Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/188/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: BIO-plus, s.r.o., Spišská Nová Ves, so sídlom Spišský Hrušov 195, 053 63 Spišský Hrušov, IČO: 36 183 628, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daša Bajanová, s.r.o., so sídlom Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52 542 696, proti žalovanému: LATARE s.r.o., so sídlom Hlavná 146, 080 01 Prešov, IČO: 51 981 947, zastúpený: JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, o zaplatenie 25.083,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -196 z 17. mája 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -196 z 17. mája 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 25.083,49 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 12.113,48 eur od 17.10.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 12.970,01 eur od 27.11.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I). Vo výroku II rozsudku žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 25.083,49 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodanie zapaľovača pre grilovanie a krby, vrátane dopravy, ktoré žalovaný prevzal. Za dodanie tovaru žalobca vystavil žalovanému dňa 02.10.2020 faktúru č. 20201001 na sumu 12.383,39 eur a dňa 05.11.2020 faktúru č. 20201101 na sumu 12.970,01 eur. Ku dňu 31.12.2020 žalovaný odsúhlasil žalobcovi zostatok faktúr, ktorým potvrdil, že k uvedenému dátumu dlhoval sumu 25.353,40 eur. Dňa 16.06.2021 z dlžnej sumy žalobcovi uhradil čiastku 269,91 eur a ohľadom zvyšnej dlžnej sumy tvrdil, že ju zaplatil, dôkaz o tom však žalobcovi nepredložil.

3. Upomínací súd vydal vo veci dňa 31.01.2022 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Namietal, že z jeho strany došlo k úhrade označených faktúr v celej výške, a to platbou zo dňa 28.09.2020 v sume 12.583,49 eur, platbou zo dňa 14.10.2020 v sume 12.500,- eur a platbou zo dňa 15.06.2021 v sume 269,91 eur. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výpisy z bankového účtu. Vo vzťahu k odsúhlaseniu pohľadávok k 31.12.2020 namietal, že o existencii tejto listiny vedomosť nemal a podpis na nej nie je podpisom konateľa ani žiadneho zamestnanca žalovaného.

4. Žalobca vo svojich ďalších podaniach vo veci uviedol, že odsúhlasenie pohľadávok bolo žalovanému zaslané doporučene a zásielku si žalovaný prevzal dňa 22.01.2021, pričom neuhradené pohľadávky odsúhlasil ku dňu 31.12.2020 a následne toto odsúhlasenie doručil žalobcovi. K úhradám realizovaným žalovaným uviedol, že zo strany žalovaného eviduje platbu vo výške 12.583,49 eur zo dňa 28.09.2020 a vo výške 12.500,- eur zo dňa 14.10.2020, k predmetným platbám však žalovaný uviedol variabilný symbol č. 1806044, ktorý je symbolom vzťahujúcim sa k neuhradeným faktúram od spoločnosti VENERG s.r.o., so sídlom Skladná 6, Streda nad Bodrogom (ďalej len „VENERG s.r.o.“), preto žalobca započítal žalovaným poskytnuté platby na úhradu faktúr za spoločnosť VENERG s.r.o. Urobil tak aj z dôvodu časovej následnosti, keďže najprv obdŕžal platbu 12.583,49 eur dňa 28.09.2020 a až následne si žalovaný u neho tovar dňa 30.09.2020 objednal, tento mu bol dodaný a dňa 02.10.2020 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20201001 na sumu 12.383,39 eur. Rovnako najprv dňa 14.10.2020 obdŕžal od žalovaného úhradu vo výške 12.500,- eur a až neskôr dňa 05.11.2020 vystavil faktúru na sumu 12.970,01 eur na základe objednávky žalovaného zo dňa 04.11.2020. Zdôraznil, že podľa tvrdení žalovaného tento mal hradiť svoje záväzky v čase, kedy ešte ani nedošlo k dodaniu tovaru a vystaveniu faktúr na zaplatenie ceny tovaru. Zároveň žalovaný v predložených výpisoch z účtu zámerne vymazal variabilný symbol uskutočnených platieb za účelom preukázania, že označené platby uskutočnil so zámerom plniť vlastné záväzky. Žalobca mal za to, že žalovaný svojím konaním prevzal dlh za spoločnosť VENERG s.r.o., resp. pristúpil k dlhu tejto spoločnosti. Žalobca totižto bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou VENERG s.r.o., ktorej dňa 22.06.2018 vystavil faktúru č. 1806044 na sumu 46.230,- eur a dňa 30.06.2018 faktúru 1806081 na sumu 14.070,- eur. Z označených faktúr spoločnosť VENERG s.r.o. dlhovala žalobcovi ešte sumu 29.380,99 eur, a to aj po zohľadnení úhrad vykonaných žalovaným. Číslo faktúry 1806044 vystavenej spoločnosti VENERG s.r.o. je číslom, ktoré použil žalovaný ako variabilné číslo pri poukazovaní platieb žalobcovi.

