Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cb-52-2020.pdf
PDF · 122.37 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu JUKOS, spol. s r.o., so sídlom Administratívna budova PD Bežovce, 072 53 Bežovce, IČO: 31 675 042, právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému AGB SERVICE s.r.o., so sídlom Jegorovova 1114/3, 976 66 Polomka, IČO: 44 449 119, právne zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 9.900,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.900,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.980,- Eur od 07. 07. 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.963,51 Eur od 07. 08. 2018 do zaplatenia, zo sumy 143,28 Eur od 04. 10. 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.407,10 Eur od 23. 07. 2019 do zaplatenia a zo sumy 2.407,10 Eur od 01. 09. 2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 05. 2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.900,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.980,- Eur od 07. 07. 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.963,51 Eur od 07. 08. 2018 do zaplatenia, zo sumy 143,28 Eur od 04. 10. 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.407,10 Eur od 23.07.2019 do zaplatenia a zo sumy 2.407,10 Eur od 01. 09. 2019 do zaplatenia, titulom kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar v druhoch a množstvách uvedených v dodacích listoch, za ktorý bola žalovanému vystavená faktúra č. 3020180680 na sumu 1.980,00 Eur, splatná dňa 06. 07. 2018, faktúra č. 3020180934 na sumu 2.963,51 Eur, splatná dňa 06. 08. 2018, faktúra č. 3020181373 na sumu 143,28 Eur, splatná dňa 03.10.2018, faktúra č. 3020190830 na sumu 2.407,10 Eur, splatná dňa 22. 07. 2019 a faktúra č. 3020190954 na sumu 2.407,10 Eur, splatná dňa 31. 08. 2019, pričom žalovaný napriek viacerým upozorneniam dlžnú sumu z vystavených faktúr v celkovej výške 9.900,99 Eur neuhradil. K žalobe žalobca pripojil jednotlivé faktúry a dodacie listy.
2. Súd v skrátenom konaní vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 62Cb/52/2020 - 27 zo dňa 07. 09. 2020, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nedošlo k bližšej špecifikácii právneho titulu, na základe ktorého mal vzniknúť medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávny vzťah, v zmysle ktorého došlo zo strany žalobcu k dodaniu predmetného tovaru a následnému vystaveniu predmetných faktúr. Poukázal na to, že zo strany žalobcu neboli konajúcemu súdu predložené žiadne objednávky, ktoré by preukazovali množstvo, akosť, kvalitu a rozsah tovaru, na základe ktorých si mal žalovaný objednať dodanie tovaru zo strany žalobcu. Žalobcom predložené faktúry nepovažoval za dôkazný prostriedok preukazujúci vznik záväzkovo-právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko tieto sú len účtovným dokladom. Zároveň poukázal na nedostatky predložených dodacích listov, ktoré neobsahujú poradové číslo, pričom na niektorých dodacích listoch nie je špecifikovaný ani odberateľ, čo podľa žalovaného znamená, že dodacie listy neobsahujú zákonom predpísané náležitosti v zmysle Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len „Zákon o účtovníctve“). K skutkovému tvrdeniu žalobcu o dodávke tovaru žalovaný uviedol, že odberateľom tovaru dodaného zo strany žalobcu dňa 22. 06. 2018, dňa 25. 07. 2019 a dňa 30. 07. 2018 nebol žalovaný, ale AGB Beňuš, družstvo, so sídlom 976 64 Beňuš, IČO: 00 220 451. Z uvedeného teda vyplýva, že nárok na zaplatenie odplaty za tovar dodaný v uvedených dňoch vznikol žalobcovi voči tretiemu subjektu AGB Beňuš, družstvo, a nie voči žalovanému, preto odmieta uhradiť žalobcovi odplatu za tovar, ktorý bol doručený tretiemu subjektu, a nie jemu. Žalovaný zároveň v podanom odpore uviedol, že nerozporuje, že medzi ním a žalobcom v minulosti existovali obchodnoprávne, resp. záväzkové vzťahy. K splneniu žalobcom uplatneného nároku však nedošlo z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo k dodaniu tovaru vymedzeného vo faktúrach, tento mu nebol dodaný v požadovanom množstve a vymienenej akosti, pričom strany sporu dosiaľ nedospeli k uzavretiu dohody, akým spôsobom budú vady v množstve a v kvalite dodaného tovaru odstránené, t. j. či poskytnutím primeranej zľavy, či odstránením existujúcich vád. Rovnako nedošlo k uzavretiu dohody o tom, akým spôsobom bude vyriešená skutočnosť, že nárok žalobcu za tovar dodaný tretiemu subjektu si žalobca uplatňuje od žalovaného. V závere podaného odporu vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica na prejednanie tohto sporu z dôvodu, že u žalovaného došlo počnúc dňom 09. 07. 2020 k zmene sídla, preto miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci má byť v zmysle § 13 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) všeobecný súd žalovaného, teda Okresný súd Brezno.
