Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-655-2020.pdf
PDF · 77.56 KB
Case nature
Subarea
20Ek/655/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Program® spol. s r.o., so sídlom Brnianska 10, 911 05 Trenčín, IČO: 17 640 415, právne zast. Mgr. Zuzana Dohnanská, advokátka so sídlom Bottova 1341/101, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 147 883, proti povinnému: R. C., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt L. XXX/X, XXX XX R., o vymoženie 2.839,41 Eur, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Andrea Prudká, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. 260EX 168/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 72 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.04.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.839,41 Eur, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/12/2019 zo dňa 04.09.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 04.09.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd dňa 21.05.2020 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Andreau Prudkú, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorá ju vedie pod sp. zn. 260EX 168/20. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03.06.2020.
3. Povinný doručil dňa 26.08.2020 súdnej exekútorke návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza, že žiada zastavenie exekúcie nakoľko má za to, že sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným. Povinný opiera toto tvrdenie o výrok exekučného titulu, ktorý hovorí o tom, že povinný je povinný nahradiť poškodenému v skúšobnej dobre spôsobenú škodu pričom skúšobnú dobu určil na dva roky.
4. Oprávnený sa podaním zo dňa 16.09.2020 vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že skutočnosť tvrdená povinným sa nezakladá na pravde, nakoľko exekučný titul je právoplatný a vykonateľný dňa 04.09.2019 čo do viny a trestu ako aj do náhrady škody, čo znamená, že povinný mal zaplatiť náhradu škody v termíne najneskôr do 04.09.2019. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po lehote. Oprávnený považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za bezpredmetný a navrhuje súdnemu exekútorovi v činnosti pokračovať.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
12. Exekučný súd v konaní skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že návrh povinného bol podaný súdnej exekútorke dňa 26.08.2020 (na pošte 24.08.2020), teda po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t. z. po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktoré bolo povinnému doručené dňa 03.06.2020. Vzhľadom na uvedené je potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
14. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jeho príloh zistil, že exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 13.04.2020, a je vedené na podklade exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/12/2019 zo dňa 04.09.2019. Exekučný titul štvrtým výrokom ukladá povinnosť obvinenému (povinnému) nahradiť poškodenému (oprávnenému) spôsobenú škodu v skúšobnej dobe pričom skúšobnú dobu určil tretím výrokom na dva roky. Nakoľko exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2019 skúšobná doba uplynie až dňom 04.09.2021. Z uvedeného vyplýva, že povinný sa do omeškania so zaplatením náhrady škody spôsobenej trestným činom ešte nedostal.
15. Aj napriek tomu, že skutočnosť tvrdená povinným bola uplatnená po lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a teda povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po tejto lehote, súd môže exekúciu zastaviť aj napriek uvedenej skutočnosti, pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Súd tak môže urobiť iba z určitých dôvodov pričom jedným z takýchto dôvodov je aj existencia dôvodu/ skutočnosti, ktorú mal súd zistiť už z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tak predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že existuje dôvod pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu a to na základe skutočnosti, že povinný sa ešte do omeškania nedostal a pohľadávku z titulu náhradu škody môže uhradiť až do skončenia skúšobnej doby určenej exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto súd exekúciu podľa § 61k ods.2 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
17. Podľa § 198 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
18. Podľa § 199c ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
19. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
20. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
22. Súd môže podľa §-u 199c ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi ak dôvod, pre ktorý bola exekúcie zastavená možno pričítať oprávnenému. Úlohou súdu je preskúmať, či mal oprávnený k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a či preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. uznesenia Ústavného súdu IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010). V danom prípade súd považuje za nesporne preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj napriek tomu, že si bol vedomí, že povinný ešte nie je v omeškaní. Súd v konečnom dôsledku považuje povinného za viac hodného ochrany ako oprávneného, keďže oprávnenému možno pričítať aspoň iniciovanie exekúcie (uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10).
23. S poukazom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená a dôvod na zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, súd postupoval podľa §-u 199c Exekučného poriadku a to tak, že náhradu paušálnych výdavkov súdnemu exekútorovi vo výške 60 Eur + DPH 20%= 72 Eur priznal, a túto povinnosť uložil oprávnenému (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.