Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Cpr-25-2017.pdf
PDF · 182.81 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cpr/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., P. XXX/XX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Tomáš Gábriš, PhD. LLM, advokát, AK Nové Zámky, T. Vansovej 21, proti žalovanému: FK CRA, s. r.o. , so sídlom Repašského 18, Bratislava, IČO: 35 693 720, v zastúpení: GRMAN & PARTNERS, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 861 553, o zaplatenie mzdových nárokov, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 142,36 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 142,36 Eur od 17.07.2017 do zaplatenia, sumu 517,91 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 517,91 Eur od 17.07.2017 do zaplatenia a sumu 100,- Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur od 17.07.2017, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.11.2017, doručenou súdu dňa 06.02.2017, doplnenou podaním zo dňa 28.03.2018 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia mzdových nárokov a to: mzdy vo výške 163,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 163,66 Eur počnúc od 16.07.2017 až do zaplatenia ( za 12 odpracovaných dní za mesiac jún 2017), sumy 517,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 517,91 Eur počnúc od 16.07.2017 do zaplatenia za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 8,5 dňa vypočítanú pomerne za trvanie pracovného pomeru od 01.02.2017 do 16.06.2017, sumu 100 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100 Eur počnúc dňom 16.07.2017 až do zaplatenia z titulu polovice obvyklých prémií upravených v pracovnej zmluve za výkon práce od 01.06.2017 do 16.06.2017 a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy z 01.02.2017 ako hospodár. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 01.02.2017. Listom zo dňa 31.05.2017 požiadal žalobca žalovaného o ukončenie pracovného pomeru dohodou zmysle § 60 Zákonníka práce k 31.07.2017. Žalovaný mu nevyšiel v ústrety a trval na podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru dňa 16.06.2017. Žalobca s týmto súhlasil a dňa 16.06.2017 podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer skončil 16.06.2017. Následne sa žalovaný zachoval nekorektne, na základe čoho si žalobca uplatnil svoje nároky žalobou. Po celý čas trvania pracovného pomeru si žalobca neuplatnil nárok na dovolenku a svedomito si plnil pracovné povinnosti.
Po podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru žalovaný účelovo a klamlivo uviedol na výplatnej páske neospravedlnenú absenciu 4,5 dňa, čo by ho oprávňovalo krátiť žalobcovi dovolenku zmysle § 109 ods. 3 Zákonníka práce a nevyplatiť mu nevyčerpanú dovolenku a nedoplatiť mzdu za odpracované dni za mesiac jún 2017. Nakoľko žiadne absencie žalobca nemal, obrátil sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá konštatovala, že žalovaný dal žalobcovi dve neospravedlnené absencie na dni 15.06.2017 a 16.06.2017. V uvedené dni bol žalobca riadne v práci, pričom dňa 16.06.2017 preukázateľne podpisoval dohodu o skončení pracovného pomeru, čo jednoznačne potvrdzuje jeho prítomnosť na pracovisku. Žalovaný žalobcovi nepreplatil nevyčerpanú dovolenku za 4 mesiace a 16 dní trvania pracovného pomeru z dôvodu ukončenia pracovného pomeru v zmysle § 116 Zákonníka práce.
3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: pracovnú zmluvu z 01.02.2017, dohodu o skončení pracovného pomeru zo 16.06.2017, žiadosť o ukončenie pracovného pomeru dohodou z 31.05.2017, výplatné pásky za mesiac február 2017, jún 2017, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne. - registračný list fyzickej osoby.
4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že nevie ako žalobca dospel k sume 163,66 Eur resp. 134,37 Eur a z koľkých častí by sa táto žalovaná suma mala skladať. Žalovaný žalobcovi vyplatil celú mzdu, na ktorú mu vznikol nárok a vo svojom účtovníctve neeviduje žiadne záväzky voči žalobcovi. Žalovaný popiera žalobcom uplatnené nároky z dôvodu, že ako zamestnanec mal u žalovaného neospravedlnené absencie v práci dňa 08.06.2017, 09.06.2017, 12.06.2017, 13.06.2017 a 14.06.2017. V uvedené dni žalobca neodpracoval celý dohodnutý pracovný čas teda 8 hodín ale iba 4 hodiny. V takomto prípade zamestnávateľ nemá povinnosť nahlásiť Sociálnej poisťovni absenciu a odhlásiť ho zo sociálneho poistenia. V dňoch 15. a 16.06.2017 žalobca ako zamestnanec neodpracoval ani minútu. Po jeho nekontrolovanom výstupe voči konateľovi spoločnosti, urážkach a nedôvodnom obviňovaní opustil sídlo spoločnosti a odišiel. SMS správou síce vo večerných hodinách oľutoval svoje správanie ale žalobca na druhý deň trval na opustení zamestnania. Preto mu žalovaný za tieto kalendárne dni udelil absenciu a odhlásil ho zo Sociálnej poisťovne zo sociálneho poistenia. V zmysle § 109 ods. 3 Zákonníka práce žalovaný krátil žalobcovi dovolenku za každý deň absencie o dva dni dovolenky a neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sčítal. Sčítanie neospravedlnených zameškaní kratších častí jednotlivých zmien sa týka dni 08.06., 09.06., 12.06., 13.06. a 14.06.2017, čo po sčítaní predstavuje 2,5 dňa absencie a 5 dní dovolenky. Pokiaľ ide o prémie, žalovaný aj v tejto časti považuje nárok žalobcu za nedôvodný a nie je mu jasné, na základe akých kritérií dospel žalobca k požadovanej výške prémií 100 Eur. Žalobca nemá nárok na zaplatenie prémií za výkon práce od 01.06.2017 do 16.06.2017. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2017 má žalobca nárok na základnú mzdu vo výške 800 Eur mesačne. Žalobca však v zmysle bodu 5 pracovnej zmluvy nemá nárok na prémie, ktoré nie sú dohodnuté v konkrétnej výške. Naviac žalovaný poukazuje na to, že prémie nie sú právne nárokovateľné žalobcom ako zamestnancom. Žalovaný má ako zamestnávateľ právo, nie povinnosť priznať žalobcovi ako zamestnancovi prémie. Vyplatenie prémií závisí od rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa a ktoré žalovaný vypláca žalobcovi podľa plnenia pracovných úloh. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť.
5. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil dôkazy.
6. Keďže žalovaný v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcu neuznal, súd doručil odpor žalobcovi v zmysle § 167 ods. 3 CSP, umožnil mu vyjadriť sa k nemu v ustanovenej lehote. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca písomne podaním zo dňa 14.03.2017 tak, že v rámci nároku z nepreplatenej nevyčerpanej dovolenky si žalobca uplatnil náhradu za 8,5 dňa dovolenky, na ktorú má žalobca nárok za odpracované 4 mesiace a 16 dní trvania pracovného pomeru so žalovaným a to v sume 517,91 Eur
- priemerná hodinová mzda za štvrťrok bola vo výške 7,6163 Eur vynásobená 68 hodinami pracovného času za 8,5 dňa. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného o absenciách žalobcu žalobca poukázal na rozpor údajov uvedených v odpore s údajmi uvedenými v evidencii Sociálnej poisťovne, v ktorých je vedená absencia udelená žalobcovi len za dni 15. a 16.06.2017, ktoré žalovaný v odpore neuvádza a tiež s údajmi uvedenými v emailovej komunikácii ( email žalovaného zo dňa 24.07.2017) medzi žalobcom a žalovaným z ktorej vyplýva, že bližšie nešpecifikované absencie za jún 2017 boli žalobcovi udelené arbitrárne nie z dôvodu neprítomnosti žalobcu na pracovisku, ale iba z toho dôvodu, že žalovaný nepovažoval plnenie povinností žalobcu na pracovisku za dostatočné. Prítomnosť žalobcu na pracovisku ako aj plnenie jeho povinností žalobca vie doložiť rozpisom tréningov, ktoré na pracovisku
v uvedených dňoch prebiehali a bez prítomnosti žalobcu sa konať nemohli. Žalobca taktiež navrhol vykonať dokazovanie svedkami - L. I., K. C. a U. I.. Podľa žalobcu v prípade tvrdeného neplnenia povinností žalobcom v dňoch, kedy mal mať pol dňové absencie, bol žalovaný povinný žalobcu upozorniť na neplnenie pracovných povinností resp. mu doručiť upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a nie udeľovať mu absencie, najmä ak túto možnosť sankcionovania porušenia povinností zamestnancov neupravuje ani Zákonník práce. Tvrdenia žalovaného o neplnení si pracovných povinností žalobca považuje za účelové, odmieta ich ako vykonštruované dodatočne po skončení pracovného pomeru dohodou a to za účelom vyhnutia sa povinnostiam vyplývajúcim žalovanému z pracovného pomeru so žalobcom. Žalobca tiež odmieta tvrdenia žalovaného o svojej neprítomnosti na pracovisku v posledných dňoch trvania pracovného pomeru, čo môže doložiť svedeckou výpoveďou syna žalobcu L. I.. Dňa 16.06.2017 žalobca na pracovisku podpisoval dohodu o skončení pracovného pomeru k danému dňu a nahlásenie jeho absencie v práci Sociálnej poisťovni preto považuje za zjavnú šikanu a zneužitie práva. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie prémií žalobca uviedol, že pri vzniku pracovného pomeru došlo k ústnej dohode medzi stranami sporu o tom, že žalobca každomesačne obdrží od žalovaného okrem dohodnutej mzdy vo výške 800,- Eur automaticky aj prémie vo výške 200 Eur, ktoré skutočne boli žalobcovi každý mesiac vyplácané a na ich vyplácanie sa žalobca oprávnene v zmysle dosiahnutej dohody spoliehal. Za poslednú polovicu mesiaca mu teda patrí polovica dojednaných prémií, t. j. 100 Eur. Žalobca žiadal aby súd pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení: „ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 163,66 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 163,66 Eur od 17.07.2017 do zaplatenia, 517,91 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 517,91 Eur od 17.07.2017 do zaplatenia a 100,- Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur od 17.07.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania v plnom rozsahu “.
