške žalovaná čerpala finančné prostriedky, taktiež z listiny vyplýva, že žalovaná čerpané prostriedky postupne splácala, je zrejmé aj rozdelenie jednotlivých splátok na časti, ktoré boli započítané na istinu, zmluvné úroky, úroky z omeškania a na poplatky. Výška poskytnutého úveru vo výške 12.000 eur vyplýva taktiež zo zmluvy o investičnom úvere zo dňa 29.04.2011. Žalobca považoval predloženú špecifikáciu žalovanej sumy obsiahnutú vo vyjadrení z 03.08.2018 za postačujúcu, keďže žalovaná nárok žalobcu v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnila. Ak súd považoval predloženú špecifikáciu vo vyjadrení za nepostačujúcu, má žalobca za to, že ho mohol opätovne vyzvať na doplnenie jednotlivých položiek žalovanej sumy. Podľa názoru žalobcu podrobnejší výpočet každej jednej položky z prehľadu pohybov na účte , ktorý je obsiahnutý v dokumente „Špecifikácia pohľadávky - platobná história“ nebol nevyhnutný vzhľadom na pasivitu žalovanej a tiež z dôvodu, že z uvedeného dokumentu jasne a zrozumiteľne vyplývajú výšky úhrad vykonaných žalovanou, výška splatných úrokov, úrokov z omeškania aj poplatkov za jednotlivé obdobia ako aj rozdelenie jednotlivých vykonaných úhrad na časti, ktoré boli započítané na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 12.000 eur, vykonala úhrady celkovo v sume 8.456,28 eur, z čoho je zrejmé, že neuhradila ani celú poskytnutú istinu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo ani ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a navrhla ho potvrdiť. Bola toho názoru, že k zamietnutiu žaloby nedošlo z dôvodu jej pasivity, ale podľa nej sa súd správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami. V bode 44 odôvodnenia vychádzal zo skutkových tvrdení o uzavretí zmluvy o úvere, z preukázaného žalobcom, že sa stal novým veriteľom žalovanej, z toho, že na základe vyhlásenia predchodcu žalobcu žaluje splatnú pohľadávku. Tento nárok právne kvalifikoval ako zo zmluvy úverovej, uzavretej medzi podnikateľmi a mal za to, že žalobca ani na základe výzvy súdu neuniesol dôkazné bremeno, keďže nedoplnil žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa výšky žalovanej pohľadávky, jej príslušenstva a poplatkov. Preto žalovaná je tohto názoru, že skutočnosti, uvádzané žalobcom v odvolaní, sú vzhľadom na ním namietanú procesnú pasivitu žalovanej bezvýznamné, pretože v prípade nesplnenia zákonných podmienok pre riadne podanie žaloby zo strany žalobcu nemôže nastúpiť ani domnienka akejkoľvek procesnej aktivity prípadne pasivity žalovanej.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (, 380 ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo zaplatenie pohľadávky vo výške 10.394,43 eur s príslušenstvom, ako nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Československou obchodnou bankou a. s., ako veriteľom a žalovanou - podnikateľským subjektom ako dlžníkom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena.

7. Podstatou odvolateľových námietok je výhrada voči postupu súdu, ktorý bez toho, aby žalovaná spochybnila žalovanú pohľadávku, žalobu zamietol v rozpore s ustanovením , majúc tvrdenia žalobcu za nepreukázané, hoci tieto vyplývajú z podaní žalobcu vo veci a z ním predložených dôkazov. 8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal na okresnom súde žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 10.394,43 eur s 8% úrokom z omeškania zo sumy 5.619,17 eur od 2.12.2016 do zaplatenia titulom neuhradených záväzkov zo Zmluvy o investičnom úvere č. 147394/PALMIU/ Z zo dňa 29.4.2011, uzavretej medzi Československou obchodnou bankou a. s., a žalovanou ako podnikateľským subjektom P. C., VINÁRSTVO KOPEČEK, IČO: 37 527 771, miesto podnikania Predmestie 1511/56, Skalica, ktorú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2016. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru do výšky formou úverového limitu 12.000,-eur, úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou s prechodnou fixáciou, zloženou z referenčnej úrokovej sadzby medzibankového peňažného trhu EURIBOR 12-mesačný, vo výške uvedenej v informačnej sieti REUTERS, prípade v iných informačných médiách, a to vždy dva

