Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: PNEUMOTO, spol. s r.o., so sídlom Bašovce č. 146, 922 01 Bašovce, IČO: 36243311, právne zastúpeného: JUDr. Marcel Habrman, advokát, so sídlom Tajovského 12, 940 76 Nové Zámky, IČO: 42119464 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102539592/2019 z 08. novembra 2019 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, svojim rozhodnutím č. 101567171/2019 zo dňa 27.06.2019, vyrubil žalobcovi podľa rozdiel dane v sume 1 660,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane na základe predložených dokladov a záznamov DPH zistil, že daňový subjekt PNEUMOTO, spol. s r.o. si v zdaňovacom období december 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa až o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len )

- z faktúr od dodávateľa B & MEDIA s.r.o., Školská 232/4, 017 01 Považská Bystrica, IČO 46766259, DIČ 2023576654 (ďalej iba „B & MEDIA s.r.o."), konkrétne na základe faktúr: -číslo 15111263, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 2 800 EUR, 20% daň v sume 560 EUR, spolu 3 360 EUR,

-číslo 15111264, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 2 000 EUR, 20% daň v sume 400 EUR, spolu 2 400 EUR,

-číslo 15111265, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 1 500 EUR, 20% daň v sume 300 EUR, spolu 1 800 EUR,

-číslo 15111266, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 500 EUR, 20% daň v sume 100 EUR, spolu 600 EUR,

-číslo 15111267, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 700 EUR, 20% daň v sume 140 EUR, spolu 840 EUR,

-číslo 15111268, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 800 EUR, 20% daň v sume 160 EUR, spolu 960 EUR.

3.

Kontrolovaný daňový subjekt PNEUMOTO, spol. s r.o., ani dodávateľ B & MEDIA s.r.o. vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že dodávateľ B & MEDIA s.r.o. dodal spoločnosti PNEUMOTO, spol. s r.o. služby a tovar (náhradné diely) podľa vyššie uvedených faktúr, a že spoločnosti PNEUMOTO, spol. s r.o. vzniklo právo na odpočítanie dane.

4.

Daňový subjekt pri daňovej kontrole neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných prijatými faktúrami, nepreukázal, že zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach, boli skutočne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre - platiteľom.

5.

Nakoľko neboli splnené podmienky na odpočítanie dane uvedené v a v znení neskorších predpisov, správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z faktúr číslo 15111263, 15111264, 15111265, 15111266, 15111267 15111268 v sume 1 660 EUR od dodávateľa B & MEDIA s.r.o. v zdaňovacom období december 2015.

6.

Správca dane konštatuje, že počas vyrubovacieho konania neboli predložené žiadne nové doklady, dôkazy, neboli zo strany daňového subjektu poskytnuté požadované informácie, neboli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyčíslený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 u daňového subjektu PNEUMOTO, spol. s r.o. a neuznáva nárok na odpočítanie dane z faktúr č. 15111263, 15111264, 15111265, 15111266, 15111267, 15111268 v sume 1 660 EUR od dodávateľa B & MEDIA s.r.o.

7.

Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly, ako aj pri hodnotení jednotlivých dôkazov postupoval v súlade so zákonom a platnou právnou úpravou, vychádzal pritom zo zistených skutočností a faktov. Správca dane vykonal rozsiahle preverovanie a úkony na preverenie vyššie uvedených zdaniteľných obchodov.

8.

Správca dane na základe vyššie uvedených skutočnosti konštatuje, že správne vyhodnotil listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii pri kontrole a na ich základe prijal adekvátny záver uvedený v protokole z daňovej kontroly.

9.

Počas vyrubovacieho konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyčíslený rozdiel dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu PNEUMOTO, spol. s r.o. a správca dane určil rozdiel dane v sume 1 660 EUR za zdaňovacie obdobie december 2015, vlastnú daňovú povinnosť zvyšuje zo sumy 1 113,20 EUR na sumu 2 773,20 EUR.

10.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (Advokátska kancelária Štrbáň s.r.o.) dňa 08.08.2019 odvolanie, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav správcom dane je v rozpore so skutočným stavom veci, namietal ďalej že správca dane nevykonával svoju hodnotiacu činnosť

z predložených a získaných dôkazov v súlade s ustálenými normatívmi a že správca dane odňal daňovému subjektu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom ktoré boli zistené počas daňovej kontroly.

11.

Žalovaný ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č.102539592/2019 z 08. novembra 2019 prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 101567171/2019 zo dňa 27.06.2019 potvrdil.

12.

Svoje rozhodnutie druhostupňový správny orgán ( žalovaný) odôvodnil tým, že na preukázanie hodnovernosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov nie je postačujúce len predloženie faktúr, ale aj preukázanie, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu práve dodávateľom uvedeným na faktúrach.

13.

Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre - platiteľom. Pokiaľ nie je preukázané, že tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje len samotná existencia dokladu. Predložením faktúr, ich zaúčtovaním ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený.

14.

Podľa odvolacieho orgánu daňový subjekt nepreukázal, že splnil hmotno-právne podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH, pretože nevedel preukázať reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov (materiál, tovar, označený ako náhradné diely) ktoré mu boli dodávateľom fakturované spornými dodávateľskými faktúrami, mu boli poskytnuté, nakoľko žalobca nepredložil relevantné doklady. Okrem toho svedok Róbert Stacha sa na ústnom pojednávaní dňa 19.09.2018 Zápisnice č. 101839674/2018 vyjadril ku skutočnosti ohľadom osoby oprávnenej konať za spoločnosť B & MEDIA s.r.o. ku vzniku funkcie ako konateľ podľa zmluvy o prevode obchodného podielu. Nevedel však správcovi dane preukázať preverované skutočnosti, nevedel predložiť účtovníctvo spoločnosti B & MEDIA s.r.o. za preverované zdaniteľné obdobia.

15.

Svedok Róbert Stacha požiadal na tomto ústnom pojednávaní o znovu vyjadrenie sa k otázkam a možnosti doložiť dôkazy k prejednávanej veci voči daňovému subjektu, dodatočne preukázať dôkazy a skutočnosti o spolupráci s daňovým subjektom, na základe čoho správca dane dal svedkovi lehotu 8 dní odo dňa spísania zápisnice z uvedeného ústneho pojednávania na doloženie dôkazov a vyjadrenie k novým skutočnostiam, avšak svedok žiadne dôkazy a vyjadrenie správcovi dane nedoručil.

16.

Predvolanie svedka Zdena Berana, Školská 01 Považská Bystrica, ktorý je stále aktuálne zapísaný v Obchodnom registri SR ako konateľ a spoločník spoločnosti B & MEDIA s.r.o., napriek tomu, že tento previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti a konateľstvo na Róberta Stacha dňom 22.04.2015, čo však v Obchodnom registri doposiaľ zapísané nie je, odvolací orgán nepovažuje za potrebné, pretože zdaniteľné plnenia mal daňovému subjektu dodať Róbert Stacha, ktorý aj vystavil sporné faktúry.

17.