7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomne, podaním zo 06.09.2019 (duplika k žalobe), v ktorom uviedol, že popiera nárok žalobcu na doplatenie mzdy vo výške 163,66 Eur, nakoľko žalobca v mesiaci jún 2017 neodpracoval 12 pracovných dní, ale v skutočnosti 7,5 pracovných dní, pretože riadne nepracoval celý pracovný čas a mal neospravedlnenú absenciu v dňoch 08.06., 09.06., 12.06., 13.06. a 14.06.2017. Žalobca mal naďalej celodennú neospravedlnenú absenciu dňoch 15.06. až 16.06.2017. Uvedenú skutočnosť preukazuje dochádzka žalobcu za mesiac jún 2017, ktorú žalovaný ako zamestnávateľ riadne viedol. Žalovaný vyplatil žalobcovi mzdu len za vykonanú prácu, teda odpracovaný pracovný čas, teda za 7,5 pracovných dní mzdu vo výške 272,73 Eur ( 800 Eur : 22 pracovných dní x 7,5 pracovného dňa = 272,73 Eur). Pokiaľ žalobca nebol prítomný na pracovisku počas pracovnej doby a nevykonával dohodnutú prácu v zmysle pracovnej náplne dohodnutej v pracovnej zmluve, tak žalobca nemá nárok na mzdu, čo vyplýva z § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu uvedené v replike o údajnom rozpore údajov, ktoré uvádza žalovaný a údajov zo Sociálnej poisťovne. Žalovaný ako zamestnávateľ nemal povinnosť a ani nedokázal nahlásiť čiastočné absencie žalobcu počas pracovného dňa do Sociálnej poisťovne. Neospravedlnené absencie za tieto dni predstavujú po sčítaní 2,5 pracovného dňa. Po nekontrolovanom výstupe žalobcu a jeho odchode z pracoviska dňa 15.06.2017 žalobca neprišiel do práce ani nasledujúci pracovný deň 16.06.2017. Žalobca má v dňoch 15.06. až 16.06. 2017 celodennú neospravedlnenú absenciu a vôbec nepracoval tak, ako to uviedol žalovaný v podanom odpore a ako je uvedené v emailovej komunikácii medzi stranami sporu zo dňa 24.07.2017. Žalovaný popiera a odmieta nepravdivé tvrdenia žalobcu, žalovaný viedol riadne dochádzku žalobcu za každý kalendárny mesiac, kde bol uvedený presný čas príchodu na pracovisko a čas odchodu z pracoviska. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný poukázal na evidenciu dochádzky za kalendárne mesiace február až máj 2017. Žalovaný zaevidoval v dochádzke žalobcu za mesiac jún 2017 neospravedlnené absencie, pretože žalobca si svojvoľne skrátil pracovný čas len po dobu tréningového rozpisu, ktorý vyplýva zo žalobcom predloženého rozpisu tréningov. Žalobca bol povinný v zmysle § 81 Zákonníka práce byť na pracovisku na začiatku pracovného času, vykonávať dohodnutú prácu v zmysle pracovnej doby a odchádzať z práce až po skončení pracovného času. Z dochádzky žalobcu za mesiac jún 2017 a rozpisu tréningov je zrejmé, že v dňoch 08.06., 09.06., 12.06., 13.06. a 14.06.2017 nebol na pracovisku počas celého dohodnutého pracovného času prítomný a svojvoľne opustil pracovisko. V tieto dni neodpracoval celých 8 hodín a preto išlo o neospravedlnené absencie, za ktoré nemá nárok na mzdu. Sám žalobca priznáva, že nebol na pracovisku počas celej doby keď tvrdí, že bol prítomný na pracovisku počas tréningov, ktoré by sa bez jeho prítomnosti nemohli konať. Sám žalobca obmedzuje svoju prítomnosť na pracovisku na obdobie tréningov. Žalobca za týmto účelom predložil listinný dôkaz - rozpis tréningov. Z uvedeného
rozpisu vyplýva, že tréningy prebiehali od 04.06. do 11.06. a v období od 12.06. do 18.06.2017 len v čase od 16,15 hod. maximálne do 19. resp. 20. hodiny a teda tréningy trvali len tri resp. štyri hodiny. K tvrdeniam žalobcu, že pri skončení pracovnej doby dňa 15.06.2017 odovzdával kľúče od objektu pracoviska žalovanému a že 16.06.2017 bol žalobca prítomný na pracovisku, keď podpisoval dohodu o skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že 15.06.2017 žalobca neodpracoval ani minútu, neodovzdal kľúče od objektu pracoviska žalovanému až po skončení pracovnej doby ale po nekontrolovanom výstupe hodil kľúče na stôl a opustil pracovisko hneď po príchode na pracovisko, teda na začiatku pracovného času. Po príchode do práce hodil kľúče žalovanému s tým, že už ďalej pracovať nebude. Žalobca mal preto dňa 15.06.2017 neospravedlnenú absenciu, ktorú žalovaný riadne nahlásil do Sociálnej poisťovne a vyplýva to aj z predloženej dochádzky za mesiac jún 2017. Dňa 16.06.2017 žalobca len prišiel za žalovaným, podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru a ihneď odišiel, teda neodpracoval ani minútu. Žalobca mal preto aj v ten deň neospravedlnenú absenciu, ktorú žalovaný evidoval v dochádzke a nahlásil ju aj do Sociálnej poisťovne. Žalobca po dni 15.06.2017 už nemal vôľu ďalej pracovať pre žalovaného a ani nepracoval. Žalovaný navrhol vypočuť ako svedkov štatutárnych zástupcov žalovaného a X. Y.. Žalobca neplnením si svojich pracovných povinností vážne ohrozil prevádzku plynových kotolní bytových domov na E. ulici XX a XX a prevádzkových budov na ulici K B. studni XX a XX. Neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo strany žalobcu bolo dôvodom, prečo žalovaný viackrát ústne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca priznal, že už viac ako jeden kalendárny mesiac nevykonával povinnosti vyplývajúce z pracovnej náplne na E. ulici XX a XX v V.. Neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo strany žalobcu nijako nesúvisí s neospravedlnenými absenciami žalobcu, ktorý v uvedené dni svojvoľne opustil počas pracovnej doby pracovisko a nevykonával dohodnutú prácu a teda neodpracoval celých 8 hodín resp. v dňoch 15.06. až 16.06.2017 nepracoval vôbec. Žalovaný popiera nárok žalobcu na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 517,91 Eur, nakoľko žalobcovi nevznikol uvedený nárok na doplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za 8,5 dňa, ktoré žalobca neodpracoval a má neospravedlnené absencie. Žalovaný v súlade s § 109 ods. 3 Zákonníka práce krátil žalobcovi dovolenku za každý deň absencie o dva dni dovolenky a neospravedlnené za meškanie kratších častí jednotlivých zmien sčítal. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 517,91 Eur je neopodstatnený a nedôvodný. Žalovaný taktiež popiera tvrdenia žalobcu o ústnej dohode o prémiách 200 Eur mesačne a tvrdí, že žalobca má podľa pracovnej zmluvy nárok na základnú mzdu vo výške 800 Eur mesačne. Žalovaný popiera akúkoľvek ústnu dohodu so žalobcom a pokiaľ by bolo uvedené tvrdenie žalobcu pravdivé, tak výška prémií 200 Eur by bola uvedená priamo v pracovnej zmluve. Z pracovnej zmluvy konkrétna výška prémií nevyplýva a žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu akejkoľvek ústnej dohody o výške prémií. Žalovaný má ako zamestnávateľ právo a nie povinnosť priznať žalobcovi prémie. Žalobca bol viackrát ústne upozornený na neplnenie si pracovných povinností v objektoch na Repašského ulici a na ulici K Horánskej studni ako napríklad nevykonávanie pravidelnej údržby umelej trávnatej plochy. Z denníka údržby hracej plochy vyplýva, že žalobca vôbec nevykonával údržbu umelej trávnatej plochy v mesiaci jún 2017. Preukazuje to predložený denník údržby hracej plochy. Žalovaný žiada zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
8. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 2 a ďalšími dôkazmi predloženými stranami sporu a vykonal aj ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu a to: výsluch žalobcu, konateľov žalovaného a navrhnutých svedkov a zistil tento skutkový stav:
9. Z pracovnej zmluvy z 19.01.2015 súd zistil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol dňom 01.02.2017 a bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Žalobca bol prijatý do funkcie - hospodár s miestom výkonu práce v Bratislave. Podľa bodu 5. - mzdové podmienky - bola určená výška mesačnej mzdy 800,-Eur + prémie, splatnosť mzdy do 14 v mesiaci.