pracovné dni pred začiatkom príslušného obdobia fixácie a marže v pevnej výške 6,25% ročne, ich splatnosť bola v 20. deň kalendárneho mesiaca. Výška splátky bola 250,-eur a splatnosť vždy k 20. dňu každého kalendárneho mesiaca, splatnosť prvej splátky bola 20.6.2011, konečná splatnosť úveru bola 20.5.2015. Poplatok za poskytnutie úveru bol 120,-eur, poplatok za vedenie úverového účtu bol 6,65- eur, splatný ku dňu splatnosti úrokov a ku dňu konečnej splatnosti úveru. Žalovaná sa zaviazala platiť akékoľvek peňažné čiastky v deň ich splatnosti. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky banky, o ktorých žalovaná podpisom zmluvy vyhlásila, že sa s nimi oboznámila. Žalobca v žalobe označil a k žalobe pripojil ako dôkazy Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 1.12.2016, Prílohu č. 1 k nej, Oznámenie o postúpení pohľadávky + 1 x kópia obálky, Zmluvu o investičnom úvere č. 147394/PALMIU/ Z zo dňa 29.4.2011, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky, Oznámenie o zosplatnení úveru + kópia doručenky, Poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, Posledný pokus o zmier, Výzvu k úhrade, Výpis zo živnostenského registra žalovanej, prehľad úrokových sadzieb ECB, pokus o zmier.

9. Na základe podanej žaloby súd prvej inštancie dňa 08.03.2018 vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe, súčasne ju poučil tiež o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu ( ). Žalovaná dňa 27.03.2018 požiadala súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, avšak k žalobe sa ani dodatočne nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe dodnes nespochybnila.

10. Súd tiež výzvou zo dňa 08.03.2018 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby v lehote 15 dní, a to tak, že doplní k žalovanej sume 10.394,43 eur, z čoho pozostáva „istina 5619,17-eur“, koľko z uvedenej sumy tvorí istina, či sú v tejto sume zahrnuté aj úroky, úroky z omeškania, poplatky, resp. zmluvné pokuty, podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok boli účtované a akým spôsobom boli jednotlivé poplatky, resp. pokuty vypočítané, akým spôsobom bol vypočítaný úrok 4710,31 eur, z akej sumy, za aké obdobie a s použitím akej sadzby, aké poplatky tvoria sumu 64,95 eur, kde sú poplatky upravené, koľko žalovaná celkom bez príslušenstva vyčerpala a koľko žalovaná celkom splatila, ako boli všetky splátky žalovanej započítané na istinu, úrok, úrok z omeškania, poplatky. Žalobca mal doplniť žalobu o tvrdenie, ohľadom výšky pohľadávky voči žalovanej ku dňu zosplatnenia, t. j. ku dňu 20.12.2013 s členením na istinu, úroky, poplatky, úroky z omeškania, prípadne zmluvné pokuty, ak boli účtované. Žalobca bol upozornený na povinnosť predloženia dôkazov, ako Cenníka poplatkov, výpisov z účtu žalovanej, z ktorej bude preukázané, koľko žalovaná vyčerpala finančných prostriedkov a koľko splatila, splátkový kalendár splátok s členením na istinu, úrok a poplatky, prehľad zaplatených splátok žalovanej.