Odvolací orgán považuje Róberta Stacha za nedôveryhodnú osobu, keďže doposiaľ nezabezpečil vykonanie zmeny v Obchodnom registri SR v osobe konateľa a spoločníka spoločnosti B & MEDIA s.r.o.. písomnosti zasielané správcom dane počas daňovej kontroly nepreberal, podľa jeho vyjadrenia zo dňa 05.09.2018 „ešte furt som nepodal opravné daňové za rok 2015, nepodarilo sa mi zoradiť všetky prijaté a vystavené faktúry za rok 2015 za firmu B & MEDIA s.r.o.“

18.

Tak ako už bolo spomínané v bode 14 tohto rozsudku Róbert Stacha na ústnom pojednávaní nevedel zamestnancom správcu dane preukázať preverované skutočnosti, nevedel predložiť účtovníctvo

spoločnosti B & MEDIA s.r.o. ani evidencie DPH za preverované zdaniteľné obdobia. Nevedel tiež nijakým spôsobom preukázať reálnosť uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov.

19.

Opätovné vypočutie tohto svedka tak, ako to navrhuje daňový subjekt v odvolaní, nepovažuje odvolací orgán za potrebné, keďže sa k sporným obchodom už vyjadril.

20.

Pokiaľ ide o námietku, že správca dane v rámci svojho úradného postupu odňal daňovému subjektu možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a dôkazom zisteným počas daňovej kontroly, keď v napadnutom rozhodnutí konštatuje skutočnosti počas daňovej kontroly daňovému subjektu neznáme, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, správca dane uvádza, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt bol oboznamovaný so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na ústnych pojednávaniach dňa 26.06.2018 (Zápisnica č. 101224467/2018), 19.09.2018 (Zápisnica č.101846644/2018 a Zápisnica č. 101839674/2018), dňa 23.10.2018 (Zápisnica č.102101695/2018), dňa 18.06.2019 (Zápisnica č. 101489347/2019), avšak žiadne návrhy ani námietky smerujúce proti obsahu týchto zápisníc nevzniesol. Okrem toho správca dane konateľa daňového subjektu telefonicky informoval o určení dane podľa § 22 zákona o DPH (Úradný záznam č. 101534171/2019 zo dňa 24.06.2019). Námietka bola vyhodnotená odvolacím orgánom ako neopodstatnená.

21.

Odvolací orgán zastáva názor, že správca dane disponuje dostatočnými dôkazmi na vyslovenie jednoznačného záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH.

22.

Úpravu postupu pri preukazovaní práva na odpočítanie DPH podľa ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. l a ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú, ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné obchody použiť, aby mu vzniklo právo na odpočítanie DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočítanie DPH a kedy mu toto právo vzniká.

23.

Na daňové konanie o odpočte dane sú na preukázanie nároku kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Pre uplatnenie nároku na odpočet musí daňový subjekt splniť zákonné povinnosti (§ 49 a § 51 zákona o DPH), ale je nutné aj preukázanie tvrdení, ktoré boli uvádzané daňovým subjektom v daňovom priznaní aj v priebehu konania. Preukázanie dodávok - nákupu a predaja tovaru len listinnými dokladmi a správcom dane spochybnenou výpoveďou konateľa dodávateľa nemôže správca dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

24.

Daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Na podporu svojich argumentov odvolací orgán poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. III.US 401/09/17 zo dňa 16.12.2009, ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.05.2011, ako aj na judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR - rozsudok č. 9Afs/60/2012-44,2Afs/24/2007-119. Správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr, vystavených dodávateľom B & MEDIA s. r.o. Všetky kroky správcu dane smerovali k overeniu, či daňová povinnosť

tomuto platiteľovi reálne vznikla, či tovar dodal platiteľ. ktorého údaje sa nachádzali na faktúre ako údaje dodávateľa. Právo na odpočítanie dane sa viaže na vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru dodávateľom. V danom prípade dodanie tovaru nebolo potvrdené u dodávateľa. Daňový subjekt je pri svojej obchodnej činnosti vo vzťahoch a jeho právom je vyberať si spolupracujúce subjekty, ale jeho povinnosťou je preukázať ním uplatnené nároky. Z judikatúry súdov SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mat' skutočný stav prednosť pred stavom formálno- právnym. Táto zásada nie len umožňuje ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom. Platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane musí preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane boli stanovené, najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Iba formálne potvrdenie zdaniteľných obchodov - predloženie dokladov, nehodnovernú výpoveď, svedka nepovažuje odvolací orgán za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií.

25.

Odvolací orgán zastáva názor, že správca dane získané a predložené dôkazy analyzoval s cieľom zistenia skutkového stavu danej veci, hodnotil dôkazy na základe ich podstaty a uvedené zistenia posúdil vo vzájomných súvislostiach v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku.

26.

Pokiaľ daňový subjekt v odvolaní poukazuje na rozsudky Bonik EOOD (2013) a vo veciach Mahagében, Peter Dávid, Mecsek-Gabona a Gábor Tóth (2012), odvolací orgán tvrdí, že uvedené rozsudky nie je možné aplikovať na tento prípad, keďže daňovým subjektom nebolo preukázané splnenie hmotno- právnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49-51 zákona o DPH. Odvolací orgán dôvodí, že v prípade, že sa daňový subjekt odvoláva na rozsudky ESD, nie je postačujúce iba citovať určité právne stanovisko, vytrhnuté z kontextu, ale je potrebné preukázať, že daný rozsudok je možné aplikovať na prejednávaný prípad. Nestačí, aby sa daňový subjekt odvolával na rozsudky, ale musí preukázať aj ich podobnosť s preverovaným prípadom, t. j., či sú relevantné v tejto veci, čo sa však nestalo.

27.

V preverovanej veci rozsudok ESD vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, na ktorý daňový subjekt poukazuje, nie je v danom prípade vôbec aplikovateľný, a to z dôvodu diferentnosti skutkových okolností. Vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid nebol spochybnený samotný dodávateľ fakturovaného tovaru, ale iba množstvo tovaru, pretože z účtovníctva dodávateľa vyplynulo, že v čase dodania nedisponoval dostatočným množstvom tovaru, v danom prípade však nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom.

28.

Vo vzťahu k námietke, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy, týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľa, odvolací orgán uvádza, že zo strany správcu dane neišlo o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt vo vzťahu k okolnostiam týkajúcich sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku kontrolovaným daňovým subjektom. Námietku vyhodnotil odvolací orgán ako neopodstatnenú.

29.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý daňový subjekt poukazuje, odvolací orgán dáva daňovému subjektu do pozornosti nasledovné - Ústavný súd SR v Uznesení -17 judikoval, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie

jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej".

30.

V zmysle § 24 daňového poriadku v procese správy daní ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane vierohodnými dôkaznými prostriedkami. Zákonná úprava postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je špeciálnou zákonnou úpravou, ktorá z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určila pre dokazovanie prísnejšie podmienky. Tieto podmienky je nutné dodržať, pretože v opačnom prípade dôsledky z ich porušenia znáša daňový subjekt. Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt.

31.

Pre posúdenie rozloženia dôkazného bremena je dôležitý rozsudok NS SR , v ktorom Najvyšší súd SR judikoval. že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej skutočnosti preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa (pojem „môže" § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry ESD.