5. Žalovaný v rámci procesnej obrany zdôraznil, že odsúhlasenie pohľadávok ku dňu 31.12.2020 nemôže predstavovať relevantné uznanie záväzku, ako to konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. . Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o úhrade záväzkov za spoločnosť VENERG s.r.o. a uviedol, že s dotknutou spoločnosťou nikdy neuzavrel zmluvu o prevzatí dlhu, ani zmluvu o pristúpení k záväzku podľa a nasl. (ďalej len „“). Nepoprel, že existovali rokovania so spoločnosťou VENERG s.r.o. o možnosti prevzatia jej záväzkov, k písomnej dohode medzi nimi však nedošlo a všetky označené platby žalovaný zaslal žalobcovi výlučne na úhradu svojich záväzkov.

6. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie štatutárna zástupkyňa žalobcu A. B. uviedla, že v rozhodnom čase rokovala s C. D., konateľom spoločnosti VENERG s.r.o., ktorý žiadal od žalobcu dodanie tovaru – rozpaľovača – čo žalobca odmietol vzhľadom na neuhradené faktúry zo strany tejto spoločnosti. Následne žalobca obdŕžal od žalovaného úhrady s variabilným symbolom vzťahujúcim sa k dotknutým faktúram. Svedok C. D. na pojednávaní uviedol, že spoločnosť VENERG s.r.o. eviduje voči žalobcovi dlh vo výške 52.000,- eur, ktorý doposiaľ nebol uhradený. Potvrdil, že prebehli rokovania ohľadom zaplatenia tohto dlhu žalovaným, so žalovaným, ani so žalobcom však v tomto smere žiadnu dohodu nepodpísali a žalovaný za spoločnosť VENERG s.r.o. žiaden dlh neplatil.

7. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodnoprávny podľa (ďalej len „“), podľa upravujúceho obchodné zvyklosti, podľa a stanovujúceho pravidlá výkladu prejavu vôle, podľa charakterizujúceho podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a podľa upravujúceho započítanie plnení.

8. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu uzavreli podľa a nasl. kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar označený ako zapaľovač pre grilovanie a krby. Žalobca dodanie tovaru žalovanému preukázal množstvom listinných dôkazov, a to plniacimi listami, vážnymi lístkami, príjemkami, dodacími listami, objednávkami, cenovými ponukami, elektronickými sprievodnými dokumentmi, správami o prijatí, odbernými poukazmi vystavenými Colným úradom Michalovce, ako aj emailovou komunikáciou. Po dodaní tovaru žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20201001 na sumu 12.383,39 eur a faktúru č. 20201101 na sumu 12.970,01 eur, ktoré podľa podanej žaloby žalovaný neuhradil. Žalovaný sa v konaní bránil, že predmetné faktúry uhradil platbou zo dňa 29.09.2020 v sume 12.583,49 eur, platbou zo dňa 15.10.2020 v sume 12.500,- eur a platbou

zo dňa 15.06.2021 v sume 269,91 eur. Ako variabilný symbol pri prvých dvoch platbách uviedol číslo 1806044, ktoré žalobca evidoval vo vzťahu k neuhradeným faktúram od spoločnosti VENERG s.r.o.