3. Súd námietku žalovaného týkajúcu sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko konanie v danej veci začalo na tunajšom súde podaním žaloby dňa 06. 05. 2020, kedy žalovaný mal v obchodnom registri zapísanú adresu sídla Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, teda v čase začatia konania bol na prejednanie a rozhodnutie sporu v zmysle § 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP miestne príslušný Okresný súd Banská Bystrica a keďže s poukazom na § 36 ods. 2 CSP sa miestna príslušnosť určuje podľa okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konanie, miestna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystria ostala aj po zmene sídla žalovaného zachovaná a súd na nedôvodnú námietku žalovaného neprihliadal.
4. Okresný súd Banská Bystrica preto s poukazom na § 167 ods. 3 CSP doručil podaný odpor žalovaného na vyjadrenie žalobcovi. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo v súlade s ustanovením § 409 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“) v ústnej forme, kde žalobca na základe telefonickej objednávky dodal žalovanému tovar v množstvách a kvalite, ako si ústne objednal žalovaný, dôkazom čoho sú podpísané dodacie listy a vyfakturovaná kúpna cena jednotlivými faktúrami uvedenými v podanej žalobe. Zdôraznil, že uvedený spôsob uzatvárania kúpnych zmlúv si zmluvné strany medzi sebou zaviedli aj v minulosti a rovnakým spôsobom zrealizovali aj dodávku tovaru a aj jeho fakturáciu, čo žalovaný doposiaľ nikdy nerozporoval a nenamietal právny titul ich vzťahu, spôsob objednania tovaru formou telefonickej objednávky, ani dôvod následnej fakturácie kúpnej ceny za dodaný tovar. K namietaným formálnym nedostatkom vystavených faktúr a dodacích listov a ich rozporu so Zákonom o účtovníctve žalobca uviedol, že tieto námietky nijako nesúvisia s prejednávanou vecou, pretože ak zo strany žalobcu došlo k porušeniu týchto formálnych náležitostí, uvedené porušenie môže byť len predmetom prípadnej kontroly orgánov dozoru, ako je napr. daňový úrad, ale určite to nemôže byť dôvod na nepriznanie nároku žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že skutkové tvrdenie žalovaného, že dňa 22. 06. 2018, 25. 07. 2019 a 30. 07. 2018 tovar nebol dodaný žalovanému, ale družstvu AGB Beňuš, družstvo, sa nezakladá na pravde, nakoľko dodávka tovaru zo dňa 22. 06. 2018 bola síce vyložená v areáli družstva AGB Beňuš, družstvo, ale jej prevzatie potvrdil žalovaný, čo vyplýva aj z pečiatky na dodacom liste a z jeho podpisu. Rovnako je nepravdivé tvrdenie aj o dodávkach tovaru dňa 25. 07. 2019 a 30. 07. 2018, ktoré boli dodané rovnakým spôsobom, a taktiež boli potvrdené osobami poverenými za žalovaného preberať tovar. V areáli družstva AGB Beňuš, družstvo bolo miesto dodania na základe určenia žalovaného tak, ako aj vo väčšine prípadov v minulosti. Podľa žalobcu skutkové tvrdenie žalovaného, že odmieta uhradiť za tovar, ktorý bol dodaný tretej osobe, je v rozpore jednak so zavedenými a dodržiavanými obchodnými zvyklosťami v zmysle ustanovenia § 264 ods. 1, 2 ObZ, nakoľko v minulosti bol podľa dohody a akceptovaných podmienok dodania tovaru, rovnakým spôsobom medzi žalobcom a žalovaným dodávaný tovar, a taktiež je v hrubom rozpore aj so žalovaným spomínaným Zákonom o účtovníctve a Zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko
žalovaný všetky doručené faktúry zaúčtoval, vedie ich vo svojom účtovníctve a taktiež z prijatých faktúr uplatnil odpočet DPH, čo vyplýva z kontrolných výkazov DPH za jednotlivé príslušné mesiace. Okrem uvedeného žalobca poukázal na odsúhlasenie faktúr zo strany žalovaného evidovaných v účtovníctve žalobcu, z dokladu ktorého má vyplývať, že žalovaný uplatňovaný nárok žalobcu v celom rozsahu uznal, nakoľko správnosť v ňom uvedených zostatkov žalovaný potvrdil svojim podpisom dňa 11. 01. 2021. Obranu žalovaného o neexistencii dohody o spôsobe odstraňovania vád v kvalite a v množstve tovaru žalobca považoval za právne bezvýznamnú, nakoľko žalovaný doposiaľ právom aprobovaným spôsobom voči žalobcovi žiadne vady neuplatnil.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15. 03. 2021 namietal, že podpísaním žalobcom predloženej listiny označenej ako „Odsúhlasenie zostatkov“ len odsúhlasil účtovný stav záväzkov voči žalobcovi ku dňu 30. 11. 2020 v zmysle Zákona o účtovníctve. Išlo čisto len o evidenčný charakter záväzkov, táto listina neobsahuje úmysel žalovaného bezvýhradne uznať záväzok voči žalobcovi s účinkami v zmysle § 323 ObZ.
6. Žalovaný v ďalšom písomnom podaní zo dňa 10. 02. 2022, ktorým zároveň žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 15. 02. 2022, uviedol, že doterajšie skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a v jeho podaniach znemožňujú vymedziť predmet sporu a jeho subsumovania pod konkrétnu právnu normu. Podľa žalovaného skutok musí byť v žalobe určený tak, aby bola žaloba spôsobilá k prejednaniu, a teda aby bol skutkový dej nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Žaloba a ďalšie podania žalobcu v danom prípade neobsahujú vymedzenie rozhodujúcich skutočností tvoriacich základ pre uplatnenie nároku, a to obsah zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, aký tovar, v akom rozsahu a kedy mal žalobca žalovanému dodať, pričom žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani aká bola dohoda o cene za dodaný tovar. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bremeno tvrdenia ohľadom existencie obsahu tvrdeného záväzku zaťažuje žalobcu, pričom súd si až následne overuje pravdivosť alebo prípadnú nepravdivosť tvrdených skutočností na základe predložených dôkazných prostriedkov. V danom prípade je teda žaloba nespôsobilá na prejednanie. Žalovaný navrhol, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti tak, že žalobu zamietne v plnom rozsahu ako nedôvodnú a pre prípad, ak by súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je daný, žiadal, aby bolo žalovanému umožnené uhradiť súdom priznaný nárok vo forme jednotlivých splátok, a to vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ktorá vznikla následkom opatrení súvisiacich s predchádzaním šírenia koronavírusu v rokoch 2020 a 2021.
7. Napriek súhlasu žalovaného o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti súd pojednávanie nariadené na deň 15. 02. 2022 odročil z dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania podanej dňa 11. 02. 2022 zo strany žalobcu, odôvodnenej okrem iného aj tým, že v zmysle mimosúdnej dohody sa konateľ žalovaného a konateľka žalobu predbežne dohodli, že žalovaný uhradí, resp. dohodne spôsob úhrady žalovanej sumy v priebehu mesiaca február 2022.