32.

Odvolací orgán s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku uvádza, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Bolo potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené.

33.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. podmienky uvedené v §49 ods. la2 písm. a) av§51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byt' schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. tovar reálne dodaný v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

34.

Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byt' nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

35.

Odvolací orgán zastáva názor: že správca dane v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností vyvodil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Podľa názoru odvolacieho orgánu doklady predložené daňovým subjektom nemajú reálny základ a vyvolávajú pochybnosti o uskutočnení deklarovaných obchodov, na základe ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane a oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

36.

Kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, a ani vo vyrubovacom konaní a odvolacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení preverovaných zdaniteľných obchodov. Neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu má za následok neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Odvolací orgán považuje postup správcu dane za správny a dôvodí, že v prípade daňového subjektu nebolo vôbec možné zo strany správcu dane vyvodiť záver, že predložené dôkazy odrážajú materiálnu skutočnosť - teda, že informácie v nich zaznamenané sú pravdivé a majú tak vo vzťahu k deklarovaným sporným obchodom relevanciu.

II. Žaloba a žalobné dôvody

37.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.01.2020 žalobu, v ktorej namietal, že žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej napádal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.

38.

Žalobca v žalobe namietal, že správca dane však vo svojom rozhodnutí č. 101567171/2019 zo dňa 27.06.2019 konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH, keď podľa záverov deklarovaných v Protokole č.102274925/2018 zo dňa 19.11.2018 nebolo zo strany žalobcu dostatočne a hodnoverne preukázané, že namietané zdaniteľné plnenia (služby) spočívajúce v dodaní náhradných dielov boli uskutočnené a dodané dodávateľom B & MEDIA s.r.o., ako aj skutočnosti, že B & MEDIA s.r.o. reálne vznikla daňová povinnosť.

39.

Správca dane argumentoval dôvody, pre ktoré neboli zo strany žalobcu splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH, pričom uviedol, že:

- daňový subjekt, ani dodávateľ B & MEDIA s.r.o. vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že dodávateľ B & MEDIA s.r.o. dodal daňovému subjektu deklarovanú ekonomickú činnosť podľa dotknutých faktúr, a že daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane;

- daňový subjekt pri daňovej kontrole neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných prijatými faktúrami, nepreukázal, že zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach boli skutočne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre - platiteľom.

40.

Keďže podľa správcu dane neboli splnené podmienky na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH, správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z faktúr č. 15111263, 15111264, 15111265, 15111266, 15111267, 15111268 v sume 1 660 eura od dodávateľa B & MEDIA s.r.o. v zdaňovacom období december 2015.

41.

Správca dane vo svojom rozhodnutí č. 101567171/2019 zo dňa 27.06.2019 uviedol, že počas vyrubovacieho konania neboli predložené žiadne nové doklady, dôkazy, neboli zo strany daňového subjektu poskytnuté požadované informácie, neboli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyčíslený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 u daňového subjektu a neuznal nárok na odpočítanie dane z faktúr č. 15111263, 15111264, 15111265, 15111266, 15111267, 15111268 v sume 1 660 eura od dodávateľa B & MEDIA s.r.o.

42.

S uvedenými zisteniami správcu dane sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožnil pričom uviedol, že žalobca nepreukázal, že splnil hmotno-právne podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH, pretože neuviedol správcovi dane, aké reklamné služby, ktoré mu boli dodávateľom fakturované spornými dodávateľskými faktúrami, mu boli poskytnuté, keďže nepredložil dodací list, ani žiadny iný doklad o spôsobe využitia reklamnej plochy na športových vozidlách kontrolovaným daňovým subjektom a samotné faktúry to taktiež bližšie nešpecifikujú. Okrem toho svedok Róbert Stacha sa na ústnom pojednávaní dňa 19.09.2018 do zápisnice č.101839674/2018 nevedel bližšie vyjadriť k sporným obchodom a žiadne dôkazy nepredložil.

43.

Žalobca namieta závery správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v rámci daňového konania údajne nepreukázal, že tovar (náhradné diely) uvedené na dotknutých faktúrach boli reálne dodané spoločnosťou B & MEDIA s.r.o.

44.

Správca dane a rovnako tak i žalovaný sa svojvoľne a arbitrárne rozhodol neakceptovať vykonané dôkazy výpovede Róberta Stacha, ktorý sa naviac vyjadril, že dodávateľ B & MEDIA s.r.o. dodal namietané zdaniteľné plnenia v prospech žalobcu. Správca dane sa navyše svojvoľne rozhodol nevykonať kontrolovaným subjektom navrhnutý dôkaz výsluch spoločníka a konateľa spoločnosti B & MEDIA s.r.o. Zdena Berana, preukazujúci uskutočnenie namietaných zdaniteľných plnení.

45.

Z výpovede svedka Róberta Stacha jednoznačne vyplýva, že dodávateľ B & MEDIA s.r.o. poskytol a dodal namietané zdaniteľné plnenia v prospech žalobcu, ktoré následne boli predmetom fakturácie.

46.

Správca dane však vyššie tvrdené a preukázané skutočnosti, ktoré sú podstatné pre preukázanie skutočného dodania namietaných zdaniteľných plnení práve dodávateľom žalobcu - spoločnosťou B & MEDIA s.r.o. neakceptoval a odmietol na ne prihliadnuť v spojení s ďalšími skutočnosťami, ktoré vyšli počas daňovej kontroly najavo. Namiesto toho správca dane zameral svoje zisťovanie u svedka Róberta Stacha na otázky ohľadom vedenie účtovníctva spoločnosti B & MEDIA s.r.o., kde a u koho viedol účtovníctvo a akým spôsobom, čo je však vo vzťahu k preukázaniu skutočného dodania zdaniteľného plnenia žalobcovi irelevantné. Žalobca navrhol vykonať dôkazy na odstránenie vzniknutých pochybností správcu dane, na podanie ďalších potrebných vysvetlení, preukázanie svojich tvrdení a dôvodnosti svojho postupu v súlade so zákonom o DPH, správca dane i žalovaný svojvoľne a arbitrárne rozhodli navrhované dôkazy nevykonať.

47.

Žalobca v rámci konania navrhoval podaním zo dňa 05.06.2019 predvolať a vypočuť ako svedka pána Zdena Berana - v Obchodnom registri SR aktuálne zapísaného konateľa spoločnosti B & MEDIA s.r.o., a opätovné vypočutie pána Róberta Stacha, ktorý bol na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22.04.2015 konateľom spoločnosti B & MEDIA s.r.o. po tomto dátume.

48.

Žalobca uviedol správcovi dane otázky, ktoré mal správca dane v rámci výsluchu svedkom položiť a ktoré odpovede na otázky mali preukazovať reálne dodanie služieb žalobcovi spoločnosťou B & MEDIA s.r.o., ktoré správca dane spochybňuje.

49.