11. Žalobca na výzvu súdu doplnil žalobu podaním zo dňa 6.8.2018 a doručil ďalšie prílohy na preukázanie svojich tvrdení. V doplnení uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver 12.000 eur. Dátum poskytnutia úveru ako aj pripísanie peňažných prostriedkov na účet žalovaného sú v platobnej histórii spotrebiteľského úveru uvedené pod položkou „Čerpanie“. V zmysle čl. III. bodu 1 Zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou s prechodnou fixáciou, ktorá sa skladá z referenčnej úrokovej sadzby medzinárodného peňažného trhu EURIBOR 12-mesačný a marže v pevnej výške 6,25 % p.a V zmysle čl. III. bodu 4 Zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok istiny vo výške 250 eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.06.2011 a s konečnou splatnosťou dňa 20.05.2015. V zmysle čl. IV. Zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok za správu úveru vo výške 6,65 eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 120 eur. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 10.394,43 eur, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny vyplývajúcej z poskytnutého úveru vo výške 5.619,17 eur, riadnych úrokov úveru vo výške 4.710,31 eur, poplatkov vo výške 64,95 eur. Žalovaná suma vo výške 10.394,43 eur • žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 12.000,- eur. • žalovaná vykonala úhrady v celkovej výške 8.456,28 eur, ktoré boli podľa žalobcu v zmysle špecifikácie žalovanej sumy, doručenej súdu v prílohe podania žalobcu vykonané nasledovne: 2011_05 - 176,92 EUR, 2011_06 - 343,22 EUR, 2011_07- 338,69 EUR, 2011_08 - 344,96 EUR, 2011_09 - 332,58 EUR, 2011_10 - 333,45 EUR, 2011_11 - 336,70 EUR, 2011_12 - 327,52 EUR, 2012_01 - 330,90 EUR, 2012_02 - 329,19 EUR, 2012_03 - 322,57 EUR, 2012_04 - 325,83 EUR, 2012_05 - 323,90-eur, 2012_06 - 313,26 EUR, 2012_07

- 311,52 EUR, 2012_08 - 312,31 EUR, 2012_09 -310,84 EUR, 2012_10 - 203,26 EUR, 2012_11 - 432,79 EUR, 2012_12 - 303,64 EUR, 2013_01 - 303,08 EUR, 2013_02 - 304,39 EUR, 2013_03 - 296,46 EUR, 2013_04 - 327,89 EUR, 2013_05 - 5,33 EUR, 2013_06 - 263,76 EUR, 2013_08 - 207,87 EUR,2013_09

- 393,45 EUR, z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 6.380,83 eur, na poplatky suma vo výške 357,85 eur, na úrok suma vo výške 1.679,27 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 38,33 eur. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky vo výške 12.000 eur a žiadne ďalšie úhrady

nevykonala, na istinu bola započítaná suma vo výške 6.380,83 eur, a tak na istine zostala neuhradená suma vo výške 5.619,17 eur. K úroku vo výške 4.710,31 eur žalobca doplnil, že pozostáva z úrokov z úveru vo výške 1.150,41 eur a z úrokov z omeškania vo výške 3.559,90 eur. Úrok z úveru vo výške 1.150,41 eur podľa žalobcovho podania v platobnej histórii k úveru predstavuje súčet položky „Dlh úroky z úveru“ a vyčíslený je v celkovej výške 2.829,68 eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek „Dlh úroky z úveru“ + „Zaplatene úroky z úveru“ a vyčíslené sú podľa nasledujúceho vzorca: výška čerpaných peňažných prostriedkov, mínus úhrady na istinu * 6,25 % p. a. (dohodnutá úroková sadzba) / 360 (počet dní v roku) * počet dní príslušného obdobia (30 dní za každý mesiac). Z úhrad žalovanej bola na úrok z úveru započítaná suma vo výške 1.679,27 eur a tak na úroku zostal neuhradený riadny úrok vo výške 1.150,41 eur. K úroku z omeškania žalobca doplnil, že úrok z omeškania vo výške 3.559,90 eur v platobnej histórii k úveru predstavuje súčet položky „Dlh úroky z omeškania“ a vyčíslený je v celkovej výške 3.598,23 eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek „Dlh úroky z omeškania“ + „Zaplatene úroky z omeškania“ a vyčíslené sú podľa nasledujúceho vzorca: výška dlžnej sumy * 20 % (dohodnutá sankčná úroková sadzba) / počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia (odo dňa omeškania do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia). Z úhrad žalovanej bola na úrok z omeškania započítaná suma vo výške 38,33 eur a tak neuhradený úrok z omeškania predstavoval sumu vo výške 3.559,90 eur. K poplatku žalobca doplnil, že suma celkových vyčíslených poplatkov bola vo výške 64,95 eur, 3 x poplatok za vedenie úverového účtu po 6,65 eur = 19,95 eur (3 x 6,65 eur), 1 x poplatok za výzvu po 45,- eur = 45 eur (1 x 45 eur).

12. Žalobca doručil zároveň súdu ako prílohu tohto podania Účet 4013528216 k menu žalovanej od 5/2011 do 12/2016, sadzobník pre fyzické osoby podnikateľov a právnické osoby vydaný ČSOB a. s.

