Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/89/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Motor - Fest s.r.o., so sídlom v Snine, Strojárska 2740, IČO: 44 555 911, proti žalovaným: 1. HMG Recovery, k.s., so sídlom v Bratislave, Červeňova 14, IČO: 46 333 908, 2. Dražobná spoločnosť a.s., so sídlom v Bratislave, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpený STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dunajská 15, 3. INZUKO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Cyklistická 11, IČO: 36 826 685, zastúpený JUDr. Jánom Martincom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22. januára 2020 sp.zn.

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 22.1.2020 č.k. -225 a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 22.1.2020 č.k. -225 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby a priznal žalovaným v 1. až 3. rade, každému z nich samostatným výrokom, náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 15.2.2019 na návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu SEXTETO s.r.o. v konkurze - žalovaného v 1. rade, a to s poukazom na porušenie viacerých ustanovení o dobrovoľných dražbách a o konkurze a reštrukturalizácii, pričom svoju aktívnu legitimáciu vyvodil z ust. Tvrdil, že dražbou bol dotknutý na svojich právach, keďže bol vlastníkom draženej nehnuteľnosti.

3. Aplikujúc ust. , , a , zákona súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní ide, a preto nie je pasívne legitimovaný. Uzavrel, že ako žalovaný v 1. rade mal byť označený úpadca SEXTETO s.r.o. v konkurze, zastúpený správcom konkurznej podstaty - HMG Recovery, k.s., so sídlom v Prešove, ako správcom konkurznej podstaty úpadcu. K tomuto záveru dospel vychádzajúc z ust. o konkurzne a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku na správcu, pričom správca koná na základe zákonného mandátneho vzťahu, čo znamená, že pri právnych úkonoch, týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu, správca vystupuje ako zástupca a konajúcou stranou je vždy úpadca zastúpený správcom. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 7.12.2017.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal ich náhradu proti neúspešnému žalobcovi.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v a a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu, že vec nesprávne právne posúdil, ak žalovaného v 1. rade nepovažoval za pasívne legitimovaný subjekt. Žalovaný v 1. rade bol navrhovateľom dražby, ktorej neplatnosť je predmetom tohto konania, pričom jeho označenie ako navrhovateľa dražby vyplýva z notárskej zápisnice N 155/2019, Nz 4089/2019 zo dňa 15.2.2019, ako aj z oznámenia o dražbe zo dňa 9.1.2019, ktoré sú súčasťou spisu. Ani v jednom prípade nebol žalovaný v 1. rade označený ako: SEXTETO s.r.o. v konkurze, so sídlom v Snine, zastúpený správcom konkurznej podstaty - HMG Recovery, k.s., so sídlom kancelárie v Prešove. Má za to, že žalovaného v 1. rade označil správne ako navrhovateľa dražby, a takto je žalovaný v 1. rade zapísaný aj v zozname správcov pod č. S 1569 obchodným menom, sídlom a IČO-m. Argumentoval ďalej tým, že pokiaľ súd má za to, že označenie žalovaného v 1. rade je neúplné, neurčité alebo nejasné, mal ho vyzvať na upresnenie podania s poučením, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a mal mu poskytnúť primeranú lehotu. Uviedol, že ak by sa mal akceptovať právny názor súdu, že žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, potom všetky právne úkony urobené žalovaným v 1. rade v konkurznom konaní by boli nulitné akty, pretože ich nevykonal pod označením uvedeným v bode 58. odôvodnenia napadnutého rozsudku, teda: SEXTETO s.r.o. v konkurze, so sídlom Snina, zastúpený správcom konkurznej podstaty spoločnosťou HMG Recovery, k.s. Vytýkal súdu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil mu uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z ktorého dôvodu navrhol zrušiť rozsudok v zmysle ust. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko spoločnosť HMG Recovery, k.s. sama o sebe nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom pre takéto konanie a nie je hmotnoprávnym nositeľom práv a povinností v dotknutom spore s poukazom na zák. , keďže konal ako správca v mene a na účet úpadcu. Z jeho označenia v žalobe nevyplýva, v mene koho má konať, resp. na čí účet, a teda nie je možné založiť pasívnu vecnú legitimáciu v dotknutom spore. Nesprávne označenie účastníka sporu nie je možné subsumovať pod nedostatky podania v zmysle ustanovenia , pretože ide o posúdenie vecnej legitimácie.

7. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na ust. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého správca konkurznej podstaty konal v mene a na účet úpadcu, a preto aj žalovanou stranou má byť úpadca, zastúpený správcom konkurznej podstaty. Tvrdil, že navrhovateľom dražby nebola spoločnosť HMG Recovery, k.s., ale spoločnosť HMG Recovery, k.s. - správca konkurznej podstaty úpadcu SEXTETO s.r.o. v konkurze. Žalovaný v 1. rade tak, ako je v žalobe označený, preto nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Uvedená skutočnosť nepredstavuje vadu žaloby, a preto súd nebol povinný pristúpiť k odstraňovaniu vád žaloby.

8. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Považoval za správny záver súdu, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko tejto obchodnej spoločnosti nesvedčí povinnosť z hmotného práva. V prípade núteného spoločenstva podľa má nesprávny výber žalovaného subjektu za následok zamietnutie žaloby aj voči ostatným žalovaným.

9. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania a znovu zdôraznil, že žalovaný v 1. rade v dokumentoch súvisiacich s predmetnou dražbou sám seba nikdy neoznačil tak, ako uvádza v rozsudku prvostupňový súd, teda: SEXTETO s.r.o. v konkurze, so sídlom Snina, zastúpený správcom konkurznej podstaty spoločnosťou MHG Recovery, k.s., so sídlom kancelárie v Prešove, ale tak v oznámení o dražbe zo dňa 9.1.2019 , ako aj v potvrdení o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 14.1.2019 je ako navrhovateľ dražby uvedený: HMG Recovery, k.s., so sídlom v Bratislave, Červeňová 4. Navrhovateľom dražby teda nebol úpadca, ale správca konkurznej podstaty.

10. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , h/ , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade, vychádzajúc výlučne z ust. o konkurze a reštrukturalizácii a v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia súd nevykonal vo veci dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, potrebného pre posúdenie (ne)dôvodnosti podanej žaloby o neplatnosť dražby.

15. Tým je naplnený odvolací dôvod podľa ust. a daný dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. .

16. K tomuto nesprávnemu právnemu záveru súd dospel predovšetkým z dôvodu, že vôbec neaplikoval v prejednávanej veci ust. , o dobrovoľných dražbách a nesprávne interpretoval ust. , zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

17. Predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vykonanej dňa 15.2.2019 na návrh žalovaného v 1. rade ako správcu konkurznej podstaty úpadcu SEXTETO s.r.o. v konkurze, so sídlom v Snine (ďalej len úpadca), počas konkurzného konania vedeného na majetok tohto úpadcu. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktorými bola zabezpečená pohľadávka úpadcu vo vzťahu k veriteľovi IMPULZ -LEASING Slovakia s.r.o. na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.10.2010.

18. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade a správnosť tohto záveru bola predmetom odvolacieho prieskumu.

19. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaná (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 22.11.2011 sp.zn. ).

20. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorý sa v konaní rozhoduje.

21. Vecnú legitimáciu skúma súd ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Rozhodujúci je vždy stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.

22. Predmetom sporu je neplatnosť dobrovoľnej dražby, uskutočnenej v rámci konkurzného konania, a preto hmotnoprávnou normou, ktorá určuje (vymedzuje) nositeľov subjektívnych práv a povinností je

zákon o dobrovoľných dražbách (ďalej aj len zákon o dobrovoľných dražbách) v spojení so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len zákon o konkurze).

23. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s víziou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie ( zákona ).

24. Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (záložný veriteľ) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona ( § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).

25. V citovanom zákonnom ustanovení v prípade odkazu na osobitný zákon je uvedený zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

26. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách).

27. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2 (§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách).

28. Vyššie citované ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách taxatívne vypočítava sporové strany súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, pričom ak niektorá z osôb označených za sporovú stranu nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných. V prípade viacerých žalovaných pritom ide o nerozlučné spoločenstvo (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3.6.2009 sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

29. Z hľadiska vecnej legitimácie sa konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovaného (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ.

30. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je aj iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona, a týmto osobitným zákonom je aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

31. Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu ( zákona ).

32. Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca ( zákona ).

33. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadne majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu. V dôsledku vyhlásenia konkurzu však prechádza na správcu dispozičné oprávnenie iba ohľadne majetku, ktorý patrí úpadcovi.

34. V prípade majetku, ktorý nepatrí úpadcovi, aj keď podlieha konkurzu ( o aký prípad ide aj v tu prejednávanej veci, keďže zálohom nebol majetok patriaci úpadcovi), dispozičné oprávnenie nakladať s takýmto majetkom správca nadobúda spravidla neskôr, ako vyhlásením konkurzu - až keď sa efektívnym spôsobom uplatní určité právo. Typicky pôjde o prípady uplatnenia odporovacieho práva, ďalej tiež prípady, keď sa uplatní určitý procesný postup, z ktorého takéto dispozičné oprávnenie správcu vyplynie, napr. ak tretej osobe márne uplynie lehota na podanie excindačnej žaloby podľa § 78 ods. 4 alebo tretia osoba v postavení žalobcu nesplní výzvu správcu podľa § 79 ods. 1 a podlieha konkurzu podľa § 67.

35. V prejednávanej veci ide práve o prípad, keď konkurzu podlieha majetok tretej osoby (žalobcu v tu prejednávanom spore), ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky () a táto tretia osoba nesplnila výzvu správcu podľa zákona

36. Majetok, ktorý podlieha konkurzu, ktorým v zmysle je aj majetok tretej osoby, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, tvorí konkurznú podstatu v zmysle

37. Predtým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu (majetku podstát podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona), je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku, odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu ( ).

38. Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby ( ).

39. Konkurznú podstatu netvorí len majetok, ktorý patrí úpadcovi a ktorý úpadca nadobudne počas konkurzu, ale aj majetok tretej osoby, ktorý zabezpečuje záväzky úpadcu. V takomto prípade sa takýto majetok tiež spisuje do súpisu konkurznej podstaty, ale v osobitnom režime. Ide o prípady, keď od počiatku bola pohľadávka zabezpečeného veriteľa zabezpečená majetkom tretej osoby, zvyčajne ak osoba dlžníka a záložcu bola od počiatku záväzku odlišná (o takýto prípad ide aj v tu prejednávanom spore).

40. Z vyššie citovaného ust. vyplýva, že pokiaľ dôjde k zapísaniu majetku tretej osoby do súpisu, správca pristúpi k speňaženiu majetku v zmysle niektorým zo spôsobov speňažovania v zmysle citovaného zákona a v tomto prípade správca nekoná v mene úpadcu, ale koná v mene tejto tretej osoby.

41. Už samotná táto skutočnosť vylučuje záver súdu, že žalovaným v 1. rade mal byť úpadca SEXTETO, s.r.o. v konkurze, zastúpený správcom konkurznej podstaty.

42. Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov ( ). Speňažovaním sa rozumejú všetky tie právne úkony správcu, ktorým prevádza spísaný majetok na peňažné prostriedky. Speňažovať majetok tvoriaci konkurznú podstatu môže len správca a nikto iný, pričom majetok speňažuje v rámci svojich dispozičných oprávnení, ktoré na neho prešli vyhlásením konkurzu, respektíve neskôr po vyhlásení konkurzu. Pri výkone týchto dispozičných oprávnení správca koná v mene a na účet úpadcu () a pri speňažovaní majetku tretích osôb správca koná v mene tretej osoby (). Spôsob speňaženia v prvom rade vyberá správca. Ten následne predloží príslušnému orgánu, aby uložil záväzný pokyn, či takto postupovať ( a ).

43. Správca môže na účely speňaženia majetku poveriť predajom majetku dražobníka podľa o dobrovoľných dražbách ( ).

44. Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu len

dražbou; tým nie je dotknuté ust. . Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku ( ods. ).

45. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade speňažovania majetku tvoriaceho konkurznú podstatu dražbou, dražobníka môže poveriť predajom majetku len správca.

46. Navrhovateľom dražby v zmysle ust. ods. v spojení s ust. je teda správca konkurznej podstaty a tento v zmysle koná v mene tretej osoby, ktorá je vlastníkom majetku odlišným od úpadcu.

