Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/56/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: U.. W. F., E.. XX.XX.XXXX, I. I. XXX/X, G., právne zastúpenej: JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, so sídlom Udavské 391, pracovisko Námestie slobody 25, Humenné, proti žalovanej: O. F., E.. XX.XX.XXXX, I. G. XXXX/XX, G., právne zastúpenej: JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, o zaplatenie 99.581,76 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 01.06.2020, č. k. -103, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

II. Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit:

„Konanie zastavuje.

Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.“

2. Vec právne posúdil podľa , -3, , .

3. V odôvodnení súd okrem iného uviedol, že dňa 06.08.2019 podala žalobkyňa žalobu, ktorou žiadala zaviazať žalovanú na zaplatenie 99.581,76 eur s úrokom z omeškania, vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne od 23.07.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila dňa 05.04.1997 ústne zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala žalovanej 3.000.000,- Sk (99.581,76 eur). Predmetná pôžička mala byť splatená dňa 31.12.2017. Napriek výzve žalobkyne žalovaná pôžičku nevrátila ani čiastočne, a preto žalobkyňa požiadala o vydanie platobného rozkazu. Dňa 07.08.2019 bol vydaný platobný rozkaz, ktorým súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Dňa 24.09.2019 podala žalovaná odpor s tým, že so žalobkyňou nikdy neuzatvorila žiadnu zmluvu o pôžičke a skutočnosti uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde. Neuznala nárok žalobkyne ani čo do základu, ani čo do výšky a žiadala, aby súd predmetný platobný rozkaz zrušil. Platobný rozkaz bol zrušený uznesením zo dňa 30.09.2019. V priebehu konania doručila dňa 20.05.2020 žalobkyňa súdu podanie označené ako „Späťvzatie žaloby“, v ktorom uviedla, že žalobu berie späť v celom rozsahu a navrhuje konanie zastaviť. Žalovaná po výzve súdu oznámila, že súhlasí so späťvzatím žaloby. Keďže jej v súvislosti s konaním vznikli náklady na trovách právneho zastúpenia, žiadala, aby súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov v rozsahu 100 %. Súd konanie vo veci zastavil a o trovách konania rozhodol

podľa v spojení s . Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tým, že v priebehu konania bez uvedenia dôvodu zobrala žalobu späť v celom rozsahu, preto súd priznal náhradu trov konania žalovanej v celom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že svoje späťvzatie žaloby doplnila podaním zo dňa 01.06.2020, v ktorom žiadala, aby súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. , teda výnimočne nepriznal náhradu trov konania žalovanej z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v nepriaznivých majetkových, sociálnych, osobných a zárobkových pomeroch, ako aj v skutočnosti, že žalobu proti svojej bývalej švagrinej zobrala späť z dôvodu naliehania brata, bývalého manžela žalovanej, v snahe urovnať, resp. zlepšiť rodinné vzťahy. Svoju nepriaznivú situáciu zdôvodnila v doplnení späťvzatia žaloby a svoje tvrdenia podložila listinnými dôkazmi. Navrhla, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie alebo uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že náhradu trov konania žalovanej neprizná.

5. Odvolací súd výzvou zo dňa 05.11.2020 vyzval strany sporu, aby v zmysle § ust. vyjadrili svoje stanovisko k prípadnému možnému použitiu ust. .

