Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/15/2008

Najvyšší súd5 Obdo 15/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Zdenky Kohútovej,

v právnej veci žalobcu: F. A. M. s. r. o., Č., Bratislava, IČO: X., zast. JUDr. P. K., advokát,

V., Bratislava, proti žalovanému: P. P. A., D., Bratislava,

IČO: X., o zaplatenie 416 667,30 Sk, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. - 145 zo dňa 26. februára 2008, takto:

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. - 145 zo dňa 26. februára 2008 z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. 06. 2007 č. k. -113

rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

416 667,30 Sk s príslušenstvom. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom

žalobcu - spoločnosťou D., a. s. Dunajská Streda a právnym predchodcom žalovaného Š. SR

- v P., bola uzavretá zmluva

č. 4/97 na výrobu mäsových konzerv z hovädzieho mäsa. Zmluvou o podstúpení pohľadávky

prešli na žalobcu ako postupníka záväzky v celkovej výške 2 233 481,32 Sk, súčasťou

predmetnej zmluvy boli aj pohľadávky evidované voči žalovanému. K postúpeniu

pohľadávky došlo v súlade s ustanovením ust. . Celková čiastka neuhradených

faktúr v zmysle bodu 6 písm. e/ zmluvy číslo 4/97 predstavovala sumu 512 500,80 Sk,

z ktorej žalovaný uhradil DPH a neuhradená zostala suma 416 667,30 Sk.

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi sporovými

stranami došlo k vzniku riadneho zmluvného vzťahu, zmluvné strany si dojednali všetky P.

podmienky, ako aj iné dojednania. Mal za to, že podľa právny predchodca

žalovaného uznal svoj záväzok, a to listami zo dňa 25. 05. 2001 a 03. 07. 2001, z ktorých

vyplýva, že nespochybňoval nárok žalovaného a z prejavu žalovaného

vyplýva identifikácia faktúr, ako aj vôľa žalovaného ich uhradiť. Vzhľadom na uznanie

záväzku, vznesenú námietku premlčania v zmysle a 391 považoval za nedôvodnú,

keďže žalobca podal žalobu dňa 15. 07. 2002. Neuhradením predmetných faktúr sa dostal

žalovaný do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi právo aj na úrok z omeškania v zmysle

.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť

a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne právne posúdenie platnosti zmluvy o postúpení

pohľadávok v časti týkajúcej sa pohľadávok voči Š. SR. Ďalej uviedol, že žalovaný zaplatil

v zmysle vtedy platného zákona č. 289/95 Z.z., čiastku zodpovedajúcej DPH pred splatnosťou

faktúr, a to vzhľadom na nemožnosť započítania DPH v súvislosti so zákonom

č. 303/95 Z.z. Platenie DPH nespôsobilo prerušenie plynutia štvorročnej premlčacej lehoty.

Zo strany dlžníka nedošlo k uznaniu zvyšku záväzku, o čom svedčia listy z 25. 05. 2001,

03. 07. 2001, 16. 05. 2002, 08. 07. 2002. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil písomné

prejavy žalovaného ako uznanie záväzku, pretože tieto listy nespĺňajú zákonné, formálne

a obsahové záležitosti v zmysle .

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné,

že predmetné faktúry boli čiastočne uhradené, a to do výšky DPH. Túto čiastočnú úhradu

faktúr podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné považovať za uznanie zvyšku dlhu

v zmysle . Platby DPH však boli realizované v období od 29. 01. 1998

do 06. 04. 1998, kedy bola vykonaná posledná platba. Nová premlčacia lehota začala plynúť

odo dňa tohto uznania a uplynula dňa 06. 04. 2002, takže žaloba podaná žalobcom dňa

15. 07. 2002 bola podaná po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty.

Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že k písomnému uznaniu záväzku v danom

prípade nedošlo, pretože v liste zo dňa 25. 05. 2001 právny predchodca žalovaného uviedol,

že eviduje záväzok, ale k jeho spornosti, resp. nespornosti sa nevyjadril. V ďalšom liste

zo dňa 03. 07. 2001 žiadal o odsúhlasenie celkovej výšky záväzkov a identifikáciu

jednotlivých neuhradených faktúr. Z obsahu týchto listov však nevyplýva bezvýhradné

uznanie predmetného záväzku ako nesporného a nevyplýva z nich jednoznačný prejav vôle

uznať záväzok s účinkami v zmysle .

Keďže žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby a žalovaný vzniesol

námietku premlčania, nemožno toto právo žalobcovi priznať. Preto odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa , a a žalovanému nepriznal náhradu trov

konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie. Nesúhlasí s právnym posúdeným

odvolacieho súdu, na základe ktorého dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná.

Žalobca poukazuje na to, že súd nevyhodnotil uznanie záväzku správne, pretože nerozlišoval

požiadavky právneho úkonu uznania podľa a . Podľa obchodného

zákonníka nie je nevyhnutné jednoznačné vyjadrenie dlžníka o uznaní záväzku. Postačuje, ak

z úkonu dlžníka vyplýva, že záväzok dlžník považuje za nesporný. Žalovaný v liste zo dňa

