Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/3/2023

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci žalobcu: GRUMANT s.r.o., so sídlom Bečovská 1435, 104 00 Praha 10, IČO: 496 80 609, právne zastúpený: GÁLIK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., Krátka 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 675 750, proti žalovanému: STM POWER a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 321 982, právne zastúpený: Mgr. Dušan Oravec, advokát so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, IČO: 42 129 516, o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2023, doplnenou dňa 26.06.2023, sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizačného konania dlžníka STM POWER a. s., so sídlom Lieskovec 598/75, 018 R41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 321 982, ktoré je vedené po sp. zn. . Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že prihláškou si uplatnil pohľadávku vzniknutú na základe faktúr č. FVTB-1394/2021, FVTB-1532/2021, FVTB-1657/2021, FVTB-96/2022, FVTB-144, vystavených žalovanému na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2013 (ďalej len „RZK“), uzatvorenej medzi ním ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktoré žalovaný ani po výzvach žalobcu neuhradil po dátume splatnosti. Správca Oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 26.04.2023 oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 144 bola v lehote na popieranie pohľadávok žalovaným popretá čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozsahu istiny 2.914,36 EUR, úrokov z omeškania 228,18 EUR, nákladov z uplatnenia 581,82 EUR, čiže celkom v sume 3.724,36 EUR, s odôvodnením, že žalobca si uplatňuje odplatu za plnenie, na ktoré nebola vystavená objednávka žalovaného v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2013 a žalobca dodanie tovaru nepreukázal, a teda žalobca nepreukázal existenciu právneho dôvodu, výšky a vykonateľnosti svojej pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciu žalovaného, keďže má za to, že pohľadávka bola v prihláške preukázaná priložením rámcovej kúpnej zmluvy a faktúr č. FVTB-1394/2021, FVTB1532/2021, FVTB-1657/2021, FVTB-96/2022, FVTB-144/2022, vystavených na základe rámcovej kúpnej zmluvy. Argumentácia žalobcu, preukazujúca existenciu právneho dôvodu, výšky a vykonateľnosti pohľadávky žalobcu je uvedená vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 29.11.2022. Vzhľadom k tomu, že správca poprel pohľadávku na základe rovnakej argumentácie, ktorú uviedol žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, správca musel mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, a teda musel tiež poznať argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu. Z vedeného dôvodu vníma žalobca popretie pohľadávky zo strany správcu ako účelové s úmyslom zvýhodniť iných veriteľov žalovaného. Žalobca trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v predmetnom vyjadrení.

2. Dňa 18.09.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý poukázal na čl. 2 bodu 2.2. až bodu 2.3. Rámcovej zmluvy podľa ktorých je ku vzniku konkrétnej kúpnej zmluvy nevyhnutná objednávka žalovaného ako kupujúceho potvrdená žalobcom ako predávajúcim, pričom z tvrdení žalobcu obsiahnutých v návrhu na vydanie platobného rozkazu ako aj z dôkazov k nemu priložených je zrejmé, že medzi žalovaným a žalobcom nedošlo k uzatvoreniu konkrétnej kúpnej zmluvy, a to ani spôsobom podľa bodu 2.2. a 2.3. Rámcovej zmluvy. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a nie je ani možné preukázať, že žalobca skutočne žalovanému fakticky tovar (ktorého zaplatenie je predmetom tohto konania) dodal. Zásadný vplyv na dôvodnosť popretia Pohľadávky má spôsob prihlásenia Pohľadávky v Prihláške žalobcom a to najmä z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu právneho dôvodu Pohľadávky, čiže nepreukázal v Prihláške a jej prílohách, že si mal žalovaný od žalobcu objednať tovar, čiže nedošlo pre účely tohto konania k preukázaniu vzniku kúpnej zmluvy a teda aj ani v Prihláške tvrdeného, nie jasného a určitého, právneho dôvodu vzniku Pohľadávky, čo malo za následok dôvodné popretie Pohľadávky žalobcu. Ďalej uviedol, že žaloba podľa názoru žalovaného vzhľadom na v nej uvedené všeobecné závery neobstojí, pretože najmä bod 6 žaloby a v ňom uvedený odkaz na údajne rozhodné skutočnosti žalobca trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v predmetnom vyjadrení), je bez dôkaznej hodnoty, čiže neobstojí pretože nezodpovedá uvedeným ust. . Základným dôvodom Popretia Správcom bolo, že žalobca v prihláške nepreukázal existenciu právneho dôvodu pohľadávky, ktorá ma byť odplatou za plnenie základom ktorého mala byť podľa žalobcu „rámcová kúpna zmluva zo dňa 01.02.2013“, kde však žalobca nepriložil k prihláške ani objednávku a ani doklad o dodaní tovaru, čiže je dôvodný záver správcu v popretí, že žalobca v prihláške a jej prílohách existenciu právneho dôvodu pohľadávky nepreukázal. Záverom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi popretia správcom a považuje ich za správne a dôvodné, pričom vzhľadom na obsah žaloby a jednotlivé tvrdenia a závery, má za to, že predstavujú dôvody na zamietnutie žaloby, či už hmotnoprávne, alebo procesnoprávne.

3. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným súdu dňa 06.10.2023 vyjadril žalobca, ktorý v rámci svojho vyjadrenia poukázal na ním predložený Dodatok č. 2 k RKZ, ktorého prílohou s aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), ktoré upravujú podmienky ohľadom tzv. Toolboxu, prostredníctvom ktorého bol tovar, ktorého zaplatenie kúpnej ceny je nárokované žalobcom, dodaný žalovanému. O tom, že bol tovar dodaný a nebol zaplatený, svedčí Odsúhlasenie pohľadávok žalobcu zo dňa 08.06.2022, ktoré je potvrdené podpisom žalovaného. Oba uvedené dôkazy sú podpísané žalovaným, tento má o nich vedomosť, rovnako ako má o nich vedomosť reštrukturalizačný správca a z tohto dôvodu vníma žalobca popretie pohľadávky ako nezákonné a s jednoznačným úmyslom ukrátiť veriteľa.

4. K vyjadreniu žalobcu sa podaním doručeným súdu dňa 27.11.2023 vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že Dodatok č. 2 k Rámcovej kúpnej zmluve mal byť uzatvorený dňa 23.8.2021 a jeho všeobecné obchodné podmienky - VOP mali byť podpísané dňa 23.8.2021 a Odsúhlasenie pohľadávok dňa 8.6.2022, je nepochybné, že ich mal a mohol pripojiť k Prihláške, resp. k žalobe, čo sa však nestalo. Vo vzťahu k dôkazu predloženému oneskorene žalobcom a to odsúhlaseniu pohľadávok je potrebné zdôrazniť, že tento podklad sa vyhotovuje len pre účely účtovníctva a ako je v tejto veci nepochybné na podklade rovnakého skutkového základe ako v Prihláške bol vedený súdny spor, kde žalovaný relevantne podal Odpor, čiže spochybňoval nárok žalobcu na rovnakom skutkovom základe ako v Prihláške. Navrhuje tak žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného, za účasti ich právnych zástupcov a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z prihlášky pohľadávky vyplýva, že žalobca si do reštrukturalizačného konania dlžníka STM POWER a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 321 982 prihlásil pohľadávku, ktorá mala vzniknúť na základe faktúr vystavených veriteľom dlžníkovi s poukazom na uzavretú rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 01.02.2013 vo výške istiny 2914,36 eur, úroky z omeškania 228,18 eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 581,82.- eur, teda v celkovej výške 3724,36 eur.