Žalobca správcovi dane zaslal ako odpoveď na výzvu č. 101158155/2019 zo dňa 16.05.2019 absolútne relevantné otázky, ktoré navrhoval položiť navrhnutým svedkom. Otázky sa týkali jednak priamo správcom dane spochybňovaných zdaniteľných obchodov a jednak otázky žalobcu smerovali aj k vysvetleniu nezrovnalostí, ktoré zistil správca dane, a na ktoré poukazoval v súvislosti s neplnením si povinností spoločnosti B & MEDIA s.r.o. voči správcovi dane, od ktorých odvodzoval pochybnosti o faktickom dodaní služieb žalobcovi.

50.

Správca dane výsluch navrhnutých svedkov odmietol vykonať, pričom argumentoval, že odpoveď žalobcu neobsahuje žiadne zdôvodnenie, žiadne skutočnosti, na základe ktorých žalobca navrhol predvolanie a vypočutie svedkov, a tiež, že žalobca požadoval, aby správca dane položil svedkom otázky, ku väčšine ktorých (aj keď boli inak koncipované) sa na ústnom pojednávaní vyjadril svedok Róbert Stacha. Ďalšie otázky, ktoré žalobca požadoval položiť svedkom, nesúvisia s preverovanými skutočnosťami, v prípade akejkoľvek odpovede svedkov by nemali vplyv na zistenia správcu dane, neovplyvnili by závery správcu dane.

51.

S uvedenými tvrdeniami a závermi správcu dane sa žalobca v žiadnom prípade nestotožňuje. V prvom rade žalobca poukazuje na to, že zákon č o správe dani žiadnym spôsobom neupravuje povinnosť žalobcu zdôvodňovať návrh na vykonanie dôkazu uvedením podrobného a kompletného zoznamu skutočností, na základe ktorých navrhuje vykonať konkrétny dôkaz - vypočutie svedkov, takáto požiadavka správcu dane nemá oporu v zákone a je nedôvodná.

52.

Žalobca sa tiež nestotožňuje s tvrdením, že k otázkam navrhnutým žalobcom v rámci odpovede na výzvu č. 101158155/2019 zo dňa 16.05.2019 sa už v rámci ústneho pojednávania svedok Róbert Stacha vyjadril

53.

A za ďalšie nie je možné akceptovať konštatovanie správcu dane, že ďalšie otázky, ktoré žalobca požadoval položiť svedkom, nesúvisia s preverovanými skutočnosťami, v prípade akejkoľvek odpovede svedkov by nemali vplyv na zistenia správcu dane, neovplyvnili by závery správcu dane.

54.

Žalovaný považuje Róberta Stacha za nedôveryhodnú osobu, keďže doposiaľ nezabezpečil vykonanie zmeny v Obchodnom registri SR v osobe konateľa a spoločníka spoločnosti B & MEDIA s.r.o., písomnosti zasielané správcom dane počas daňovej kontroly nepreberal, podľa jeho vyjadrenia zo dňa 05.09.2018 „ešte furt som nepodal opravné daňové za rok 2015, nepodarilo sa mi zoradiť všetky prijaté a vystavené faktúry za rok 2015 za firmu B & MEDIA s.r.o."

55.

Žalobca namieta, že uvedené závery žalovaného nemôže žalobca považovať za uspokojivé zdôvodnenie toho, že mu bol nepriznaný nárok na odpočítanie dane podľa § 49 a nasl. zákona o DPI a tiež odňatá možnosť prostredníctvom navrhnutého dôkazu v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, čo je v konečnom dôsledku na jeho ťarchu, hoci reálne pochybil dodávateľ žalobcu tým, že si neplní riadne povinnosti voči správcovi dane.

56.

Podľa žalobcu vzniká legitímne otázka, aký iný dôkaz by správca dane akceptoval za účelom preukázania dodania namietaných zdaniteľných plnení, keďže ani samotné preukázanie dodania (reálneho uskutočnenia) namietaných zdaniteľných plnení nepovažoval za dostatočné pre ustálenie záveru, že spoločnosť B & MEDIA s.r.o. reálne dodala žalobcovi namietané zdaniteľné plnenia. V tomto smere nemožno akceptovať ani zdôvodnenie správcu dane, ktorý odmietol prihliadnuť na výpovede Róberta Stacha výhradne len preto, že Róbert Stacha nepredložil iné listinné dôkazy (účtovnú a daňovú evidenciu spoločnosti B & MEDIA s.r.o.) na preukázanie svojich tvrdení.

57.

Uvedené konštatovanie správcu dane je o to viac zarážajúce, že správca dane počas celej daňovej kontroly tvrdil (a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s týmito jeho tvrdeniami v celom rozsahu stotožňuje), že faktúry a iné účtovné doklady nie sú rozhodujúce pre prijatie záveru o opodstatnenosti uplatnenia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ale naopak je to práve reálne uskutočnenie ekonomickej činnosti uvedenej vo faktúrach, čo však bolo v danom prípade nesporne preukázané výpoveďou svedka.

58.

Takýto postup správcu dane bohužiaľ žalobcu vedie k presvedčeniu, že podobným vykonštruovaným, neodôvodneným a nepreskúmateľným spôsobom môže správca dane nepriznať nárok na oslobodenie od dane akémukoľvek subjektu za akýchkoľvek podmienok a za akéhokoľvek dostatočného predloženia dôkazov o splnení podmienok na oslobodenie, čo je bez pochýb v rozpore s princípom právnej istoty. Navyše žalovaný takéto rozhodnutie správcu dane, ktoré je v rozpore so zákonom potvrdil.

59.

Správca dane nevykonával svoju hodnotiacu činnosť predložených a získaných dôkazov v súlade s ustanovenými normatívmi, keď nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti tak, aby objektívne zistil skutočný stav veci, pričom účelovo prisúdil niektorým dôkazom vyššiu právnu silu oproti ostatným dôkazom, čo je, ako sme naznačili už vyššie v rozpore so všeobecnými zásadami správy daní inkorporovanými najmä v ustanovení § 3 daňového poriadku.

60.

Žalobca má zato, že takéto konanie žalovaného a správcu dane, ktorým svojvoľne odmietli akceptovať vykonané dôkazy výpovede Róberta Stacha a svojvoľne odmietli vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz výsluch spoločníka a konateľa spoločnosti B & MEDIA s.r.o. Zdena Berana, je naplnením dôvodu na podanie žaloby podľa .

61.

Žalobca tvrdí, že jeho právo na spravodlivé konanie bolo porušené v dôsledku nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov, ktoré mohli prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu, a to predovšetkým v prospech žalobcu. Správca dane obmedzil dokazovanie výlučne na formálne preverenie účtovných dokladov B & MEDIA s.r.o., ktoré neboli správcovi dane predložené. Žalobca namieta, že správca dane zameral svoje maximálne úsilie len na získanie účtovných dokladov, za ktoré žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť a ani ich úplnosť a predloženie nevie objektívne ovplyvniť, pričom správca dane bez dôležitého dôvodu nevykonal podstatné dokazovanie, ktoré navrhoval vykonať žalobca, pričom ide o všetky žalobcom navrhnuté a nevykonané dôkazy, najmä: dodatočný výsluch Róberta Stacha, Tatranská 01 Považská Bystrica; dodatočný výsluch Zdena Berana, Školská 232/4, Považská Bystrica.