25. 05. 2001, ako aj v liste zo dňa 03. 07. 2001 dostatočne záväzok identifikoval a považoval

predmetný záväzok v danom čase a v danej výške za nesporný. V liste zo dňa 25. 05. 2001

poukazoval dlžník na výpis zo saldokonta, ktorý mal dosvedčiť, že má záväzok voči

veriteľovi vo výške 845 334,60 Sk. Pokiaľ by mal žalovaný k predmetnej evidencii faktúr

v tom čase námietky, nepochybne by ich uviedol. Zároveň z listu vyplýva, že ho za sporný

ani nemohol považovať, keďže z každej jednotlivej faktúry uhradil DPH. Išlo zároveň o výpis

otvorených položiek a nie sporných položiek. V liste zo dňa 03. 07. 2001 v úvode dlžník

prehlásil, že má voči úpadcovi záväzky v celkovej sume 845 334,60 Sk, pričom v druhom

odseku poukazuje na výpis zo saldokonta, v ktorom eviduje všetky čísla faktúr veriteľa, ktoré

mal zhodné s číslami faktúr dlžník vo svojej účtovnej evidencii. Podľa názoru žalobcu boli

teda uznané všetky faktúry, ktoré boli uvedené vo výpise zo saldokonta. Poukazuje na tú

skutočnosť, že súd nevyhodnotil list žalobcu zo dňa 01. 07. 2002, ktorým žalobca potvrdil

a odsúhlasil záväzky dlžníka, a tým došlo k uznaniu záväzku žalovaným, pretože v liste

zo dňa 03. 07. 2001 len žiadal odsúhlasiť záväzky, išlo len o odkladaciu podmienku účinkov

uznania. Pokiaľ žalovaný v neskoršej korešpondencii spochybňoval tento záväzok, nijako

to neruší doterajšie úkony uznania záväzku. Uznanie záväzku, aj keď je neskôr vyvracané

dlžníkom, má vždy za následok predĺženie premlčacej lehoty. Na základe uvedeného žiada,

aby rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania a dovolanie je prípustné podľa ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že

dovolanie nie je opodstatnené.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou podanou dňa 15. 07. 2002 domáhal

zaplatenia sumy 416 667,30 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,5 % p.a. z dlžnej

sumy odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia. Aktívnu vecnú legitimáciu

na uplatnenú pohľadávku preukazuje zmluvou o podstúpení pohľadávok uzavretou dňa

30. 04. 2002 medzi JUDr. Z. H., správcom konkurznej podstaty D.,

a. s. Dunajská Streda, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Predmetom postúpenia

bola aj vymáhateľná pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy č. 4/97 zo dňa 04. 04. 1997 (č.l. 15).

Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na tom, že žalobca podal žalobu

po uplynutí premlčacej doby, a keďže žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania,

nemožno toto právo žalobcovi priznať.

Podľa , premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká,

nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

V zmysle , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba 4 roky.

V zmysle , ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová

4-ročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka len časti záväzku, plynie nová

premlčacia doba ohľadne tejto časti. Nie je sporné, že žalovaný vykonal len čiastočnú úhradu

platieb, a to len do výšky vyúčtovanej DPH a v zmysle došlo čiastočnou

úhradou k uznaniu záväzku, a keďže posledná úhrada bola vykonaná 06. 04. 1998, nová

4-ročná premlčacia doba uplynula 06. 04. 2002.

Dovolací súd sa stotožnil so záverom odvolacieho súdu, že k písomnému uznaniu

záväzku v danom prípade nedošlo, pretože z obsahu listu zo dňa 25. 05. 2001 a 03. 07. 2001

nie je možné dospieť k záveru, že dlžník chcel týmto úkonom vyjadriť uznanie svojho dlhu

voči veriteľovi. Nejedná sa ani o opakované uznanie záväzku, ktoré by malo vplyv

na prerušenie premlčacej doby a plynutie novej 4-ročnej premlčacej doby ( ).

V spornom prípade je potrebné vychádzať z obsahu obidvoch písomných prejavov

a ich vzájomnej nadväznosti. Žalovaný (právny predchodca) vyslovil jednoznačne nesúhlas

s vymáhanou pohľadávkou voči právnemu predchodcovi žalobcu, čo sa týka jej výšky, ako aj

identifikácii jednotlivých čísiel faktúr. List zo dňa 21. 05. 2001 je reakciou žalovaného

na výzvu úpadcu zo dňa 15. 05. 2001, ktorý žiadal uhradiť od žalovaného (jeho právneho

predchodcu) dlžnú sumu vo výške 912 587,10 Sk, v ktorom uvádza, že eviduje voči

spoločnosti D., a. s., dlh vo výške 845 334,60 Sk a následne listom zo dňa

03. 07. 2001 žiadal odsúhlasiť celkovú výšku záväzku, ako aj identifikáciu jednotlivých čísiel

faktúr. Z obsahu týchto listov nie je možné dôvodiť, že sa jednalo o prejav vôle žalovaného

s účinkami v zmysle , dôkazom čoho je aj ďalšia korešpondencia žalovaného

zo dňa 16. 05. 2002 a 18. 07. 2002 (č. l. 84, č. l. 101). Ani s listom žalobcu zo dňa

01. 07. 2002, na ktorý poukazuje v dovolaní, ktorým odsúhlasil záväzky dlžníka, nemožno

spájať pretrhnutie premlčacej doby a nemá za následok plynutie začatia novej premlčacej

doby.

Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa

právo mohlo uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak ( ). Vzhľadom

na citované ustanovenie, žalobca podal žalobu na súde až dňa 15. 07. 2002, t. j. po uplynutí

premlčacej lehoty v zmysle , a preto dovolací súd napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu považoval za vecne správne a dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1

zamietol ako neopodstatnené.

V dovolacom konaní mal žalovaný úspech. Má preto právo na náhradu trov

dovolacieho konania podľa v spojení s , 2

V dovolacom konaní mu však trovy nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.