9. Podľa súdu prvej inštancie spornými medzi stranami ostala skutočnosť, či platbami realizovanými žalovaným tento uhrádzal vlastný dlh alebo dlh spoločnosti VENERG s.r.o. voči žalobcovi. Pri ustálení skutkového stavu veci prihliadal na skutočnosť, že aj spoločnosť VENERG s.r.o. bola v obchodnom vzťahu so žalobcom, ktorý voči nej evidoval neuhradenú faktúru z roku 2018 s č. 1806044. Žalovaný, ako aj C. D. potvrdili, že rokovali o možnosti prevzatia záväzkov spoločnosti VENERG s.r.o. žalovaným, k uzavretiu písomnej dohody však nedošlo. Súd prvej inštancie spochybnil výpoveď svedka C. D., ktorý bol v obchodnom vzťahu so žalovaným a v príbuzenskom vzťahu s konateľom žalovaného a ktorý nepresvedčivo a neisto vypovedal ako svedok na pojednávaní. Rovnako súd prvej inštancie zohľadnil, že tak žalovaný, ako ani spoločnosť VENERG s.r.o., nemali námietky k odsúhlaseniu ich záväzkov voči žalobcovi ku dňu 31.12.2020, v zmysle ktorých žalobca evidoval voči žalovanému nárok uplatnený podanou žalobou v plnej výške a voči spoločnosti VENERG s.r.o. dlh z faktúry č. 1806044 ponížený o úhrady realizované žalovaným. Tiež zdôraznil, že k úhrade sporných faktúr žalovaný podľa predložených výpisov z účtu pristúpil skôr, ako si tovar u žalobcu objednal a ako mu bola vystavená a doručená faktúra za dodanie objednaného tovaru. Ako zavádzajúce súd prvej inštancie vyhodnotil konanie žalovaného, ktorý pri predkladaní dôkazov predložil súdu výpis z jeho účtu, vzťahujúci sa k sporným platbám s vymazaným (prekrytým) variabilným symbolom platby.

10. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie posúdil obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že označenými platbami hradil svoj vlastný dlh, za nedôvodnú a aplikáciou upravujúceho povinnosť veriteľa prijať plnenie ponúkané treťou osobou dospel k záveru, že žalovaný uskutočnenými platbami hradil žalobcovi dlh spoločnosti VENERG s.r.o. a teda v konaní nepreukázal, že žalobou uplatnený nárok žalobcovi riadne zaplatil. Ak žalovaný pri úhrade súm dňa 28.09.2020 vo výške 12.583,49 eur a dňa 14.10.2020 vo výške 12.500,- eur v rámci platobných údajov uviedol ako variabilný symbol číslo faktúry, ku ktorej sa má konkrétna platba priradiť, podľa súdu prvej inštancie tým jasne a zrozumiteľne určil, na ktorý záväzok sa má platba vzťahovať, a to záväzok spoločnosti VENERG s.r.o. Pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, preto jej v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 25.008,49 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania podľa Podľa priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( písmena d/ ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Zdôraznil, že zo strany žalovaného došlo k úhrade všetkých záväzkov voči žalobcovi, a to ešte pred podaním žaloby, z ktorého dôvodu túto považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že sa so spoločnosťou VENERG s.r.o. dohodol na prevzatí záväzku a tento za ňu aj hradil. Poukázal na to, že podľa a (Prevzatie dlhu) a a (Pristúpenie k záväzku) sa na uzavretie takejto dohody vyžaduje písomná forma a zdôraznil, že nikdy predmetnú dohodu so žalovaným neuzavrel písomne, ústne, ani konkludentne. Na konanie žalovaného nemožno aplikovať ani ust. upravujúceho povinnosť veriteľa prijať plnenie ponúkané treťou osobou, ktoré podľa žalovaného slúži na ochranu dlžníka pred veriteľom, ktorý by odmietal prijať plnenie poskytnuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Bez vedomia dlžníka alebo existencie osobitného oprávnenia zo zákona, ako to bolo v predmetnej veci, nik nie je oprávnený plniť veriteľovi za dlžníka a takéto plnenie nespôsobuje zánik dlhu. Súhlas spoločnosti VENERG s.r.o. s uhradením jeho dlhu žalovaným nebol v konaní preukázaný, a to ani v konkludentnej forme, keďže spoločnosť VENERG s.r.o. nemala vedomosť o platbách vykonaných žalovaným v prospech žalobcu. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade nedošlo k udeleniu súhlasu dlžníka s úhradou jeho záväzkov voči žalobcovi treťou osobou a z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť záver, že by bol tento súhlas udelený v akejkoľvek forme, t. j. ani konkludentne.