10. Z listu žalobcu zo dňa 31.05.2017 žalovaný prevzal 31.05.2017 ) súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o skončenie pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce k 31.07.2017.
11. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.06.2017 súd zistil, že strany sporu sa dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 16.06.2017, bez uvedenia dôvodu.
12. Zo mzdového listu žalobcu za obdobie od 2 - 6/2017 súd zistil, že žalobca mal týždennom pracovný čas 40 hodín, priemerný hodinový zárobok 7,6163 Eur, tarifná mzda 800,- Eur. V mesiaci 6/2017
žalovaný vykázal žalobcovi absenciu 4,5 dňa ( 36 hodín ), nárok na dovolenku 8,5 dňa, odpracované kalendárne dni 7,5, odpracované hodiny 60. V mesiacoch 2,3,4 a 5/2017 boli žalobcovi vyplatené odmeny vo výške 510,- Eur mesačne.
13. Žalobca trval na žalobe a vyjadrení vo veci, podľa žalobcu žalovaný neoprávnene krátil žalobcovi dovolenku, neoprávnene mu vykázal neospravedlnenú absenciu za 2 celé dni a 5 krát pol dňa a z toho titulu mu vyplatil nižšiu mzdu a nepreplatil dovolenku v zákonnom rozsahu. Žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 163,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.07.2017 do zaplatenia z titulu nevyplatenej mzdy, sumu 517,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.07.2017 do zaplatenia z titulu nepreplatenej nevyčerpanej dovolenky a sumu 100 Eur z titulu prémii s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.07.2017 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Uznesením na pojednávaní dňa 24.02.2020 na návrh žalobcu súd pripustil zmenu žalobného petitu v nasledovnom znení : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 163,66 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 163,66 Eur od 17.07.2017 do zaplatenia, 517,91 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 517,91 Eur od 17.07.2017 do zaplatenia a 100,- Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur od 17.07.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
15. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval písomných vyjadrení vo veci, žalobu žiadal zamietnuť a mal za to, že žalobcovi zaplatil všetky mzdové nároky s tým, že mu nepreplatil dovolenku v trvaní 8,5 dňa z dôvodu neospravedlnených absencií za dni 15.-16.07.2017, ktorá absencia vyplýva z evidencie dochádzky, ktorú viedol žalovaný, ako aj z výkazu zo Sociálnej poisťovne. Žalobca neodpracoval v dňoch 8., 9., 12., 13. a 14.06.2017 celú pracovnú zmenu, ale len každý deň v polovici, za čo mu žalovaný v zmysle Zákonníka práce krátil dovolenku. Žalobca sám priznal, že bol v práci len počas tréningov, ktoré trvali od 16,15 do 20,00 hod., teda nepracoval po tieto dni celých 8 hodín, keď jeho pracovná náplň bola vykonávať prácu nielen na adrese Repašského 18-20 aj K Horánskej studni 29. Čo sa týka prémii, toto nie je nárokovateľná zložka mzdy a žalovaný ju môže a nemusí vyplatiť podľa plnení pracovných úloh.
16. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že on mal prácu, ale majitelia žalovaného ho nahovorili, aby začal pracovať u nich, takže pondelky nepracoval lebo vtedy mal dlhý deň - chodieval do Maďarska pre mäso, v ten deň ho na štadióne zastupovala manželka, upratovala šatne, prala dresy. Od utorka do piatka pracoval on. Tréningy boli v poobedňajších hodinách, zväčša začínali už o pol tretej. Pred tréningami bolo treba hraciu plochu pripraviť a kefovať s traktorom. V doobedňajších hodinách skladal nábytky, pretože štadión bol nový a vozili nábytky do bytov a boli v šatni. Po obede sa to už nedalo robiť, lebo musel byť prítomný pri ploche, kontrolovať zákaz fajčenia a rodičia detí mali zákaz vstupovať do útrob štadióna, na čo dohliadal. Čo sa týka práce na Repašského, tam vymieňal svetlá, upratoval, zametal a kontroloval kotolne. Na túto prácu ho zaúčal svedok, ktorého navrhuje v konaní vypočuť, ktorý bol dlhoročným správcom. Celú jar sa hrávali zápasy na tomto štadióne aj v sobotu, v nedeľu od rána do večera, tréningy zväčša od pol 3 do 20,15 hod. Žalobca musel počkať, kým sa hráči osprchujú a zamknúť štadión, teda končil okolo 20,30 hod. V tom čase zistil, že je to neúnosné, má mladšiu dcéru, ktorú videl už len večer a preto si aj so synom sadli s majiteľmi a slušne im povedal, že dá 2 mesačnú výpoveď, aby mali čas si niekoho nájsť, prípadne aj potiahne, ak by nikoho nemali. Syn žalobcu mal tiež svoju robotu, tiež to nestíhal. Potom im začali robiť zle, synovi neplatili peniaze, na ktorých sa dohodli. Toho 15.06 sa na konci dňa o 17,00 hod. stretli žalobca, jeho syn a obaja štatutári. Žalobca sa vtedy nahneval a hodil kľúče od objektov, že končí. Potom večer sa ospravedlnil sms-kou, ale ráno 16.06. mu starší štatutár napísal, že má prísť podpísať výpoveď. Ráno prišiel a pri podpisovaní sa ho spýtal, či vôbec bol na Repašského ulici tento mesiac a žalobca mu na to zo zlosti povedal, že nie. Nebola to pravda. Čo sa týka výkonu práce v doobedňajších hodinách, tam pracovala pre žalovaného partia ľudí, ktorí ho videli, ale nepovažuje za šťastné riešenie volať ich na súd a robiť im zle, aby mu to dosvedčili, keďže sú zamestnancami žalovaného. Pokiaľ ide o prémie, ponúkali mu plat 1.000,- Eur brutto, on chcel 1.000,- Eur v čistom, tak miu potom navrhli 800,- Eur plat a 200,- Eur prémie na výplatnej páske. U žalovaného nebola vedená evidencia dochádzky, nepodpisovali sa dochádzkové listy. Údržbu ihriska žalobca vykonával pravidelne, bez ohľadu na vedenie denníka údržby, aj pred tréningami vykonával prácu na štadióne, po každom tréningu nosili deti do šatne umelý granulát, musel to upratať. Na porušenie pracovných povinností nebol upozornený ani písomne ani ústne. Vykazovanie absencií za 5 dní žalobcovi štatutári nevysvetlili, urobili to dodatočne, na konci toho všetkého, aby mu nemuseli
preplatiť dovolenku. Denník údržby hracej plochy žalobca viedol. Dňa 15.06.2017 prišiel do práce ráno ako vždy, chodieval na 9 alebo na 10, práca hospodára nemá pevné ohraničenie, robil celé víkendy. Čo presne v ten deň robil si nemôže pamätať, je to už 3 roky. Na Repašského 18-20 v júni 2017 vykonával kontrolu kotolní, prácu okolo budov. Za 16.06.2017 si nenárokuje mzdu, v ten deň ráno prišiel podpísať výpoveď, ale je tam vymyslená absencia na 16.06., nechápe prečo. Pracovný denník na Repašského 18-20 sa neviedol, okrem zapisovania v kotolni. Na stretnutí 31.05. žalobcovi nevytýkali neplnenie povinností podľa pracovnej zmluvy, mal pripravený návrh na výpoveď. O ukončenie pracovného pomeru dohodou požiadal z dôvodu, že to časovo nezvládali so synom a že svoju dcéru videl len večer.
