Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5C-31-2023.pdf
PDF · 70.42 KB
Case nature
Subarea
5C/31/2023
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: A. B. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovaným: 1. F. G., D. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX H. I. E. - J., 2. A. K. L., D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX I. M., J. D., 3. N. N., D. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., XXX XX P., t. č. I. E. X, XXX XX N. G., J. D., 4. F. Q., D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. G. XXX, XXX XX I. N. - S., J. D., všetci zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
- JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o. so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 8.5.2023 podal na Okresný súd Vranov nad Topľou žalobu proti žalovaným o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX k.ú. J..
2. Dňa 25.3.2024 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že došlo k mimosúdnej dohode, na základe ktorej žalovaná v 2. rade odkúpila od žalobcu jeho spoluvlastnícke podiely.
3. Žalovaní na výzvu súdu z 4.4.2024, aby v lehote 10 dní uviedli, či so späťvzatím žaloby súhlasia, prípadne uviedli vážne dôvody nesúhlasu a zároveň, aby uviedli, či medzi stranami došlo k mimosúdnej dohode, reagovali podaním z 4.4.2024. Vo svojom vyjadrení oznámili súdu, že súhlasia so späťvzatím žaloby a neuplatňujú si nárok na náhradu trov konania, ktoré si budú znášať sami. Žiadali nepriznať žiadne z účastníkov nárok na náhradu trov konania.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
9. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobca vzal účinne žalobu späť podaním z 25.3.2024 pred prvým pojednávaním vo veci. Keďže konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním podľa § 146 ods. 2 CSP, v ktorom ide o určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplývajúci z osobitného predpisu, súd vyzval žalovaných, či so späťvzatím žaloby súhlasia. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo 4.4.2024 uviedli, že so späťvzatím žaloby súhlasia. Súd preto konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.
10. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).
13. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017.
14. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018
15. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)
16. Žalobca v späťvzatí žaloby uviedol, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, ktoré tvrdenie žalovaní po doručení späťvzatia a výzve súdu, nerozporovali. Keďže v danom prípade bolo dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu mimosúdne vyriešenie veci, možno podľa názoru súdu skonštatovať, že obe strany sporu sa rovnakou mierou pričinili o zastavenie konania a zavinenie tak jednoznačne nemožno pričítať ani jednej zo strán.
17. Súd preto dospel k záveru, že o náhrade trov konania je potrebné v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v ČI. 17 CSP rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario. Každá zo strán je tak povinná uhrádzať si vzniknuté trovy sama bez ich náhrady.
18. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania súd poukazuje napríklad na názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/356/2016 zo dňa 27. 01. 2017 alebo v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/293/2016 zo dňa 12. 09. 2016.
19. Súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.