7. Zo zoznamu pohľadávok vo veci STM POWER a.s., pokiaľ ide o prihlásenú pohľadávku veriteľa GRUMANT s.r.o., súd zistil, že pohľadávka bola popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a

výšky v celom rozsahu z dôvodu, že veriteľ si uplatňuje odplatu za plnenie, na ktoré nebola vystavená objednávka dlžníka v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2013 uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľ dodanie tovaru ani nepreukázal. Vzhľadnom na to, že uvedené doklady neboli predložené ani k prihláške, veriteľ nepreukázal existenciu právneho dôvodu, výšky a vykonateľnosti svojej pohľadávky.

8. Zo všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré boli priložené zo strany žalobcu ako príloha k dodatku č.2 k Rámcovej kúpnej zmluve vyplýva, z čl. 11 bodu 1, že dodací list k tovaru je v dvoch vyhotoveniach (jeden pre kupujúceho a jeden pre padávajúceho). Kupujúci je povinný na dodací list vyznačiť prevzatie tovaru zodpovednou, poučenou a oprávnenou osobou a na tomto dodacom liste budú uvedené iba záznamy podľa obsahu dodacieho listu. Ďalej súd z VOP zistil, že zmluvné strany sa dohodli na dodanie tovaru aj prostredníctvom tzv. toolboxu, pričom podľa čl. 7 bodu VIII, v prípadoch kedy bude medzi kupujúcim a predávajúcim dohodnuté, že doplnenie tovaru do toolboxu bude realizovať kupujúci, predávajúci zaistí doručenie doručenie tovaru určeného k umiestneniu do toolboxu na adresu umiestnenia a to spolu s dokladom prevodka – výdajka s presným vymedzením obsahu, umožňujúcim prevedenie kvantitatívneho prevzatia.

9. Z faktúry č.FVTB-1394/2021 zo dňa 20.10.2021(č.l.129 rub-130) súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanému sumu 459,62 eur 8 druhov tovaru, pričom faktúra odkazuje na dodacie listy A./2021, A./2021, A./2021, A./2021, A./2021, A./2021, A./2021 B. C. , , , , , , .

10. Z faktúry č.FTVB-1532/2021 zo dňa 30.11.2021 (č.l.130rub) súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanému 6 položiek tovaru v sume 648,40 eur. Faktúra odkazuje na dodacie listy č.DLTF-1538/2021, DLTF-16412/2021, DLTF-16632/2021 a objednávky OPTF-14937/2021, OPTF-15970/2021, OPTF-16181/2021.

11. Z faktúry č.FVTB-1657/2021 zo dňa 20.12.2021(č.l.131) súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanému 6 položiek tovaru v sume 612,09 eur. Faktúra odkazuje na dodacie listy DLTF-17436/2021, DLTF-17437/2021, DLTF-17539/2021, DLTF-17625/2021 a objednávky OPTF-16969/2021, OPTF-17063/2021, OPTF-17148/2021.

12. Z faktúry č.FVTB-96/2022 zo dňa 19.1.2022 (č.l.131rub) súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanému 3 položky tovaru v sume 318,70 eur. Faktúra odkazuje na dodacie listy č.DLTF-512/2022, , a objednávky , , .

13. Z faktúry č.FVTB-144/2022 zo dňa 22.2.2022 (č.l.132) súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanému 8 položiek tovaru v sume 875,55 eur. Faktúra odkazuje na dodací list č.DLTF-2138/2022 a objednávku OPTF-2103/2022.

14. Z dodacieho listu č.DLTF-2138/2022 z 14.2.2022 súd zistil, že sa ním potvrdzuje dodanie 8 položiek tovaru žalobcom, pričom za žalovaného mal tovar prevziať D. A..

15. Z listu na č.l. 144 súd zistil, že ide o účtovné odsúhlasenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo dňa 7.6.2022 na sumu 2914,36 eur, na ktorom je pečiatka žalovaného, dátum 8.6.2022 a nečitateľný podpis.