62.

Všetky žalobcom navrhnuté dôkazy mali dokazovať primárne skutočnosť, že predmetný tovar bol skutočne dodaný zo strany B & MEDIA s.r.o., ktorá pre žalobcu objednanú službu v celom rozsahu a podľa dohodnutých podmienok zabezpečila. Odmietnutie vykonania navrhnutých dôkazov je pre žalobcu o to viac zarážajúce, že správca dane nemal v rámci vedenej daňovej kontroly za preukázané skutočné dodanie služby práve zo strany B & MEDIA s.r.o. (ktorá skutočnosť bola dôvodom na začatie vyrubovacieho konania).

63.

Žalobca podotýka, že aj vyššie navrhnutými dôkazmi mohol byt' preukázaný vecný a časový súvis dodania tovaru zo strany B & MEDIA s.r.o., a tým preukázaná skutočnosť, že B & MEDIA s.r.o. skutočne, reálne a fakticky vykonala všetky obchodné a právne úkony, smerujúce k riadnemu obstaraniu tovaru, resp. plnenia pre žalobcu.

64.

Žalobca namieta závery správcu dane v tom smere, že žalobca je povinný preukázať, že dodávateľ

- spoločnosť B & MEDIA s.r.o. mal formálne (odborné) a materiálne predpoklady na zabezpečenie a realizácie ním fakturovaného plnenia. Vo vzťahu k tomuto záveru podotýka, že nie je objektívne možné,

aby žaloba akýmkoľvek spôsobom preukázal uskutočnenie ďalších plnení v rámci tohto dodávateľského reťazca, na základe ktorého dodávateľ žalobcu zabezpečoval poskytovanie dotknutých služieb.

65.

Rovnako žalobca nepovažuje za prípustné, aby zodpovedal za tú okolnosť, že spoločnosť B & MEDIA s.r.o., relevantným spôsobom nepreukázala dodanie tovaru žalobcovi, keďže nie je možné tento účtovný prípad preveriť na základe účtovných dokladov spoločnosti. Takáto skutočnosť nemôže mať vplyv na žalobcu a jeho nárok na uplatnenie odpočítania dane a v žiadnom prípade nie je možné zodpovednosť za takéto prípadné pochybenie dodávateľa žalobcu prenášať na samotného žalobcu.

66.

V uvedenom tvrdení žalobcu utvrdzuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorý vo viacerých prípadoch uvedené konštatoval. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 80/11 z 21.06.2012

- Mahagében a Dávid, čl. 50, nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

67.

Správca dane nemôže od platiteľa požadovať, aby pri prijatí plnenia overoval, či ma dodávateľ predmetný tovar k dispozícii, či je schopný ho dodať, či má zamestnancov, ktorí uskutočnia dojednané služby alebo či si plní povinnosti ohľadom podania priznania k DPH. Je povinnosťou daňových orgánov uskutočňovať potrebné kontroly za účelom odhalenia podvodov. Ďalej za situácie, keď nie je relevantne spochybnené prijatie zdaniteľného plnenia platiteľom dane, nemôže správca dane platcovi dane nárok na odpočet odňať (Dôkaz: Bonik EOOD (2013) a vo veciach Mahagében, Péter Dávid, Mecsek-Gabona a Gábor Tóth (2012).

68.

Žalobca vykonal všetky úkony odbornej starostlivosti zamerané na preverenie spoľahlivosti spoločnosti B & MEDIA s.r.o., ktoré od neho bolo možné spravodlivo vyžadovať, a ktoré zároveň boli v jeho možnostiach. Žalobca nemal žiadnu vedomosť, že by zo strany jeho dodávateľa B & MEDIA s.r.o., došlo k akémukoľvek porušeniu predpisov v oblasti daňového práva. Zákon mu zároveň nedal žiadne právne prostriedky na to, aby sa o takýchto prípadne existujúcich skutočnostiach mohol dozvedieť.

69.

V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt možno podľa názoru žalobcu jednoznačne konštatovať, že žalobca preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na rozdiel od daňového úradu ako správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že žalobcovi ako odberateľovi spoločnosť B & MEDIA s.r.o. ako dodávateľ fakturovaný tovar nedodal. Jedná sa iba o domnienky správcu dane a žalovaného, ktoré nedokázali relevantným spôsobom preukázať.

70.

K faktúram predloženým správcovi dane v konaní žalobca zdôrazňuje, že správca dane a ani žalovaný nepreukázali, že tieto faktúry nevystavila spoločnosť B & MEDIA s.r.o., ani nepreukázali, že tovar v nich uvedený nebol dodaný touto spoločnosťou. Žalobca reálne využil služby od obchodnej spoločnosti B & MEDIA s.r.o., ktorá mala všetky povolenia na obchodovanie, bola riadne zaregistrovaná. Nebolo preukázané, že listiny predložené žalobcom neboli vystavené touto obchodnou spoločnosťou, práve naopak. Pritom preukázanie týchto skutočností dôkazne zaťažuje správcu dane, ktorý musí preukázať, že faktúra nebola vystavená touto spoločnosťou a že tovar reálne nebol dodaný. Nepreukázanie týchto skutočností, dôkazne nezaťažuje žalobcu ale naopak, jeho riadne vedená evidencia a splnenie si daňových povinností je dôkazom o tom, že obchodná spoločnosť B & MEDIA s.r.o., vystavila faktúru na základe ktorej sa uskutočnilo aj dodanie tovaru.

Listiny predložené žalobcom sú pritom dôkazom použiteľným vo vzťahu k tejto obchodnej spoločnosti, v prípade ak by popierala tieto skutočnosti a argumentovala by tým, že nemá účtovníctvo. Žalobca preto zotrváva na tom, že rozhodnutia správnych orgánov - správcu dane i žalovaného sú postavené na domnienkach a konštrukciách.

71.

Žalobca má za to, že dodanie tovaru v zmysle správcom dane a žalovaným spochybnených faktúr a zaplatenie kúpnej ceny za tento dodaný tovar bolo okrem písomných dokladov potvrdené aj výpoveďou svedka pána Róberta Stacha, a správca dane a tiež žalovaný vo vzťahu k jednoznačným a najmä zákonným dôkazom nepreukázal opak, pričom sa bránil len irelevantnými vyjadreniami bez dôkaznej hodnoty.

72.

Zároveň žalobca poukázal na účelové a neobjektívne vyhodnocovanie dôkazov v jeho neprospech. V súvislosti s vyhodnotením dôkazov žalobca namieta, že správca dane i žalovaný ignoroval výpoveď svedka, ktorá je dôkazom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku a preukazuje tvrdenia žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobca napadnutému rozhodnutiu a postupu správcu dane vytýka porušenie práva žalobcu na riadne a úplné zistenie skutkového stavu a manipulatívne vyhodnotenie dôkazov, čím došlo k porušeniu zásady podľa § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 daňového poriadku.

73.

V rozhodnutí žalovaného a správcu dane preto absentuje presvedčivé vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú v prospech žalobcu, čím je založený dôvod podania správnej žaloby podľa (napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov).

74.