13. Následne súd nariadil termín pojednávania na deň 30.9.2019, na ktoré sa nikto nedostavil, ospravedlnenie žalobcu bolo zmätočné a žalovanou doložené potvrdenie o jej dočasnej práceneschopnosti podané na súde dňa 27.9.2019 sa v spise v čase pojednávania nenachádzalo. Súd preto pojednával za ich neprítomnosti, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu a predložených listín a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku 28.10.2019, na ktorom žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní ani na základe výzvy súdu neuniesol dôkazné bremeno, keď nedoplnil žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup súdu prvej inštancie však nemal oporu v zákone.

15. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (2).

17. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné ( 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné ( 2).

18. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, t.j. súd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je teda povinnosť uvádzať skutkové tvrdenia ( strany zaťažuje bremeno tvrdenia). Pojmami procesný útok a procesná obrana ( ) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami až malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení pre obidve strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových

tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ).

20. V zásade platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom súd má možnosť materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení ( ). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016). 21. Žalobca je teda povinný v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými vymedzí skutkový dej, na základe ktorého si v predmetnom spore uplatňuje svoj nárok, t.j. je povinný vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (nemusí uplatnený nárok právne kvalifikovať, vychádzajúc zo zásady iura novit curia), ale musí uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré súdu umožnia ním uplatnený nárok právne kvalifikovať. Nesplnenie povinnosti uvádzať podstatné skutkové tvrdenia, za predpokladu, že nejde o prípad, kedy treba žalobu odmietnuť v zmysle , má za následok neunesenie bremena tvrdenia a neúspech v spore.

22. Vychádzajúc z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že žalobca si v predmetnom konaní riadne a včas splnil svoju povinnosť tvrdenia a splnil si aj povinnosť doložiť listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa výšky žalovanej pohľadávky, jej príslušenstva a poplatkov. Podľa zistení odvolacieho súdu sú pritom uvedené skutočnosti zo žaloby a jej doplnenia zo dňa 06.08.2018 zrejmé, keď žalobca jasne uviedol, akých nárokov sa domáha, na akom skutkovom základe a v akej výške, zo skutkových tvrdení žalobcu je celkom zrejmé, v akej výške bol úver žalovanej poskytnutý aj v akej výške bol splatený a tiež dôvody, pre ktoré si uplatňuje jednotlivé čiastkové nároky ako aj výška konkrétnych žalovaných nárokov, zároveň žalobca svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi. Záver súdu o nesplnení povinnosti žalobcu uviesť podstatné skutkové tvrdenia a podložiť ich dôkazmi preto nekorešponduje s obsahom spisového materiálu.

23. Súd prvej inštancie pochybil následne v tom, že žalobu žalobcu zamietol napriek tomu, že žalobcove tvrdenia čo do vzniku právneho vzťahu a výšky dlhu, žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela (ostala pasívna), preto konštatovanie súdu prvej inštancie o nesplnení povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ( ). Týmto postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Pokiaľ totiž strana sporu účinne nepoprie skutkové tvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, má to za následok, že tieto skutkové tvrdenia sa budú považovať za nesporné. V danej veci žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, ani sa k žalobe nevyjadrila, preto sa aplikuje zákonná domnienka o nespornosti žalobcových skutkových tvrdení v zmysle . Ak sú skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie, pretože nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a vychádza z nich pri svojom rozhodnutí.

25. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR , obsah práva na súdnu ochranu uvedený v SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v civilnom spore za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

26. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -17 z 12. februára 2015).

27. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením a , v dôsledku čoho nepredvídateľný a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával procesný kódex za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. O taký prípad išlo aj v prejednávanej veci, kde súd prvej inštancie žalobu zamietol napriek tomu, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou spochybnené, pričom odvolací súd pre úplnosť uvádza, že žalovaná nepoprela žalobcom uplatnené nároky ani v priebehu odvolacieho konania, hoci sa k podanému odvolaniu vyjadrila.

28. Vyššie uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (pričom nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom), preto odvolací súd podľa zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tak bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany ( ). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia, zodpovedá procesná povinnosť protistrany účinne poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti ( ). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa citovaných ustanovení posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti. Svoje závery potom v novom rozhodnutí odôvodní spôsobom podľa . Súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania ( ).

30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).