16. Na pojednávaní konanom dňa 09.04.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že v dobrej viere prihlásili pohľadávku do reštrukturalizačného konania žalovaného. Odkázali v prihláške na kúpnu zmluvu, ako aj vystavené faktúry, a tiež na konanie, ktoré sa o pohľadávke viedlo pred Okresným súdom Trenčín, kde tiež odkazovali na platobný rozkaz, ktorý bol vo veci vydaný. Doplnil, že rámcová kúpna zmluva upravovala v bode 2.5 uzatvorenie kúpnej zmluvy faktickým prevzatím tovaru kupujúcim z Toolboxu, čo si možno predstaviť ako akýsi mobilný sklad – automat, ktorý vydáva podľa požiadaviek príslušný tovar. Tento Toolbox bol upravený v bode 5 rámcovej zmluvy, ako aj v dodatku č. 2 kúpnej zmluvy, v ktorej bol súdu predložený. Fakturácia bola prevádzaná na základe výstupov správ z Toolboxu, ktorý Toolbox automaticky odosielal.

17. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval písomných podaní v spise. Poukázal na to, že rámcová kúpna zmluva v bode 2 upravovala objednávku zo strany kupujúceho. Má zato, že správca poprel pohľadávku dôvodne, keďže k prihláške neboli priložené príslušné listiny.

18. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

19. Podľa , každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

20. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“) veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

21. Podľa , ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

22. Podľa (nový Občansky zákonník), kupní smlouvou se prodávající zavazuje, že kupujícímu odevzdá věc, která je předmětem koupě, a umožní mu nabýt vlastnické právo k ní, a kupující se zavazuje, že věc převezme a zaplatí prodávajícímu kupní cenu.

23. Podľa (nový Občanský zákonník), část obsahu smlouvy lze určit odkazem na obchodní podmínky, které navrhovatel připojí k nabídce nebo které jsou stranám známy. Odchylná ujednání ve smlouvě mají před zněním obchodních podmínek přednost.

24. Podľa , ,(ďalej len ), V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

25. Podľa . , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

26. Pri skúmaní podmienky právomoci tunajšieho súdu vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom v tejto veci je subjekt právnickej osoby so sídlom mimo územia SR, bola zohľadnená skutočnosť charakteru predmetného konania, ktoré je nepochybne konaním úzko spätým s reštrukturalizačným konaním vedeným na majetok dlžníka v tom zmysle, že je konaním týmto reštrukturalizačným konaním vyvolaným. Reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka je (bolo) vedené pred Okresným súdom Žilina. Podľa bodu 7 úvodnej časti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len Nariadenie) je pre insolvenčné konanie bez rozdielu vylúčená aplikácia Bruselského Dohovoru o súdnej právomoci a vymáhaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení zmien a doplnkov. Konanie v tejto veci je konanie s reštrukturalizačným konaním Okresného súdu Žilina na majetok označeného dlžníka tak úzko späté, že by bolo v rozpore s účelom vyplývajúcim z bodu 3 úvodnej časti a s úpravou v bode 7 úvodnej časti Nariadenia riešiť otázku právomoci v tejto veci inak, než v prospech slovenského súdu. V nadväznosti na uvedené súd skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie veci.

27. Súd pri určení rozhodného práva (pre zmluvné záväzky) postupuje podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), v zmysle ktorého - článok 4 ods. 1 písmeno b), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa rámcová kúpna zmluva v znení jej dodatkov spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. V danom prípade tak súd skúmal, či medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o voľbe práva, pričom z čl. 16 VOP, ktoré sú súčasťou Rámcovej zmluvy vyplýva, že na zmluvný vzťah sa použije hmotné právo Českej republiky, konkrétne ust. zákona č. 89/2012 Sb.

28. Z hľadiska procesného postupu súdu v prejednávanej veci je namieste aplikovať lex fori t. j. procesné právo Slovenskej republiky, a to s poukazom na bod 66 v spojení s čl. 6 Nariadenia o insolvenčnom konaní.