17. Z výsluchu štatutára žalovaného Ing. U. L., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca u nich pracoval od 01.02.2017, pred nástupom bol oboznámený s pracovnou náplňou slovne aj písomne, že bude pracovať v 2 prevádzkach - športovej a na Repašského ulici, to boli 2 bytové domy, 2. poschodia podzemných garáži. V pracovnej zmluve bola dohodnutá základná zložka 800,- Eur a pohyblivá zložka prémie do 65 % základnej zložky, čo bolo uvedené v prémiách, to sa do zmluvy nedávalo. Prémie záviseli od plnenia si pracovných úloh v jednotlivom mesiaci. Plnenie pracovných úloh vyhodnocoval jeden zo štatutárov (otec a syn ). Syn mal na starosti športovú prevádzku, on tú hospodársku. So žalobcom sa poznajú roky, najskôr u nich hrával futbal, potom robil trénera. Začal pracovať 01.02.2017 v zimnom období, mal úlohy, ktoré mal plniť denne, týždenne, mesačne, ročne. Už hneď sa prejavili nedostatky pri zimnej údržbe, odpratávanie snehu robil sporadicky. Pravidelne bol upozorňovaný na nedostatky aj keď mu skončila skúšobná doba. V máji sa znovu vyskytli nedostatky, prácu na Repašského ulici ignoroval, keďže tam má žalovaný kancelárie, tak to mohli kontrolovať, či sa tam zdržiava. Nechodil do kotolne, nezametal garáže, nekosil. Dňa 31.05.2017 zvolali poradu, kde mu nedostatky vytkli a bola mu uložená povinnosť každý deň keď sa dostaviť do objektu na Repašského ulici, mal sa hlásiť u nich v kancelárii, žalobca to bral na ľahkú váhu. Keď dostal slovo, tak vytiahol žiadosť o rozviazanie pomeru, ktorú mal pripravenú. Chcel vedieť prečo nekončí hneď, ale až 31.07, tak povedal, že má zaplatenú dovolenku v Turecku. Prvý týždeň v júni sa nehlásil na Repašského ulici a preto za každý deň mu bola daná pol denná absencia. Dňa 15.06., keď ignoroval prácu, tak išli so synom na štadión a tam sa rozprávali so synom žalobcu, ktorý tam trénoval a vtedy prišiel žalobca do kancelárie, vulgárne im nadával a hodil kľúče na stôl a odišiel. Ráno si od neho prečítal sms, že ho to mrzí a že sa ospravedlňuje. Dňa 16.06. zatelefonoval žalobcovi, že či chce robiť, on povedal, že nechce robiť, že chce skončiť. Prišiel okolo 11 hod., oznámili mu, že má absencie a za hrubé chovanie s ním môžu okamžite skončiť pracovný pomer. Po krátkej diskusii sa dohodli na dohode o rozviazaní pracovného pomeru, podpísal dohodu, odišiel preč. Podnikajú 30 rokov, iba žalobcovi dal absenciu, toto je ich jediný pracovný spor. Dňa 15.06. žalobca na Repašského nebol, tréningy začínali okolo 15,30 - 16,00 hod., po tom, čo žalobca hodil kľúče a odišiel, v ten deň už na štadióne nebol. Na neplnenie pracovných úloh žalobcu upozornili len ústne a to niekoľkokrát. Do 31.05. žalobcovi nesiahli na prémie za neplnenie pracovných úloh, ale vtedy ho upozornili že od 01.06. keď si nebude plniť povinnosti, že mu siahnu a aj to urobili. Na stretnutí 31.05. boli prítomní obaja štatutári, žalobca a jeho syn, ktorý s tým, ale nemal nič spoločné. V dňoch, keď mu vykázali absencie, pracoval na štadióne, ale na Repašského nie. Evidenciu pracovného času viedla jeho dcéra, ktorá má na starosti mzdy a robila to podľa tréningového procesu a na štadióne a podľa činnosti, ktoré mal robiť na Repašského ulici. Mal ich vždy informovať, či sú tam nejaké problémy. Denník údržby hracej plochy žalobca neodovzdával, našli ho v jeho miestnosti. Žalobca pracoval na štadióne aj cez víkend ako dozor, keď boli zápasy a mal to zohľadnené v mzde. Keby vedel dopredu, že žalobca nebude robiť jeden deň v týždni, tak by s ním neuzavreli pomer na plný úväzok. Aj predchádzajúci správca pracoval na obidvoch objektoch.
18. Z výsluchu štatutára žalovaného Ing. U. L., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že kľúčové bolo stretnutie 31.05.2017, v ostatnom by sa opakoval. Stretnutie bolo za účelom vytknutia neplnenia pracovných povinností, ktoré žalobcovi vyplývali z pracovnej zmluvy na E. ulici. Dôrazne bol upozornený, že ak od 01.06. nebude vykonávať údržbu na Repašského ulici, budú postupovať podľa zákonníka práce a udeľovať absencie pre neplnenie tejto časti náplne práce. Okrem toho, že tým hrubo porušuje pracovnú disciplínu, môže ísť aj o vážne ohrozenie zdravia a majetku obyvateľov bytového domu na Repašského ulici, lebo tam mal žalobca dohliadať na činnosť plynovej kotolne, výťahov, hasičskej techniky, elektrických zariadení, garážových brán, osvetlenia. Nikdy predtým na to správcu nemuseli upozorňovať. Po upozornení 31.05. po uplynutí asi 2 týždňov, keď žalobca nevykonával činnosti na Repašského sa stretli 15.06 s jeho synom na štadióne v inej veci. Žalobca vtedy vtrhol do miestnosti, vynadal im a okrem iného povedal, že chceme zničiť dúbravský futbal. Je to absurdné tvrdenie, lebo otec a po ňom aj on sa starajú oň už 30 rokov, dávajú tam svoje peniaze a čas a zrekonštruovali celý štadión.
Po 31.05. žalobca neurobil údržbu umelého trávnika ani raz, pričom to bola údržba predpísaná výrobcom a ohrozil tým záruku podmienenú údržbou a tak investíciu v hodnote 240.000 Eur. Žalobca viackrát nebol na štadióne, tento nebol uzamknutý a keď sa vrátil povedal, že bol dcéru zaviesť do školy, pričom na to nemal povolenie od žalovaného. Žalobca zneužil dobrotu jeho otca, ktorý ako zamestnávateľ nie je schopný tvrdo penalizovať zamestnancov. Stretnutie dňa 15.06. sa uskutočnilo okolo 15 hod., v tom čase žalobcu nevidel na štadióne, ani po tom, čo hodil kľúče ho nevidel ani na štadióne, ani na Repašského. Stretnutie dňa 31.05. zvolali štatutári, bolo to stretnutie so synom žalobcu a teda nie so žalobcom. Ak by žalobca robil údržbu hracej plochy, bolo by to na kamerách a na trávniku je to vidieť či sa robila údržba. Hracia plocha by bez vykonania údržby bola použiteľná, ale je to v rozpore s tým, čo žalobca uviedol vo výpovedi.