8. Následne súd vo veci nariadil ďalší termín pojednávania na deň 07. 04. 2022, na ktorý sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil s tým, že opätovne žiadal, aby súd v predmetnej veci rozhodol bez jeho prítomnosti, ako aj bez prítomnosti jeho právneho zástupcu. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o prejednaní predmetného sporu a rozhodnutí vo veci v neprítomnosti žalovanej strany.
9. Na nariadenom pojednávaní žalobca doplnil relevantné skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaný objednal telefonicky u žalobcu tovar, kde konkrétne išlo o špagáty zn. Master, špagáty zn. Extrem a vaky, pričom jednotková cena bola v podstate aj na základe telefonickej objednávky dohodnutá presne tak, ako žalobca uvádza v jednotlivých faktúrach. Žalovaný u žalobcu objednal špagát Master v množstve 620 ks, pričom jednotkovú cenu si dohodol žalovaný so žalobcom vo výške 1,99 Eur a celkovú cenu 246,76 Eur s DPH, ako aj špagát Extrem v množstve 621 ks, za jednotkovú cenu 1,99 Eur, celkom vo výške 247,16 Eur s DPH. Predmetom ďalšej faktúry bola v podstate na základe ústnej objednávky spoločnosti žalovaného vystavená faktúra č. 3020180680, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému vaky zn. Agflex, a to konkrétne vak 3 x 60 m v množstve 2000 ks, pričom jednotková cena bola dohodnutá 365,- Eur a vak Agflex 3 x 75 m, kde jednotková cena bola dohodnutá na 460,- Eur, pričom celkom bola vyfakturovaná suma 1.980,- Eur s DPH. Čo sa týka faktúry č. 3020190830 a faktúry 3020190954, v každej išlo o objednaný tovar DTEX v množstve 1008 kg za jednotkovú cenu 1,99 Eur, v celkovej sume 2.407,10 Eur.
Taktiež, ako v predošlých objednávkach išlo o objednávku telefonickú, ktorú vytvoril štatutár spoločnosti AGB SERVICE s.r.o. s pánom Čermákom, ktorý bol štatutárnym orgánom žalobcu. Čo sa týka ďalšej telefonickej objednávky, na základe ktorej bola vyhotovená faktúra 3020181373, žalovaný, si u žalobcu objednal špagáty, konkrétne išlo o zn. Master v množstve 60 ks za jednotkovú cenu 1,99 Eur, kde celkom bola vyfakturovaná suma 143,28 Eur s DPH. Žalobca uviedol, že vo všetkých prípadoch išlo o zaužívanú dlhoročnú prax medzi žalobcom a konateľom žalovaného, nakoľko tento je štatutárom aj v iných obchodných spoločnostiach, s ktorými žalobca niekoľko rokov spolupracuje a vždy bolo zaužívané, že sa objednávky vytvárali telefonicky. Žalobca mal za to, že medzi stranami bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorá spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a na základe nej boli vystavené predmetné faktúry. Žalobca nepoprel, že bol nejaký tovar vykladaný v areáli družstva AGB Beňuš, družstvo, ale všetky dodacie listy podpísala poverená osoba za spoločnosť žalovaného AGB SERVICE, s.r.o., lebo to bol žalovaný, kto vytvoril objednávku a ak aj bol tovar vyložený niekde v sídle družstva AGB Beňuš, stalo sa tak na základe ústnej dohody zmluvných strán, kde areál uvedeného družstva bolo dohodnutým miestom vykládky tovaru. Všetok tovar, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, bol vždy objednávaný telefonicky za spoločnosť žalovaného. Žalovaný nikdy nespomenul, že by objednával tovar za akúkoľvek inú spoločnosť. Žalobca trval na podanej žalobe a svojich písomných vyjadreniach. Zdôraznil, že všetky faktúry žalovaný zaevidoval, má ich v mesačných kontrolných výkazoch DPH, uplatnil si odpočet DPH, pričom jednoznačne aj tým odsúhlasením zostatkov, ktoré podpísal uznal svoje záväzky. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že odsúhlasenie zostatkov faktúr má iba evidenčný charakter, nakoľko v prípade, ak by skutočne žalovaný tovar neprevzal, ako tvrdí, a tento tovar by bol určený pre tretiu osobu a žalovaný napriek tomu si faktúry zaevidoval vo svojom účtovníctve, z ktorých si uplatnil aj odpočet DPH, porušil by daňové predpisy. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že odsúhlasenie zostatkov určite predstavuje uznanie záväzku zo strany žalovaného.
10. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami, kde ako dôkazy označil faktúry a dodacie listy, listinu označenú ako „Odsúhlasenie zostatkov“, podpísanú žalovaným dňa 11. 01. 2021 s fotokópiou poštovej obálky preukazujúcej jej odoslanie zo strany žalovaného, mesačné kontrolné výkazy DPH žalovaného za roky 2018 a 2019, výpis z GPS súradníc motorového vozidla, ktoré viezlo na miesto dodania tovar, faktúry a dodacie listy z predchádzajúcich obchodných vzťahov. Rovnako navrhol vykonať dokazovanie výsluchom sporových strán - konateľov spoločnosti žalobcu a žalovaného, ako aj výsluchom svedkov, a to zamestnanca žalobcu, ktorý ako vodič viezol tovar na miesto dodania a člena štatutárneho orgán AGB Beňuš, družstvo k otázke dodania a prevzatia tovaru dovezeného žalovaným na miesto určenia uvedeného v dodacom liste.
11. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy.
12. Súd z navrhnutých dôkazných prostriedkov vykonal dokazovanie predloženými faktúrami a dodacími listami, pričom zistil, že žalobca ako dodávateľ faktúrou č. 3020180680 splatnou dňa 06. 07. 2018, vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi sumu 1.980,00 Eur za tovar označený ako Agflex 3x60 m v počte 2 ks a Agflex 3x75 m v počte 2 ks, s dátumom dodania tovaru dňa 22. 06. 2018, kde na dodacom liste pripojenom k faktúre s rovnakým dátumom dodania tovaru, rovnakého označenia názvu a druhu tovaru, množstva tovaru a ceny sa nachádza podpis prevzatia a odtlačok pečiatky žalovaného.
13. Z faktúry č. 3020180934 splatnej dňa 06. 08. 2018 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému za tovar dodaný dňa 30. 07. 2018 a označený ako špagát Master 130 10 kg a špagát Extrem 100 celkovú sumu 2.963,51 Eur, pričom žalobca k tejto faktúre predložil nečitateľný dodací list.
14. Z faktúry č. 3020190954 splatnej dňa 31. 08. 2019 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému za tovar dodaný dňa 25. 07. 2019 a označený ako DTEX 83000 v množstve 1008 kg celkovú sumu 2.407,10 Eur, ku ktorej žalobca predložil dodací list, ktorý nie je opatrený odtlačkom pečiatky žalovaného.
15. Z faktúry č. 3020181373 splatnej dňa 03. 10. 2018 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému za tovar dodaný dňa 26. 09. 2018 a označený ako špagát Master 130 10 kg celkovú sumu 143,28 Eur, pričom žalobca k tejto faktúre pripojil dodací list s dátumom dodania tovaru 25. 07. 2018 a z faktúry č. 3020190830 splatnej dňa 22. 07. 2019 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému za tovar dodaný dňa 15. 07. 2019 a označený ako DTEX 83000 v množstve 1008 kg celkovú sumu 2.407,10 Eur, s ktorou
žalobca taktiež predložil aj dodací list. Žalovaný dodanie tovaru v dňoch uvedených na týchto dvoch faktúrach a dodacích listoch v priebehu konania výslovne nepoprel.
16. Z listiny adresovanej žalovanému zo strany žalobcu, označenej ako „Odsúhlasenie zostatkov“ vyplýva, že žalovaný dňa 11.01.2021 svojim podpisom potvrdil zostatky všetkých faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania.
17. Z kontrolných výkazov DPH žalovaného vyplýva, že všetky faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy v tomto konaní, sú v týchto výkazoch uvedené tak, ako boli žalobcom predložené a žalovaný v nich ku každej faktúre uvádza aj výšku odpočítanej dane v eurách.