29. V ďalšom sa súd zaoberal splnením podmienky včasnosti podanej žaloby v zmysle § 124 ods. 4 ZoKR. Nakoľko sa jedná o lehotu prekluzívnu a hmotnoprávnu (§ 203aods. 3 ZoKR), bol súd povinný zachovanie lehoty skúmať z úradnej povinnosti. Žaloba bola žalobcom na tunajší súd podaná dňa 09.05.2023, o čom svedčí elektronická doručenka založené na č.l. 30 obsahu spisu. Žaloba tak bola podaná včas v prekluzívnej lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, keď táto uplynula dňa 01.05.2023.

30. Pri posudzovaní veci súd postupoval v intenciách nálezu Ústavného súdu č.k.-49 z 11.9.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnostia vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktualizovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu a vymáhateľnosti. Z uvedeného vyplýva, že v už prebiehajúcom incidenčnom konaní, teda po márnom uplynutí lehoty na popretie pohľadávok, nie je možné zo strany správcu rozširovať dôvody popretia pohľadávky a na takéto popretie prihliadať. K rovnakému záveru o možnosti konkurzného súdu preskúmavať popretú pohľadávku len z dôvodov, ktoré boli uvedené v popieracom prejave dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. z 30.januára 2017 publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2017 pod R63/2017.

31. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné uzavretie Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2013 v znení jej Dodatku č. 2 k Rámcovej zmluve aj spolu s VOP. Spornou skutočnosťou v konaní bola otázka objednania a dodania tovaru, ktorý mal byť predmetom jednotlivých (dielčích) kúpnych zmlúv, ako aj mechanizmus vzniku týchto kúpnych zmlúv. Správca poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky ako aj vymáhateľnosti s odôvodnením, že žalobca si uplatňuje odplatu za plnenie, na ktoré nebola vystavená objednávka v zmysle zmluvy a dodanie tovaru žalobca ani nepreukázal. Vzhľadom na obsah popretia správcom, z ktorého vyplýva tvrdenie o negatívnej skutkovej okolnosti, mal žalobca dôkazné bremeno spočívajúce v jeho procesnej povinnosti spoľahlivo preukázať dodanie predmetu zmlúv vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke vyúčtovanej faktúrami č. FVTB-1394/2021, FVTB-1532/2021, FVTB-1657/2021, FVTB-96/2022, FVTB-144/2022 celkovej sume 2914,36,- EUR a to na základe uzavretých dielčích kúpnych zmlúv. Súd však konštatuje, že žalobca nie len že neuniesol dôkazné bremeno, ale neuniesol ani bremeno tvrdenia. Ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše

skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda jeho základnou procesnou povinnosťou je vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (sp. zn. ). Pre právne posúdenie vzťahu strán sporu je pre konajúci súd rozhodujúce obsahové hľadisko. Podstatu skutku (skutkového deja) je nutné predovšetkým vzhliadnuť v konaní (v jeho relevantných javových formách) a v právne významnom následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pokiaľ sa žalobca v tomto incidenčnom konaní domáha určenia, že jeho pohľadávka čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti existuje, musí pritom v konaní nielen že preukázať právny dôvod vzniku pohľadávky doložením dôkazov, ale aj opísať konkrétny skutkový dej vzniku pohľadávky, pričom nie je možné v tomto smere odkázať na označené dôkazy ako to žalobca urobil, keď v žalobe bez ďalšieho uviedol, že „Argumentácia žalobcu, preukazujúca existenciu právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu je uvedená vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 29.11.2022.“. Žalobca v konaní predložil rámcovú kúpnu zmluvu, dodatok č. 2 k nej (dodatok č. 1 nebol súdu doložený) a Všeobecné obchodné podmienky aj spolu s faktúrami, pričom nešpecifikoval akým spôsobom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, akým spôsobom príp. na základe akej požiadavky (objednávky) bol žalovanému dodaný tovar a za akú kúpnu cenu, neuviedol, ktorá faktúra zodpovedá, ktorej objednávke a dodaciemu listu (pričom objednávky a dodacie listy okrem jedného v konaní ani doložené neboli). Súd si tak z predložených dôkazov nemôže sám vyvodiť konkrétny skutkový dej. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zákonodarca v ustanovení zároveň upravil, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pokiaľ potom aj žalobca predložil do konania listinné dôkazné prostriedky, bolo jeho povinnosťou uviesť relevantné skutkové tvrdenia, ktoré majú byť takýmito dôkaznými prostriedkami preukázané. Žalobca označil a pripojil dôkazy, ktoré mali jeho nárok preukazovať, v danom prípade by však bolo potrebné, aby žalobca z dôkazov, ktoré priložil, vyvodil a uviedol úplné a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností ( ). Ako však už súd uviedol, žalobca žiadny právne významný dej, z ktorého mu mala vzniknúť pohľadávka vo vzťahu ku ktorej sa domáha jej určenia, v konkrétnej podobe neopísal. Ohľadom dodania tovaru len odkázal na ustanovenia zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.