Nevykonanie žalobcom legitímne navrhnutého dôkazu (pričom legitímnosť navrhnutého dôkazu je v tomto prípade spoľahlivo osvedčená) bez racionálneho zdôvodnenia nevykonania dôkazu v kontexte všetkých podstatných právnych a skutkových otázok prejednávanej daňovej veci, je rovnako vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti žalobcu ako daňového subjektu uplatniť všetky jemu prináležiace práva odôvodňujúcou zrušenie napadnutého rozhodnutia.

75.

Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. S niektorými sa nevysporiadal vôbec, s niektorými ďalšími sa nevysporiadal riadne.

76.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, že p. Róbert Stacha potvrdil dodanie tovaru žalobcovi v zmysle spochybňovaných faktúr, sa k týmto v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyjadril.

77.

Rovnako tak žalovaný presvedčivým spôsobom neuvádza, z akého dôvodu nepovažuje dôkazy preukazujúce dodanie tovaru od spoločnosti B & MEDIA s.r.o., predložené žalobcom za relevantné. Žalobca konštatuje, že spôsob takéhoto dokazovania žalovaným a správcom dane negarantuje jeho objektivitu. Žalobca má preto za to, že takéto konštatovania bez toho, aby žalovaný uviedol, prečo žalobcom predložené dôkazy nepovažuje za dôkazy o dodaní tovaru, možno považovať za arbitrárne.

78.

Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti je žalobca presvedčený, že argumentácia žalovaného a správcu dane nie je dostatočným podkladom pre závery v ich rozhodnutiach obsiahnutých, a nie je namieste takýto zásah do právnej istoty žalobcu.

79.

Žalobca má za to, že skutkové okolnosti zistené správcom dane neposkytujú dostatočný podklad pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane, preto je tu tiež daný dôvod podania správnej žaloby podľa

(zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

80.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 24.03.2020, v ktorom uviedol, že námietky podané žalobcom v žalobe sú identické s námietkami ktoré boli podané v odvolaní a s týmito námietkami sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zastáva názor, že ani prvostupňový orgán a ani žalovaný nemusí odpovedať na všetky námietky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny stav rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je rozhodnutie dostatočne zrozumiteľné a skutkový stav je správne a riadne posúdený.

81.

K námietke, uvedenej v žalobe, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, konkrétne neobsahuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, čo má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalovaný argumentuje, že pri správe daní vznikajú správcovi dane a aj daňovému subjektu náklady, ktoré je potrebné uhradiť. Vo všeobecnosti platí, že vzniknuté náklady uhrádza príslušný správca dane a náklady, ktoré vznikli daňovému subjektu hradí daňový subjekt (§ 12 ods. 1 daňového poriadku). V prípade naplnenia skutkových okolností stanovených v § 12 ods. 2 daňového poriadku, znáša náklady správca dane v rozsahu stanovenom v cit. ustanovení. O uplatňovanom nároku správca dane vydá rozhodnutie. Predmetom žalovanej veci nebolo uplatňovanie nárokov v zmysle § 12 daňového poriadku, a preto tieto skutočnosti nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia a nemôžu byť jeho obsahom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný taktiež tvrdí, že táto námietka nebola uvedená v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu a preto navrhuje správnemu súdu, aby ju nepreskúmaval.

82.

K námietkam žalobcu, že tvrdenie správcu dane, že tovar zo strany spoločnosti B & MEDIA s.r.o. nebol žalobcovi reálne dodaný, je subjektívny názor správcu dane, ktorý nemá oporu v skutkovom stave; že žalobca preukázal dodanie tovaru všetkými účtovnými a daňovými dokladmi, ktoré mal a mohol mať k dispozícii; že správca dane nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ B & MEDIA s.r.o. žalobcovi sporný tovar nedodal; že správca dane a ani žalovaný nepreukázali, že tieto faktúry nevystavila spoločnosť B & MEDIA s.r.o. a ani nepreukázali, že tovar v nich uvedený nebol dodaný touto spoločnosťou, žalovaný argumentuje, že na preukázanie hodnovernosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov nie je postačujúce len predloženie faktúr, ale aj preukázanie, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu práve dodávateľom uvedeným na faktúrach. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre - platiteľom. Pokiaľ nie je preukázané, že tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje len samotná existencia dokladu. Predložením faktúr, ich zaúčtovaním ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Okrem toho, ani správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach netvrdia, že sporné faktúry neboli vystavené spoločnosťou B & MEDIA s.r.o., tvrdia však, že nebolo preukázané, že tovar v nich deklarovaný dodala žalobcovi uvedená spoločnosť.

83.

K námietke, že žalobca v rámci konania navrhoval podaním zo dňa 05.06.2019 predvolať a vypočuť ako svedka pána Zdena Berana - v Obchodnom registri SR aktuálne zapísaného konateľa spoločnosti B & MEDIA s.r.o., a opätovné vypočutie pána Róberta Stacha, ktorý bol na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22.04.2015 konateľom spoločnosti B & MEDIA s.r.o. po tomto dátume na preukázanie svojich tvrdení a dôvodnosti svojho postupu v súlade so zákonom o DPH, avšak správca dane výsluch navrhnutých svedkov odmietol vykonať, žalovaný argumentuje, že nepovažoval za potrebné vypočutie týchto svedkov.

84.

Pokiaľ ide o navrhované opätovné vypočutie svedka Róberta Stacha, tento sa do Zápisnice č. 101839674/2018 na ústnom pojednávaní dňa 19.09.2018 nevedel bližšie vyjadriť k sporným obchodom a žiadne dôkazy nepredložil. Konateľ žalobcu z uvedeného ústneho pojednávania (ktoré začalo o 08.00 hod.) odišiel o 09.25 hod. z dôvodu, že musí vybaviť nejaké záležitosti a nevyužil tak možnosť klásť svedkovi otázky.

85.

Svedok Róbert Stacha požiadal na tomto ústnom pojednávaní o znovu vyjadrenie sa k otázkam a možnosti doložiť dôkazy k prejednávanej veci voči žalobcovi, dodatočne preukázať dôkazy a skutočnosti o spolupráci so žalobcom, na základe čoho správca dane dal svedkovi lehotu 8 dní odo dňa spísania zápisnice z uvedeného ústneho pojednávania na doloženie dôkazov a vyjadrenie k novým skutočnostiam, avšak svedok žiadne dôkazy a vyjadrenie správcovi dane nedoručil.

86.

Predvolanie svedka Zdena Berana, Školská 232/4, 017 01 Považská Bystrica, ktorý bol stále aktuálne zapísaný v Obchodnom registri SR ako konateľ a spoločník spoločnosti B & MEDIA s.r.o., napriek tomu, že tento previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti a konateľstvo na Róberta Stacha dňom 22.04.2015, čo však v Obchodnom registri zapísané nebolo, žalovaný nepovažoval za potrebné, pretože zdaniteľné plnenia mal žalobcovi dodať Róbert Stacha, ktorý aj vystavil sporné faktúry.

87.