18. Nakoľko súd považoval vykonanie dokazovania vyššie uvedenými dôkazmi za postačujúce pre posúdenie nároku žalobcu a rozhodnutie v danej veci, súd sledujúc zásadu hospodárnosti konania nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, výpismi z GPS súradníc motorového vozidla, ani faktúrami a dodacími listami z predchádzajúcich obchodných vzťahov, dôkazné prostriedky ktoré boli navrhnuté žalobcom.
19. Podľa § 264 ods. 1, 2 ObZ, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
20. Podľa § 323 ods. 1 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tiet účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
21. Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
22. Podľa § 447 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
23. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
24. Podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
26. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
27. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
28. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
29. Vychádzajúc z vyjadrení strán sporu súd konštatoval, že v danej veci bola medzi stranami sporná skutočnosť, či žalobca v priebehu konania uviedol dostatok relevantných skutkových tvrdení pre
vymedzenie predmetu sporu a jeho subsumovania pod konkrétnu právnu normu, a či svoje tvrdenia žalobca aj preukázal označenými dôkaznými prostriedkami.
30. Na základe písomných podaní žalobcu a jeho ústneho prednesu na pojednávaní súd vyhodnotil, že žalobca dostatočnými skutkovými okolnosťami opísal vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorých bolo možné vymedziť, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny uplatnený z titulu ústne uzavretej kúpnej zmluvy za celkovo päť dodávok tovaru označeného druhu a v množstve uvedenom v jednotlivých faktúrach vystavených žalovanému za dodaný tovar.
31. Súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia § 409 a nasl. ObZ., pričom konštatoval, že na platné uzavretie kúpnej zmluvy uvedené zákonné ustanovenie nevyžaduje písomnú formu a pripúšťa uzavretie kúpnej zmluvy aj formou ústnou. Pre platné uzavretie kúpnej zmluvy ústnou formou je rozhodujúcou skutočnosť, že zmluvné strany sa musia dohodnúť na podstatných náležitostiach zmluvy a dostatočne presne vymedziť obsah svojich zmluvných záväzkov. Medzi obligatórne náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods. 1 ObZ patrí predovšetkým určenie predmetu kúpy buď jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a dohodnutá výšky kúpnej ceny, resp. spôsob jej určenia. V priebehu konania žalobca vymedzil predmet kúpy, jeho druh, ako aj množstvo a jednotkové ceny objednaného tovaru, na ktorých sa zmluvné strany ústne dohodli. Žalobca sa odvolával na obchodnú zvyklosť, ktorú strany sporu medzi sebou zaviedli, kde k dodávkam tovaru dochádzalo na základe telefonických objednávok zo strany žalovaného aj v minulosti s tým, že dohodnutým miestom vykládky tovaru bol areál družstva AGB Beňuš, družstvo, pričom ani žalovaný nespochybnil, že medzi stranami sporu v minulosti existoval obchodno- záväzkový vzťah, majúci povahu kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného súd potom vyhodnotil, že strany sporu si medzi sebou dohodli všetky zákonom predpokladané obligatórne náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods. 1 ObZ, na základe telefonických objednávok kúpnu zmluvu uzavreli platne a obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že predmetný tovar žalobca dodal tretiemu subjektu, súd nepovažoval za dôvodnú.