19. Z výsluchu svedka Mgr. L. I. súd zistil, že je synom žalobcu, pozná aj štatutárov žalovaného, nakoľko u nich trénoval pred 13 rokmi. V máji 2016 ich zavolali s otcom s pracovnou ponukou, že chceli, aby bol manažér klubu a otec správca štadióna. Otec bol vtedy spokojný so svojou robotou, ale svedok sa rozhodol, že od začiatku leta nastúpi. Vtedy tam bol jeden tréner a 30 deti, keď odchádzal v 6/2017, bolo tam 10 trénerov a 120 detí. Využil na to všetky svoje schopnosti. Štadión sa rekonštruoval v 12/2016, pán L. st. znova kontaktoval otca kvôli práci správcu. Dovtedy hrávali len na hosťujúcich štadiónoch, preto po dokončení štadióna všetci vedeli, že bude enormná záťaž jednak tréningy a cez víkendy zápasy. Kľúče od štadióna mal otec a obaja majitelia. Zápasy boli v sobotu od 10 hod., o 13, o 17 a končilo sa 19,30 hod. V nedeľu bol prvý 9,30 hod. a posledný 14,30 hod., takže otec tam musel byť hodinu predtým prakticky až do večera, môžu to potvrdiť rodičia detí, sú z toho fotografie kde je vidieť, že otec stojí buď pri bránke alebo pri vstupe do budovy. Svedok pracuje pre Slovenský futbalový zväz preto vie, že o každom zápase je zápis o stretnutí a všade je tam uvedený otec. Svedok takisto svoju prácu začínal o 7,30 a končil až okolo 10 hod. večer, lebo o 16 -tej odchádzal do klubu, celý čas bol otec na štadióne. Cez deň preberal od kuriéra zásielky a trénerom vyberal pomôcky. Nakoniec sa svedok rozhodol spoluprácu ukončiť lebo to už zdravotne nezvládal a chcel aby otec išiel na jeho miesto a otec mu zase povedal, že jemu taktiež nevyhovuje tá pracovná doba a že on by radšej trénoval mužov. Svedok v tom čase na SFZ vyšetroval korupčné prípady a tiež teda chcel ostať v klube len ako tréner. Preto si dohodli s majiteľmi 31.05. stretnutie, kde bol on, jeho otec a majitelia L. st. a ml.. Títo im povedali, aby nebláznili, že sú s nimi spokojní, aby to ešte zvážili. Od tohto momentu svedkovi začal L. ml. písať, že si neplní povinnosti, bolo to 4-5 mailov denne, dovtedy ho na nič neupozorňoval. V tom čase zadržal odmenu trénerovi L. a ten povedal, že končí a napísal to aj rodičom, ktorí kontaktovali majiteľov a chceli vysvetlenie. Dňa 13.06. mali dohodnuté stretnutie s majiteľmi on a otec o 16 hod., majitelia tam neprišli a tvrdili, že neboli na stretnutí dohodnutí. Dňa 15.06. mali dohodnuté stretnutie o 17 hod. s majiteľmi, svedok mal mať tréning s deťmi, ale chcel tam ísť po stretnutí. Stretli sa v zasadačke. Predtým mu L. ml. napísal, že mu zadrží odmenu za 5/2017. Majitelia sa ich pýtali, či si to nerozmysleli, svedok im povedal svoje riešenie a vtedy otec vystúpil, že prečo nezaplatili za máj. Pán L. ml. povedal, že on platí za prácu. Otec im povedal, či sa nehanbia, že za to, že syn tak pozdvihol ten klub sa takto zachovajú a že chce končiť, položil kľúče na stôl a odišiel. Pán L. st. svedkovi povedal, aby sa ukľudnil, že nech ešte dokončí to stretnutie, že mu zo svojho účtu odmenu uhradí a aby svedok tie otcove kľúče zobral, že on štadión po tréningu zamkne. Svedok skončil, deti išli domov, štadión zamkol pán L. ml., svedok mu podal otcove kľúče a na druhý deň odletel do Madridu. Keď sa vrátil, tak otec mal doma pripravené veci do klubu a povedal, aby mu doniesol jeho vŕtačku. Keď tam svedok prišiel, otcov stôl bol prázdny, neboli tam potvrdenia od toho, čo kúpil pre rozhodcov. Oni s otcom potom boli na dovolenke a svedok zistil, že mu nezaplatili za jún nič, ani polovicu. Telefonoval preto s L. ml., že si nesplnil úlohy, tak že mu nevyplatí odmenu. Takisto otcovi došiel plat v polovičnej výške, než mal. Majitelia boli v tom čase dlžní svedkovi, otcovi a trénerovi L., teda trom ľuďom. Čo sa týka denníka údržby hracej plochy, L. ml. žiadal svedka, aby mu to posielal elektronicky, po 31.05., mu to oskenoval a poslal denník za 3, 4, 5 a za jún to neposlal, pretože na otcovom stole už nebol. Stretnutie dňa 31.05.2017 inicioval žalobca, chcel dať na ňom výpoveď. Na tomto stretnutí majitelia neupozorňovali na neplnenie povinností, uviedli len, aby ešte vydržali posledný mesiac, že toho potom bude menej, lebo jeden zápas sa bude hrať vonku a jeden doma. Stretnutie dňa 15.06.2017 iniciovali svedok s otcom, aby sa dohodli, boli ochotní potiahnuť ešte pokiaľ bude treba aj do augusta. Nie je pravda, že pôvodne išlo len o stretnutie svedka a pána L. ml. a že na to stretnutie vtrhol svedkov otec, na stretnutie boli pozvaní obaja. Žalobca určite vykonával prácu aj po 31.05., lebo prebiehali tréningy, neboli by vyprané dresy pre deti a hrali sa zápasy. Údržba štadióna sa robila kvôli záruke a záviselo to od počasia a ako dlho sa používala hracia plocha. Svedok potvrdil, že jeho otec pracoval dňa 15.06.2017, nakoľko v ten deň boli tréningy, musel odomknúť štadión, šatne. Ak by to neurobil, tak by sa niekto sťažoval, že sa tam nedostal.
20. Konateľ žalovaného Ing. U. L. ml. sa vyjadril k výsluchu svedka U.. I. v tom smere, že jeho výpoveď považujú za účelovú a klamlivú v tom, že nie je pravdou, že stretnutie 31.05. inicioval žalobca so synom, iniciovali ho konatelia. Ďalej nie je pravda, že v tom čase, teda okolo 31.05. svedok C. napísal rodičom, že nemá zaplatené peniaze a preto ukončuje činnosť trénera. Vyplýva to z e-mailu z 15.06.2017, ktorý písal a ktorý preukazuje, že svedok C. končil až k 15.06. Ďalej nie je pravdou, že pán I. ml. nemal vyplatené peniaze za 5/2017, o čom predložil ako dôkaz výpis z účtu žal vo VÚB, že 15.06. mali vyplatené aj pán C. aj I. ml., taktiež 03.07.2017 mal vyplatené pán I. ml. Taktiež nie je pravda, že by zobrali zo stola žalobcu potvrdenia, čo kúpil pre rozhodcov, on si svoje veci vypratal. Svedok nepoznal pracovnú náplň žalobcu v časti týkajúcej sa správy bytových domov, preto nemôže preukazovať jeho prítomnosť tam. Ďalej nie je pravdou, že bez údržby sa nedá umelý trávnik používať. Údržba je podmienkou záruky, ale dá sa na ňom hrať. Pokiaľ by žalobca robil údržbu, tak by to písal aj do denníka údržby.