V dôsledku absencie súhlasu dlžníka s plnením jeho záväzku voči žalobcovi žalovaným je aplikácia vylúčená. Zdôraznil, že tak žalovaný, ako aj štatutárny zástupca spoločnosti VENERG s.r.o. popreli uhrádzanie dlhov tejto spoločnosti žalovaným a nebol daný dôvod na takýto výslovný prejav vôle oboch zúčastnených neprihliadať. Za neprípustné považoval dohady a domnienky súdu prvej inštancie týkajúce sa údajne uzavretej dohody medzi žalovaným a spoločnosťou VENERG s.r.o. Žalovaný poukázal na samotnú výšku faktúr vystavených žalobcom a výšku platieb žalovaného, z porovnania ktorých vyplýva, že z celkovej pohľadávky žalobcu v sume 25.353,40 eur žalovaný postupne troma platbami uhradil celú sumu v hodnote 25.353,40 eur, čím žalovaný uhradil celý svoj záväzok. Uvedenie variabilného symbolu platby nemožno samo o sebe považovať za označenie uhrádzaného záväzku. K odsúhlaseniu pohľadávok k 31.12.2020 uviedol, že žalovaný až do doručenia žaloby nemal o existencii tejto listiny vedomosť, podpis na tejto listine nie je podpisom konateľa žalovaného ani žiadneho jeho zamestnanca a v žiadnom prípade nejde o relevantné uznanie záväzkov.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 02.08.2023 a napadnutý rozsudok ako vecne správny žiadal potvrdiť. Zdôraznil, že v konaní preukázal, že žalovaný si u neho tovar objednal, žalobca mu tento tovar dodal a následne vystavil faktúry za účelom úhrady kúpnej ceny dodaného tovaru. Za nelogické a zavádzajúce považoval tvrdenie žalovaného, že tento už vopred uhrádzal faktúry za dodávky, ktoré v tom čase neboli ani objednané. Podľa žalobcu žalovaný pri poukazovaní platieb žalobcovi vedel, že uhrádza faktúry za spoločnosť VENERG s.r.o. a uviedol aj presné variabilné symboly faktúr, ktoré žalobca vystavil pre spoločnosť VENERG s.r.o. ešte v roku 2018. Poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania, a to už pri podávaní odporu zavádzal, keď pri dokladovaní svojich úhrad predkladal výpisy z účtu tak, aby tam nebol uvedený variabilný symbol platby. Štatutárni zástupcovia žalovaného a spoločnosti VENERG s.r.o. sú v príbuzenskom vzťahu a obe spoločnosti mali rovnakú účtovníčku. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že v konaní boli splnené predpoklady pre aplikáciu .

14. Žalovaný v replike svojho odvolania zo dňa 25.08.2023 zotrval na podanom odvolaní a nad rámec argumentov v ňom uvedených a k vyjadreniu žalobcu uviedol, že je bežnou obchodnou praxou, že tovar si strany zmluvy objednajú ústne, všetky náležitosti objednávky sa dohodnú ústne, telefonicky, objednávateľ zaplatí tovar a až následne dodávateľ pristúpi k dodávke tovaru. Tvrdenia žalobcu o spoločnej účtovníčke žalovaného a spoločnosti VENERG s.r.o. považoval za fabulácie. Zdôraznil, že žalobca žiadnymi svojimi tvrdeniami nespochybnil, že neexistuje dôkaz o uzavretí dohody medzi žalovaným a spoločnosťou VENERG s.r.o. o prevzatí dlhu alebo pristúpení k záväzku.