32. K vyššie uvedenému záveru súd dospel na základe vykonané dokazovania, pričom vykonané dôkazy súd hodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
33. Pri hodnotení listiny označenej ako „Odsúhlasenie zostatkov“ súd konštatoval, že na to, aby právny úkon uznania záväzku spĺňal náležitosti platného právneho úkonu musí byť právny úkon určitý a zrozumiteľný. Zákonná požiadavka určitosti právneho úkonu je splnená vtedy, ak je v písomnom právnom úkone výslovne uvedené, že dlžník záväzok uznáva a v akom rozsahu tento uznáva. Teda z obsahu právneho úkonu musí byť zrejmé, že dlžník chcel vyjadriť uznanie svojho dlhu. Ak dokument, ktorý obsahuje len podpis žalovaného, či podpis osoby konajúcej v mene žalovaného, ktorý svojim podpisom potvrdzuje len správnosť zostatkov, takáto listina nenahrádza prejav vôle dlžníka. Odsúhlasenie záväzkov z faktúr v tomto prípade neobsahuje výslovne uvedený prejav vôle žalovaného, že svoj záväzok uznáva. V tomto smere sa súd preto stotožnil s právny názorom žalovaného, že odsúhlasenie záväzkov nie je uznaním dlhu podľa § 323 ObZ, o čom svedčia aj viaceré rozhodnutia vyšších súdov, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/15/2008 zo dňa 30. 07. 2008. Z obsahu samotnej listiny označenej ako „Odsúhlasenie zostatkov“ v danom prípade preto nemožno vyvodiť záver, že žalovaný aj uznal predmetný záväzok voči žalobcovi tak, ako to má na mysli § 323 ObZ. Tento dôkaz sám o sebe súd preto nepovažoval za spôsobilý preukázať nárok žalobcu, čo do základu a výšky.
34. Nárok žalobcu v konaní bol však preukázaný dodacími listami, faktúrami a predovšetkým kontrolnými výkazmi DPH žalovaného. Pokiaľ ide o obranu žalovaného týkajúcu sa neúplnosti dodacích listov, tu sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že formálne nedostatky predmetných dokumentov môžu byť predmetom kontroly príslušných orgánov finančnej správy, z hľadiska ich obsahu však nespôsobujú nespôsobilosť listinného dôkazu preukázať skutočnosti v nich uvedené.
35. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný dodal tovar žalovanému tak, ako tvrdil a či žalovaný tento tovar od žalobcu prevzal. Za rozhodujúcu súd v tomto prípade považoval skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na kúpnu cenu za celkovo päť dodávok tovaru, pričom žalovaný výslovne spochybnil len tri z uvedených piatich dodávok, a to dodávky realizované dňa 22. 06. 2018, dňa 25.07.2019 a dňa 30. 07. 2018, kde namietal, že odberateľom tovaru dodaného zo strany žalobcu v týchto dňoch bol iný subjekt -
AGB Beňuš, družstvo. Ohľadom ďalších dvoch dodávok, realizovaných podľa predložených faktúr dňa 26. 09. 2018 a dňa 15. 07. 2019, žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, preto súd podľa ustanovenia § 151 ods. 2 CSP pre absenciu vlastných tvrdení žalovaného o predmetných skutkových okolnostiach považoval len všeobecnú obranu žalovaného za neúčinnú, na základe čoho potom dodanie tovaru v dňoch 26.09.2018 a 15. 07. 2019 a jeho prevzatie žalovaným vyhodnotil ako nesporné.
36. V súvislosti so spornými dodávkami realizovanými dňa 22. 06. 2018, dňa 25.07.2019 a dňa 30. 07. 2018, žalobca uviedol, že areál družstva AGB Beňuš bol dohodnutým miestom vykládky aj v minulosti s tým, že žalovaný túto skutočnosť v minulosti nespochybňoval. Z predloženého dodacieho listu zo dňa 22. 06. 2018 súd zistil, že tento dodací list obsahuje odtlačok pečiatky žalovaného, pri ktorom sa nachádza aj podpis preberajúcej osoby. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že tvrdenie žalovaného o dodaní tovaru tretiemu subjektu dňa 22. 06. 2018 nie je pravdivé, keď žalovaný dodávku prevzal a dodací list podpísal. V súvislosti s touto dodávkou iné skutkové tvrdenia žalovaný neprodukoval a žiadne dôkazné prostriedky neoznačil. Súd preto uveril tvrdeniu žalobcu, že žalovaný tovar prevzal v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami.