21. Z výsluchu svedka Zdenka C. súd zistil, že pozná strany sporu, od 7/2016 do 7/2017 pôsobil ako tréner mládežníckej kategórie, takže na štadióne strávil veľa času. Denne prichádzal do styku so žalobcom, ktorý musel odomknúť štadión v šatni, všetko pripraviť, ihrisko, pomôcky, bol prítomný v rámci tréningov aj skôr, pretože asistent svedka na niektorých školách mal futbalový krúžok, tak si musel vyzdvihnúť cez žalobcu pomôcky. Taktiež v rámci víkendov musel pripraviť ihrisko, šatne, pomôcky. Prvý tréning začínal o 15,30 hod. do 17,00 hod., druhý od 17,00 hod. do 18,30 hod. takže do tej 19,00 hod., kým sa všetko zbalilo tam žalobca bol, niekedy ešte trénovali muži, takže niekedy aj dlhšie. Svedok prichádzal na štadión okolo 14,30 hod. Činnosť ukončil z vlastnej vôle po sezóne, oznámil to majiteľom, boli tam menšie nezhody, rozhodli sa nevyplatiť mu poslednú mzdu za máj. Písal mail rodičom a potom sa s majiteľmi dohodli a mzda mu bola vyplatená. Žalobca pracoval aj cez víkendy. Hracia plocha bola perfektne pripravená aj tribúny, šatne. Nevie o tom, že by žalobca spôsobil svojou absenciou nejaký problém v prevádzke.
22. Z výsluchu svedkyne C. V. súd zistil, že pozná strany sporu. Pracovala u žalovaného od 15.11.1997 do 31.05.2019 ako technológ, plánovač. Žalobca tam bol zamestnaný ako správca ihriska. Videla ho tam cez pracovné dni od 8,00 hod.. Staral sa o čistotu, o dresy, kefoval ihrisko, spolu robili inventúru dresov. Pondelky chodila jeho manželka. Svedkyňa nemala v náplni práce kontrolu jeho dochádzky. Kanceláriu mala vo vedľajšej budove pri štadióne. Pracovný pomer skončila u žalovaného k 31.05.2019, dohodli sa na výpovedi. Evidencia pracovného času sa u žalovaného neviedla. Svedkyňa tam bola od 7,00 hod. do 15,30 hod. v pracovných dňoch a cez víkendy boli na telefóne v čase zimnej pohotovosti od 15.11. do 31.03. s tým, že keď nasnežilo, tak prišli odhŕňať sneh aj o 4,30 hod. Žalobcu videla ako pracuje na štadióne. Svedkyňa sa so žalovaným mimosúdne dohodla a o iných sporoch nevie. Žalobcu vídavala pracovať v areáli ihriska, keď o 8,00 hod. prišiel. Pred budovou ihriska odhŕňal sneh on. Práce na Repašského - kosenie, zametanie garáži, opravy zámkov robili výkonní zamestnanci, ktorí aj vonku odhŕňali sneh.
23. Z výsluchu svedka C. U. súd zistil, že pozná strany sporu, nakoľko pracoval vo funkcii ako žalobca, ktorý po ňom nastúpil. Pracoval od roku 1984 do 2012. Keď prijali žalobcu ako správcu štadióna, tak majiteľ ho poprosil, aby ho zaučil, čo sa týka kotolní na E., tak mu ich ukázal, dal mu urobiť všetky kľúče, bola pri tom aj jeho manželka. On to začal vykonávať, občas ho stretol, pretože ako dôchodca robil už len na dohodu, mal dozor nad kotolňou na štadióne a prvého v mesiaci chodil na E. odpisovať energie. Takže svedok už potom chodieval na štadión a na E. len toho prvého v mesiaci. Práca na E. obnášala len dozor - sledovať hladinu vody, teploty, čerpadlá, teplú vodu, či nevykazujú poruchu. Obnášalo to tak 15-20 minút na každú kotolňu a boli dve. Svedok tam chodil každý deň. Keď on robil tú prácu, mal na starosti kotolne na E. aj štadión. O údržbe kotlov viedol denníky. Každý deň sa tam zapisoval. V dobe keď tam pracoval žalobca tam neboli problémy. Okrem kotolne na E. kontroloval garážové brány, zbieral smeti a lístie. Pracovnú náplň žalobcu nepoznal.
24. Z výsluchu svedka Štefana Dúckeho súd zistil, že pozná strany sporu, je zamestnaný u žalovaného od roku 2004, toho času ako vedúci zamestnanec. Žalobca pracoval ako hospodár. Svedok má svoje pracovisko na štadióne. Čo sa týka objektu na Repašského, tak od majiteľa dostával pokyn, aby tam poslal pracovníkov napr. na kosenie trávnika, čistenie. Posielal tam 2-3 ľudí, ktorí za to dostávali aj zaplatené. Nepozná náplň práce žalobcu, či to mal on robiť, ale asi áno, keď ich tam majiteľ posielal. V období od 01.-16.06.2017 žalobcu na E. nevidel. Na Repašského ulici svedok vozil zamestnancov. Na
Repašského chodieval svedok tak dva krát do mesiaca. V období od 01.do 16.06.2017 tam bol svedok jedenkrát.
25. Z výsluchu svedka E. T. súd zistil, že pozná strany sporu, žalovaný je jeho zamestnávateľ, je synovcom pána L. st. U žalovaného pracuje ako vodič od roku 1994. Pracuje na futbalovom štadióne. Nepamätá si, či v období od 01.do 16.06.2017, videl žalobcu, že by vykonával na Repašského nejakú údržbu, čistenie, nevidel ho tam osobne. Keď bolo treba, tak tam každé 2 týždne chodili ako zamestnanci. Jedenkrát do týždňa tam svedok kontroloval tlak. Pracovali tam jedenkrát za 2 týždne tak 2-3 hodiny, v tom období bolo treba určite kosiť.
26. Z výsluchu svedkyne Ing. R. L. súd zistil, že strany sporu pozná. Žalobca je ich bývalý pracovník a Ing. L. st. je jej manžel. Už 30 rokov pracuje na ekonomickom úseku, pracovisko má na E.. Všetky záležitosti pozná, aj pracovnú náplň žalobcu. To čo sa týka júna, tak ona sedí celý deň v kancelárii, ktorá je blízko kotolne, takže má prehľad. V júni sa tam žalobca neukázal ani v kotolni, ani v garážach. Čo sa týka zabezpečenia čistoty, výťahov, kosenia, žiadnu z týchto činností v tom júni nevykonával. Od 01.06.2017 sa mal žalobca denne hlásiť v kancelárii konateľov, ale nebol tam ani raz. Pred júnom 2017 chodil tam len sporadicky, len na výslovný príkaz manžela a keď nereagoval, tak museli to zabezpečiť vlastnými silami ich zamestnancami. Po celý čas trvania pracovného pomeru tam bol žalobca len 1-2 krát. V období od 01. do 16.06.2017 sa nevyskytli problémy, ale keby tam nechodil pán U., tak nevie. Predtým všetko robil pán U., kotolňu aj zametanie aj čistotu. Pán U. najskôr robil aj kosenie na E., potom mal zdravotné problémy, tak potom to robili už len ich zamestnanci. Je si istá na 100 %, že v období od 01.do 16.06.2017 na E. žalobcu nevidela.
27. Z listiny - Hmotná zainteresovanosť FK CRA s. r. o. pre funkciu hospodár - správca objektov na E. 18 a 20 a na ul. K Horánskej studni z 15.01.2017 súd zistil, že funkcia hospodára je odmeňovaná nasledovne: 1. základný plat - 800,- Eur mesačne, 2. prémie do výšky 65 % zo základného platu za mesiac. Podmienkou pre priznanie prémie je 100% plnenie úloh vyplývajúcich z pracovnej náplne a osobných úloh uložených konateľmi spoločnosti a neporušenie pracovnej disciplíny v zmysle zákonníka práce. Výšku prémie schvaľuje a priznáva každý mesiac konateľ spoločnosti.