47. S dražobníkom správca uzatvára zmluvu o vykonaní dražby, ktorá musí obsahovať o dobrovoľných dražbách s tým ale, že oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

48. Pri poverení dražobníka vykonaním dražby treba rozlišovať to, či ide o dražbu majetku patriaceho úpadcovi alebo o dražbu majetku patriaceho tretej osobe ( ).

49. V prípade, že ide o majetok tretej osoby z dôvodu, že majetok zabezpečuje záväzok úpadcu (ako je tomu v tu prejednávanom spore), tak správca vystupuje v postavení zabezpečeného veriteľa, čiže na dražbu sa aplikujú všetky tie pravidlá, akoby navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ.

50. Okruh sporových strán vecne legitimovaných v prejednávanom spore tak, ako to vyplýva z ust. zák. , je v prejednávanej veci dodržaný, žalobcom je predchádzajúci vlastník predmetu dražby, ktorý je zároveň dotknutou osobou podľa , žalovaným v 1. rade je navrhovateľ dražby, ktorým je správca konkurznej podstaty SEXTETO s.r.o. v konkurze - spoločnosť HMG Recovery, k. s., so sídlom v Bratislave, Červeňova 14, IČO: 46 333 908, žalovaným v 2. rade je dražobník a žalovaným v 3. rade je vydražiteľ.

51. Žalovaný v 1. rade tak, ako je označený v zmysle výpisu z Obchodného registra s poukazom na ust. (právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené), je v spore pasívne vecne legitimovaným a odvolací súd nepovažuje ani za vadu žaloby, pokiaľ žalovaný v 1. rade nebol označený funkciou - správca konkurznej podstaty SEXTETO s.r.o. v konkurze. Samotné označenie funkcie ako správcu konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu nemá žiaden vplyv ani na vecnú legitimáciu žalovaného v 1.rade.

52. Podstatným z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie je, že žalovaný v 1. rade je správcom konkurznej podstaty úpadcu SEXTETO s.r.o. v konkurze, do ktorej funkcie bol ustanovený Okresným súdom Prešov uznesením zo dňa 11.7.2017 sp. zn. a aj z obsahu žaloby a v nej uvedených skutkových tvrdení, ako aj z obsahu pripojených listín je zrejmé, že žalobca žaluje žalovaného v 1. rade práve z titulu jeho funkcie správcu, kedy práve v tejto pozícii získal dispozičné oprávnenia k jeho majetku, ktoré aj realizoval prostredníctvom dražby a podľa tvrdenia žalobcu tým zasiahol do jeho práv, ktorých ochrany sa teraz žalobca domáha žalobou podľa ust.

53. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie meritórne sa zaoberať žalobou a konať so sporovými stranami tak, ako sú tieto označené (samozrejme pokiaľ v priebehu konania nedôjde k zmenám) a skúmať jednotlivé žalobcom namietané dôvody neplatnosti dražby. Súdna prax pripúšťa aj žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby realizovanej v konkurznom konaní, preto námietky o neprípustnosti takejto žaloby z dôvodu, že ide o dražbu vykonanú v konkurznom konaní, sú nedôvodné.

54. Žalobca ako dotknutá osoba má právo podať takúto žalobu vo svojom mene, a preto námietky o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, vychádzajúce zo skutočnosti, že pri výkone dražby správca konal v jeho mene, sú nedôvodné. Ide tu totiž o odlišnú situáciu ako v prípade majetku úpadcu, kedy súdna prax je ustálená v závere, že úpadca sám vo svojom mene takúto žalobu podať nemôže a v takom prípade aktívna legitimácia prislúcha správcovi. V prípade majetku úpadcu na správcu prechádzajú všetky dispozičné práva, avšak pokiaľ ide o majetok tretích osôb, možnosť dispozície správcu s týmto majetkom je zákonom obmedzená len na speňažovanie majetku podľa vopred zákonom

určených pravidiel. Ak správca speňažuje majetok formou dobrovoľnej dražby, vlastník majetku odlišný od úpadcu má zachované právo brániť sa proti nezákonne vykonanej dražbe žalobou podľa zák. a výkonu tohto práva nebráni iná právna úprava, napr. zák.

55. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a vracia vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

56. V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).