37. Ďalšie sporné dodávky tovaru vykonané dňa 30. 07. 2018 a dňa 25. 07. 2019 žalobca taktiež preukazoval faktúrami č. 3020180934 a č. 3020190954, ako aj dodacími listami. Dodacie listy relevantné pre tieto dodávky samy o sebe dostatočne nepreukazovali prevzatie tovaru žalovaným, keďže jeden z dodacích listov bol predložený v nečitateľnej forme a na ďalšom osoba preberajúca tovar potvrdila prevzatie len svojim podpisom bez odtlačku pečiatky žalovaného. Rovnako ani faktúry, ktoré sú len účtovnými, resp. daňovými dokladmi, samy o sebe nie sú dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať dodávku konkrétneho tovaru. Súd je však povinný hodnotiť všetky dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, a preto predložené listinné dôkazy posudzoval v kontexte s kontrolnými výkazmi DPH žalovaného. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal zo skutočnosti a považoval za nesporné, že žalovaný je účtovnou jednotkou, pričom žalobca si v konaní uplatňoval nárok na základe faktúr, ktoré žalovaný uviedol vo svojom kontrolnom výkaze DPH. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že z týchto faktúr si uplatnil odpočet DPH. Z uvedeného potom súd vyvodil záver, že žalovaný vo vzťahu k finančnej správe tvrdil, že došlo k zdaniteľnému plneniu, hoci v rámci svojej procesnej obrany v tomto konaní navodzoval stav, akoby k zdaniteľnému plneniu vôbec nedošlo. Žalovaný pritom ale netvrdil a nepreukázal, že finančnej správe doručil opravný kontrolný výkaz DPH. Súd preto neuveril obrane žalovaného spočívajúcej v tom, že k dodávke tovaru, za ktorý si žalobca týmito faktúrami vyúčtoval kúpnu cenu, nedošlo a konštatoval, že žalobca dodal žalovanému tovar tak, ako to tvrdil a kúpnu cenu v súlade s tvrdenou dodávkou aj dôvodne vyúčtoval. Súd mal za to, že žalovaný dostatočným spôsobom nevyvrátil tvrdenie žalobcu o dodávke tovaru, za ktorú si žalobca vyúčtoval kúpnu cenu faktúrami č. 3020180934 a č. 3020190954.
38. K obrane žalovaného, že tovar mu nebol dodaný v požadovanom množstve a vymienenej akosti v zmysle zmluvy, žalovaný neuviedol žiadne bližšie skutkové tvrdenia. Z jeho tvrdení nebolo zrejmé, ktorej konkrétnej dodávky sa táto obrana mala týkať, či na vady tovaru poukazoval v súvislosti s predchádzajúcimi objednávkami, keďže uvádzal, že aj v minulosti existovali medzi stranami sporu záväzkové vzťahy, alebo niektorej z objednávok, ktoré boli predmetom tohto sporu. Okrem všeobecných tvrdení o vadnosti tovaru, žalovaný neuviedol, či si aj právne relevantným spôsobom uplatnil nárok zo zodpovednosť za vady tovaru voči žalobcovi. Súd preto v tomto smere vedenú obranu žalovaného vyhodnotil ako neúčinnú.
39. Na základe uvedeného skutkového stavu súd potom ustálil, že žalobca dodal žalovanému tovar čo do množstva a druhu v súlade s ústne dohodnutými zmluvnými podmienkami, zároveň súd považoval za preukázané, že žalovaný tovar riadne prevzal a nebolo sporné, že žalovaný kúpnu cenu vyúčtovanú predmetnými faktúrami neuhradil. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny je čo do základu a výšky preukázaný a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v celkovej výške 9.900,99 Eur. Popri žalovanej istine súd priznal žalobcovi aj nárok na príslušný úrok z omeškania z dlžnej sumy, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s § 369 ObZ, a to odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškanie s plnením svojho peňažného záväzku, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.
40. Pokiaľ ide o žiadosť žalované o umožnenie úhrady súdom priznanej sumy v splátkach, súd konštatoval, že žalovaný nekonkretizoval svoje majetkové pomery a žiadnym spôsobom svoju tvrdenú
nepriaznivú majetkovú situáciu nepreukázal, teda nepreukázal odôvodnenosť platenia žalovanej sumy v splátkach, preto súd na uvedenú žiadosť žalobcu neprihliadal
41. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol v zmysle zásady úspechu tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.