28. Z pracovnej náplne zo dňa 04.04.2017 súd zistil, že pracovná náplň žalobcu spočívala v plnení pracovných povinností ako správca objektov na E. 18 a 20 - zodpovedá a zabezpečuje bezporuchový chod plynovej kotolne v objektoch v zmysle prevádzkových predpisov, vykonáva dennú kontrolu plynovej kotolne v objektoch a o vykonávaných kontrolách vedie pracovný denník, v prípade zistenia poruchy zabezpečí servis, vo vykurovacom období roka zabezpečuje vykurovanie a dodávku teplej vody na bytových a nebytových priestoroch, v ostatnom období roka zabezpečiť dodávku teplej vody do uvedených objektov, zabezpečovať pravidelnú revíziu plynových zariadení v zmysle platných predpisov, vykonávať pravidelnú kontrolu funkčnosti výťahov v objektoch, vykonávať bežnú údržbu a opravy vo všetkých spoločných priestoroch a iné. Ďalej mal pracovné povinnosti žalobca v oblasti poriadku a čistoty podľa pracovnej náplne v pravidelných intervaloch vykonávať činnosti denne, týždenne, mesačne a ročne. Žalobca mal ďalej povinnosti ako správca futbalového ihriska na ulici k Horánskej studni XX a to, byť prítomný na štadióne podľa harmonogramu zápasov a tréningov minimálne hodinu pred zápasmi a zabezpečiť bezchybný chod, otvorenie WC pre verejnosť, prideliť kľúče od šatní trénerovi, pridelenie šatne, mať prehľad o mužstvách, po dohovore s trénermi zabezpečovať výdaj dresov a pomôcok, po zápasoch a tréningoch uložiť a skontrolovať vydaný materiál, zabezpečiť opratie a vysušenie dresov čo možno najskôr po každom zápase a ich uloženie do skladu po vypratí, upratovanie a čistenie prevádzkovej budovy - šatne, sklad, kancelárie, miestnosť trénerov, miestnosť rozhodcu, zasadačka, chodba, kotolňa, verejné WC, denne podľa potreby, jedenkrát ročne umytie okien, denne vysypanie smetí, údržba poriadku vykonávanie bežnej údržby. Ďalej ako správca objektov na ulici K B. studni XX
- zabezpečovať chod plynovej kotolne, vykonávanie dennej kontroly plynovej kotolne, zabezpečovať vykurovanie, dodávku teplej vody, zabezpečovať pravidelnú revíziu plynových zariadení. V oblasti poriadku a čistoty bol žalobca povinný vykonávať pravidelne v určených intervaloch týždenne, mesačne a ročne čistenia a starostlivosť o hraciu plochu umelého trávnika v zmysle doporučení výrobcu pravidelné ( strojné čistenie, kefovanie, dosypanie granulátu, mechanické zbieranie nečistôt a pod. ) a denník pravidelne predkladať predsedovi alebo jeho zástupcovi na kontrolu a jeden krát za mesiac dávať denník aj do elektronickej formy.
29. Podľa článku 3 Zákonníka práce - zák. č. 311/2001 Z.z., zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
30. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
31. Podľa § 81 ZP Základné povinnosti zamestnanca, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
32. Podľa § 87 ods. 1 ZP Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť období najviac 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.
33. Podľa § 99 ZP Evidencia, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.
34. Podľa § 101 ZP Dovolenka za kalendárny rok, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
35. Podľa § 102 ZP pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
36. Podľa § 105 Dovolenka za odpracované dni, zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani naj pomernú časť, pretože nevykonáva v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa práce aspoň 60 dní patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
37. Podľa § 109 ZP Krátenie dovolenky, ods. 3 , za každú neospravedlnene zameškanú zmenu ( pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
38. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku možno krátiť iba z dôvodov ustanovených v odseku 3.
39. Podľa § 116 ods. 1 zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
40. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia za čas dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
41. Podľa odseku 3 ci. ustanovenia za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
42. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
43. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
44. Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
45. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
46. Podľa § 129 ods. 3 ZP pri skončení pracovného pomeru by platí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
47. Podľa § 130 ods. 2 ZP, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. S domáckym zamestnancom možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
48. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
49. Podľa ustálenej judikatúry súdov v sporoch o zaplatenie mzdy alebo jej časti je rozhodujúce, či sú splnené predpoklady pre vznik nároku na ňu vyplývajúce zo mzdového predpisu alebo kolektívnej zmluvy alebo pracovnej či inej zmluvy. Treba skúmať, či žalovaným návrhom uplatnená zložka mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať ( nárokovú zložku mzdy) alebo zložka mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní (ide o nenárokovateľnú časť mzdy). Pre nenárokovú zložku mzdy je charakteristická fakultatívna povaha, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o ich priznaní zamestnancovi. V uvedenom prípade má také rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ uvedené rozhodnutie prijme alebo neprijme a aký bude mať prípadné rozhodnutie obsah, záleží v prípade fakultatívnej zložky mzdy výlučne na úvahe zamestnávateľa. Je potrebné rozlíšiť moment, kedy sa s nenárokovej zložky mzdy, o ktorej rozhodol zamestnávateľ, stane nároková zložka mzdy.
50. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bol založený pracovnoprávny vzťah za podmienok ako je to uvedené v bode 9. odôvodnenia tohto rozsudku.
51. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti o trvaní pracovného pomeru, ktorý bol skončený dohodou v zmysle cit. § 60 ZP ku dňu 16.06.2017 bez uvedenia dôvodu.
52. Predmetnou žalobou si žalobca uplatnil tri mzdové nároky za mesiac 6/2017 a to mzdu za odpracované dni v mesiaci jún 2017 a v jej rámci prémie do skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku ku dňu skončenia pracovného pomeru.
53. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobca dňa 16.06.2017 prišiel do práce len podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, teda v tento deň nevykonával prácu. Preto súd má za to, že žalobcovi patrí mzda za 11 odpracovaných dní v mesiaci 6/2017. Súd sa však stotožňuje s argumentom žalobcu, že nie je v súlade s dobrými mravmi, aby žalovaný za deň skončenia pracovného pomeru vykázal žalobcovi absenciu a krátil mu z tohto dôvodu dovolenku, na ktorú mal nárok do skončenia pracovného pomeru za odpracované dni. Za 11 odpracovaných dní v mesiaci 6/2017 patrí žalobcovi suma 142,36 Eur zo základnej mzdy 800,- Eur mesačne ( t. j. 800 : 22 dní x 11 dní = 399,99 ), mínus suma 257,63 Eur ( mzda za 6/2017 uhradená žalobcovi ), ktorá nezahŕňa aj odmenu, t. j. nárok žalobcu činí sumu 142,36 Eur .
54. Sporným medzi stranami bola existencia absencií, ktoré žalovaný vykázal žalobcovi na dni 8.6., 9.6., 12.6., 13.6. a 14.6.2017 po pol dni a dňa 16.6.2017 celý deň, teda spolu absencie v trvaní štyri a pol dňa. Žalobca poukázal na rozpor údajov uvedených v odpore s údajmi uvedenými v evidencii Sociálnej poisťovne, v ktorých je vedená absencia udelená žalobcovi len za dni 15. a 16.06.2017 a predložil emailovú komunikáciu strán sporu ( email žalovaného zo dňa 24.07.2017), z ktorej podľa žalobcu vyplýva, že bližšie nešpecifikované absencie za jún 2017 boli žalobcovi udelené arbitrárne, nie z dôvodu neprítomnosti žalobcu na pracovisku, ale iba z toho dôvodu, že žalovaný nepovažoval plnenie povinností žalobcu na pracovisku za dostatočné. Pokiaľ ide o vykázanie absencií žalovaný uvádza, že viedol riadne dochádzku žalobcu za každý kalendárny mesiac, kde bol uvedený presný čas príchodu na pracovisko a čas odchodu z pracoviska. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu dochádzku za kalendárne mesiace február až jún 2017. Žalovaný uvádza, že viedol dochádzku žalobcu priebežne a preto odmieta nepravdivé tvrdenia žalobcu, že ide o dodatočne žalovaným vykonštruované absencie po skončení pracovného pomeru. Odmieta nepravdivé tvrdenia žalobcu, že udeľoval a evidoval absencie žalobcovi za neplnenie pracovných povinností resp. neuspokojivé plnenie pracovných povinností namiesto toho, aby upozornil žalobcu z tohto titulu na porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný zaevidoval v dochádzke žalobcu za mesiac jún 2017 neospravedlnené absencie, z dôvodu, že žalobca si svojvoľne skrátil svoj pracovný čas len po dobu tréningového rozpisu, ktorý vyplýva zo žalobcom predloženého rozpisu tréningov, pričom však bol povinný zmysle § 81 Zákonníka práce byť na pracovisku na začiatku pracovného času, vykonávať dohodnutú prácu v zmysle pracovnej zmluvy počas celej pracovnej doby a odchádzať z práce až po skončení pracovného času. Podľa žalovaného z dochádzky žalobcu za mesiac jún 2017 a z rozpisu tréningov je zrejmé, že žalobca svojvoľne opustil pracovisko pred skončením pracovného času a žalobca nebol prítomný v uvedených dňoch na pracovisku počas celého dohodnutého pracovného času. Žalobca preto neodpracoval tieto dni celých 8 hodín a preto zo strany žalobcu išlo o neospravedlnené absencie, za ktoré nemá nárok na mzdu. Žalovaný tvrdí, že viackrát ústne upozornil žalobcu na riadne neplnenie si pracovných povinností.