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k prípadnému použitiu ust. navrhla, aby súd výnimočne náhradu trov konania žalovanej nepriznal, pretože u žalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v jej sociálnej situácii, ako aj v samotnom predmete konania a dôvode späťvzatia žaloby. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery žalobkyne, ktorá je slobodná matka, stará sa o dcéru, ktorá je študentkou. Príjem žalobkyne predstavuje len výživné v sume 220 eur, je dlhodobo nezamestnaná. Tvrdenia o svojich príjmoch a výdavkoch preukázala v podaní zo dňa 01.06.2020, ktorým doplnila späťvzatie žaloby. Nepriaznivú sociálnu situáciu žalobkyne potvrdzuje aj priznanie nároku Centrom právnej pomoci na bezplatnú právnu pomoc. K späťvzatiu pristúpila na naliehanie svojho brata, bývalého manžela žalovanej, v snahe zlepšenia narušených rodinných vzťahov. Navrhla, aby odvolací súd v zmysle ust. výnimočne náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, pretože žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Žalovanej vznikli náklady spojené s podaním odporu a trovami právneho zastúpenia. Nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. prichádza do úvahy len, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a to výnimočne. Zároveň dala do pozornosti, že predmet sporu má aj trestno-právny aspekt, keďže na základe získaných dôkazov je žalobkyňa stíhaná pre zločin podvodu podľa , v štádiu pokusu, pretože svojím konaním nelegálne na úkor žalovanej sa pokúsila získať sumu 99.581,76 eur (pôvodne 3.000.000,- Sk). Navrhla, aby odvolací súd nepoužil ust. v prospech žalobkyne a uznesenie v napadnutej časti potvrdil.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) oprávnenými osobami ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR, ).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

11. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Žalobkyňa žiada aplikovať ust. vo vzťahu k trovám konania medzi stranami sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré majú spočívať v jej nepriaznivých majetkových, sociálnych, osobných a zárobkových pomeroch, ako aj z dôvodu späťvzatia žaloby v záujme urovnania rodinných vzťahov.

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v a v čl. 1 Dodatkového protokolu.

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa .

16. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982).

17. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, , či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ).

18. Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

19. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. ( Sb. 49).

20. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25. 02. 2009).

21. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol platobným rozkazom č.k. -24 zo dňa 07.08.2019, ktorý bol zrušený z dôvodu podania odporu žalovanou. V zmysle ustanovenia má v prípade späťvzatia žaloby povinnosť nahradiť trovy konania žalobca, pretože späťvzatím procesne zaviní zastavenie konania. Iba v prípade, ak by vzal návrh späť preto, že zo strany žalovaného došlo k správaniu, ktoré má pre žalobcu obdobné následky ako vyhovenie jeho žalobe, je možné konštatovať zavinenie zastavenia konania žalovaným. Takáto situácia prichádza do úvahy typicky v prípade, keď žalovaný v priebehu konania dobrovoľne splní žalovanú povinnosť. V danom prípade však správanie žalovanej, vzhľadom na ňou podaný odpor voči platobnému rozkazu a jej postoju v konaní pred súdom prvej inštancie nenasvedčuje tomu, že uznáva nárok žalobkyne.

22. Žalobkyňa v odvolaní argumentovala tým, že k späťvzatiu žaloby pristúpila po naliehaní zo strany brata, bývalého manžela žalovanej, v záujme zlepšenia rodinných vzťahov. Žalobkyňa je toho názoru, že práve túto skutočnosť je v danom prípade potrebné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, zároveň sú dané aj sociálne, resp. majetkové dôvody na strane žalobkyne, ktoré spočívajú v tom, že žalobkyňa je dlhodobo nezamestnaná a jej jediným príjmom je výživné na dcéru v sume 220 eur. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá podala žalobu na súde, musí vždy zvážiť začatie súdneho konania, resp. obranu v ňom, a preto musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z procesného neúspechu v konaní.

23. K námietke žalobkyne, ktorou poukazuje na skutočnosť, podľa ktorej mala k späťvzatiu žaloby pristúpiť v záujme zlepšenia rodinných vzťahov, je potrebné uviesť, že vzhľadom na absenciu rozhodnutia vo veci samej nie je možné konštatovať, či bola žaloba podaná dôvodne alebo nedôvodne, preto k zhoršeniu rodinných vzťahov mohlo dôjsť aj v dôsledku podania žaloby, ktorá je nedôvodná. Navyše nie je možné prihliadnuť ani na sociálnu situáciu žalobkyne, ktorá v odvolaní uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná a jej jediný príjem je výživné na jej dcéru vo výške 220 eur, nakoľko svoje sociálne pomery žalobkyňa bližšie nezdôvodnila ani nepreukázala.

24. Nakoľko dôvodnosť aplikácie ust. nebola preukázaná, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne postupom podľa ust. a .

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s ust. a . Žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanej preukázateľne vznikli trovy odvolacieho konania, preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobkyni.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).