Žalovaný považoval Róberta Stacha za nedôveryhodnú osobu, pretože nezabezpečil vykonanie zmeny v Obchodnom registri SR v osobe konateľa a spoločníka spoločnosti B & MEDIA s.r.o., písomnosti zasielané správcom dane počas daňovej kontroly nepreberal, podľa jeho vyjadrenia zo dňa 05.09.2018 „ešte furt som nepodal opravné daňové za rok 2015, nepodarilo sa mi zoradiť všetky prijaté a vystavené faktúry za rok 2015 za firmu B & MEDIA s.r.o.“

88.

Okrem toho na ústnom pojednávaní nevedel zamestnancom správcu dane preukázať preverované skutočnosti, nevedel predložiť účtovníctvo spoločnosti B & MEDIA s.r.o., ani evidencie DPH za preverované zdaňovacie obdobia. Nevedel tiež nijakým spôsobom preukázať reálnosť uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov.

89.

K námietke, že správca dane tiež v rámci svojho úradného postupu odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom zisteným počas daňovej kontroly, keď v napadnutom rozhodnutí konštatuje skutočnosti počas daňovej kontroly žalobcovi neznáme, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaný tvrdí, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol oboznamovaný so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na ústnych pojednávaniach dňa 26.06.2018 (Zápisnica č. 101224467/2018), 19.09.2018 (Zápisnica č. 101846644/2018 a Zápisnica č.101839674/2018), dňa 23.10.2018 (Zápisnica č. 102101695/2018), dňa 18.06.2019 (Zápisnica č. 101489347/2019), avšak žiadne návrhy ani námietky smerujúce proti obsahu týchto zápisníc nevzniesol. Okrem toho správca dane konateľa žalobcu telefonicky informoval o určení dane podľa § 22 zákona o DPH (Úradný záznam č. 101534171/2019 zo dňa 24.06.2019).

90.

K námietke žalobcu, že pochybnosti žalovaného a správcu dane sa stali jediným argumentom, o ktorý sa vo svojich nezákonných rozhodnutiach opierajú, žalovaný uvádza, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že preukázanie nároku na odpočítanie dane je prvotne záležitosťou dokladov, súčasne však treba rešpektovať súlad s faktickým stavom. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je preukázané, že došlo k uskutočneniu faktického plnenia, a tak, ako je to v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je len formálnym dôkazom, ktorý dovršuje hmotnoprávne aspekty skutočného vykonania zdaneného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak, ako je platcom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť splnená len formálnym správnym daňovým dokladom. Nie je povinnosťou správcu dane, aby dokazoval, že údaje o určitom účtovnom prípade

zaznamenané u žalobcu sú v rozpore so skutočnosťou, je však povinný preukázať, že o súlade so skutočnosťou existujú vážne pochybnosti, čo robí predložené účtovné doklady za nevierohodné, neúplné.

91.

Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu žalovaný uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií.

92.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).

93.

V zmysle § 24 daňového poriadku v procese správy daní ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení. Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Žalovaný s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku uvádza, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na žalobcovi.

94.

Žalovaný zastáva názor, že správca dane v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti vyvodil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Podľa názoru žalovaného doklady predložené žalobcom nemajú reálny základ a vyvolávajú pochybnosti o uskutočnení deklarovaných obchodov v kontrolovanom zdaňovacom období, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane v zdaňovacom období október 2015.

95.

Žalovaný má za to, žalobca nepreukázal materiálnu podstatu veci, že mu tovar bol skutočne dodaný dodávateľom deklarovaným na dodávateľských faktúrach od spoločnosti B & MEDIA s.r.o. Správca

dane pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, t.j. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a dospel k záveru, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že splnil podmienky na uplatnenie odpočítania dane.

96.

Žalovaný zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že reálne došlo k dodaniu tovaru dodávateľom deklarovaným na dodávateľských faktúrach

- spoločnosťou B & MEDIA s.r.o. žalobcovi, žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

97.

K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava a konanie pred krajským súdom

98.

Podľa (, ) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 63 ods.3 písm. d) daňového poriadku Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

Podľa o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 43 ods. 1 až 5 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a

b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. (3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. (4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

99.

Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.02.2021 podľa , pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

100.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, začal dňa 23.11.2017 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 až december 2014, január 2015 až december 2015, podľa v znení neskorších predpisov. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102226859/2017 zo dňa 23.10.2017.

101.

O výsledku daňovej kontroly správca dane v súlade s č. v znení neskorších predpisov vyhotovil protokol č. 102274925/2018, ktorý bol žalobcovi zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 22.11.2018.

102.

Žalobca dňa 06.12.2018 doručil elektronicky správcovi dane čestné vyhlásenie podpísané p. G. X. a dňa 10.12.2018 vyjadrenie k protokolu zo dňa 19.11.2018. V lehote určenej vo výzve na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá uplynula dňa 13.12.2018 žalobca žiadne iné dôkazy ani pripomienky správcovi dane nedoložil.

103.

Vyrubovacie konanie bolo na základe rozhodnutia Daňového úradu Trnava č.101194149/2019 zo dňa 20.5.2019 prerušené do dňa 23.05.2019 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa

osobitného predpisu a to Nariadenia Rady EU č.904/2010 o administratívnej spolupráci o boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

104.

Dňa 06.06.2019 správca dane svojim rozhodnutím č. 101430572/2019 zo dňa 11.06.2019 oznámil žalobcovi, že dôvody prerušenia pominuli a že bude pokračovať v konaní.

105.

Správca dane sa dohodol so žalobcom, že dňa 18.06.2019 dôjde k prerokovaniu pripomienok a následkom tohto prerokovania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101489347/2019.

106.

Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou a na základe dôkazov vyhodnotených vo vyrubovacom konaní správca dane v lehote podľa v znení neskorších predpisov vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým za zdaňovacie obdobie december 2015 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1 660 Eur.

107.

Krajský súd ďalej z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v preverovanom období december 2015 preveroval predložené doklady a záznamy DPH, ktoré predložil žalobca a z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa až o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to z faktúr od dodávateľa spoločnosti B & MEDIA s.r.o., so sídlom Školská 232/4, Považská Bystrica, pričom sa jednalo o faktúry č číslo 15111263, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 2 800 EUR, 20% daň v sume 560 EUR, spolu 3 360 EUR, číslo 15111264, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 2 000 EUR, 20% daň v sume 400 EUR, spolu 2 400 EUR, číslo 15111265, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 1 500 EUR, 20% daň v sume 300 EUR, spolu 1 800 EUR, číslo 15111266, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 500 EUR, 20% daň v sume 100 EUR, spolu 600 EUR, číslo 15111267, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 700 EUR, 20% daň v sume 140 EUR, spolu 840 EUR, číslo 15111268, dátum vzniku daňovej povinnosti 11.12.2015, fakturácia na základe dodacieho listu náhradné diely, základ dane v sume 800 EUR, 20% daň v sume 160 EUR, spolu 960 EUR. 108. V rámci preverenia zdaniteľných obchodov správca dane požiadal správcu dane v Považskej Bystrici o preverenie spoločnosti B & MEDIA s.r.o. v súvislosti s dodávkami uskutočnenými pre spoločnosť PNEUMOTO, spol. s r.o., pričom z odpovedí na dožiadanie č. 100937638/2018 zo dňa 14.05.2018 správca dane zistil, že spoločnosť B & MEDIA s.r.o. za II. kvartál až IV. kvartál 2015 t. j. aj za kontrolované obdobie december 2015, podala daňové priznanie s nulovou hodnotou, t. j. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.