15. Žalobca v duplike svojho vyjadrenia zo dňa 14.09.2023 zotrval na tomto vyjadrení a uviedol, že ak by žalovaný platil za objednaný tovar pred jeho dodaním, urobil by tak na základe zálohovej faktúry a v následnej faktúre by položka k úhrade predstavovala 0,- eur.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , a . Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

21. Odvolací dôvod podľa predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či nesprávne vec právne posúdil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

23. Odvolací súd z podanej žaloby zistil, že žalobcom uplatnený nárok na peňažné plnenie, je nárokom na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar na podklade obchodnoprávnej kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa .

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby, t.j. uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 25.083,49 eur s príslušenstvom z dôvodu dodania zapaľovačov pre grilovanie a krby. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že vystavené faktúry žalobcovi riadne uhradil a ním uskutočňované platby neslúžili na úhradu dlhov spoločnosti VENERG s.r.o. voči žalobcovi, keďže žalovaný s touto spoločnosťou neuzavrel žiadnu zmluvu o prevzatí dlhu ani dohodu o pristúpení k záväzku a na daný prípad nemožno aplikovať ani ust. , upravujúceho povinnosť veriteľa prijať plnenie ponúkané treťou osobou. Žalovaný zdôraznil, že uvedenie variabilného symbolu pri platbách, ktorý sa vzťahoval k faktúram spoločnosti VENERG s.r.o., nemá žiadnu právnu relevanciu a žalovaným vykonané odsúhlasenie pohľadávok voči žalobcovi k 31.12.2020 nemožno považovať za uznanie záväzku.

25. K skutkovému stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie odvolací súd uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalovaný si u žalobcu objednal tovar – zapaľovač pre grilovanie a krby – objednávkami zo dňa 30.09.2020 a 04.11.2020, objednaný tovar žalobca žalovanému riadne dodal a za účelom uhradenia kúpnej ceny vystavil žalovanému dňa 02.10.2020 faktúru č. 20201001 na sumu 12.583,39 eur a dňa 05.11.2020 faktúru č. 20201101 na sumu 12.970,01 eur. Žalobca teda v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalovanému dodal objednaný tovar, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny podľa , podľa ktorého kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

26. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. „v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce

v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

27. Za danej situácie tak v súlade s (podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu) došlo k preneseniu bremena tvrdenia a bremena dôkazu na žalovaného, ktorého povinnosťou bolo tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a predložiť o tom dôkaz. Žalovaný v konaní tvrdil, že vystavené faktúry žalobcovi v celom rozsahu uhradil, a to platbou zo dňa 28.09.2020 vo výške 12.583,49 eur, platbou zo dňa 14.10.2020 vo výške 12.500,- eur a platbou zo dňa 15.06.2021 v sume 269,91 eur, t. j. spolu 25.353,40 eur, teda vo výške vystavených faktúr. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu výpisy z jeho účtu o vykonaných platbách bez vyplneného variabilného symbolu. Následne v konaní žalobca predložil súdu svoje výpisy z účtu k predmetným platbám, v ktorých je zreteľne žalovaným uvedený variabilný symbol č. 1806044, pod ktorým žalobca evidoval neuhradené faktúry voči spoločnosti VENERG s.r.o. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že označenými platbami žalovaný nehradil svoj záväzok, ale záväzok spoločnosti VENERG s.r.o. voči žalobcovi zo skorších neuhradených faktúr z roku 2018.

28. Prihliadnuc na prenesenie dôkazného bremena na žalovaného odvolací súd uvádza, že podstatným pre rozhodnutie vo veci je objasnenie skutočnosti, či vyššie označenými platbami realizovanými žalovaným, tento poukázal žalobcovi finančné prostriedky za účelom úhrady vlastného dlhu alebo za účelom splnenia záväzku za spoločnosť VENERG s.r.o.