32. Súd aj napriek vyššie uvedenému procesnému vysporiadaniu sa s podanou žalobou považuje za potrebné sa vyjadriť aj k hmotnoprávnej stránke veci. Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že žalobca dňa 01.02.2013 uzavrel so spoločnosťou GRUMANT s.r.o., so sídlom Bečovská 1435, Praha 10, IČO: 496 80 609 (ďalej „dlžník“), Rámcovú kúpnu zmluvu (ďalej „RKZ“) na predaj rezných doštičiek, nástrojov a náradia podľa dielčích objednávok uzatváraných medzi zmluvnými stranami v zmysle v RKZ určených podmienok: (i) predávajúci dielču objednávku kupujúceho potvrdí a zašle späť kupujúcemu. Potvrdením objednávky kupujúceho je čiastková kúpna zmluva uzavretá; (ii) jednotlivá kúpna zmluva je uzatvorená tiež faktickým dodaním objednaného predmetu zmluvy a jeho prevzatím zo strany kupujúceho, a to aj vtedy ak objednávka zo strany predávajúceho nebola potvrdená. Žalobca a dlžník sa teda dohodli, že čiastkové kúpne zmluvy sú uzavreté potvrdením objednávky alebo faktickým dodaním objednaného tovaru. Z uvedeného tak vyplýva, že každému dodaniu tovaru musí predchádzať objednávka zo strany kupujúceho. Ďalej z bodu 5.3 RKZ vyplýva, že v prípade, ak tovar bude umiestnený do tzv. toolboxu , bude tovar dodaný kupujúcemu na adresu umiestnenia toolboxu spolu s dokladom prevodka - výdajka, s presným udaním obsahu, pričom prevzatie tovaru je kupujúci povinný predávajúcemu potvrdiť. V tomto smere súd zistil rozdielnu úpravu týkajúcu sa dodania tovaru prostredníctvom toolboxu v RKZ a vo VOP. Rámcová kúpna zmluva upravovala, že pri prevzatí tovaru z toolboxu kupujúci potvrdí predávajúcemu prevzatie tovaru, kým vo VOP boli iné dojednania týkajúce sa prevzatia tovaru týmto spôsobom. Tu je potrebné uviesť, že odchylné ustanovenia v zmluve majú prednosť pred znením obchodným podmienok, súd tak neprihliadal na ustanovenie čl.7 bod VIII. Všeobecných obchodných podmienok týkajúcich sa dodania tovaru prostredníctvom toolboxu.

33. Samotná RKZ nezakladá priamy záväzkový vzťah, avšak jej význam spočíva v tom, že zmluvné strany, predpokladajúc dlhodobejší obchodný vzťah medzi sebou, prostredníctvom RKZ stanovili základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne (tzv. jednotlivé realizačné) zmluvy, ktoré budú na jej základe v budúcnosti uzavreté. Preto, ak sa žalobca odvoláva na jednotlivé ustanovenia RZK a VOP, ktorými sa snaží preukázať dodanie tovaru, tak súd uvádza, že uvedený procesný útok nie je v tomto smere dostatočný. Uzavretie kúpnej zmluvy na dodanie tovaru potvrdením objednávky príp. faktickým dodaním objednaného tovaru nebolo preukázané, keď súdu neboli doložené konkrétne