55. V tomto smere z vykonaného dokazovania - z emailu zo dňa 24.7.2017 adresovaného konateľom žalovaného žalobcovi súd zistil, že neplnenie pracovných povinností žalovaný vytkol žalobcovi až po skončení pracovného pomeru, s tým že po neštandardnom odchode žalobcu z pracoviska dňa 15.06. a absencie na pracovisku 16.06. žalovaný udelil žalobcovi absenciu do dochádzky. Žalovaný v predmetnom emaily uviedol, že : „ Z dôvodu zistenia neplnenia si pracovných povinností týkajúcich sa správy bytových domov na Repašského ulici, čo žalovaný považuje za hrubé neplnenie pracovnej náplne boli v mesiaci jún udelené absencie v dochádzke“. Súd má za to, že udelenie absencie za nedostatky v plnení si pracovných povinností nie je postup v súlade so Zákonníkom práce a zamestnávateľ má iné nástroje na riešenie neuspokojivého plnenia pracovných úloh zamestnancom, než je dodatočné vykazovanie absencií v dochádzke. Predovšetkým žalovaný mohol na tieto nedostatky žalobcu preukázateľne ( písomne ) upozorniť a uviesť možné dôsledky spočívajúce v možnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, resp. okamžitým skončením pracovného pomeru. Pokiaľ ide o žalovaným predloženú evidenciu dochádzky, vo vzťahu k ďalším dôkazom predloženým v konaní, táto nezodpovedá skutočnému pracovnému času žalobcu. V tomto smere súd poukazuje na žalobcom predložené zápisy o stretnutiach ( zápasoch), na ktorých sa žalobca zúčastnil v rámci výkonu svojej práce pre žalovaného a to napríklad v júni 2017 v dňoch 3.6., 4.6., 10.6. a 11.6.2017, ktoré dni pripadli na soboty resp. nedele teda dni pracovného pokoja. Tieto skutočnosti vyplývajú z internetových záznamov o stretnutiach - športových zápasoch, kde je žalobca uvedený ako hlavný usporiadateľ. Za tejto situácie súd vyhodnotil evidenciu dochádzky predloženú žalovaným za nepreukaznú vo vzťahu ku skutočnému času výkonu práce žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca preukázateľne pracoval aj cez
víkendy (túto skutočnosť žalovaný nesporoval), teda v dňoch pracovného pokoja, je diskutabilné, či medzi stranami sporu nedošlo k dohode v zmysle § 87 Zákonníka práce o nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a teda vo svetle týchto skutočností žalovaný nepreukázal, že zo strany žalobcu išlo skutočne o poldenné absencie v uvedených dňoch. Prácu žalobcu v dňoch pracovného pokoja žalovaný riadne nevykazoval a nevyplýva ani zo so žalovaným predloženého mzdového listu za rok 2017. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepracoval v pondelky, kedy jeho prácu vykonávala jeho manželka. 56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu a teda dôvodnosť vykázaných absencií u žalobcu a preto považuje žalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v nekrátenej dĺžke za dôvodný. Za nevyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Priemerný hodinový zárobok žalobcu podľa predloženého mzdového listu predstavuje sumu 7,6163 Eur, teda náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku patrí žalobcovi vo výške 517,9084 Eur za 8,5 dní dovolenky za odpracované dni v období trvania pracovného pomeru ( t. j. 7,6163 x 8 hodín x 8,5 dní ).
57. Súdu sa na základe vykonaného dokazovania javilo nepravdepodobné, že ak bol žalovaný nespokojný s pracovným výkonom žalobcu tak, ako to tvrdili konatelia a svedkyňa Jankyová ( že nekosil, nerobil zimnú údržbu, nechodil do kotolne), že by túto skutočnosť nepremietli konatelia do výšky prémií, tak ako to vyplýva z prémiového poriadku žalovaného z 15.1.2017. Z uvedeného vyplýva pre súd záver, že v prípade prémií dohodnutých medzi stranami sporu v pracovnej zmluve ( bod 5. mzdové podmienky ), nešlo o fakultatívnu zložku mzdy tak, ako ju má na mysli Zákonník práce v ustanovení § 119 ods. 3. Žalovaný síce predložil prémiový poriadok, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by žalovaný v praxi tento prémiový poriadok reálne uplatňoval vo vzťahu k žalobcovi počas trvania jeho pracovného pomeru t. j. že by mesačne vyhodnocovali konatelia plnenie pracovných úloh žalobcu, následne schvaľovali a priznávali odmenu diferencovanú podľa plnenia pracovných úloh. Zo mzdového listu vyplýva, že počas trvania pracovného pomeru žalovaný paušálne mesačne priznával žalobcovi odmenu vo výške 510 Eur brutto, teda táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenie žalobcu o tom, že pri vzniku pracovného pomeru žalobca žiadal mzdové podmienky také, aby mal netto mzdu vo výške 1.000 Eur mesačne, pričom zo mzdového listu vyplýva, že skutočne čistá mzda žalobcu bola paušálne vo výške 1.000,55 Eur netto mesačne v období od 2 - 5/2017. Vo vzťahu k mzdovým podmienkam žalobcu súd dáva do pozornosti, že zo mzdového listu nevyplýva, že by žalovaný riadne vykazoval u žalobcu prácu cez víkendy, keď žalobca vykonával prácu pre žalovaného v súvislosti so zápasmi, ktoré sa konali cez víkendy. 58. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal závislosť prémií/ odmien poskytovaných žalobcovi v rámci mzdy od vyhodnocovania plnenia pracovných úloh žalobcu a preto považuje žalobcom uplatnený nárok na doplatenie mzdy z titulu prémií/odmien v uplatnenej výške 100,- Eur za dôvodný. 59. Žalobca si uplatnil sumu 163,66 Eur ako dlžnú mzdu, súd mu priznal tento nárok vo výške 142,36 Eur a vo zvyšku ( o zaplatenie 21,30 Eur ) žalobu zamietol.
60. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
61. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
62. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie.
63. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť mzdu/náhradu mzdy ako aj ostatné nároky pri skončení pracovného pomeru a s tým súvisiaca splatnosť týchto nárokov nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva zo Zákonníka práce. K omeškaniu na strane zamestnávateľa s platením mzdy/náhrady mzdy dochádza uplynutím splatnosti mzdy určenej v zmysle § 129 ods. 3 ZP pri skončení pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad miezd za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( uznesenie
ÚS SR III. ÚS 460/2017 z 04.07.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 246/2010, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 159/2008, uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 116/2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9CoPr/6/2017 zo dňa 15.11.2018).
64. Vzhľadom na uvedené, súd považoval nárok žalobcu na úrok z omeškania z uplatnenej mzdy a náhrady mzdy za dovolenku za dôvodný. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V pracovnej zmluve bola stanovená splatnosť mzdy 14. deň v mesiaci ( článok 5 ). V zmysle cit. ustanovenia § 129 ods. 3 ZP, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania zo žalovaných nárokov počnúc od 16.07.2017 až do zaplatenia, súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania od uvedeného dátumu a to vo výške
65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že mal len nepatrný neúspech v časti úroku z omeškania ( výrok III.). V tomto konaní sa žalobca domáhal spolu zaplatenia 781,57 Eur, bol úspešný v časti o zaplatenie 760,27, t. j. v rozsahu 97,3 %. Vo zvyšku t. j. v časti o zaplatenie 21,30 Eur súd žalobu zamietol. Úspech žalovaného bol v rozsahu 2,7 %. Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko tento mal neúspech len v nepatrnej časti. Súd tak rozhodol v zmysle článku 4 a ods. 2 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak niet takého ustanovenia, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V tomto smere súd mal za to za to, že vzhľadom na pomer úspechu by bolo spravodlivé aplikovať ustanovenie už zrušeného zák č. 99/1963 zb. O.s.p., ktorý v ustanovení § 142 ods. 3 stanovoval, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne nepatrnej časti.
66. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.