29. Podľa , ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

30. K aplikácii citovaného ustanovenia odvolací súd uvádza, že v obchodnoprávnych vzťahoch platí, že záväzok môže byť splnený aj inou osobou ako dlžníkom, pokiaľ jeho plnenie nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, čo u zaplatenia peňažnej čiastky neprichádza do úvahy. Súčasne je daná zákonná povinnosť veriteľa, prijať takéto plnenie poskytované treťou osobou, a to s jedinou podmienkou, že s tým dlžník súhlasí. Veriteľ sám zo svojej vôle dokonca plnenie poskytované treťou osobou odmietnuť ani nemôže.

31. Forma súhlasu dlžníka podľa , na rozdiel od úpravy obsiahnutej v § – 534 vzťahujúcej sa na občianskoprávne vzťahy (prevzatie dlhu, pristúpenie k záväzku), nie je predpísaná a súhlas možno udeliť akoukoľvek formou, t. j. aj konkludentne, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nie je zákonom stanovené, či tento súhlas má byť udelený vopred. Akonáhle tretia osoba svojím plnením dlžníkovu povinnosť splní, zanikne dlžníkova povinnosť voči veriteľovi splnením.

32. V predmetnom spore súhlas dlžníka – spoločnosti VENERG s.r.o. – so splnením jej dlhu žalovaným, nebol v písomnej forme preukázaný. Ako však bolo uvedené vyššie, písomnú formu súhlasu v nevyžaduje, preto bolo možné takýto súhlas žalovanému udeliť aj ústne alebo konkludentne. Podľa totižto právny úkon možno urobiť konaním aj opomenutím, ak tento spôsob prejavu vôle nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť. Pre konkludentný prejav pritom nie je stanovená žiadna osobitná forma, ide o úkon vykonaný posunkom (prikývnutie) alebo súborom zložitých činností (zničenie listiny).

33. Pri výklade prejavu vôle dlžníka VENERG s.r.o. s udelením súhlasu žalovanému na uhradenie jeho záväzkov voči žalobcovi odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vychádzal z výkladových pravidiel obsiahnutých v a , keďže vôľu zmluvných strán je možno posudzovať nielen podľa jej jazykového vyjadrenia, úmyslu konajúcej osoby a významu prejavu vôle, ktoré by mu prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, ale aj podľa predošlej praxe zmluvných strán, ich vzájomného styku a následného správania, ak to

pripúšťa povaha veci ( ). Citované ustanovenie upravuje spôsob, akým sa majú v prípade posúdenia prejavu vôle hodnotiť všetky okolnosti vykonania právneho úkonu. V zmysle tohto výkladového pravidla je potrebné ex lege prihliadať nielen na navonok prejavenú vôľu, ale na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle.

34. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi žalobcom a spoločnosťou VENERG s.r.o. existoval obchodnoprávny vzťah spočívajúci v dodaní repky olejnej, na základe ktorého žalobca vystavil spoločnosti VENERG s.r.o. dňa 22.06.2018 faktúru č. 1806044 na sumu 46.230,- eur a dňa 30.06.2018 faktúru č. 1806081 na sumu 14.070,- eur, t. j. spolu 60.300,- eur. Po čiastočnej úhrade označených faktúr, a to aj s prihliadnutím na platby realizované žalovaným za spoločnosť VENERG s.r.o., dlh tejto spoločnosti voči žalobcovi predstavoval 29.380,99 eur, ktorý bol žalobcovi priznaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.06.2021, sp. zn. , a na vymoženie ktorého sa viedla exekúcia u súdneho exekútora Mgr. Petra Bertóka pod sp. zn. 403EX 819/21.