objednávky a v tomto smere ani príslušné dodacie listy vzťahujúce sa k žalobcom doloženým faktúram. Podľa VOP majú mať obe zmluvné strany k dispozícií dodací list a zároveň bol kupujúci povinný na dodací list vyznačiť prevzatie tovaru oprávnenou osobou. Žalobca do konania doložil jeden dodací list, súčasne s ním však nebola predložená objednávka (podľa údajov v dodacom liste objednávka mala predchádzať), a súdu ani nie je zrejmé či dodací list podpísala oprávnená osoba. Ďalšie dodacie listy a objednávky doložené súdu neboli, hoci podľa predložených faktúr tieto mali byť vydané.

34. Osobitne, pokiaľ ide o listinný dôkaz predložený žalobcom a to konkrétne report z tzv. toolboxu prostredníctvom, ktorého sa snažil žalobca preukázať dodanie tovaru, súd vo vzťahu k jeho hodnoteniu uvádza, že ide zrejme o sumarizáciu tovaru, ktorý sa v tomto automate nachádza aj spolu s údajmi o osobách a dátumoch, ktoré mali prístup k toolboxu a vyberali daný tovar, avšak bez väzby k jednotlivým konkrétnym kúpnym zmluvám (objednávkam), ktoré mali dodaniu (podľa zmluvy) predchádzať a bez predloženia potvrdenia o prevzatí tovaru oprávnenou osobou, nebolo možné v tejto veci dospieť k záveru o preukázaní existencie záväzku dlžníka, a to ani v spojení s výsledkami ostatného vykonaného dokazovania. Súd na základe predloženého dôkazu nevie s určitosťou ustáliť aký konkrétny tovar bol predmetom zmluvy a či bol tovar objednaný a prevzatý oprávnenou osobou. Výstupné správy z toolboxu síce korešpondujú s vystavenými a súdu predloženými faktúrami týkajúcich sa totožného tovaru, na preukázane plnenia zo zmluvy to však nepostačuje, keď súd opätovne poukazuje na nepreukázanie objednania tovaru (uzavretie kúpnych zmlúv) a jeho dodania, keď absentuje doloženie potrebných dôkazov a tiež absentujú potrebné skutkové tvrdenia žalobcu. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že predložené faktúry ako účtovné doklady nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie oprávnenosti pohľadávky ani v spojení s predloženým reportom z toolboxu, keď oprávnenosť prihlásenej pohľadávky žalobca musí preukázať tvrdeniami a listinnými dôkazmi. Od tohto záveru, teda od záveru o nepreukázaní záväzku dlžníka vo výške istiny sa potom odvíjal i záver o nepreukázaní dôvodnosti ostatných zložiek pohľadávky prihlásenej i v rozsahu úroku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

35. V rámci repliky žalobca tiež poukázal na Odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 08.06.2022, ktorým chcel preukázať, že tovar bol dodaný a nebol zaplatený, ktoré Odsúhlasenie má byť zo strany žalovaného podpísané. Súd vo vzťahu k predloženému dôkazu uvádza, že uznanie dlhu nie je možné stotožňovať s inštitútom inventarizácie podľa zákona o účtovníctve. Z obsahu listu na č.l.144 nevyplýva prejav vôle žalovaného uznať záväzok v žalobcom uplatnenej výške, nanajvýš z neho vyplýva prejav vôle vykonať inventarizáciu pohľadávok pre účely zákona o účtovníctve, avšak nie prejav vôle uznania záväzku s následným prenosom dôkazného bremena o neexistencii záväzku na žalovaného resp. spojený s prerušením plynutia premlčacej lehoty (podobne viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30.júla 2008 alebo rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 2.decembra 2021).

36. Vedený vyššie uvedenými úvahami dospejúc súd žalobu zamietol.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle tak, že úspešnému žalovanému priznal v celom rozsahu aj právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).