109.

Na základe tejto skutočnosti správca dane vyzval žalobcu, aby preukázal, že spoločnosť B & MEDIA s.r.o. reálne dodala žalobcovi tovar tak ako to deklaruje na predložených faktúrach, v opačnom prípade neuzná kontrolovanému subjektu odpočítanie dane z dodávok plnenia za december 2015. Žalobca počas daňovej kontroly nedoložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov na základe vyššie uvedených faktúr preukazujúce reálnosť, pravdivosť tvrdení daňovým subjektom, nepreukázal že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to práve osobou uvedenou na faktúrach.

110.

V súvislosti s preskúmaním spisového materiálu a s námietkami ktoré podal žalobca v žalobe, krajský súd poznamenáva, že v danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade i s logickým významom. V konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, vysporiadali sa so všetkými argumentáciami žalobcu a ozrejmili aj dôvod nevykonania navrhovaného dôkazu výsluchom svedka Zdena Berana, ktorý je aj

v súčasnosti konateľom spoločnosti B & MEDIA s.r.o., pričom tento dôkaz nevykonali z dôvodu, že z vykonaného dokazovania a zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že tento svedok previedol svoj obchodný podiel na p. Róberta Stacha a tak isto už nebol fakticky konateľom spoločnosti B & MEDIA s.r.o., pretože konateľom tejto spoločnosti mal byť už Róbert Stacha, hoci táto skutočnosť nebola zapísaná v obchodnom registri. Navyše zo spisového materiálu vyplýva aj to, že zdaniteľné plnenie za ktoré si uplatnil žalobca odpočet DPH dodal žalobcovi práve Róbert Stacha, ktorý vystavil aj faktúry.

111.

Na druhej strane treba poukázať aj na to, že Róbert Stacha na ústnom pojednávaní sa mal vyjadriť ku skutočnostiam ohľadne osoby oprávnenej konať za spoločnosť B & MEDIA s.r.o. ku vzniku funkcie ako konateľ, pričom uviedol, že všetko účtovníctvo B & MEDIA s.r.o. prevzal podľa odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu zo dňa 22.04.2015 a ktoré mu dal p. Beran a za roky 2013, 2014 a I. kvartál 2015, tieto doklady mu mali byť odovzdané 22.04.2015 a od toho dňa bol jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti B & MEDIA s.r.o., hoci táto skutočnosť nebola zapísaná v obchodnom registri. Na druhej strane treba uviesť, že tento svedok na pojednávaní nevedel preukázať žiadne účtovníctvo spoločnosti B & MEDIA s.r.o., ani evidencie DPH za preverované zdaniteľné obdobie. Svedok Róbert Stacha nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali kto lepil na vozidlá reklamu resp. kto túto reklamu dal vyrobiť. Svedok Róbert Stacha uviedol, že predmetné faktúry boli uhradené v hotovosti, ale nepamätal si kde bola prijatá hotovosť, nepreukázal však žiadnym iným dôkazom prijatie tejto hotovosti, len svojim tvrdením. Svedok Róbert Stacha síce potvrdil vystavenie predmetných faktúr pre daňový subjekt, ale k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložil žiadne účtovné záznamy. Nevedel preukázať, že by spoločnosť B & MEDIA s.r.o., mala poskytovať služby ktoré sú uvedené na faktúrach a nepreukázal v tejto súvislosti žiadne materiálne, technické, personálne ani priestorové vybavenie na poskytovanie takýchto služieb.

112.

Z uvedeného dôvodu krajský súd považuje tvrdenia ktoré uviedol svedok Róbert Stacha pri svojom výsluchu za účelové, pretože okrem týchto tvrdení, ktorými mal preukázať, že spoločnosť B & MEDIA s.r.o. skutočne dodala tovar (náhradné diely) pre žalobcu, nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že tieto tvrdenia sa zakladajú na skutočnosti.

113.

Ako už bolo vyššie uvedené, krajský súd sa stotožňuje s názorom správcu dane, že vypočutie svedka Zdena Berana, ktorý mal byť spoločníkom a konateľom spoločnosti B & MEDIA s.r.o., by v danom prípade nepriniesla v konaní žiadne skutočnosti, ktoré by ozrejmili dodávky tovaru, pretože sám Róbert Stacha uviedol, že tieto dodávky mal zabezpečovať on za spoločnosť B & MEDIA s.r.o., a teda svedok Beran by tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nemohol potvrdiť resp. vyvrátiť.

114.

Tým, že svedok Róbert Stacha okrem vlastného tvrdenia nepredložil žiadne účtovné resp. iné doklady, ktoré by preukazovali že práve spoločnosť B & MEDIA s.r.o. dodala tovar tak ako to deklaroval žalobca, znamená, že žalobca neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno.

115.

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo aj posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky

formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017).

116.

Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.04.2020).

117.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od tejto dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu, nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

118.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.

119.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

120.

Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného odberateľa žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodu deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaného zmluvného plnenia.

121.

Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na oslobodenie od dane.

122.

Ako už bolo vyššie uvedené, krajský súd opätovne poukazuje na to, že predložením faktúr a ich zaúčtovaním nie je splnená požiadavka preukaznosti dodania tovaru a služieb, ktoré deklaruje žalobca pri uplatnení nároku na odpočet DPH. V danom prípade krajský súd zistil, že správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nikdy netvrdili že sporné faktúry neboli vystavené spoločnosťou B & MEDIA s.r.o., avšak základným dôkazom a dôvodom prečo nebol priznaný nárok žalobcu na odpočet DPH je tá skutočnosť, že nebolo preukázané, že plnenia ktoré boli deklarované na týchto faktúrach dodala pre žalobcu práve spoločnosť B & MEDIA s.r.o.

123.

Podľa názoru krajského súdu, žalobca v priebehu konania nepreukázal, že splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH, keď neuviedol správcovi dane, aké reklamné služby ktoré mu boli dodávateľom fakturované spornými dodávateľskými faktúrami, mu boli poskytnuté, keď nepredložil dodacie listy ani žiadny iný doklad o spôsobe využitia reklamnej plochy na športových vozidlách kontrolovaných daňovým subjektom a samotné faktúry tieto reklamné plochy vôbec bližšie nešpecifikujú. Okrem toho svedok Róbert Stacha na ústnom pojednávaní dňa 19.09.2018 do zápisnice č. 101839674/2018 nevedel bližšie objasniť skutočnosti, na základe ktorých došlo k dodávaniu reklamných polepov na športové vozidlá. Ako osoba, ktorá mala konať za daňový subjekt B & MEDIA s.r.o., nepredložil žiadne účtovné doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že táto spoločnosť pre žalobcu skutočne dodala tieto náhradné diely.

124.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení preverovaných zdaniteľných obchodov. Neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu má za následok neuznanie jeho nároku na odpočet DPH.

125.

Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné

a vecne správne hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

126.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

127.

O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

128.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.