35. Vyššie označené platby žalovaný realizoval dňa 28.09.2020 a 14.10.2020, teda predtým, ako si sám objednal dodanie tovaru (rozpaľovač pre grilovanie a krby) u žalobcu dňa 30.09.2020 a 04.11.2020 a platby prevádzal žalobcovi s variabilným symbolom č. 1806044 vzťahujúcim sa k faktúre vystavenej žalobcom spoločnosti VENERG s.r.o. Následne pri Odsúhlasovaní pohľadávok ku dňu 31.12.2020 svojou pečiatkou, podpisom bližšie neurčenej osoby a slovom „súhlasím“ odsúhlasil výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 25.353,40 eur, teda v celej výške vystavených faktúr. Rovnako spoločnosť VENERG s.r.o. v Odsúhlasení pohľadávok voči žalobcovi ku dňu 31.12.2020 pečiatkou tejto spoločnosti, podpisom bližšie neurčenej osoby a slovom „súhlasím“ odsúhlasila pohľadávku žalobcu voči tejto spoločnosti v sume 29.380,99 eur, t. j. fakturovanú sumu poníženú o platby realizované žalovaným.

36. Vychádzajúc z takto opísaného skutkového stavu odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným vykonané platby určené žalobcovi s variabilným symbolom označujúcim faktúru spoločnosti VENERG s.r.o., a to ešte predtým, ako samotnému žalovanému vznikol záväzok voči žalobcovi, dostatočne jasne preukazuje vôľu žalovaného uhradiť týmto úkonom záväzok spoločnosti VENERG s.r.o. voči žalobcovi, a nie vlastný dlh, ktorý v čase uskutočnenia prvej platby ani neexistoval. Vzhľadom na následné správanie sa spoločnosti VENERG s.r.o., ktorá odsúhlasila svoj záväzok voči žalobcovi aj so zohľadnením označených platieb, je zrejmé, že táto spoločnosť s konaním žalovaného vyjadrila súhlas. Uhradenie faktúr žalovaným s variabilným symbolom označujúcim faktúry spoločnosti VENERG s.r.o. v zmysle výkladu možno považovať za konkludentný prejav vôle tak žalovaného, ako aj spoločnosti VENERG s.r.o., spočívajúci v súhlase tejto spoločnosti s uhradením jej záväzku žalovaným, keďže tento spôsob prejavu vôle nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť.

37. Nič na tom nemení ani odvolacia námietka žalovaného spochybňujúca odsúhlasenie pohľadávok ako uznanie záväzku, či nedostatočná identifikácia osoby podpisujúcej toto odsúhlasenie za žalovaného a spoločnosť VENERG s.r.o. Je zrejmé, že odsúhlasenie pohľadávok samo o sebe ešte neznamená, že osoba vykonávajúca toto odsúhlasenie svojím prejavom zároveň uznáva odsúhlasený záväzok a takýto prejav nevyplynul ani z vykonaného dokazovania. Posúdenie tohto prejavu ako uznania záväzku by malo dopad na posudzovaný prípad len vtedy, ak by súd zohľadňoval účinky uznania ako zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke (napr. v otázke premlčania). To však neznamená, že uvedenú listinu súd nemôže použiť ako dôkaz, ktorý spolu s ostatnými predloženými dôkazmi smeruje k ustáleniu skutkového stavu veci, predovšetkým za situácie, ak je v ňom riadne vyjadrená vôľa konajúcej osoby. Ak žalovaný namietal, že označenú listinu podpísali jemu neznáme osoby, bližšie sa už nevyjadril k okolnosti, že okrem podpisu konajúcej osoby sa na predmetných listinách nachádzajú aj pečiatky žalovaného a spoločnosti VENERG s.r.o. a súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, kto mal v rozhodnom čase oprávnenie podpisovať za žalovaného a spoločnosť VENERG s.r.o. tieto listiny. Jednoduché konštatovanie, že podpis na listine odsúhlasenie pohľadávok je žalovanému neznámy, ešte samo o sebe bez ďalších predložených dôkazov nemôže vylúčiť použitie tohto dôkazu v konaní.

38. Odvolací súd k tomu dodáva, že ak žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého „...dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ).“ Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

39. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností, pravidlá logického myslenia, ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

40. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, keď žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že za tovar dodaný žalobcom riadne zaplatil. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.

43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).